Siedmy deň rokovania

21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

5. februára 2004 o 8.58 hodine

 

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som otvoril siedmy rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ešte predtým, ako pristúpime k rokovaniu o bode programu, ktorým je

návrh na voľbu členov Rozhlasovej rady a návrh na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu,

ktorý sme včera prerušili, chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Anton Danko, Árpád Duka-Zólyomi, Robert Fico, Gustáv Krajči a Rudolf Žiak.

Chcem poprosiť pána poslanca Kolesára, aby Národnú radu Slovenskej republiky informoval o včerajšom výsledku tajnej voľby členov Rozhlasovej rady, ktorú sme vykonali pred prerušením včerajšieho rokovacieho dňa. Nech sa páči, pán poslanec.

E. Kolesár, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o zápisnici o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady, ktoré sa konalo 4. februára 2004.

Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 127 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 127 poslancov.

Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 127 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 17 neplatných a 110 platných lístkov.

Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta Petra Juščáka hlasovalo za 51 poslancov, proti 37 poslancov, zdržalo sa 22 poslancov, Juraja Szénásiho hlasovalo za 56, proti 33, zdržalo sa 21 poslancov, Juraja Sasáka hlasovalo za 47 poslancov, proti 39 poslancov, zdržalo sa 24 poslancov, Ladislava Vanča hlasovali za 2 poslanci, proti bolo 65 poslancov, hlasovania sa zdržalo 43 poslancov, Michala Dzurjanina hlasovalo za 56 poslancov, proti 33 poslancov, zdržalo sa 21 poslancov, Miroslava Fabrického hlasoval za 1 poslanec, proti 67 poslancov a hlasovania sa zdržalo 42 poslancov, za kandidátku Alenu Horváthovú-Čisárikovú nehlasoval za žiaden poslanec, proti bolo 69 poslancov a hlasovania sa zdržalo 41 poslancov, za kandidáta Pavla Janíka hlasovalo za 46 poslancov, proti bolo 40 poslancov, hlasovania sa zdržalo 24 poslancov, Petra Michalicu hlasovalo za 100 poslancov, proti bolo 6 poslancov, hlasovania sa zdržali 4 poslanci, za kandidátku Evu Bombovú hlasovalo za 9 poslancov, proti bolo 64 poslancov a hlasovania sa zdržalo 37 poslancov, Dagmaru Podmakovú hlasovali za 2 poslanci, proti bolo 68 poslancov, hlasovania sa zdržalo 40 poslancov, za kandidáta Waltera Uhríka nehlasoval za žiaden poslanec, proti bolo 69 poslancov a hlasovania sa zdržalo 41 poslancov, Pavla Katreniaka hlasovalo za 6 poslancov, proti bolo 64 poslancov a hlasovania sa zdržalo 40 poslancov, Jozefa Kaščáka hlasovalo za 6 poslancov, proti bolo 65 poslancov a hlasovania sa zdržalo 39 poslancov, Vladimíra Štefka hlasoval za 1 poslanec, proti 67 poslancov a hlasovania sa zdržalo 42 poslancov, Igora Kovačoviča hlasovali za 3 poslanci, proti 71 poslancov, hlasovania sa zdržalo 36, Ondreja Prostredníka hlasovalo za 41 poslancov, proti 42 poslancov a hlasovania sa zdržalo 27 poslancov, Juraja Spuchľáka hlasovalo za 5 poslancov, proti 68 poslancov a hlasovania sa zdržalo 37 poslancov, Petra Vargu hlasovalo za 54 poslancov, proti bolo 32 poslancov a hlasovania sa zdržalo 24 poslancov, Eduarda Chmelára hlasovalo za 6 poslancov, proti bolo 66 poslancov a hlasovania sa zdržalo 38 poslancov, za kandidátku Jarmilu Strelkovú hlasoval za 1 poslanec, proti bolo 68 poslancov, zdržalo sa 41 poslancov, za kandidáta Fedora Vica hlasovalo za 7 poslancov, proti 66 poslancov a hlasovania sa zdržalo 37 poslancov, za kandidátku Evu Reiselovú hlasovalo za 54 poslancov, proti bolo 39 poslancov a zdržalo sa hlasovania 17 poslancov, za kandidáta Ivana Godárskeho hlasovalo za 5 poslancov, proti bolo 68 poslancov, zdržalo sa hlasovania 37 poslancov, za kandidátku Annu Miklovičovú hlasovalo za 83 poslancov, proti bolo 14 poslancov a hlasovania sa zdržalo 13 poslancov, za kandidáta Jána Pašku hlasovali za 2 poslanci, proti bolo 70 poslancov, hlasovania sa zdržalo 38 poslancov, Jána Sanda hlasoval za 1 poslanec, proti 70 poslancov, hlasovania sa zdržalo 39 poslancov, za kandidátku Danielu Ilavskú nebol za žiaden poslanec, proti bolo 71 poslancov a hlasovania sa zdržalo 39 poslancov, za kandidáta Ivana Pezlara hlasovali za 3 poslanci, proti bolo 71 poslancov a hlasovania sa zdržalo 36 poslancov, Ľubomíra Gumana hlasovalo za 35 poslancov, proti bolo 41 poslancov a hlasovania sa zdržalo 24 poslancov, za kandidátku Martu Janovičkovú hlasoval za 1 poslanec, proti bolo 70 poslancov a hlasovania sa zdržalo 39 poslancov, Janu Liptákovú hlasoval za 1 poslanec, proti bolo 70 poslancov a zdržalo sa 39 poslancov, Lýdiu Benčovú hlasovali za 2 poslanci, proti 71 poslancov, zdržalo sa 37 poslancov, za kandidáta Františka Ďurinu nehlasoval za žiaden poslanec, proti bolo 72 poslancov a zdržalo sa hlasovania 38 poslancov, Maroša Smoleca hlasovalo za 44 poslancov, proti 41 poslancov a hlasovania sa zdržalo 25 poslancov, Martina Bognára nehlasoval za žiaden poslanec, proti bolo 72 poslancov a hlasovania sa zdržalo 38 poslancov, Pavla Dinku hlasovali za 3 poslanci, proti bolo 70 poslancov a zdržalo sa 37 poslancov, Jozefa Šurana nehlasoval za žiaden poslanec, proti bolo 72 poslancov a hlasovania sa zdržalo 38 poslancov, Ladislava Hubáčeka nehlasoval za žiaden poslanec, proti bolo 72 poslancov a hlasovania sa zdržalo 38 poslancov, Slavomíra Mladého hlasovalo za 7 poslancov, proti bolo 68 poslancov a hlasovania sa zdržalo 35 poslancov, Jána Tokára nehlasoval za žiaden poslanec, proti bolo 72 poslancov a zdržalo sa hlasovania 38 poslancov, za kandidátku Hanu Lyons nehlasoval za žiaden poslanec, proti bolo 72 poslancov a zdržalo sa hlasovania 38 poslancov.

Na voľbu členov Rozhlasovej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Overovatelia preto konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rozhlasovej rady zvolení dvaja kandidáti, a to Peter Michalica a Anna Miklovičová.

V Bratislave, 4. február 2004.

Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Kolesárovi za správu o tajnej voľbe členov Rozhlasovej rady. Ďakujem ti pekne.

V tajnej voľbe za členov Rozhlasovej rady sme zvolili Petra Michalicu a Annu Miklovičovú.

Teraz prosím pani poslankyňu Brestenskú, aby Národnú radu informovala o výsledku tajnej voľby člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu. Nech sa páči, pani poslankyňa Brestenská.

B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predseda a vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vyhlásila závery z tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu konaného 4. februára 2004.

Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu bolo vydaných a poslancami osobne prevzatých 127 hlasovacích lístkov, teda bolo aj prítomných 127 poslancov.

Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu 1 poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Zo 126 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 20 neplatných a 106 platných lístkov.

Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta Mariána Velického hlasovalo za 60, proti 25 a zdržalo sa 21 poslancov, Romana Oleksíka hlasovalo za 5, proti 56 a zdržalo sa 45 poslancov, Alexandra Števíka hlasovalo za 11, proti 51 a zdržalo sa 44 poslancov.

Na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol nikto zvolený do Dozornej komisie Slovenského rozhlasu.

Pán predseda, to boli výsledky z tohto hlasovania.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za informáciu o výsledku volieb.

V tajnej voľbe za člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu sme nezvolili žiadneho kandidáta.

Ešte vás prosím, aby ste informovali Národnú radu o výsledku opakovanej tajnej voľby o

návrhoch na voľbu kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu.

Nech sa páči.

B. Brestenská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Opäť včera prebehla tajná voľba za kandidátov Národnej rady na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu.

Bolo vydaných 127 hlasovacích lístkov.

Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhoch na voľbu kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky, to znamená 127 odovzdaných hlasov. Z toho 11 bolo neplatných a 116 bolo platných hlasov.

Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidátku Evu Bornayovú hlasovalo za 18, proti 52 a zdržalo sa 46 poslancov, Blanku Gondovú hlasovalo za 94, proti 15, zdržalo sa 7 poslancov, Evu Hlaváčovú hlasovalo za 7, proti 59, zdržalo sa 50 poslancov, Jaroslavu Janečkovú hlasovali za 2, proti 62, zdržalo sa 52 poslancov, Martu Laukovú hlasovali za 2, proti 62, zdržalo sa 52 poslancov, Ivettu Marušákovú hlasovalo za 17, proti 56, zdržalo sa 43, Milana Moravu hlasovali za 3, proti 63, zdržalo sa 50 poslancov, za kandidáta Dušana Noskoviča hlasovalo za 13, proti 57, zdržalo sa 46 poslancov, za kandidátku Annu Peťovskú hlasoval za 1, proti 63, zdržalo sa 52, Gabrielu Šimonovú nehlasoval za nikto, proti hlasovalo 64, zdržalo sa 52, Oľgu Trnkovú hlasoval za 1, proti 63, zdržalo sa 52 poslancov, za kandidáta Milana Vallu hlasovalo za 58, proti 34, zdržalo sa 24, za kandidátku Dagmaru Vaverčákovú hlasovali za 3, proti 62, zdržalo sa 51 poslancov.

Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní za kandidátov Národnej rady Slovenskej republiky na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu bola zvolená Blanka Gondová.

Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem.

V opakovanej tajnej voľbe za kandidátov Národnej rady na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu sme zvolili Blanku Gondovú.

Páni poslanci, počuli ste výsledky tajnej voľby členov Rozhlasovej rady, člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu, opakovanej tajnej voľby kandidátov Národnej rady na zvolenie za sudcov disciplinárneho súdu.

Chcem sa ešte predtým, ako oznámim ďalší postup, poďakovať všetkým členom, korí včera spočítavali hlasy do pol deviatej večer. Naozaj veľmi vzorne a zodpovedne sa ujali svojich funkcií.

Na základe výsledku hlasovania chcem informovať, že nebudeme môcť na tejto schôdzi pokračovať v opakovanej tajnej voľbe zostávajúceho jedného kandidáta Národnej rady na zvolenie za sudcu disciplinárneho súdu, nakoľko nemôžu do ďalšej voľby postúpiť tí, o ktorých už Národná rada hlasovala, na rozdiel od kandidátov na členov Dozornej komisie Slovenského rozhlasu a Rozhlasovej rady. Včera sme sa dohodli, že dnes o 11.00 hodine uskutočníme opakovanú tajnú voľbu nezvolených členov Dozornej rady Slovenského rozhlasu, ako aj Rozhlasovej rady.

Teraz pristúpime k rokovaniu o prerušenom bode programu, ktorým je

Strednodobá koncepcia politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006.

Prosím pána ministra pôdohospodárstva, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pána poslanca a predsedu výboru Maxona, aby zaujal miesto pre spravodajcov, a posledného prihláseného do rozpravy pána poslanca Muňka, aby vystúpil.

Nech sa páči, pán poslanec Muňko, máte slovo.

D. Muňko, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, v Európskej únii je rozvoju poľnohospodárstva a s tým spojenému rozvoju vidieka venovaná mimoriadna pozornosť. Poľnohospodári sú spotrebiteľmi a daňovými poplatníkmi v Európskej únii považovaní za spoločensky záslužnú skupinu obyvateľstva, ktorá ťažko pracuje a zabezpečuje potravinovú bezpečnosť za každého počasia. Fungovanie slovenského poľnohospodárstva je postavené na súbore spoločných, presne definovaných pravidiel, ktoré harmonizujú s finančným systémom v Európskej únii. Na dosiahnutie cieľov sa využíva komplex podpôr systému cien, intervencií a hmotných regulácií, ale aj ingerencia štátu pri získavaní úverov. Typickým znakom poľnohospodárstva u nás je nízka výnosovosť kapitálu v porovnaní s inými odvetviami národného hospodárstva, čo znižuje konkurencieschopnosť poľnohospodárov najmä na finančnom trhu. Preto je nevyhnutná účasť štátu na zaisťovaní poľnohospodárskych úverov. A na tento účel štát zriaďuje rôzne agentúry. Potreba spracovania koncepcie vyplýva jednoznačne z vyjasnenia nových podmienok a cieľov rozvoja daných vstupov Slovenskej republiky do Európskej únie a komplexného prevzatia Poľnohospodárskej koncepcie Európskej únie. Ide konkrétne o jej prevzatie vládou Slovenskej republiky ako základného východiskového dokumentu, ktorý rámcuje pre vládu Slovenskej republiky aj strednodobú rozpočtovú politiku. Na druhej strane tento dokument musí jasne definovať organizačné, technické a ekonomické prostredie pre podnikateľov v agrosektore a musí vyznačiť aj určitú perspektívu. Predkladaný materiál Strednodobej koncepcie poľnohospodárskej politiky na roky 2004 až 2006 je súhrnom vynegociovaných finančných podmienok vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie v kapitole 7 Poľnohospodárstvo a s tým spojených nevyhnutných podmienok, ktoré musí Slovenská republika spĺňať z hľadiska vybudovania administratívnych a inštitucionálnych nástrojov potrebných na čerpanie finančných zdrojov z európskych fondov, ako platobná agentúra, ako aj kontrolný a informačný systém. Koncepcia ale neobsahuje vyjednanú východiskovú pozíciu a cesty k stabilizácii dôchodkov v poľnohospodárstve. Napriek deklarovanému cieľu predkladanej koncepcie, ktorá má rozpracovať úlohy pre posilnenie konkurencieschopnosti v poľnohospodárskom a lesnom podnikaní, v rozvoji voľného trhu s agropotravinovými a lesnými produktmi, v zlepšení prístupu k pôde a podporným zdrojom a realizácie nevyhnutných štrukturálnych zmien v záujme prispôsobenia poľnohospodárskej výroby, ako aj iných deklarovaných cieľov, predložená koncepcia neodzrkadľuje postavenie slovenských poľnohospodárov a ich konkurencieschopnosť, najmä s okolitými krajinami, ktoré budú najviac ohrozovať svoju produkciu, slovenský trh, ako je Česká republika a Maďarsko. Koncepcia neobsahuje riešenie prístupu podnikateľov k cudzím zdrojom, bez ktorých bude podpora investícií ich potenciálna možnosť, ale nie skutočným impulzom vzrastu konkurencieschopnosti a technickej reštrukturalizácie na spoločnom trhu v Európskej únii. Nezaoberá sa prefinancovaním prvého roku vstupu do Európskej únie a vytvorením finančných mechanizmov na čerpanie prostriedkov z programu SAPARD, následne zo SOP, stabilizovanie slovenských fariem, zlepšenie prístupu k pôde. V dôsledku zlej poľnohospodárskej politiky už prvej Dzurindovej vlády, neukončenej transformácie poľnohospodárskych podnikov a reštrukturalizácie výroby a nedôsledného obhajovania lepších vstupujúcich podmienok pre slovenských poľnohospodárov na kodanskom summite majú naši poľnohospodári jedny z najhorších podmienok z okolitých krajín, jedny z najnižších priamych platieb na hektár poľnohospodárskej pôdy. Napriek medziročnému nárastu dotácií pre rok 2004 o takmer 49 % oproti roku 2003, na ktoré neustále poukazuje najmä minister financií, to neznamená, že slovenskí poľnohospodári budú na tom lepšie, budú na tom najlepšie, ale iba to odzrkadľuje hlbokú finančnú poddimenzovanosť v predvstupovom období, v dôsledku ktorej sú naši poľnohospodári veľmi slabo pripravení na tvrdé konkurenčné prostredie. V prílohe č. 3 sa konštatuje, že v dôsledku implementácií zmien SAP a v nadväznosti na závery Strednodobej revízie SAP-u sa s výškou priamych platieb dostaneme na úroveň 15 krajín Európskej únie o 3 roky skôr, ako sa pôvodne plánovalo, a to už v roku 2010 pri národnom doplatku vo výške 25 %, ak by vláda doplácala priame platby iba do úrovne 15 %, potom by vyrovnanie priamych platieb bolo taktiež dosiahnuté v roku 2011. Nikde sa však v koncepcii neuvádza, ako by doplácanie iba do úrovne 15 % či 25 % zapôsobilo na konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov a koľko percent poľnohospodárskych podnikov by sa dorovnania vôbec dožilo. V predkladanej koncepcii sa konštatuje, že Slovenská republika to prefinancuje v roku 2004 vo forme zálohy zo zdrojov štátneho rozpočtu, pretože Európska únia bude uhrádzať priame platby za rok 2004 v čase od 1. 12. 2004 do 30. 4. 2005. Doteraz však nie je s ničím takýmto počítané ani v štátnom rozpočte a nie je ani predložený žiadny mechanizmus, z akých zdrojov by mali poľnohospodári zálohové platby dostať. Poľnohospodárske podniky nemajú vytvorené žiadne finančné rezervy najmä v oblastiach s nepriaznivými výrobnými podmienkami, kde je menšie zastúpenie ornej pôdy a tamojší poľnohospodári nedostanú začiatkom roka platbu na hektár ornej pôdy, sú v priamom ohrození bankrotom, pretože sa na priame platby uhrádza a na konci roku nemohli pripraviť a Ministerstvo poľnohospodárstva Slovenskej republiky svojou dotačnou politikou ich na tieto podmienky nepripravovalo. Navyše slovenskí poľnohospodári nedostali takmer žiadne odškodné za katastrofické sucho v roku 2003, takže sú dnes mnohí vo veľkej finančnej strate.

Koncepcia taktiež neuvažuje s umožnením ľahšieho prístupu k pôde pre slovenských poľnohospodárov. Nepredkladá žiadne možnosti, aby mohli poľnohospodári získať pôdu do vlastníctva aspoň v nevyhnutnej miere. Týmito možnosťami by si stabilizovali svoje farmy a uchránili ich pred skúpením pôdy, na ktorej v súčasnosti hospodária zahraniční farmári, navyše výrazne podporovaní svojimi krajinami, tak ako to robili takmer všetky okolité krajiny. Slovenská vláda napriek vyjednanému 7-ročnému prechodnému obdobiu na nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy zahraničným osobám umožnila v devízovom zákone občanom Európskej únie, ktorí už dnes hospodária na Slovensku, nadobudnúť poľnohospodársku pôdu hneď po vstupe do Európskej únie, čo bude mať taktiež likvidačný dopad na mnohé poľnohospodárske podniky, ktoré nebudú schopné v tejto nerovnej konkurencii obstáť. Predpoklad vývoja pridanej hodnoty za roky 2004 až 2006 je nereálny. Koncepcia neobsahuje spôsob, ako sa poľnohospodárske podniky dostanú zo straty 2,5 mld. až 3,5 mld. v roku 2003 do zisku takmer 2,3 mld. v roku 2004. Rozhodujúcimi parametrami bude vývoj cien vstupov, cien poľnohospodárskych produktov, objemu produkcie a prírastku dotácií zúčtovaných do príjmov. V predloženom materiáli chýbajú i kvalifikované predpoklady týchto kľúčových parametrov, ktoré určujú dôchodkovosť poľnohospodárskych podnikov. V predloženej koncepcii sa predpokladá iba mierny pokles hrubej poľnohospodárskej produkcie, čo však neodzrkadľuje reálny stav pripravenosti poľnohospodárskych podnikov vyrovnať sa s ťažkým konkurenčným prostredím voľného trhu v Európskej únii. V podmienkach neukončenej transformácie poľnohospodárskych podnikov a reštrukturalizácie výroby uplatnením jednotnej platby na plochu bude prichádzať k výraznému znižovaniu produkcie ako v rastlinnej výrobe, tak aj najmä v živočíšnej výrobe. Tento model bude mať za následok znižovanie pracovných príležitostí na vidieku a vyľudňovanie vidieka a v neposlednom rade znižovanie životnej úrovne obyvateľstva na vidieku.

Záverom by som chcel povedať, že predložená koncepcia nezodpovedá štandardom koncepcie ani úrovňou, ani obsahom tak, aby mohla sa stať základným vládnym dokumentom na obdobie rokov 2004 až 2006. Nenavrhuje žiadne riešenie, ako dosiahnuť stanovené ciele. Predkladanú koncepciu odporúčam vrátiť vláde na komplexné prepracovanie. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť k vystúpeniam pánov poslancov? Nech sa páči.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi starostlivo som si vypočul všetky tie pripomienky, ktoré tu boli vznesené, či včera alebo dneska, a musím povedať, že v mnohých prípadoch som zistil, že nedošlo k pochopeniu tohto materiálu.

Pani Bollová a pán Ondriaš, musím vám povedať, že socialistické plánovanie už asi sa nikdy nevráti do nášho poľnohospodárstva. A myslím si, že aj vy ste prispeli do tejto problematiky v referende o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie minulý rok v máji, keď sa väčšina obyvateľov Slovenska vyjadrila, že tam chce vstúpiť. Týmto aktom sme vyjadrili aj súhlas s podmienkami, a to, že budeme uplatňovať na Slovensku spoločnú poľnohospodársku politiku.

Pán Ondriaš vo svojom vystúpení poukázal na to, akým spôsobom dochádza k znižovaniu poľnohospodárskej produkcie, či vajec, mäsa alebo ostatných výrobkov. Musím povedať, že je to evidentne dôsledok toho, že sa pretrhali tak dobré zväzky medzi poľnohospodárskou prvovýrobou a spracovateľskými podnikmi. Treba ale dodať, že práve členovia Komunistickej strany boli tí, ktorí boli prvými privatizérmi, pretože privatizovali tí, ktorí boli riaditeľmi týchto podnikov. A urobili si to na vlastnú tvár. A rekonštrukcia tejto časti sa momentálne veľmi ťažko dá napraviť.

Pán predseda výboru Maxon, som nesmierne rád vášmu vystúpeniu, pretože v mnohých otázkach sa vieme zhodnúť. Súhlasím s vami, že agrárna politika štátu by mala byť rozpracovaná, áno, je to tak, ale nie dneska, nie v roku 2003, keď sme sa vyjadrili, že vstúpime do spoločnej Európy a budeme uplatňovať spoločnú poľnohospodársku politiku, táto koncepcia tu mala byť vypracovaná minimálne v rokoch 1996 až 1998. A podľa tej koncepcie malo Slovensko a vedenie rezortu tvrdo postupovať pri negociáciách, aby dosiahlo lepšie výsledky, než sa to dalo urobiť v roku 2002, 13. decembra v Kodani. Tie vyjednané referenčné úrody a kvóty Slovenská republika už na dneska nedokáže zmeniť. Nech nás uspokojí jedna skutočnosť, že reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá sa schválila v júni 2003 v Luxemburgu, umožní z dlhodobého hľadiska rast a odbúranie kvót a iných obmedzujúcich faktorov spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. Táto politika, agrárna koncepcia, ktorú spomínate v uznesení č. 541 z 2. júla či č. 273 z 25. apríla, ktorú ministerstvo malo vypracovať, mala byť vypracovaná už v rokoch 1996 - 1998 a mala byť uplatňovaná. Preto ministerstvo vypracovalo dokument strednodobej koncepcie, ktorá spočíva na rozpočtovom období Európskej únie, ktorá pre tento cyklus končí rokom 2006, preto sme sa pridržiavali takých faktov, kde vieme našim poľnohospodárom ukázať, čo by mali asi robiť, aby mali vypočítateľný príjem. Nehnevajte sa na mňa, keď poviem, že nie je povinnosťou alebo nutnosťou štátu, aby povedal, ktorý farmár kde a čo bude produkovať. Je to na osobnom rozhodnutí každého jedného podnikateľa, pretože on sám nesie zodpovednosť za svoje hospodárenie. Štát v oblasti poľnohospodárskej politiky má vytvárať administratívny rámec, inštitucionálny rámec a finančný rámec. Som osobne presvedčený, že tento dokument obsahuje všetky časti, len treba si ho dôkladne prečítať.

Vaša pripomienka, ktorá smerovala ku kvantifikácii prírodných, ľudských zdrojov a technického vybavenia, je obsahom tohto materiálu. Nie je výslovne rozpísaná, je naznačená na jednej a pol strane v časti 4.3., ktorá hovorí o Pláne rozvoja vidieka.

Pani poslankyne, páni poslanci, tento dokument nie je uzatvoreným dokumentom. Je živým materiálom, ktorý v sebe člení niekoľké časti spoločnej poľnohospodárskej politiky a niekoľkých dokumentov, ktoré Slovenská republika vypracovala a momentálne negociuje v Bruseli. Je to Sektorový operačný program poľnohospodársky, ktorý je súčasťou Národného rozvojového plánu, a takisto Plán rozvoja vidieka, ktorý je spomínaný v tomto dokumente v časti 4.3. Plán rozvoja vidieka všetky tieto vami spomínané nutnosti koncepcie v plnej miere obsahuje, a je to rozvedené na viac ako 25 stranách, a tento dokument je obsahovo, aby som vám to znázornil, viac ako na 200 stranách. Tento dokument je predmetom negociácie v Bruseli a práve aj tento týždeň, ešte aj budúci týždeň budú prebiehať negociácie v tejto oblasti. Úplné ukončenie Plánu rozvoja vidieka a jeho schválenie Bruselom očakávame niekedy koncom februára, v prvej polovici marca.

Vážený pán Muňko, som nesmierne rád, že ste tu konštatovali všetky tie fakty, v mnohých prípadoch sa viem s vami stotožniť. Ale pri vašej pripomienke, ktorá smerovala k podpore zakúpenia pôdy slovenským poľnohospodárom, si musím povedať, že nie je absolútne aktuálna. O tejto skutočnosti sa malo rozhodovať niekedy v rokoch 1998 - 1999, ešte predtým, než Slovenská republika vstúpila do OECD. Momentálne nie je možné, aby Slovenská republika a vy ste prijali také zákonné obmedzenia, ktoré sa vzťahujú len na istú skupinu podnikateľov, teda na podnikateľov Slovenskej republiky. A dneska, vy to takisto dobre viete ako ja, každý zahraničný občan, ktorý príde na územie Slovenskej republiky a založí si právnickú osobu, môže nakupovať pôdu. My keď vytvoríme systém, ešte podporíme lepšie nákup za naše prostriedky našej pôdy zahraničnými investormi. Myslím si, že toto nemôže byť našou prioritou.

Čo sa týka podpory poskytnutia úverov pre poľnohospodárov, viem s vami súhlasiť, že to treba podporiť. Preto v zákone o Pôdohospodárskej platobnej agentúre je jedna časť o národnej podpore, o štátnej pomoci, ktorá hovorí o možnosti poskytnutia bonifikácie úrokov pre poľnohospodárov za poskytnuté úvery, ktorú Slovenská republika bude chcieť využiť, momentálne pracujeme na tomto dokumente. Preto to nebolo vyvesené v rámci našich materiálov, ktoré sa týkajú prvých štyroch mesiacov, pretože za prvé štyri mesiace bude vyplatená podpora, ale bonifikácia úrokov bude vyplácaná aj po vstupe do Európskej únie a bude predmetom negociácií. Takže to bude ďalší materiál spolu s ostatnými kapitolami, ktoré chceme podporiť, takisto pokiaľ ide o závlahovú vodu, bonifikáciu úrokov, agroenvironmentálne opatrenie a ďalšie opatrenia, ktoré sú tam vymenované na jednu celú stranu.

Čo sa týka jednotnej platby a tu domotivujúceho charakteru, ako ste to vy nazvali, chcel by som povedať, že vôbec s vami neviem súhlasiť. Treba pochopiť, že táto platba bude určená pre farmára podľa toho, koľko toho bude obhospodarovať. Tieto prostriedky mu majú pomôcť k tomu, aby sa vedel ľahšie adaptovať na konkurenčné podmienky v Európskej únii, ale nie na to, aby sme my povedali, že dáme dotáciu na mlieko lebo ty potrebuješ, aby si produkoval mlieko, alebo dotáciu na ovce, aby si produkoval jahňatá.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je veľmi zaujímavé si zalistovať do štatistík Slovenskej republiky, pretože kým Slovenská republika poskytovala dotácie na chov oviec, na počet bahníc 600 korún v roku 1997, tak odstav jahniat bol 0,7 na jednu bahnicu. Zhodou okolností o rok na to prišlo usmernenie ministerstva, že len ten môže dostať túto dotáciu, kto má 100-percentný odstav na 100 bahníc. Zrazu z jedného roka na druhý štatistika ukazuje, že odstav je 100 %. No viem povedať, že toto sa dá zvládnuť len na papieri. V skutočnosti reálnosť je úplne iná. Jednotná platba bude motivovať práve tých, ktorí vedia robiť. A tých, ktorí nevedia robiť, bude motivovať k tomu, aby prestali a reštrukturalizovali svoju výrobu a robili to tak i keď s menším počtom ľudí, menším počtom zamestnancov, ale efektívne a ekonomicky ziskovo. Som o tom presvedčený, pretože štruktúra slovenského poľnohospodárstva je založená na charaktere veľkovýrobnej formy, ktorá nemá obdoby v Európskej únii. A nemôžu nemeckí farmári so 70 kravami konkurovať našim farmárom, ktorí majú v chove 600 a viac kusov dojníc. Či z ekonomického či z logistického charakteru výroby bude o hodne lacnejšie vyrábať v takejto forme, ako je forma zaužívaná dneska v spoločnej poľnohospodárskej politike v Európskej únii a v súčasných členských krajinách Európskej únie. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.

Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť tiež k rozprave. Nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, v podstate sa tu stretávajú dva názory, jeden názor vystupujúcich poslancov Národnej rady, ktorý podrobil Strednodobú koncepciu pôdohospodárskej politiky na roky 2004 až 2006 niekde oprávnenej, niekde tvrdej, ale v každom prípade kritike, a na druhej strane, teda samozrejme, vystúpenie pána ministra, kde sa teda aj teraz v záverečnom slove ešte snažil vysvetliť niektoré veci, kde možno došlo k nedorozumeniu.

Dámy a páni, ja v tejto chvíli naozaj nemám ambíciu spraviť definitívny uzáver. Viac-menej mi ide o to uznesenie, ktoré by malo byť prijaté k strednodobej koncepcii, nie priamo k dokumentu, ale vo väzbe na súčasnú aktuálnu situáciu, ktorá v poľnohospodárstve je. Ja som presvedčený, že poslanci výboru pre pôdohospodárstvo aj s pánom ministrom, aj s predstaviteľmi rezortu pri rozsiahlejšej diskusii spoločne dospejú k tým riešeniam koncepčným, ktoré slovenské poľnohospodárstvo od nás očakáva.

V tejto chvíli ale by som chcel povedať pre mňa jednu veľmi dôležitú vec. Nemyslím si, že správne, že všetko to, čo definujeme z hľadiska budúceho vývoja slovenského poľnohospodárstva a v konečnom dôsledku nielen slovenského poľnohospodárstva, podriaďujeme konštatovaniam, že v Európskej únii je to tak, Európska únia to od nás požaduje. Pán minister, taký argument na to, čo ste vy hovorili, že ste sa podujali spraviť koncepciu do roku 2006, pretože to kopíruje rozpočtové obdobie Európskej únie, chcel by som zdôrazniť, že v Českej republike majú spracovanú koncepciu do roku 2013. V žiadnom prípade nekopíruje rozpočtové obdobia Európskej únie. A myslím si, že koncepcia je taký dokument, ktorá v každom prípade tie rozpočtové obdobia svojím rozsahom prekračuje.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec, chcem poprosiť pána poslanca Galbavého, aby sa naraňajkoval v bufete. Nech sa páči, môžete pokračovať.

M. Maxon, poslanec: Možnože pán poslanec Galbavý chce symbolizovať túto diskusiu tým, že konzumuje slovenské potraviny.

Dámy a páni, možno jednu-dve poznámky ešte. A v tom nemáme zatiaľ zhodu, pokiaľ sa týka tých koncepčných prúdov slovenského poľnohospodárstva. Už nejdem hovoriť o metódach centrálneho plánovania slovenského poľnohospodárstva, ale, pán minister, v spoločnej poľnohospodárskej politike sa poľnohospodárska výroba veľmi presne a exaktne plánuje, plánuje sa inými metódami, ako bola metóda centrálneho plánovania. Vy sám ste povedali, že sú to kvóty, sú to iné nástroje na to, aby krajina bola riadnym spôsobom využívaná, aby tá dôchodková situácia poľnohospodárov bola primeraná.

Dámy a páni, v závere by som teda chcel skonštatovať, že v rozprave vystúpili 4 poslanci, 4 z nich predložili skoro totožné návrhy, aby Strednodobá koncepcia pôdohospodárskej politiky na roky 2004 až 2006 bola predkladateľovi vrátená na prepracovanie. Ja som teda ešte vystúpil s jedným uznesením, ktoré, predpokladám, máte k dispozícii v súvislosti s požiadavkou na vládu Slovenskej republiky, ale pri hlasovaní s obsahom tohto uznesenia vás oboznámim. Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem pánovi poslancovi Maxonovi, predsedovi výboru.

Prosím pána ministra pôdohospodárstva, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol

návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o ochrane rastlín,

ktorý prerokúvame ako tlač 459.

Pán minister, máte slovo.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o ochrane rastlín predkladám na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 753 z 20. augusta 2003. Návrh bol prerokovaný vo výbore Národnej rady a spoločná správa výboru 459a v zmysle uznesenia č. 150 z 20. januára 2004 odporúča tiež Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k tomuto dohovoru.

Ide o medzinárodnú zmluvu týkajúcu sa ochrany rastlín, ktorá bola prijatá na 16. zasadnutí konferencie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v roku 1951. Dohovor nadobudol platnosť 1. mája 1952. Dohovor bol doteraz dvakrát revidovaný, a to v roku 1979 a v roku 1997.

Účelom tohto dohovoru je zabezpečiť ochranu zdravotného stavu rastlín, ľudí a zvierat, ako aj ochranu životného prostredia, spoločný a účinný postup na zabránenie rozširovania a zavlečenia škodcov rastlín a rastlinných produktov, podporenie vhodných fytosanitárnych opatrení na ich kontrolu zmluvnými stranami. Zmluvné strany sa pritom zaviazali, že fytosanitárne opatrenia musia byť technicky a odborne zdôvodniteľné a nesmú predstavovať neoprávnenú diskrimináciu alebo skryté obmedzenia pre medzinárodný obchod.

Na zabezpečenie plnenia tohto dohovoru a pri dosahovaní v ňom vytýčených cieľov sa vyžaduje medzinárodná spolupráca najmä vo výmene informácií a podávaní správ o výskyte, prepuknutí alebo rozširovaní škodcov, v podporovaní špecializovaných kampaní boja proti škodcom, vo vypracovaní medzinárodných noriem.

Slovenská republika doteraz pracovala v tomto dohovore v pozícii pozorovateľa a využívala výhody vyplývajúce z členstva a programu FAO. Vzhľadom na to, že po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky dostal generálny riaditeľ FAO 6. apríla 1994 od ministra zahraničných vzťahov Českej republiky oznámenie, že Česká republika sa stáva nástupníckou krajinou tohto dohovoru, je nutné, aby Slovenská republika pristúpila k tomuto dohovoru a bola jeho zmluvnou stranou.

Z priebehu a výsledkov prístupových rokovaní do Európskej únie tiež vyplýva, že tento dohovor vzhľadom na dôležitosť ochrany rastlín na medzinárodnej a medzištátnej úrovni si vyžaduje navrhovaný prístup Slovenskej republiky v horizonte do nášho vstupu. Prístup Slovenskej republiky je harmonizácia postavenia Slovenskej republiky v danej problematike s členskými štátmi Európskej únie, ako aj v systéme organizácie OSN.

Po pristúpení k tomuto dohovoru odborným vládnym gestorom bude ministerstvo pôdohospodárstva a národnou organizáciou, ktorá bude plniť záväzky vyplývajúce z tohto dohovoru, bude Ústredný a kontrolný skúšobný ústav poľnohospodársky.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať Národnú radu Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky o vyslovenie súhlasu s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o ochrane rastlín. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu vlády na vyslovenie súhlasu Národnej rady s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o ochrane rastlín.

Prosím pána poslanca Hajduka, ktorého poveril výbor pre pôdohospodárstvo, aby Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru k predloženému návrhu. Nech sa páči, pán poslanec.

A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o ochrane rastlín pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím na prerokovanie Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a Zahraničnému výboru Národnej rady. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo s tým, že podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Všetky výbory prerokovali správu v určenej lehote.

Výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený na prerokovanie, zaujali k nemu tieto stanoviská.

Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody vyjadril s návrhom súhlas a odporučil Národnej rade vysloviť s návrhom súhlas.

Zahraničný výbor Národnej rady prerokoval návrh a vyjadril s návrhom súhlas s odporúčaním Národnej rade vysloviť s návrhom súhlas.

Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh 13. januára a uznesením odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom súhlas.

Spoločnú správu výborov gestorský výbor prerokoval a schválil 20. januára 2004.

Gestorský výbor ma súčasne určil za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na základe rokovaní určených výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o ochrane rastlín a prijať návrh uznesenia, ktorý je v prílohe tejto spoločnej správy.

Skončil som, pán predseda.