Čtvrtek 22. ledna 2004

V. Horák, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, nechajte hlasovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 134 za, 2 sa zdržali.

Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

Ďalší návrh.

V. Horák, poslanec: Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 526 z 31. decembra 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o tom hlasovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 139 prítomných, 138 za návrh, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili.

Posledným prerokovaným bodom bol

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

Pán poslanec Mitrík bol poverený výborom, aby Národnej rade výbor odporúčal prerokovať návrh zákona v druhom čítaní podľa doručeného uznesenia. Ale pán poslanec Mitrík bude informovať ako poverený člen výboru. Nech sa páči.

K. Mitrík, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať, prosím, o tom, aby sa Národná rada uzniesla na tom, aby sme uvedený návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci. (Ruch v sále.) Hasiči.

K. Mitrík, poslanec: Hasiči (tlač 483).

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 136 za návrh.

Schválili sme návrh zákona do druhého čítania.

Nech sa páči.

K. Mitrík, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby v súlade s vaším rozhodnutím bol pridelený tento vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre obranu a bezpečnosť, aby ďalej za gestorský výbor určila Národná rada výbor pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 31 dní.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 136 za návrh.

Návrh sme schválili.

Týmto hlasovaním sme odhlasovali všetky prerokované body 21. schôdze Národnej rady do tejto chvíle.

Pán poslanec Lintner sa hlási s procedurálnym návrhom.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem vám za slovo, pán predseda. Môj procedurálny návrh sa bude týkať postoja pána ministra spravodlivosti Lipšica. Domnievam sa, aj keď je v rokovacom poriadku § 95, aj keď existuje smernica vlády ešte síce z roku 2001, že obidva návrhy zákonov boli na pôde parlamentu niekoľko mesiacov, hľadala sa zhoda na to, aby sa tieto návrhy zákonov prijali. Keď vláda predkladala tento zákon ako v zbore, tak sa domnievam, že by mala ako aj v zbore rozhodnúť o osude tohto zákona. Teraz ešte by som mohol argumentovať aj tak, ako argumentuje pán minister spravodlivosti, pokiaľ sa týka včerajšieho zákona, lebo považujem tú argumentáciu za malichernú, lebo hovorí, že nie je zákon vykonateľný a ešte neviem, ako sa uplatňuje. Tak to je malicherné. Čiže návrh procedurálny je, že Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby vyjadrila, či súhlasí s postojom ministra spravodlivosti.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Lintner, žiaľ, o takto formulovanom procedurálnom návrhu nemôžem dať hlasovať, pretože je v kompetencii vlády, aby si upravila v zmysle rokovacieho poriadku vlády postup svojich ministrov, ako ich poverí pri predkladaní návrhu zákona a nakladaní s návrhom zákona pri prerokúvaní v Národnej rade Slovenskej republiky. Takto sme postupovali doteraz. Ak vláda Slovenskej republiky uznesením, ktoré prijala k procedurálnemu postupu jednotlivých členov vlády, poverí, aby za vládu títo predkladali návrhy zákonov inak, ako tomu bolo doteraz, myslím, že je to v plnej kompetencii vlády, a nie Národnej rady Slovenskej republiky. Pani profesorka mi potvrdí moje stanovisko. (Hlasy z pléna.) Áno.

Budeme pokračovať v rokovaní prerokúvaním ďalšieho bodu programu, ktorým je

vyhodnotenie doterajšieho priebehu Medzivládnej konferencie Európskej únie a jej perspektívy.

Materiál sme dostali ako tlač 539. (Hlasy z pléna.)

Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, ja trvám na hlasovaní o tomto procedurálnom návrhu, pretože nikto nehovorí o ničom inom, iba o tom, že vláda má predložiť stanovisko tomuto parlamentu, to znamená, parlament má právo kedykoľvek o čokoľvek vládu požiadať, aby zaujala stanovisko a informovala tento parlament vo svojej informácii. O ničom inom ten procedurálny návrh nebol. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím, aby sme rešpektovali, a v tomto prípade to myslím naozaj dobre, ústavné právomoci a kompetencie ústavných orgánov. Vláda Slovenskej republiky doručila Národnej rade uznesenie, ktorým schválila postup jednotlivých ministrov, ktorých poverí, aby v Národnej rade za vládu Slovenskej republiky predložili a odôvodnili návrh vlády. Ak vláda a niekoľko... (Reakcia z pléna.) Páni poslanci, bolo to predmetom rokovania ústavnoprávneho výboru, kde ústavnoprávny výbor prijal uznesenie. Ja hovorím len fakty, ktoré dnes v Národnej rade sú. A podľa týchto rozhodnutí jednak vlády, ale aj ústavnoprávneho výboru jeho odporúčania Národná rada pri rokovaní o predkladaní, ale aj o možnosti konať ministrovi, tak ako sám zváži za najlepšie umožnila. A ja sa nebudem brániť tomu, ak vláda prijme iné uznesenie, aké prijala teraz, a povie, že ministrovi nedáva kompetenciu za vládu Slovenskej republiky v ktoromkoľvek štádiu prerokúvania návrhu Národnej rade stiahnuť tento návrh. Myslím, že je to dosť zrozumiteľné.

Pán poslanec Abelovský.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem. Pán predseda. Myslím, že vo svojom prednesení ste celý problém veľmi zjednodušili, pretože je to minimálne sporná záležitosť, ktorá je predmetom rokovania Ústavného súdu. Sám zastupujem skupinu poslancov, ktorí sa obrátili na Ústavný súd práve aj v tejto dielčej otázke, či konajúci člen vlády, ktorý predkladá parlamentu návrh zákona a pokiaľ by aj dával nejaké pozmeňujúce návrhy, vždy musí mať k tomu splnomocnenie vlády. Platí síce zatiaľ predbežne prezumpcia ústavnosti, ale ja by som to takto nezjednodušoval, ako ste to vy povedali. Minimálne je táto otázka sporná. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Pán predseda, ešte raz opakujem, žiadam, aby sa hlasovalo, že požadujeme od vlády zaujatie stanoviska k tomu vyjadreniu, ktoré tu urobil pán minister Lipšic. Ja rešpektujem, že podľa § 95 rokovacieho poriadku vystúpil, ukončil sa ten proces, ktorý sa ukončil, do toho už nikto nevstupuje, ale je otázne, či vláda súhlasí s takýmto názorom, pretože nemôže pán minister hádzať všetko na nás a poukazovať, akí sú tí poslanci zlí, len zlatá vláda urobila všetko, čo chcela urobiť, a poslanci nie.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Ja odporúčam kolegom poslancom, aby si prečítali svoje právomoci podľa ústavy, ktorýkoľvek z nich je má právo si vypýtať akékoľvek uznesenie vlády, na to netreba rozhodnutie parlamentu. A tam sa dozviete, že vláda splnomocnila ministrov, že vládny návrh zákona, za ktorý oni zodpovedajú, za rezort môžu stiahnuť. Nech sa vám páči, na čele s pánom poslancom kolegom aj z koalície a opozície vypýtajte si normálnou cestou uznesenie vlády.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Demeterová.

M. Demeterová, poslankyňa: Pán poslanec Lintner, ale ja nemôžem s vami súhlasiť v tom, že vy ste povedali, že ak raz pán minister usúdil, že návrh nesplnil dohody, a ten návrh nesplnil dohody, ktoré boli medzi ním a poslancami, nimi dané, a to vy dobre viete, preto pán minister stiahol návrh zákona. Tak čo je na tom.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, keďže je vec sporná, ja poprosím ústavnoprávny výbor, nie však teraz, aby zaujal stanovisko k predmetnému sporu, ktorý tu vznikol, a potom ak ústavnoprávny výbor zaujme k tomuto stanovisko, vrátime sa hlasovaním alebo prijatím nejakého odporúčania vláde Slovenskej republiky k predmetnému sporu.

Teraz prosím pána premiéra Mikuláša Dzurindu, aby z poverenia... (Hlasy v pléne.) Pán poslanec Maxon, pán poslanec Jasovský... vlády Slovenskej republiky Národnú radu informoval o vyhodnotení doterajšieho priebehu Medzivládnej konferencie Európskej únie a jej perspektívach.

Návrh ste dostali v písomnej podobe ako tlač 539.

Pán premiér, máte slovo.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som túto správu začal konštatovaním faktu, ktorý je všeobecne známy, rokovania Medzivládnej konferencie Európskej únie nateraz nepriniesli dohodu. Účastníci sa 13. decembra na summite v Bruseli zhodli na tom, že je lepšie vytvoriť časový priestor na posúdenie a úvahy o ďalšom postupe, ako prijať dohodu, ktorá by bola zásadne problematická či dokonca neprijateľná, čo i len v jednom bode pre ktoréhokoľvek člena Európskej únie. (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, upokojte sa, tých poslancov, ktorí sa nechcú oboznámiť so správou, ktorú chce pán premiér predniesť, aby si svoje povinnosti vybavili mimo rokovacej sály, aby sme sa nerušili jeden druhého, rešpektovali sa a zachovali istú dôstojnosť rokovania Národnej rady. Nech sa páči, pán premiér.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Prevažná väčšina krajín vyjadrila nad týmto výsledkom bezprostredne po skončení rokovania summitu v Bruseli sklamanie. Tento názor v prvom rade odráža skutočnosť, že dohoda by založila solídny predpoklad na efektívne fungovanie Európskej únie, zvýšila by jej politickú prestíž a rovnako aj ekonomickú stabilitu. Rokovania de facto stroskotali na jedinom, avšak z pohľadu reálneho postavenia a sily každého členského štátu mimoriadne dôležitom, zrejme kľúčovom bode, na spôsobe hlasovania kvalifikovanou väčšinou.

Rokovania vychádzali z nasledovných princípov a predpokladov. Hlavným cieľom Medzivládnej konferencie bolo a je naplnenie dohôd z Laekenu smerujúcich k zjednodušeniu primárneho práva, k sprehľadneniu vzťahov medzi inštitúciami Európskej únie a ich lepšiemu vymedzeniu so zámerom priblížiť Úniu a jej orgány bližšie k občanovi. Východiskovým dokumentom pre rokovanie je návrh textu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, ktorý vypracoval, ako vieme, Konvent. Tento dokument všetky delegácie označili za dobrý základ pre rokovania, ktorý si vyžaduje len malé alebo čiastkové úpravy. Niektoré krajiny dokonca navrhovali, aby sa dokument Konventu prijal ako celok. Pre nás je dôležité, že po prvý raz sa všetky krajiny vrátane pristupujúcich zúčastňovali rokovaní v pozícii rovnoprávneho člena. Tento princíp bol dodržaný a rokovania boli v tomto smere korektné. Väčšina členských štátov a pristupujúcich krajín vstupovala do rokovaní s odhodlaním nájsť korektné a prijateľné riešenie pre prijatie dokumentu. Cieľom bolo dosiahnuť konsenzuálnu dohodu s najvyšším možným spoločným menovateľom. Na druhej strane sa viaceré krajiny vyslovili za to, aby kvalita textu neutrpela časovým tlakom, a to aj pri väčšinovej preferencii ukončiť rokovania do konca roku 2003.

Okrem rokovaní vo formáte "25" sa uskutočňovali bilaterálne rokovania iniciované predsedníckou krajinou alebo s predsedníckou krajinou. Slovenská republika mala dve takéto stretnutia na úrovni predsedov vlád s predsedom Berlusconim, 21. 11. 2003 vo Varšave a 13. decembra 2003 v Bruseli. Obe tieto rokovania sme iniciovali my. A potom tu bola aj séria bilaterálnych stretnutí, konzultácií a rozhovorov medzi jednotlivými krajinami. V tomto smere boli mimoriadne dôležité a časté rokovania Nemecka, Francúzska, Talianska, Veľkej Británie, Španielska. Pripomínam veľmi významné rokovania aj s kancelárom Schröderom počas jeho pracovnej návštevy Slovenska v októbri minulého roku.

Správu, ktorú som si vám dovolil predložiť, je možné rozdeliť do 4 bodov, je to po prvé pojednávanie o pokroku dosiahnutom v rokovaniach, po druhé definícia konkrétnych výsledkov rokovaní, po tretie ich hodnotenie a na záver stanovenie istej vízie ďalšieho postupu.

Takže, po prvé, pokrok dosiahnutý v rokovaniach. Po obsahovej stránke sa rokovania sústredili na inštitucionálne a na neinštitucionálne otázky.

Medzi základné inštitucionálne otázky patrili nasledovné témy.

Zloženie Európskej komisie. V priebehu rozhovorov získavala čoraz silenejšiu podporu myšlienka zachovania princípu jedna krajina - jeden komisár - jeden hlas, a to aj napriek pôvodnému návrhu Konventu, ktorý delil komisárov do dvoch skupín, 15 s konkrétnym portfóliom, zodpovednosťou a ďalších 10. Vzorec jedna krajina - jeden komisár - jeden hlas sa presadzoval napr. aj sprvoti voči pomerne stabilnej a silnej pozícii Nemecka.

Ďalej to bola otázka systému hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Toto bola a naďalej aj je najzložitejšia otázka, pretože systém de facto určuje postavenie a silu alebo váhu toho-ktorého štátu pri prijímaní rozhodnutí. V tejto otázke sa Európska únia nedohodla, pretože až do záveru sa nepodarilo nájsť kompromis medzi tzv. systémom z Nice, kde, ako vieme, je stanovená trojitá väčšina, a návrhom Konventu. My, ako vieme, je stanovená dvojitá väčšina obsahujúca polovičku štátov a 60 % obyvateľov potrebných na prijatie rozhodnutia.

Ďalšou z oblastí je rozsah tých oblastí, v ktorých sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou. Je to rovnako problematická oblasť, v ktorej sa stretli dve koncepcie, jedna sa vyslovovala za zachovanie princípu jednomyseľnosti najmä pre oblasť daní, sociálnej politiky, obrany, spravodlivosti a vnútra, ale aj napr. rozpočtu, druhá, navrhujúca rozšírenie oblastí, kde sa bude hlasovať kvalifikovanou väčšinou.

Ďalšou z oblastí na rozhodovanie bola téma predsedu Európskej rady a systém predsedníctva, v tejto oblasti v podstate došlo k dohode a kompromisu, keď Európska rada by mala mať voleného predsedu a ministerským radám by malo predsedať skupinové predsedníctvo tvorené tromi krajinami na obdobie 18 mesiacov.

Ďalšou z tém je postavenie alebo kreovanie ministra zahraničných vecí. Európska únia sa dohodla na vytvorení "dvojklobúkového" ministra, to znamená člena Európskej komisie a zároveň predstaviteľa Európskej komisie pre vonkajšie vzťahy.

Ďalej je to otázka zloženia Európskeho parlamentu. Oproti návrhu Konventu, ktorý znížil minimálny počet členov Európskeho parlamentu za jednotlivé krajiny, sa postavili zväčša malé a stredné štáty. Rokovania viedli k zachovaniu aktuálneho minimálneho počtu, to znamená piatich poslancov.

Do skupiny neinštitucionálnych otázok o i. patrili tieto.

Po prvé, zmienka o židovsko-kresťanských hodnotách v preambule, otázka, ktorá do poslednej chvíle štiepila názory účastníkov a v podstate zostala nedoriešenou V tejto otázke sme boli dôslední a zdôraznili sme našu podporu tejto myšlienke pri každej vhodnej príležitosti.

Po druhé, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a obrana. Ide o oblasť, v ktorej sa podarilo dosiahnuť významný pokrok, podarilo sa nájsť prijateľné riešenie, ktoré v konečnom dôsledku vyhovovalo všetkým zainteresovaným stranám a rešpektovalo ako princíp neutrality niektorých krajín, tak členstvo iných v Severoatlantickej aliancii.

Do týchto otázok neinštitucionálnych tém by sme mohli zaradiť aj niektoré partikulárne otázky a iniciatívy jednotlivých participujúcich krajín, aj Slovensko predložilo niektoré návrhy, napr. v oblasti názvu zmluvného dokumentu, viete, že sme presadzovali názov nie Ústava, ale Ústavná zmluva, alebo je to aj otázka definovania participatívnej demokracie, turistiky, spravodlivosti a vnútra a ďalšie témy.

Toto bolo v tej prvej oblasti, to znamená popis situácie alebo stavu, do ktorého sme sa dostali počas Medzivládnej konferencie.

Druhou oblasťou je definovanie výsledkov rokovaní. V záverečných fázach rokovania sa viaceré krajiny priklonili k riešeniu citlivých otázok vo forme tzv. komplexného balíka. Podľa informácií z predsedníctva, to znamená z talianskej strany, bol kompromisný návrh na rokovanie summitu pripravený. Očakávalo sa iba vyriešenie systému hlasovania kvalifikovanou menšinou. K takejto dohode nakoniec nedošlo a rovnako nedošlo ani k plenárnej diskusii. Môžeme o obsahu záverečného návrhu usudzovať iba z rokovania, ktoré som mal s predsedom vlády Talianska pánom Berlusconim bezprostredne pred záverečným stretnutím vo formáte predsedov vlád a hláv štátov. Môžem povedať na základe bilaterálneho rokovania a na základe toho, ako pán premiér Berlusconi tento záverečný kompromisný balík predstavil, že návrh, ktorý predseda talianskej vlády načrtol, bol pre Slovensko veľmi výhodný. Keďže sa v konečnom dôsledku neuskutočnilo riadne plenárne rokovanie a viacstranná diskusia, môžeme o tomto kompromisnom texte hovoriť, teda, ako som už spomenul, len na základe tejto dvojstrannej konzultácie alebo neoficiálnych rozhovorov.

Hodnotenie. Z pohľadu Slovenskej republiky, ako aj z pohľadu ostatných pristupujúcich krajín išlo o prvú možnosť zúčastniť sa rokovaní inštitúcie Európskej únie v postavení plnohodnotného a plnoprávneho člena. S týmto vedomím vláda Slovenskej republiky pripravila návrh pozície Slovenskej republiky a po prerokovaní mandátu tu v Národnej rade Slovenskej republiky sme ho vo vláde aj schválili. Počas všetkých rokovaní sme z tohto mandátu dôsledne vychádzali, zohľadňujúc rovnako národné záujmy, ako aj spoločný záujem európsky.

Väčšina krajín počas Medzivládnej konferencie vystupovala konštruktívne a usilovala sa na jednej strane o hľadanie riešení, ktoré by uspokojili všetky participujúce štáty, a na druhej strane o prezentáciu svojich záujmov. Medzi tieto krajiny patrila aj Slovenská republika, ktorá vystupovala pozitívne, realisticky, s cieľom dospieť ku konečnej dohode.

Záverečné rokovanie hláv štátov, resp. predsedov vlád v Bruseli malo v inštitucionálnej oblasti hľadať vyvážený kompromis v otázke preambuly, zloženia Európskej komisie, systému hlasovania, rozsahu hlasovania kvalifikovanou väčšinou a zloženia Európskeho parlamentu. Tento kompromis, tak ako som v úvode spomenul, sa nájsť nepodarilo, a preto rokovania v Bruseli skončili.

Niektoré krajiny prezentovali postoj, ktorý dával prednosť kvalite dohody pred textom, ktorý by vznikol pod časovým stresom. Viaceré krajiny sa chceli vyhnúť situácii z Amsterdamu alebo Nice a presúvať rozhodovanie o niektorých otázkach, špeciálne o otázke zloženia Európskej komisie alebo o systéme hlasovania kvalifikovanou väčšinou, na neskôr, boli aj také návrhy. Iné krajiny sa obávali podpísať dohodu, ktorej prijatie by bolo problematické nielen politicky z pohľadu ktorejkoľvek vlády alebo parlamentu, ale najmä z pohľadu občanov tej-ktorej členskej alebo pristupujúcej krajiny.

A napokon závery a ďalší postup. Výsledok rokovania určite nemožno nazvať úspechom, Európska únia rokovala po prvý raz vo formáte "25". Dopady záverov Medzivládnej konferencie môžu ovplyvniť o. i. niektoré skutočnosti alebo tendencie, faktory do budúcnosti, uvediem päť takýchto potenciálnych oblastí. Po prvé, z medzinárodného hľadiska to môže mať vplyv na pohľad, na potenciál a možnosti Európskej únie vytvoriť nielen ekonomicky, ale aj politicky silné zoskupenie, ktoré je schopné hrať zodpovednú úlohu pri formovaní globálnej politiky. Ďalší druh dopadov vidím v oblasti dôvery v politikov a občanov vo fungovaní rozšírenej Európskej únie a v jej schopnosť efektívne v tomto formáte fungovať, týka sa rovnako súčasných, ako aj nových členských krajín. Samozrejme, vyvstávajú tu aj otázniky nad budúcim fungovaním vzťahov vnútri Únie, ako aj medzi jej jednotlivými členmi. Rovnako negatívny dosah to môže mať na doposiaľ veľmi priaznivú a korektnú atmosféru rozširovania Európskej únie. A napokon, samozrejme, je možné, že závery Medzivládnej konferencie môžu ovplyvňovať aj ďalší harmonogram a priestor na riešenie iných závažných úloh, ktoré na rozšírenú Európsku úniu bezprostredne čakajú. Spomeniem aspoň dve takéto oblasti, napĺňanie tej známej Lisabonskej stratégie alebo bezprostredne tvorbu nového finančného rámca na nové obdobie.

Neuzavretie rokovaní Medzivládnej konferencie počas talianskeho predsedníctva z jednej strany nie je tragédiou, je skôr dôkazom, že Európska únia funguje na základe rovnoprávnosti a vzájomného rešpektu všetkých členov. Potrvá možno aj dlhšie obdobie, kým Únia nájde modus vivendi pre svoju rozšírenú verziu.

Pre nás je dôležité, že ani odsunutie prijatia európskej ústavnej zmluvy neohrozí proces rozšírenia Európskej únie. Naďalej budú platiť doterajšie dohody a v prvom rade dohoda z Nice, ktorá nastavuje fungovanie orgánov a inštitúcií Európskej únie až do roku 2009 a ráta s maximálnym počtom členov 27. Z pohľadu Slovenskej republiky to znamená, že dňom 1. mája 2004 sa Slovensko stane riadnym členom Európskej únie za podmienok dohodnutých a definovaných v prístupovej zmluve a v doteraz platných dokumentoch Európskej únie.

Takpovediac oddychový čas, ktorý si vzali členské krajiny na zhodnotenie a posúdenie ďalšieho postupu, môže za určitých okolností zmierniť názorové rozpory a vytvoriť priestor pre nové prístupy v tých najzásadnejších a najcitlivejších otázkach. Samozrejme, zostáva otázkou, možno takou najbližšou, aktuálnou, či čas do najbližšieho summitu Európskej únie, a to bude v druhej polovici marca tohto roku, bude dostatočný alebo sa naplnia skôr také pesimistickejšie výhľady niektorých členov Európskej únie, ktoré sa obávajú neprimeraného predĺženia rokovaní či dokonca ich zastavenia.

Z výsledku summitu vyplynula dôležitá, zásadná úloha pre predsedníctvo Írska a s veľkou pravdepodobnosťou aj predsedníctvo Holandska v druhej polovici tohto roku, ktoré budú musieť nadviazať na prácu Konventu, ako aj talianskeho predsedníctva.

Mimochodom, práve teraz o pol piatej som mal dohodnutý telefonát na žiadosť premiéra Írska Bertieho Aherna, kde pán premiér Ahern ma chce informovať, ako vidí doterajšie konzultácie s členskými krajinami Európskej únie. Ak mi to pán predsedajúci umožní, o niekoľko minút by som s pánom Ahernom mal hovoriť a v rozprave vás môžem informovať o tom, čo mi práve teraz írsky premiér povie, ako to vidí najmä po osobných konzultáciách, ktoré viedol s nemeckým kancelárom a francúzskym prezidentom, ale aj ďalšími predstaviteľmi krajín Európskej únie. (Hlasy v sále.) Odovzdám. Ja by som vám bol vďačný, lebo som odkázal, že možno mi ten priestor dáte a potom v rozprave iste sa budete vyjadrovať a v odpovedi by som vás potom informoval o aktuálnom pohľade predsedníckej krajiny.

Predpokladáme, že všeobecná diskusia k ďalšiemu pokračovaniu rokovaní prebehne aj počas najbližšieho rokovania ministrov zahraničných vecí Európskej únie už na budúci týždeň 26. januára a zásadnejšie zhodnotenie urobí predsedníctvo na marcovom summite, o ktorom som už hovoril. Medzitým očakávame sériu bilaterálnych rozhovorov s členskými krajinami, môžem len uviesť, že sa chystám vo februári na návštevu Spolkovej republiky Nemecko a že v prvom polroku už ohlásili návštevu Slovenska premiéri Belgicka, Holandska a Rakúska. Slovenská republika bude presadzovať, aby rokovania pokračovali tam, kde v Bruseli skončili, to znamená, aby sa dosiahnuté výsledky vnímali ako negociačné acquis, ktoré v ďalších rozhovoroch budeme rešpektovať. Za základ rokovaní by sa mohol zobrať kompromisný návrh textu, ktorý sa rodil 12. a 13. decembra 2003 na závere Medzivládnej konferencie. Našu pripravenosť na skoré obnovenie rokovaní na tomto základe som už písomne tlmočil predsedovi vlády Írska.

Všeobecným cieľom Európy, Európskej únie je vytvorenie spoločného civilizačného, občianskeho a ekonomického priestoru, ktorý je schopný obstáť v súťaži s inými. Predpokladom na jeho dosiahnutie je integrovaná Európa, postavená na základoch rovnoprávnosti jej členov, subsidiarity a inkluzívnosti. Aj z tohto dôvodu je potrebné v zmysle Laekenskej dohody nájsť takú harmóniu a vyváženosť európskych a národných inštitúcií, ktoré budú schopné pri zachovaní zodpovedajúcej úlohy členských krajín posilňovať tie integračné prvky, ktoré sú prínosom od spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky cez spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútra (známy je Schengen), hospodárstva, (známa je spoločná menovaná únia) až, povedzme, po oblasť kultúry, vzdelania a podobne.

Celkom na záver. Napriek istému rozčarovaniu, ktoré som v Bruseli aj ja pociťoval, som presvedčený, že širšia a hlbšia spolupráca v Európe má zmysel. Jej podstatou je to, aby sa ekonomický, politický, kultúrny a ďalší potenciál znásobil, aby získal väčší priestor pre svoje uplatnenie a aby bol schopný zaujať adekvátne miesto vo svetovej politike. Silná Európa je aj v záujme Slovenska. A myslím, že práve táto skúsenosť Medzivládnej konferencie hovorí, že je potrebné, aby sme stále viac takto hovorili aj s ľuďmi, s občanmi Slovenska aj u nás doma o tom, že sme občanmi Slovenskej republiky, ale že sa stávame aj Európanmi, občanmi Európskej únie, že Európska únia nie je ani súperom, ani konkurentom Slovenska, ale že Slovenská republika sa stáva organickou, plnohodnotnou súčasťou našej spoločnej Európy. Očakávam, že v diskusii môžeme hovoriť o mnohých ďalších otázkach. Nechcel som príliš dlho hovoriť, možno o dvojrýchlostnej Európe, možno o istých rizikách, nebezpečenstvách, ktoré zo záverov Medzivládnej konferencie vyplývajú, ale to už by som nechal na váš záujem a našu diskusiu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi premiérovi za prednesenie informácie.

Pán premiér, kedy máte dohodnuté stretnutie? (Odpoveď premiéra.) Teraz. Páni poslanci, odporúčam, aby v čase, keď pán premiér bude rokovať s iným premiérom, pán spoločný spravodajca a predseda zahraničného výboru informoval nás o výsledku a stanovisku... (Hlasy v sále.) Pán premiér vie o tom, pretože uznesenie zahraničného výboru sme doručili premiérovi vlády Slovenskej republiky na Úrad vlády.

Nech sa páči... (Hlasy v sále.) Ak pán premiér sa nevráti do termínu, dokedy pán spoločný spravodajca prednesie svoju správu, prerušíme až do návratu pána premiéra rokovanie. Je súhlas s takýmto postupom? (Hlasy v sále.) Pán premiér, pozdravte premiéra Írskej republiky.

Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

J. Figeľ, poslanec: Myslím, že malé štáty by mali málo telefonovať. Aj moja správa je relatívne krátka. Ale až tak pomaly to neviem.

Vážený pán predseda, ctené dámy kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi predniesť správu o prerokovaní materiálu vlády, ktorým je vyhodnotenie doterajšieho priebehu Medzivládnej konferencie Európskej únie a jej perspektívy, vo výboroch tohto parlamentu.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo 16. januára tohto roku č. 550 pridelil informáciu vlády, ktorou je vyhodnotenie doterajšieho priebehu MVK (tlač 539), budem trošku zjednodušovať, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a Zahraničnému výboru Národnej rady. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady s tým, že tento podá správu o prerokovaní vládneho materiálu vo výboroch a predloží aj návrh na uznesenie Národnej rady.

Výbor Národnej rady pre európsku integráciu predmetný vládny materiál prerokoval na 22. schôdzi 20. januára a odporučil Národnej rade vziať na vedomie vyhodnotenie doterajšieho priebehu Medzivládnej konferencie Európskej únie a jej perspektívy.

Zahraničný výbor podobne na svojej 32. schôdzi toho istého dňa 20. januára vzal uvedený materiál na vedomie a odporučil Národnej rade vziať na vedomie vyhodnotenie doterajšieho priebehu MVK.

Na základe určených rokovaní Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie materiál vlády, ktorým je vyhodnotenie doterajšieho priebehu Medzivládnej konferencie Európskej únie a jej perspektívy.

Pán predseda, to je všetko z uznesenia, môžete otvoriť rozpravu k predmetnému bodu alebo prestávku, podľa dohody.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, otváram rozpravu. Pýtam sa poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Banáš, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Figeľ. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Prerušujem rokovanie do 17.00 hodiny.

(Prerušenie rokovania o 16.45 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 17.07 hodine.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, pán premiér, páni ministri, pán minister, ak je to možné, pán premiér, môžete informovať krátko o telefonáte s pánom premiérom Ahernom, čo odkazuje poslancom Národnej rady, a potom v rozprave vystúpia prihlásení poslanci Banáš, Belohorská a Figeľ. Nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. Pán predseda, môj kolega pán premiér Ahern sa potešil, že Národná rada mi vytvorila priestor na tento 15-minútový rozhovor. Kľúčové body tohto rozhovoru sú takéto.

Po prvé, írske predsedníctvo sa rozhodlo pre tzv. tichú diplomaciu. Vyslovene mi povedal, že nebude zvolávať žiadne formálne rokovania, ak by nejestvovala reálna šanca, že keď to otvoríme, tak to aj uzavrieme. Povedal, že si veľmi dobre uvedomuje, že najbližší rok čaká Európsku úniu viacero vážnych tém, rozpočet, to znamená, ide finančnú perspektívu, zostava novej Komisie, voľby do Európskeho parlamentu. No a tak mi povedal, že veľmi dobre si rozmyslia, či majú znovu otvoriť takúto vážnu tému, ako je európska ústavná zmluva.

V ďalšej časti rozhovoru mi veľmi konkrétne povedal o poradí rokovaní, ktoré začne už na budúci týždeň. Mám pocit, že by som tu nemal byť celkom konkrétny, lebo sa to týkalo konkrétnych štátov. Ale aj z toho poradia sa dá usúdiť, kde topánka najviac tlačí, ktoré rokovania sú alebo budú kľúčové.

Rovnako sme hovorili o tom, že v strednej Európe efektívne funguje vyšehradská spolupráca a že keď to bude potrebné, tak sa budeme angažovať aj, povedzme, vo formáte Vyšehradu, aby sme prispeli k tvorbe toho finálneho kompromisu.

Informoval ma tiež o tom, že po dvadsiatom šiestom, keď sa stretnú ministri zahraničných vecí, budeme zrejme trochu múdrejší, a najmä po 3 - 4 rokovaniach, ktoré absolvuje dokonca januára. So závermi týchto rokovaní bude informovať opäť všetkých premiérov vrátane mňa začiatkom februára. A tie rokovania, ktoré má naplánované do konca januára, zrejme poodhalia, do akej miery je reálne otvoriť diskusie naplno s cieľom o tom hovoriť počas írskeho predsedníctva.

Možno ešte taká záverečná poznámka. Povedal mi aj to, čo som si vám dovolil povedať vo svojom úvodnom vystúpení, a síce, že Írsko si myslí, že je možné nadviazať na ten balík záverečný, súhrnný, kompromisný, z ktorého Silvio Berlusconi jednotlivo predstavoval toho 13. decembra to, čo napokon na papier nedal, keďže bolo zrejmé, že sa nedohodneme. Ale veľmi dobre a detailne poznáme, ako ten finálny záverečný balík vyzeral, aká bola predstava talianskeho predsedníctva o zložení Komisie, aká bola predstava talianskeho predsedníctva o tých oblastiach, kde je potrebné zachovať rozhodovanie konsenzom. Dobre poznáme ich názor na preambulu, dobre poznáme ich názor na skladbu a fungovanie ďalších inštitúcií. Ja som si dovolil v úvode označiť tento záverečný kompromisný balík, jeho predstavu pre Slovensko za veľmi výhodnú. A preto ak chce kolega Ahern nadviazať práve na tento záverečný balík, ja si myslím, že istá šanca tu je. Ale, samozrejme, záleží najviac na tých, ktorí boli najmenej kooperatívni a ktorí zrejme doma dnes tiež veľmi intenzívne premýšľajú, či je možné zvoľniť z tých pozícií, aby sa ten záverečný kompromis mohol nájsť. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér. Prosím, aby ste zostali na mieste navrhovateľov.

Pána poslanca Banáša žiadam, aby vystúpil v rozprave ako prvý prihlásený rečník.

J. Banáš, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, predseda vlády aj všetci ostatní predsedovia, ktorí sa tu nachádzajú, ja len takú poznámočku. Myslím, že dnes sme boli svedkami historického okamihu, ktorý dokazuje, že Národná rada zosilňuje svoju kontrolnú úlohu nad exekutívou, lebo sme, myslím, po prvýkrát v histórii schválili premiérovi telefonický hovor, takže to je veľmi vážna vec.

Dovoľte mi, aby som v úvode vyslovil uznanie a poďakovanie ako osobne premiérovi, tak aj ministerstvu zahraničných vecí, pánovi ministrovi, aj ostatným našim predstaviteľom rezortov aj Národnej rady, ktorí pracovali jednak v Konvente, ale ktorí podľa môjho názoru tiež dobre zastúpili Slovenskú republiku v štruktúrach Únie.

Medzivládna konferencia dopadla tak, ako bolo skonštatované. Ja musím povedať, že pre nás, ktorí sa nazývame eurooptimistami, to bola smutná správa, hoci bol aj predstaviteľ niektorej časti slovenského politického spektra toho názoru, že je to pre Slovensko dobrá správa. Teraz, nazdávam sa, už je zbytočné analyzovať, hľadať dôvody, prečo ústavná zmluva nebola dosiahnutá. Tým sa zaoberali odborníci. Ale možnože ten optický dojem, ktorý vytvorilo Poľsko a Španielsko, akoby bojovali za jednu vec z princípu, predsa len bol klamný, lebo ja sa nazdávam, že bojovali za svoje parciálne záujmy. Poliaci z obavy možnože keď prídu o 27 hlasov, tak prídu o svoje budúce poľnohospodárske dotácie. Španieli zrejme bojovali o svoje naddimenzionálne regionálne dotácie a tak ďalej. Možnože Francúzi v pozadí bojovali o svoju, poviem to otvorene, protekcionistickú poľnohospodársku politiku. Čiže každý tam mal nejaký svoj záujem. Možno, a poviem to nahlas, v pozadí bola aj nejaká ideová obava Španielov a Poliakov, pretože treba povedať, že čo tieto dve krajiny zbližuje, je fakt, že sú to dve krajiny, ktoré majú v Európe najvyšší počet obyvateľov katolíckeho vierovyznania, 95 %. A možnože to bol aj istý postoj, ktorým chceli naznačiť to, že v preambule nebola spomenutá zmienka o Bohu. Ale to sú všetko len dohady. Ja len dávam taký istý svoj komentár k tomu. Samozrejme, podstatné je, čo teraz ďalej. Vycítil som aj zo slov pána premiéra, že ani írsky premiér nie je nejaký veľký optimista. Tu si naviac, ak dovolíte, ešte to doplním, treba uvedomiť, že v marci sú voľby v Španielsku, na budúci rok sú voľby v Poľsku aj vo Veľkej Británii. A myslím si, že ako Tony Blair, tak aj Lešek Miler, aj pán Aznar dobre vedia, že tomu, kto začne troška šermovať tou národnou kartou, to vo voľbách pomáha.

Ja si, samozrejme, vrúcne želám, aby ústavná zmluva bola čo najskôr dotiahnutá, pretože naozaj predstavuje zjednodušenie. Teraz je ale situácia taká, že sa ukazuje alebo dostáva na svetlo božie tá niekdajšia myšlienka nemeckého kresťanského demokrata Karla Lamersa, ktorý v roku 1994 prišiel s úvahou o dvojrýchlostnej Európe. Ja som v spoločnom výbore integračnom a zahraničnom povedal, že je to z jednej strany vec, ktorú ja považujem za dobrú, pretože, isteže, prečo by mala európska integrácia napredovať podľa rýchlosti posledných vagónov. Ale zároveň chcem povedať, že je to myšlienka dvojsečná a riziková v tom, že môže skutočne vrátiť Európu do 19. storočia, do storočia rôznych účelových spolkov a aliancií, ktoré potom boli zárodkom pre budúce konflikty.

Ja by som chcel využiť skutočnosť, že je tu pán predseda vlády, a povedať niekoľko mojich takých osobných pocitov, ktoré som aj tlmočil dnes pre TA3, lebo sa ma pani redaktora pýtala, že keď o 100 dní vstupujeme do Únie, či sme nejakým spôsobom pripravení tak, aby sme tam plnohodnotne fungovali. Ja si myslím, že v zásade sme pripravení, len chcem povedať pár takých pocitov, ktorých mi je ľúto. Je mi naozaj ľúto, pán predseda, že nedokázala, chápte to aj istým spôsobom ako sebakritiku, slovenská vládnuca garnitúra, 4 politické strany, vyprofilovať s dostatočným predstihom jedného jasného európskeho komisára, pretože tento človek už mohol dnes takpovediac si sťahovať kanceláriu do Bruselu, už si mohol stavať tím, už mohol lobovať a najmä si vyberať tých ľudí, ktorí s tým budú pracovať. Taktiež mi je ľúto, a to hovorím na adresu politických strán, že dodnes ešte vlastne, myslím, okrem HZDS žiadna politická strana nemá jasný zoznam aspoň tých špičkových kandidátov na europoslancov. Tu platí viac-menej to isté, pretože títo ľudia už mohli jednak sa profilovať pred domácimi voličmi, už mohli jednak byť v kontakte so svojimi frakciami v Bruseli, pretože predpokladám, že títo ľudia z frakcií prídu svojím spôsobom kandidátom jednotlivých strán aj pomôcť.

A čo mi je najviac ľúto. Ja som to včera ešte stihol vo faktickej poznámke povedať pánovi ministrovi Froncovi, priatelia, my vstupujeme fakticky do nového súštátia, kde od 1. mája už čiastočne naším hlavným mestom bude aj Brusel. Vstupujeme do súštátia, kde, troška to preženiem, to je pre mňa možno občas príznačné, je materinským jazykom angličtina. Ja som pracoval 8 rokov v nemeckej megafirme v top manažmente, bol tam nemecký majiteľ, ale pretože bol Angličan, všetci včítane Nemcov hovorili po anglicky. Mali sme tam Holanďanov, Švédov, Slovákov, samozrejme, Nemcov, všetci hovorili po anglicky. A toto je mi veľmi ľúto. My zavádzame rôzne povinné a nepovinné predmety do našich základných škôl, priatelia, ja sa pýtam, kde sme boli, a to sa malo stať pred 5 - 6 rokmi, pri zavádzaní povinnej angličtiny na základných školách. Ja viem, že tu budú a boli argumenty, že je to ťažko zrealizovateľné, lebo nemáme dostatok učiteľov a tak ďalej. Ja s kolegom Jankom Figeľom, keď tu bol štátny tajomník Ministerstva zahraničia Kanady, sme sa troška na tú tému bavili. Sú pripravení pomôcť, opakujem, a to je taká moja ľútosť, ale zároveň aj istá výzva do budúcnosti. A nie je to teraz nejaké odnárodňovanie, to je nám hádam všetkým jasné. Proste bez angličtiny nedosiahneme to, čo je podľa môjho názoru jeden z hlavných dôvodov európskej integrácie, odbúravanie bariér. I z toho ľudského hľadiska predsa platí, že ja keď sa s niekým viem dohovoriť, tak si proste rozumieme, tak prestávam o ňom zmýšľať zle.

A týmto dovoľte, aby som ukončil moje vystúpenie a povedal aj na adresu tých, z ktorých, myslím, že nepoviem správny politologický termín, niektorí sú euroskeptici alebo eurorealisti, iní sú eurooptimisti, lebo myslím si, že všetci do tej Európy chceme ísť. Ale ja som už niekoľkokrát povedal, pre mňa hlavný dôvod európskej integrácie, a tam mi je ľúto, že ústava nebola prijatá, lebo bola by istou víziou, istým motorom, je, že Európa po 1000 rokoch konfliktov, vzájomných bojov sa dostala do fázy, že budeme spolu, že budú mechanizmy inštitucionálne, ktoré zabránia tomu, aby, povedzme, Nemci a Francúzi opäť raz začali vytvárať medzi sebou nejaké napätia. Čiže ja hovorím, poďme to Európy, poďme pracovať na tom, aby európska ústavná zmluva bola prijatá. A k tomu želám slovenskej diplomacii aj slovenskej vláde a pánovi premiérovi veľa úspechov.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP