P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Zubo bol posledný prihlásený písomne do bodu interpelácie. Ústne mám do rozpravy prihlásených poslancov Blanára, Ďaďa, Tóthovú, Hoptu, Kondróta a Podrackú. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Blanár.
J. Blanár, poslanec: Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podal interpeláciu na ministra zahraničných vecí pána Eduarda Kukana.
V zmysle zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní sa v § 2 ods. 2 písm. p) uvádza, že obstarávanie podľa predmetného zákona sa nevzťahuje na prípady, ktorých predmetom je obstarávanie tovarov, prác a služieb súvisiacich so správou a prevádzkou majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky v zahraničí, vykonávaných zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky.
Na základe uvedenej skutočnosti predpokladám, že ministerstvo zahraničných vecí postupuje pri obstarávaní podľa vlastného režimu. Tento režim by mal byť jasne zadefinovaný nejakou internou smernicou ministerstva či iným vhodným dokumentom, aby bolo zabezpečené objektívne obstarávanie s vylúčením akéhokoľvek náznaku korupčného správania sa a netransparentnosti celého procesu. To, že ministerstvo zahraničných vecí v zmysle zákona o verejnom obstarávaní je vylúčené, má špeciálny režim, je známe. A je známe, že to nie je len ministerstvo zahraničných vecí, sú to aj iné inštitúcie, ktoré takýmto spôsobom môžu obstarávať podľa vlastného režimu, čím vlastne nakladajú s finančnými prostriedkami daňových poplatníkov. A preto je potrebné, aby sme poznali, akým spôsobom sú tieto finančné prostriedky vynakladané. Bohužiaľ, nie je mi známe, ako ministerstvo zahraničných vecí obstaráva, pretože ich správanie sa navonok je viac-menej ako zmätočné.
Napriek tomu ma zaujíma, že vzniká zaujímavá situácia, že na ministerstve zahraničných vecí sa v niektorých prípadoch pristúpilo k zverejneniu užšej súťaže na práce týkajúce sa veľvyslanectiev v Ríme a v Záhrebe vo Vestníku verejného obstarávania. Je zaujímavé, že pri ostatných prípadoch tak tomu nebolo. Tie príklady môžem spomenúť. Je to napr. užšia súťaž na rekonštrukciu nášho zastupiteľského úradu v Moskve či výstavba Slovenského domu v Moskve. A ďalej možno spomenúť aj ďalšie obstarávanie, napr. pokiaľ ide o náš zastupiteľský úrad vo Varšave či v Dillí a tak ďalej. Proste je zaujímavé, že niektoré veci sú zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania, a pritom to neprináleží ministerstvu, pretože má výnimku v tomto menovanom zákone a niektoré užšie súťaže zverejňuje. Možnože sa dopúšťame nejakej chyby, ktorú nepoznáme, ale rád by som sa zorientoval v tejto problematike, lebo zdá sa nám, že je to viac-menej vec, ktorá je pre užší okruh firiem. Možno tie firmy sú spoľahlivé, možno sú s nimi dobré skúsenosti, nechcem to popierať dopredu, preto si rád vypočujem odpovede na moje otázky v interpelácii.
Informovali ma niektoré stavebné firmy, že napriek prezentácii svojej firmy a po splnení požiadaviek, ktoré im boli prezentované na ministerstve zahraničných vecí, neboli vôbec pozvané do súťaže o realizáciu stavebných prác v zahraničí a odvtedy už mnohé jednoducho sa realizovali. Je to nanajvýš počudovania hodné, prečo neboli oslovené firmy slovenské, ktoré spĺňajú všetky kritériá, ktoré ministerstvo zahraničných vecí požaduje, prečo sa nemôžu zúčastniť tiež v rovnej súťaži o zákazky, ktoré sú z peňazí daňových poplatníkov.
V tejto súvislosti vás, pán minister zahraničných vecí, chcem požiadať, aby som sa zároveň ubezpečil, že na základe uvedených skutočností ministerstvo postupuje transparentne pri obstarávaní prác na našich zastupiteľských úradoch v zahraničí, a preto vás žiadam o odpovede na nasledovné otázky.
Na základe čoho postupuje ministerstvo zahraničných vecí pri verejnom obstarávaní stavebných prác pre zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí? Následne vás žiadam o poskytnutie všetkých relevantných dokumentov, ktoré s metódou predmetného obstarávania priamo súvisia.
Ďalej vás žiadam o zdôvodnenie, prečo niektoré výberové konania na predmetné práce zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania boli a iné zasa nie.
Ďalej vás chcem požiadať, a naposledy, o údaje súvisiace s výberovými konaniami na dodávateľov stavebných prác vykonávaných na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí počas vášho pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí. Medzi požadovanými údajmi o. i., ktoré uznáte za vhodné, považujem aj údaje o tom, ktoré firmy sa zúčastnili príslušného výberového konania a ktorá firma v príslušnom výberovom konaní uspela. Vopred vám ďakujem za odpoveď.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ďaďo, nech sa páči.
V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.
Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, na základe vyjadrenia ministra školstva Martina Fronca, ktorý riešil môj podnet na nezákonné spoplatnenie vysokoškolského štúdia, a následnej správy, ktorú podal v Národnej rade Slovenskej republiky, kde potvrdil porušenie tohto zákona, vás žiadam o informáciu, ako ste vy ako predseda vlády Slovenskej republiky postupovali spolu s orgánmi činnými v trestnom konaní a s akým výsledkom ste tento problém uzavreli. Dokladám, že na základe niektorých informácií, kde bolo konštatované, že tento stav spôsobili tretie osoby, vám dnes písomne odovzdávam dôkaz o tom, že to nebola žiadna tretia osoba, ale príslušná fakulta s podpisom a razítkom fakulty a prodekana tejto fakulty. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Nasleduje pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som interpelovala predovšetkým pána ministra Kukana, žiaľ, tu neprítomného, pre ktorého mám jednu veľmi stručnú informáciu, ktorá sa týka jeho vyjadrenia v relácii Sito.
Ako bývalá členka vlády viem, že pokiaľ ide o služobné cesty, služobnou cestou je iba tá cesta, na ktorú je poverenie vlády a prijaté uznesenie vlády, preto interpelujem pána ministra Kukana, či by bol tak láskavý a mi preukázal, resp. poskytol odpis uznesenia vlády, ktorým vláda súhlasila s tým, aby vykonal túto cestu, ktorú on označil ako služobnú.
Vážené dámy, vážení páni, to je moja jediná interpelácia, pretože mám tu ďalšie, s ktorým vystúpim, až do ústavy sa dostane ustanovenie, v zmysle ktorého keď budem sa dovolávať listov občanov, nebudem môcť byť občianskoprávne zodpovedná za prípadnú citlivosť. (Hlasy z pléna.) Nie, pán poslanec, nikdy by som si nedovolila niečo takého. Ja som sa len na vás usmiala. Takže tieto interpelácie potom zrejme budú vhodné, pokiaľ prejde novela ústavy. Ďakujem vám pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať bude v interpeláciách pán poslanec Hopta.
I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, podľa § 129 Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.
Vážený pán predseda vlády, sociálna situácia väčšiny občanov Slovenskej republiky je doslova veľmi kritická. Je to hlavne zásluhou vašej vlády, nakoľko celé vaše vládnutie je len primitívne ohlupovanie a klamanie ľudí, ktorým pred každými voľbami veľa nasľubujete, ale ktorým nikdy takmer nič nesplníte. Ľudia majú v živej pamäti vaše sľuby o dvojnásobných platoch, o neprivatizácii strategických podnikov, o grandióznej bytovej výstavbe, o pomoci mladým rodinám i vašim dôchodcom. Vážený pán predseda vlády, chcem sa spýtať, či nechcete pomôcť všetkým občanom Slovenskej republiky tým, že ušetrí sa 200 mil. korún, keď vaša vláda podá demisiu a nebude potrebné referendum o predčasných voľbách. To je jedna interpelácia.
Druhá interpelácia. Podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu. Vážený pán predseda vlády, na mítingu, ktorý bol venovaný 56. výročiu Víťazného februára v Košiciach, prečítal ústredný tajomník ÚV KSS súdruh Ladislav Jača list predsedu ÚV KSS Jozefa Ševca košickým komunistom. V tomto liste bolo konštatované, že po tom, čo vládna koalícia kúpila poslanca Arvaya, podľa predsedu Ševca sú vážne indície, že ste kúpili aj mňa spolu s novinami Úsvit. Keďže pán predseda strany náš je v nemocnici, ja mu želám skoré uzdravenie, ja budem žiadať od neho verejné ospravedlnenie. A dúfam, že bude mať toľko morálnej cti, že sa mi verejne ospravedlní. No zároveň, vážený pán predseda vlády, chcem sa vás spýtať, ako je to s kupovaním poslancov Národnej rady, či sa tieto informácie zakladajú na pravde. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: V interpeláciách bude pokračovať pán poslanec Kondrót.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, v zmysle § 129 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov predkladám interpeláciu na ministra Zsolta Simona.
Vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vás interpeloval v súvislosti s komplikovanou situáciou v poľnohospodárstve, najmä v oblastiach s horšími prírodnými podmienkami. Podľa mojej informácie sa na vás, vážený pán minister, obrátili svojimi listami tak Liptovská, ako i Žilinská poľnohospodárska a potravinárska komora 20. januára a 18. februára 2004. V listoch žiadajú o poskytnutie záloh na podporu do tzv. horších podmienok do 31. 3. toho roku a 15. 7. 2004, ako i odloženie splátok úverov Štátnemu podpornému fondu na dobu do obdržania konečného doplatku podpôr, t. j. do 31. 12. 2004. V tejto súvislosti vás žiadam o informáciu, ako s týmito žiadosťami vami vedené ministerstvo naložilo. To znamená, kedy a aká odpoveď bola zaslaná z vášho ministerstva uvedeným žiadateľom. Súčasne vás žiadam vo svojej odpovedi na moju interpeláciu uviesť dôvody vášho stanoviska k predmetným žiadostiam.
Vážený pán minister, vopred vám ďakujem za vašu vyčerpávajúcu odpoveď.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako posledná vystúpi s interpeláciou pani poslankyňa Podracká.
D. Podracká, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi predniesť dve interpelácie.
A tá prvá interpelácia je na ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolta Simona.
Vážený pán minister, v súvislosti s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý je teraz v druhom čítaní na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľujem si vás interpelovať za chaos, ktorý vzniká na katastrálnych úradoch vo viacerých obciach Slovenska.
Chaos vzniká tým, že po kontrole na katastrálnych úradoch boli zistené rozdiely medzi údajmi v listoch vlastníctva a údajmi v katastri. Napr. občianke obecný úrad oznámil, že jej parcela nemá rozlohu 810 m2, ale len 680 m2, čo ju veľmi prekvapilo. Obecný úrad ju zároveň oboznámil s tým, že námietky môže podať na katastrálnom úrade. To aj urobila. Písomne podala námietku, priložila fotokópiu kúpno-predajnej zmluvy, geometrický plán a list vlastníctva na rozlohu 810 m2, ktorý má od kúpy parcely z roku 1990. Katastrálny úrad jej v odpovedi odporučil, aby si teraz vytýčila svoju parcelu a nechala tak zistiť, v ktorej zo susedných troch parciel iných vlastníkov je zabraná jej rozloha. Zároveň jej bolo oznámené, že zhotovovateľ ROEP nemôže výmer opraviť, list vlastníctva jej už totiž opravený bol bez jej vedomia na spomínaných 689 m2, teda s rozlohou až o 121 m2 menšou.
Občianka dostala od obecného úradu tlačivo na daňové priznanie. V sprievodnom liste bolo uvedené, že každý vlastník musí k daňovému priznaniu pripojiť aj list vlastníctva nie starší ako tri mesiace. Občianka zaplatila 100-korunový kolok a na čerstvom liste vlastníctva sa dozvedela, že jej parcela sa zmenšila o 121 m2.
Sťažovala sa, ale odpoveď bola taká ako na začiatku, parcelu si má na vlastné náklady dať premerať, inak list vlastníctva katastrálny úrad neopraví. Za nové merania by občianka, ktorá je už dôchodkyňa, musela zaplatiť asi 8 000 korún.
Uvádzam tento príklad pomerne obšírny preto, že na podobné skúsenosti občanov som narazila aj v ďalších obciach v mojom volebnom obvode. Ide rádovo o desiatky občanov. Občania to chápu ako silný tlak na ich peňaženky, ak si majú svoje pozemky nechať znova premerať. Nazdávajú sa, že pomocou katastrálneho úradu majú zabezpečenú prácu zameriavači parciel, pre ktorých je táto práca vysoko zisková, ale pre sociálne odkázaných občanov a dôchodcov úhrada za nový výmer neraz presahuje aj hodnotu parcely, za ktorú ju nadobudli, ba v niektorých prípadoch aj jej súčasnú hodnotu.
Revízia evidencie pozemkov, pán minister, sa pravdepodobne prevádza od písacieho stola na úkor občana.
Novela zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, ktorá je teraz, ako som už spomínala, v druhom čítaní, má za cieľ najmä zosúladenie zákona so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
V mene občanov, ktorých je viac ako sto len v mojom volebnom obvode, vás žiadam, pán minister, aby ste ma informovali o oprávnenosti takéhoto postupu, pretože sa nazdávam, že zákon č. 162/1995 Z. z. sa v týchto prípadoch porušuje v nasledovných paragrafoch, po prvé, v § 59 ods. 1 písm. a), podľa ktorého katastrálny úrad aj bez návrhu opraví údaj katastra, ak je v rozpore s verejnou listinou alebo inou listinou alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, podľa môjho názoru občan je tu v nerovnoprávnom postavení, ďalej, v § 70 ods. 1 aj ods. 2, kde vyplýva, že údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, dôkazom je, že spomínaná majiteľka a občianka toto preukázala, ďalej, v § 71 ods. 3, podľa ktorého údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať, občianka sa môže dostať do situácie, keď list vlastníctva vlastne nemá právnu hodnotu a nemôže s ním manipulovať, a nakoniec, v § 78 ods. 1, podľa ktorého zápisy práv k nehnuteľnostiam v evidencii nehnuteľností vykonané do 31. 12. 1992 preukazujú pravdivosť skutočností v nich uvedených, ak sa nepreukáže opak. Ak sa preukáže opak, katastrálny úrad opraví zápis. Ale nemal by tak robiť na ujmu občana.
Znepokojuje ma otázka, pán minister, či sú pracovníci katastrálnych úradov vôbec kontrolovaní za to, čo píšu občanom, a či je to v súlade so zákonom. Aké dôsledky môže takýto stav spôsobiť, si nechcem ani domyslieť. Nedalo by sa v druhom čítaní tzv. katastrálneho zákona pamätať na sociálne odkázaných občanov a dôchodcov tak, aby poplatok za nové meranie parciel bol prehodnotený? To bola prvá interpelácia.
A druhá moja interpelácia je na premiéra vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.
Vážený pán premiér, na hodine otázok, ktorá sa konala dnes v Národnej rade Slovenskej republiky, ste vyjadrili počudovanie nad mojou otázkou, prečo nebola navýšená kapitola Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v štátnom rozpočte s odôvodnením, že kapitola bola navýšená 7,5-násobne, a to z 20 mil. na 150 mil.
Považujem túto informáciu za zavádzajúcu. Dokladám to aj postojom Rady pre kultúrnu spoluprácu Rady Európy v Štrasburgu, ktorá vyjadrila údiv nad nízkym podielom výdavkov štátneho rozpočtu na kultúru, ktoré nie sú porovnateľné dokonca ani s úrovňou krajín V-4.
Pán premiér, priestory chátrajú, inštitúcie prežívajú len zo zotrvačnosti, niektoré verejné, mestské a obecné knižnice po prechode pod správu miest a obcí zanikli, iné živoria a strácajú kľúčovú úlohu v rozvoji regiónov.
Prečo vláda podceňuje, a teda nechápe význam kultúry ako prostriedku humanizácie spoločnosti, jej výchovy a vzdelávania?
Na spomínanej hodine otázok ste, pán premiér, hovorili o 7,5-násobku navýšenia kapitoly ministerstva kultúry a sľúbili ste doložiť tento nárast konkrétnymi číslami a projektmi s tým, že napriek nemožnosti položiť doplňujúcu otázku môžete mi tento rozpis poskytnúť napriek vypršaniu časového limitu. Ukázalo sa však, že žiadny rozpis nemáte.
Interpelujem vás preto, pán premiér, aby ste doložili spomínané 7,5-násobné navýšenie prostriedkov kapitoly ministerstva kultúry konkrétnymi faktmi. Ak interpelácia môže mať aj duchovný rozmer, chcem poukázať na to, že sa stávame svedkami novodobého slovenského utečenectva, ktorým je a bude nielen útek za prácou, ale aj útek za vzdelávaním, čo jednoznačne môžeme považovať aj za útek z vlastnej kultúry.
Agentúra Focus v novembri 2003 položila anketovú otázku vybranej vzorke občanov s týmto znením: "Mohli by ste si spomenúť na udalosti, pri ktorých ste ako občan Slovenskej republiky mali pocit hanby?"
Až 32 % opýtaných zdôraznilo, že sa hanbia za nedôstojnosť počínania politikov, nízku politickú kultúru a zneužívanie politickej a ekonomickej moci na Slovensku.
Interpelujem vás, pán premiér, za takýto duchovný rozvrat spoločnosti, ktorý má za následok nárast nedôvery, sociálnu neistotu a kultúrnu vydedenosť občanov vo vlastnom štáte. Ďakujem. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká bola posledná prihlásená do bodu interpelácie poslancov.
Vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Otváram ďalší bod, ktorým sú
písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 9. februára 2004,
ktoré vám boli doručené ako tlač 593.
Otváram k tomuto bodu rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto z poslancov vyjadriť svoje stanovisko k odpovediam, či sa chce k vystúpeniam poslancov vyjadriť niektorý člen vlády, prosím. Nie.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú a konštatujem, že sme prerokovali písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 9. februára 2004.
Zároveň vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Vážené dámy a páni, poslankyne a poslanci, budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 478, spoločnú správu výborov máte ako tlač 478a.
Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona vychádza z politických postulátov programového vyhlásenia vlády, zo skutočnosti, že doterajšia zákonná úprava bola od prijatia v roku 1990 viackrát novelizovaná a menená z vecnej i z organizačnej stránky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predložený návrh zákona upravuje základné princípy volieb, podmienky výkonu volebného práva a organizáciu volieb. Zakotvuje systém pomerného zastúpenia. Podľa predloženého návrhu sa umožňuje voliť prostredníctvom pošty, a síce občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom v cudzine a občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí sa v čase volieb budú zdržiavať mimo územia republiky. Kandidátne listiny budú predkladať politické strany, politické hnutia a ich koalície. Navrhuje sa zloženie volebnej kaucie v sume 500 000 korún za podanú kandidátnu listinu. Navrhnuté zloženie kaucie nahradí predloženie petičných listín, ktorých kontrola v plnom rozsahu nebola realizovateľná. Zložená kaucia sa vráti kandidujúcemu politickému subjektu v prípade, ak tento získa aspoň 3 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Návrh zákona zakotvuje možnosť vysielať politickú reklamu aj v rozhlase a televízii prevádzkovaných držiteľmi licencií.
Predložený návrh prerokovali výbory, ktorým bol vládny návrh pridelený. S pripomienkami legislatívno-formulačného charakteru odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady sa výbory stotožnili. V diskusii vo výboroch boli prerokúvané otázky, ktoré sa týkali percentuálneho zisku z celkového počtu platných hlasov na vrátenie zloženej kaucie, rovnosti zastúpenia oboch pohlaví na kandidátnych listinách, príspevku zo štátneho rozpočtu za odovzdané platné hlasy, ako aj otázka viacerých volebných obvodov.
Spoločná správa výborov obsahuje vecné i technické pripomienky. S prevažnou väčšinou z nich možno súhlasiť. Ide o pripomienky uvedené v bodoch 1 až 7, 9, 11 až 15, 18, 20 až 24, 28 a 29. Body 8, 16, 17, 25 odporúčam, tak ako gestorský výbor, neschváliť. K pripomienke v bode 27 uvádzam, že ustanovenie návrhu zákona týkajúce sa výšky príjmu za získané hlasy sleduje čo najmenší dosah na prostriedky štátneho rozpočtu.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona po zapracovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov podľa gestorského výboru odporúčam schváliť. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi Palkovi. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.
Ďalej dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Gáborovi Gálovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 23. januára 2004 pridelila vládny návrh zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 407 zo 17. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 307 z 19. februára 2004, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 278 z 19. februára 2004, výbor pre verejnú správu uznesením č. 156 zo 17. februára 2004, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením č. 182 z 24. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 163 z 19. februára 2004.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh zákona 24. februára 2004. Neprijal uznesenie, nakoľko odporúčanie návrh zákona schváliť nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom II tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, je ich celkovo 29, nebudem ich čítať, každý ich má pred sebou.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o voľbách do Národnej rady vyjadrených v ich uzneseniach odporúča, aby sa spoločne hlasovalo o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 11, 12, 13, 14, 15, 18, 20, 21, 22, 23, 24, 27, 28, 29 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, osobitne o bodoch 8, 16, 17, 19, 25, 26 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich a osobitne o bode 10 bez odporúčania gestorského výboru.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o voľbách do Národnej rady vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 25. februára 2004 pod č. 424.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrh podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, keby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásili pán poslanec Šimko a pani poslankyňa Angyalová.
Nikto viac sa písomne neprihlásil, takže pán poslanec Šimko, nech sa páči, máte slovo.
I. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, do volieb v roku 2002 išli 4 parlamentné strany s programom zmeniť volebný systém. Aj parlamentná strana, na kandidátke ktorej som išiel ja, mala vo svojom programe priamu voľbu poslanca. Toto sme sľubovali občanom.
Keď sa zostavovala vláda po týchto voľbách v septembri a v októbri 2002, tak sa zistilo, že 2 politické strany, vládne, išli s iným programom a napokon sa prijal kompromis, podľa ktorého sa síce nebude meniť volebný systém, ale napriek tomu sa voľby priblížia k občanom tak, aby reprezentácia zvolená občanmi bola bližšie k tým, ktorí si vyberajú, to znamená k občanom. A vlastne prvou tézou tohto priblíženia malo byť viac volebných obvodov alebo volebných krajov. Bohužiaľ, napriek tomu, že táto téza bola zapísaná do programového vyhlásenia vlády, predložený návrh zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky tomuto nezodpovedá a zachováva doterajšie pravidlo, že Slovensko je jedným volebným obvodom. Z toho dôvodu som navrhol ešte v prvom čítaní, aby sa návrh vrátil spracovateľovi na prepracovanie, pretože zmeniť počet volebných obvodov je pomerne legislatívnotechnicky náročné a je to rozsiahla zmena návrhu. Bohužiaľ, vtedy Národná rada rozhodla tak, že návrh posunula do druhého čítania a je možné vlastne túto zmenu uskutočniť len poslaneckým návrhom, ktorý o chvíľku prednesiem. Predkladám návrh, ktorým alternatívne navrhujeme zvýšiť počet volebných krajov na 4 alebo na 8. Slobodné fórum presadzuje viacej 8, ale keďže tej téze, o ktorej som hovoril vyhovuje aj nižší počet krajov, navrhujeme aj 4 volebné kraje.
Pokiaľ ide o konkrétny návrh, alternatíva A, v ktorej sa bude líšiť vlastne prvé ustanovenie § 11 svojho návrhu, sa vzťahuje na 4 volebné kraje, alternatíva B sa vzťahuje na 8 volebných krajov. Ja navrhujem, aby sa najskôr hlasovalo o alternatíve B a potom o alternatíve A.
Chcel by som povedať, že z našej histórie, pokiaľ ide o demokratické voľby, a to zdôrazňujem, demokratické voľby, tak na území Slovenska sa vždy volilo len systémom pomerného zastúpenia, za Prvej, Česko-slovenskej republiky na území Slovenska bolo 7 volebných obvodov alebo krajov a po roku 1990 alebo v roku 1990 potom boli 4 volebné kraje až do ich zrušenia, keď sa začal uplatňovať ten systém, ktorý tu máme dnes. My navrhujeme teda tieto dva varianty a Národná rada hlasovaním rozhodne.
Takže teraz mi nič iného nezostáva, len predniesť celý návrh, ktorý je pomerne rozsiahly, ale, vopred sa ospravedlňujem, je to nevyhnutné, musí to odznieť.
Bod 1. § 11 Volebný kraj má toto nové znenie v alternatíve A: Odsek 1 znie: "Územie Slovenskej republiky tvoria štyri volebné kraje." Odsek 2 znie: "Územie volebného kraja pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky je zhodné s územným obvodom podľa prílohy k zákonu č. ... Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky (zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príloha 1 k zákonu č. 515/2003 Z. z.)." V alternatíve B § 11 Volebný kraj má toto nové znenie: Odsek 1 znie: "Územie Slovenskej republiky tvorí 8 volebných krajov." Odsek 2 znie: "Územie volebného kraja pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky je zhodné s územným obvodom samosprávneho kraja9)." Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie: "9) § 1 ods. 3 písm. a) až h) zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov."
Druhý bod. V § 13 má odsek 1 toto nové znenie: "Pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa zriaďujú Ústredná volebná komisia, krajské volebné komisie, obvodné volebné komisie a okrskové volebné komisie." A zároveň odkaz 9 sa označí ako odkaz 10.
Bod 3. V § 14 majú odseky 2 a 3 nové znenie: Odsek 2 znie: "Zapisovateľa a) Ústrednej volebnej komisie vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky, b) krajskej volebnej komisie vymenúva a odvoláva prednosta krajského úradu, c) obvodnej volebnej komisie vymenúva a odvoláva prednosta obvodného úradu, d) okrskovej volebnej komisie vymenúva a odvoláva starosta." Odsek 3 znie: "Zapisovateľa Ústrednej volebnej komisie vymenúva predseda vlády Slovenskej republiky najneskôr 105 dní predo dňom volieb; zapisovateľov podľa ods. 2 písm. b), c) a d) vymenúva príslušný orgán v dostatočnom predstihu tak, aby mohli plniť úlohy podľa tohto zákona."
Bod 4. Za § 15 sa vkladá nový § 16 Krajská volebná komisia: Odsek 1 znie: "Do krajskej volebnej komisie deleguje politická strana alebo koalícia, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná najneskôr 55 dní predo dňom volieb, jedného člena a jedného náhradníka." Odsek 2 znie: "Krajská volebná komisie musí mať najmenej 5 členov. Ak krajská volebná komisia nie je vytvorená spôsobom uvedeným v odseku 1 alebo ak sa počet jej členov zníži pod zákonom ustanovený počet a nie je náhradník, vymenúva chýbajúcich členov prednosta krajského úradu." Odsek 3 znie: "Prvé zasadanie krajskej volebnej komisie sa uskutočňuje najneskôr 40 dní predo dňom volieb. Zasadanie zvoláva prednosta krajského úradu." Odsek 4 znie: "Krajská volebná komisia a) preskúmava a registruje kandidátne listiny podané vo volebnom kraji, b) prerokúva informácie krajského úradu o organizačnej a technickej príprave volieb vo volebnom kraji, c) prerokúva informácie o zabezpečení činnosti svojho odborného sumarizačného útvaru, d) dohliada na pripravenosť okresných volebných komisií zabezpečovať úlohy podľa tohto zákona, e) zisťuje výsledky hlasovania vo volebnom kraji, f) vyhotovuje zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom kraji a odovzdáva ju Ústrednej volebnej komisii, g) odovzdáva volebné dokumenty do úschovy krajskému úradu v sídle krajskej volebnej komisie."
Bod 5. Doterajšie § 16 a § 17 sa prečíslujú na § 17 a § 18.
Bod 6. Doterajší § 18 sa prečísluje na § 19 a zároveň v odseku 1 slovo "Ústrednej" sa nahrádza slovom "krajskej" a v odseku 2 za prvú vetu sa vkladá druhá veta v tomto znení: "Koalícia musí byť zložená z rovnakých politických strán vo všetkých volebných krajoch, v ktorých podáva kandidátnu listinu." Zároveň sa odkazy 10 a 11 označujú ako odkazy 11 a 12.
Bod 7. Doterajší § 19 sa prečísluje na § 20 s novým znením Preskúmavanie kandidátnych listín krajskou volebnou komisiou: Odsek 1 znie: "Krajská volebná komisia preskúmava predložené kandidátne listiny najneskôr 80 dní predo dňom volieb a vyhotovuje o tom zápisnicu. Preskúmavanie kandidátnych listín za volebný kraj vykonáva krajská volebná komisia prostredníctvom svojho odborného sumarizačného útvaru. Kandidátnu listinu, ku ktorej nie je pripojené potvrdenie o uhradení kaucie, krajská volebná komisia nepreskúmava." Odsek 2 znie. "Krajská volebná komisia vyčiarkne z kandidátnej listiny kandidáta a) ktorý nespĺňa podmienky uvedené v § 3, b) pri ktorom podľa § 19 ods. 4 písm. a) nie je pripojené vyhlásenie, c) ak je uvedený na kandidátnych listinách viacerých politických strán alebo koalícií, na tej kandidátnej listine, ku ktorej nie je pripojené vyhlásenie podľa § 19 ods. 4 písm. a); ak kandidát podpísal vyhlásenie k viacerým kandidátnym listinám, vyčiarkne ho na všetkých kandidátnych listinách, d) ktorý je uvedený na kandidátnej listine nad najvyššie ustanovený počet podľa § 19 ods. 5, e) ktorý je podľa oznámenia Ústrednej volebnej komisie uvedený na kandidátnych listinách vo viacerých volebných krajoch podľa § 21 ods. 2." Odsek 3 znie: "Po preskúmaní kandidátnych listín odovzdá predseda krajskej volebnej komisie jedno vyhotovenie kandidátnych listín s vyhlásením kandidátov, že súhlasia s kandidatúrou a so zápisnicou o výsledku preskúmania kandidátnych listín v Ústrednej volebnej komisii."
Bod 8. Doterajší § 20 sa prečísluje na § 21 Kontrola kandidátnych listín Ústrednou volebnou komisiou: Odsek 1 znie: "Ústredná volebná komisia najneskôr 75 dní predo dňom volieb vykonáva kontrolu kandidátnych listín a zápisníc krajských volebných komisií o výsledku preskúmania kandidátnych listín prostredníctvom svojho odborného sumarizačného útvaru za celú Slovenskú republiku a vyhotovuje o tom zápisnicu." Odsek 2 znie: "Ak je kandidát uvedený na kandidátnych listinách podaných vo viacerých volebných krajoch, Ústredná volebná komisia oznamuje túto skutočnosť bezodkladne všetkým dotknutým krajským volebným komisiám." Odsek 3 znie: "Ak kandidátne listiny podané rovnakou politickou stranou alebo koalíciou sú v rôznych volebných krajoch označené odchylne, vyzve predseda Ústrednej volebnej komisie člena Ústrednej volebnej komisie za túto politickú stranu alebo koalíciu, aby najneskôr do konca zasadania Ústrednej volebnej komisie oznámil jednotné označenie kandidátnych listín pre všetky volebné kraje." Odsek 4 znie: "Ústredná volebná komisia určuje žrebom číslo, ktorým sa jednotne pre všetky volebné kraje označí kandidátna listina každej politickej strany a koalície." Odsek 5 znie: "Predseda Ústrednej volebnej komisie zasiela bezodkladne zápisnicu o výsledku kontroly kandidátnych listín a oznámenie o určení čísiel kandidátnych listín krajským volebným komisiám; zároveň zabezpečuje zverejnenie vyžrebovaných čísiel kandidátnych listín."
Bod 9. Doterajší § 21 sa prečísluje na § 22 s novým znením Registrácia kandidátnych listín: Odsek 1 znie: "Krajská volebná komisia po doručení zápisnice o výsledku kontroly kandidátnych listín Ústrednou volebnou komisiou zaregistruje najneskôr 70 dní predo dňom volieb kandidátne listiny, ktoré sú v súlade s týmto zákonom, ako aj kandidátne listiny, ktoré boli upravené podľa § 20 ods. 2. Registrácia kandidátnych listín je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov." Odsek 2 znie: "Krajská volebná komisia v lehote podľa odseku 1 odmietne registráciu kandidátnej listiny, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom, ako aj kandidátnu listinu, ktorú nemožno upraviť podľa § 20 ods. 2." Odsek 3 znie: "Zapisovateľ krajskej volebnej komisie do 24 hodín od rozhodnutia krajskej volebnej komisie doručí rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 dotknutej politickej strane alebo koalícii; súčasne im oznámi vyžrebované číslo kandidátnej listiny." Odsek 4 znie: "Proti rozhodnutiu krajskej volebnej komisie o registrácii kandidátnej listiny s úpravami podľa § 20 ods. 2 a proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia podať návrh na vydanie rozhodnutia o ponechaní kandidáta na kandidátnej listine alebo návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátnej listiny na príslušný krajský súd v sídle krajskej volebnej komisie. Návrh možno podať do troch dní odo dňa rozhodnutia krajskej volebnej komisie." Odsek 5 znie: "Krajská volebná komisia po zaregistrovaní kandidátnych listín doručuje zoznam kandidátov Ústrednej volebnej komisii a ministerstvu, ktoré ho prostredníctvom okresných úradov doručí obciam najneskôr 40 dní predo dňom volieb. Obce zabezpečia, aby najneskôr 25 dní predo dňom volieb zoznam kandidátov obdržal každý volič. Na účely voľby poštou uverejní ministerstvo zoznam kandidátov najneskôr 40 dní predo dňom volieb na svojej internetovej stránke."
Bod 11. Doterajší § 22 sa prečísluje na § 23 a zároveň odsek 3 má toto nové znenie: "Späťvzatie kandidátnej listiny politickou stranou alebo koalíciou, vzdanie sa alebo odvolanie kandidatúry treba dvojmo doručiť predsedovi krajskej volebnej komisie, ktorý zabezpečí jeho uverejnenie vo volebných miestnostiach a jedno vyhotovenie bezodkladne zašle predsedovi Ústrednej volebnej komisie, ktorý zabezpečí jeho uverejnenie na internetovej stránke ministerstva."
Bod 12. Doterajší § 23 sa prečísluje na § 24 s novým znením Hlasovacie lístky: Odsek 1 znie: "Hlasovací lístok sa vyhotoví pre každú politickú stranu a koalíciu, ktorej kandidátna listina bola vo volebnom kraji zaregistrovaná." Odsek 2 znie: "Ministerstvo zabezpečí na základe zaregistrovaných kandidátnych listín potrebný počet hlasovacích lístkov. Správnosť údajov, ktoré sa uvedú na hlasovacom lístku, overuje krajská volebná komisia. Na hlasovacom lístku musí byť uvedené vyžrebované číslo kandidátnej listiny, názov politickej strany alebo koalície, meno a priezvisko kandidáta, akademický titul, vek, zamestnanie a obec jeho trvalého pobytu. Poradie kandidátov na hlasovacom lístku musí byť zhodné s poradím na kandidátnej listine. Ak politická strana alebo koalícia na kandidátnej listine uviedla svoj grafický znak, uvedie sa aj na hlasovacom lístku." Odsek 3 znie: "Hlasovacie lístky musia byť vytlačené písmom toho istého druhu a rovnakej veľkosti na papieri rovnakej farby a akosti a tých istých rozmerov. Hlasovacie lístky sú opatrené odtlačkom pečiatky krajskej volebnej komisie." Odsek 4 znie: "Ministerstvo doručuje hlasovacie lístky starostom obcí prostredníctvom okresných úradov najneskôr 40 dní predo dňom volieb. Starostovia obcí zabezpečia, aby boli hlasovacie lístky doručené najneskôr v deň volieb okrskovým volebným komisiám okrem okrskovej volebnej komisie vytvorenej pre volebný okrsok podľa § 12 ods. 4." Odsek 5 znie: "Volič, ktorý hlasuje na území Slovenskej republiky, dostane hlasovacie lístky vo volebnej miestnosti v deň konania volieb." Odsek 6 znie: "Ak dôjde k zrušeniu politickej strany alebo k pozastaveniu jej činnosti, a tu je odkaz 11, alebo k späťvzatiu kandidátnej listiny politickou stranou v čase po zaregistrovaní kandidátnej listiny, hlasovacie lístky tejto politickej strany sa nevytlačia a ak sú vytlačené, volebné komisie zabezpečia, aby sa voličom vo volebných miestnostiach nerozdávali. To isté platí, ak dôjde k späťvzatiu kandidátnej listiny koalíciou alebo k zrušeniu, alebo k pozastaveniu činnosti niektorej z politických strán tvoriacich koalíciu po zaregistrovaní kandidátnej listiny."
Bod 13. § 24 sa prečísluje na § 25. Odkazy 12, 13, 14, 15, 16, 17 a 18 sa označia ako odkazy 13, 14, 15, 16, 17, 18 a 19.
Bod 14. Paragrafy 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32 a 33 sa prečíslujú na paragrafy 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33 a 34.
Bod 15. § 34 sa prečísluje na § 35 a zároveň odsek 10 má toto nové znenie: "Pri voľbe poštou voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, sa paragrafy 29 až 34 nepoužívajú."
Bod 16. § 35 sa prečísluje na § 36 a odsek 4 má toto nové znenie: "Na hlasovanie sa § 31 ods. 5 vzťahuje primerane."
Bod 17. § 36 sa prečísluje na § 37, § 37 sa prečísluje na § 38 a zároveň v odseku 2 sa mení § 23 na § 24.
Bod 19. § 38 sa prečísluje na § 39 a zároveň v ods. 2 písm. d) sa mení § 30 na § 31.
Bod 20. § 39 sa prečísluje na § 40 a odseky 1 a 2 majú toto nové znenie: Odsek 1 znie: "Po sčítaní hlasov a podpísaní oboch rovnopisov zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku predseda okrskovej volebnej komisie oznamuje výsledky hlasovania a jedno vyhotovenie zápisnice doručuje bezodkladne obvodnej volebnej komisii a počká na jej pokyn na ukončenie činnosti." Odsek 2 znie: "Ak nesplní predseda okrskovej volebnej komisie na výzvu obvodnej volebnej komisie povinnosti podľa odseku 1 do 24 hodín po ukončení hlasovania, môže obvodná volebná komisia výsledky hlasovania v ostatných volebných okrskoch odovzdať krajskej volebnej komisii."
Bod 21. § 40 sa prečísluje na § 41 a v názve sa slovo "okresnou" mení na slovo "obvodnou" a v prvej vete sa slovo "okresná" mení na slovo "obvodná".
Bod 22. § 41 sa prečísluje na § 43 a v ods. 2 písm. d) sa mení § 30 na § 31 a zároveň v odseku 3 sa slovo "Ústrednej" nahrádza slovom "krajskej".
Bod 23. Pôvodný § 43 sa ruší.
Bod 24. § 42 je s novým znením Sčítanie hlasov v krajskej volebnej komisii: Odsek 1 znie: "Krajská volebná komisia zisťuje výsledky hlasovania vo volebnom kraji zo zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku doručených obvodnými volebnými komisiami. Ak vzniknú pochybnosti o údajoch uvedených v zápisnici, má právo vyžiadať si od príslušných obvodných volebných komisií vysvetlenia a iné informácie alebo, ak je to potrebné, od príslušnej okrskovej volebnej komisie hlasovacie lístky a ostatné volebné dokumenty." Odsek 2 znie: "V miestnosti, kde krajská volebná komisia sčítava hlasy a zisťuje výsledky hlasovania, môžu byť prítomní členovia a zapisovatelia volebných komisií a členovia ich odborných sumarizačných útvarov, ako aj pozorovatelia, ktorým na to dala povolenie krajská volebná komisia."
Bod 25. V § 44 v ods. 2 písm. c) sa § 30 mení na § 31 a ods. 2 písm. f) má toto nové znenie: "mená a priezviská kandidátov, ktorí boli z jednotlivých kandidátnych listín zvolení za poslancov v prvom skrutíniu spolu s údajmi o výsledkoch prednostného hlasovania, mená a priezviská kandidátov zvolených za poslancov v druhom skrutíniu, ako i mená a priezviská kandidátov, ktorí sa stali náhradníkmi". A zároveň odsek 3 má toto nové znenie: "Ústredná volebná komisia zverejňuje celkové výsledky volieb po podpísaní zápisnice o výsledku volieb podľa jednotlivých volebných krajov; môže zverejňovať aj priebežné výsledky volieb."
Bod 26. Za § 44 sa vkladajú nové paragrafy 45 až 49 v tomto znení:
§ 45 Zápisnica krajskej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom kraji: Odsek 1 znie: "Krajská volebná komisia vyhotovuje dvojmo zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom kraji. Zápisnicu podpisuje predseda a ostatní členovia komisie. A ak niektorý z členov z krajskej volebnej komisie zápisnicu nepodpísal, uvedie dôvody nepodpísania." Odsek 2 znie: "Zápisnica krajskej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom kraji obsahuje a) počet volebných okrskov vo volebnom kraji a počet okrskových volebných komisií, ktoré zaslali výsledok hlasovania, b) počet voličov zapísaných v zozname voličov vo volebnom kraji, c) počet voličov, ktorí sa zúčastnili hlasovania, d) počet voličov, ktorí odovzdali obálky podľa § 31, e) počet voličov, ktorí zaslali návratnú obálku z cudziny, f) počet platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu, g) počet voličov politickej strany alebo koalície, ktorí využili právo prednostného hlasu, h) počet platných prednostných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov podľa politických strán alebo koalícií." Odsek 4 znie: "Po podpísaní oboch vyhotovení zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom kraji predseda krajskej volebnej komisie doručuje bezodkladne jedno vyhotovenie zápisnice Ústrednej volebnej komisii. Ostatné volebné dokumenty odovzdáva do úschovy krajskému úradu v sídle krajskej volebnej komisie."
§ 46 Určenie počtu mandátov pre volebné kraje: Odsek 1 znie: "Ústredná volebná komisia preskúmava zápisnice krajských volebných komisií a zisťuje podľa nich počet platných hlasov, ktoré boli odovzdané pre všetky kandidátne listiny vo všetkých volebných krajoch. Tento údaj sa delí ústavne určeným počtom poslancov. Číslo takto vypočítané, zaokrúhlené na celé číslo je republikovým mandátovým číslom." Odsek 2 znie: "Republikovým mandátovým číslom sa delí celkový počet platných hlasov odovzdaných v každom volebnom kraji. Takto vypočítaný celočíselný výsledok delenia, ktorý udáva, koľkokrát sa republikové mandátové číslo nachádza v celkovom počte platných hlasov odovzdaných v každom volebnom kraji, je počet mandátov, ktoré pripadajú tomuto volebnému kraju." Odsek 3 znie: "Ak takto neboli rozdelené všetky mandáty, Ústredná volebná komisia ich postupne prideľuje volebným krajom, ktoré vykazujú najväčší zostatok. Pri rovnosti zostatkov rozhoduje žreb."
§ 47 Podmienky prideľovania mandátov: Odsek 1 znie: "Ústredná volebná komisia zisťuje, koľko platných hlasov celkove bolo odovzdaných pre každú politickú stranu a koalíciu." Odsek 2 znie: "Ústredná volebná komisia ďalej zistí a) ktoré politické strany získali menej ako 5 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov, b) ktoré koalície zložené z dvoch alebo troch politických strán získali menej ako 7 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov, c) ktoré koalície zložené najmenej zo štyroch politických strán získali menej ako 10 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov." Odsek 3 znie: "Pri ďalšom zisťovaní volebných výsledkov a prideľovaní mandátov na politické strany a koalície podľa odseku 2 a hlasy pre ne odovzdané Ústredná volebná komisia neprihliada; tieto politické strany a koalície do prvého skrutínia nepostupujú." Odsek 4 znie: "Ak Ústredná volebná komisia zistí, že požiadavky podľa odseku 2 nesplnila žiadna politická strana a žiadna koalícia, zníži a) ak ide o politické strany, hranicu 5 % na hranicu 4 %, b) ak ide o koalície podľa ods. 2 písm. b), hranicu 7 % na hranicu 6 %, c) ak ide o koalície podľa ods. 2 písm. c), hranicu 10 % na hranicu 9 %." Odsek 5 znie: "Ak Ústredná volebná komisia zistí, že znížením hranice podľa odseku 4 nepostúpia do prvého skrutínia aspoň dve politické strany alebo aspoň dve koalície, alebo aspoň jedna politická strana a jedna koalícia, zníži hranicu o ďalšie percento." Odsek 6 znie: "V prvom skrutíniu sa rozdeľujú mandáty v rámci volebných krajov."
§ 48 Prvé skrutínium: Odsek 1 znie: "Súčet platných hlasov odovzdaných vo volebnom kraji pre politické strany alebo koalície, ktoré postúpili do prvého skrutínia, sa vydelí počtom mandátov, ktoré sa tomuto volebnému kraju pridelili podľa § 44, zväčšeným o číslo 1; číslo, ktoré vyšlo týmto delením zaokrúhlené na celé číslo, je krajským volebným číslom." Odsek 2 znie: "Celkový počet platných hlasov, ktorý dostala politická strana alebo koalícia, sa delí krajským volebným číslom a politickej strane alebo koalícii sa pridelí toľko mandátov, koľkokrát je krajské volebné číslo obsiahnuté v súčte platných hlasov, ktoré táto politická strana alebo koalícia získala." Odsek 3 znie: "Ak sa takýmto spôsobom pridelil o jeden mandát viac, ako sa mal prideliť, odpočíta sa prebytočný mandát tej politickej strane alebo koalícii, ktorá vo volebnom kraji vykázala najmenší zostatok delenia. Pri rovnakom zostatku delenia sa mandát odpočíta politickej strane alebo koalícii, ktorá získala vo volebnom kraji menší počet hlasov. Ak je počet platných hlasov rovnaký, rozhoduje žreb." Odsek 4 znie: "V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal najmenej 5 % prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu v rámci volebného kraja. Ak politickej strane alebo koalícii je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podľa predchádzajúcej vety, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. Ak je rovnosť prednostných hlasov, rozhodujúce je poradie na hlasovacom lístku." Odsek 5 znie: "Ak niektorá politická strana alebo koalícia nekandidovala toľko kandidátov, koľko jej patrí mandátov podľa výsledkov prvého skrutínia, dostane iba toľko mandátov, koľko osôb kandidovala."
§ 49 Druhé skrutínium: Odsek 1 znie: "Všetky mandáty, ktoré neboli pridelené v prvom skrutíniu, pridelí Ústredná volebná komisia v druhom skrutíniu. Do druhého skrutínia sa prenášajú zostatky hlasov jednotlivých politických strán alebo koalícií, ktoré získali v jednotlivých volebných krajoch." Odsek 2 znie: "Najneskoršie do 12 hodín po odsúhlasení výsledkov prvého skrutínia Ústrednou volebnou komisiou odovzdajú jej členovia predsedovi Ústrednej volebnej komisie kandidátne listiny svojich politických strán alebo koalícií. Počet kandidátov na týchto kandidátnych listinách nie je obmedzený. Politická strana alebo koalícia môže na kandidátnu listinu zaradiť iba tých kandidátov, ktorí boli kandidovaní v niektorom volebnom kraji a neboli zvolení v prvom skrutíniu. Po odovzdaní kandidátnych listín už nemožno meniť kandidátov ani poradie, v akom sú uvedení na kandidátnej listine." Odsek 3 znie: "Ústredná volebná komisia v druhom skrutíniu sčíta zostatky hlasov jednotlivých politických strán alebo koalícií. Tento súčet vydelí počtom mandátov, ktoré neboli v prvom skrutíniu obsadené, zväčšeným o číslo 1. Číslo, ktoré vyšlo delením zaokrúhlené na celé číslo, je republikovým volebným číslom. Na tomto základe pridelí Ústredná volebná komisia každej politickej strane alebo koalícii toľko mandátov, koľkokrát je republikové volebné číslo obsiahnuté v súčte zostatkov hlasov odovzdaných pre jednotlivú politickú stranu alebo koalíciu." Odsek 4 znie: "Ak neboli obsadené všetky mandáty ani podľa odseku 3 alebo ak politická strana alebo koalícia oznámila menej kandidátov, ako pre ňu pripadá mandátov, Ústredná volebná komisia pridelí tieto mandáty postupne tým politickým stranám alebo koalíciám, ktoré podali platné kandidátne listiny a ktoré majú najväčší zostatok delenia. Ak je rovnosť zostatkov, pridelí sa mandát politickej strane alebo koalícii, ktorá má väčší súčet zostatkov v druhom skrutíniu. Ak sú súčty zostatkov rovnaké, pridelí sa mandát politickej strane alebo koalícii, ktorá dostala v Slovenskej republike viac hlasov; ak je počet hlasov rovnaký, rozhodne žreb." Odsek 5 znie: "Ak sa takýmto spôsobom obsadil o jeden mandát viac, ako sa mal obsadiť, odpočíta sa prevyšujúci mandát tej politickej strane alebo koalícii, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia v druhom skrutíniu. Ak je rovnaký zostatok, odpočíta sa prevyšujúci mandát tej politickej strane alebo koalícii, ktorá získala menší počet hlasov; ak je počet hlasov rovnaký, rozhodne žreb." Odsek 6 znie: "V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií mandáty pridelené politickej strane alebo koalícii dostanú kandidáti podľa poradia, v akom sú uvedení na kandidátnej listine pre druhé skrutínium." Odsek 7 znie: "Kandidáti, ktorí nedostali mandát ani v prvom, ani v druhom skrutíniu, sa stávajú náhradníkmi."
Bod 27. § 45 sa prečísluje na § 50.
Bod 28. § 46 sa prečísluje na § 51.
Bod 29. § 47 sa prečísluje na § 52 a zároveň odsek 1 má toto nové znenie: "Ak sa uprázdni počas volebného obdobia mandát, nastupuje náhradník tej istej politickej strany alebo koalície podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine pre voľby vo volebnom kraji, v ktorom bol kandidovaný poslanec, ktorého mandát sa uprázdnil. Ak však boli na kandidátnej listine uplatnené prednostné hlasy, nastupuje kandidát, ktorý dostal najvyšší počet prednostných hlasov." A odkazy 19, 20, 21 sa označia ako odkazy 20, 21 a 22.
Bod 30. § 48 sa prečísluje na § 53 s novým znením Prostriedky na činnosť volebných komisií: Odsek 1 znie: "Prostriedky potrebné na činnosť volebných komisií zabezpečujú a) pre okrskové volebné komisie obce, v obvode ktorých sú zriadené, b) pre obvodné volebné komisie obvodné úrady, c) pre krajské volebné komisie krajské úrady." Odsek 2 znie: "Osoby na organizačnú a technickú prípravu volieb a ich vykonanie zabezpečujú obce, obvodné úrady a krajské úrady."
Bod 31. § 49 sa prečísluje na § 54.
Bod 32. § 50 sa prečísluje na § 55 a zároveň odkaz 22 sa označí ako odkaz 23.
Bod 33. § 51 sa prečísluje na § 56.
Bod 34. § 52 sa prečísluje na § 57 a zároveň v odseku 3 sa § 24 prečísluje na § 25. Odkaz 23 sa označí ako odkaz 24.
Bod 35. § 53 sa prečísluje na § 58 a zároveň odkaz 24 sa označí ako odkaz 25.
Bod 36. § 54 sa prečísluje na § 59 a má toto nové znenie: "Ak obec alebo jej orgány nesplnia úlohy podľa § 12 ods. 1 až 4, § 14 ods. 2 písm. d), § 18 ods. 2 a 3, § 24 ods. 4, § 25 ods. 13, § 27 a § 53 ods. 1 písm. a) a ods. 2, zabezpečí ich splnenie prednosta obvodného úradu na náklady obce."
Bod 37. Paragrafy 55 až 57 sa prečíslujú na paragrafy 60 až 62.
Bod 38. Celý text až po § 62 sa označí ako čl. I a za ním sa vkladá nový čl. II v tomto znení: "Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., zákona č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 318/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z., zákona č. 424/2002 Z. z., zákona č. 451/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 620/2002 Z. z., zákona č. 75/2003 Z. z. a zákona č. 353/2003 Z. z. sa mení takto: § 250za vrátane nadpisu znie Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín: Odsek 1 znie: "Ak volebná komisia príslušná podľa osobitného zákona34i) rozhodla a) o registrácii kandidátnej listiny s úpravou, môže sa politická strana alebo koalícia obrátiť na krajský súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o ponechaní kandidáta na kandidátnej listine, b) o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny, môže sa politická strana alebo koalícia obrátiť na krajský súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní tejto kandidátnej listiny." Odsek 2 znie: "Účastníkmi konania sú politická strana alebo koalícia a krajská volebná komisia." Odsek 3 znie: "Súd rozhodne uznesením, a to do 3 dní od podania návrhu." Odsek 4 znie: "Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok."." Poznámka pod čiarou k odkazu 34i znie: "34i) § 22 ods. 1 a 2 zákona č. ...," ktoré bude pridelené tomuto zákonu, "o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky."
Bod 39. Ruší sa § 58 a zároveň sa vkladá nový čl. III v tomto znení: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2004."
K alternatíve A, to znamená v prípade, že by bola schválená alternatíva so 4 volebnými krajmi, je príloha, ktorá vymedzuje tieto 4 volebné kraje, dovoľte, aby som to prečítal, pretože musím prečítať aj tabuľku, aj keď neviem, ako sa číta tabuľka, príloha k zákonu číslo, ktoré bude pridelené, Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Jej nadpis je Územie volebných krajov a sídla krajských volebných komisií. Budem to čítať po riadkoch. Prvý stĺpec prvého riadku bude číslo volebného kraja, druhý stĺpec prvého riadku bude názov volebného kraja a sídlo volebnej komisie a tretí stĺpec prvého riadku bude text Územie volebného kraja tvoria územia obvodných úradov. To je vlastne záhlavie.
A teraz prvý riadok. V prvom stĺpci je 1., v druhom stĺpci je Bratislavský so sídlom v Bratislave a v treťom stĺpci bude Bratislava, Malacky, Pezinok, Senec.
Druhý riadok. V prvom stĺpci je 2., v druhom stĺpci je Západoslovenský so sídlom v Nitre, v treťom stĺpci sú Bánovce nad Bebravou, Dunajská Streda, Galanta, Komárno, Levice, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Nové Zámky, Piešťany, Považská Bystrica, Prievidza, Senica, Šaľa, Štúrovo, Topoľčany, Trenčín, Trnava.
Tretí riadok. V prvom stĺpci je 3., v druhom stĺpci je Stredoslovenský so sídlom v Banskej Bystrici, v treťom stĺpci je Banská Bystrica, Brezno, Čadca, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Martin, Námestovo, Rimavská Sobota, Ružomberok, Veľký Krtíš, Zvolen, Žiar nad Hronom, Žilina.
Štvrtý riadok. V prvom stĺpci je 4., v druhom stĺpci je Východoslovenský so sídlom v Košiciach, v treťom stĺpci je Bardejov, Humenné, Kežmarok, Košice, Košice-okolie, Michalovce, Poprad, Prešov, Rožňava, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Trebišov, Vranov nad Topľou.
Dámy a páni, toto je celý text pozmeňujúceho návrhu. Iste uznáte, že by bolo bývalo jednoduchšie, keby sme boli návrh vrátili ministerstvu vnútra po prvom čítaní a ministerstvo vnútra by predložilo komplexný návrh a nemuseli by sme predkladať takto komplikovaný a technicky zložitý pozmeňujúci návrh. Ale inak to, bohužiaľ, nešlo. Žiadam vás o podporu tohto návrhu, či už v alternatíve 1 alebo 2.
Samozrejme, ešte technicky treba o tom hlasovať ako o komplexnom návrhu, nie je možné hlasovať len o určitých častiach tohto návrhu.