Čtvrtek 11. prosince 2003

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej bude hovoriť v rozprave pán poslanec Tkáč. Dohodol sa s kolegom Polkom z jedného poslaneckého klubu. Nech sa páči.

V. Tkáč, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Budem veľmi stručný. Chcem stručne uviesť určité systémové väzby, v ktorých zákon o štátnom rozpočte na rok 2004 je, a to sú systémové väzby tak dovnútra štátu, ako aj navonok.

Predovšetkým chcem uviesť, že súčasná politická garnitúra už odstúpila od kritérií tvorby štátneho rozpočtu na vode a na nenávisti, ktoré boli typické od rokov 1999 až 2002, keď sa všetko zvaľovalo na predchádzajúcu vládu a postupovalo sa v intenciách tvrdých reštrikcií, ktoré dopadli osobitne na sociálnu sféru, na oblasť sociálnej pomoci, na sociálnu inklúziu a vylúčenie ľudí zo spoločnosti práve prostredníctvom redistribúcie finančných zdrojov.

Ďalšiu otázku, ktorú by som chcel v tejto súvislosti uviesť, že v septembri 2003 sa vlastne začal šiesty rok vládnutia tejto garnitúry bez ohľadu na to, že sa časť koalície vymenila, a že teda zodpovednosť za celkový stav rozpočtovania a hospodárstva tu platí.

Dopad na oblasť dôchodkovej reformy je evidentný a v tejto súvislosti aj štátny rozpočet vychádza z toho, že došlo k poštátneniu verejných fondov, ako je Sociálna poisťovňa, úrady práce. Poštátnenie malo dopad na pozíciu Sociálnej poisťovne a došlo k veľkej deštrukcii spoločenského vedomia k finančným inštitúciám. Myslím tým cez nelicencované nebankové subjekty, rozkmitala sa oblasť doplnkového dôchodkového pripoistenia a v podstate všetky tie problémy, ktoré súvisia so štátnou pokladnicou, nehovoria nič iné len to, o čom vlastne vie každý, že dôvera ľudí v tieto inštitúcie je mizivá a máme pristúpiť k vytváraniu plurality dôchodkového sporenia, keď si ľudia majú s dôverou vyberať tieto inštitúcie. Všetko to, čo súvisí aj so štátnou pokladnicou, má veľmi zásadný dopad na oblasť regiónov a samosprávy a na likvidáciu verejnoprávneho charakteru fondov.

V oblasti vonkajších väzieb chcem upozorniť na maastrichtské kritériá. Preto predkladám v tejto súvislosti návrh uznesenia, ktorým žiada Národná rada vládu Slovenskej republiky, aby pri rokovaniach s orgánmi Európskej únie presadzovala riešenie zaradenia zdrojov na financovanie dôchodkových reforiem mimo okruhu takzvaných maastrichtských kritérií o deficite verejných financií. Zároveň teda odporučím, aby Národná rada uložila výboru pre sociálne veci a bývanie iniciovať stretnutie výborov pre sociálne veci a ministrov zodpovedných za sociálne zabezpečenie krajín V4 s cieľom získania politickej podpory pre úpravu takzvaných maastrichtských kritérií v prospech zabezpečenia zdrojov na dôchodkovú reformu na úrovni orgánov Európskej únie mimo okruhu deficitu verejných financií.

Ja predpokladám, že v januári by takéto stretnutie v Bratislave mohlo prebehnúť. Pozvali by sme partnerov zo sociálnych výborov V4, pozvali by sme možno aj ďalších účastníkov, ministrov práce a prípadne aj financií v tejto súvislosti tak, aby sme začali vyvíjať aktívnu politiku voči Európskej komisii v súvislosti s tým, že tieto maastrichtské kritériá v podstate vychádzajú doslova z tých sociálnych a dôchodkových systémov, ktoré sú proti tomu modelu, ktorý na Slovensku je nevyhnutné presadiť.

Dnes pravicová vláda vo Francúzsku aj za cenu demonštrácií robí reformu dôchodkového systému, zostáva na priebežnom rozpočtovaní financovania bez ohľadu na kapitalizáciu. Čiže v tejto súvislosti tieto kritériá vyhovujú tým sociálnym systémom, ktoré podľa mojej mienky nie sú žiadnou európskou budúcnosťou. A myslím si, že takýto postup by mal byť prijatý aj koalíciou, aj opozíciou. Toľko k štátnemu rozpočtu na rok 2004.

Pre tieto údaje alebo skutočnosti poslanci Klubu nezávislých poslancov nie sú pripravení podporiť tento rozpočet a budeme hlasovať proti jeho schváleniu.

Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Polka.

L. Polka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, vážený, a skutočne vážený zvyšok poslaneckej snemovne. Ako sa pozerám, myslím si, že táto dvadsiatka tu pevne a zodpovedne háji záujmy svojich občanov a svojich voličov, myslím si, že, vážený pán minister, ospravedlňujem sa, že som vás nepostrehol, ste si rýchlo presadli.

V niektorých parlamentoch, ako sme sa z médií mohli dozvedieť, sa aj pri prerokovaní zákona zákonov pri rozpočte aj pobijú. V roku 1993, 1994 tiež boli ich nálady také bojové ešte v starom parlamente pri prerokovaní rozpočtu. Hovoril som, že to je taká onaká politická kultúra. Ale ak je toto politická kultúra, že si nevieme rozdať karty pri zákone zákonov či už takými, alebo onými stanoviskami, mrzí ma to a zle sa bývalému učiteľovi hovorí do prázdnej sály.

Ešte som tak rozmýšľal nad jedným pozmeňujúcim návrhom, žeby sa Národnej rade jej rozpočet zvýšil o nejakých tisíc korún, aby mal rečník pri pultíku aspoň nejaký pohár vody a spravodajcovia, predkladatelia niečo podobné, pretože nie je asi jednoduché presedieť tu pol dňa. Možno, že by tu taký nejaký vodovodný kohútik stačil.

Dovoľte mi teda...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja vás preruším, pán poslanec. Prosím vás technikov, cez niekoho niekde organizačne zabezpečte pohár vody pánovi poslancovi Polkovi. Keby sme nemali nato rozpočet, ja mu to z môjho poslaneckého platu zaplatím. (Hlasy v pléne.)

L. Polka, poslanec: Ďakujem za dobrosrdečnosť. Išlo mi hlavne o tých kolegov, ktorí tu sedia po ľavej a po pravej ruke. Ak to oni robia poctivo a vážne, myslím si, že aj tou kávou by ste ich, pán podpredseda, mohli ohodnotiť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dostanú kávu, až keď im prejde rozpočet.

L. Polka, poslanec: Môžem pokračovať ďalej po rukách pre ich občerstvovanie? (Smiech.)

Dovolil by som si k dvom kapitolám, k dvom okruhom štátneho rozpočtu.

Prvý je pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu, a to v zmysle zákona č. 471/2002 Z. z. o pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov. V § 7 písm. h) žiadame v návrhu štátneho rozpočtu vyčleniť finančné prostriedky v rozpočtovej kapitole ministerstvo školstva v časti výdavky na programy poradové číslo a kód programu 021 doplniť o bod F zlepšenie spoločenského postavenia začínajúcim mladým učiteľom - pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov 340 miliónov Sk. Ďakujem pekne.

Odôvodnenie. Ide mi predovšetkým o skutočnosť, že tu bol vlani prijatý zákon o pôžičkovom fonde. Zdôrazňujem zákon. Zákon napriek tomu, že sa o ňom veľmi vážne diskutovalo, napriek tomu pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2003 finančné prostriedky na tento účel neboli vyčlenené, ani Fond národného majetku, ktorý môže podľa § 7 písm. a) citovaného zákona prispieť do tohto fondu, nerátal s finančnými prostriedkami na poskytnutie pôžičiek pre začínajúcich pedagógov. Prezident Prezídia Fondu národného majetku pán Kojda to vtedy odôvodnil tým, že návrh rozpočtu nepočíta s úhradou požadovaných finančných prostriedkov vo výške 350 miliónov, pretože na zaradenie tejto čiastky do rozpočtu Fondu národného majetku je potrebné uznesenie, ktorým by vláda Slovenskej republiky schválila použitie majetku Fondu národného majetku podľa § 28 ods. 3 písm. b) pre pôžičkový fond. Domnievam sa, že realizácia tohto pozmeňujúceho návrhu by sa mohla aj týmto spôsobom riešiť, že by vláda uznesením zaviazala fond na takéto riešenie.

Problémy učiteľov boli teda odsunuté na vedľajšiu koľaj. Pritom v programovom vyhlásení súčasnej vlády sa uvádza: "V osobnosti a profesionalite učiteľa vidí vláda kľúčový prvok rozvoja školského systému, preto vypracuje motivačný systém odmeňovania, odborného a kariérneho rastu učiteľov s cieľom zvýšiť atraktivitu učiteľského povolania."

Situácia u mladých učiteľov, ale aj učiteľov s niekoľkoročnou praxou je taká, že z existenčných dôvodov odchádzajú, pretože často je to pre nich otázka prežitia. Nemôžu si založiť rodiny, hľadajú finančne výhodnejšie zamestnania. Mnohí, ktorí vnímali perspektívu učiteľskej práce s láskou a zápalom, s ideálnymi predstavami, menia svoj názor po konfrontácii s realitou v praxi. Zďaleka tu však nejde len o financie. Nedostatočná spoločenská akceptácia, nedôvera v budúcnosť a perspektívu svojej profesionálnej voľby je najčastejšou príčinou nenastúpenia, respektíve odchodu zo školstva.

Minister školstva Martin Fronc na začiatku tohto školského roku hovoril o perspektívach rozvoja slovenského školského systému, o potrebe vzdelávania ako podmienky múdrosti, mravnosti a láskavosti. Ale malo by to tu byť aj o zodpovednosti a o plnení prísľubov tým, za ktorých je zodpovedný, a to sú žiaci, študenti a učitelia.

Môžeme sa opýtať, ktoré sú vlastne prioritné úlohy v školstve. Či by nemalo byť školstvo ako celok prioritou tejto spoločnosti. Kým v minulosti u nás platilo, som baník, kto je viac, dnes platí, som učiteľ, kto je menej.

Teraz mi dovoľte, vážené kolegyne, kolegovia, niekoľko poznámok k rozpočtu ministerstva vnútra, ktorý v celkovom globále činí 18,4 miliardy, kde 8,4 miliardy, t. j. niečo vyše 40 percent len pretečie cez mzdové učtárne. Príjmová kapitola je stanovená na 762 miliónov. Možno si spomínate na týždeň nejakého sprísneného postihu vodičov, kde ministerstvo vnútra, Policajný zbor sa tasalo tým, že zarobilo 18 miliónov za týždeň. Pritom nevykonávali nič mimoriadneho, robili bežnú cestnú kontrolu a zamerali sa na agresívnych vodičov. Ak by ministerstvo vnútra takýmto spôsobom pracovalo celý rok, myslím si, že by dokázali navýšiť kapitoly.

Ja sa plne prikláňam k návrhu predsedu branno-bezpečnostného výboru pána Kaliňáka, že treba rozpočet ministerstva vnútra navýšiť, aj v diskusii vo výbore vyšiel záver, že asi 1 miliarda by urobila polícii radosť a spravila by z nej plne funkčnú políciu. Lenže od roku 1990, keď bol ministrom vnútra pán Mečiar, sa začal proces scivilňovania. Vždy sa tam narazilo na peniaze. Nový minister sa vrátil k tejto múdrej téze scivilňovania avšak s takouto realitou. Plukovnícka chunta sekcie, personálnej sekcie, ktorá má tento proces v rukách, to rieši tak, že plukovník, riaditeľ odboru odíde do civilu s odchodným okolo 400- až 500-tisíc korún, s výsluhovým dôchodkom vo výške 28-, 29-tisíc a ostane ako civil pracovať na tom istom mieste, čiže zhodí plukovnícke výložky, ostane tam pracovať ďalej s platom 35-, 40-tisíc. To je, prosím, proces scivilňovania v rezorte ministerstva vnútra a na tých najvyšších článkoch, pretože s takýmto odchodným nemôže rátať nadpraporčík kynológ alebo nadprapočík, ktorý tu behá s doprovodnými autami, pretože ten sa nemá kde scivilniť. Toho psa podľa policajných predpisov musí vodiť policajt.

Ministerstvo vnútra vlečie so sebou stále takzvané príspevkové organizácie, to sú rekreačné a liečebné zariadenia. Sú to príspevkové, kde 80 percent príspevku tvorí štátny rozpočet. Robí sa to tak, že sa organizujú v Liptovskom Jáne, v Trenčianskych Tepliciach, Bardejovských kúpeľoch sústavné porady, kde zo 100 účastníkov 98 pricestuje z Bratislavy a tam sa radia policajní funkcionári. Namiesto toho, aby sme primali tieto inštitúcie k zainteresovanosti, aby sa podieľali napríklad aj na rozvoji cestovného ruchu, pretože sú to skutočne dobre vybavené zariadenia, ponechávame ich ako príspevkové organizácie a žerú rozpočet ministerstva vnútra.

Ďalším príkladom nekonečného procesu je letecký útvar ministerstva vnútra. Všade vo svete úlohy súvisiace s prepravou ústavných činiteľov zabezpečuje armáda, má na to vyčlenené prostriedky, ale najmä minister obrany pravidelne plače nad tým, že piloti nemajú nalietané hodiny. Ajhľa, na ministerstve vnútra je TU 154 a JAK, ktoré z času na čas vozia ústavných činiteľov z vlastného rozpočtu.

Čo je, aký je účel alebo aký je zmysel, aby Policajný zbor zabezpečoval takéto úlohy. To, že je to ochrana ústavných činiteľov, to predsa nesúvisí s tým, aké lietadlo tohto ústavného činiteľa, nehovoriac o tom, že oveľa lacnejšie by bolo asi zakúpenie si letenky než prevážanie sa v jednom veľkom monštre Tupolev.

Ministerstvo vnútra nevyhnutne potrebuje nové vrtuľníky na monitorovanie situácie na východnej hranici pri zabezpečovaní náročných zodpovedných úloh, kde je doménou čas. Ale napriek tomu sa nechce vzdať svojich starých lietadiel.

Podobný príklad sme našli pri poslaneckom prieskume v kriminalisticko-expertíznom ústave. Kriminalisticko-expertízny ústav má 180 súdnych znalcov, ktorí môžu byť, by som povedal, garantmi vysoko prosperujúcej organizácie, ako je napríklad Ústav súdneho inžinierstva pri Žilinskej univerzite. Nie, tu naopak, tu sa v rámci takzvaných reforiem v rezorte ministerstva vnútra v Policajnom zbore začlenili títo súdni znalci do riadnych policajných štruktúr, fungujú tam ako policajné orgány, to znamená, že súdny znalec, ktorý môže pôsobiť v procesnom konaní za niekoľko x-tisíc korún, najmä s ohľadom na nový zákon, ktorý sa teraz prijímal o súdnych znalcoch a tlmočníkoch, ktorý máme v šuplíkoch, tak sa z nich stane štátom platený orgán, ktorý sa pomotá na mieste činu, a tým pádom je vyfaulovaný z ďalšieho procesného konania.

Náš návrh z poslaneckého prieskumu z branno-bezpečnostného výboru nebol akceptovaný a títo ľudia ostanú nevyužití. Nehovoriac o tom, že mnoho z nich odchádza do toho spomínaného USI do Žiliny, pretože tam vidia ďalšiu perspektívu svojej profesionálnej orientácie.

Ak sme hovorili o téze približovania k občanom, pripadá mi nesmierne údivná a čudná zložitá realizácia reforiem, ktoré sú skutočne len reformami vo vnútre a spočívajú v presúvaní sa úradníkov z Pribinovej na Račiansku.

S veľkou nádejou som očakával formu programového rozpočtovania a myslím si, že je to perspektívna forma rozpočtovania v Slovenskej republike, ale ajhľa! Na strane 40 ochrana verejného poriadku a bezpečnosti. Cieľ jeden. To proste v čase, keď nám vybuchujú autá, keď horia autá podnikateľov, keď ešte nad teplými mŕtvolami podnikateľov najvyšší alebo druhý najvyšší policajný funkcionár povie, veď to boli mafiáni. To je vybavovanie účtov medzi gangami. Ja neviem, čo je to za kategória mafián na Slovensku, skutočne nie som v tomto taký zdatný ako policajní funkcionári, ale je to človek a zahynul človek rukou vraha. Ak my toto benevolentne ponechávame s tým, že sú to vybavovania účtov medzi gangami, tak takíto policajní funkcionári nemajú čo robiť v tejto republike ani na tejto planéte.

Takže k tým cieľom. Obmedziť dopad kriminality na občanov Slovenskej republiky. Cieľ jeden. Každoročne vydávať a novelizovať interné predpisy prezidenta Policajného zboru na schválenie výkonu policajných činností. V roku 2004 vydať a novelizovať 95 interných predpisov. Občan, teš sa, raduj sa, policajný prezident bude vydávať interné predpisy.

Cieľ - boj s organizovaným zločinom. Cieľ. Každoročne rozkladať zločinecké a organizované skupiny, pričom v roku 2004 rozložiť 16 skupín.

Dámy a páni, my vieme, že máme 16 skupín a naplánovali sme si, že ich v roku 2004 rozložíme. Niekedy v rokoch 1975, 1976 si pamätám na záväzok pracovníčok Prioru v Banskej Bystrici, ktoré sa zaviazali, že sa budú na zákazníkov usmievať.

Cieľ jeden - ochrana verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, boj proti kriminalite. Zvyšovať počet objasnených trestných činov na jedného policajta okresných riaditeľstiev Policajného zboru a krajských riaditeľstiev, pričom v roku 2004 zvýšiť podiel na 3,7 objasnených trestných činov na jedného policajta. No tak treba si skutočne spraviť nejakú koordinačnú poradu so zločincami, aby sa tento cieľ mohol naplniť, pretože realizácia je asi taká, že do najhorších okresov, okresných riaditeľstiev z hľadiska objasnenosti, to je Bratislava I, III, IV a aj V sa včleňujú okresy, Malacky do štvorky, Senec do dvojky a Pezinok do trojky. A približovanie výkonu policajnej služby sa deje takým spôsobom, že v obci Rohožník, kde bolo obvodné oddelenie Policajného zboru, už obvodné oddelenie nebude, lebo je tam slabý nápad. Nespĺňa predpokladanú trestnú činnosť na 3,7 percenta objasnených trestných činov na policajta. Čiže tí šikovní, schopní policajti, ktorí vedeli vypudiť trestnú činnosť zo svojho revíru, tak budú potrestaní tým, že ich zaradia niekde do Petržalky alebo do Bratislavy IV, aby sa tu aktívnejšie vybavovali.

