V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja sa chcem ozaj poďakovať pánovi poslancovi Mikušovi za to, že ukázal v tejto snemovni, aké je dôležité skĺbiť profesionálne hľadisko s hľadiskom politickým. A, žiaľ, politické rozhodnutia, ktoré idú proti profesionálnym, sú vždy nešťastím pre túto krajinu, lebo treba ich potom veľmi krvopotne reštaurovať. Problém je len v tom, že ak sa raz niečo zatvorí, už sa ťažko otvára znovu. Všetky zlyhania atómových elektrární, ktoré boli na svete, tieto zlyhania boli a mali väčšinou profesionálnu, ľudskú chybu, alebo ľudský faktor zapríčinil zlyhanie týchto systémov. Sledovala som napríklad aj otázku černobyľskej katastrofy z hľadiska medicíny a z hľadiska toho, ako to bude aj v ďalších rokoch ovplyvňovať príslušné okolie, pretože až do tisíckilometrovej vzdialenosti od Černobyľu sa dá počítať so zvýšeným výskytom onkologických ochorení ešte dlhé desiatky rokov po katastrofe.

Myslím si, že bolo zbytočné, pán poslanec Figeľ, hovoriť o pánovi Mikušovi, či bol tieňový alebo nebol tieňový. Dôležité bolo, že bol odborník a je stále odborník stále, par excelence, o ktorého vysvetlenia by sme sa mali opierať pri svojich rozhodovaniach. A pokiaľ som ja mala možnosť sledovať európsku a domácu politiku, tak viem, že práve medzi tými rokmi 1994... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Dubovská.

D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som možno znovu pridala zopár slov k téme tiež v tom slova zmysle, že v prvom rade treba poďakovať pánovi poslancovi Mikušovi za také komplexné, také erudované, odborné, apolitické vystúpenie. V tomto vystúpení jednoznačne naznačil to, čo nám chýbalo práve v rámci vyjednávacieho procesu. Ja nebudem vstupovať do nejakých osobných kontroverzií - a určite nie s pánom poslancom Figeľom, ktorý pri tomto procese bol -, ale myslím si, že aj v tejto téme sme podľahli tlaku našich susedov, našich rakúskych susedov, ktorí práve v období, keď sa o tejto téme diskutovalo, boli v kampani volieb do parlamentu, a bola to nosná téma, ktorou mnohí politici práve získavali percentá u verejnosti v Rakúsku. Ja chcem skôr povedať to, že bola tu aj Agentúra pre atómovú energiu, ktorá oceňovala naše postoje, ale aj naše postoje s tým, ako sme upevňovali bezpečnosť v tejto jadrovej elektrárni ešte predtým, ako sa o tejto téme začalo rozprávať. Išli tam veľké investície, ktoré sa rádovo počítajú do niekoľko miliárd korún, a myslím si, že tým sme jasne dokázali, že ani my nemáme záujem žiť v blízkosti nejakej rizikovej elektrárne alebo nejakého zdroja rizika. Myslím si, že len stačilo prezentovať tieto postoje aj našim zahraničným partnerom a dostatočne obhajovať naše záujmy, tak ako vždy nám to chýbalo, obhajovať hospodárske, ekonomické záujmy tohto štátu. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mitrík.

K. Mitrík, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Mikuš, ja v žiadnom prípade nepochybujem, že ste významným odborníkom v jadrovej energetike, a musíme to objektívne priznať, že v Národnej rade je len veľmi málo ľudí, ktorí tomuto problému rozumejú. Ja určite patrím k tej väčšine, ktorá tým detailom odborným o jadrovej energetike nerozumie. Život ma však naučil, že tí, ktorí mali šťastie byť pri výstavbe veľkých diel, a je to aj v prípade pána kolegu Mikuša, tieto veľké diela majú tak trochu aj za svoje deti. Každý rodič chce svoje dieťa ochrániť, môžem to smelo povedať, za každú cenu. Teda aj jeho postoj vo vzťahu k tejto jadrovej elektrárni V1 je prirodzený. Energetická dostatočnosť krajiny, súhlasím, je potrebné ju riešiť, ale nesúhlasím a nepresvedčili ste ma, že experti zo zahraničia, ktorí trvali na odstavení V1, ju chceli odstaviť výlučne len preto, že chceli Slovenskú republiku dostať do energetickej závislosti. Myslím si, že pravda bude tak niekde uprostred. Vaše vystúpenie ako aj vystúpenie navrhovateľa je určite politicky motivované, lebo v odbornej rovine v nás nemáte partnerov. A nakoniec musím pripomenúť to, čo spomínal aj pán Figeľ, mal som to na pamäti, že už v roku 1996, keď teda boli ste vo vláde vy, keď bola vláda Vladimíra Mečiara, vlastne hovorilo sa o odstavení V1 v rokoch 2001 až 2002. Táto vláda predĺžila jej životnosť minimálne o 5 až 8 rokov.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Skončili faktické poznámky. Pán poslanec Mikuš, nech sa páči, v reakcii na faktické poznámky.

T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne za reakcie. Samozrejme, človeka vždy poteší, keď ho pochvália. To bolo príjemné. Teraz poďme k tomu, čo som ja povedal. Ak som povedal pánovi poslancovi Přidalovi, že je lepšie mlčať ako klamať, áno, za tým si stojím. Bolo tam jednoznačne, z môjho pohľadu, cítil som, spájanie môjho rozhovoru s premiérom Mečiarom a kancelárom Klimom a môjho odmietnutia odstaviť alebo zastaviť zavážanie paliva v Mochovciach so záväzkom odstaviť V1. To som jednoznačne ja z môjho pohľadu takto vnímal a hovorím, že to nie je pravda.

Pán poslanec, ak vás to zaujíma, niečo vám poviem, pán poslanec Mitrík. Dobre. Nič také tam jednoducho nebolo. Ak som počul zle, v tom prípade, pán poslanec, pán kolega tu nie je, tak sa mu ospravedlňujem, úprimne sa ospravedlňujem, ak som počul zle, ale mám pocit, že som počul dobre.

Ďalšia vec, pán kolega Figeľ, Janko. Pýtaš sa politicky. Áno, odpoviem ti čo som robil v tých rokoch. Bol som šéfom technickej kontroly v tejto elektrárni, bol som šéfom diagnostiky, som autorom prvého návrhu diagnostického systému alebo súboru diagnostických systémov, ktorými táto elektráreň bola vybavená, vďaka čomu dosiahla taktiež vyššiu úroveň bezpečnosti, ako mala predtým. Osobne som v roku 1994 pripravoval ako investičný námestník postupnú rekonštrukciu a osobne som ju ako riaditeľ v rokoch 1995 až 1996 rozbiehal. V rokoch 1996 až 1998 som ako generálny riaditeľ pravidelne túto aktivitu dozoroval, pravidelne. Čo sa týka toho záväzku z roku 1994, v roku 1994 prijala záväzok vláda pána Moravčíka, ja som vyvinul maximálne úsilie, aby tento záväzok za našej vlády bol, alebo toto uznesenie bolo negované, to bolo uznesenie vlády, neviem si spomenúť teraz na jeho číslo, ale určite ho mám niekde odložené ako množstvo iných dôležitých vecí pre mňa. Z našich politických kruhov vtedy bolo zrušenie tohto uznesenia podmienené ukončením rekonštrukcie V1. Táto rekonštrukcia bola ukončená až v roku 2000, takže ťažko bolo možné do roku 1998 toto uznesenie meniť. Myslím, že to je tak logické, že aj človek, ktorý nie je odborník, by to mohol pochopiť, pán Mitrík, myslím teraz vás, prepáčte mi. Takže to je tak. V čase, keď bola reálna možnosť... (Prerušenie vystúpenia časomierou.) Chcete počuť pravdu o niečom, čo je dôležité pre Slovensko?

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ja si poprosím o vyjadrenie spontánneho názoru poslaneckej snemovne, aby ste mohli dokončiť svoje vystúpenie, alebo budem musieť dodržať... (Ruch v rokovacej sále.) Prosím, dokončite a zapnite ešte mikrofón tak, aby mohol pokračovať pán poslanec Mikuš.

T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Cítim sa osobne dotknutý, pán Mitrík, tým, čo ste povedali, že to bolo politicky motivované. Moje vystúpenie bolo rýdzo odborné, naopak, mám silné pochybnosti o tom, o vašej poznámke, pretože sa oháňate expertmi, ktorí požadovali odstavenie V1, povedzte mi jedno meno, jednu krajinu, jednu organizáciu. Nikto taký totiž neexistuje! Ste v hlbokom omyle, ak sa z neho chcete dostať, materiály existujú, rád vám poskytnem informácie aj zdroje. Nikto z odborných inštitúcii nepožadoval odstavenie tejto elektrárne, nikto! Naopak, odborné inštitúcie potvrdili, že má bezpečnosť, ktorá akceptovateľná, takáto je holá pravda. Ďakujem, pán predsedajúci, za to, že ste mi umožnili dokončiť, ďakujem vám za pozornosť. (Mohutný potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy, tak. Prihlásil sa pán poslanec Ondriaš, pán poslanec Muňko, pán poslanec Kondrót, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Figeľ. Končím možnosť ďalších prihlášok ústne do rozpravy k tomuto bodu programu, začína pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som predniesť zásadné stanovisko Komunistickej strany Slovenska pri odstavovaní čohokoľvek na Slovensku. Kapitalistické vlády po roku 1989 odstavili a zničili na Slovensku veľa podnikov, ktoré nepostavili. Sme proti tomu, aby vláda odstavila aj jadrovú elektráreň V1, ktorú nepostavila. Mali by sme prijať džentlmenskú dohodu, alebo pre istotu zákon, že vláda bude odstavovať a ničiť len tie podniky a elektrárne, ktoré si sama postaví. Takto to bude demokratické a Komunistická strana Slovenska je za demokraciu, aj odstavovanie elektrárni. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pán poslanec Muňko...

D. Muňko, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni. Chcel by som sa vrátiť k niektorým veciam, ktoré tu neboli povedané, pretože môj predrečník pán poslanec Mikuš tak odborne a tak dlho hovoril, že skutočne vyčerpal z toho môjho diskusného príspevku to, čo som mal pripravené. Ja by som sa však chcel vrátiť ku Göteborskému protokolu, ktorý definoval energetickú situáciu v Európe, a musím podotknúť, že tak ako keď nastala liberalizácia cien energie v Európe, tak nastal pokles potrieb energie. Po troch rokoch liberalizácie cien, energie, začala rásť jej potreba a Európska únia vo svojom dokumente v Göteborgu potvrdila, že v roku 2006 bude mať nedostatok zhruba 30% energií. Bolo tu povedané viac vecí, za akých okolností došlo, má dôjsť k zastaveniu V1, V2. Chcel by som poprosiť aj pána poslanca Fígeľa, že - samozrejmá vec, zmluvy treba dodržiavať -, ale tak ako štáty Európskej únie, Francúzsko, Nemecko pri Ústave sa vrátili k veciam, a dnes sa pri ústave európskej dohodujú a je otázka, kedy bude ústava, európska, prijatá, takisto pri schvaľovaní a uzatváraní zmluvy o V1 a V2, je dnes iná doba, z hľadiska potreby elektrickej energie, ako bola v roku 2004, rok 1994 je niečo iné ako je rok 2004 z hľadiska potrieb energií, v Európe. Som presvedčený, že po skončení vlády zelených spolu so sociálnou demokraciou v Spolkovej republike Nemecko sa Nemecká spolková republiky znova vráti k jadrovému palivu. Tak ako sa vrátili k jadrovému palivo Spojené štáty americké. To isté, čo tu bolo povedané, hovorím, že v Európe ako elektráreň V1, V2 v Jaslovských Bohuniciach, je zhruba ďalších 12 elektrární, ktoré sú na rovnakej úrovni a ktoré budú pokračovať vo výrobe elektriny. Štát, ktorý nemá a nie je sebestačný v energii, má obrovské problémy. V prípade, že my odstavíme V1, V2 v roku 2006, 2008 tým pádom sa dostaneme do situácie, že budeme musieť dovážať minimálne 30% energií. Pritom vieme, že Európska únia bude mať v roku 2006 nedostatok energií, nieže pôjde cena hore o 10%, som presvedčený, že v špičkovom odbere bude táto energia stáť ďaleko viac ako 10%.

Ja by som chcel vás, vážené dámy, vážení páni porosiť, politická strana Smer, ak si pamätáte, pred voľbami aj v predchádzajúcom období venovala energetike maximálnu pozornosť. Táto diskusia, ktorú teraz vyvolávame, chceme dať znova mandát vláde, aby ste nás pochopili, aby znova začala rokovať, nechceme sa na tejto kauze priživovať, ale chceme dať mandát, aby rokovala vláda v Bruseli ohľadom zastavenia, aby jadrová elektráreň V1 a V2 nebola zastavená v tom termíne. Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené poslankyne, vážení poslanci, mám jednu otázku pre vás, chcem vám navrhnúť, aby sme ukončili rozpravu o tomto bode programu a aby sme potom už neotvárali zákony, ktoré má predkladať podpredseda vlády a minister financií pán Mikloš, s tými by sme pokračovali, alebo odštartovali by sme to v utorok ráno o 9.00 hodine, 9. 3., a aby sme v pokoji dokončili tento program, a potom by sme ukončili rokovanie dnešné rokovanie. Je súhlas, všeobecný, s takýmto postupom? (Ruch v sále.) Ďakujem, tak budeme pokračovať. Pán poslanec Kondrót v rozprave k tomuto bodu programu a pre ostatných upozornenie, že po ukončení rozpravy prerušíme rokovanie o tomto bode programu a budeme potom pokračovať 9. 3. o zákonoch, ktoré bude predkladať pán podpredseda vlády a minister financií Mikloš, tak ako to bolo naplánované na dnes, body 44 až 53. Pán poslanec Kondrót, máte slovo.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem na úvod povedať, že veľmi rád si sadnem za rokovací stôl s ochranármi a s ľuďmi, ktorí majú úprimný záujem riešiť veci, na ktoré majú rozdielny názor, odlišným spôsobom. Avšak to, čoho sme boli svedkami pred chvíľou, myslím ten incident na balkóne, robí iba zlé meno ľuďom, ktorí tento úprimný záujem majú. Je mi to úprimne ľúto.

Prečo sa vlastne Slovenská republika, či lepšie povedané vláda Mikuláša Dzurindu zaviazala odstaviť funkčnú, bezpečnú, efektívnu elektráreň. Odpoveď je podľa môjho názoru jednoduchá. Je to výsledok zostavy zrejme nekompetentných vyjednávačov za Slovenskú stranu ako partnerov voči Európskej únii ako i celej predchádzajúcej vlády. Cieľom tejto vlády totiž nebolo vyrokovať rovné podmienky vstupu do EÚ, ale do Európskej únie vstúpiť za každú cenu a touto skutočnosťou operovať v budúcej volebnej kampani. Kto už z obyvateľstva alebo z médií bude skúmať dohodnuté podmienky vstupu? Musím konštatovať, že k odstaveniu jadrovej elektrárne V1 Bohunice nie sú a neboli žiadne racionálne technické, environmentálne, ani ekonomické dôvody. Svoje tvrdenie v nasledujúcom zdôvodním. Jadrové elektrárne všeobecne, vrátane V1, sú najbezpečnejšími, ekologicky najprijateľnejšími a ekonomicky konkurencieschopnými zdrojmi energie. Bez jadrových elektrární Slovenská republiky nebude schopná plniť záväzky z Kjotského protokolu - znížiť emisie skleníkových plynov. Jadrová elektráreň V1 Bohunice napriek investíciám vynaloženým na rekonštrukciu vyrába elektrinu za približne polovičné náklady oproti priemeru zdrojov Slovenskej republiky. Dôsledky odstavenia elektrárne V1 budú pre Slovensko veľmi vážne. Zbavíme sa zdroja, ktorý je nielen bezpečný, ale aj ekonomicky výhodný a ktorý v cenách tohto roku vyprodukuje elektrickú energiu na úrovni 12 miliárd ročne. Aj vysokí predstavitelia vlády uznali, že tento záväzok bol prijatý pod nátlakom EÚ, že V1 Bohunice by mohla pokračovať v prevádzke do konca technickej životnosti, ďalších 10 až 20 rokov. Vyjednávači Európskej únie vychádzali zo zastaraného politického vyhlásenia samitu G7 v roku 1992 v Mníchove, že bezpečnosť blokov typu VVR 440 nie je možné zvýšiť na prijateľnú úroveň za rozumné náklady. Viaceré medzinárodné kontrolné misie však došli k záveru, že po realizovanej rekonštrukcii je bezpečnosť Bohuníc na úrovni medzinárodne prijateľných štandardov a že všetky, zdôrazňujem, všetky problémy boli vyriešené. A čo sa týka štandardov bezpečnosti, tie sa v súčasnosti skôr tvoria, ako keby boli presne definované. Typov reaktorov, myslím tým možností usporiadania aktívnej zóny, je totiž viac a to nehovorím o iných technologických otázkach tohto interdisciplinárneho odboru. Upozorňujem na dôležitý fakt, že Úrad jadrového dozoru v roku 2001 obnovil prevádzkovú licenciu pre V1 na základe zrealizovania postupnej rekonštrukcie a to bez jej časového obmedzenia. Predčasné odstavenie Bohuníc bude mať výrazne negatívny dopad na energetickú bezpečnosť Slovenskej republiky, lebo elektrická energia nemá substitúty, a preto má politika štátu na zaistenie plynulého zásobovania elektrickou energiou vo všetkých priemyselne vyspelých krajinách najvyššiu možnú prioritu. V časovom horizonte 4 rokov, keď sa bude odstavovať elektráreň V1, môže dosiahnuť závislosť od dovozu i 40% . To znamenám, že to môže mať vplyv na paralelnú prevádzku Slovenskej elektrizačnej sústavy s krajinami EÚ a zároveň zhorší našu pozíciu ako Slovenského tranzitéra elektrickej energie. Kritéria sú mimoriadne náročné a po odstavení produkcie bohunickej elektrine V1 ich Slovensko nebude môcť plniť. Čo znamená, že sa budúci obchodníci s energiou budú vyhýbať tranzitu cez Slovensko. Odstavenie jadrovej elektrárne V1 Bohunice by prinieslo Slovensku ťažké hospodárske strany, ročne 12 miliárd korún. Na jej náhradu by boli potrebné investície v obrovskej výške až 70 miliárd, ak by sa mal tento zdroj nahradiť dovozom, bolo by to za podstatne vyššie ceny, než sú náklady jadrovej elektrárne V1 Bohunice, čo by malo nepriaznivý vplyv na zhoršenie pasívneho salda zahraničnej obchodnej bilancie Slovenskej republiky. Odstavenie Bohuníc by znamenalo veľký dopad aj na infraštruktúru a stratu pracovných príležitostí. O prácu by prišlo vyše 1 100 zamestnancov elektrárne, dvojnásobok v dodávateľských firmách, pričom ťarchu by niesol hlavne trnavský región. Pri zvážení všetkých súvislostí však celkovo by bolo týmto rozhodnutím postihnutých niekoľko tisíc, až do 10 000 osôb. Celkové straty zastavenia V1 tak zrejme presiahnu 200 miliárd. Okrem toho odstavením V1 Bohunice by sa obmedzila akumulácia zdrojov vo fonde likvidácie jadrových zariadení, takže na vyraďovanie by boli potrebné obrovské zdroje zo štátneho rozpočtu, fond totiž na základe zákona akumuluje zdroje len od roku 1995. Pri predčasnom odstavení Bohuníc by tieto náklady dosahovali do 4 miliárd korún. Skrátená prevádzka V1 si teda nevytvorí dostatok zdrojov na svoju vlastnú likvidáciu.

Podmienky pomoci Európskej banky pre obnovu a rozvoj pri predčasnom odstavení V1 sú pre Slovensko výrazne nevýhodné, pretože celkové náklady na vyradenie Bohuníc by boli 14 až 15 miliárd korún. Ponuka na pomoc je len 7 miliárd, z čoho veľa aj tak na Slovensku nezostane. Súhlas s odstavením Bohuníc je teda nesystémovým krokom vlády, ktorá si buduje imidž vlády systémovej. Odstavenie V1 bude mať na hospodárstvo Slovenskej republiky jednoznačne deštrukčný dopad. Upozorňujeme na nejasnosť v dohode s EBOR-om, či ide o likvidáciu, alebo len o odstavenie. Ak sa v zmluve hovorí o konečnom odstavení, znamená to zastavenie výroby elektrickej energie v tejto elektrárni, ak však zároveň nehovoríme v zmluve aj o likvidácii, potom je situácia veľmi zlá, lebo elektráreň si bude vyžadovať náklady aj po zastavení výroby. Ak bude po roku 2008 zastavená výroba na druhom bloku elektrárne V1, potom najskôr o tri roky bude vytransportované palivo, to znamená, že najmenej počas troch ďalších rokov budú musieť byť bezpečnostné systémy v prevádzke plne funkčné, ale elektráreň nebude vyrábať elektrickú energiu. A skutočné náklady na likvidáciu prídu až potom. Od roku 1990 prebehla na V1 viac ako 20 expertných misií z cieľom preveriť prevádzkovú a projektovú bezpečnosť V1 a ani v jednej z nich sa neobjavil záver, respektíve požiadavka na odstavenie blokov V1, naopak, boli definované programy rekonštrukcie, ktoré boli v roku 2000 úspešne ukončené. Kvalita rekonštrukcie bola Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu dôkladne sledovaná a preverovaná. Na podnet tejto organizácie bol v roku 1999 bol vypracovaný prvý medzinárodnoprávny záväzný dokument v otázke zásad posudzovania bezpečnosti jadrových elektrárni. Ratifikovalo ho 50 krajín. Po prednesení v Národnej rade Slovenskej republiky v tejto súvislosti expertná skupina MAAE nielen ocenila mimoriadne výsledky dosiahnuté vo zvyšovaní bezpečnosti V1, ale konštatovala, že práve slovenská strana je schopná poskytnúť vedomosti a skúsenosti z tejto oblasti i iným krajinám s podobnými jadrovými zariadeniami. V júni 1999 sa na pôde MAAE uskutočnila konferencia venovaná zvyšovaniu bezpečnosti reaktorov VVER a RBMK v krajinách východnej Európy. Zúčastnili sa na ňom i zástupcovia Európskej komisie. Závery konferencie, špeciálne pre V1, Slovenskú republiku, boli veľmi pozitívne a v záverečnej správe nie je Slovenskej republike a bohunickej V1 vytknutý žiaden nedostatok. To znamená, že V1 spĺňa všetky bezpečnostné kritériá stanovené tak Úradom jadrového dozoru ako i Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, a keď zvážime, že V1 je po vodných zdrojoch na vážskej kaskáde najlacnejším zdrojom, musíme konštatovať, že neexistujú žiadne technické, bezpečnostné či ekonomické dôvody na predčasné odstavenie blokov V1 a už vôbec nie v tomto desaťročí.

Z toho vyplýva, že odstavenie V1 spôsobí nárast cien elektriny ako i nerentabilitu slovenských elektrární a tento záväzok už dnes znižuje hodnotu SE, a. s. Zhorší to výrazne bilanciu CO2 Slovenska, ktoré je v prvej dvadsiatke krajín v jeho emisiách na obyvateľa, a teda sťaží naše plnenie Kjotského protokolu, lebo dve tretiny produkcie CO2 v Slovenskej republike pripadá na produkciu tepla a elektriny. V zmysle tohto medzinárodného záväzku má Slovenská republika znížiť úroveň skleníkových plynov v roku 2008 až 2012 o 8 % oproti roku 1990. V prípade realizácie nejadrového variantu, čiže iba štyri jadrové bloky funkčné, nové paroplynové cykly a zvýšená výroba na existujúcich blokoch elektrárne Vojany a Nováky, bude potrebné zvýšenie o približne 3 milióny ton CO2 ton za rok zo zdrojov SE, a. s., a eliminovať opatreniami v iných rezortoch Slovenskej republiky.

Na druhej strane to súčasne komplikuje využiteľnosť biomasy, najmä na výrobu tepla, ktorá produkuje CO2 a na ktorú je Slovenská republika taká bohatá, ale jej využitie je stále malé. O neexistencii energetickej politiky už hovoril kolega Mikuš. Súčasne treba vziať do úvahy, že spotreba elektriny do roku 2010 v Slovenskej republike vzrastie približne o 20 %. Svetová spotreba energií rastie zhruba o 2 % ročne a emisia skleníkových plynov je pritom vážnou ekologickou hrozbou. Aj preto mnohé krajiny prehodnocujú svoj vzťah k jadrovej energetike, iba my, z nekompetentnosti a servility voči EÚ ideme úplne bezdôvodne odstaviť náš po vážskej kaskáde najlacnejší zdroj elektriny.

Vážené poslankyne a poslanci, na záver. Vo svete pracuje približne 430 jadrových elektrární, pričom elektráreň V1 na základe hodnotení medzinárodných organizácií dlhodobo dosahuje bezpečnostné výsledky v prvej polovici jadrových elektrární vo svete. Žiadna jadrová elektráreň nebude fungovať večne. Ale tých 215 jadrových elektrární, ktoré sú po bezpečnostnej stránke až za V1 a nerobilo rekonštrukcie, odstavených pred termínov určite nebude. Čiže aké prístupové podmienky to teda vyjadrila vláda Mikuláša Dzurindu? Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pán poslanec Tkáč a potom posledný prihlásený do rozpravy pán poslanec Figeľ.

V. Tkáč, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán spravodajca, dámy a páni, to je vizitka slovenského parlamentarizmu, čo sa teraz deje, pretože o 12.34 hodine v piatok tento parlament je absolútne nepripravený diskutovať o takých závažných otázkach, o akých dnes diskutovať máme.

Chcel by som načrieť do iného súdka, ak dovolíte, a povedať niekoľko poznámok týkajúcich sa politickej stránky tejto vysoko odbornej témy. Tá politická stránka totiž spočíva v tom, či je možné, ak dovolíte takú básnickú vsuvku, ako bratia Česi hovoria, "otevírání studánek", či existuje taký termín, ako je otváranie dohodnutých kapitol, ako je otváranie už dohodnutých záležitostí s Európskou komisiou, či s Európskou úniou, či s Európskymi spoločenstvami. Chcel by som ale zdôrazniť, že si treba jasne povedať, že nie je možné tieto záležitosti ani politicky a mediálne zneužívať, pretože keď sa začalo diskutovať - a to nie sú témy naveky - o týchto otázkach, tak už médiá začali strašiť, že pozor, ak tieto politické strany prídu k moci, tak Európska únia má po chlebe, pretože chcú nabúrať to, čo táto vláda dohodla alebo čo dohodla táto komisia.

A chcem sa teraz verejne spýtať, či ideme do Európskej únie ako rovnocenný národný štát, alebo či ideme do Európskej únie čušať. To je zásadná otázka. S prepáčením za pejoratívny význam, alebo výraz čušať. Ideme do Európskej únie s tým, aby sme, samozrejme, pôsobili ako aktívny subjekt v Európskej únii. A v tejto súvislosti je otázkou, ako ďalej? Či aj tie dohodnuté veci sú alebo nie sú záväzné a či je možná diskusia na tieto témy, najmä v situácii, keď je Európska únia v podstate ako systém vo veľkom chaose. Dopadli, ako dopadli diskusie v Konvente a po Konvente na medzivládnej konferencii o ústavnej zmluve.

Dovoľte niekoľko faktov. V tomto týždni od pondelka do stredy Ľudová únia hostila vyše 60 poslancov Európskeho parlamentu z frakcie Združenie Európy národov. Totálna ignorancia slovenských médií bola voči takejto skupine poslancov, ba dokonca sa isté médium hanbilo uviesť, že pán Paska, s ktorým robilo interview, bol tu vlastne aj na pozvanie Ľudovej únie. Táto frakcia Združenie Európy národov vôbec nie je nacionalistická skupina. Sú to politické subjekty, ktorých 5 strán tvoriacich delegátov tejto frakcie je dnes v piatich štátoch európskej pätnástky. Ich prístup je predovšetkým v tom, či Európa končí vznikom suverenity európskej inštitúcie tak, alebo začína, že končí suverenita národných štátov. Sme členmi frakcie Združenia Európy národov. Veľmi si to vážim a chcem v tejto súvislosti tiež uviesť, že sme boli proti takejto ústavnej zmluve, aká bola predmetom rokovania a uzatvárania, a že sme za to, aby nevznikli spojené štáty európske, ale aby vznikli zoskupenia, ktoré budú ctiť a vážiť zoskupenia a združenia národných štátov.

V tejto súvislosti treba si jasne povedať, že do Európskej únie ideme a máme ísť ako suverénny národný štát, ktorý bude zásadne obhajovať svoje národné a štátne záujmy na jednej strane, na druhej strane, samozrejme, bude rešpektovať aj dohodnuté veci.

Dovoľte ešte niekoľko príkladov, keď to, čo je raz dané, neznamená, že tam prídeme a budeme, znovu opakujem, ticho. Keď sme vo výbore pre sociálne veci a bývanie boli v Čile, tak bývalý čílsky minister Piňera, ktorý je otcom čílskej reformy, sa doslova vysmieval z maastrichtských kritérií. Ako Čiľan to vedel, samozrejme, spoza Atlantiku, ale jasne povedal: Čo vy chcete? Pánovi Prodimu neviete povedať, že to sú nezmysly, akým spôsobom chce započítavať deficit verejných financií vo vzťahu k HDP? Veď to, čo sa deje, je vlastne proti dôchodkovej reforme, a za chvíľu západné štáty budú musieť robiť tú dôchodkovú reformu tak, ako im inak nevyjde. Ja som o tom pevne presvedčený, že tak to bude, pretože, aj keď silná pravicová francúzska vláda dnes robí reformu priebežného financovania, tak bude musieť prejsť na kapitalizačný systém a tie zdroje na dôchodkovú reformu sú dnes obmedzené maastrichtskými kritériami. Čo to znamená? Že pôjdeme do Maastrichtu, respektíve do Štrasburgu, Bruselu a Luxemburgu byť ticho, čušať? A to sú tie politické otázky a dimenzie, ktoré si jasne treba povedať, bez ohľadu na to, alebo bez toho, že by to bolo protiintegračné, že by to malo niekoho vzrušiť v Bruseli z komisárov, či zo sekretariátu, z byrokracie a podobne.

Nechcem obhajovať pána Figeľa ani vyjednávačov. Viem, boli sme 5 či 6 rokov vo vyjednávacích štáboch, dokonca pri OECD sme boli na úrovni ministerstva práce prvá kapitola, ktorú uzavrelo OECD so Slovenskom, druhé bolo životné prostredie pána ministra Zlochu, a viem, čo je to vyjednávanie aj z hľadiska výsledkov. Že vyjednávanie je vždy výsledkom zhody či kompromisu dvoch strán. Ale chcem podotknúť, že zároveň pracujeme dnes na tom, aby aj cez V4, včera sme o tom informovali prezidenta republiky pána Schustra, sa kritériá Maastrichtu zmenili! Teda nepôjdeme do Európskej únie čušať a byť ticho, ale poďme tam vysoko aktívne a poďme znovu diskutovať aj o tých odborných otázkach, ktoré sú dnes zdanlivo politicky nenarušiteľné, a nedajú sa, jednoducho, vraj, zmeniť. To nie je pravda! Tak ako sa mení situácia aj vo vzťahu ku zadlženosti a vieme dobre, ako obstálo Francúzsko či Nemecko v súvislosti s odpustením v podstate prekročenia deficitov. Tieto veci nemožno považovať za stopercentne, absolútne uzavreté tak, aby jednoducho o nich diskusia nemohla byť.

Chcem ešte uviesť aj ďalší príklad, že obdobná situácia nás čaká v oblasti voľného pohybu osôb. To je príliš drahá vstupenka do Európskej únie, ktorú platia a budú platiť slovenskí občania, keď v roku 2011 budú až plnoprávni, ale už od roku 1991 v podstate možno evidovať zásadné atribúty Európskej únie, ako je voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu. Slovenský občan bude plnohodnotným občanom až v roku 2011. Teda 20 rokov po tom, čo iné atribúty znaky z Európskej únie vlastne fungujú. Po šokovej terapii možno povedať, už tieto atribúty Európskej únie v ekonomike platia. Doplatili sme na to svetovými cenami, európskymi cenami, genocídnymi platmi, genocídnymi mzdami, ktoré vyslovene dostávajú Slovensko do druhej a piatej kategórie v Európe.

Podporujem všetky fabriky a firmy, zahraničný kapitál, ktorí sem prídu. Ale je otázkou - a to nie je kontra toho, čo sa v súčasnosti v médiách oslavuje, alebo na úrovni Úradu vlády -, ale čo chceme, aby Slovensko bolo za niekoľko rokov majstrom Európy v práci za mzdu? Chceme toto dosiahnuť? Tak si sem naháňajme tie fabriky, ktoré už nie sú schopné zabezpečiť ani v Malajzii či v Thajsku, alebo v Singapúre svoje kapacity. Vážení, prílev zahraničného kapitálu, ktorý na Slovensku je tak velebený, vytvára na Slovensku päť až sedem tisíc pracovných miest v priemere ročne. Čo to je pri päťstotisícoch ľuďoch, ktorí nemajú prácu! Ako vysvetlíme Rómom v Rudňanoch či v Sečovciach, alebo kdekoľvek inde na ďalekom východe Slovenskej republiky, že zahraničný kapitál ich spasí?

Opakujem znova, aby som bol dobre pochopený. Nie som proti tomu, aby tento kapitál išiel, a fandím aj ministrom tejto vlády, ktorí dokážu prispieť k tomu a dostať tento kapitál sem. Iná otázka je, za akú cenu je to všetko a iná otázka je, či takýto mechanizmus dostáva Slovensko na majstrovský piedestál práce za mzdu v Európe. A toto nie sú hodnoty, ktoré treba brať ako absolútne strategicky vážne, hodnoty sú v tom, aby tu bol vytvorený priestor pre podnikateľskú sféru, pre malý a stredný stav, aby sa tu hodnoty tvorili a nie aby sa tu montovali káble a vynášali do západnej Európy za genocídne mzdy a genocídne platy. V tomto zmysle je tá otázka aj ďalšieho pôsobenia Slovenskej republiky ako suverénneho národného štátu v Európskej únii otázkou otvorenou. Fandím a fandil som pánovi Figeľovi. Ja viem, ako sa vyjednáva, a znovu opakujem, za vyjednávanie môžu všetci. Teda mal proti sebe ako symbol vyjednávania európsku pätnástku. Dosiahnuť v tomto zmysle úspech či závery sú otázky zložité. Ale v tejto etape, do ktorej vstupujeme po 1. máji, znovu opakujem, bude rozhodujúce to, aby sme sa tam nesprávali ako poddajná dievka, ale aby sme v európskych štruktúrach vystupovali ako hrdí, suverénni občania Slovenskej republiky, ktorí sú spôsobilí zabezpečiť národné a štátne záujmy. Téma o jadrovej energetike, ktorú dnes otvárame, je témou, ktorá nemôže byť z hľadiska aj zmluvných vzťahov, vzťahom k európskym systémom, k európskej štruktúre k Európskym spoločenstvám či k Európskej únii uzavretá. Preto fandím každému, kto v tomto smere dvíha hlavu a neleží na gauči. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Figeľ.

J. Figeľ, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení zostávajúci. Najprv krátko k tomu, čo pred chvíľou odznelo, a potom pár myšlienok za seba. To, čo hovoril kolega Vojtech Tkáč, by som rád dal do polohy, že plnohodnotnosť slovenských občanov v spoločnom veľkom prostredí 450 miliónov únie, 25 štátov, je predovšetkým vecou osobnou a potom spoločenskou. Už dnes sú mnohí plnoprávni, robia vo Viedni, robia v Londýne, alebo možno, že prijali podmienky, ktoré nie sú pre nich výhodné, ale sú ľudia, ktorí ani v roku 2011 nebudú plnoprávni, ak nebudú zorientovaní, ak nebudú pripravení na to, čo by mohli dosiahnuť v tom väčšom, otvorenejšom prostredí. Aby sme to nedávali do polohy, že to je len o zmluve. To je o vlastnom konkrétnom prístupe už teraz, včera, zajtra, pretože dnes ráno som prijal napríklad rakúskych predstaviteľov z Wirtschafstkammer, z hospodárskej komory, a povedal som im to, čo včera do TA 3 a do STV, že ak budú uzatvárať svoj trh, ich firmy, podnikatelia a investori budú prichádzať na Slovensko. Tá palica má dva konce: aj voči nim, aj voči iným štátom a oni si to uvedomujú. Samozrejme, vláda je vláda a potom sú za tým rôzne skupiny, ale neverím, že by všetky štáty, aj tie, ktoré boli protagonistami, uplatňovali sedemročné prechodné obdobie v plnom rozsahu. Je rozdelené na fázy, je flexibilné voči novým krajinám, iná bude situácia zrejme na Slovensku, iná v iných, nechcem to teraz ani predbiehať, je to skôr na nás a celkovom vývoji tu na Slovensku, než len v očakávaniach cez zmluvu, že v roku 2004 budeme plnohodnotní. Takže to len na margo toho, aby sme aj ľuďom pomáhali skôr si uvedomovať vlastnú zodpovednosť, než dávať ich do polohy vyčkávania.

Po druhé. Odznela tu informácia, že v zmluve je len 90 miliónov na odstávku. To je preto, lebo zmluva pokrýva obdobie od 1. mája 2004 ďalej. To celkove dohodnuté číslo alebo to, ktoré znamená investície aj v predvstupovom období v súčte s tými povstupovými, 180 mil. eur na fond pre jadrovú elektráreň, ktorý je len zo strany Európskej komisie. Ale sú tam aj bilaterálni, jednotliví prispievatelia.

Dovoľte mi niekoľko pohľadov na tému uznesenia, alebo vôbec záväzku vlády. Ten treba vnímať aj v kontexte historickom, politickom, ekonomickom, v akom sa rodil a nachádzala Slovenská republika v roku 1998 - 1999, kedy sa rokovania odohrali, a, samozrejme, môžeme hovoriť aj o dnešnej situácií aj o budúcnosti, ale zaznelo tu veľa argumentov práve o rokovaniach. Chcem len pripomenúť, že všetko sa deje v prostredí aj ekonomickom, ale aj politickom. To ekonomické alebo ekonomicko-energetické by som nazval, bolo dané aj tým, že na Slovensku V1 znamenala istý otáznik, pretože od začiatku 90. rokov, ak nehodnotím obdobie pred tým, dostávala len jednoročnú licenciu kvôli niektorým nedostatkom. Neboli to nedostatky na odstavenie alebo na zastavenie, ale nedostatky, ktoré jednotlivé úrady, a hlavne teda Úrad pre jadrový dozor tlmočil a oni mali byť a boli postupne odstraňované, až sa nakoniec rozhodlo o veľkej rekonštrukcii, ktorá bola naozaj náročná, stála tých spomínaných vyše 8 miliárd korún. Pri týchto súvislostiach vznikol aj záväzok vlády z roku 1994, že elektráreň bude odstavená najneskôr v roku 2000 s tým, že sa dostavia medzitým, čo sa aj podarilo, prvý blok mochoveckej elektrárne. Tento záväzok bol v 94. tlmočený mnohým inštitúciám, dostal sa do medzinárodných dokumentov, bol aj na pozadí toho, čo sa v Európe odohrávalo v tom čase, napríklad samit G7 - siedmich najvyspelejších alebo industriálne najsilnejších štátov sveta v Mníchove v roku 1992 uviedol tento typ reaktorov, ktorý je vo V1 za typ, ktorý nie je možné za rozumných nákladov zdokonaliť na požadovanú úroveň. Citujem z postoja G7. Pripomínam len, že to všetko sa dialo potom, čo v 1986 sa stala najväčšia tragédia v Černobyle a v 1977 roku Slovensko alebo Československo odstavilo kvôli havárii svoju A1. Do tohto prostredia prichádza politika, hlásime sa do Európskej únie, v 1997. roku Slovensko nebolo pozvané, nespĺňalo politické kritériá, dostalo negatívny posudok a samozrejme sa ocitalo v mnohých negatívnych súvislostiach, ktoré pramenili z nedôvery.

Zvyšovanie tlaku európskej pätnástky vtedy už narastalo, pretože v únii napríklad pribudlo Rakúsko, ktoré je bezjadrové. Už som spomínal rozhodnutie na úrovni G7. V 1998. roku sa zmenila vláda v Nemecku, pripomínam, vtedy mali voľby ako my, oni v nedeľu, my v piatok - v sobotu v septembri a do vlády nastúpilo SPD a Zelení, pokračuje to aj ďalej. O pár mesiacov bolo Nemecko predsedníckou krajinou únie, v Kolíne bol samit Európskej únie, v lete alebo v júni 1999, kde sa skonštatovalo, na samite, že jadrová bezpečnosť v kontexte rozširovania Európskej únie je veľmi dôležitým faktorom a samit vyzval Európsku komisiu, aby túto problematiku zdôraznila vo výročných hodnotiacich správach o pokroku kandidátskych krajín. My sme ešte vtedy ani nerokovali, ale tento aspekt veľmi pribudol do politiky pätnástky. Rokovania začínali vo fáze, keď naozaj Slovensko nebolo ani v prvej skupine, ani nemalo isté, že môže dostihnúť, že vôbec pozvanie by mohlo prísť v krátkej dobe, tých súvislostí aj energeticko-ekonomických bolo veľa, nerád by som už išiel do detailov, skôr chcem povedať, že toto bola najcitlivejšia bilaterálna otázka z môjho pohľadu medzi nami a pätnástkou. A naozaj to boli rokovania medzi štátom a 15 štátmi, komisia bola medzi tým. To nebolo rokovanie s komisiou. A aj výsledok považujem za najcitlivejší kompromis, alebo najboľavejší z kompromisov, lebo kompromisy sú dané tým, že bolia. Politologicky sa hovorí, že kompromis je, že buď že sa všetci tešia alebo že všetci ustúpia. Európska komisia, ktorá moderovala rokovania, požadovala odstavenie v niekoľkých variantoch alebo modeloch, ten najtvrdší model bol 2000, vychádzajúci práve z toho, čo sa dostalo do medzinárodných dokumentov.

Ja len pripomeniem, že keď Slovensko žiadalo o najväčšiu pôžičku v dejinách Európskej banky pre obnovu a rozvoj v 90. rokoch za vtedajšej vlády deň pred zasadaním rady guvernérov o tejto najväčšej pôžičke na dostavbu Mochoviec, minister financií vtedy oznámil, že vláda zmenila názor a túto pôžičku nebude žiadať. Tým sa vytvorila tiež veľmi negatívna klíma voči tejto elektrárni, ale súvislosť, tú základnú, už som pomenoval, že tento typ nie je považovaný za taký bezpečný, ako je V2, ako sú jej podobné elektrárne, už či Duchovany, Pécs alebo Krško v našom regióne s podobnou históriou, s podobnými danosťami. Aj keď bol požadovaný teda ten prvý termín 2000 - 2002, podarilo sa nám posunúť to obdobie dohody na ďalšie roky. Zámysel bol, samozrejme, vyšší, chceli sme ísť až za rok 2010 na obdobie 2014, ale kompromis 2006, 2008 bol nakoniec po zložitých rokovaniach prijatý ako možný s tým, že aj v tej chvíli bol veľmi otázny, či bude vôbec prijateľný pre štáty, lebo komisia je len komisia. Na druhý deň po rozhodnutí vlády napríklad Rakúsko oznámilo, že toto riešenie nie je prijateľné, je to porušenie slova. Už tu spomínaný Viktor Klima, kancelár, pripomenul, že slovenská vláda už rozhodla o uzavretí Bohuníc v roku 2 000. Terajšie najnovšie rozhodnutia Rakúsko neberie do úvahy. Hovorca liberálov Thomas Bahrmüller hovorí teda o roku 2000 - 2002: "To sa musí dodržať, v tomto bode niet o čom rokovať so Slovenskom bez ohľadu na postoj Európskej únie". Treba veci poznať v súvislostiach a preto som ich chcel pripomenúť, lebo ono sa dá vždy hovoriť z boku alebo ex post, rôzne a hlavne že viac, rýchlejšie, lepšie. Chcem povedať, že bez dohody by nebolo možné začať rokovania, a to je o vstupe Slovenska do únie spolu so susedmi, spolu s ostatnými. Už nechcem pripomínať súvislosti, čo by znamenalo, keby sme išli v inej fáze, už či sa pozrieme na západ alebo na juh, alebo inde, veci či politické, či schengenské, ekonomické, finančné. Nebolo by možnosť čerpať 1,6 mld. eur, lebo tu miliardy lietali dosť, zo štrukturálnych fondov, samozrejme, za podmienok. Ale veď chceme aj isté regionálne disparity odstraňovať a infraštruktúru budovať, nemôžeme hovoriť len o jednom a nepamätať na ostatné. Nebola by investícia Peugeot/Citroen, ktorú nepovažujem za alternatívu v zmysle keby - keby, ale nebola by, lebo to súvisí naozaj s tým, že Slovensko dnes je dôveryhodné ako Európsky štát, ako štát, ktorý bude za tých istých podmienok právnych a ekonomických fungovať v jednej únii.

Čo sa týka uznesenia, rád by som povedal, že v ňom vidím dominantne politiku. Včera tu bol návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, teda základného zákona, aby parlament mohol zaväzovať vládu vo vzťahu k orgánom únie, respektíve. pri prijímaní rozhodnutí na pôde únie. Nebol prijatý. Prečo? A teraz vyzývame vládu, aby rokovala s úniou, včera vyzývame vládu, že by dala protest voči únii, že voľný pohyb osôb. Myslím, že bolo treba včera konať inak, aby dnešný návrh bol dôveryhodnejší. Odpoveď na situáciu je hospodársky rast krajiny, investovanie, rozvoj všetkých druhov energetiky včítane alternatívnych zdrojov, ale aj jadrovej za rozumných podmienok, za podmienok bezpečnosti. Uznesenie to nerieši. Čo je riešením - a tu už skončím -, je naozaj vážne členstvo v únii, tak ako aj hovoril Vojtech Tkáč, so schopnou prezentáciou, reprezentáciou, politikou, ktorá bude do rozhodnutí únie presadzovať naše záujmy aj do primárneho, aj do sekundárneho práva. Využiť všetok možný náš vplyv v prospech Slovenska a ovplyvňovať aj budúce zmluvy a politiky únie tak, aby nám to pomáhalo. A to aj v oblasti energetiky. Ďakujem pekne. (Potlesk.)