Úterý 16. prosince 2003

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa, prosím, aby ste zaujali miesto najskôr pre spravodajcov.

Otvorím rozpravu k prerokúvanému bodu programu. Do rozpravy som nedostal písomné prihlášky. Chcem sa opýtať pánov poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie.

Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

A teraz, pani spoločná spravodajkyňa, dám hlasovať o návrhu gestorského výboru, aby sme o návrhoch na voľbu členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne hlasovali verejne. Páni poslanci, poslankyne, prezentujme sa a hlasujme o návrhu hlasovať verejne.

(Hlasovanie.) 101 prítomných, 90 za návrh, 3 proti, 6 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Návrh sme schválili.

Pani spoločná spravodajkyňa, na základe schváleného návrhu pristúpime teraz k hlasovaniu. Prosím, aby ste uvádzali návrhy v poradí, ako boli podané, najskôr návrh na voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predseda, budeme hlasovať spoločne o zástupcoch navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, a to za Vladimíra Tvarošku, Michala Ondrejčáka, Annu Joštiakovú a Mareka Lendackého. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, počuli ste návrh. Hlasujeme spoločne o Tvaroškovi, Ondrejčákovi, Joštiakovej a Lendackom spoločne, sú to zástupcovia navrhnutí vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

(Hlasovanie.) 105 prítomných, 66 za návrh, 2 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili, do Dozornej rady Sociálnej poisťovne sme zvolili ako zástupcov navrhnutých vládou Vladimíra Tvarošku, Michala Ondrejčáka, Annu Joštiakovú a Mareka Lendackého.

Prosím ďalšie návrhy.

K. Sárközy, poslankyňa: Teraz budeme hlasovať o zástupcoch navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, osobitne o každom.

Najprv budeme hlasovať o Tomášovi Malatinskom.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme. Tomáš Malatinský je navrhnutý reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

(Hlasovanie.) 111 prítomných, 102 za návrh, 1 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Pána Malatinského sme zvolili.

Ďalší návrh.

K. Sárközy, poslankyňa: Teraz budeme hlasovať o Antonovi Bubenovi, ktorý je prezident Slovenského živnostenského zväzu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 110 prítomných, 84 za, 10 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Schválili sme pána Bubena.

Nech sa páči, ďalší návrh.

K. Sárközy, poslankyňa: Teraz budeme hlasovať o pánovi Ľudovítovi Pausovi, generálnom sekretárovi Združenia podnikateľov Slovenska.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 112 prítomných, 98 za , 11 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Schválili sme pána Pausa.

K. Sárközy, poslankyňa: Teraz budeme hlasovať o Ing. Václavovi Fabricim, je predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 111 prítomných, 65 za, 43 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Návrh sme schválili.

K. Sárközy, poslankyňa: Posledným zástupcom je Ing. Rudolf Janáč, navrhol ho Zväz strojárskeho priemyslu Slovenskej republiky.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 107 prítomných, 34 za návrh, 8 proti, 62 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Národná rada pána Janáča nezvolila.

Do Dozornej rady Sociálnej poisťovne sme zvolili ako zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov Tomáša Malatinského, Antona Bubena, Ľudovíta Pausa a Václava Fabriciho.

Teraz pristúpime k voľbe zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a záujmovými združeniami občanov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

Pani spoločná spravodajkyňa.

K. Sárközy, poslankyňa: Teraz budeme hlasovať osobitne o každom zástupcovi. Sú navrhnutí šiesti zástupcovia a budú zvolení tí piati, ktorí dostanú najvyšší počet potrebných hlasov.

Najprv budeme hlasovať o Kamilovi Vajnorskom.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o pánovi Vajnorskom.

(Hlasovanie.) 111 prítomných, 50 za návrh, 10 proti, 41 sa zdržalo, 10 nehlasovalo.

Pána Vajnorského Národná rada nezvolila.

K. Sárközy, poslankyňa: Teraz budeme hlasovať o pani Ing. Monike Vrábľovej.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 110 prítomných, 89 za návrh, 1 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili.

K. Sárközy, poslankyňa: Teraz budeme hlasovať o Dušanovi Barčíkovi, ktorý je predseda Odborového zväzu Stavba.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme o pánovi Barčíkovi.

(Hlasovanie.) 111 prítomných, 41 za návrh, 15 proti, 51 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

Pána Barčíka Národná rada nezvolila.

Teraz budeme hlasovať o pánovi Petrovi Gajdošovi.

K. Sárközy, poslankyňa: Ktorý je viceprezident KOZ.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 110 prítomných, 37 za návrh, 38 proti, 32 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Pána Gajdoša Národná rada nezvolila.

Teraz budeme hlasovať o Pavlovi Adámkovi.

K. Sárközy, poslankyňa: Je zamestnanec Odborového zväzu Kovo. (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím, aby ste sa zdržali trošku svojich emócií vyjadrených čudnými zvukmi mimo rokovacej sály, pán poslanec.

(Hlasovanie.) 110 prítomných, 52 za návrh, 15 proti, 43 sa zdržalo.

Pána Adámka Národná rada nezvolila.

Pani poslankyňa, ďalší návrh.

K. Sárközy, poslankyňa: Posledným navrhnutým je pán Mgr. Anton Szalay, podpredseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, za pána Antona Szalaya.

(Hlasovanie.) 109 prítomných, 60 za návrh, 5 proti, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Pána Antona Szalaya Národná rada zvolila do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

Do Dozornej rady Sociálnej poisťovne sme zvolili ako zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a záujmovými združeniami občanov Moniku Vrábľovú a Antona Szalaya.

Pani spoločná spravodajkyňa, tým sme odhlasovali všetky návrhy za vládu, za združenia.

Ďakujem pánovi ministrovi, pani poslankyne Kláre Sárközy.

Panie poslankyne, páni poslanci, zostávajú nám ešte dva body. (Ruch v sále.)

Páni poslanci, prosil by som naozaj, keby sme dôstojným spôsobom, už sa opakujem, ukončili 20. schôdzu Národnej rady, poslednú schôdzu v tomto roku.

Teraz pristúpime k rokovaniu o... (Hlasy z pléna.) Pán poslanec, nebojte sa, nezabudol som.

Budeme rokovať o

informácii o stave a efektívnosti vynaložených finančných zdrojov na projekty riešenia problematiky Rómov za obdobie rokov 1999 až 2003.

Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky informáciu podal pán podpredseda vlády Pál Csáky. Nech sa páči.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctení páni, vážené dámy, predkladám informáciu o stave a efektívnosti vynaložených finančných zdrojov na projekty riešenia problematiky Rómov za obdobie rokov 1999 až 2003.

Chcem vám podotknúť, že informáciu ste dostali v písomnej forme, ja prečítam len stručný úvod k tomuto materiálu. Finančné zdroje čerpané zo štátneho rozpočtu použité na integráciu rómskej menšiny v období rokov 1999 až 2003 boli použité v nasledujúcich oblastiach, na kultúrne aktivity, na vzdelávanie, na podporu infraštruktúry, na bytovú výstavbu, na zamestnanie, na zdravie a na projekty PHARE. Všetky aktivity boli financované z prostriedkov viacerých ústredných orgánov štátnej správy, prioritne prostredníctvom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a cez Všeobecnú pokladničnú správu. O jednotlivých projektoch rozhodovali členovia medzirezortných komisií, v ktorých pracovali aj zástupcovia rómskej komunity na Slovensku. O rozdelení zdrojov na projekty riešenia problémov rómskej komunity rozhodla vláda Slovenskej republiky na základe vopred stanovených kritérií. Pevný odpočet v ročnom a účelovom členení nájdete v písomnej správe, ktorú som vám predkladal. Použitie týchto finančných prostriedkov bolo kontrolované Úradom vlády Slovenskej republiky, Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ako aj v niektorých prípadoch Najvyšším kontrolným úradom. Pri žiadnej kontrole ale nebolo zistené neúčelné použitie finančných prostriedkov.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada Slovenskej republiky, podrobný rozpis použitia týchto finančných prostriedkov nájdete v písomnej správe. Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k informácii, ktorú predložil pán podpredseda vlády. Do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných pánov poslancov.

Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Končím rokovanie o informácii o stave a efektívnosti vynaložených finančných zdrojov na projekty riešenia problematiky Rómov za obdobie rokov 1999 až 2003.

Teraz pristúpime k rokovaniu o

informácii ministra školstva Slovenskej republiky o riešení stavu porušovania zákona a Ústavy Slovenskej republiky o spoplatnení externého vysokoškolského štúdia a prijatých opatreniach Ministerstva školstva Slovenskej republiky voči fakultám, ktoré zákon obchádzajú prostredníctvom rôznych agentúr, resp. nadácií.

Pán minister, máte slovo.

M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, pán predseda Národnej rady sa na mňa obrátil listom zo dňa 24. októbra a informoval, aby som informoval o tom, čo zaznelo v názve, nebudem ho opakovať, a aby som túto správu vám podal. Požadovaná informácia, ktorú prednesiem, je súčasne v materiáli, ktorý som pripravil písomne, a páni poslanci, nech sa páči potom, môžete si ju zobrať.

V úvode mojej informácie chcem zdôrazniť, že som jednoznačne presvedčený, že študenti vysokých škôl, a to tak v dennom, ako aj v externom štúdiu, sa majú podieľať na nákladoch spojených s ich štúdiom. Musí sa to však diať zákonom stanoveným spôsobom, ktorého súčasťou je aj garancia systému sociálnej podpory pre tých, pre ktorých by finančné pomery ich rodiny zabraňovali prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu. Preto pokladám za povinnosť zasiahnuť proti súčasnej praxi neregulovaného platenia za externé štúdium.

Problém vyberania poplatkov za externé štúdium je v súčasnosti jedným z najvážnejších problémov slovenského vysokého školstva. Tento problém nevznikol zo dňa na deň, vyvíjal sa niekoľko rokov a, žiaľ, moji predchodcovia ho nechceli riešiť. Dnes ohrozuje jeden zo základov slovenského vysokého školstva, ktorým je hodnota diplomu zo slovenskej vysokej školy. Pretrvávanie tohto stavu môže podľa môjho názoru spochybniť jeho dôveryhodnosť.

Keď podávam správu o vyberaniach poplatkov, vyvoláva to vo mne smútok i zahanbenie, smútok, lebo na vysokých školách pôsobí vzdelanostná elita národa a mala by byť podľa mňa i mravnou elitou, a zahanbenie človeka, ktorý celý život strávil v akademickej komunite ako jeden z jej členov. A ani v tejto situácii sa z nej nechcem vydeľovať. Domnievam sa, že akademická obec sa nelíši od celej spoločnosti a jej stav je v zhode so stavom spoločnosti.

Nezákonné vyberanie poplatkov má dve roviny, právnu a morálnu. Bolo by zlé zúžiť tento problém na právnu rovinu. Podľa mňa oveľa vážnejšie je vyberanie poplatkov v rovine morálnej. Mnohé kauzy, ktoré sa udiali v minulosti od roku 1989 na Slovensku, ako tunelovanie, korupcia, svedčia o tom, že Slovensko sužuje oveľa viac nedodržiavanie základných etických hodnôt, ich relativizácia, otupenosť voči prehreškom a ich plazivá akceptácia ako ekonomický stav spoločnosti.

Keď som sa obrátil na rektorov, aby na základe vašej žiadosti som zmapoval stav a rozsah tohto javu, súčasťou niektorých z nich boli aj odpovede, dlhé listy, v ktorých som čítal ospravedlňovanie tohto počínania vysokých škôl a minimálne nepriame potvrdenie jeho oprávnenosti.

Dovoľte mi aj osobnú poznámku. Hovorí sa vo verejnosti často, že politici sú tí, ktorí sa prehrešujú voči základným etickým pravidlám. Nuž chcem tuná vyzdvihnúť a oceniť váš postoj a mimoriadne aj postoj pána poslanca Čaploviča, ktorý sa vo vysielaní TA3 postavil priamo k problému bez uhýbania a kľučiek, i keď táto kauza sa dotýka priamo i jeho kolegu.

Pri hľadaní riešenia tohto problému je potrebné vziať do úvahy všetky skutočnosti, ktoré stáli pri jeho vzniku. Medzi nimi treba na prvom mieste uviesť problémy pri financovaní vysokého školstva. Vývoj počtu študentov vysokých škôl a osobitne počtu študentov denného a externého štúdia od roku 1990 je uvedený v priloženej tabuľke. Svedčí však aj o tom, že sprísnenie podmienok pre uskutočňovanie externého štúdia, a to bolo dané prijatím zákona vysokoškolského č. 131/2002 Z. z., znamenalo pokles novoprijatých externých študentov. A súčasne však vzrástol počet denných študentov. Tabuľka však ukazuje i to, že tento rok sme zaznamenali najväčší nárast novoprijatých externých študentov.

Počas diskusií o návrhu zákona o vysokých školách v roku 2000 až 2001 sa vytvorili podľa postoja k plateniu za štúdium 2 skupiny, zástancovia platenia a oponenti. Ministerstvo školstva pripravilo na podnet vlády k otázke platenia 3 varianty, platenie za denné aj za externé štúdium, bezplatné denné a externé štúdium a bezplatné denné a platené externé štúdium. Treba však zdôrazniť, že pri všetkých troch variantoch sa predpokladalo, že tak študenti denného, ako aj externého štúdia budú platiť pri prekročení štandardnej dĺžky štúdia. V diskusiách okolo platenia sa táto skutočnosť prehliada, hoci podľa mňa je veľmi dôležitá. Z predložených variantov vláda na jeseň v roku 2001 vybrala do návrhu pre Národnú radu variant s bezplatným denným a plateným externým štúdiom, pričom sa výška školného mala stanoviť nariadením vlády. Národná rada pri schvaľovaní nového zákona o vysokých školách návrh vlády zmenila a schválila bezplatný variant pre denné a externé štúdium.

Ministerstvo školstva ako tvorca zákona nepokladá spoplatnenie len externého štúdia za vhodnú alternatívu. V prípade uzákonenia platenia za externé štúdium by bolo treba zaviesť regulačné mechanizmy proti tendencii vysokých škôl, rozširovať externé štúdium na úkor denného, ktoré sa v uplynulých rokoch v niektorých prípadoch rozvinuli do nežiaducich rozmerov. Uvediem, že v akademickom roku 2001/2002 mali dve univerzity už viac externých študentov ako denných. Na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici študovalo 8 872 externých študentov oproti 5 951 denným. A na Trnavskej univerzite bol počet externých študentov 2 658 a denných 2 172. Aj keď v akademickom roku 2002/2003 rozdiely sa zmenšili v prospech denných študentov, prevaha externých študentov na týchto dvoch univerzitách zostala. Podľa údajov poskytnutých na vyžiadanie ministerstva vysokými školami zatiaľ v tom roku 2002 zaplatili študenti externého štúdia v akademickom roku 2001/2002 formou školného, darov alebo pod iným označením za štúdium celkove okolo 400 mil. až 500 mil. korún, pričom iba malá časť týchto finančných prostriedkov sa dostala na vysoké školy, zvyšok išiel v prospech firiem, nadácií alebo združení za "zabezpečovanie a organizovanie vysokoškolského vzdelávania".

Chcem povedať, že ministerstvo školstva jednoznačne podporuje existenciu externého štúdia ako nástroja na získanie vysokoškolského vzdelania pre tých, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu absolvovať denné štúdium, je však proti potláčaniu a obmedzovaniu rozvoja denného štúdia kvôli externému štúdiu. Z uvedeného dôvodu ministerstvo školstva v nadväznosti na nový vysokoškolský zákon schválený Národnou radou na jar v roku 2002, v ktorom sa explicitne formulovala bezplatnosť oboch foriem vysokoškolského štúdia, prijalo už pre akademický rok 2002/2003 ekonomické opatrenia pre kompenzáciu straty v súvislosti s výpadkom príjmu od nových študentov externého štúdia. Na tento účel boli využité účelové prostriedky v sume 50 mil. korún, vyčlenené na externé štúdium parlamentom pri schvaľovaní rozpočtu roku 2002. Zároveň ministerstvo upravilo metodiku rozpisu finančných prostriedkov štátneho rozpočtu verejným vysokým školám tak, že vysoké školy dostávajú na každého študenta externého štúdia 30 % normatív na denného študenta zodpovedajúceho v študijnom odbore.

V tejto súvislosti chcem poukázať ešte na jednu skutočnosť. Priemerné ročné náklady na jedného študenta právnickej fakulty sú okolo 24 000 korún. Náklady na externého študenta sú podstatne nižšie, podľa našich odhadov je to približne okolo tej jednej tretiny z nákladov študenta v dennej forme. Vyberané poplatky na externého študenta právnickej fakulty sú však až 40 000 korún. Som presvedčený, že v tomto prípade ide aj o porušenie iného zákona a ide vlastne o neprimeraný zisk.

V priebehu akademického roka 2002/2003 ministerstvo dostalo dva konkrétne a podpísané podnety poukazujúce na porušovanie zákona v oblasti platenia za vysokoškolské štúdium. Podnety sa týkali Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, na ktorej časť externých študentov, ktorá neuhradila poplatok 40 000 korún za akademický rok na účet nadácie, mohla síce študovať, ale za v podstate iných podmienok ako tí študenti, ktorí poplatok uhradili. Druhý podnet sa dotýkal Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde študentke odmietli zapísať absolvovaný predmet, pokiaľ nezaplatí 12 000 korún. Na základe týchto podnetov ministerstvo začalo na oboch školách kontrolu, ktorá v súčasnosti prebieha. A predpokladám, že bude v krátkosti ukončená.

Pre začiatkom akademického roka 2003/2004 prišiel na adresu moju podpísaný podnet, v ktorom je, že uchádzačka prijatá na bakalárske štúdium na Právnickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici dostala list od Akadémie vzdelávania Bratislava, v ktorom jej táto inštitúcia oznamuje, že zápis do 1. ročníka bakalárskeho externého štúdia na Právnickej fakulte UMB sa bude konať dňa 2. 10. 2003. V liste sa uvádzalo, že na zápis si má o. i. priniesť doklad o zaplatení 33 000 korún a ňou podpísanú zmluvu o technickom zabezpečení štúdia, ktorá bola s podpisom ústredného riaditeľa Akadémie vzdelávania pripojená k listu. Pisateľka v liste vyslovila presvedčenie, že postup, ktorý sa od nej vyžaduje, je hrubým porušením zákona a žiada ministra o prešetrenie celej záležitosti.

Ako minister školstva som na základe uvedeného podnetu sa obrátil na dekana Právnickej fakulty UMB listom, v ktorom som mu oznámil obdržanie podnetu a upozornil ho, že ak sa uvedený podnet zakladá na pravde, ide o konanie, ktoré je v rozpore so zákonom o vysokých školách. V liste som ho vyzval, aby zabezpečil nápravu, a to tým spôsobom, že prijatých uchádzačov fakulta zapíše na štúdium bez podmieňovania tohto aktu a následného vysokoškolského vzdelávania akýmkoľvek finančným plnením okrem prípadov ustanovených zákonom. Upozornil som ho, že v prípade, ak neprijme požadované opatrenia, budem v ďalšom ako prvý krok v súlade s § 104 ods. 2 zákona iniciovať odňatie pôsobnosti orgánov akademickej samosprávy fakulty. V súlade so zákonom som mu zároveň určil termín 7. októbra 2003, do ktorého má ma informovať o prijatých opatreniach, a tiež som uviedol, že vzhľadom na avizovaný termín zápisu prijatie prvých opatrení a informáciu od nich čakám do 1. októbra 2003 do 16.00 hodiny. Vzhľadom na to, že podľa zákona koná v otázkach prijímania študentov v mene vysokej školy dekan, bol list adresovaný dekanovi a daný na vedomie rektorovi Univerzity Mateja Bela.

So vzniknutou situáciou som oboznámil i verejnosť na tlačovej konferencii 1. 10. 2003. Oznámil som na nej, že prijatí uchádzači majú v zmysle zákona právo na to, aby im vysoká škola poskytovala vysokoškolské vzdelanie bez jeho podmieňovania platením.

V ten istý deň som informoval o situácii aj Slovenskú rektorskú konferenciu na jej zasadnutí v Bratislave. V reakcii na môj list Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela zrušila avizovaný termín zápisu 2. 10. 2003 a túto skutočnosť oznámila ministerstvu. O ďalších opatreniach dotýkajúcich sa zápisu prijatých študentov a odstránenia porušovania zákona, o ktorých podľa rozhodnutia ministra mala informovať do 7. 10. 2003, neinformovala. Naopak, chcem povedať, že, ako je všeobecne známe, pán rektor ma obvinil z nezákonného postupu a prostredníctvom médií oznámil svoj úmysel podať na mňa žalobu pre poškodzovanie dobrého mena univerzity.

Vzhľadom na skutočnosť, že Právnická fakulta UMB nesplnila túto požiadavku vznesenú na základe § 104 ods. 1, požiadal som následne v súlade s § 104 ods. 2 zákona Slovenskú rektorskú konferenciu, Radu vysokých škôl a Študentskú radu vysokých škôl o súhlas s obmedzením pôsobnosti orgánov akademickej správy Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici s tým, že po získaní súhlasu hodlám odňať fakulte právo rozhodovať v prijímacom konaní na študijné programy uskutočňované na fakulte, ustanovené v § 23 ods. 1 písm. a). Toto právo následne v súlade s uvedeným paragrafom zákona prejde na zodpovedajúce orgány Univerzity Mateja Bela, teda nie ministrovi školstva, zákon to ani neumožňuje.

Zároveň som inicioval kontrolu ministerstva školstva na Univerzite Mateja Bela dotýkajúcu sa oblasti externého štúdia. Kontrola prebieha. Ako je nakoniec známe z médií, zatiaľ som získal vyjadrenie Rady vysokých škôl, ktorá nedala súhlas, Študentskej rady vysokých škôl, ktorá dala súhlas, a dnes ráno som ešte vyjadrenie Slovenskej rektorskej konferencie nemal. Ako reakcia aj na moje vystúpenie začali na ministerstvo prichádzať podnety od študentov externého štúdia, v ktorých ma informujú o tom, že aj ďalšie vysoké školy a fakulty buď priamo porušujú zákon alebo sa ho snažia obísť vyžadovaním poplatkov za štúdium. Z týchto podaní, ktorých ku dňu vypracovania správy prišlo viac ako 60, vyplýva, že problém platenia za externé štúdium sa dotýka najmenej 13 vysokých škôl a 34 fakúlt. Dnes, keďže tú správu som pripravoval a bola pripravovaná na minulé plenárne zasadanie Národnej rady, tie čísla sú už vyššie.

Vážení páni poslanci a panie poslankyne, aby ste si mohli urobiť aspoň malý obraz o tom, čo sa deje na vysokých školách, dovoľujem si vám uviesť aspoň pár citácií z listov študentov, ktoré som ako minister školstva v tejto veci dostal: "Ako študenti externého štúdia sme boli pri zápise oboznámení s tým, že musíme uhradiť náklady škole spojené s naším štúdiom. Keď sme reagovali na výzvu ministra, dohodli sme sa, že poplatky platiť nebudeme a darovacie zmluvy sme vrátili. Okamžite nám však bolo oznámené, že pri nezaplatení nám zredukujú prednášky a konzultácie na 1-krát za semester, čo nezodpovedá študijnému programu. Keďže nám to pripadá ako obyčajné vydieranie a máme strach, že štúdium bude nekvalitné, žiadame vás o pomoc pri riešení tohto problému." Ďalší citát znie: "Priamo v zmluve nie sú zakotvené podmienky, resp. nie je tam uvedené, že je to vlastne školné. Avšak boli sme diskrétne upozornení, že na konzultácie budeme vpustení jedine s dokladmi o zaplatení. Ak nezaplatíme, máme síce nárok absolvovať skúšky, no v tom prípade sa na ne musíme pripraviť sami." Ďalší citát znie: "Zasielam vám faktúru, ktorú som ako rodič študenta musela zaplatiť. Prosím vás, aby ste nezverejnili na škole túto faktúru, pretože sa môže stať, že kompetentní ľahko zistia, o koho ide. Dieťa mi hovorilo, že ako prvé, keď príde do školy, musí predložiť faktúru o zaplatení, inak ho vylúčia zo štúdia alebo mu nedajú urobiť skúšky." A mám tu viac citácií, ale ešte aspoň jeden citát uvediem: "Na zápise som odmietol podpísať zmluvu o platení z dôvodov, že vysokoškolské externé bakalárske štúdium je bezplatné. Hneď na zápise mi bol zobratý index, až kým nepodpíšem zmluvu. Bez neho nemôžem využívať ani knižnicu. Polovica prednášok už prešla a bez mojej účasti. Žiadnu knihu na učenie nemám k dispozícii, lebo už nie sú. A neviem, čo mám robiť." Mohol by som ďalej citovať, sú tam viaceré ešte uvedené citáty, môžete si ich, páni poslanci a panie poslankyne, prečítať.

V rámci prípravy tejto informácie pre Národnú radu Slovenskej republiky som sa obrátil dňa 26. 9. listom na všetky verejné vysoké školy s výzvou o poskytnutie najaktuálnejších údajov o externom štúdiu v akademickom roku 2003/2004 a o poplatkoch s týmto štúdiom spojených. Z údajov, ktoré vysoké školy poskytli, vyplývajú nasledujúce skutočnosti. V akademickom roku 2003/2004 prišlo po prechodnom znížení počtu novoprijatých externých študentov v akademickom roku 2002/2003 na hodnotu 8 057 opäť k podstatnému zvýšeniu počtu novoprijatých externých študentov, a to na hodnotu 14 872. Študenti externého štúdia zaplatia v akademickom roku 2003/2004 formou školného, darov alebo pod iným označením za štúdium celkove okolo 400 mil. až 500 mil. pričom len asi 50 mil. z týchto finančných prostriedkov zaplatia priamo fakultám. Zvyšok podobne ako v predchádzajúcich rokoch zaplatia v prospech firiem, nadácií, združení na zabezpečenie a organizovanie vysokoškolského vzdelávania.

Ďalší postup ministerstva. Pretože základom vzniku problému nezákonného vyžadovania poplatkov za externé štúdium je dlhodobo neriešené nedostatočné financovanie vysokého školstva, je z hľadiska ministerstva jediným systémovým a prakticky uskutočniteľným riešením dôsledné naplnenie programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa v časti venovanej vysokým školám uvádza, že v rámci transformačného procesu sa vláda sústredí na účinné riešenie problému dlhodobo nedostatočného financovania vysokého školstva, čo znamená, že je potrebné uskutočniť nasledujúce kroky, pokračovať vo zvyšovaní dotácií do vysokého školstva zo štátneho rozpočtu, ktoré začalo v roku 2001, s cieľom dosiahnuť postupne úroveň zodpovedajúcu krajinám OECD, po druhé, zaviesť zákonom príspevok študentom dennej aj externej formy štúdia na náklady s ním spojené a vytvárať aj ďalšie podmienky pre rozvoj viaczdrojového financovania vysokého školstva. Pri zavedení príspevkov študentov dennej aj externej formy štúdia na náklady s ním spojené, teda školného ministerstvo pokladá za kľúčové dodržanie dvoch podmienok, posilnenia systému sociálnej podpory študentov, aby zavedenie školného neznemožnilo nikomu z finančných dôvodov prístup na vysokú školu, a, po druhé, zavedenia školného pre obe formy, teda pre dennú aj externú formu. Ministerstvo školstva v krátkom čase predloží novelu zákona o vysokých školách spĺňajúcu uvedené podmienky. Chcem vás informovať, že v súčasnosti je návrh takejto novely v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré sa v týchto dňoch končí.

Opatrenia, ktoré aj boli už vykonané. Chcem povedať, jedno z nich je novela vysokoškolského zákona, ktorá bola nedávno prijatá tuná v Národnej rade, ktorá sprísňuje, samozrejme, podmienky pre toho, kto organizuje, vykonáva a robí externé formy štúdia. Chcem ďalej povedať, že zabezpečil som v týchto dňoch, aby som mohol poskytovať vzhľadom na to, že každý ten prípad viac-menej je osobitný svojím spôsobom, sú rôzne formy, rôzne zmluvy, právnu pomoc študentom, ktorí sa ocitnú v takej situácii.

A na záver sa chcem vyjadriť ešte k dvom skutočnostiam. Chcem celkom otvorene povedať, že návrh na spoplatnenie len externej formy štúdia za súčasného stavu vecí pokladám za nesystémový a aj taký, ktorý v tichosti by len legalizoval podstatu súčasného stavu. A tento postup ja osobne nepokladám za správny. A chcem aj povedať, že, ako mi je známe, páni poslanci, dostali ste list podpísaný skupinou rektorov, ktorí takýto postup navrhovali. Chcem povedať, že je prekvapujúce, že tento návrh nebol so mnou konzultovaný a ani mi nebol daný na vedomie, čo ma prekvapuje. A pokiaľ mám informácie, nie všetci uvedení rektori v skutočnosti sa podeň podpísali.

Páni poslanci a panie poslankyne, nie je to tak dávno, čo som dostal otázku, či chcem ako minister zápasiť s rektormi. Nuž chcem povedať, že nechcem a nemienim zápasiť s akademickou obcou a s jej predstaviteľmi, ale budem zápasiť s tým, čo je podľa môjho presvedčenia zlé a nemorálne. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa vás, či chce niekto položiť otázku pánovi ministrovi. Dvaja. Končím možnosť teda položiť otázku pánovi ministrovi.

Pán poslanec Ďaďo, nech sa páči.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán minister, isteže vaša práca na základe môjho podnetu v Národnej rade, ktorú ste vykonali, si zaslúži to, aby som vám dnes povedal pred všetkými ďakujem. Ďakujem preto, že ste sa postavili zásadovo a jasne ste ako minister školstva konštatovali, že dochádza k nezákonnému poberaniu poplatkov na vysokých školách. Čo ma ale mrzí, je to, že napriek vašej snahe riešiť tento problém vláda ako celok ostala nečinná, pretože aj z vašej správy, z jej vyjadrení, vyplýva, došlo jasne k porušeniu zákona Slovenskej republiky o nezákonnom spoplatnení externého štúdia. Ak budeme takto ďalej postupovať, tak mi, žiaľ, vážená vláda, nie vy, pán minister, je ľúto toho, že tento spôsob budeme riešiť a Národná rada nemôže týmto spôsobom nič iné, len zobrať na vedomie vašu správu. Vám ako osobe ešte raz ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ja sa ospravedlňujem, už sme všetci nervózni a je predvianočný čas, ale napriek tomu položím otázku, pán minister, jednu jedinú. Napriek viacerým podnetom ste, dá sa povedať, atakovali jednu jedinú vysokú školu, a to tú, kde je rektorom poslanec opozície. Keďže ste takto tvrdo nepostupovali proti ostatným vysokým školám, ktoré sa podľa vás rovnako previnili, nezainteresovaný človek musí mať dojem, že celý váš postoj je politický?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať na tieto dve otázky.

M. Fronc, minister školstva SR: Ja myslím, že nebudem komentovať to, čo povedal pán poslanec Ďaďo.

Pani poslankyňa, myslím, v tej vašej otázke, nie je to postoj politický. Pokiaľ ste počúvali detailne, prebieha vyšetrovanie, kontrola v tejto chvíli na ďalších dvoch vysokých školách a nevyníma v tomto prípade ani najväčšiu vysokú školu, najznámejšiu, Univerzitu Komenského. Len proces kontroly potrebujeme, aby sa uzavrel. A musím povedať, že podľa zákona, keď kontrola sa rozbehne, ten proces je zdĺhavý a komplikovaný, netrvá dni ani týždne, ale trvá mesiace. A ako náhle budem mať znova doklady o tom, o kontrole, budem postupovať rovnako, jednoducho nemienim tuná robiť výnimky. Z druhej strany treba povedať, že kapacity ministerstva školstva, odboru kontroly, sú také, že pokiaľ by som mal prešetriť všetky tie fakulty, na ktorých mám podnet, tak to bude trvať nie mesiace, ale roky. A aj preto som sa obrátil na Slovenskú rektorskú konferenciu, pretože pokladám za dôležité tie veci, ktoré sú už rozbehnuté, dokončiť. Ale pokiaľ Slovenská rektorská konferencia prijme účinné opatrenia, jasné kroky na nápravu veci, tak jednoducho myslím si, že nie je potom dôvod, aby sme ďalej pokračovali. Pokiaľ nebudú prijaté opatrenia, účinné kroky, ktoré ma presvedčia o tom, že je snaha túto vec zmeniť, tak budem ďalej pokračovať. Pokladám to za svoju povinnosť, hoci nie ľahkú, ako som to povedal v úvode, som to pripravený urobiť. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Končím tento bod.

A ako posledný bod, o ktorom by sme mali rokovať, je

informácia o priebehu rokovaní Medzivládnej konferencie Európskej únie k návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.

Pán predseda zahraničného výboru Figeľ, nech sa páči, máte slovo.

J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. V stručnosti povedané, na summite sa európska dvadsaťpäťka nedohodla. My sme rokovali v zahraničnom výbore dnes s ministerstvom zahraničných vecí, teda reprezentovaným štátnym tajomníkom aj o tejto informácii. Zatiaľ nejestvuje ucelená písomná správa. Neprešla ani vládou ani nie je vypracovaná. Ale som toho názoru, a zdieľa to aj výbor, aby sa k tejto veci parlament vrátil v januári na základe komplexnejšej správy v písomnej forme predloženej vládou Slovenskej republiky a konkrétne obhájenej alebo v diskusii vyjadrenej aj účasťou priemiéra a pána ministra zahraničných vecí. Teda ak je s tým súhlas, mohli by sme o tom rokovať v januári aj s písomným podkladom.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem pekne, berieme to na vedomie.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, týmto sme skončili program tejto schôdze, 20. schôdze.

Na záver dovoľte, aby som dal slovo pánovi predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Hrušovskému. Pán predseda, nech sa páči, mikrofón je váš.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som sa vám prihovoril pred koncom kalendárneho roka a zhodnotil náš prvý spoločný rok po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

Na práci parlamentu v roku 2003 by som chcel vyzdvihnúť tri skutočnosti.

Na prvom mieste by som chcel oceniť, že medzi 153 zákonmi sa nám podarilo položiť základy zásadných reforiem verejnej správy, daňového systému, sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva a školstva. Na ustanovujúcej schôdzi som si dovolil označiť tento parlament prívlastkom reformný. Všetci sme vedeli, že nás čaká prijímanie závažných rozhodnutí, ktoré sa dotknú všetkých oblastí života našej krajiny.

Aj keď dnes sa ešte nedá hodnotiť kvalita týchto zákonov, pretože reformy nie sú ešte ukončené, dá sa hodnotiť spôsob a atmosféra, v akej boli zákony prijímané. To je druhá vec, ktorú by som chcel na tomto parlamente vyzdvihnúť. Na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady zložilo poslanecký sľub viac ako 100 nových členov parlamentu. Táto skutočnosť vzbudzovala v občanoch aj v samotných politikoch nádej, že vytvoríme iný, zodpovednejší a kultúrnejší parlament. Chcel by som vám všetkým poďakovať za to, že vyvíjate snahu, aby tento parlament takým bol. Všetci cítime, že rokovania parlamentu boli kultúrnejšie, diskusie boli vecné a bez zbytočných invektív a osočovania. Konkrétnym príkladom bola diskusia a hlasovanie o štátnom rozpočte na rok 2004. Novým poslancom by som chcel vyjadriť uznanie, v pomerne krátkom čase si získali všeobecnú autoritu, zastávajú dobre svoje úlohy na rokovaní výborov aj v pléne a ujali sa zodpovedne svojich ústavných úloh.

Tretia vec, ktorú by som chcel oceniť, je skutočnosť, že zo 153 zákonov prijatých v tomto roku boli v skrátenom legislatívnom konaní prijaté len 3. Upozornenie parlamentu vláde, že osobitný zrýchlený režim prijímania zákonov nebude bez vážnych dôvodov akceptovať, mal vplyv na koncepčnejšie predkladanie návrhov zákonov do Národnej rady Slovenskej republiky.

Verím, že túto atmosféru sa nám podarí preniesť aj do roku 2004, v ktorom nás čakajú vážne rozhodnutia, ktoré ovplyvnia charakter našej krajiny na ďalšie roky. Budeme voliť novú hlavu štátu. Po rokoch snaženia sa staneme členmi Severoatlantickej aliancie a Európskej únie a budeme voliť po prvýkrát aj poslancov do Európskeho parlamentu.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súvislosti s voľbami prezidenta republiky chcem vám dnes oznámiť, že som sa rozhodol vyhlásiť voľby tak, aby do konca januára občania Slovenskej republiky poznali všetkých kandidátov uchádzajúcich sa o zvolenie za prezidenta republiky, čo považujem za korektné nielen voči občanom Slovenskej republiky, ale aj voči všetkým tým, ktorí sa rozhodnú kandidovať na túto najvýznamnejšiu ústavnú funkciu v Slovenskej republike.

Ako predseda parlamentu som tiež inicioval prípravu novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorá súvisí so vstupom do Európskej únie. Chcel by som vás vopred požiadať, aby ste sa pozerali na túto novelu ako nástroj, ktorým si môžeme ako zástupcovia občanov ponechať vplyv na politiku európskych inštitúcií. Zadefinovať v našom právnom poriadku možnosť parlamentu kontrolovať vládu pri rokovaní a schvaľovaní rozhodnutí v európskych orgánoch je jedinou možnosťou, ako môže Národná rada relevantnou mierou vplývať na rozhodnutia prijímané orgánmi Európskej únie. Odmietam v tejto súvislosti argument odporcov navrhovanej kontroly vlády, ktorí namietajú, že Národná rada nebude vedieť prevziať takúto funkciu a ani ju vykonávať efektívne. Efektivita je dôležitá vec, ale nie vždy môže predstavovať najvyššiu prioritu. Rozhodnutia v demokratickom prostredí nemusia byť vždy rýchlo prijaté a uplatnené, avšak vždy, za každých okolností musia byť legitímne. Snaha o efektivitu rozhodovania európskych orgánov nemôže potláčať národnú suverenitu a národné sebavedomie, ktoré predstavuje národný parlament. Únia musí byť priestorom pre maximálne rozvinutú zastupiteľskú demokraciu. Mala by byť v prvom rade priestorom pre občanov, ktorým musíme ponechať reálne právo rozhodovať o svojej budúcnosti.

Vážené kolegyne, kolegovia poslanci, tento rok sme spolu začínali slávnostnou schôdzou v historickej budove Národnej rady. Dovoľte mi predniesť opäť rovnaké želanie ako 1. januára v roku 2003. Láska, šťastie a zdravie sú základným predpokladom pokoja, ktorý všetci tak veľmi potrebujeme. Rád by som vám všetkým zaželal plnosť všetkých troch, aby bol budúci rok naplnený radosťou a pokojom pre celú našu krajinu a všetkých jej obyvateľov. Prajem vám požehnané Vianoce a šťastlivý nový rok. Ďakujem pekne. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP