V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Džupa.
K. Džupa, poslanec: Ďakujem. Chcem sa vrátiť k jednej myšlienke pána poslanca, keď hovoril o tom, že je povinné zabezpečiť prienik a etablovanie Slovenska v Európskej únii. Súhlasím s ním, že naozaj sa to berie až vtedy, keď prenesieme do tejto Únie, tak nadnesene to poviem, duch Slovákov a duch Slovenska. Môžem na základe svojich osobných skúseností potvrdiť alebo pripomenúť, že pioniersku prácu v tejto oblasti vytvorili predovšetkým osobnosti hodnotovo silné, odborné alebo aj intelektuálny potenciál Slovenskej republiky, a teda nielen vedci a odborníci, športovci, umelci, ale postupne aj turisti. Myslím si, že vytvorili dobrý základ. A tento základ, a je to povinnosť pre všetkých, my musíme politicky veľmi umne a rozumne podporovať. A to chce čas, pretože je to záležitosť, ktorá sa vzhľadom na Európsku úniu nedá stihnúť za dva, možno ani štyri roky, pretože je to tak a je to faktom, my vstupujeme do Európskej únie, naopak, je to úloha nielen pre tých, ktorí reprezentujú Slovensko v zahraničí, ale aj pre tých doma, aby pre to vytvorili podmienky. A nenahovárajme si my, že voľný pohyb tovaru, osôb a služieb bude prezentovať Slovenskú republiku ako doteraz viac pozitívne ako negatívne. A z týchto dôvodov si túto politickú zodpovednosť musíme uvedomiť a náležitým spôsobom si ju rozložiť, pretože jeden subjekt, jeden človek ani jedno volebné obdobie to nestihne. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská.
I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Figeľ, ak by som mohla povedať na mnohé časti vášho vystúpenia, budem stopercentne súhlasiť. Len vadí mi jedna vec veľmi často vo vašich postojoch a to sú spomienky na minulosť. V-4 je o ničom. Ja som sa to tak obrazne opýtala: Čo to je? To je skutočne spomienka na minulosť, lebo keď sa pozrieme na stretnutia premiérov, prezidentov a pod., je to veľmi dobré z hľadiska reprezentácie, dobrá drienkovica, dobrý maratón, lyžovačka, veď to sú ľudské dimenzie stretávania sa štátnikov. Veď nám to Poliaci jasne ukázali. Nechcem povedať úplne na rovinu, ako nám dali po nose. Veď s Čechmi keby sme boli chceli robiť stratégiu, tak dneska je spoločný štát. Takže nebuďme labuťou peknou na rybníku, ale buďme Livingstonovou čajkou, ktorá bude schopná vedieť nechať tie okovy minulosti, peknou spomienkou pri tej drienkovici, ale, znovu opakujem, viďme víziu Slovenska. Ja som povedala jasne niektoré veci. Ja vidím slovenského občana, ako raz pôjde nielen s kreditnou kartou, ale aj so zdravotnou kartou tak, že s ňou pôjde do hociktorej nemocnice tak, ako si to mohol dovoliť v minulosti náš prezident. Takže majme vízie, snažme sa tie vízie naplniť, ale, samozrejme, robme to v mene slovenského občana, nerobme to v mene... (Prerušenie vystúpenia rečníka časomerom.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Figeľ. Nech sa páči.
J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne. Myslím, že len na ten záver by som pani kolegyni trošku zareagoval, lebo nemám zatiaľ spomienky na budúcnosť, nedajú sa formovať, ale budúcnosť sa začína dnes a my sa môžeme poučiť z toho, čo bolo, alebo opakovať, alebo nejakým spôsobom len komentovať to, čo prežívame. A podľa mňa vyšehradská spolupráca sa osvedčila. Najviac pomohla Slovensku. Ak ju niekto potrebuje a ak od niekoho veľmi závisí, tak je to od Slovenska, lebo bez nás je to rozdelený región. Mala dva ciele v roku 1991. A to bola demontáž minulosti, ak to zjednoduším, a budovanie spoločnej novej Európy. To prvé je v podstate za nami, ak odmyslíme nejaké ďalšie potrebné reformy alebo nostalgie, a to druhé je skôr pred nami. A váha Vyšehradu, ak by fungoval, stačí takto, neformálne, ale dôveryhodne, môže byť veľmi veľká. A nebudem hovoriť čísla, ale tá váha môže byť rozhodujúcou pre mnohé politiky budúcej rozšírenej Únie. A som presvedčený, že k tomu treba dospieť, dozrieť, nie voči alebo proti iným, ale z presvedčenia, z prirodzených daností, lebo sme susedia, tými budeme vždy, máme podobné ťažkosti z minulosti a podobné očakávania od budúcej Únie, tej našej Únie. Takže súhlasím s tým, aby sme mali vízie, ale stojme na zemi. Je to pekné prirovnanie, ale veľmi dôležité pre realizmus. A nielen rokujme, ale aj zodpovedajme s vedomím, že je to o občanoch tejto republiky a zároveň o občanoch spoločnej, našej Európskej únie, nie Únie "tamtých a nás zvonku", ale už a naplno našej Únie. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: To bola posledná reakcia v rámci rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán premiér, prosím, chcete vystúpiť? Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, len z úcty k tým, ktorí sa angažovali, a s vďakou za obsah tejto angažovanosti chcem skrátka oceniť naozaj všetky príspevky, lebo boli vysoko racionálne, aj keď možnože uhol pohľadu nemusí vždy byť ten istý. A dovoľte mi konkrétne reagovať na to, na čo sa mi reagovať žiada.
Pán poslanec Banáš, nebudem na všetko reagovať, lebo, veď viete, k angličtine či povinnej alebo nepovinnej, dôležité je, aby sme vedeli anglicky hovoriť. Na tom sa zhodneme všetci, pre krajinu tak situovanú a s takou históriou, danosťami, to je temer nevyhnutné. A už hľadajme naozaj spôsob, ako k tomu dospieť, aby to bolo efektívne. Veľmi, samozrejme, to vítam a súhlasím s tým.
Ale tie kľúčové slová, ktoré som ja počul vo vystúpení pána poslanca Banáša, boli: dvojrýchlostná Európa. Treba si asi niečo k tomu povedať. Myslím, že Slovensko by malo podporovať ďalší vývoj a integráciu v rámci európskej dvadsaťpäťky a nepreferovať vytvorenie nejakej oficiálnej štruktúry dvoch kategórií krajín Európskej únie. To sa mi žiada povedať na úvod. Systém a myšlienka posilnenej spolupráce by však za určitých okolností mohli byť pre Európu aj prínosom. A teda druhý pohľad na tú istú vec hovorí, že nebojme sa toho, ak budú platiť isté pravidlá. V konečnom dôsledku to možno bude aj svojím spôsobom pre tú dvadsaťpäťku nevyhnutné. Nakoniec, vidíme to aj dnes v dvoch oblastiach. Jednou je Schengen, druhou je spoločná menová únia. Nie všetky krajiny sú členmi jedného aj druhého zoskupenia.
Myslím, že pre Slovensko by myšlienka zrýchlenej spolupráce mohla byť prijateľná, avšak ak budú splnené dva predpoklady, po prvé, že pôjde o oblasti, ktoré budú pre Slovensko výhodné, jednoznačne oblasti, kde sa nám zrýchleným postupom oplatí napredovať, či už ekonomicky, sociálne alebo politicky, to znamená, že nikdy by sme nemali vystaviť nejaký bianko šek, že budeme automaticky účastníkmi nejakej tej zrýchlenej Európy alebo konania pri každej iniciatíve, ale vždy individuálne zvážime, či sa to z pohľadu našich slovenských záujmov hodí, no a po druhé, samozrejme, že sa zachová princíp rozhodovania o začatí takejto spolupráce vo formáte európskej dvadsaťpäťky, keď sa bude rešpektovať zásada inkluzívnosti, otvorenosti, a, skrátka, prihlásenia sa ku zrýchlenej spolupráci v akomkoľvek období, keď budú stanovené pravidlá hry. A v prípade, že krajina si to bude želať a bude spĺňať podmienky tejto hry, bude mať šancu sa k zrýchlenej spolupráci kedykoľvek pripojiť.
Diskusia o viacrýchlostnej Európe podľa mňa nesmie vyústiť do presadenia koncepcie o vybudovaní nejakého uzavretého alebo, povedal by som, nejakého tvrdého jadra Európskej únie, kde potom, samozrejme, tí ostatní by predstavovali nejakú nižšiu kategóriu. Podľa môjho presvedčenia by takýto koncept mohol vytvárať predpoklady na nové delenie Európy, ale myslím si, že práve pán poslanec Banáš o tom veľmi dobre a výstižne hovoril, čo by znamenalo, ak by sa navodila takáto fatálna chyba, že naozaj by sa vytváralo nejaké tvrdé jadro, ku ktorému by de facto tí ostatní už nemohli sa pripájať. To by možno popieralo zmysel integrácie ako takej, aj keď, samozrejme, ten základný výsledok sa dosahuje. A to je prelomenie tej deliacej čiary, železnej opony a, naopak, politické znovuzjednotenie Európy, to nám už nikto nevezme. Ale tie riziká, o ktorých ste hovorili celkom jednoducho a zreteľne, myslím si, pri nesplnení týchto dvoch predpokladov by tu boli potenciálne prítomné. A myslím si, že budeme sa usilovať aj v našej politike im v budúcom období brániť sa.
Pani poslankyňa Belohorská, súhlasím s tým, že je potrebné vychádzať najmä z domácej politickej scény a keď budeme presadzovať a hovoriť do európskych otázok, mali by sme sa usilovať vždy mať na to na Slovensku čo najširší politický mandát. To je, myslím, legitímne a správne, pravdivé.
Kľúčovým slovom vo vašom vystúpení, ale aj vo vystúpení pána poslanca Džupu bolo správanie sa opozície, tak by som to nazval. Pani poslankyňa, nebude to po prvýkrát, a ja to rád urobím, nie preto, že musím, a preto, že si to žiadate, aj z tohto miesta však chcem naozaj veľmi úprimne oceniť správanie sa tej časti našej opozície, ktorá podporovala jasne, nedvojzmyselne integráciu Slovenska do Európskej únie ako takú, presne, ako ste to povedali vy aj vy, pán poslanec, správne rozhodnutie sa občanov Slovenskej republiky v referende, no a napokon aj postoje Slovenska na Medzivládnej konferencii. Veľmi si to vážim. A keď ste hovorili za HZDS, budem aj konkrétny. Áno, postoje a politické videnie, správanie sa HZDS v tomto smere bolo pre Slovensko prínosné. Rovnako môžem povedať aj to, pani poslankyňa, že si vážim vaše pôsobenie v Konvente a v zahraničnej politike. Pre Slovensko tak ako pre každú krajinu vždy bude šťastím, keď sa dokáže zhodnúť vládnuca koalícia s opozíciou na základnom zahraničnopolitickom smerovaní. Toto považujem za nesmierne dôležité.
Ešte budeme tvrdo skúšaní. Pán Figeľ povedal, že Európa bude už iba o problémoch. Ja som mu porozumel. No a práve vtedy je dobré, keď tú základnú os máme pevnú, čo najpevnejšiu a naše smerovanie jasné a široko dohodnuté. Spolieham sa aj do budúcnosti, že dokážeme takto komunikovať. A snažil som sa k tomu prispieť aj ja. Spomínate si možno, pani poslankyňa, že po návrate z Medzivládnej konferencie som do niekoľko dní zvolal lídrov všetkých parlamentných politických strán, aby spolu s ministrom zahraničných vecí mali možnosť si to od nás vypočuť a potom priamo sa k tomu aj vyjadriť. A rád by som si tento zvyk uchoval aj do budúcnosti.
Pán poslanec Figeľ, už som sa trošku jeho vystúpenia dotkol. Bol to taký komplexný pohľad na Európu súčasnosti, Európu budúcnosti.
Ešte možno 2 - 3 poznámky.
Pán poslanec Tkáč, isteže, nemali by sme kameňovať nikoho, kto má vlastný názor. A nie je dôvod kameňovať ani euroskeptikov. Ale na strane druhej ponúkam aj také videnie, že nemali by sme premrhať príležitosť. Osobne si myslím, že Európa si nemôže dovoliť zostať stáť. Tá konkurencia je veľmi silná nielen Spojených štátov, ale aj niektorých ázijských krajín. A veľmi dobre vieme, ako sa vyvíjajú niektoré trendy, populačným počnúc cez niektoré ekonomické možno pokračujúc. Jednoducho nesmieme si dovoliť príliš vajatať. A ak bude pravdou to, čo je v tom návrhu európskej ústavnej zmluvy silno prítomné, a to je princíp subsidiarity, tak si myslím, že nejakého superštátu sa báť nemusíme.
Veľmi sa mi pozdávala aj tá záverečná diskusia o tom, že by sme nemali spomínať na minulosť. Veľmi s tým súhlasím. Ale myslím si, že to neplatí pre Vyšehrad. Dovoľte mi vyjadriť tu k tomu svoj názor, pretože to nie je len o tom, že si spoločensky dobre posedíme, ale je to aj veľmi dobrá príležitosť konzultovať, cibriť si názor. To je jeden aspekt tejto spolupráce. Nechcem sa automaticky odvolávať na to, že Benelux má veľmi dlhú tradíciu, severská dimenzia európskej spolupráce má veľmi dlhú dimenziu. A aj keď Holandsko je dávno v Únii, Belgicko, Luxembursko nie vždy sa zhodnú, tiež majú veľkých susedov, efektívne dokážu spolupracovať. A už sme nadviazali aj spoluprácu V-4 a Beneluxu, prvý míting premiérov bol v Trenčíne pred 2 rokmi. Spolupráca neznamená súhlas vo všetkom, Poliaci sa trhli, keď sme vyjednávali v Kodani, presunuli niektoré peniaze z tých štrukturálnych fondov do priamych platieb. No na strane druhej dnes tak trošku sme my traja jednotnejší v niektorých iných otázkach Medzivládnej konferencie. Spolupráca neznamená, že musíme sa dohodnúť vo všetkom. Ale ak dokážeme presadzovať v novej finančnej perspektíve napr. niektoré infraštruktúrne projekty spolu s Poliakmi, Maďarmi, Čechmi, tak si myslím, že to bude na prospech všetkých. Pripomínam, že ročne zo spoločného Vyšehradského fondu financujeme asi 300 projektov kultúry, vzdelávania. Poliakov je osemkrát toľko ako nás, zahraničný obchod Poľska predstavuje len 2,5 - 3 % nášho zahraničného obchodu, je to obrovský potenciál. Takže takáto regionálna spolupráca, myslím si, bude mať veľký význam aj do budúcnosti.
Ďakujem veľmi pekne za naozaj dobrú a plodnú diskusiu. Teším sa na ďalšie. Ďakujem. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán predseda zahraničného výboru, pýtam sa, chcete vystúpiť? Pán Figeľ, chcete vystúpiť na záver? Nie? Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pán predseda vlády za predloženie.
Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, v ktorom sme prerokúvali
vládny návrh zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.
Predkladateľom je pán minister vnútra Vladimír Palko.
Ja len pre pripomenutie uvádzam, že ide o vládny návrh zákona, ktorý ste dostali ako tlač 478, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 486.
Prerušovali sme rozpravu v čase, keď bola uzavretá možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. A v rozprave vystúpia postupne pán poslanec Heriban a poslanec Šimko.
Pán poslanec Heriban, máte slovo.
J. Heriban, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dostal som od predsedu parlamentu 5 minút. Skúsil by som poprosiť niekoho, nech mi to stopuje, aby mi potom minútu pred vypršaním limitu ukázal, aby som to razantne a dynamicky skrátil.
Dovoľte mi, aby som...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, tam to máte na ukazovateli vľavo hore, môžete to sledovať, alebo vpravo. Ďakujem technikom.
J. Heriban, poslanec: Ďakujem. Už teda teraz ťažko niečo poviem, možno by som mohol aj skončiť.
Cez to všetko by som chcel poukázať na jednu tému, ktorá, predpokladám, nebude jednoznačne prijatá v tomto parlamente. Ja som si to už tak testoval medzi kolegami aj kolegyňami a môžem vám povedať, že ak by to vyšlo, tak vás všetkých pozývam, na čo chcete.
Štatistický úrad Slovenskej republiky uverejnil prednedávnom veľmi zaujímavú štatistiku, v ktorej hovorí, že na Slovensku ženy zarábajú 70 % platov mužov. Sú na to reakcie. Všetci tvrdia, že to je preto, že ženy sú v iných profesijných... Hlasy z pléna.) Som rád, že pán Mikloško nestráca humor, takže to poviem do mikrofónu, aby sa to dalo zachytiť. Pán Mikloško hovorí, že s výnimkou mojej ženy, čo je pravda. (Smiech v sále.) Takže 70 % naše ženy zarábajú oproti mužom. A nie je pravda, že naše ženy zarábajú 70 % preto, že sú v profesiách, kde sú nižšie platy, pravda je taká, že ony zarábajú 70 % na tých istých pozíciách, ako sú muži. Táto štatistika hovorí, že je to v profesijných líniách alebo úrovniach. Bol som prekvapený, a preto som šiel hlbšie do tých štatistických údajov. A sú tam ďalšie informácie, že ženy v rámci odmeňovania zarábajú len 40 % alebo ich odmeny sú len 40 % v niektorých profesiách, je to niekde 45 %, niekde 50 % oproti mužom. Myslím si, že ženy na Slovensku sú v tejto oblasti vážne diskriminované. Pred 7 rokmi ten pomer bol iný, vtedy zarábali 75 % z platov mužov, teraz je to 71,7 %.
Na Slovensku existuje ešte ďalší efekt, je to tzv. lievikovitý efekt, že ženy v určitých profesiách, kde majú, povedzme, väčšinu, keď sa dostávajú do vyšších pozícií, tak strácajú svoje percentá. Napr. na ministerstvách v priemere ženy pracujú 58 % vo vyššej pozícii už je to len 35 %, vo vyššej pozícii už je to len 27 %, máme len dve štátne tajomníčky a nemáme žiadnu ministerku. Tento efekt je nielen na ministerstvách, ale tento efekt je všade. Tento efekt je dokonca aj v odborovom hnutí, minule som sa dozvedel, že v tých najnižších pozíciách, kde ženy riadia odborárske bunky, majú jednoznačnú väčšinu, ale znovu postupne ako sa tie štruktúry zvyšujú, dosahujú potom v tých najvyšších štruktúrach pomer taký, že v predsedníctve je 20 mužov a len 2 ženy. Myslím si, že táto situácia je na Slovensku jednoznačná a hovorí to o tom, že na Slovensku nie je rovnosť príležitostí, že na Slovensku ženy nemajú rovnaké príležitosti ako muži, že nemajú rovnaké šance presadiť sa. A, samozrejme, táto situácia je aj tu v parlamente, kde naše kolegyne majú podiel 19 %, aj to len vďaka tomu, že po zostavení vlády na pozície náhradníčok boli hlavne nominované ženy, pretože to pôvodné percento bolo len 15 %.
To, že ženy nesedia v parlamente, to že ženy nie sú v exekutíve, že ženy nie sú tam, kde sa o veciach rozhoduje, je vážna vec. Prejavuje sa to v spoločnosti tak, že napr. v rámci domáceho násilia zo všetkých činov, ktoré sú spojené s domácim násilím, to znamená zo 100 % činov v rámci domáceho násilia, ktoré je proti deťom , proti mužom, proti ženám, až 95 % týchto činov je proti ženám. To sa prejavuje v každej spoločnosti, kde nie je rovnosť príležitostí, kde nie je rovnovážna pozícia medzi mužmi, ženami. Čím je tá pozícia horšie, tým to domáce násilie je väčšie. V krajinách, kde dokázali ženy zmeniť túto situáciu, teraz myslím škandinávske krajiny...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Heriban, mohol by som vstúpiť do diskusie nie s vami, ale k tejto rozprave, pretože ja chcem podporiť vaše vystúpenie, pokiaľ sa týka starostlivosti našej spoločnosti o ženy a o postavenie žien, ale teraz prerokúvame návrh zákona o voľbách do Národnej rady.
J. Heriban, poslanec: Je to v poriadku.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Je to v poriadku? Pokračujte, prosím vás pekne.
J. Heriban, poslanec: Pán predsedajúci, existuje taký spôsob, že keď človek chce niečo povedať, tak dáva argumenty najskôr, aby jeho vystúpenie malo zmysel. Prepáčte mi, že som vás znervóznil, ale tieto veci sú k tomuto zákonu, inak by som si nedovolil vás takto dráždiť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Poznám lepšie dráždidlá ako vaše reči.
J. Heriban, poslanec: Momentálne sa mi bude ťažko hľadať kontext, ale dúfam, že sa mi to podarí.
To znamená, v škandinávskych krajinách, kde napr. v parlamente sedí 40 % žien, vo vláde je 40 % až 50 % žien, teraz mám na mysli, povedzme, Švédsko, kde ten pomer je 50 : 50, všetky tieto situácie sú celkom iné, samozrejme, ide dolu domáce násilie, samozrejme, je nepredstaviteľné, aby zamestnávateľ diskriminoval ženu, pretože je žena, a dával jej 70-percentný plat. To si v normálnych krajinách nikto nevie ani predstaviť, aby žena, ktorá je schopná, ktorá vykonáva prácu, ktorá je plnohodnotná vo svojich činnostiach, dostala 40-percentné odmeny.
Pretože už mi vypršal ten čas, tak idem k hlavnej téme môjho príspevku. Existuje pri výbore pre ľudské práva, menšiny a postavenie žien komisia pre rovnosť príležitostí. Ja som predseda tejto komisie. V tejto komisii je 18 reprezentantiek ženských organizácií a mimovládnych organizácií. Reprezentantky týchto organizácií by chceli navrhnúť váženej Národnej rade, aby sa zamyslela nad touto situáciou. A ja by som rád za podpory vás, ktorí ma počúvate, navrhol vo výbore pre ľudské práva zmenu do navrhovaného zákona. Tá zmena nie je nová, ja viem, že už aj v minulosti sa konzultovala, a viem, že ste už o tom rozprávali. Je to paragraf, ktorý by hovoril, že na kandidátnych listinách by po dvoch kandidátoch určitého pohlavia nasledoval kandidát iného pohlavia, to znamená, tento návrh smeruje k tomu, aby sa ženy mohli v našej spoločnosti dostať jednoduchším spôsobom do politiky, aby mohli sedieť tu v parlamente, aby sa potom mohli ľahšie dostať do exekutívy, pretože všetci dobre vieme, že ak ženy nie sú tam, kde sa rozhoduje, tak nemôžu ovplyvniť nič v tomto štáte, nemôžu ovplyvniť chod tohto parlamentu a nemôžu ovplyvniť ani vládu.
Ja si uvedomujem, že asi aké reakcie budú mať moji kolegovia, partneri, muži. Prepáčte mi, už mi posielajú SMS, že mám končiť. Viem si predstaviť situáciu, že ťažko muži prijmú tento môj návrh. Ale ja si myslím, že práve muži by mali podporiť tento návrh. Neviem si predstaviť, ako môžu ženy presadiť takýto návrh, ak my muži im v tom nepomôžeme, to je neriešiteľná situácia. Preto sa obraciam na vás mužov, ktorí ste citliví na tieto otázky, aby ste o tom pouvažovali a hlavne aby ste pouvažovali o tom práve v rámci tej argumentácie a v rámci tých argumentov, o ktorých som rozprával, lebo ja sa vám priznám, ja sám som bol proti takémuto návrhu. Ja keď som sa prvýkrát s tým stretol, tak som si nevedel predstaviť, prečo by sa takto mala riešiť situácia na Slovensku. Ale dnes už mám na to iný názor. A myslím si, že je najvyšší čas, aby sa situácia na Slovensku zlepšila, lebo ak je tu celá jedna skupina ľudí, t. j. 51 % diskriminovaných, tak si myslím, že to je vážna vec, pretože od diskriminácie je len krôčik k násiliu.
Pretože pán Šimko má ešte jeden vážny návrh, tak skončím v tejto chvíli. Myslím si, že my muži by sme to mali urobiť nie pre naše ženy, mali by sme to urobiť hlavne kvôli sebe, aby Slovensko bolo zdravou, sebavedomou a úspešnou krajinou. Ďakujem. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za podnetný príspevok do rozpravy.
Pán minister, ubezpečujem vás, že inštitút na zisťovanie pohlavia sa časom vymyslí.
A teraz budeme pokračovať so všetkou vážnosťou, ospravedlňujem sa vám. Chcel som byť tiež napojený na vás, aby sme tu boli jeden kolektív.
S faktickou poznámkou pani poslankyňa Belohorská.
I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Myslím, že ženy v slovenskom parlamente preukázali skutočne dostatok úcty voči mužskému pohlaviu, lebo na čele komisie žien stojí muž, ktorý nás takto obhajoval, čo si veľmi cením a za čo sa mu chcem poďakovať. Ale mala by byť určitá súhra medzi teóriou a praxou, takže sľubujem, že zajtra si vyberiem hlasovanie o náhradnom výživnom, ako kto hlasoval, lebo týranie žien môže byť aj týranie matky, ktorá nemá okrem svojho príspevku iný príjem, a tam, kde sme mohli týmto rodinám pomôcť, neviem, či to tento parlament zvládol, pred voľbami áno, ale po voľbách zmenil veľmi rýchle to stanovisko.
Medziparlamentná únia rokovala o probléme kvót a o probléme zipsovom - každá tretia žena - v roku 1997. A nevyšlo to, nedohodli sme sa. Uisťujem vás, že ženy zarábajú menej aj v západných štátoch. A rokuje sa o tom. Aj momentálne práve je správa v Rade Európy a rozoberajú sa všetky príčiny a možnosti, ako to robiť. Pevne verím, ale aby som to aj odľahčila, aby sme už na záver neboli veľmi smutní, bude to trvať už len 125 000 rokov, lebo potom už tu budeme len my ženy. Myslím ale, že úprava tohto stavu sa nedá vyriešiť ako v prípade chráneného druhu, že umožníme riešiť problém zipsový - každá tretia žena -, lebo presne viem argument... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cabaj.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega, samozrejme, my sme v prvom čítaní, tu sa veľa dá hovoriť o politických námetoch a všetkých tých možných úvahách, ktoré sú. Ale myslím, že stálo by aj za úvahu pri predkladaní tých návrhov hľadať potom riešenia, ako prakticky toto zrealizovať, je aj iný spôsob, ako docieliť tzv. tabuľkové zasadzovanie, pretože dá sa to urobiť cez jednomandátové volebné obvody. A tam už potom tých kandidátov môžeme dať úplne iným spôsobom, ako keď to robí politická strana, ukladá si najskôr politbyrov a potom tých ostatných. Takže to je ako jedna myšlienka, ktorá by sa dala objaviť v tomto návrhu.
Viete, niekedy aj snaha môže byť kontraproduktívna. A teraz to berte trochu v dobrom, tak ako to myslím. Pozeral som sa po parlamente a počas vášho vystúpenia z tohto parlamentu odišli práve 4 poslankyne Národnej rady. Takže zrejme asi ste ich nejakým spôsobom nepresvedčili. Vydržali tu s vami kolegiálne poslanci, teda muži, ktorí tu sedeli. Takže to je aj o tom.
A ja som mal možnosť, alebo ja neviem, ako to mám povedať, v minulosti som sa tiež venoval voľbám. A svojho času, keď som robil na ONV ešte za blahej pamäti, keď sa robili tzv. kandidátky Národného frontu, vtedy tiež to bolo zaškatuľkované. A môžem vám povedať, že moja robota celý 1 týždeň bola v tom, že som mal zaškatuľkované, ináč to neviem povedať, že mám nájsť kandidátku, musí to byť žena, má to byť z poľnohospodárstva, len mi nepovedali, či má byť blondína alebo s kučeravými vlasmi, pretože skutočne celý týždeň som behal po okrese a hľadal takú, akú nejakým spôsobom zaškatuľkovať do tohto systému. Takže nie je to celkom takým spôsobom jednoduché. A môžem povedať vlastnú skúsenosť. Ak sme do stanov dávali zastúpenie žien tabuľkovo, odmietli to práve ženy.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gál.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak väčšinou trošku tiež odľahčenie. Keďže má pán poslanec tiež vyzval ako muža citlivého na túto tému, tak by som chcel v mojej faktickej poznámke niečo len poznamenať. Uviedli ste príklady škandinávskych krajín, kde je vlastne zastúpenie žien v politickom živote určite vyššie ako u nás, ide o Švédsko, ale i Fínsko aj, povedzme, Nórsko. Mohli by sme povedať, že tieto krajiny sú od nás, čo sa týka blízkeho historického vývoja, niekde inde. My máme za sebou nejaké 40-ročné iné obdobie. Ale mal som tú česť byť členom tímu pána predsedu parlamentu, keď sme boli na návšteve v Estónsku a v Lotyšsku. Nepoznal som dopodrobna tieto krajiny, ale na moje prekvapenie v obidvoch krajinách majú na čele parlamentu ženu. Dokonca v jednom z týchto štátov sedí v prezidentskom kresle tiež žena. Čiže oni majú určite vyššie zastúpenie žien v politickom živote ako my, keďže odstúpením pani podpredsedníčky Martinákovej z tohto postupu vlastne odstúpila jediná žena, ktorá je vo vyššom postavení u nás v politike. A určite kebyže máme viac žien v parlamente, ľahšie by sa nám tu sedelo a určite by sme boli aj trošku my veselší, preto, pán poslanec, máte moju plnú podporu a podávam vám v tomto moju pomocnú ruku. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká.
D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa pripojiť do tejto diskusie a oceniť postoj pána poslanca. Ale keď som pred dvoma týždňami pozerala O päť minút 12, tak všetci čelní predstavitelia našich politických strán, ktorí tam sedeli, načali tiež istým spôsobom túto tému a hovorili, že na Slovensku ešte nedozrel historický ani iný čas na to, aby žena sa takto mohla chápať, realizovať a mala takéto postavenie, že ešte predsa len na Slovensku tie kresťanské tradície, historické tradície a iné povinnosti ženy prevažujú, že ešte stále sa nedostala do takého postavenia, ako by sa mala, a že to ešte chvíľu potrvá a že máme byť trpezliví a tak ďalej. Takže sa nazdávam, že tieto veci treba najprv zmeniť v myslení mužov a potom sa ženy k tomu pridajú. A myslím si, že pán poslanec Heriban je v tomto priekopníkom a ako pilotovi, myslím si, aspoň za toto mu patrí naša pocta.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Heriban, nech sa páči.
J. Heriban, poslanec: Ďakujem v prvom rade všetkým mužom, ktorí si ma vypočuli, ktorí tu zostali sedieť. A chcel by som len v krátkosti zareagovať na tému, o ktorej sa rozprávame. V Škandinávii a v západných krajinách, samozrejme, si to museli ženy ťažko vybojovať, museli veľmi tvrdo zatlačiť na spoločnosť. Určite im veľmi pomohli médiá a verejná mienka. A ja som presvedčený, že u nás sa to tiež môže zmeniť len vtedy, ak nám poslancom pomôžu médiá a pod vplyvom médií sa zmení aj verejná mienka.
Ale som jednoznačne presvedčený, že ak by sme dokázali prijať takýto zákon, tak by sa otvorila táto téma, že by sa slobodnejšie začalo rozprávať o veciach, ktoré nás trápia, pretože je jasné, že existuje mužský a ženský princíp. Muži rozmýšľajú celkom inak ako ženy. Ženy inak cítia ako muži. Preto je rodina kvalitná, ak má aj mužský aj ženský princíp. Myslím si, že taký mužský a ženský princíp je vo všetkom. My by sme potrebovali tento ženský princíp aj na zákony. To sa netýka len ženských tém alebo detských tém, ja si myslím, že celá spoločnosť potrebuje, aby na Slovensku šikovné, pripravené, múdre, vysokovzdelané ženy mali šancu dostať sa sem do parlamentu, aby mohli ovplyvňovať zákony a rovnako aby mohli ovplyvňovať celú spoločnosť. Ja chcem zaďakovať všetkým mužom, ktorí si to v najbližších dvoch mesiacoch uvedomia a podporia tento návrh. Ďakujem. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Ja sa musím spýtať, kolegyne, kolegovia, posledný ústne prihlásený je pán poslanec Šimko. Pán poslanec, chcete až ráno vystúpiť? (Reakcia z pléna.)
Prerušujem rokovanie dnešnej schôdze. (Hlasy z pléna.)
Teraz? Pán predseda, modré z neba poslanci urobia pre svojho predsedu.
Takže ráno pokračujeme o 9.00 hodine dokončením tohto zákona, ďalšími zákonmi, ktoré predkladá minister vnútra pán Palko, o 11.00 hodine zajtra hlasujeme o prerokovaných zákonoch.
Ďakujem. Dobrú noc prajem.
Ďakujem, pán minister.
(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)