Středa 10. prosince 2003

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Hanzel. Potom pán poslanec Šulaj. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Pán poslanec Hanzel, máte slovo.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V krátkosti by som chcel reagovať na dve veci, čo spomenula kolegyňa. Jedno je školstvo. Konkrétne sa spýtala, že či je školstvo schopné efektívne prijať vyššie finančné prostriedky. Ja si myslím, že tá otázka je nenáležitá, ale napriek tomu by som jednu drobulinkú vec chcel povedať. Pán minister Kaník nám nedávno tvrdil, že v školstve ubúda žiakov, že asi 2,5 % pre budúci rok, a pán minister hovoril 3,5 %. Pamätám si, ale bol tam rozdiel, určite, pamätám si ho. Tým že sa nepriamo dostáva aj viacej peňazí do školstva. Chcem len povedať, že keď napríklad v jednej triede, ktorá má limit od 25, myslím do 33 žiakov, keď ubudnú tie 3 %, keby som to spriemeroval, tak to je jeden žiak. To nám neznamená, že budeme mať menej učiteľov, že ten učiteľ nejakým spôsobom bude mať väčší plat a podobne. Takže toto je ťažko argumentovať. S takouto argumentáciou by sme museli ísť do úplne iných zostáv. Tento argument je trošku slabý. (Hlas v rokovacej sále.) Potom budete mať možnosť určite rozprávať.

Druhý taký zaujímavý poznatok je o dotáciách v poľnohospodárstve. Bol som nedávno na jednej konferencii v Ríme, kde so zaujímavým príspevkom vystúpil švédsky predseda zahraničného výboru, ktorý povedal, že vlastne dotácie do poľnohospodárstva v západných krajinách sú absolútnym nezmyslom, že dotovať by sa mali ďalekovýchodné krajiny a chudobné krajiny, aby dokázali vyrábať konkurencieschopné potraviny, aby ľudia ostávali v tých krajinách a aby sa potom nesnažili migrovať do týchto západných krajín, ktoré vlastne produkujú zbytočne lacné potraviny. Rozhodne je to myšlienka na zamyslenie. Nič iné. Nedávam to ako konkurenciu. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šulaj...

I. Šulaj, poslanec: Ja by som sa v prvom rade chcel poďakovať kolegyni za to, že rozvinula ďalej diskusiu na tému poľnohospodárstvo a dotácie do poľnohospodárstva. Myslím to vážne, pretože domnievam sa, že poľnohospodárstvo je v súčasnosti podkapitalizované.

Padla tu jedna otázka, čo sú dotácie a v akej výške ich máme dávať do poľnohospodárstva. Možno, že som sa predtým nevyjadril jasne, ale ja pod dotáciou rozumiem aj finančno-ekonomické vyrovnanie ekonomicky oprávnených nákladov v rastlinnej aj živočíšnej výrobe. Možnože niekedy to zle nazývame dotácia, ale myslím si, že každému z nás je jasné, že pôdne podmienky, bonitné podmienky pôdy sú inde, dajmetomu v severských oblastiach alebo v severnejšie položených oblastiach Slovenska ako dajmetomu v južných oblastiach Slovenska. Ale poľnohospodárstvo má aj iné funkcie. Je to otázka krajinotvorby a je to otázka zamestnanosti ľudí. Ak sa chceme zbaviť týchto funkcií poľnohospodárstva, ak chceme ísť inou politikou, aká je typická pre Európsku úniu, tak to môžeme spraviť, len dopady budú aj na zamestnanosť, aj na krajinotvorbu, dopady budú aj na dovoz. Vy veľmi dobre viete, že máme pasívne saldo zahraničného obchodu. A pýtam sa, prečo by sme ho ešte viacej mali zvyšovať, keď naši ľudia vedia vyprodukovať niektorú produkciu, môžu byť zamestnaní a tým pádom sa tvoria synergické ekonomické efekty. Máme na to rôzne názory, v každom prípade som rád, že sa o tejto problematike v parlamente hovorí. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi s reakciou pani poslankyňa Tkáčová...

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hanzel, som rada, že spomínate Švédsko, pretože práve Švédsko patrí k veľmi silným kritikom spoločnej poľnohospodárskej politiky. To môžem potvrdiť.

Pán poslanec Šulaj, súhlasím s vami, že poľnohospodárstvo je podkapitalizované. To je pravda. Takmer tri štvrtiny strojového vybavenia sú zastarané a má to dopad aj na životné prostredie, ktoré ste spomínali. A práve krajinotvorba, ktorú spomínate, je tou externalitou alebo tým verejným statkom, o ktorom som hovorila, že si zaslúži našu pozornosť, lebo ju užívame všetci. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať bude v rozprave pán poslanec László Nagy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

L. Nagy, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni. Predkladám krátky pozmeňujúci návrh v nasledovnom znení: V prílohe číslo 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2004 sa záväzné ukazovatele menia takto. V kapitole Kancelária verejného ochrancu práv výdavky na mzdy vrátane poistného sa celkom zvyšujú o 4 255 000 Sk. Navrhované zvýšenie súvisí s návrhom systematizácie kancelárie, ktorá, systematizácia bola schválená v tomto roku v Národnej rade. Bez zvýšenia nie je možné doplniť počet pracovníkov kancelárie podľa návrhu na systematizáciu. Rozpočtové krytie sa navrhuje zabezpečiť zo zdrojov kapitoly VPS, rezerva na riešenie miezd, platov služobných príjmov a poistného. Uvedená právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Poprosím vás, aby ste podporili tento návrh. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Juščík...

M. Juščík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pozorne som si vypočul jednotlivé vystúpenia poslancov k návrhu rozpočtu na rok 2004. Nedá sa ináč ako jednoznačne povedať, rozpočet tak ako väčšina konštatovala, rozpočet je zlý, nedokonalý. Tých, ktorí tento rozpočet pochválili, by sa dalo možno spočítať na jednej, či dvoch rukách? Zvážte. (So smiechom.) Keby som tvrdil iné, myslím si, že by som nasilu otváral dvere, ktoré sú otvorené. Že tento rozpočet je zlý, je jeden fakt, lebo nerieši to, čo by skutočne mal riešiť, čo ľudia očakávajú. Ja som tu raz v tomto parlamente povedal, robme tak, keď nás sem ľudia zvolili, aby sme robili v prospech týchto ľudí. Pomohol mi síce aj svojím výrokom poslanec Heriban, ktorý povedal, že v Bratislave ľudia sa pozerajú v električke do okna a mlčia. Vážení a predovšetkým pán minister financií, ktorý má v rukách tento rozpočet, aj celá vláda, by sa nad tým mali nad mali zamyslieť, že to o niečom svedčí, keď národ mlčí, majme sa napozore! Ja to hovorím ako opozičný poslanec a ja si myslím, že vy sa nad tým predovšetkým musíte zamyslieť, lebo robíte v prospech nás. Ja vás neupozorňujem z toho, že vám závidím, ale preto, aby ste sa fakt zamysleli, že dopad je to predovšetkým na týchto ľudí. Keď sa pozerám takto tu v tejto snemovni, viete, ja mám osobne teraz taký pocit, že my chceme takým malým vedierkom detským prečerpať oceán do mora. Snahu o ten rozpočet predovšetkým musí mať koalícia a keď som sledoval tieto dni, keď sa prerokúva tento rozpočet, div sa mi svete, vás tu z koalície, pani poslankyne a páni poslanci, sedelo, keď som si tak prepočítal, v priemere od 15 do 17, teraz vás tu je asi 8. (Hlas v rokovacej sále.) To nepochybujem, pán spravodajca, to nepochybujem, ale aj to je dôkaz, aký dôraz vy tomu dávate, znamená direktívne ste už povedali, poslanci odhlasujete a dosť! Preto, pán kolega, o tom KSČ, viete, ja by som vás povedal vtip možno, aj áno, viete, prečo komunistov budú chovať...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dovoľte, aby som zasiahol do tohto, aj často faktické poznámky, aj všelijaké takéto vystúpenia práve k tomu rozpočtu, o ktorom chcete aj vy hovoriť, pán poslanec, neprospievajú. Buďte taký dobrý a ja mám niekedy aj ťažkosti tu sedieť, ale ja vás chcem podporiť, ale takéto veci nepomôžu rozpočtu. Nedajte sa nachytať a ja potom upozorním...

M. Juščík, poslanec: Upozornite kolegu, potom mňa! (Hlasy v rokovacej sále.) Preto, aby po čase mali skadiaľsi vyliezať, keď už tak má byť, viete, ale aj humor k tomu patrí, dobre. Ale chcem sa ja konkrétne dotknúť priamo rozpočtu a predovšetkým kapitoly životného prostredia. Už tu bolo veľa povedané a ja nechcem sa opakovať, lebo zbytočne, aby som ja pritvrdzoval to, čo už tu bolo povedané, ale musím sa dotknúť niektorých vecí bezpodmienečne. 16 % obyvateľstva v našej vlasti nemá kvalitnú pitnú vodu. A kto to zase je - severovýchod Slovenska a niektoré časti stredného Slovenska. To však podľa všetkého nikoho nezaujíma, lebo kapitolu životného prostredia, ministerstva životného prostredia a ochrany prírody bolo potrebné skrátiť a predovšetkým v oblasti enviromentálnych stavieb a to sú jednoznačne vodovody, kanalizácie a tak ďalej. Áno, bolo to potrebné ponížiť o 300 mil. Sk. Pitnú vodu máme, my jej máme dosť, od nás odteká inde, a my nevieme pre vlastných ľudí zabezpečiť dostatok tejto pitnej vody. Pri výjazdovom rokovaní výboru pre životné prostredia a ochranu prírody na východnom Slovensku poslanci navštívili aj vodnú nádrž Starinu. Ja som už v podstate interpeloval ministra, myslím si aj v niektorých poznámkach som o tom hovoril, že vodná nádrž, ktorá zabezpečuje kvalitnou pitnou vodou 600 000 obyvateľov východného Slovenska, je však totiž postavená, áno, za socializmu, bola nazvaná stavbou škodlivou a tak ďalej, dnes vieme, že keby neexistovala, tak východ, ako Košice, tak Prešov a veľké časti ďalších miest by nemali pitnú vodu. Je tam potrebné zopár miliónov korún na to, aby sme zabezpečili túto vodnú nádrž tak, aby nedošlo k znečisteniu. Tam v prípade havárie nákladné motorového vozidla, možno keby ešte aj viezol nejaké pohonné hmoty, je nebezpečie, že príde k veľkej katastrofe, ekologickej, ku znečisteniu tohto zdroja a to znamená ohrozenie väčšej jednej tretiny obyvateľstva východného Slovenska. No, žiaľ, v tomto rozpočte zrejme sa nebude dať urobiť nič preto, lebo je oproti východiskovej základni nižší, strašne veľa. Keď si však povieme, že na zabezpečenie pitnou vodou nášho obyvateľstva je potrebné asi 70 miliárd Sk, to sú oficiálne publikované dáta, to keď dnes my ešte aj to, čo východisková základňa predpokladala, 800 miliónov, skrátime, to znamená, že túto úlohu nesplníme možno ani do konca tohto storočia. Preto môj pozmeňujúci návrh je a znie: Dovolím si ho prečítať, totiž musím ho prečítať, prepáčte. Navrhujem zobrať z kapitoly ministerstva zahraničných vecí sumu 300 miliónov Sk a presunúť ich do kapitoly Ministerstva životného prostredia a ochrany prírody Slovenskej republiky na riešenie predovšetkým v oblasti pitnej vody. Prečo tak. Minister zahraničných vecí vystúpil a povedal, že áno, dáme 30 miliónov dolárov na obnovu Iraku. Dáme na Irak, a pre vlastných ľudí nemáme. Veľmi dobre reagoval minister financií, ktorý povedal: Áno, ale z kapitoly ministerstva zahraničných vecí. Ja plne súhlasím s tým a podporujem, aby tak sa stalo preto, lebo Irak nech obnovuje, kto ho zbombardoval, kto ho zničil. Keď ho zničili Spojené štáty americké a Veľká Británia, nech tam dávajú oni a my sa postarajme o našich ľudí.

Staré enviromentálne záťaže, to len niektoré časti beriem, lebo veľa z toho povedal poslanec Jaduš. Východné Slovensko. Trojuholník nazvaný smrť alebo ako. Vranov - Humenné - Michalovce, boli sme tam celý výbor životného prostredia, videli sme, počuli sme a jednoznačne sme sa stotožnili, že je potrebné nevyhnutne túto oblasť riešiť. Je potrebné preto, aby nám raz naši vnuci či pravnuci nevytýkali, že sme to strašne zanedbali a ostalo to tak. Snaha Chemka Strážskeho je veľká, má chuť, ale samo to nezvládne. Je nevyhnutné, aby tam, áno, bol investovaný aj zahraničný kapitál, ale ten tiež podmieňuje, že sa na tom musí podieľať štát.

Preto ďalší môj pozmeňujúci návrh znie tiež zobrať od ministerstva obrany prostriedky, ktoré predovšetkým vynakladá na udržiavanie našich vojenských misií vo svete, každý by mi dnes teraz povedal, a dať ich do životného prostredia, ja viem, že veľa by mi povedalo, však je to internacionálna možno pomoc. I my sme sa svojho času, komunisti, tým obhajovali a ste nás napádali, že sme tvorili fond solidarity a že sme žiadali 1 % z platu raz v roku od pracujúcich a že to bolo zle. Vidíte, my sme išli na dobrovoľnosti, aby sme mohli internacionálnu pomoc tým, kde ju skutočne nevyhnute potrebovali. Vy ju však teraz robíte tak, že to proste z prostriedkov daňových poplatníkov zaplatíte a máte to vyrovnané. Takže prosím vás, buďme predovšetkým k vlastným ľuďom pre históriu spravodliví, zabezpečme pre nich to, čo sme zodpovední a sme povinní, a som presvedčený, že raz potom budete ocenení aj vy. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Bollová a ešte pán poslanec Galbavý? Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Tak prosím, pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som samozrejme podporiť návrh svojho kolegu, ale ešte by som chcela dodať, že ak už hovoril o ministerstve zahraničných vecí, ja som na jednom výjazde tiež sa stretla s námetom, ako sa dajú ušetriť peniaze a dať ich tam, kde ich požadoval kolega. Bola som upozornená, že pracovníci ministerstva zahraničných vecí, ktorí pracujú v zahraničí, sú veľmi veľkoryso finančne zabezpečovaní, najmä dostávajú mimoriadne príspevky na pobyt svojich rodín a detí. Prosím, bolo by veľmi dobré, totiž ja sa pravdepodobne sa obrátim na pána ministra, aby aj toto bolo zahrnuté do tých požiadaviek, ak to, pán kolega Juščík, bude možné doplniť do toho pozmeňujúceho návrhu, aby aj z toho sa peniaze dostali do vašej kapitoly, ktorú potrebujete. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Galbavý. Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Galbavému. Vypnite mikrofón pani poslankyni a zapnite poslancovi Galbavému, prosím. Pán poslanec, buďte trpezlivý, hneď to bude.

T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, vážený pán kolega, vážený pán poslanec Juščík, naozaj pozorne som vás počúval a musím konštatovať, že naozaj vaše vystúpenie k rozpočtu bolo vecné, a dovolím si tvrdiť, že asi najlepšie - to je podľa môjho názoru -, zo všetkých poslancov vašej politickej strany a hlavne preto, že vaše argumenty stáli na vode, naozaj. A chcem sa vás spýtať, že či ste prišli až teraz na to, že s tou vodou na Slovensku je to také "špatné", alebo ešte predtým, ako ste hlasovali za rozpočet vo vašom výbore pre životné prostredie a tým ste nám pomohli ho schváliť. To je moja otázka na vás. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou pán poslanec Juščík... S reakciou pán poslanec Juščík, zapnite, prosím, mikrofón.

M. Juščík, poslanec: Najprv by som chcel poďakovať kolegyni Bollovej za podporu a doplnenie a, pán poslanec Galbavý, vy si ho schválite aj tak. Ale v záujme dobrej veci, o ktorú šlo, my komunisti sme vždy boli na tomto mieste, aby sme podporili dobré veci, a vedzte, že tak to aj bude, lebo o dobré veci máme záujem i my, i preto, že je to pre ľudí. To nie sú len komunisti, ľudia, všetci, a keď takto budeme, ja si myslím, že dokážeme veľa vecí urobiť spoločne, ale keď budeme si jedine len takto proti sebe, ja si myslím, že nie. A výbor je preto, aby sme tieto veci, ktoré sme tam navrhli, posunuli, ja by som prosil všetkých kolegov, že z tej rezervy vlády, ktorú požadujeme z výboru, presunúť do kapitoly mi... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nie, len jednu minútu s reakciou, takže dopoviete to potom ešte, pán poslanec Galbavý to privíta rád na osobnom stretnutí.

M. Juščík, poslanec: Ale mám, mám, mám, už mi zapli, ďakujem, veľmi pekne ďakujem, ďakujem, operátori. Preto, sme my to vo výbore, áno, tak sme sa dohodli, že túto dobrú vec treba podporiť a preto sme ju podporili. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz bude v rozprave vystupovať pán poslanec Kovarčík a pripraví sa pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči, pán Kovarčík.

J. Kovarčík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, aj kolegyne a kolegovia, ktorí pozerajú na južnej terase televízor, pretože prenos prebieha odtiaľto, a vážení členovia vlády. Vo svojom vystúpení nadviažem na poslankyňu Antošovú a dotknem sa témy štátneho rozpočtu verzus rozpočty VÚC. Na úvod si neodpustím poznámku, že táto vláda a vládna garnitúra nevie stráviť víťazstvo opozičných predstaviteľov v regionálnych voľbách v roku 2002 a predsavzala si náležite potrestať najmä tie regióny okrem Bratislavy a Košíc, v ktorých obyvatelia nevolili správne. Je to veľmi krátkozraké a nepochybujem o tom, že tento trucpodnik sa tejto vládnej garnitúre vláde veľmi vypomstí.

A teraz pár poznámok k meritu problémov, s ktorými v súvislosti s rozpočtom zápasia samosprávne kraje. Problém prvý. Vláda aj napriek deklarovanému zámeru na svojom programovom vyhlásení úspešne odďaľuje finančnú decentralizáciu a zdá sa, že pokiaľ prežije toto funkčné obdobie, regionálne samosprávy si neužijú žiadnu finančnú samosprávnosť, ktorá je jediná skutočnou podobou samosprávnosti ako takej a od miery, ktorou sa odvíja jej samotná regionálna samosprávnosť. Nemusím však byť prorokom a už v diaľke počujem fantómy kritiky načasované na obdobie pred ďalšími regionálnymi voľbami, váľajúce zodpovednosť za neúspech regionálnej politiky na súčasných predstaviteľov a predsedov VÚC. Preto už dnes chcem nahlas povedať - zodpovední ste vy, predstavitelia tejto vlády.

Druhý problém. Zahmlievanie rozpočtových faktov smerom na rozpočty VÚC. Už vlani dostali predstavitelia regionálnych samospráv uistenie, že v rozpočte na rok 2004 si nájdu svoju vlastnú kapitolu a nebudú vtlačení do neprehľadnej rozpočtovej hmly kapitoly všeobecná pokladničná správa. Naviac je tento problém okorenený skutočným skvostom z dielne ministra financií, keď bez akéhokoľvek logického opodstatnenia zámerne predlžuje transferové procesy na regionálnu i miestnu samosprávu vytváraním jalových útvarov takzvanej špecializovanej štátnej správy, ktorá však, ako som presvedčený, nebude iba brzdou finančných tokov, ale zárodkom nebezpečného dualizmu či rakovinou samosprávnosti samotnej.

Problém tretí. Nikto z vás zodpovedný za stav verejných financií nevysvetlil a ani sa neponáhľa vysvetliť, ako bude fungovať rozpočtové napojenie na čerpanie zdrojov zo štrukturálnych fondov Európskej únie v celej jeho vertikále. Vieme iba toľko, že to neviete ani vy. Dôkazom sú problémy so zriaďovaním platobnej agentúry napríklad na ministerstve pôdohospodárstva. Čo potom očakávate na úrovni o poschodie nižšej, teda na úrovni samosprávnych krajov až úrovni samotných projektov. V tejto súvislosti si dovolím zapochybovať o úprimnosti, až trúfalosti správy komisie Európskej únie o tom, že stav na Slovensku sa výrazne zlepšil. Ak je to pravda, tak skutočne sme hlboko klesli. Spýtajte sa zodpovedných predstaviteľov regiónov, ale aj primátorov miest či starostov obcí, čo si o tejto správe myslia, a hneď budete vyliečení z prílišného optimizmu. Aj tu mám pocit, že takáto príliš trúfala hodnotiaca správa je iba politickou deklaráciou evokujúcou pozitívne nálady s tým, že precitnutie v tvrdej implementačnej realite a v problémoch, ktoré sa na úrovni samosprávy určite objavia, bude znovu pripísané na účet volených predstaviteľov lokálnej i regionálnej samosprávy. Je nepochybné, že na rozdiel od okolitých krajín - Maďarsko, Česká republika, Poľsko - je táto vládna garnitúra zamilovaná do dvoch princípov - do centralizmu a do rezortizmu, ktoré sú v ostrom protiklade s princípmi samosprávnosti. Som prekvapený takýmto postojom vlády už aj preto, že centralizácia tak informácií ako aj financií bude vhodnou pôdou pre bujnejúcu korupciu a prehlbovanie regionálnych rozdielov. K tomuto všetkému si pripočítame ešte neochotu začleniť všetkých predsedov VÚC do monitorovacieho výboru, čo je tiež v hlbokom rozpore s princípom decentralizácie ako aj v príkrom rozpore so zákonom číslo 302/2001 Z. z., teda so zákonom o VÚC. Takto by som mohol pokračovať v menovaní ďalších problémov, ktoré však majú jedného spoločného menovateľa - prehlbujúce sa rozdiely v socio-ekonomickom prostredí regiónu. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek, nevidím ho v rokovacej sále, stráca poradie. (Hlas v rokovacej sále.) Prosím? (So smiechom.) Stráca poradie, vystúpi pán Hamarčák, Imrich, nie je prítomný, stráca poradie, pán Miklušičák, Jozef, stráca poradie, pán Vajda, Michal, stráca poradie, pán Mikuš, Ján, stráca poradie, vážený pán Urbáni, musíte ísť do roboty. Pán Urbáni, Milan je prítomný, poďte, máte slovo v rozprave.

M. Urbáni, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Nerátal som s takým rýchlym nástupom. Keďže vstupujeme v budúcom roku do Európy, rád by som povedal, že reforma zdravotníckych systémov prebieha v celej Európe a je to ako kontinuálny proces za účelom maximalizácie kvality výkonnosti a dostupnosti ako aj zaručenia životaschopnosti systému napriek limitovaným zdrojom vo väčšine vlád, demokratickým a technologickým zmenám. Nikto nesmie byť diskriminovaný v dostupnosti zdravotníckej starostlivosti, čo je základné ľudské právo. Najväčšia slabosť systémov je v prevencií, v urgentnej medicíne, v nedostatku nemocničných postelí, personálu. I keď my hovoríme, že máme veľa personálu, stále tvrdím, jeden deň budeme mať málo, a treba o tom hovoriť a všeobecne takzvané chýbanie dostatočných zdrojov nielen v zdravotníctve samotnom, ale aj vo financovaní domácej starostlivosti a starostlivosti o starých ľudí. Popri akútnej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti a rehabilitácii odporúča sa nezávislý štvrtý pilier - prevencia. A v nej prioritu má primárna starostlivosť, úloha praktických lekárov a posilnenie rešpektu pre práva pacientov. Je potrebné naplniť Ljubljanskú chartu reformovania zdravotníckej starostlivosti v Európe, napĺňania hodnôt ľudskej dôstojnosti, rovnoprávnosti, solidarity a profesionálnej etiky s cieľom zlepšiť zdravie občanov pri primeraných nákladoch a k dosiahnutiu dobrej kvality. Je dôležité dobré manažovanie čakacích dôb a samotného čakacieho času u lekára. Pacient musí byť súčasťou rozhodovacieho procesu.

Aj v západných krajinách reformy prebiehajú konštantne, v priemere každých 3 až 5 rokov. Ale nemajú vplyv na tradičnú organizáciu a štruktúru, hlavne čo sa týka kvality a štruktúry. Hlavne čo sa týka kvality a dostupnosti. V stredne a východnej Európe, hlavne aj u nás, musí dôjsť k fundamentálnym reformám a ako už pár rokov hovorím, na Slovensku, nie k reforme, ale k zmene systému starého za nový systém. Pri všetkých racionalizačných opatreniach je potrebné mimo zdravotníckeho systému venovať pozornosť vzdelávaniu, výžive a prevencii rizikového správania - fajčenie, alkoholizmus, rýchle tempo života. Neslobodno zabudnúť, že novodobé fenomény, ktoré generujú novú nezamestnanosť, drastický nárast chudoby u žien, detí a starých ľudí. Pri príprave nových zdravotníckych systémov treba brať do úvahy technologický progres, ktorý bude zvyšovať požiadavky u povojnovej generácie, ktorá bude starnúť v rokoch 2010 až 2040 a tomu musia byť prispôsobené aj makroekonomiky, k zvládnutiu tohto procesu. Ako sa s tým vyrovnať do budúcna. Zvýšiť pôrodnosť? Malo by to byť snahou, hlavne na Slovensku. lebo ak sa nám to nepodarí, tak potom použiť ďalšiu metódu - nestarať sa o starých ľudí? Budúcnosť je v zlepšení ekonomickej situácie, vo zvýšení zamestnanosti, vo zvýšení výkonnosti a produktivity práce, aby aktívni pracujúci mohli zniesť existujúcu veľkú záťaž, ktorá bude na nich kladená, o ktorej budem za chvíľu hovoriť. Nie je možné v systéme klesajúcej životnej úrovne stupňovať spoluúčasť pacienta na zdravotníckych službách. Spoluúčasť by sa mala zvyšovať paralelne s rastom ekonomiky a zlepšujúcou sa životnou úrovňou obyvateľstva. Opakujem to, ale je to tvrdá realita. Každá reforma zákonite produkuje víťazov aj porazených a tým nevyhnutne spôsobuje konflikty. Dobrá reforma je tá, ktorá produkuje viac víťazov. Pri programovaní zdravotníckych systémov v 21. storočí nesmieme zabúdať na nové, vyskytujúce sa klimatické zmeny, napríklad vo Francúzku minulé leto zomrelo 11 500 ľudí na vysoké teploty a ich vplyv. Ďalej neslobodno zabúdať na nové podmienky súvisiace s teroristickými aktivitami. Príprava nových zdravotníckych systémov musí predvídať všetky nové okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na najbližších 10 až 50 rokov. 12 a 13. júla bola prijatá v Oslo deklarácia ministrov zdravotníctva. Neviem, či náš pán minister tam bol, kde prijali veľmi dôležitú deklaráciu, z ktorej treba vychádzať, a spomínam ju práve preto, že úzko súvisí aj s naším rozpočtom, o ktorom diskutujeme. Ministri európskych krajín zdravotníctva uznali, že za poskytovanie primeranej a dobrej kvality starostlivosti je zodpovedná vláda vo všeobecnosti, ale hlavne ministri zdravotníctva. Hlavnou témou bolo, že zraniteľný je každý človek. Je potrebné uvedomiť si, že zvyšujúcu dôležitosť zdravotníckych otázok a samotného zdravotníctva sa stáva integrálnou súčasťou politiky a rozhodovaní vo všetkých sektoroch vlády, opakované upozorňujem na intersektorálne prepojenie, čo sa týka otázky zdravotníctva, ktoré sa, žiaľ, na Slovensku veľa rokov podceňuje. Ministri zdravotníctva musia hrať vedúcu úlohu pri dokazovaní zdravotníckych následkov politiky aj v iných oblastiach. Sociálne práva sú integrálnou súčasťou európskeho sociálneho modelu. Vplyv na sociálne práva majú zmeny hodnôt a ekonomický a politický vývoj. Štát, ktorý neberie do úvahy sociálnu situáciu obyvateľstva, je slabý štát a je horší ako totalitný štát.

Význam sociálneho stavu spoločnosti musí byť prvoradým záujmom každej vlády. Dokumentuje to aj posledná návšteva pápeža Jána II. v septembri 2003, kde v deklarácii menovaných priorít na prvom mieste bola postavená sociálna starostlivosť. Takisto Svetový evanjelický kongres tohto leta sa niesol v znamení hlavnej témy - sociálna starostlivosť o občanov. Nie je možné ignorovať túto oblasť. Žiadna rozumná vláda by si to nemala dovoliť.

Pri predloženom rozpočte tohto roku, týkajúci sa zdravotníctva, som viac potešený ako vlani a vlani som z tohto miesta povedal, keď pán minister Zajac nežiadal navýšenie zdrojov, že pán minister financií by ho mal vybozkávať každý deň a vystískať. Dnes musím povedať, že pán minister Zajac s predkladanými 18 miliardami na oddlženie zdravotníctva by mal vystískať teraz pána Mikloša. Chcem však pritom povedať, že je treba veľmi citlivo s týmito financiami narábať, pretože stále nie je ešte uzavretý systém a nie je zabezpečená úplná kontrola toku financií. Verím, že sa bude paralelne s uvoľňovaním týchto zdrojov aj zatvárať "šúber", aby peniaze neunikali tam, kde nemajú unikať. To je jedna stránka veci, s ktorou môžeme byť spokojní.

Druhá stránka je - s ktorou spokojní nemôžeme byť -, a to je podiel štátu ako platiteľa za svojich povinných, prakticky polovicu z nákladov na zdravotnú starostlivosť, čo je dnes 485 korún na mesiac a v celkovej sume je to 18 miliárd a nejaké drobné. Keby štát zaplatil 14 % z minimálnej mzdy, tvorilo by to 860 korún, čo by bolo v celkových príjmoch ročne 32 miliárd Sk, z ktorých by sa už dali poskytovať slušnejšie zdravotnícke služby. Pacienti by dostali rýchlejšiu, kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, ako sme svedkami v nemocniciach a u poskytovateľov zdravotníckych služieb dnes.

Čiže to je jedna z ciest, ako sa dajú navýšiť zdroje. Zdravotnícki ekonómi dodržujú vo svete jednu zásadu, že ak chceme mať kvalitné zdravotnícke služby, treba navýšiť každý rok k predchádzajúcemu rozpočtu 5 % plus inflačný koeficient. Vtedy je možné zabezpečiť zdravotnícke služby na dobrej úrovni.

Čo robiť ďalej? Potešený som 18 miliardami na oddlženie, ale celkové financie do budúcna budú aj tak nedostatočné. Má táto vláda, máme my poslanci odvahu odhlasovať, keď sme znižovali dane, zvyšovanie odvodov? Je to jedno z riešení, ktoré by na prechodné obdobie, povedzme dvoch rokov, sa rozdelilo medzi zamestnávateľov a zamestnancov, čo by mohlo pomôcť situácii. Páni, ak vás budem rušiť, tak ja prestanem. Čo by znamenalo, keby sa navýšilo na 15 %, o 4,4 miliardy navýšenie. Pri 16 % 8,4. Je na to odvaha? Bolo by to správne, keď vstupujeme do Európy? Keď prakticky na podporu podnikania by sme mali znižovať odvody, ja si myslím. Že tiež by to asi nebola tá najsprávnejšia cesta.

Najsprávnejšia cesta, podľa mňa, je kombinácia toho prvého, čo som hovoril. Štát musí zvážiť do budúcna tú sumu, ktorú bude platiť za svojich povinných, ak ostane tento systém zdravotného poisťovníctva, ale najschodnejšou cestou je zvýšenie zamestnanosti. To je jediná cesta ako postupne zabezpečiť ten tok peňazí, ktorý je potrebný na chod zdravotníckych služieb.

Len niekoľko príkladov, čo by to spravilo, keby sa zamestnalo 100 000 nových zamestnancov, keby vznikli nové pracovné miesta a keby bol základ pre odvody 7 000 korún, bolo by to 1,2 miliardy do roka len do zdravotníckeho fondu. Vyrátajte si ďalšie, do sociálneho, dôchodkového, čiže sme niekde pri 4 miliardách. Keby bol základ pre odvody do daní 10 000 korún, čo je dosť reálnejšie, by to bolo 1,7 miliardy pri 100 000. Pri 200 000 zamestnaných by to bolo 3,4 len do zdravotného fondu. Čiže toto je, myslím si, cesta, aby sa zlepšila zamestnanosť na Slovensku, aby sa zlepšila produktivita práce, aby štát mal z čoho zaplatiť za svojich poistencov, viac aby sa dali tie služby vykryť, aby tých necelých 2 miliónov, ktorí pracujú, malo zase lepšie platy, aj to je ďalšie riešenie, a tie odvody budú vyššie, lebo nikto do zdravotníctva nám z neba nezošle peniaze. Čiže hľadajme ekonomické metódy rozvoja zamestnanosti, rozvoja podnikania a myslím, to je jediná cesta, ako vieme do zdravotníctva dostať do budúcna peniaze.

Dovoľte ešte dve poznámky. Ráno tu spomínal niektorý kolega poslanec zdvojenie bavorákov. Ja mám, myslím si, že iný návrh. Táto miestnosť, pán minister zdravotníctva, by sme mohli zariadiť, aby sme cez naše orgány dali prešetriť, či je táto sála hygienicky chybná alebo bezchybná. Z ročného pozorovania seba a ostatných kolegov bez meraní môžem potvrdiť, že je chybná a bolo by treba investovať potom radšej do odstránenia príčin, ak sa nejaké nájdu. Čiže bolo by sa touto otázkou treba zaoberať. Sedíme tu minimálne štyri roky, si myslím, niektorí viac, a môže to mať následky. Čiže o toto by som chcel poprosiť, aby pán predseda parlamentu dohliadol, že by sa to zariadilo.

Ešte dve-tri vety. Čo predniesol kolega Komlósy o Rimavskej Sobote a o dostavbe nemocnice. Tam je rozostavanosť 90 %. Bola by veľká škoda, keby sme nehľadali zdroje, aby sme ju dokončili, aby sme poskytli lepšie služby, staré priestory sú nevyhovujúce, v katastrofálnom stave a myslím si, že - i keď si uvedomujem, že nemáme zdroje na všetko, čo je na Slovensku rozostavané -, ale že špeciálne túto nemocnicu, z viacerých príčin, jednak že je 90 % rozostavanosť, jednak že je to sociálne veľmi slabá oblasť s vysokou nezamestnanosťou a bol by to aj taký prínos trošku, politicko-sociálny, pre týchto ľudí. Tým sa prihováram, keď sa bude schvaľovať pozmeňujúci návrh pána Komlósyho, aby sme ho podporili. Dámy a páni, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Hanzel...

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem len tak upozorniť na to, že pán poslanec povedal niekoľko konkrétnych návrhov na rôzne riešenia. Nechcem vôbec o tom polemizovať, či dobre, alebo zle, len chcem upozorniť kolegov z koalície, že povedal niekoľko konkrétnych návrhov, lebo obyčajne sa dosť často hovorí, že nedávame žiadne podnety. Tak bolo tu daných niekoľko podnetov. To je všetko, ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Do rozpravy sa prihlásila poslankyňa Demeterová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

M. Demeterová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. Ja budem - na rozdiel od môjho kolegu, ktorého si nesmierne vážim a ktorý určite podnetne tu vystúpil -, stručná, a pretože som si už svoje pripomienky k návrhu štátneho rozpočtu uplatnila vo výbore, týkalo sa to otázky príspevku na bývanie a niektorých veciach v sociálnej oblasti. Ale pri štúdiu návrhu štátneho rozpočtu som si všimla ešte jednu vec, ktorá ma ako poslankyňu v sociálnom výbore zaujala, a to je hraničná pre oblasť sociálnych vecí a zdravotníctva. Všimla som si, že v tomto návrhu štátneho rozpočtu v minulom roku bolo, oblasť hospicov, boli účelovo viazané finančné prostriedky. V tomto návrhu štátneho rozpočtu tento návrh absentuje a preto som sa rozhodla v mene skupiny poslancov predložiť tento pozmeňujúci návrh. V návrhu štátneho rozpočtu v kapitole ministerstva zdravotníctva na rok 2004 z výťažkov lotérií účelovo viazať 20 miliónov Sk na podporu hospicov. Tento návrh odôvodňujem tým, že vlastne rozvoj hospicovej starostlivosti je u nás iba v začiatkoch a preto treba venovať mimoriadnu pozornosť a určite aj finančné prostriedky tejto problematike a myslím si, že tak ako v predchádzajúcom roku, aspoň tých 20 miliónov je nevyhnutných. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať bude pán poslanec Opaterný, stráca poradie. Pán Zubo, stráca poradie, Mikuš, Tibor, stráca poradie, Polka, stráca poradie, Burian, Jozef. Zle, ospravedlňujem sa. Zle som prečítal? Preskočil som? Pán Číž! Nie je prítomný v rokovacej sále, tak je to správne. Pán Burian. (Smiech.) Tak je to správne, (So smiechom.) že ide pán Burian, Jozef, nie že ho nie je! Prosím vás, nechytajte ma za slovo. Ďakujem pekne, pán poslanec Burian, máte slovo.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Štátny rozpočet je zákon zákonov a určuje hospodársku, ekonomickú a sociálnu stratégiu do budúcna. Keď sa pozrieme bližšie na tento štátny rozpočet, všimnime si, že príjmy štátneho rozpočtu sú na úrovni 250 mld., výdavky 310 mld. a schodok štátneho rozpočtu je 60 mld. A myslím, že na začiatku by som sa chcel položiť ministrovi financií základnú otázku: Ak v spoločnej správe, v tej poslednej spoločnej správe výboru pre rozpočet, financie, rozpočet a menu prešlo to, že, citujem: "Znížiť celkové príjmy štátneho rozpočtu a zvýšiť schodok štátneho rozpočtu takto: Celkové príjmy znížiť o 18,4 mld. a schodok štátneho rozpočtu zvýšiť o 18,4 mld. Sk." Ak je s týmto stotožnené aj ministerstvo financií a už najnovšie informácie hovoria o tom, že schodok štátneho rozpočtu bude na úrovni 78,4 mld. Sk, chcem sa opýtať, či tento príjem štátneho rozpočtu z grantov a transferov nebol ponímaný ako jednorazový príjem, alebo teda ak bol ponímaný ako jednorazový príjem a nezvyšoval teda schodok verejných financií voči HDP, ktorý je teda kľúčový moment tohto zákona, kde chceme dosiahnuť úroveň 3,9 %, tak potom sa pýtam, vyjadrenie výboru alebo teda navrhované vyjadrenie výboru, že navrhovaným znením sa príjmy štátneho rozpočtu znižujú o príjmy zo štátnych finančných aktív, ktoré by mali slúžiť na kompenzáciu jednorazového výpadku daňových príjmov a tieto zdroje štátnych aktív v roku 2004 sa použijú na úplné oddlženie zdravotníctva. Pýtam sa, či výdavky zdravotníctva nie sú výdavkami štátneho rozpočtu a tým pádom nezvyšujú tento schodok verejných financií voči HDP. Lebo je to výdavok na strane teda tohto rozpočtu, ktorý je neviemakým spôsobom zakomponovaný do celkového rozpočtu, a či táto hra s číslami okolo 18,4 mld. a vôbec ako schodku verejných financií nie je nejakým, by som povedal, nejakým preludom, ktorý v predminulom roku, keď som sa teda pýtal, či účtujeme štátny rozpočet a schodok verejných financií podľa metodiky ESA 95, alebo účtujeme podľa Medzinárodného menového fondu, bolo mi odpovedané, že vzhľadom k prechodu na systém ESA 95 sú určité diskrepancie, ktoré, musí byť teda akceptácia prechodu jedného systému na druhý, takže ja rád by som sa dozvedel, či už ideme na čistý systém ESA 95, a akým spôsobom bude ovplyvňovať táto skutočnosť fakt schodku verejných financií voči HDP na úrovni 3,9 %.

Chcel by som sa vyjadriť v ďalšej časti o možných rizikách tohto štátneho rozpočtu. Ak hovoríme o tom, že sa zvyšuje štátny rozpočet alebo schodok štátneho rozpočtu na 78, 4 mld. Sk, musím povedať, že sa nám zvyšuje aj celkový dlh štátu a vlastne týmto dlhom prekračujeme úroveň 45 %, viac ako 45 % z HDP, teda celkový dlh verejných financií, čo so sebou prináša aj úroveň zvyšovania nákladových položiek alebo nákladov v úrovni úrokov, ktoré predstavujú cca 30 mld. Sk.

Ďalším rizikom je vlastne oblasť príjmovej zložky štátneho rozpočtu. Ak hovoríme o tom, že daňové - a tak, ako sme vlastne kritizovali v minulom roku daňové príjmy, hlavne dane z pridanej hodnoty, nebudú naplnené -, v štátnom rozpočte sa uvažuje daňové príjmy na úrovni minulého roku alebo teda na úrovni roku 2003 a ešte o niečo zvýšené a očakávame, že tieto daňové príjmy budú aj naplnené. Vzhľadom na to, k dereguláciám cien a zvyšovaní alebo teda nepriameho zvyšovania cien, zvýšenie daní z pridanej hodnoty, myslím si, že bude pokles osobnej spotreby alebo spotreby ako takej na území Slovenska a tým určite zadáva to riziko, že nebude naplnená táto kapitola rozpočtu, pokiaľ ide o daňové príjmy, a hlavne čo sa týka daní z pridanej hodnoty.

Obrovské regionálne rozdiely. Tieto regionálne rozdiely sú, ako tu už predrečníci rozprávali, hlavne z filozofie, teda dvoch filozofií, vytvárania infraštruktúrnych sietí, teda diaľničných sietí, ktoré nie sú rozvinuté, a hlavne teda, čo sa týka stredného a východného Slovenska, a druhou vecou je kofinancovanie projektov v rámci Európskej únie, kde by týmito kofinančnými možnosťami mohli sa dostať nejaké stále výroby na územie východnej alebo východných častí Slovenska, kde je úroveň hrubého domáceho produktu na obyvateľa ďaleko, ďaleko podhodnotená oproti západnej časti Slovenska, eventuálne oproti Bratislave, kde dosahuje 90 % alebo 95 % hrubého domáceho produktu a priemeru Európskej únie. Dá sa povedať, že je... Ako parafrázu musím uviesť, že jedinou investičnou akciou, ktorá sa týka východoslovenského kraja, je vlastne most Košická, aj ten je vlastne stavaný v Bratislave, žiaľ.

Zvyšovanie výdavkov v štátnej správe. Zvyšovanie výdavkov v štátnej správe súvisí aj s reformami, ktoré boli uskutočnené v oblasti sociálnej oblasti a to vlastne zoštátňovaním verejnej správy, čo sa týka Sociálnej poisťovne, čo sa týka vytvorenia špecializovanej štátnej správy. Audity, ktoré boli vykonané, ktoré stáli nemálo a ktoré teda mali priniesť radikálny rez v tejto oblasti, by som povedal, že nemali ten účinok, ba naopak si myslím, že ešte zvýraznili zvyšovanie výdavkov v štátnej správe.

Ďalšie veľké riziko je extrémne znižovanie výdavkov v sociálnej oblasti, tak ako bolo niekoľkokrát spomínané, zákony, ktoré boli prijímané pred štátnym rozpočtom, ako je hmotná núdza, zákon o sociálnej pomoci a ďalšie zákony, ktoré sú z dielne ministerstva práce a sociálnych vecí, zadávajú dosť nízke parametre pre ľudí, ktorí sa nachádzajú v tej najnižšej kategórii na Slovensku, myslím si, že aj dereguláciou cien, ktorá sa očakáva od 1. 1. 2004 a zvýšením DPH a tým následne aj synergickými efektmi v ďalších oblastiach, stáva sa to, že vlastne tých ľudí v hmotnej núdzi, ktorých je momentálne na úrovni 10 %, bude narastať, myslím si, že práve regióny, ktoré sú, východu, kde títo sú, alebo teda výška percentuálnych je podstatne vyššia ako je povedzme v časti západného Slovenska, dosahuje 18 %, bojím sa, že po týchto úpravách to ešte bude výraznejšie, alebo bude to zvýrazňovať ďalšie momenty.

Riziká pri vstupe do Európskej únie. Tak ako som spomínal, dnes máme obrovský problém s tým, akým spôsobom dofinancovať projekty, keďže aj v navrhovanom štátnom rozpočte v kapitole platenia príspevkov do Európskej únie a príjmov z Európskej únie, teda získaním zdrojov z kohézneho a štrukurálnych fondov zadáva problém, že ním nedostatočné kofinancovanie z pohľadu štátu, čo sa týka napríklad pri kohéznom, je tam na úrovni, keď ma pamäť neklame, 41 mil. Sk, čo si myslím, že je to obrovská, teda nízka úroveň na to, aby takýmto spôsobom boli zabezpečené projekty, ktoré primárne by mali pomôcť tejto ekonomike alebo ďalšiemu napredovaniu tejto ekonomiky.

Ďalej si myslím, že nie je celkom jasné - a z tohto štátneho rozpočtu vôbec nie je jasné -, akým spôsobom vláda chce postupovať pri možnosti dofinancovania projektov, ktoré budú v tej fáze odsúhlasenia v rámci konania pri získavaní týchto fondov, hlavne pokiaľ ide o štrukturálne fondy, kde by sa mal konkrétny partner zaviazať, aby prispel 25 až 50 % do tohto projektu. Myslím, že to bude veľký problém pre väčšinu podnikateľských častí eventuálne samosprávnych celkov, myslím si, že tu by mala vláda hľadať riešenie na to, ak nechceme byť len čistí prispievatelia do Európskej únie, ale aby sme získali tieto zdroje z Európskej únie, aby sa hľadali možnosti alebo riešenie v čase, ak je finančné memorandum, ktoré je odsúhlasené medzi Európskou úniou a medzi tým možným subjektom, prijímateľom tohto fondu, aby vláda buď zárukou, celoplošnou zárukou alebo zárukou tou aby prispela pre každý projekt povedzme individuálne, aby ten projekt bol priechodný, lebo myslím si, že najväčšou bolesťou všetkých možností získavania týchto zdrojov je vlastne kofinancovanie týchto možností.

Pokles reálnej mzdy. Myslím, že už niekoľkokrát tu bolo opakované, pokles reálnej mzdy za rok 2002 bol 1,6 %, v tomto roku je očakávaný 0,6 %.

Kapitálové výdavky. Kapitálové výdavky sú na úrovni roku 2003, v skutočnosti sa však realizácia kapitálových výdavkov, ktoré sú na úrovni asi 32,8 mld. Sk, budú nižšie už vzhľadom na to, že náklady, ktoré súvisia hlavne so stavebnou činnosťou, sú zakomponované do vyššej dane z pridanej hodnoty, teda zo 14-percentnej do 19-percentnej úrovne plus dereguláciou cien bude určite nárast cien ďalších výrobkov, ktoré teda... Vlastne logicky nám vychádza, že úroveň minulého roku na úrovni 32 mld. nebude nám postačovať na to, aby sme tie fixné aktíva zabezpečili alebo zrealizovali v tejto hodnote, v takom objeme ako povedzme v minulom roku, takže musím hodnotiť, že je to vlastne ďalší pokles.

Ak hovoríme o tom, že schodok štátneho rozpočtu bude na úrovni 78,4 mld. a investovanie do fixných aktív bude na úrovni 32,8 mld., tak musím povedať, že, dá sa povedať rozmedzie asi 46 mld. Sk pôjde do spotreby, čo je vážny faktor na to, že vlastne nepriamo prejeme peniaze v ekonomike a nevytvoríme hodnoty pre ekonomiku.

Myslím, že čo sa týka aj stavebníctva, je pokles úrovne stavebného sporenia, hypotekárneho, alebo hypotekárnych úverov, nižších kapitálových výdavkov a teda investovania, alebo teda investovanie do infraštruktúry na úrovni 8 mld. je nepostačujúce a myslím si, že určite to neprinesie rozvoj týchto segmentov.

Myslím, že nezanedbateľným rizikom sú aj štátne záruky, eventuálne súdne spory, ktoré očakáva tento štát, dokonca myslím, že pred dvoma dňami prebleskla informácia o tom, že štát dlhuje 1,3 mld. v kauze Tipos športka, kde to je, si myslím, že to je ďalší vážny objem, ktorý nie je zakomponovaný v týchto číslach, ani v dôvodových správach nie sú riziká, povedzme, že môže nastať aj tento stav. Neviem, ako sa bude riešiť. Čiže suma sumárov je tu dosť veľa rizík, ktoré nie sú podľa môjho názoru dostatočne vysvetlené, a myslím si, že ambícia 3,9 % schodok verejných financií voči HDP je dobrým signálom pre približovací proces v rámci Európskej únie, faktom však je, že pokiaľ sme nevstúpili do menovej únie, škrtenie výdavkov v oblasti realizácie fixných aktív, nehovorím o spotrebe, hovorím o realizácii fixných aktív, pokiaľ ide o investovanie do výdavkov, ktoré môžu priniesť v budúcnosti efekt, povedzme pokiaľ ide o infraštruktúrne siete, pokiaľ ide možno aj o dofinancovanie alebo kofinancovanie vecí v rámci Európskej únie, alebo možnosti získania štrukturálnych fondov, ja si myslím, že nie je to dobrý jav, a osobne si myslím, že pokiaľ sme nevstúpili do menovej únie, tak myslím si, že dnes by sme si mali urobiť predpolie práve možno výstavbou alebo dofinancovaním tých aktív, ktoré by sme povedzme v čase vstupu do menovej únie mali problém s paktom stability a mali problém s tým, aby sme tieto fixné aktíva realizovali v čase, keď budú na nás platiť tvrdé podmienky paktu stability alebo maastrichtských kritérií. Takže myslím si, že dnes škrtenie na úrovni 3,9 % má dvojsečnú zbraň a tou druhou zbraňou alebo tou druhou nevýhodou toho je, že v čase vstupu do Európskej menovej únie budeme mať problém s tým, aby sme v tom období realizovali tieto stavby a tieto infraštruktúrne a iné ciele, ktoré určite Slovensko má, určite veľké riziká, už nehovoriac o životnom prostredí a tak ďalej. Čiže myslím si, že ak Česká republika ide so schodkom štátneho rozpočtu na úrovni 115 mld. Kč a primárne sa snaží investovať, by som povedal, do výhod alebo do aktív, fixných aktív, ktoré jej pomôžu v čase po vstupe do Európskej únie, myslím, že aj táto vláda sa možno mala zamyslieť hlbšie nad tým, či dnes je primárne dôležité splniť 3,9 %, alebo ísť aj na vyšší schodok s tým, aby sa tieto peniaze využili pre rozvoj ekonomiky a toho, čo môže naštartovať alebo v budúcnosti prinášať synergický efekt. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP