Prvý deň rokovania
22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
2. marca 2004 o 13.02 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Chcem vás informovať, že prebieha rokovanie poslaneckého grémia, po rokovaní ktorého ma požiadali predsedovia poslaneckých klubov, aby mohli ešte zasadnúť a rokovať pred začatím 22. schôdze poslanecké kluby. Preto rokovať začneme o 13.30 hodine.
(Pauza kvôli rokovaniu poslaneckého grémia a poslaneckých klubov.)
(Pokračovanie rokovania o 13.30 hodine.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Poprosím poslancov poslaneckého klubu, už prichádzajú do rokovacej sály, klubu Hnutia za demokratické Slovensko a všetkých ostatných pánov poslancov prítomných v Národnej rade Slovenskej republiky, ale teraz neprítomných v rokovacej sále, aby sa dostavili do rokovacej sály. Chcem otvoriť rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Otváram rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, páni poslanci, prezentujte sa.
Páni poslanci, prosím, prezentujme sa ešte raz.
(Prezentácia.) 111 poslancov prítomných v rokovacej sále. Národná rada je schopná uznášať sa.
Chcem vás informovať, že overovateľmi na dnešnom rokovaní, na rokovaní 22. schôdze Národnej rady budú poslanci Šimko a pán poslanec Kondrót. Ich náhradníkmi poslanec Gábor Gál a Milan Urbáni, Jozef Šimko.
Podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci a poslankyne Belohorská, Džupa, Chovanec, Krajči, Nagy a pán poslanec Jozef Ševc. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Jozef Banáš.
Páni poslanci, chcem vás informovať ešte predtým, ako pristúpime ku schvaľovaniu programu 22. schôdze Národnej rady, že dnešným dňom Slovenská televízia začína robiť záznamy z rokovania jednotlivých rokovacích dní, ktoré budú odvysielané v Slovenskej televízii vždy po skončení hlavných relácií Slovenskej televízie. Chcem to oznámiť v prvom rade pánovi poslancovi Dušanovi Jarjabkovi, ktorý momentálne nie je prítomný v rokovacej sále. Tým sme ho zbavili jedného z bodov programu každej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Páni poslanci, návrh programu 22. schôdze vám bol rozdaný, máte ho v laviciach, pristúpime ku schvaľovaniu programu 22. schôdze. Ešte predtým vás chcem upozorniť, že do druhého čítania nie je zaradený návrh na prerokovanie návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa rokovací poriadok. Ústavnoprávny výbor ma požiadal svojím uznesením, aby sme predĺžili lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, ako aj v gestorskom výbore. Odporúčam tento návrh schváliť a hlasovať o ňom po schválení programu 22. schôdze Národnej rady.
Teraz sa chcem opýtať poslancov, či má niekto návrhy na zmeny alebo doplnenie programu schôdze.
Nech sa páči, pán poslanec Fico.
R. Fico, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Navrhujem, aby sme doplnili program Národnej rady tak, že v piatok ráno by sme ako o prvom bode rokovali o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k záväzku vlády Slovenskej republiky odstaviť dva bloky Jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice v rokoch 2006 až 2008.
V tomto návrhu chceme iba požiadať vládu, aby pri rešpektovaní zásady, že zmluvy treba rešpektovať, vyvinula všetko politické a diplomatické úsilie na dosiahnutie oddialenia termínu odstavenia dvoch blokov Jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice, pretože išlo len a len o politické rozhodnutie a neexistujú žiadne dôvody, aby v roku 2006 až 2008 táto elektráreň prestala pracovať.
Dostali ste, pán predseda, návrh aj s odôvodnením, takže prosím dať o tom hlasovať ako o prvom bode v piatok ráno.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta.
I. Hopta, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady. V nedeľu v Slovenskej televízii v relácii O päť minút dvanásť ste ma spolu s pánom Dzurindom verejne obvinili, že som v Humennom poburoval Rómov, dokonca som ich podľa vás aj niečím častoval.
Vážený pán Hrušovský, keďže ide o klamstvo, žiadam vás, aby ste sa mi na začiatku tejto schôdze Národnej rady verejne ospravedlnili, aby som nemusel považovať druhého najvyššieho ústavného činiteľa za klamára. Verím, že ste to tak urobili len z dôvodov nepresných informácií, ktoré ste dostali.
Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Černá.
E. Černá, poslankyňa: Vážený pán predseda, ja by som chcela požiadať o procedurálny návrh, a to, aby sme zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorý navrhuje Černá, ako ja, a pani Bauer mohli presunúť na štvrtok 4. 3. na 9.00 hodinu.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Beňová.
M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, navrhujem, aby sme doplnili program tak, aby sme vo štvrtok 4. 3. o 9.00 hodine zaradili bod programu týkajúci sa návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k využívaniu možnosti prechodného obdobia na voľný pohyb osôb s možnosťou využitia pracovných trhov členských štátov Európskej únie po 1. 5. pre občanov Slovenskej republiky.
Žiadam vás, pán predseda, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať, aby to bol prvý bod programu na štvrtkovej schôdzi.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Maxon.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Navrhujem, aby ako bod 72 bola zaradená informácia o zabezpečení prefinancovania poľnohospodárskych subjektov hospodáriacich v horších výrobných podmienkach. Materiál sme dostali ako tlač 597 a reaguje na prijaté uznesenie č. 788 z 5. februára 2004. Súčasne prosím, aby k tejto informácii, ak bude zaradená na rokovanie Národnej rady, bola otvorená rozprava. Ostatné body programu sa primerane prečísľujú.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Madej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o dopadoch prijatých a pripravovaných opatrení na študentov vysokých škôl. Je naozaj bezpredmetné, či spoplatnenie predloží vláda na marcovú alebo májovú schôdzu. Takáto správa by mala byť prerokovaná v parlamente v súvislosti s opatreniami týkajúcimi sa odvodov spoplatnenia vysokoškolského štúdia a rovnako zmeny systému financovania internátov. Preto prosím, aby ste dali o tomto hlasovať tak, aby táto správa bola zaradená do programu na najbližšej schôdzi Národnej rady.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Blajsko.
A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predseda, panie poslankyne, poslanci. Dajte hlasovať, pán predseda, o mojom návrhu - vypracovaní správy o vykonaní, teda vyhodnotení priorít vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k rómskym komunitám za roky 2003, 2002 a stratégie vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej komunity za rok 2001 a základné tézy koncepcie politiky vlády Slovenskej republiky v integrácii rómskych komunít.
Zdôvodnenie môjho návrhu je to, že v zmysle plánu práce vlády Slovenskej republiky v roku 2003 to bola úloha zapísaná pod číslom 5 a viem, že uvedený materiál bol stiahnutý z rokovania vlády a nemáme informácie o tomto predmetnom materiáli. Ďalšie zdôvodnenie môjho návrhu súvisí s aktuálnymi problémami...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, viacej návrhov do programu 22. schôdze od poslancov nie je, preto pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch. Prvý podal pán poslanec Fico, ktorý navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky v piatok ráno prerokovala ako prvý bod návrh uznesenia k záväzku vlády Slovenskej republiky odstaviť dva bloky Jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice v rokoch 2006 až 2008. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 67 za návrh (potlesk), 8 proti, 55 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Pán poslanec Hopta nepredniesol návrh na prerokovanie bodu programu, neospravedlním sa vám na rokovaní schôdze Národnej rady.
Tretí návrh podala pani poslankyňa Černá, ktorá žiada, aby návrh zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci bol prerokovaný ako prvý bod programu 4. marca 2004 na tejto schôdzi. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 110 za návrh, 21 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Pýtam sa teraz navrhovateľky ďalšieho návrhu, či bude súhlasiť s tým, aby, ak prejde jej návrh, bol prerokovaný ako ďalší bod programu v ten istý deň. Áno? Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujme o návrhu pani poslankyne Beňovej, ktorá žiada zaradiť návrh uznesenia o využití možnosti prechodných období na voľný pohyb osôb s možnosťou využitia pracovných trhov členských štátov Európskej únie po 1. 5. 2004, ktorým Národná rada vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby voči takýmto návrhom vyjadrila zásadný nesúhlas. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 83 za návrh, 2 proti, 50 sa zdržalo. (Potlesk.)
Návrh sme schválili.
Ďalší návrh podal pán poslanec Maxon, ktorý žiada zaradiť ako bod 72 informáciu o zabezpečení prefinancovania poľnohospodárskych podnikov, ktorí hospodária v horších podmienkach.
Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a pán poslanec žiada, aby k bodu informácia bola otvorená rozprava. Rokovací poriadok to neumožňuje, pokiaľ sa Národná rada nerozhodne inak.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 74 za návrh, 3 proti, 49 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.
Návrh pána poslanca Maxona sme schválili.
Pán poslanec Madej žiada, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky o vypracovanie správy o dopadoch prijatých opatrení vlády na študentov vysokých škôl a túto správu predložila na najbližšie rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán poslanec Madej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som len upresniť správu o dopadoch prijatých a pripravovaných opatrení a zákonov na študentov vysokých škôl.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 136 prítomných (potlesk), 71 za návrh, 3 proti, 57 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.
Návrh sme schválili.
Páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky, pardon ešte, pán poslanec Blajsko, prosím, aby ste zopakovali váš návrh na doplnenie programu 22. schôdze.
A. Blajsko, poslanec: Ide o vypracovanie správy o vyhodnotení priorít vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k rómskym komunitám za roky 2002, 2003 a stratégiu vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej komunity za rok 2001 a základné tézy koncepcie politiky vlády Slovenskej republiky v integrácii rómskych komunít. Uvádzam to ako úlohu, ktorú si zapísala vláda na minulý rok a tento materiál bol z vlády stiahnutý.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Chcete to zaradiť ešte na túto schôdzu Národnej rady?
A. Blajsko, poslanec: Na koniec. Ale to asi nebude možné na budúcu schôdzu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 76 za návrh, 4 proti, 49 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.
Návrh sme schválili.
Tým sme odhlasovali všetky návrhy na zmenu a doplnenie programu 22. schôdze. Budeme hlasovať o návrhu programu ako o celku. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 131 za návrh, 3 sa zdržali.
Konštatujem, že program 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme schválili.
Páni poslanci, teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada mení termíny na prerokovanie návrhu skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku, a to tak, že predlžujeme lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu a výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien do 23. apríla 2004 a v gestorskom ústavnoprávnom výbore do 30. apríla 2004. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 136 za návrh.
Návrh sme schválili.
Pristúpime teraz k rokovaniu o druhom a treťom čítaní
o zákone z 3. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač 592. Prosím teraz spoločného spravodajcu a predsedu ústavnoprávneho výboru Jána Drgonca, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania pánom prezidentom vráteného zákona, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k jednotlivým pripomienkam pána prezidenta.
Nech sa páči, pán predseda výboru.
J. Drgonec, poslanec: Ďakujem pekne. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 23. februára 2004 č. 614 pridelil zákon z 3. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, tlač 592, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky s termínom do 27. februára 2004.
Ústavnoprávny výbor prerokoval zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky na svojej 53. schôdzi 25. februára 2004. Uznesením č. 432 vyjadril súhlas s pripomienkami prezidenta Slovenskej republiky uvedenými v tretej časti rozhodnutia prezidenta republiky z 20. februára 2004. Ide o nasledovné pripomienky.
Po prvé. V čl. 1 sa vypúšťa prvý bod. Doterajší druhý bod až pätnásty bod sa označujú ako prvý bod až štrnásty bod.
Po druhé. V čl. 1 v doterajšom 15. bode v nadpise 10. hlavy sa slová "od 1. januára 2004" nahrádzajú slovami "od 1. apríla 2004".
Po tretie. V čl. 1 v doterajšom 15. bode v 10. hlave sa v § 879e dopĺňajú odseky 3 až 4, ktoré znejú: Odsek 3. "Spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s § 53 a § 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s § 55 ods. 1, pokiaľ ide o náležitosti zmluvy, a s § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona."
Odsek 4. "Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s § 53, § 54 a s § 57 tohto zákona podľa ods. 1 sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa ods. 1 daná do súladu s § 55 ods. 1 tohto zákona... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.
J. Drgonec, poslanec: ... pokiaľ ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa ods. 1."
Ústavnoprávny výbor tiež odporúčal, aby zákon z 3. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky v znení uvedených zmien Národná rada schválila.
Bod II. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch vyplývajúcich z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky spoločne a tieto schváliť. Odporúča zákon z 3. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.
Ďakujem, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o návrhu zákona, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky. Chcem informovať, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do diskusie. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prosím pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie, tak ako sú uvedené v uznesení ústavnoprávneho výboru, ale aj vo vrátenom zákone a pripomienkach pána prezidenta Slovenskej republiky.
Prosím, uvádzajte hlasovanie.
J. Drgonec, poslanec: Takže ústavnoprávny výbor odporúča hlasovať spolu o všetkých troch pozmeňujúcich návrhoch a všetky tri pozmeňujúce návrhy prezidenta Slovenskej republiky schváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, počuli ste návrh ústavnoprávneho výboru, ktorý odporúča pripomienky pána prezidenta schváliť. Prosím, hlasujme o pripomienkach pána prezidenta s odporúčaním schváliť ich.
(Hlasovanie.) 127 prítomných, 127 za návrh.
Pripomienky pána prezidenta sme schválili.
Pán spoločný spravodajca, ďalšie návrhy na hlasovanie nie sú? Môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť v rámci tretieho čítania do rozpravy? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o vrátenom zákone ako o celku so schválenými pripomienkami pána prezidenta. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Chcem upozorniť, že na schválenie vráteného zákona je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 129 za návrh, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila zákon z 3. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník.
Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je
vládny návrh zákona o mediácii a o doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 549. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister spravodlivosti Daniel Lipšic.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Vláda predložila na rokovanie Národnej rady návrh zákona o mediácii a o doplnení niektorých zákonov. Prístup k spravodlivosti pre všetkých je základným právom, ktoré zakotvuje čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mediácia je organickou súčasťou politiky zameranej na zlepšenie prístupu k spravodlivosti. Zavedenie mediácie do právneho poriadku Slovenskej republiky je potrebné aj z dôvodu rastúceho objemu súdnych žalôb a neúmernej dĺžky súdneho konania. V mediácii ako forme mimosúdneho riešenia sporov, kde rozhodnutia nerobia mediátori, iba pomáhajú stranám, aby vyriešili svoj spor, nepristupujú strany k sebe konfrontačne, ide skôr o proces ich vzájomného približovania, v ktorom sa samy rozhodujú pre spôsob riešenia svojho sporu a v tomto procese zohrávajú aktívnejšiu úlohu, pretože sa samy snažia nájsť riešenie, ktoré je pre ne najvyhovujúcejšie. Tento konsenzuálny prístup zvyšuje pravdepodobnosť toho, že po urovnaní sporu budú strany schopné pokračovať vo svojich obchodných alebo iných vzťahoch.
Vo všeobecnosti mimosúdne riešenie sporov a jeho rozšírenie môže prispieť k zníženiu počtu súdnych konaní, a tým pádom k skráteniu konania v tých veciach, ktoré na súdoch zostanú. Pred dvomi rokmi prijal parlament relatívne moderný zákon o rozhodcovskom konaní, teda arbitráži a mediácia je druhý systém, druhá forma mimosúdneho riešenia sporov, ktorá tiež môže nájsť v praxi svoj efekt. Samozrejme pri mimosúdnom riešení sporov zákon vytvára len možnosti. Ako bude v praxi využívaná mediácia, závisí najmä od osôb, ktoré do sporu či občianskoprávneho, alebo obchodnoprávneho prídu, ale, samozrejme, zákon je ten nevyhnutný prvý predpoklad.
Na záver by som ešte len pripomenul, že už rok a pol funguje v našom trestnom procese možnosť zmieru, možnosť zmierovacieho konania a od 1. januára takisto je účinný zákon o probačných a mediačných úradníkoch v trestnom konaní. Tu sa zavádza mediácia pre oblasť občianskoprávnu a obchodnoprávnu a myslím si, že sa vytvára ten nevyhnutný prvý predpoklad, aby sme rozšírili možnosti mimosúdneho riešenia sporov.
Z toho dôvodu si vás pani poslankyne, páni poslanci dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrhu zákona o mediácii a o jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Poprosím pána poslanca Madeja, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval o výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore, ktorý bude gestorským výborom tohto vládneho návrhu zákona.
Pán poslanec Madej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som v prvom čítaní pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona o mediácii a o doplnení niektorých zákonov podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona predkladá vláda ako svoj iniciatívny návrh. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, nebude mať žiadny vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a že zákon ďalej bude mať dopad na zamestnanosť, ktorý nie je toho času možno vyčísliť, nakoľko počet mediátorov nie je limitovaný.
Zákon takisto nemá vplyv na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie podľa čl. 70 Európskej dohody a nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie odporúčané v Bielej knihe ani v Národnom programe pre prijatie acquis communautaire. Nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 579 z 5. februára 2004 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy a vyjadriť svoje stanovisko k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Pán poslanec Galbavý, hlásite sa do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi a spoločnému spravodajcovi a zároveň vás prosím, aby ste uviedli návrhy na hlasovanie k predloženému vládnemu návrhu zákona o mediácii a o doplnení niektorých zákonov.
Nech sa páči, pán poslanec Madej. Poprosím pánov poslancov, aby rozpustili všetky diskusné krúžky a skupinky a sadli si na svoje miesta v rokovacej sále, ideme hlasovať.
Pán poslanec Madej prvý návrh.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní. Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 106 prítomných, 102 za návrh, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Prosím, ďalší návrh.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ďalej, aby za gestorský výbor odporučila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004.
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o pridelení návrhu na prerokovanie výborom, určenie gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) 121 prítomných, 117 za návrh, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Ďakujem pánovi poslancovi Madejovi.
Poprosím teraz pána ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil
vládny návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 541, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie ako tlač 554.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Uznesením vlády Slovenskej republiky zo 16. júla 2003 bola ministerstvu spravodlivosti uložená úloha predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh právnych predpisov, ktoré je potrebné novelizovať v súvislosti so schválenou optimalizáciou súdov a prokuratúr. Na základe uvedeného uznesenia ministerstvo spravodlivosti na rokovanie vlády predložilo návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.
Optimalizácia justičnej sústavy...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: ... je súčasťou prebiehajúcej reformy justície. Doterajšie fungovanie súdnictva je neuspokojivé. Súdne spory trvajú neúmerne dlho, rozhodnutia súdov sú často rozdielne aj v tých veciach, v ktorých ide o posúdenie podobných právnych problémov. To spôsobuje snahu obchádzania súdov, nedôveryhodnosť a právnu neistotu a vytvára tiež priestor na korupciu.
Za posledných desať rokov je už možné presne určiť príčiny tohto nežiaduceho stavu a rovnako je možné určiť metódy ich eliminácie. Z uvedeného dôvodu sa posilňuje vnútorná schopnosť súdov vybavovať veci pružne a transparentne. Sudcovia sa odbremeňujú od administratívnych úkonov a vytvára sa im priestor na rozhodovaciu činnosť.
V rámci reformy súdnictva sa postupne mení aj procesné právo, ktoré je nevyhnutné na rozhodovanie súdov. Keďže komplexnú rekodifikáciu procesného práva nie je možné spraviť naraz, postupnými zmenami sa vytvárajú základné predpoklady, z ktorých rekodifikácia vyplynie. V rámci trestného práva je už pripravený nový Trestný poriadok, ktorý vláda, predpokladám, predloží na májovú schôdzu Národnej rady.
V rámci civilného práva máme v pláne legislatívnych úloh na tento rok vypracovanie legislatívneho zámeru nového civilnoprocesného kódexu.
Ďalší okruh problémov tvorí sústava súdov a prokuratúr. Táto by mala byť jednoduchá a čitateľná pre účastníkov konania a zároveň financovateľná zo strany štátu. V súčasnosti je približne 50 percent prvostupňovej agendy vybavovanej na krajských súdoch a Najvyššom súde. Je preto potrebné presunúť súdnu agendu smerom dole na okresné súdy ako súdy prvoinštančné, a tým vytvoriť klasickú štruktúru trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva, t. j. súdnej sústavy, v rámci ktorej veci patriace do vecnej príslušnosti súdov budú vybavovať všeobecné súdy prvého stupňa. Veci, v ktorých je podaný riadny opravný prostriedok, budú vybavovať všeobecné súdy druhého stupňa. A veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť bude vykonávať Najvyšší súd.
Zároveň sa vytvoria predpoklady na špecializáciu sudcov na jednotlivé druhy agend, pretože v súčasnosti na súdoch, ktoré sú obsadené malým počtom sudcov, nie je možné dosiahnuť kvalifikovanú špecializáciu sudcov na jednotlivé súdne agendy. V rámci trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva budú súčasne na prvom stupni vytvorené prvostupňové všeobecné súdy s osobitnou pôsobnosťou. Tieto súdy budú okrem vybavovania vecí, ktoré budú v pôsobnosti všetkých súdov daného stupňa, vybavovať aj špecializovanú agendu. Pôjde o agendu konkurznú, o agendu priemyselného vlastníctva alebo agendu obchodného registra. Optimalizácia sústavy súdov a prokuratúr je teda v priamej nadväznosti na už prebiehajúce zmeny a v prípade jej neprijatia dôjde k výraznému oslabeniu doteraz vykonaných zmien v justícii.
Aj z tohto dôvodu, aby bol vytvorený priestor na diskusiu v priebehu druhého a tretieho čítania, by som si vás dovolil požiadať, pani poslankyne, páni poslanci, o podporu vládneho návrhu zákona a o jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie a odôvodnenie návrhu zákona. Teraz poprosím pána poslanca Abelovského, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu v gestorskom výbore, ako aj o jeho stanovisku a odporúčaní.
Pán poslanec Abelovský, nech sa páči.
M. Abelovský, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pán minister, kolegyne, kolegovia. Ústavnoprávny výbor uznesením z 18. februára 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o sídlach obvodných súdoch Slovenskej republiky v znení zákona č. 99/19963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý máme ako tlač 541.
Návrh zákona predkladám na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky zo 16. júla 2003. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia vládneho návrhu zákon je zrejmý účel navrhovanej úpravy a z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, predkladá zvýšenie nároku na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov. Nemá vplyv ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení a nepatrí ani medzi prioritné oblasti aproximácie odporúčanej v Bielej knihe.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) a odporučí vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 554 z 21. januára 2004 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a po tretie Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v druhom čítaní najneskôr do 23. apríla 2004 a gestorský výbor do 30. apríla 2004.
Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal štyri písomné prihlášky - za poslanecký klub Smer pán poslanec Čaplovič, za Klub nezávislých poslancov pán poslanec Abelovský, Hnutie za demokratické Slovensko pán poslanec Maxon a Klub SDKÚ jeho predseda Hort.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister spravodlivosti, ctené dámy, vážení páni. Prvostupňové súdy Slovenskej republiky, ktoré vybavujú najviac súdnych podaní ročne, sú na súčasný stav prvostupňovej agendy vybudovanej veľmi nerovnomerne, hustota súdov vzhľadom na súdivosť sledovanú za obdobie posledných piatich rokov nekorešponduje s rozmiestnením a počtom súdov. Malé súdy postupne strácajú svoju funkčnosť. Aj Okresný súd v Skalici bol navrhnutý na zrušenie z rovnakých dôvodov. Na Okresnom súde v Skalici v máji 2003 pracovali 4 sudcovia, 18 štátnych zamestnancov a 5 zamestnancov vo verejnej službe. Súd, ktorý navrhujeme zrušiť, stále citujem, bol založený v roku 1996. Z histórie regiónu vyplýva, že aj v minulosti došlo niekoľkokrát k založeniu a zrušeniu súdu v Skalici, napríklad v roku 1851 tu bol zriadený zborový súd, ktorý bol funkčne do roku 1854, neskôr od roku 1873 bol zriadený okresný súd, ktorý bol zrušený v roku 1960. Lepšie predpoklady na vybudovanie silného prvostupňového súdu, ktorý zvládne nárast prvostupňovej agendy, má v súčasnosti Okresný súd v Senici. Aj tento súd má historické korene." Toľko citát z odpovede pána Daniela Lipšica, podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti zo dňa 23. 6. 2003 na moju interpeláciu vo veci Okresného súdu v Skalici a jeho zaradenia medzi vysunuté. V tom období som navrhoval pobočky obvodného súdu, v tomto prípade navrhovaného obvodného súdu v Senici.
Dovolil som si pre historickú presnosť citovať z vašej odpovede, pán minister, keďže je verejná pre všetkých poslancov Národnej rady, ale aj pre občanov regiónu Skalica, Senica a Myjava, v ktorom poslanecky pôsobím. Myslím si, že pri argumentovaní, prečo má byť obvodný súd v Senici, a nie v Skalici, by aj toto racionálne a vaše odborné konštatovanie postačovalo.
Veci sa však po januárovom rokovaní vlády zásadne zmenili, ako o tom svedčí § 2 ods. 6, že, citujem, "sídlom Okresného súdu Skalica je mesto Skalica, jeho obvod tvorí územný obvod okresu Senica, okresu Skalica a okresu Myjava". Ak sa podobne postupovalo aj v iných prípadoch, tak prerokúvaný návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov musíme považovať za nedobrý a neprofesionálne pripravený.
Môj názor sa nezmení, ani ak pôjde len o tento jeden prípad, ktorý je dôkazom toho, že za rozhodovaním vo vláde bol politický obchod. Takýto zákon bude mať veľkú kavernu v tomto regióne, konkrétne na Záhorí. A za všetkým sú intrigy poslanca tohto parlamentu, môjho kolegu Viktora Béreša za politickú stranu ANO. Toto rozhodnutie vyvolalo veľké pnutie medzi občanmi a zástupcami občanov v samosprávnych orgánoch, o čom svedčí podpísaná petícia občanov okresu Senica a Myjava, ktorej časť obsahujúcu 12 761 podpisov ste, páni poslanci, pani poslankyne, dostali elektronickou poštou.
Ak pán minister spravodlivosti hovorí, že navrhovaná optimalizácia súdnej sústavy Slovenskej republiky je lacnejšia, efektívnejšia, rýchlejšia, tak v tomto prípade je to presne naopak. Zrejme účel svätí prostriedky. A ak je to v tomto prípade, nie je to aj v iných prípadoch? Nie je takýchto výnimiek viacej? Nebolo politikum vládnej koalície aj za inými návrhmi ukotvenými v paragrafoch návrhu zákona či iných predtým prijatých zákonov, ktoré sa bytostne dotýkajú predovšetkým našich občanov?
Prepáčte mi, pán minister, zrejme by navrhovaný procedurálny návrh z môjho vystúpenia nezaznel, ak by tu nebola takáto skúsenosť. Prechádzam po Záhorí a zrejme ho lepšie poznám ako pán poslanec Béreš, pretože som tam vyrastal. Poznám mentalitu občanov, hrdosť i skromnosť a večné prekáračky medzi Skalicou a Senicou, či častejšie medzi Skalicou a Holíčom.
Odmietam politické riešenia a staviam na odborných, efektívnych a ekonomických riešeniach, ktoré majú slúžiť predovšetkým občanom, a nie politikom s ich danajskými darmi. Pán poslanec Béreš si myslí, že do histórie Skalice, kde bol krátko prednostom okresného úradu, sa zapíše takýmto doslovne neserióznym spôsobom a krokom. Opak je pravdou, pán poslanec. Budú vás preklínať občania, ktorí budú rozcestovaní od Trenčína po Skalicu. Zájdite si napríklad do dedinky Vrbovce a opýtajte sa ich, čo za nezmysel navrhujete. Tam sa ma v súvislosti s poťahovačkami okolo súdu ponajprv opýtali, či som vyrastal v Skalici, a keď som povedal, že v Senici, posťažovali sa. Jednoznačne som im odpovedal, aj keby som vyrastal v Skalici, budem trvať na zachovaní súdu v Senici, lebo je to racionálne, múdre a nespochybniteľné rozhodnutie. Žiaľ, pán Boh mieni, ale pán poslanec Béreš a politická strana ANO mení.
A teraz na oživenie si vám dovolím prečítať čosi z petície, ktorá zhodou okolností sa narodila okolo roku 1872, keď sa uskutočnilo moderné uhorské administratívne zriadenie. Citujem z nej. "Za sídlo pre skalický obvod Nitrianskej župy pripadajúcu občiansku, trestnú, sirotskú a pozemno-knižnú súdnu stolicu, čiže sedriu, ako sa vtedy uvádzalo, nie slobodné kráľovské mesto Skalica, ale mestečko Senica malo by sa zvoliť z nasledovných dôvodov.
Po prvé. Skalica sa nachádza na okraji obvodu, na hranici krajiny Morava, mestečko Senica však leží v strede obvodu, ako to i mapa ukazuje.
Po druhé. Do Skalice vedie z obvodu len jedna jediná krajinná cesta - hradská, do mestečka Senice vedú hradské zo všetkých strán.
Po tretie. Tie isté pohnútky, ktoré viedli pána ministra financií, teda uhorskej vlády k tomu, aby pre skalický obvod pripadajúci po zrušení skalického a myjavského daňového úradu bol zriadený jeden daňový úrad v Senici ako v centre obvodu. Tieto dôvody hovoria však ešte skôr v prospech súdnej stolice. Keďže túto občania denne jednotlivo používajú, kým daňový úrad iba obce, a to mesačne.
Po štvrté. Toto si praje 50 obcí, kým celý okres má vrátane Skalice 55 obcí."
Petícia bola vytlačená v Trnave a bola úspešná. Veru dejiny sú často písané akoby v podobenstvách. Udalosti nie sú rovnaké, ale často podobné s príbehmi ako práve spomínaný s väzbou na našu politickú prítomnosť napísaný pred viac ako 130 rokmi. A tak súdobo podľa základného článku VIII a XXXI z roku 1871 majú sa zriadiť v nitrianskej župe dve súdne stolice, jedna v Nitre a druhá v Senici, a to s účinnosťou 1. januára roku 1872.
A teraz ešte pár slov k turbulentnej prítomnosti. Pôvodný návrh na zriadenie obvodného súdu v Senici bol správny, vychádzal z reality a z daných možností. Okrem už spomínanej historickej tradície a vyhovujúcej geografickej polohy Senica je prirodzenou spádovou oblasťou regiónu Senica, Skalica a Myjava. Sú tu už vytvorené personálne a priestorové podmienky. Návrh na zriadenie súdu v Skalici je rozhodnutie nesystémové a nelogické a zdá sa mi, že najmä v tomto prípade politické. Dokazuje to, že vládna koalícia v záujme svojho prežitia často nemyslí na občanov, na ratio, ale na seba.
V Senici je budova súdu vo vlastníctve ministerstva spravodlivosti. Vojenská správa uvoľnila aj zvyšnú časť prenajatých priestorov a súd už disponuje siedmimi pojednávacími miestnosťami. Má k dispozícii úžitkovú plochu vyše 2 294 štvorcových metrov. Dnes disponuje s cirka tridsiatimi voľnými kanceláriami, z ktorých už pätnásť bolo v novembri minulého roku pripravených na obsadenie tak, že v týchto kanceláriách bola uskutočnená investícia, vybudovaná počítačová sieť. Okrem toho je v celej budove kvalitná zabezpečovacia technika. Existujú tu priestory pre archív o rozlohe cirka 350 štvorcových metrov.
Dnes nechcem hovoriť o personálnom stave, je jasné, že je väčší v Senici, ako je v Skalici, ale poukázal by som na úspešnosť práce tohto okresného súdu. Kým k 1. 1. 1997 mal tento súd v hlavných agendách nevybavených 8 200 vecí, k 31. máju minulého roku mal tento súd 1 800 nevybavených vecí. To svedčí, že dnes ide o zabehnutý stabilný a výkonný súd. Vytvorili sa všetky personálne a priestorové podmienky so vzťahom zabezpečenia procesných konaní prvého stupňa vo všetkých veciach konania podľa schválenej optimalizácie súdnej sústavy. Stálo to nemalé finančné prostriedky aj samotné ministerstvo spravodlivosti. Terajšia budova vo vlastníctve ministerstva spravodlivosti je schopná už teraz pojať 21 sudcov obvodného súdu spolu s primeraným počtom personálu, ktorí budú po novelizácii procesných predpisov zabezpečovať rozšírené úlohy súdu prvého stupňa, t. j. príslušné konania vo všetkých veciach. Odhaduje sa tu okolo 70 až 85 zamestnancov. Napokon súd v Senici tvorí už spomínaný, a znovu to opakujem, prirodzený geografický stred troch okresov Skalica, Senica a Myjava, ktoré majú spadať pod nový obvodný súd.
Súd v Skalici má nevyhovujúcu budovu, ktorá je v prenájme s úžitkovou plochou 587 štvorcových metrov a ďalších 227 štvorcových metrov tejto budovy využíva okresná prokuratúra. Okrem toho je to aj pamiatkovo chránená budova, ktorá potrebuje citlivú úpravu, čo nemôže vždy vyhovovať zameraniu a činnosti vo verejnom záujme. Má teraz len dve pojednávacie miestnosti, štyroch sudcov a 23 zamestnancov. Rozhodnutie vlády zakladá nárok Obvodného súdu v Skalici na novú budovu, a to napríklad s prevedením do vlastníctva iných budov, konkrétne budovy terajšieho Okresného úradu v Skalici zrejme s mnohomiliónovými stavebnými úpravami.
Mňa nepresvedčia gestá pána podpredsedu vlády pána Ruska, že je schopný to z vlastných prostriedkov zaplatiť. Je to aj v prípade, že by išlo o medializovaný bezodplatný prevod, konkrétne stavebná a technická úprava takejto budovy pre potreby justície. Vyžaduje si to aj sťahovanie, t. j. uvoľnenie dnešných priestorov okresného úradu, kde sú detašované pracoviská životného prostredia, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, katastra a organizačného oddelenia.
Opäť kolotoč, chaos pre zanovitosť pána poslanca Béreša a politickej strany ANO a nateraz uzavretého obchodu. Veru, pokračuje sa v ubolených službách občanom, na konci ich rozhodnutí je takmer vždy chudák občan. Okrem toho okres Skalica nie je policajným okresom, keďže v tomto okrese nie je okresné riaditeľstvo polície, takže aj z tohto hľadiska ide o nesystémovú zmenu. A napokon mesto Skalica, znovu opakujem, leží na okraji, na hranici medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, nie v centre nového súdneho obvodu pre tieto okresy alebo regióny Skalica, Senica a Myjava.
Vládou navrhovaná a pánom poslancom Viktorom Bérešom z ANO vyobchodovaná zmena situovania obvodného súdu do Skalice pri všetkej úcte k jej kráľovskej histórii so zaniknutým právom meča, ako sa dal počuť aj pán primátor Skalice, ale aj k jej obyvateľom a skalickej samospráve, je nelogická. Z ekonomického, personálneho, historického, materiálneho a geografického hľadiska je tento návrh na zrušenie Okresného súdu v Senici a ponechanie Okresného súdu v Skalici nesystémovým krokom, doslovne neľudským, pretože je v konečnom dôsledku obrátený proti záujmom väčšiny občanov týchto troch okresov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predkladateľ, pán minister, vážený pán spravodajca, z predložených dôvodov v zmysle § 73 odseku 3a rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala nasledovné uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky vracia návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)