Takže skutočne je to pre mňa sklamanie, že forma programového rozpočtovania sa zvrhla do takýchto intelektuálnych výtvorov policajného prezídia, ktoré sľubuje občanom, že bude vydávať interné predpisy. Berte to, prosím, ako námet pre budúce rozpočtovanie, pretože v rezorte ministerstva vnútra chýba jeden základný útvar, ktorý by sa mohol volať, ja neviem, útvar strategického plánovania alebo v nejakých týchto súvislostiach pomenovaný, ktorý by dával istú koncepciu s istým výhľadom na tri, štyri, päť rokov. Sústavné reformy žerú peniaze z rozpočtu, sústavné reformy odďaľujú policajta od občana a spôsobujú tie percentá nedôvery, ktoré polícia v momentálnom čase požíva.

Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, o slovo požiadal spoločný spravodajca, ktorý chce vystúpiť v rámci rozpravy, pán poslanec Farkas. Nech sa páči.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Včera tu pán kolega Opaterný hovoril o niektorých otázkach, ktoré tu zdôvodňoval, že je potrebné presunúť určité finančné prostriedky z rezervy vlády na zvládnutie niektorých cieľov a medzi týmito cieľmi naznačil aj dobudovanie alebo rekonštrukciu Univerzitnej knižnice v Bratislave.

My ako spravodajcovia sledujeme tieto návrhy tak z obsahového, ako aj z legislatívneho hľadiska a vychádzajúc z toho, že ide o takýto problémový okruh otázok, ktorý je nám blízky, a vychádzajúc aj z toho, že vláda pri predložení vládneho návrhu zákona o rozpočte na rok 2004 vo svojich rezervách počítala aj s položkou na dobudovanie alebo rekonštrukciu Univerzitnej knižnice sa nám javí ako skupine poslancov, že bude potrebné tento pozmeňujúci návrh trošičku upraviť tak z obsahového, ako aj z legislatívneho hľadiska a práve preto skupina poslancov teraz pristupuje k tejto otázke na čele s pánom poslancom Opaterným a navrhujeme v prílohe č. 3 k zákonu o rozpočte na rok 2004 výdavky štátneho rozpočtu záväzné ukazovatele meniť takto. V kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zvýšiť výdavky o 95 miliónov Sk a tieto zdroje použiť na multifunkčné, kultúrne a knižničné centrum Program 07G0109. Teda tak už som naznačil na dobudovanie Univerzitnej knižnice a podľa nášho hodnotenia, keď tieto prostriedky budú zabezpečené v rozpočte, tak je tu reálna šanca nato, že do konca roku 2004 táto knižnica bude naďalej môcť slúžiť verejnosti.

Ďakujem vám pekne za podporu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Farkas bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa za navrhovateľa, prosím, pán podpredseda vlády Mikloš. Ja sa vám ospravedlňujem, ja rád dávam slovo na faktickú poznámku, ale nevidím. Prosím vás páni technici, ak môžete, nech sa páči, faktickú poznámku, zapnite mikrofón kolegovi poslancovi.

Pán Burian, nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Chcem len upozorniť, že my tu stále rozprávame pri tomto rozpočte, že koľko máme problémov so zabezpečením príjmovej zložky a skadiaľ si vezmeme alebo skadiaľ teda zoškrtneme tento rozpočet. Musíme upozorniť, že v kapitole granty a transfery, teda dividendy z podnikov, je rátané s výškou 8,3 miliardy Sk a ako upozorňujem, že už tento rok sa predpokladá zisk plynárenského priemyslu na úrovni 20 miliárd korún. Po zvýšení cien budúceho roku sa predpokladá zisk na úrovni 25 až viac miliárd Sk, ak z toho vyberiem 51 percent, tak už budúci rok nemôže byť 8,3 miliardy, ale ten zisk sa musí odhadovať niekde medzi 10 - 11 miliardami korún alebo teda dividendy alebo podiely na zisku pre štátny rozpočet.

Takže moja otázka alebo moje konštatovanie o tom, že už v tejto kapitole granty a transfery pri výške 8,3 miliardy, keď sa ráta, že medziročný nárast je 4,3 miliardy korún, ja tvrdím, že je tam minimálna rezerva 2 miliardy korún. Takže na tým by sme sa mali tiež zamyslieť a ja by som si tiež rád vypočul pána podpredsedu vlády a ministra financií o tom, kde teda alebo či sú tu nejaké skryté rezervy, alebo to je nejaký predpoklad nejakých ďalších možností priechodu zvyšovania rozpočtu v niektorých kapitolách.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Tak v tejto chvíli zopakujem len vyhlásenie, že rozprava je skončená, slovo má podpredseda vlády pán minister financií Mikloš. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi najskôr, aby som nezabudol tak hneď možno reagovať na pána poslanca Buriana. Nie sú tam rezervy, tie dividendy, samozrejme, disponibilný zisk sa člení na dividendy a reinvestovaný zisk, čiže nemožno z dosiahnutého zisku odvodzovať priamo výšku dividend.

Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k veľmi dlhej a veľmi obsažnej rozprave. Dovoľte mi, aby som ocenil na začiatku hneď vecný tón a charakter diskusie, naozaj keďže to môžem porovnávať, keďže som dnes prítomný pri predkladaní šiesteho štátneho rozpočtu v jednom rade, tak musím povedať, že podľa môjho názoru diskusia bola zatiaľ spomedzi tých šiestich rokov najvecnejšia, najkorektnejšia a najkonkrétnejšia, a chcel by som teda oceniť vystúpenie naozaj všetkých poslancov aj z hľadiska tónu, ale aj z hľadiska obsahu.

Musím povedať, že ja som pozorne diskusiu sledoval a sám som sa poučil v mnohých veciach, z mnohých medzinárodných porovnaní, ktoré tu boli predkladané, ale aj z hľadiska návrhov, z hľadiska vecnej problematiky. Faktom ale je, že nikto určite nespochybňuje potreby v oblasti školstva, v oblasti zdravotníctva, v oblasti sociálneho systému, v kultúre a tak ďalej. To všetko, čo tu bolo vymenúvané, v poľnohospodárstve, ale je potrebné dať to do istých súvislostí.

Takže dovoľte mi, aby som najskôr povedal pár slov práve o týchto súvislostiach. Za kľúčové a podstatné považujem, a aj vláda považuje to, aby sa napĺňali zámery, aby sa napĺňala vízia, ktorú táto vláda má. Tie zámery a tá vízia je zhmotnená v programovom vyhlásení vlády, a to ozdravovanie ekonomického prostredia, ozdravovanie verejných financií, znižovanie deficitu verejných financií nie je samoúčelné. Nie je to samoúčelné a ani nás neteší, keď musíme šetriť, ale sme presvedčení o tom, že toto šetrenie, toto znižovanie deficitov, ozdravovanie verejných financií a zlepšovanie podnikateľského prostredia je jediným skutočným dlhodobým nástrojom na zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a vytváranie predpokladov na dlhodobý a udržateľný ekonomický rast. To je podľa môjho názoru kľúčová téza a iný poctivý prístup k tomuto neexistuje.

Faktom je, a dovoľte mi povedať a naozaj by som bol nerád, keby to poslanci komunistickej strany brali nejako osobne, ale najmä v ich vystúpeniach zaznela taká istá nostalgia za minulosťou a výčitky, že takáto nevyhnutná úspornosť je preto, že sa tu nepokračovalo v tom, čo tu bolo 40 rokov.

Takže chcel by som veľmi jasne povedať a poznamenať, že naozaj je to tak, že naše dnešné zaostávanie, naša potreba mať vyšší ekonomický rast ako v iných krajinách, ktoré nemuseli prejsť touto skúsenosťou, je daná stále najmä tým, že počas 40 rokov komunistického režimu došlo k výraznému zaostávaniu za ostatným svetom.

Faktom je, a to by som rád povedal v číslach a v grafoch, ktoré tu mám k dispozícii, že kým v rokoch 1913 až 1950 vtedajšie Československo alebo územie, ktoré patrilo potom do Československa, dosahovalo vyšší ekonomický rast ako priemer dnešných krajín Európskej únie a takisto po roku 1990 Česko-Slovensko a potom Slovensko dosahuje vyšší ekonomický rast ako krajiny dnešnej Európskej únie, to je fakt, teda pred komunistickým režimom aj po ňom sme dosahovali a dosahujeme vyšší rast ako dnešné krajiny Európskej únie, v rokoch 1948 až 1990 to bolo naopak, dosahovali sme nižší rast hrubého domáceho produktu a v dôsledku tohto vývoja vzniklo zaostávanie, ktoré dnes potrebujeme dobiehať. To sú fakty, to sú čísla, ktoré hovoria o tom, že v roku 1948 vtedajšie Československo malo vyšší hrubý domáci produkt na obyvateľa ako Rakúsko alebo Nemecko a počas toho 40-ročného obdobia vzniklo výrazné zaostávanie, ktoré dnes musíme prekonávať, a potreba reforiem, ktoré dnes musíme robiť. Myslím si, že je potrebné to povedať, pretože to je realita, to sú fakty a aj preto dnes musíme prechádzať mnohými bolestnými reformami, aby sme mali vyššie tempo ekonomického rastu, aby sme dobehli úroveň týchto krajín.

Z toho hľadiska je pravdou a chcem sa naozaj zastaviť pri tom a oceniť aj to, že viacerí z vás hovorili o význame štátneho rozpočtu ako o istom východisku, istej základni, ktorá vytvára predpoklady na rast a na rozvoj a na fungovanie vlastne aj iných oblastí fungovania štátu. V tomto zmysle chcem zdôrazniť, že tento štátny rozpočet naozaj je neľahkým rozpočtom, ale takým rozpočtom, ktorý na jednej strane zohľadňuje reformy v ostatných rezortoch a na druhej strane vytvára predpoklady na uskutočnenie týchto reforiem a na naplnenie cieľov programového vyhlásenia vlády.

K porovnaniam chcem povedať, pretože zazneli viaceré porovnania roku 2004 a 2003. Chcem povedať a plne podporiť to, čo povedal pán poslanec Mikuš z SDKÚ, že nemožno mechanicky porovnávať údaje ani v príjmoch, ani vo výdavkoch štátneho rozpočtu 2004 a 2003, a to z toho dôvodu, že sa výrazne mení obsah a štruktúra rozpočtu pre rok 2004. Po prvé tým, že vstupujeme v roku 2004 do Európskej únie, a teda aj v príjmoch, aj vo výdavkoch sú položky, ktoré v rozpočte na rok 2003 celkom prirodzene nie sú. Druhý dôvod je ten, že došlo aj k presunom medzi štátnym rozpočtom a inými zložkami verejných financií. Čiže naozaj chcem potvrdiť to, čo povedal, že nemožno to mechanicky porovnávať a vyvodzovať z toho dôsledky, či niečo rastie, alebo klesá.

Ďalší kľúčový parameter, ktorý tento štátny rozpočet má, načo tiež upozornil on, je to, že klesá podiel výdavkov štátneho rozpočtu na hrubom domácom produkte. To je niečo, čo ja aj vládna koalícia vníma pozitívne, na druhej strane beriem na vedomie, že niektorí poslanci, najmä myslím si, že to boli poslanci komunistickej strany, že podľa nich to je zlé, lebo podľa nich štát by mal mať väčšiu úlohu v ekonomike. To je, samozrejme, vec ideového názoru na to, čo má štát robiť, alebo nemá, ale ja to považujem za pozitívne, že štát zmenšuje svoje zasahovanie do ekonomiky a vytvára väčší priestor pre súkromné podnikateľské subjekty, pretože tieto práve sú schopnejšie lepšie využiť zdroje a zabezpečiť aj vyšší ekonomický rast.

Dovoľte mi v prvom bloku sa vyjadriť k makroekonomickým predpokladom. Nebudem hovoriť, nebudem tú rozpravu komentovať po jednotlivých vystúpeniach, skôr zhrniem tie bloky. K tejto problematike sa vyjadrovali najmä páni poslanci Šulaj, Kozlík, Muňko, Maxon, Kiňo, Mikuš, k tým odhadom, k tým makroekonomickým predpokladom.

Po prvé by som chcel povedať, že možno pre budúcnosť by bolo dobré, keby sme rozdelili technickú a politickú časť pri príprave, ale aj pri diskusiách o štátnom rozpočte. Podľa môjho názoru otázka makroekonomických predpokladov, teda prognózy ekonomického rastu, nezamestnanosti, inflácie, ale aj odhady príjmov štátneho rozpočtu alebo verejných rozpočtov je skôr odborná a technická záležitosť. Naozaj to sú veci, na ktorých pracovali tímy odborníkov aj nezávislých, aj nezávislé inštitúcie od vlády, a toto sú veci, ktoré majú odborný charakter. Omnoho politickejší charakter má potom diskusia o tom, ako tie príjmy, ktoré máme k dispozícii, a tie vychádzajú práve z tých makropredpokladov a z odhadov, napríklad daňových príjmov, ako ich rozdeľovať. Čiže tá výsostná politika je podľa môjho názoru v tom, určiť si, aký má byť deficit a aké ďalšie smerovanie deficitu, to nám dá pri odborne odhadnutých predpokladoch príjmov, z toho to nám vygeneruje potom, koľko je výdavkov a tá politika by mala byť najmä v diskusii o tom, ako tie výdavky použiť, čo by štát mal zabezpečovať, čo by nemal, čo by mal vo väčšej miere, čo by mal v menšej miere.

Preto sa chcem vyjadriť k tomu a viaceré príspevky boli v tom zmysle, že hovorili, zle je to odhadnuté, rast bude nižší, inflácia bude vyššia, nezamestnanosť bude vyššia a tak ďalej a tak ďalej, príjmy z daní budú iné. Tu chcem povedať, ale ozaj v dobrom to hovorím, že každý rok sa toto opakuje a ja som si dal vytiahnuť vystúpenia viacerých poslancov v minulých rokoch, ako odhadovali, čo bude v rozpočte, a ako sa potom vývoj uskutočnil, a keďže tá diskusia bola veľmi vecná, nechcem to tu citovať, len chcem predostrieť, že sa veľmi ľahko dá dokázať, že ten vývoj v absolútnej väčšine prípadov potvrdil tie odborné odhady ministerstva financií a vlády, vo väčšine prípadov, nehovorím, že vždy, a skôr vystúpenia boli zrejme motivované viac politicky ako odborne a tie isté výhrady sa vo väčšine prípadov nepotvrdili. Nebudem to citovať, nechcem vás zdržiavať, ale myslím si, že toto je faktom.

Máme snahu na ministerstve, a to je ďalšia vec, máme snahu na ministerstve financií naozaj prípravu tých podkladov na makro, na tom, aký bude rast a tak ďalej, odpolitizovať, dať na odbornú bázu a my sme ponúkli aj vo výboroch poslancom, že ak majú záujem zúčastniť sa na tejto diskusii, tak už u nás to robí Inštitút finančnej politiky a ďalšie odborné útvary, ja som ponúkol túto diskusiu už pri tvorbe, ale vecne chcem teda reagovať, prečo si myslím a v čom teda tento najdôležitejší ako príklad hrubý domáci produkt, lebo zaznelo vo viacerých príspevkoch, musím povedať, že logicky to bolo zdôvodnené, že keďže je štruktúra hrubého domáceho produktu taká, aká je, tak sa logicky vyvodzovalo, že ten rast podľa viacerých opozičných poslancov nemôže byť taký, ako vláda navrhuje.

Takže chcem povedať argumenty vecné, ktoré nás vedú k tomu, že predpokladáme, že ten odhad je realistický.

Po prvé, predpokladáme teda 4,1-percentný rast HDP a spomeniem iné nezávislé odborné odhady iných inštitúcií na budúci rok. OECD odhaduje pre Slovensko rast 4,2 percenta, Európska komisia 4 percentá, Medzinárodný menový fond 4 percentá a analytici referenčných bánk ako priemer ich odhadov 4,4 percenta. Takže myslím si, že aj z tohto hľadiska sa dá povedať, že je to v tom intervale, dokonca spodnejšej časti priemeru odhadov týchto inštitúcií. Zároveň ale, aby som neargumentoval len tým, že aj iní to potvrdzujú, tak chcem povedať aj vecne, prečo si myslíme, že ten rast bude taký.

Po prvé. Predpokladáme pokračovanie silného zahraničného dopytu a faktom je, že tento rok dokazuje, že napriek poklesu, napriek recesii u našich odberateľov, najmä v Nemecku a v západnej Európe, náš rast výrazne rastie, dokonca veľmi prekvapivo rastie. Predpokladáme pokračovanie tohto trendu, aj keď so zmierňujúcou sa intenzitou.

Ďalej konečná spotreba domácností. Tu by som rád upozornil, že konečná spotreba domácností nezávisí len od čistých miezd, lebo tu sa dávala táto analógia, ale konečná spotreba domácností závisí aj od iných zložiek príjmov domácností, ako sú napríklad aj zníženie úspor, alebo ako sú iné príjmy ako príjmy z pracovnej činnosti. Aj v tomto roku sa ukázalo, že reálne mzdy mierne poklesli, ale konečná spotreba domácností mierne vzrástla, veľmi mierne vzrástla.

Ďalej je to predpokladaný silný rast investícií vo väzbe na daňovú reformu, nízke úrokové sadzby a niektoré veľké projekty, ďalej je to vplyv prílevu peňazí z Európskej únie na celkový domáci agregátny dopyt, čo by malo tiež spôsobiť vyšší rast, a ďalej je to aj takzvaný kalendárový efekt. Faktom je, a to ovplyvňuje pomerne výrazne, že v budúcom roku budú o štyri pracovné dni viac, ako je to v tomto roku, čo mimochodom ovplyvňuje o dve desatiny percenta, čo nie je málo, hrubý domáci produkt.

Takže z tohto hľadiska si myslím a som presvedčený, že tie odhady sú reálne a že môžeme predpokladať, že to naplnené bude. Čiže to je a mohol by som takto hovoriť aj o nezamestnanosti, mohol by som takto hovoriť aj o inflácii, myslím si, že my sme presvedčení, že tie predpoklady sú odhadnuté reálne.

Ďalší okruh, ku ktorému sa chcem vyjadriť a zaznel vo viacerých vystúpeniach najmä pánov poslancov Ševca, Šulaja, Čaploviča, Buriana, je otázka maastrichtských kritérií a otázka teda tá, či naozaj je také dôležité znižovať deficit a či by nebolo lepšie mať väčšie verejné výdavky, a tým dať väčší impulz ekonomike, aby rástla rýchlejšie. Tu by som rád zdôraznil najmä jednu vec. Pre nás nie sú maastrichtské kritériá a ani Európska menová únia posvätnou kravou, pretože toto je nejaký ideologický cieľ. My sme presvedčení o tom, že je dobré pre zdravie ekonomiky, pre jej životaschopnosť, pre jej dlhodobý a udržateľný rast mať čo najnižší deficit verejných financií. A naše deficity verejných financií sú zatiaľ stále príliš vysoké. Takže zároveň sme presvedčení, že vstup do Európskej menovej únie bude mať pozitívne efekty, a to tu nejdem teraz zdržiavať prečo, v analýze stratégie, ktorú vláda spracovala, to je jasne vysvetlené prečo.

Na podporu tohto argumentu chcem tiež povedať, že podľa mňa nie je náhodou, že všetkých desať krajín, ktoré vstupujú dnes do Európskej únie, majú takú istú stratégiu. Chcú čo najskôr vstúpiť aj do Európskej menovej únie, pretože sú presvedčení o tom, že pre ich ekonomiky to bude dobré. Že to bude ďalší impulz na rýchlejší a udržateľný ekonomický rast.

Čiže chcem povedať, že maastrichtské kritériá a vstup do menovej únie nie je pre nás cieľom samým osebe, ale sme presvedčení, že splnenie týchto kritérií je dobré pre ekonomiku bez ohľadu na to, či do menovej únie budeme vstupovať, alebo nie, ale zároveň sme presvedčení, že aj vstup do menovej únie má ďalšie výraznejšie pozitívne efekty.

Tu by som teda ešte chcel zdôrazniť, že znižovanie deficitu je nesmierne náročná vec, pretože sami viacerí z vás ste hovorili o tých parametroch. Hrubý domáci produkt na budúci rok je predpokladaný 1 300 miliárd korún, čiže 1,3 bilióna korún. Zníženie o 1 percento HDP znamená 13 miliárd korún. Inými slovami, keď by sme neznižovali HDP, tak by sme mali, napríklad v tomto roku máme 5 percent, v budúcom chceme 3,9. Keby sme neznižovali mieru deficitu a nechali ju na úrovni 5 percent, tak máme k dispozícii o viac ako 13, o 14 miliárd korún viac. V tomto roku to bol dokonca ešte väčší rozdiel oproti minulému, keďže sme znižovali o 2,2 percenta. Znamená to, že len z tohto titulu by sme mali v tomto roku viac o nejakých 25 miliárd korún, keby sme tento deficit neznižovali oproti minulému roku.

Navyše znižujeme daňové zaťaženie merané podielom k HDP, čo je ďalší výpadok z toho, čo môžeme použiť, ale sme presvedčení o tom, že je to dobrá cesta, aj keď ťažká cesta, pretože zlepšuje podnikateľské prostredie, spôsobí väčší prílev investícií, vyššiu tvorbu pracovných príležitostí a práve predpoklady pre ten dlhodobo udržateľný rast.

Teraz by som spomenul, ak dovolíte, bloky, ktoré najčastejšie zaznievali, a povedal k nim pár argumentov a čísiel, prečo sme navrhli taký rozpočet, aký sme navrhli. Školstvo, vzdelanie, veda, výskum, zaznelo to možno najčastejšie a aj je to určite téma, kde by sme sa asi najskôr zhodli, že toto je oblasť, ktorá by chcela viac peňazí a kde by každý chcel dať peňazí viac. Zaznelo to vo vystúpeniach pánov poslancov Ševca, Ondriaša, Brestenskej, Murgaša, Čaploviča, Fajnora, Muškovej, Antošovej a ďalších.

K školstvu chcem povedať, že áno, a ja sám považujem podiel verejných výdavkov na školstvo, vzdelanie, vedu a výskum za nedostatočný a ja sám si myslím a budem presadzovať, aby bol podiel vyšší, aj podiel z HDP. Zároveň hovorím, ale, a to ale musím povedať, pretože po prvé, je to dané tým, že nemôže všetko byť prioritami a, samozrejme, že je tu vzťah medzi tým, že keď zvýšime napríklad v poľnohospodárstve peniaze z 13 miliárd v tomto roku na 19,8 miliardy v budúcom roku a zároveň znižujeme deficit verejných financií, čo som hovoril, čo znamená aj v absolútnej čiastke, tak je logické, že nedostatok sa javí potom ako výrazný. A to poľnohospodárom len ako príklad, lebo sú aj iné oblasti, ale tam je ten nárast najväčší. Čiže na túto súvislosť by som po prvé chcel upozorniť.

Po druhé. V školstve dochádza k navýšeniu, ono je prioritou, a tu by som rád povedal jedno číslo, ktoré považujem za kľúčové. Čo sa týka platov, tam je navýšenie o 7 percent k 1. 8., čiže viac ako inde v štátnej službe, kde je to 5 percent. Ale čo sa týka tovarov a služieb, a to je kľúčové asi, to sú tie výdavky na energie, plyn a tak ďalej vodu, čo sa týka tovarov a služieb dochádza k nárastu na regionálne školstvo, teda základné a stredné školy o 12 percent oproti navýšenej základni v tomto roku. Navýšenej základni. Teda oproti tomu, čo sme mali v rozpočte a navýšili sme to o 750 miliónov korún. Zároveň, a toto je podľa môjho názoru dôležité, nemožno nárast nákladov na tovary a služby v školstve ani v zdravotníctve odvodzovať z priemernej miery inflácie. Priemerná miera inflácie je 8,1 percenta v rozpočte, zdá sa, že to bude trochu menej 7,5, ale to je inflácia podľa spotrebiteľských cien. Zároveň odhad ale je, že náklady vo verejnom sektore, v zdravotníctve, školstve napríklad nevzrastú touto mierou, pretože väčšia časť nárastu spotrebiteľských cien je daná úpravou cien energií pre domácnosti, ale pre stredných a veľkých odberateľov a dokonca ani pre malých odberateľov školy, malé školy, nárast nebude taký, dokonca ako príklad vám uvediem, že odhad priemerného nárastu ceny plynu v školstve a zdravotníctve bude -2,39 percenta. Inými slovami, pri plyne sa predpokladá podľa už schváleného zvýšenia regulačným úradom, že náklady v priemere pre školy a nemocnice poklesnú o 2,39 percenta. Čiže pri elektrine to bude nárast, ale pomerne mierny, inými slovami, prostriedky na energie, tovary a služby vzrastú o 12 percent, zároveň náklady vzrastú minimálne.

Teda vytvorí sa priestor na to, aby financovanie bolo lepšie a zároveň sa mení spôsob financovania, že sa to bude financovať cez normatívy.

A ešte ďalšia vec, ktorá je dôležitá, poklesne počet žiakov o 3,5 percenta v budúcom roku, čím sa vytvára priestor. Zároveň to neznamená, ako niektorá pani poslankyňa, ospravedlňujem sa, zabudol som, ktorá, povedala, že, alebo pán poslanec, že 3,5-percentný pokles žiakov predsa neznamená automaticky možnosť znížiť náklady o 3,5 percenta. Neznamená, ja som to ani nikde nepovedal, že znamená, ale zároveň je pravdou, že nám už dlhodobo výrazne klesá počet žiakov a neklesá počet učiteľov a počet škôl. Myslím si, že číslo, argument, ktoré hovorí o tom, že za roky 1996 až 2003 klesol počet žiakov tak, že keby sme udržali počet žiakov na učiteľa, čiže znižovali aj počet učiteľov priamoúmerne znižovaniu počtu žiakov, tak potom by sme v rokoch 1996 až 2003, teraz v roku 2003 by sme mohli použiť na mzdy o 2,5 miliardy korún na zabezpečenie takej istej výšky miezd menšieho počtu učiteľov, alebo by sme pri vynaložení tohto, čo dnes vynakladáme, mohli dať tomu menšiemu počtu učiteľov na platy o 2,5 miliardy korún viac.

Myslím si, že sa zhodneme na tom, že v roku 1996 nebol neudržateľný stav z hľadiska pomeru počtu učiteľov a žiakov. Jednoducho dochádza tu k tomu, a to je aj sebakritika minulej vlády, aj vlád pred ňou, že sa menia tieto demografické pomery, ale neklesá nám počet škôl, neklesá nám počet učiteľov. Aj preto robíme reformu a prenášame to financovanie na samosprávy a cez normatívy chceme vytvárať mechanizmus tlaku na to, že sa postupne bude znižovať aj počet škôl.

Čiže odpovedám pani poslankyni Muškovej, ktorá mala, myslím si, veľmi vecné vystúpenie práve k školstvu a opýtala sa, či vláda naozaj chce znižovať počet škôl. A odpovedám, áno. Jednoznačne áno, aby sme mohli učiteľov lepšie zaplatiť a zároveň zabezpečili aj dobrú kvalitu vzdelania. Iné číslo, iný argument. Priemerné náklady na žiaka v malotriednej škole sú štvornásobne vyššie ako priemerné náklady na žiaka vo veľkej škole. Aj toto je, a máme malotriednych škôl obrovské množstvo. Aj toto svedčí o tom, že treba dať aj z verejných zdrojov viac, ale treba to podmieniť reformami vnútri školstva.

To isté platí o vysokom školstve. Vo vysokom školstve chcem zvýšiť aj kapacitu, a tú kapacitu chceme zvýšiť tým, že áno, mali by sme dávať viac z verejných zdrojov, ale zároveň zaviesť kofinancovanie aj zo súkromných zdrojov.

Takže chcem tu vyhlásiť verejne aj ako svoj záväzok, že ak sa v školstve uskutočnia reformy, ktoré sú už rozbehnuté a vy, samozrejme, ovplyvníte, či sa uskutočnia, pretože vy budete schvaľovať zákony, napríklad o reforme financovania vysokého školstva, tak ja ako minister financií, ak budem pri zostavovaní budúcoročného, teda ďalšieho štátneho rozpočtu, tak ako jednu z priorít budem presadzovať aj výraznejšie zvýšenie prostriedkov na vzdelanie a na školstvo.

Čo sa týka vedy a výskumu, tak by som chcel uviesť a povedať, že pri vede a výskume dochádza k pomerne výraznému nárastu, a k tomu nárastu dochádza aj preto, že budeme v budúcom roku na tieto účely používať aj zdroje z Európskej únie. Takže ak upravíme tohtoročné výdavky na vedu a výskum, ak ich znížime o jednu výraznú polmiliardovú pokožku, ktorá bola jednorazová, to bol na príspevok na rámcový program EÚ pre výskum a vývoj, a porovnáme to s budúcoročnými prostriedkami na vedu a výskum, samozrejme, za predpokladu, že budeme čerpať aj tie európske, ale predpokladám, že áno, tak potom by nárast prostriedkov na vedu a výskum mal byť 39-percentný. 39-percentný v budúcom roku oproti tomuto roku, čo si myslím, že je pomerne výrazný nárast.

Takže aj pri školstve, vzdelaní, vede a výskume chcem povedať, a reagujem na pripomienku pána poslanca Čaploviča, ktorý vo svojom, musím povedať, že veľmi vecnom a veľmi fundovanom vystúpení kritizoval to, že podporujeme skôr industriálny typ spoločnosti, a nie poznatkový, znalostný. Ja sa plne stotožňujem s potrebou podpory informačnej spoločnosti a znalostného typu ekonomiky, ale tu treba jasne povedať, že nedá sa všetko preskočiť jedným veľkým skokom. Nato, aby sa to dalo, treba uskutočniť všetky ťažké štrukturálne reformy, ktoré robíme, a áno, treba viac podporovať vedu, výskum, vzdelanie, ale za predpokladu uskutočňovania reforiem aj v tejto oblasti.

Ďalej mi dovoľte vyjadriť sa k zdravotníctvu, pretože to tiež zaznievalo pomerne často vo vystúpeniach napríklad pána Murgaša, pána Pašku, pána Džupu, pána Chovanca, ale ešte som zabudol jednu vec povedať k tomu vzdelaniu, lebo to súvisí s Infovekom a informačnou spoločnosťou. My chceme, a súvisí to aj s kultúrou, o čom hovoril najmä pán poslanec Jarjabek, my si uvedomujeme, že v týchto oblastiach je málo peňazí, a preto sa snažíme ovplyvňovať aj tie veľké strategické podniky, kde má štát účasť, aby aj ony prispeli na rozvoj tých oblastí, ktoré považujeme za dôležité, a nevieme ich dnes dostatočne vyfinancovať zo štátneho rozpočtu. Takže ako príklad uvediem, že existuje predbežná dohoda, ktorá predpokladám, že sa naplní, so Slovenskými telekomunikáciami, že výraznou čiastkou prispejú na posilnenie Infoveku, o ktorom tak zaujímavo hovorila pani poslankyňa Brestenská, a naozaj mal by to byť veľmi výrazný pokrok v realizácii tak, že v priebehu budúceho roka, ak sa to zrealizuje, by sme mali mať Infovek vo všetkých školách a všetky deti by mali mať prístup k internetu, čo si myslím, že je skvelé. A podobne rokujeme so Slovenským plynárenským priemyslom, aby výrazným spôsobom prispel na iný program v kapitole kultúry na program Obnovme svoj dom, pretože tiež ho považujeme za dôležitý, významný a nie dostatočne dofinancovaný.

Vrátim sa k zdravotníctvu. V zdravotníctve je tiež pravdou, čo hovoril napríklad pán poslanec Murgaš, že sa nezastaví ešte úplne nárast nových dlhov, ale je pravdou tiež, že sa zmiernil výrazne v tomto roku asi na polovicu úrovne v minulých rokoch a v budúcom roku, ak budú schválené zákony, ktoré ministerstvo zdravotníctva pripravilo a v priebehu prvého štvrťroka budúceho roka, ak budú schválené, tak predpokladáme, že najneskôr od polroka budúceho roka by sa mala úplne zastaviť tvorba nových dlhov v zdravotníctve.

Máme naozaj a odpovedám, myslím, že pán poslanec Chovanec sa ma pýtal, že kto teda môže za ten neporiadok, možnože sa to dá expresívnejšie povedať v zdravotníctve, keď sme boli my vo vláde aj v priebehu minulého volebného obdobia. Áno. Podiel zodpovednosti na tom máme, že sa výraznejšie stav nezmenil, ale zároveň odpovedám na jeho otázku tak, že hlavným dôvodom bolo, že nebola dostatočná politická vôľa a dostatočná odvaha uskutočniť také zmeny, také razantné systémové zmeny, ktoré by naozaj viedli k zastaveniu toho veľmi negatívneho vývoja. Teraz som presvedčený, že sa také zmeny pripravujú a robia, ak budeme schopní ich spoločne dotiahnuť dokonca, tak verím, že prinesú aj výsledky.

Čiže chcem uviesť tiež len pár čísiel. Platby štátu na zdravotné poistenie sa zvyšujú 12,5 percenta, čo je výrazne vysoký nárast, vyšší ako v iných sektoroch, aj keď je pravdou, že v zdravotníctve napríklad vplyv DPH na lieky bude mať negatívny dopad.

Zároveň ale, čo sa týka zdravotníctva, chcem povedať ešte jednu vec, lebo často zaznievalo, že štát neplatí za svojich poistencov, alebo platí menej. Musím povedať, že v tom dnešnom zdeformovanom systéme porovnávanie, koľko platí štát, koľko platia iní, nie je relevantné. Relevantné je, koľko štát dáva ako podiel na hrubom domácom produkte výdavkov do zdravotníctva. Tento podiel nie je vysoký, ale zároveň je porovnateľný. Keď si porovnáte školstvo napríklad, tak dávame ako podiel menej v porovnaní s vyspelými krajinami ako pri zdravotníctve. A my sme sa dohodli a zaviazali, že tento podiel udržíme. Že udržíme tento podiel minimálne v tomto volebnom období, čo znamená nominálne pomerne vysoké zvyšovanie, ale zároveň minister sa zaviazal, že pripraví také reformy, aby nerástol už nový dlh. A súčasťou tejto reformy je aj to, že chceme oddlžiť celé zdravotníctvo, aj preto navyšujeme deficit, a to je odpoveď pánovi poslancovi Burianovi a ďalším, ktorí sa na to pýtali. To je len cashové zvýšenie deficitu, ktoré nemení deficit na akurálnej báze, lebo vlastne ten dlh na akurálnej báze už je započítaný v deficite v ESE v minulých rokoch, keď vznikal dlh v zdravotníctve. Čiže on sa dnes len prelial, dnes ho vlastne zviditeľňujeme a cashovo zaplatíme, ale preto nám nezvyšuje deficit v ESE 95, teda ten podstatný deficit.

Čo sa týka dopravy, cestnej infraštruktúry, stavebníctva, o čom hovorili najmä páni poslanci Jasovský, Mikolaj, Vážny, chcem povedať, že na cestnú infraštruktúru predpokladáme 14,6 miliardy korún. Zase je to oblasť, kde všetci by sme chceli a vedeli si predstaviť, že by malo ísť viac, ale tie rozpočtové obmedzenia som vysvetlil, v čom sú. Na diaľnice predpokladáme 9,2, teda nie 8,5, ako sú priamo výdavky zo štátneho rozpočtu, pretože sú tam aj predpokladané európske zdroje. Na príklade železníc vidieť tiež obrat, obrat v tom, že železnice v minulých rokoch nedostávali kryté ani výkony vo verejnom záujme, dnes plne kryjeme výkony vo verejnom záujme, aby už netvorili ani korunu nového dlhu, a zároveň do investícií zo štátneho rozpočtu na železniciach dávame 5 miliárd korún v budúcom roku.

Stavebníctvo. Zase viacerí o tom hovorili, pán poslanec Vážny o tom myslím hovoril najviac. V stavebníctve sme vyčlenili na podporu bytovej výstavby 7,1 miliardy korún, čo isteže zase môžem povedať, že je možno málo, ale keď si to premietnem, ale na porovnanie, že ročne sa postaví zhruba 14 000 nových bytov, tak v priemere 7 miliárd korún pri 14 000 bytoch je pol milióna na jeden byt. Ja viem, že všetka podpora nejde len na výstavu nových bytov, ide aj na rekonštrukciu a tak ďalej, ale myslím si, že toto porovnanie hovorí o tom, že to číslo nie je nepodstatné.

Ďalej veľmi vážna oblasť je sociálny systém, sociálne dopady. Dovoľte mi tu sa tiež zastaviť.

Po prvé chcem povedať, že situácia nie je taká, ako sa vykresľuje, ako bola vykresľovaná aj v niektorých vystúpeniach pánov poslancov, pretože, možno to znie až neuveriteľne, ale faktom je, a tie čísla vyplývajú z mikrocenzov, teda z veľmi reprezentatívnych prieskumov v rokoch 1996 až 2003, a faktom je, že z týchto čísel vyplýva, že v rokoch 1996 až 2003 príjmová nerovnosť na Slovensku výrazne klesla. Výrazne klesla a dovoľte mi povedať čísla. Meria sa to tak, že sa porovnáva príjem 20 percent ľudí s najvyššími príjmami oproti príjmu 20 percent ľudí s najnižšími príjmami. Pomer týchto príjmov, tých najbohatších a tých najchudobnejších, na Slovensku bol v roku 1996 3,43 a klesol v roku 2003 na 2,74. Čiže klesla táto príjmová nerovnosť, pričom priemer tohto ukazovateľa v krajinách Európskej únie je 4,4 a priemer tohto ukazovateľa v kandidátskych krajinách je 4,2.

Percento populácie ohrozené chudobou pred sociálnymi transfermi, teda keby nedostával nikto žiadne sociálne dávky, bolo v roku 1996 20,9 percenta pred sociálnymi dávkami, v roku 2003 kleslo toto percento na 18,7 percenta populácie. Po sociálnych dávkach, teda už po započítaní príjmov zo sociálnych dávok bolo toto percento v roku 1996 11,3 a v roku 2003 4,8. Teda ešte raz. Výrazne klesla príjmová diferenciácia a ohrozenie chudobou v rokoch 1996 až 2003.

Zároveň chcem veľmi jasne a poctivo povedať, že v dôsledku reforiem, ktoré robíme, najmä daňovej reformy, dôjde k istému nárastu príjmovej diferenciácie v rokoch 2004 až 2006 oproti tomu údaju v roku 2003, ale zároveň táto príjmová diferenciácia podľa môjho názoru nedosiahne dnešnú priemernú úroveň Európskej únie a ani dnešnú úroveň kandidátskych krajín, a pritom táto daňová reforma a iné reformy vytvoria výrazný impulz pre rýchlejší ekonomický rast, a teda nielen ekonomický, ale aj rast reálnych miezd a dobiehania v oblasti životnej úrovne.

Čo sa týka rodinnej politiky, pretože ju považujem, aj vláda ju považuje, aj ja ju považujem za dôležitú, dochádza v rodinnej politike k nárastu v budúcom roku oproti tomuto roku o tri miliardy korún. K tomuto nárastu dochádza aj v priamych dávkach zo štátneho rozpočtu aj zavedením daňového bonusu, ktorý zvyšuje príjmy rodín o 2,3 miliardy korún a daňový bonus práve vykompenzúva aj niektoré dôsledky daňovej reformy pre stredné príjmové skupiny, pre rodičov, pre pracujúcich rodičov s deťmi a vyrovnáva to, dostáva to do plusu. A ďalej aj tým návrhom, ktorý prešiel, pozmeňujúcim, že je polpercentná zľava z odvodu za každé dieťa, čo zhruba znamená 700 miliónov korún navyše ako podpora rodín s deťmi.

Ďalej sú tam aj niektoré rozvojové projekty, napríklad 300 miliónov na transfery zariadení sociálnych služieb alebo 232 miliónov na reformu detských domovov.

Takže k sociálnemu systému mi dovoľte zhrnúť, že je to priorita, kde dochádza aj k nárastu, ale aj k zmene štruktúry a zmene spôsobu poskytovania, pretože naozaj chceme raziť heslo Pracovať sa oplatí a naozaj to obmedzené množstvo zdrojov chceme rozdeľovať spravodlivejšie. Rozdeľovať najmä tak, aby tieto zdroje nepoberali špekulanti, nepoberali ľudia, ktorí nie sú na to naozaj odkázaní a nepotrebujú to. Niektoré zmeny týmto smerom už systém zlepšujú, ale ešte veľa práce je určite ďalej pred nami.

Ďalšia oblasť, v ktorej sa chcem zastaviť, je pôdohospodárstvo. Zase zaznelo vo vystúpeniach viacerých, najmä pána predsedu výboru Maxona, ale aj ďalších. Tu by som veľmi rád povedal, že poľnohospodárstvo je podľa môjho názoru, a to neviem či zaslúžene, tam je môj názor trochu iný, najväčšou prioritou tohto štátneho rozpočtu, pretože je tam jednoznačne najvyšší nárast zdrojov. Je to z úrovne 13 miliárd korún dnes na úroveň 19,8 miliardy korún v budúcom roku. To je taký enormný nárast, aký nie je v žiadnej kapitole a, samozrejme, že tieto peniaze potom nemožno použiť inde.

Na porovnanie, lebo zase zaznievali čísla a zaznievali čísla v tom zmysle, koľko je to na hektár dnes v Maďarsku, koľko je to v Čechách, koľko je to u nás, koľko je to v západnej Európe. Treba veľmi jasne povedať, že omnoho relevantnejšie, podstatnejšie číslo nie je absolútna výška na hektár, lebo tá sa vymyká úplne z našich schopností financovať to, ale relevantné číslo je v tom, o koľko to vzrastie v budúcom roku u nás oproti tomuto roku a o koľko to vzrastie v iných krajinách. A tam porovnanie napríklad vychádza, že v Maďarsku to vzrastie, podpora poľnohospodárstva v budúcom roku oproti tomuto o 26,4 percenta, ale na Slovensku to vzrastie o 47 percent. A zároveň Slovinsko, lebo sa používalo aj Slovinsko, ktoré si vynegociovalo špeciálny režim, že môže doplácať až do 85 percent priemeru EÚ, ale ono si to muselo vynegociovať preto, že dotácie v Slovinsku boli v minulosti historicky veľmi vysoké a sú a keby mali nižšiu ako 85-percentnú úroveň, tak by v budúcom roku klesli oproti tomuto roku. Čiže v Slovinsku síce doplácajú a budú doplácať do 85 percent, ale znamená to, že v budúcom roku im vôbec nevzrastú dotácie do poľnohospodárstva oproti tomuto roku. A je to paradoxné, lebo ja sa stretávam s ministrami financií a minister financií, slovinský, Dušan Mramor mi hovorí, že mňa naši slovinskí poľnohospodári bijú, že my nezvyšujeme dotácie na budúci rok do poľnohospodárstva a tvrdia mi, že na Slovensku ich zvyšujú o 47 percent. A ja hovorím, no vidíš, a mňa naši bijú, že v Slovinsku máte 85 percent dorovnania a my navrhujeme len 50. Takže všetky čísla sa dajú vidieť aj z tej strany, aj z tej, ale na tomto príklade, myslím, vidieť, ako to je.

Kultúra, divadlo, krajania. Ďalšia téma, ktorá je dôležitá a ktorá určite nie je nadhodnotená a určite by sme všetci vedeli si predstaviť oveľa viac peňazí v tejto kapitole. Chcem povedať, že jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý odporúča aj gestorský výbor, sa navrhuje zvýšiť peniaze na podporu krajanov o 6,5 milióna korún vnútorným presunom v rámci programu PRENAME na krajanov.

Čo sa týka Národného divadla, tam chcem povedať, lebo tiež viacerí vystúpili aj veľmi emotívne, a aj pán poslanec Heriban, pán poslanec Jarjabek a ďalší, tak by som rád zdôraznil, my nenavrhujeme predať Národné divadlo. My navrhujeme predať rozostavanú, nedokončenú stavbu, ktorá vyžaduje čím ďalej, tým viac a viac prostriedkov a ktorá by vyžadovala nielen enormné náklady na dostavbu, ale ešte väčšie na prevádzku. Pán poslanec Jarjabek včera povedal, že 800 miliónov, s ktorými operujeme my, nie je správne číslo a že 30 alebo 36 miliónov je správe. No, len chcem zdôrazniť, že 800 miliónov som si nevymyslel. Tých 800 miliónov bolo v oficiálnych podkladoch ministerstva kultúry, je to, samozrejme, vrátane odpisov, ale odpisy sú nevyhnutnou súčasťou nákladov. A ďalší problém je v tom, že ministerstvo kultúry chce alebo aj kultúrna obec zrejme aj dostavať nové Národné divadlo, ale aj rekonštruovať staré Národné divadlo, čo chce ďalšie desiatky miliónov korún, konkrétne 66 alebo 70 miliónov na rekonštrukciu starých.

Preto hovoríme, dajme radšej peniaze na podstatnú, dobrú rekonštrukciu toho, čo máme a čo naozaj je naším historickým dedičstvom, pretože Slovensko má Národné divadlo, historické Národné divadlo, ktoré potrebuje značné prostriedky na rekonštrukciu, a riešme túto nedostavanú stavbu inak. Ale chcem zdôrazniť, riešiť ju inak neznamená, že sa zbúra a ani jej predaj neznamená, že nemôže slúžiť svojmu účelu, ktorý ale celkom určite bude musieť byť modifikovaný aj v tom zmysle, ako to povedal pán poslanec Heriban, s ktorým súhlasím, že potrebujeme nejaké polyfunkčné, administratívno-kultúrno-spoločenské centrum a tak ďalej a tak ďalej. Určite áno. Ale zároveň je celkom jasné, že nie je žiaden dôvod, aby takéto centrum nemohlo vzniknúť aj s účasťou súkromného kapitálu, prípadne len s účasťou súkromného kapitálu. Preto sme povedali a uznesenie vlády je také, že hovorí, že ak ministerstvo kultúry je schopné nájsť investora, ktorý do toho vstúpi s tým, že štát to nemusí predávať, môže vložiť ako svoj vklad to, čo sa tam doteraz preinvestovalo a bude sa to dať dokončiť a prevádzkovať aj na inej širšej báze, tak budeme len radi. Ak sa to ale nebude dať, tak potom je jednou z alternatív predaj, pričom opakujem, aj predaj predpokladá, že nový vlastník to bude prevádzkovať. Celkom určite nie alebo s najväčšou pravdepodobnosťou nie ako čisto kultúrne centrum a celkom určite sa dá tiež predpokladať, že dosiahnutá cena z predaja by bola len malou časťou nákladov, ktoré sa tam vynaložili, ale nepovažujeme za zmysluplné ďalej liať do toho peniaze, keďže ďalšie náklady aj na prevádzku, aj na rekonštrukciu existujúcich ďalších sú enormné a znamenajú potom, že výdavky na iné kultúrne aktivity nielen v Bratislave, ale aj inde by museli byť výrazne, výrazne redukované. Čiže v tom je celý problém a predpokladám, že nájdeme riešenie aj pri tých východiskách, ako sme ich v rozpočte navrhli.

Došlo k jednej zmene v gestorskom výbore, a to takej, že sme vyčlenili 50 miliónov korún na taký prípad, ak by sa nepodarilo nájsť investora alebo odpredať nedostavanú budovu tak, aby nevznikli škody, tak na konzerváciu a na vytvorenie časového priestoru na riešenie toho problému. Čiže k tejto zmene došlo.

Čo sa týka životného prostredia, tam mi dovoľte uviesť, najmä pán poslanec Jaduš, ale aj ďalší o tom hovorili, že dochádza k poklesu. Nie je to tak, nedochádza k poklesu a my, samozrejme, ale musíme pri životnom prostredí, ako aj pri iných kapitolách uvažovať nielen s peniazmi priamo zo štátneho rozpočtu, ale aj z európskych zdrojov, a chcem povedať, že došlo k výraznému nárastu peňazí na životné prostredie v roku 2003 oproti roku 2002, bolo to 1,2 miliardy korún a návrh na rok 2004 znamená nárast, nie síce výrazný, ale nárast zo 4,4 miliardy na takmer 4,7 miliardy korún.

Zároveň na ilustráciu, pán poslanec Jaduš hovoril, že v životnom prostredí je pripravených toľko dobrých projektov, že keby bolo aj omnoho viac peňazí, všetky by sa hneď použili. No, myslím si, že to nie je celkom tak a na ilustráciu chcem povedať, že ministerstvo životného prostredia žiada o výnimku z časového použitia prostriedkov z roku 2003 na rok 2004 vo výške 629 miliónov korún. Čiže inými slovami, nevyčerpalo a nevedelo vyčerpať ani tie prostriedky, ktoré tam boli, a vo výške 621 miliónov žiada presun na ďalší rok.

K samosprávam mi dovoľte povedať tiež pár slov, lebo to je tiež otázka, ktorá veľmi často zaznievala. Pri samosprávach je veľká položka školstvo. Ku školstvu som sa vyjadril, výdavky na tovary a služby rastú o 12 percent, počet žiakov klesá o 3,5 percenta a nárast nákladov bude minimálny.

Čo sa týka nákladov na samosprávne funkcie, tam dochádza k 4,6-percentnému nárastu na tovary a služby. A tu by som rád na porovnanie uviedol. Štátna správa, ministerstvá majú nárast na tovary a služby 3 percentá, samospráva 4,6 percenta a VÚC 5 percent. Čiže vyšší nárast na tovary a služby pre VÚC a pre samosprávy, ako je to pre štátnu správu, a tento nárast by som chcel povedať, tento nárast je čistý nárast bez započítania toho vplyvu, že sa mali meniť dotácie na výkon samosprávnych funkcií, že sa mali platiť len obciam do tisíc korún. Tu sme ale schválili tiež pozmeňujúci návrh, ktorý znamená, v gestorskom výbore dostal podporu, že by sa to malo vrátiť k starému systému a že by mali obce do troch tisíc korún stále dostávať dotácie na výkon samosprávnych funkcií.

No a dovoľte mi úplne uzavrieť, lebo už hovorím dlho, chcel by som veľmi oceniť alebo najskôr ešte mi dovoľte len na ilustráciu, pán poslanec Mikuš o tom hovoril, Tibor Mikuš, len na ilustráciu chcem povedať, lebo ja s niektorými vecami súhlasím, ktoré povedal, nesúhlasím s tými makroekonomickými odhadmi, myslím si, že tie sú urobené dobre, ale, samozrejme, každý môže mať svoj názor. Ale pán poslanec Mikuš povedal jednu vec, ktorá ilustruje, myslím si, tú pointu celej diskusie. Povedal, že podporuje požiadavky na navýšenie výdavkov a vymenoval, kde všade, a potom povedal, že zároveň podporuje potrebu prijímania vyrovnaných rozpočtov. No tu chcem povedať, že áno, všetci by sme určite chceli aj jedno, aj druhé. Všetci by sme určite chceli aj zvýšiť výdavky v zdravotníctve, vzdelaní a tak ďalej a aj mať vyrovnaný rozpočet. Len zároveň som povedal, že percento zníženia deficitu znamená -13 miliárd korún. Jednoducho nedá sa aj znižovať deficit, aj mať všade viac. Čiže naozaj ide o to povedať, kde sú priority, čo sú priority a zároveň to ale robiť tak, aby sme vytvárali predpoklady na dlhodobý a udržateľný rast.

Chcel by som oceniť to, čo hovoril pán poslanec Tkáč, aj to, že naozaj, aj ja to tak vnímam a on to potvrdil, že tá atmosféra je iná pri prerokovaní tohto rozpočtu ako pri iných a je iná najmä vďaka vám a vašim vystúpeniam, a veľmi chcem oceniť jeho iniciatívu na to, aby sme pritlačili na Európsku úniu a Európsku komisiu v nezapočítavaní deficitu z dôchodkovej reformy do deficitu verejných financií.

Naozaj je to tak, naozaj je to nezmyselné aj vecne, aj politicky, lebo presne tieto krajiny, dnešné krajiny EÚ budú musieť robiť dôchodkové reformy a už dnes bez týchto reforiem majú problémy s deficitom, ako Nemecko a Francúzsko. Čiže aj v ich záujme by to malo byť. My to robíme po línii vlády a ministerstva financií aj v spolupráci s krajinami V4 a mnohými pristupujúcimi, a veľmi privítam, ak sa ten tlak zvýši aj tým, že to bude robiť aj Národná rada.

Takže dovoľte mi uzavrieť s tým ocenením naozaj tejto diskusie mnohé podnety, ktoré zazneli, aj podnety na zníženie výdavkov, ako napríklad v poslednom vystúpení pána Polku v kapitole ministerstva vnútra, aj k programovému rozpočtovaniu chcem povedať, že my s ním tiež nie sme ešte spokojní. Už je síce vo všetkých kapitolách, ale ešte je často formálne, takže chceme to zlepšovať, a dovoľte mi teda povedať, že tento rozpočet vlastne vytvára predpoklady na to, aby makročísla, ktoré sa zatiaľ nepremietajú v životnej úrovni ľudí, ako je najvyšší ekonomický rast, ako je najvyšší pokles nezamestnanosti, najvyšší nárast zamestnanosti, najvyšší pokles deficitu bežného účtu, najvyšší pokles deficitu zahraničného obchodu, toto sú ukazovatele, ktoré máme jednoznačne najlepšie spomedzi všetkých krajín V4, že tieto, ak tento rozpočet bude schválený a  o ďalších reformách, o ktorých v parlamente budete diskutovať, tak som presvedčený, že sa vytvoria predpoklady na to, aby sa tento dobrý makrovývoj premietol aj do mikrooblasti a do vreciek a peňaženiek ľudí. Aj preto vás žiadam o podporu štátneho rozpočtu.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP