Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Som rada, že ste upozornili na to, že hovoríte aj o veciach, ktoré nesúvisia s prerokúvaným zákonom. Nechcem, bezprostredne nechcem nikomu brať slovo, ale skutočne to, čo ste hovorili, ide mimo toho, čo prerokúvame v tejto chvíli.

Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Bódy.

P. Bódy, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, rozdiel medzi pravicovou politikou smerom k sociálnej politike a politikou, ktorú ste robili vy, je diametrálne odlišný. Spočíva v tom, že pravicová politika sa snaží občanov so zdravotným postihnutím integrovať do spoločnosti. Vy ste sa snažili separovať nás von a povedali ste, postaráme sa o vás. Dôležitejšie pre mňa však je to, aby som sa ja cítil potrebný pre túto spoločnosť s tým, že budem zamestnaný. A ak ste si nevšimli, tak ja som hovoril o tom, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v Zákonníku práce, v zákone o službách zamestnanosti a v zákone o sociálnom poistení práve vytvára priestor na to, aby každý občan s ťažkým zdravotným postihnutím mal možnosť zhodnotiť to, čo v ňom je, svojou prácou. To je obrovský rozdiel oproti tomu, čo ste robili vy.

Nikto, nikto z nás nechce, aby sme boli niekde mimo a aby sme dostávali almužnu a necítili sa potrební pre túto spoločnosť. Opak je pravdou. Pravdou je to, že sa chceme dostať späť do spoločnosti, pracovať a byť plnohodnotnými členmi tejto spoločnosti. Pretože v každom z nás, tak vo vás, ako v občanoch so zdravotným postihnutím, sa tvoria hodnoty, ktoré sa vzájomne prenášajú. Len čo by sme tieto hodnoty nechali niekde zavreté v ústavoch, spoločnosť by zostala chorá, iba by sa tvárila zdravou. Pravdou je, že hodnoty, ktoré prenášame my na vás a vy na vás, ktoré si vzájomne odovzdávame, sú hodnotami, ktoré spoločnosť robia zdravou.

Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Zubo s reakciou.

S. Zubo, poslanec: Pán Bódy, skutočne ťažko vám odpovedať, ťažko reagovať na vaše slová, pretože to bola znôška nezmyslov, čo ste tu povedali, historických a vecných nezmyslov. Ja som vám tiež tam spoza rečníckeho pultu hovoril rozdiel medzi tým, čo bolo, a tým, čo je. Ak je výsledkom sociálnej politiky pravicovej vlády to, v akej situácii sa nachádzajú sociálne odkázaní a zdravotne odkázaní, tak to chápem, ja som povedal. Ja chápem a zrejme to chápal aj pán prezident. Aj on to kritizoval, správne to kritizoval. Ale odpovedzte mi na takú vec, dnes, keď 18-ročný chlapec vyjde z detského domova, nemá zamestnanie, nemá kde ísť, nemá kde bývať, čo s tým chlapcom bude? Za socializmu mal isté bývanie, isté zamestnanie a vedel sa o seba postarať. Vysvetlite mi, čo je ľudskejšie a čo je protiľudové?

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: (Reakcie z pléna.) Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Pokračujeme v rozprave.

Posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Burian.

J. Burian, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento zákon z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a z dielne vlády je ďalším zákonom, ktorý, by som povedal, objektivizuje reštrikcie vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Tak ako je postavená dôvodová správa, ktorá sama osebe hovorí o tom, že základom je úspora výdavkov v štátnom rozpočte, tá priamo dôvodová správa nabáda k tomu, že v štátnom rozpočte maximalizácia týchto výdavkov je na úrovni 5 mld. korún. Neviem, či si niekto preštudoval túto dôvodovú správu, ale tá dôvodová správa je poznačená tým, že niekto postavil limit 5 mld. a prispôsobil tento zákon týmto výdavkom, ktoré sú tu explicitne deklarované. Čiže jasná filozofia úspory cca 1,5 miliardy korún hovorí o tom, že určité skupiny ľudí postihne táto časť sociálnej pomoci. Musím povedať, že sa to deje vlastne v období, keď v novom roku očakáva tento štát deregulácie cien, deregulácie plynu, deregulácie energií, vodné, stočné, daň z pridanej hodnoty 19 % a tak ďalej. Tým len chcem upozorniť na to, že všetky tieto otrasy sa budú priamo dotýkať aj tejto oblasti sociálnej pomoci.

Musím dať za pravdu aj pánovi poslancovi Bódymu, že my v podstate určitým spôsobom získame Pyrrhovo víťazstvo, že na jednej strane ušetríme v sociálnej pomoci 4- až 6-tisíc korún, na druhej strane týchto ľudí, predpokladám, že rodiny nebudú mať dostatok prostriedkov na to, aby sa postarali o takéhoto bezvládneho člena rodiny, jednoducho sa budú snažiť umiestniť ho v jednotlivých sociálnych zariadeniach, kde tento náklad je v rozmedzí 10- až 15-tisíc korún. Myslím, že je to určitým spôsobom Pyrrhovo víťazstvo, ktoré keď chcela vláda dosiahnuť, myslím si, že sa to prejaví v iných výdavkoch.

Vzhľadom na to, že mi pripadajú tieto úspory niektorým spôsobom nelogické a pripadá mi to, že úspory určitým spôsobom diskriminujú poberateľov starobných dôchodkov, dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh.

V čl. I bod 9: V § 64a sa vypúšťa odsek 8.

Odôvodnenie: Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré diskriminuje poberateľov starobných dôchodkov a dávok výsluhového zabezpečenia, keďže navrhované ustanovenie za rovnakú vykonanú prácu stanovuje rozdielnu odmenu. Peňažný príspevok za opatrovanie nahrádza stratu príjmu tým občanom, ktorí sa rozhodnú vykonávať riadne celodenné a osobné opatrovanie občana s ťažkým zdravotným postihnutím staršieho ako 6 rokov odkázaného podľa posudku vydaného podľa § 57 ods. 1 a 2 na pomoc pri zabezpečení nevyhnutných životných úkonov. Jediným cieľom tohto diskriminačného opatrenia, ktoré je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky z hľadiska rovnosti práv občanov, je dosiahnutie úspor verejných výdavkov. V snahe usporiť výdavky vynakladané na kompenzáciu sociálnych dávok ťažkého zdravotného postihnutia je potrebné zakotviť do zákona o sociálnej pomoci, že posudok vydaný podľa § 57 zákona č. 195/1998 Z. z.

- o miere funkčnej poruchy,

- o tom, či ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím,

- o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia musí schváliť posudkový lekár s atestáciou z posudkového lekárstva a súčasne je potrebné novelizovať § 49 až 64a tak, aby boli kritériá na poskytovanie plnení jednoznačné.

Ide o dosiahnutie súladu rovnakého posúdenia občana na základe presne určených kritérií v zákone v rámci Slovenskej republiky.

Dovoľte mi, aby som zároveň dal druhý pozmeňujúci návrh.

V § 86 ods. 2 písm. a) sa na konci doplňujú slová "ktoré musia byť overené audítorom".

V § 86 ods. 2 sa vypúšťa písmeno b), doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).

V § 86 ods. 3 až 6 znejú:

"(3) Príslušný orgán poskytne finančný príspevok subjektu, ktorý poskytne sociálnu pomoc podľa tohto zákona, alebo obci, ak tento zákon neustanovuje inak, vo výške rozdielu medzi

a) priemernými bežnými výdavkami na poskytnutie porovnateľného druhu sociálnej služby, ktorú poskytuje príslušný orgán alebo zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu (ďalej len "priemerné bežné výdavky"),

b) preukázanými alebo predpokladanými skutočnými príjmami zo zaplatenej ceny sociálnej služby, ktorú poskytne subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, alebo obec (ďalej len "skutočné príjmy") na občana a na rozpočtový rok v prepočte na počet občanov, ktorým subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc alebo poskytuje sociálnu službu v príslušnom období.

(4) Ak skutočné príjmy sú nižšie ako priemerné príjmy na poskytovanie porovnateľného druhu sociálnej služby, ktorú poskytuje príslušný orgán alebo zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu (ďalej len "priemerné príjmy") na občana a na rozpočtový rok v prepočte na počet občanov, ktorým subjekt, ktorý poskytne sociálnu pomoc podľa toho zákona alebo obec poskytuje sociálnu službu v príslušnom období, príslušný orgán poskytne finančný príspevok vo výške rozdielu medzi

a) priemernými bežnými výdavkami,

b) priemernými príjmami na občana a na rozpočtový rok v prepočte na počet občanov, ktorým subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc, alebo obec poskytuje sociálnu službu v príslušnom období.

(5) Ako porovnanie podľa odsekov 3 a 4 nie je možné, príslušný orgán poskytne finančný príspevok subjektu, ktorý poskytne sociálnu pomoc podľa tohto zákona, alebo obci najviac vo výške rozdielu medzi preukázanými alebo predpokladanými skutočnými bežnými výdavkami na poskytovanie sociálnej služby, ktorú poskytuje subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, alebo obec a skutočnými príjmami na občana a na rozpočtový rok v prepočte na počet občanov, ktorým subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc, alebo obec poskytuje sociálnu službu v príslušnom období.

(6) Priemerné bežné výdavky a priemerné príjmy sa na poskytovanie jednotlivých druhov sociálnych služieb, a ak ide o starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa tohto druhu zaradenia a podľa toho, či sa starostlivosť v zariadení sociálnych služieb poskytuje celoročne, týždenne alebo denne na občana a na rozpočtový rok, sa určuje každodenne k 28. februáru príslušného roka za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, a zvýšia sa v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku."

Doterajšie ods. 5 až 10 sa označujú ako 7 a 12.

V § 86 ods. 7 sa slová "ods. 3" nahradzujú slovami "ods. 3 až 5".

V § 86 ods. 9 sa slová "príjmami za poskytnutie porovnateľného druhu sociálnej služby" nahradzujú slovami "skutočnými príjmami" podľa § 86 ods. 2 a 3.

Odôvodnenie: Pri právnej kvalifikácii výkonu spôsobu samosprávnych krajov ako samosprávnej pôsobnosti samosprávneho orgánu ide o viazanosť samosprávneho kraja len zákonom, Ústavou Slovenskej republiky, resp. medzinárodnými dohovormi a nie všeobecnými záväznými predpismi ministerstiev. V súlade s požiadavkami rešpektovania základných zásad a princípov regionálnej politiky je nanajvýš žiaduce a opodstatnené ustanoviť priemerné bežné výdavky, resp. príjmy, relevantné na určenie výšky finančného príspevku na poskytovanú sociálnu pomoc neverejným poskytovateľom všeobecne záväzným nariadením vydaným príslušným samosprávnym krajom. Konkrétne výšky priemerných bežných výdavkov a príjmov na poskytnutie porovnateľného druhu sociálnej služby budú pritom odrážať úroveň reálnej nákladovosti poskytnutia sociálnej služby v danom regióne, ktorá je determinovaná úrovňou cien výrobkov, tovarov a služieb, premietajúcou sa do úrovne nákladovosti poskytnutia sociálnych služieb. Snahou je zabezpečiť rovný prístup poskytovateľov sociálnej pomoci k verejným zdrojom s posilnením prvkov kontinuity (overovania ročných správ audítorom) pri rešpektovaní požiadavky vyváženosti a rešpektovania výkonu tejto pôsobnosti ako samosprávnej pôsobnosti samosprávnych krajov.

Ďakujem za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Burian bol posledným prihláseným do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, želáte si vyjadriť sa k rozprave? Pani spoločná spravodajkyňa, nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Len krátko dvoma vetami. Ja by som chcela odkázať pánovi poslancovi Zubovi, aby predtým, ako člen iného výboru vydáva príkazy pre členov sociálneho výboru, aby sa spýtal člena, inak podpredsedu klubu, pána Hrdličku, a keď komunikácia medzi vami nejako viazne a keď máte o to záujem, pretože on sa na tých poslaneckých prieskumoch nezúčastňuje, tak členovia výboru alebo tajomník výboru vám všetky správy, ktoré máme z poslaneckého prieskumu, pošle. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prerušujem rozpravu o tomto bode programu.

V programe pokračujeme druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (druhý pilier dôchodkovej reformy).

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 420. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 420a.

Prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona snemovni odôvodnil.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládnym návrhom zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v súlade s programovým vyhlásením vlády realizuje reforma dôchodkového systému s cieľom zabezpečiť dlhodobú finančnú stabilitu dôchodkového systému, diverzifikovať riziká jednotlivých spôsobov financovania dôchodkov a vytvoriť priestor na zvýšenie úrovne poskytovaných dôchodkov.

Vládny návrh zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje osobný rozsah starobného dôchodkového sporenia, platenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, vecný rozsah a inštitucionálne usporiadanie systému starobného dôchodkového sporenia a dohľad štátu nad vykonávaním starobného dôchodkového sporenia. Systém starobného dôchodkového sporenia bude výlučne príspevkovo definovaný a financovaný z príspevkov na osobných účtoch. Príspevky na osobné dôchodkové účty bude platiť a odvádzať zamestnávateľ vo výške 9 % z vymeriavacieho základu zamestnanca do Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa bude vyberať a vymáhať príspevky, rovnako ako vyberá a vymáha poistné na sociálne poistenie. Vstup do systému bude povinný len pre tie osoby, ktoré pred 1. januárom 2005 neboli dôchodkovo poistené v Sociálnej poisťovni. Osoby, ktoré boli poistené v Sociálnej poisťovni, sa budú môcť dobrovoľne rozhodnúť, či vstúpia, alebo nevstúpia do systému starobného dôchodkového sporenia, alebo zostanú naďalej v priebežnom systéme.

Za vymedzený okruh osôb bude platiť štát príspevky, za invalidných dôchodcov bude platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie Sociálna poisťovňa. Osobe, ktorá poberá invalidný dôchodok, sa bude naďalej viesť osobný dôchodkový účet až do dovŕšenia dôchodkového veku. Zo starobného dôchodkového sporenia sa bude poskytovať starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, ktoré budú vyplácané formou programového výberu s doživotným dôchodkom alebo formou doživotného dôchodku a pozostalostné dôchodky.

Dôchodková správcovská spoločnosť bude vytvárať tri dôchodkové fondy s rôznou investičnou stratégiou a investičným horizontom, viesť osobné dôchodkové účty sporiteľov a spravovať dôchodkové aktíva. Dôchodková správcovská spoločnosť bude povinná zveriť majetok depozitárovi, ktorým bude banka alebo pobočka zahraničnej banky. Dohľad nad systémom starobného dôchodkového sporenia bude vytvárať Úrad pre finančný trh, ktorý vykonáva dohľad nad činnosťou poisťovní a správcovských spoločností v Slovenskej republike. Jednotlivé parametre systému boli navrhnuté tak, aby zavedenie starobného dôchodkového sporenia nezvýšilo deficit verejných financií nad 1 % HDP.

Vládny návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie a odporučil ho schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe, s ktorými vyslovujem za predkladateľa súhlas.

Na záver by som povedal, že práca na príprave tohto zákona bola veľmi intenzívna a boli do nej zapojení všetci záujemcovia z poslaneckej snemovne a patrí moja vďaka všetkým tým, ktorí tento záujem prejavili, pretože naozaj prejavili veľmi významný vplyv na konečnú podobu tohto zákona.

Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Slovo má spoločná spravodajkyňa z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňa Ľubica Navrátilová. Prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte uvedený v tlači 420.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 590 z 31. októbra 2003 pridelila vládny návrh zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

Vládny návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 338 z 20. novembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, a to uznesením č. 240 z 13. novembra 2003, súčasťou uznesenia je stanovisko výboru, ktoré nebolo spracované do konkrétnych legislatívnych návrhov; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, a to uznesením č. 170 z 28. novembra 2003. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali a prijali, tieto prijali celkovo 114 pozmeňujúcich návrhov, ktoré máte uvedené v spoločnej správe. Nebudem ich čítať, máte ich pred sebou.

Chcem len poznamenať, že súčasťou tejto spoločnej správy v bode 114 je upozornenie, že sa vykonajú určité legislatívnotechnické a jazykové úpravy, ktoré sa dostali do pozmeňujúcich návrhov a ktoré nie sú celkom presné. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie odporúča tento zákon po prijatí pripomienok z výboru schváliť.

Pani predsedajúca, to je celá spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.

Otváram rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy sa prihlásili štyria poslanci: za poslanecký klub Smer pán poslanec Burian, za poslanecký klub KSS pán poslanec Ševc, za poslanecký klub SMK pani Edit Bauer a pán Heriban.

Pán Jozef Burian, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave.

J. Burian, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím, že sa stáva tradíciou, na úvod musím povedať, že najdôležitejšie zákony, ktoré tento parlament v tomto volebnom období má prijímať, čo sa týka finančnej náročnosti, sú prerokúvané v piatok v poobedňajších hodinách, v poobedňajších hodinách tak, že veľmi málo ľudí alebo veľmi málo kolegov z parlamentu je prítomných na tomto rokovaní a myslím si, že myšlienkové pochody tých kolegov sú možno niekde inde ako o tom, že tu sa schvaľuje jeden z najnáročnejších finančných projektov, aký v histórii Slovenskej republiky bol a je prijímaný. Táto reforma, ktorá je tu predstavená, je finančne najnáročnejší projekt v novodobých dejinách Slovenskej republiky. Ide o takú zásadnú zmenu, ktorá si vyžaduje podľa môjho názoru širšiu podporu, širšiu podporu politického spektra v Slovenskej republike.

Na začiatku by som chcel povedať, že dôvodová správa, ktorá je predložená k tomuto zákonu, neobsahuje konkrétne dáta, výpočty, dopadové štúdie, ktoré by hovorili o tom, aké finančné a fiskálne bremená je nutné v ďalších rokoch, alebo čo očakáva tento štát a ako povedzme bude zaťažený štátny rozpočet pri tejto dôchodkovej reforme.

V prvom bode by som sa chcel vyjadriť k zdrojom krytia tejto dôchodkovej reformy. Vzhľadom na to, že v dôvodovej správe nie je jasný objem finančných prostriedkov, budem vychádzať z dát alebo z čísiel, ktoré boli verejne dostupné. Ak hovoríme o tom, že táto dôchodková reforma vo svojej podstate má ročný výdavok zo štátneho rozpočtu na úrovni 15 až 17 mld. Sk, tak v horizonte rokov, ktoré je nutné na zabezpečenie dofinancovania celého tohto systému pri 9-percentnom kapitalizačnom pilieri, je nutný výdavok vo výške 400 až 500 mld. Sk. Slovenská republika dnes má na účte v Národnej banke Slovenska 65 mld. na financovanie v prvej časti financovania tejto dôchodkovej reformy a v druhej časti vláda včerajším vráteným zákonom pánom prezidentom o privatizácii strategických podnikov deklaruje v dôvodovej správe, že má, alebo teda predpokladá, že z privatizácie strategických podnikov získa finančný objem vo výške približne 82 mld. Sk. Ak to spočítame, tieto dve sumy, 65 mld. a 82 mld. Sk, dostaneme objem necelých 150 mld. Sk. Ak hovoríme, že tento projekt je tak finančne náročný, pýtam sa, kde budú, alebo skadiaľ zoberie tento štát ďalšie zdroje na dofinancovanie tejto dôchodkovej reformy? Pýtam sa, kde budú tie zdroje, alebo odkiaľ táto vláda zoberie v ďalších rokoch na dofinancovanie tohto projektu dostatok zdrojov a jednoducho vytrvá v tomto vysokom kapitalizačnom pilieri, vytrvá, aby dofinancovala celý tento systém? V opačnom prípade si myslím, že dôchodková reforma začne alebo nadobudne problém, či je dnes veľmi-veľmi nutné, aby sme začínali s takým vysokým pilierom, akých je 9 %. Čo teda aj v koalícii alebo v radoch koalície sa ozvali hlasy o tom, či dnes taká radikálna reforma na úrovni 9 %, či je fiskálne schopná, utiahnuteľná v tomto období, alebo teda nezačať s nižším pilierom a snažiť sa zvyšovať v ďalších rokoch. Myslím si, že pri 9-percentnom kapitalizačnom pilieri a pri príklade, ktorý som uviedol, je dosť jasné, že táto vláda nemá na dofinancovanie tohto celého systému ani polovicu zdrojov, čo je podľa mňa dosť varovným prstom v prvom kole.

Ďalší problém, ktorý chcem načrtnúť, ktorý vyvstáva z tohto zákona, je v podstate plnenie maastrichtských kritérií. Myslím, že nechcem tu, by som povedal, nejako unavovať číslami, ale jeden údaj za všetky, to je schodok verejných financií na úrovni 3 %. Vy viete, akým spôsobom sa prijímal tento, alebo prijíma, alebo bude prijímaný zákon o štátnom rozpočte, kde schodok verejných financií je odhadovaný na úrovni 3,9 %, za akých podmienok a za akých škrtov vo výdavkovej časti sa prijíma tento rozpočet, aby sa naplnil tento schodok verejných financií. Ak vláda má ambíciu v roku 2006 splniť toto kritérium, musím, teda by som povedal, ako byť skeptický v tom, že ak tieto výdavky, ktoré budú pri tomto kapitalizačnom pilieri odhadované vládou na úrovni 1 %, ja tvrdím, že bude niekde na 1,3 až 1,5 % schodku verejných financií, aké škrty nás očakávajú v štátnom rozpočte vo výdavkovej časti alebo kde budú tie príjmy, alebo kde sa objavia tie príjmy, ak doprivatizujeme štátne podniky. A jednoducho príjmová časť štátneho rozpočtu sa podľa môjho názoru skôr zníži.

Nechcem tu rozoberať problém okolo štátneho rozpočtu, lebo to bude problematikou budúceho týždňa. Len upozorňujem na to, že Slovenská republika bude mať problém s naplnením maastrichtských kritérií, ak prijmeme ustanovenie, ktoré bolo prijaté v gestorskom výbore, že peniaze, ktoré budú do tohto systému vkladané, nebudú okruhom verejných financií, ale budú súkromným vlastníctvom na účte každého sporiteľa a budú predmetom dedenia.

Čiže ak táto snemovňa prijme tento bod, ktorý, ja si myslím, je kľúčový v ponímaní vôbec reformy alebo celého zmyslu reformy, ktoré, si myslím, že aj na ceste, ktorú sme absolvovali v Chile, potvrdil aj pán Pinera, že je to kľúčový moment na to, aby sa naplnila vlastne aj prizma celej filozofie dôchodkovej reformy, že je to reforma pre ľudí, ktorí si primárne sporia na vlastnom účte.

Ak hovoríme o vízii tohto štátu a vízii do budúcna, musíme hovoriť aj o tom, akým spôsobom táto dôchodková reforma nielen ovplyvní schodok verejných financií alebo celkový dlh Slovenskej republiky, čo je ďalším kritériom Maastrichtu, ale akým spôsobom tieto peniaze budú zmysluplne využité na podporu ekonomiky Slovenskej republiky. Myslím si, že už v tých dôvodových správach alebo v písomnom návrhu zákona bolo uvedené, že v minimálne 50 % týchto prostriedkov bude investovaných na území Slovenska. V gestorskom výbore prešlo, že 40 % týchto prostriedkov musí byť investovaných na území Slovenska.

Tu vstupuje ďalší argument, ktorý je v rámci Európskej únie, ak sa to nestane okruhom verejných financií, ale súkromnými alebo súkromnými účtami konkrétnych sporiteľov a nebude to v okruhu verejných financií, nastáva problém, či v Európskej únii voľný pohyb kapitálu sa môže obmedzovať, kryť alebo obmedzovať investovaním na území Slovenska. Je to síce akože problém, ale myslím si, že my ešte dnes nie sme v menovej únii, a preto by sme mali veľmi vážne zhodnotiť, kde tieto peniaze a kde primárne tieto peniaze budú investované. Myslím si, že nemôžeme posudzovať túto dôchodkovú reformu, ktorá, opakujem znovu, je najvýznamnejším alebo najväčším finančným a najnáročnejším finančným projektom na Slovensku, nemôžeme obmedzovať len na to, že budeme riešiť primárne len problém dôchodkov, ale musíme uvažovať o tom, aby tieto prostriedky boli zmysluplne použité na rozvoj ekonomiky primárne tohto štátu. Myslím si, že je to len potvrdenie slov, ktoré povedal aj pán Pinera, keď sme boli na návšteve v Chile, kde deklaroval, že on odhaduje maximálny objem, ktorý by bol investovaný mimo ekonomiky, niekde na úrovni 19 až 20 %. Musím pripomenúť, že Chile, ak robilo takúto radikálnu reformu, malo zákaz investovania peňazí mimo ekonomiky Chile. Až posledných pár rokov dozadu mali uvoľnené investovanie na úrovni 20 %.

Čiže tým len chcem povedať, že ak kapitálový trh na Slovensku je taký, aký je, a je málo príležitostí alebo doslova vláda poskytuje málo príležitostí na to, aby sa mohli tieto zdroje primárne investovať na Slovensku, je otázka, znovu dávam do pléna, či takýto vysoký kapitalizačný pilier primárne pomôže tejto ekonomike, alebo zabezpečíme to, že z privatizovaných podnikov, ako plynárenský priemysel, kde na účte v Národnej banke sa nachádza 65 mld. Sk, sa tieto peniaze jednoducho vylejú do ekonomík, kde tento kapitálový trh je na vyššej úrovni. Už nehovoriac o tom, že obmedzenia, ktoré sú pripravené v jednotlivých fondoch, obmedzujú investovanie primárne do slovenských podnikov, ktoré nemajú ratingové ohodnotenia alebo majú ohodnotenie na úrovni špekulatívneho ratingu. Čiže myslím si, že ak taká nepripravená je táto ekonomika na absorbovanie týchto zdrojov, takisto ten kapitálový trh bude primárne problém na to, aby sme uspokojili doslova primárne potreby ekonomiky, aby toto alebo tieto zdroje boli určitým spôsobom štartovacou plochou aj pre ekonomiku. Chcem zdôrazniť to, že odhad nárastu hrubého domáceho produktu v Chile bol o 0,5 percenta za každý rok dôsledkom dôchodkovej reformy. Dôchodkovej reformy, ktorú podporili vlastne cez prizmu investovania len na území vlastného štátu.

Myslím si, že vlastne zjednodušenie ponímania, že len využitie alebo len táto reforma je len na vyriešenie starobného dôchodku alebo starobných dôchodkov, myslím si, že je veľmi úzky pohľad na danú vec. A treba sa zamyslieť nad tým, že ak doprivatizujeme štátne podniky, ktoré sme včera schválili, očakávam, že tento štát bude mať veľmi málo alebo už vlastne žiadne aktíva, ktoré by mohol speňažiť na ďalší rozvoj tejto ekonomiky.

V ďalšej časti by som sa chcel vyjadriť aj k bezpečnosti zdrojov. Myslím, že sa určitým spôsobom zjednodušil pojem tým, že sa povedalo, áno, budeme mať Úrad pre finančný trh, ktorý zabezpečí kontrolu nad týmito správcovskými spoločnosťami. Prvá vec je bezpečnosť primárna, bezpečnosť zdrojov v týchto správcovských spoločnostiach a bude veľmi-veľmi dôležité na to, aby tieto správcovské spoločnosti boli dosť kapitálovo vybavené už minimálne vzhľadom na to, že v týchto rokoch alebo v najbližších rokoch obrovský objem peňazí vstúpi do týchto správcovských spoločností. Tým pádom sa stane to, že, ak som to dobre čítal, je už pozmeňujúci návrh, aby kapitálová, alebo výška základného imania týchto spoločností bola už len na úrovni 150 miliónov. Osobne si myslím, že to je veľmi nízka úroveň na to. A už si myslím, že aj 300 miliónov nie je taká vysoká úroveň na to, aby zabezpečila kvalifikovanú bezpečnosť týchto zdrojov v týchto správcovských spoločnostiach. A keď hovoríme o tom, že tieto správcovské spoločnosti budú silné spoločnosti, myslím, že by nemal byť problém, aby tieto správcovské spoločnosti investovali do tejto dôchodkovej reformy alebo neinvestovali, by som povedal, dali do základného imania toľko peňazí, aby bola zabezpečená primárna bezpečnosť týchto zdrojov.

Myslím si, že v povedomí ľudí dosť rezonujú ešte staré hriechy nebankových inštitúcií a, myslím, že o tej bezpečnosti bude dobré, aby sa jasne deklarovalo, akým spôsobom budú zabezpečené všetky kroky v rámci systému bezpečnosti týchto peňazí, aby sa nestalo to, čo bolo s nebankovými inštitúciami. To hovorím o tej aktívnej bezpečnosti.

Chcem povedať aj o tej pasívnej bezpečnosti. Tá pasívna bezpečnosť súvisí s tým, že slovenská koruna nie je konvertabilnou menou a keďže nie je konvertabilnou menou, všetky výkyvy z pohľadu voľných mien, keď budú investované v zahraničí, majú určitú volalitu napojenú na slovenskú korunu. To znamená to, budú sa investovať peniaze správcovských spoločností do cenných papierov alebo do aktív v zahraničných menách. Bude problém to, aby jednoducho tá bezpečnosť z pohľadu menovej pozície bola primárne regulovaná a dobre zabezpečená už minimálne preto, že sa očakáva zhodnocovanie slovenskej koruny oproti voľným menám, poviem euro ako referenčnej sadzby, a tam môže nastať celkom reálna situácia, že ak bude objem peňazí investovaný vo voľných menách vo výraznej výške, môže sa stať, že hodnota prepočítaná na slovenské koruny sa môže v budúcnosti znížiť už nielen tým poklesom povedzme hodnoty cenného papiera alebo výnosovosťou, ale primárne hodnotou kurzu voči voľnej mene.

Čiže chcel by som veľmi upozorniť na to, aby sa tento fakt nezanedbal a určite aby dôchodkové správcovské spoločnosti uvažovali o tom, akým spôsobom aj túto pasívnu bezpečnosť zabezpečiť. Myslím si, že pri veľkých objemoch vývozu do zahraničia bude problém, aby banky boli ochotné hedgeovať tieto pozície voči týmto voľným menám. Lebo nastane, by som povedal, určitý pojem, ktorý vstúpi do tohto procesu ako veľký finančný nával na tieto hedgeové operácie.

Záverom by som chcel povedať, alebo dávam si stále otázku na to, či Slovensko dnes je pripravené na takúto radikálnu reformu. Ako strana Smer nehovoríme o tom, že neuvažovať o takomto, alebo neuvažovať o kapitalizačnom pilieri, o ktorom si myslím, že uvažuje vyspelá západná Európa. Môžeme zobrať príklad Nemecka a Francúzska a ďalších krajín, ktoré uvažujú o takýchto možnostiach zavedenia kapitalizačného piliera. Faktom je, že ak my prijmeme toto radikálne riešenie a keď sa v rámci Európskej únie budú harmonizovať určité veci a možno aj, a predpokladám, že aj v tomto dôchodkovom systéme, myslím si, že veľmi rýchlo pristupujeme k radikálnemu riešeniu a myslím, že otázka lepšieho využitia zdrojov a lepšieho využitia zdrojov jednak na území Slovenska, jednak využitia zdrojov napríklad pri kofinancovaní projektu v rámci Európskej únie, čo sa dostaneme aj pri štátnom rozpočte, kde na kofinancovanie nie je dostatok zdrojov. A my primárne dnes investujeme alebo investujeme do dôchodkovej reformy ročne, ako som spomínal, 15-17 miliárd korún a nemáme na dofinancovanie kvalitných možno projektov v rámci možností získania zdrojov z Európskej únie, myslím, že je troška hazard na to, že toto nám primárne nepodporí ekonomiku, ak predáme plynárenský priemysel a tieto peniaze vyvezieme ex post do aktív, ktoré budú v zahraničí. Takže len preto sa zamýšľam nad touto skutočnosťou, či niekto veľmi vážne túto skutočnosť uvažoval a či dnes je primárne tento fakt najdôležitejší, alebo počkať s tým, aby sme v kontexte Európskej únie takýmto spôsobom riešili.

Musím povedať aj to, že ak Slovenská republika má ambíciu prijať alebo vláda má ambíciu prijať takýto zákon, ktorý, by som povedal, nahradzuje určitú, by som povedal, medzigeneračnú zásluhu za medzigeneračnú problematiku alebo problematiku solidárnosti, myslím, že bude to mať dosah na budúci vývoj v kontexte problematiky Európskej únie. A dokonca si myslím, že dnes by slovenská vláda urobila lepšie, ak by tieto peniaze využila primárne pre potreby na to, aby vstúpila do Európskej únie ako plnohodnotný partner, nie ako partner ten, ktorý bude mať problémy s dofinancovaním poľnohospodárstva, s dofinancovaním kofinancovania v rámci európskych projektov, bez vybavenej infraštruktúry, ktorá je, by som povedal, dosť zavážujúca alebo významná pri vstupe potenciálneho zahraničného investora.

Ďakujem za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska pán poslanec Ševc, po ňom pani poslankyňa Edit Bauer. S procedurálnym návrhom, pán poslanec, alebo s faktickou? (Reakcia poslanca.)

Pán poslanec Zubo - procedurálny návrh.

S. Zubo, poslanec: S faktickou pripomienkou.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Tak mali ste tam iný znak, ale dobre. Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Zubo.

S. Zubo, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím si, že to, čo sme si od pána Buriana vypočuli, s tým sa dá len súhlasiť. Jeho myšlienkové pochody korešpondujú s tým, čo si myslím aj ja.

Predovšetkým si treba uvedomiť, že je potrebná táto dôchodková reforma, že je potrebný druhý dôchodkový pilier, ale zároveň je tu skutočnosť, že jeho zavedením, jeho vznikom vznikajú tu nemalé finančné zdroje, vytvárajú sa tu prostriedky, ktoré sú najlacnejšie, aké táto spoločnosť môže mať a s možnosťou dlhodobých úverov. A otázne je - investovať tieto prostriedky do zahraničia alebo do vlastnej krajiny? Ak ich vyvezieme do zahraničia, Slovensko je podfinancované a sme potom odkázaní v tomto prípade na dovoz kapitálu. Je to výhodné pre túto krajinu?

Preto si myslím, že jednoznačne tieto naakumulované prostriedky v druhom pilieri dôchodkového poistenia by sa mali využiť pre rozvoj slovenskej ekonomiky, nie na spotrebu, ale na založenie rozvojových programov v oblasti ekonomiky. To je jedna stránka. A druhá stránka, myslím si, že je sporné a pre mňa nepochopiteľné, prečo tento druhý pilier má ísť do rúk súkromných firiem a nemôže byť spravovaný štátnymi organizáciami, pretože celý zisk, všetky prostriedky získané z neho by zostali v prospech všetkých občanov tejto krajiny.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pokračujeme v rozprave. Prosím, pán minister aj pani spravodajkyňa, aby ste zaujali svoje miesta. Pokračujeme v rozprave o tomto bode programu. Pán minister, pani spravodajkyňa, prosím, aby ste sledovali rozpravu, je to veľmi dôležité.

Pán poslanec Ševc, nech sa páči.

J. Ševc, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená Národná rada, s veľkou obavou pozeráme na predložený zákon, na jeho možnosti a zvažujeme, či ho podporiť, alebo nepodporiť v takomto znení, ako je predložený. Totiž návrh zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov - dôvodom nášho váhavého alebo skôr odmietavého stanoviska je jeho asociálny charakter, vypudzovanie princípu solidarity zo spoločnosti, nekoncepčnosť, nedomyslenosť, unáhlenosť a vysoká rizikovosť pre občanov najmä v dôchodkovom veku a, samozrejme, tým pádom aj pre celú krajinu a vôbec s nepripravenosťou Slovenska na takýto rýchly a razantný skok. Za predpokladu, že môžu prejsť pozmeňujúce návrhy, je možné po dopracovaní a po dohode s Konfederáciou odborových zväzov a Radou hospodárskej a sociálnej dohody ísť na určitý kompromis už i dnes.

V čom vidíme nekoncepčnosť? Ja sa pýtam sám pre seba, či musíme ísť až do Chile, aby sme sa o tom presvedčili, že sporenie nemôže byť súčasťou verejných financií a že osobný účet sporenia musí byť vlastníctvom občana, samozrejme, s právnym dôsledkom. Sme a budeme proti tomu, že dôchodkový systém by mal podliehať súkromným spoločnostiam.

A v čom má sociálny charakter? Občan okrem seba pracuje, samozrejme, aj pre štát, pre vlastnú krajinu a štát musí niesť zodpovednosť za svojho občana aspoň v záujme a v základných oblastiach, teda vzdelanie, zdravie a dôchodkový systém. Ak to nevieme zabezpečiť, musíme sa teda zamýšľať a hľadať východiská, prečo je to tak.

I keď pán minister Kaník rôzne sofistikovane vysvetľuje účinnosť jeho reformy, bolo by správne, keby sa dôchodkový systém posudzoval komplexne, spolu všetky tri piliere naraz. Pokladáme za nesprávne, keď sa štát zbavuje zodpovednosti za spravovanie dôchodkov a vytvára sa nový medzičlánok - dôchodcovská správcovská spoločnosť. Ja sa pýtam, nestačí jedna Sociálna poisťovňa?

Krajný individualizmus, na ktorom je založená kvázi táto koncepcia reformy, predkladaná, prezentovaná vládou, je v rozpore so základným princípom života ľudskej populácie. Vytláča zo spoločnosti princíp solidarity, na ktorom sú založené nielen všetky moderné systémy sociálneho zabezpečenia, teda včítane aj dôchodkového, ale aj ostatné poistné systémy. Dokonca aj povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel všade na svete vychádza z princípu solidarity. Len si na chvíľku predstavme, čo by sa asi stalo, ak by sa škody spôsobené iným účastníkom cestnej premávky hradili iba z jeho naakumulovaného poistného. Je už na prvý pohľad jasné, že len vďaka tomu, že systém sociálneho zabezpečenia je založený na princípe solidarity, môžu fungovať efektívnejšie s menšími prostriedkami. Ako by to vyzeralo v zdravotníctve, ak by pacienti boli liečení len zo svojho konta. Sú ľudia, ktorí za celý svoj život nenavštívia lekára, a sú aj takí, ktorí ho potrebujú od narodenia do konca života. Nie svojou vinou. To platí aj o dôchodkoch. Sú takí poistenci, ktorí sa nedožijú dôchodku vôbec. Aj takí, ktorí dôchodok poberajú iba niekoľko mesiacov. Sú aj takí, ktorí dôchodok poberajú 20 až 40 rokov. Teda len princíp solidarity umožňuje, aby sa s menšími prostriedkami dôstojne zabezpečili všetci spoluobčania v postproduktívnom veku. Tým nechceme povedať, že by vo všetkých systémoch sociálneho zabezpečenia nemal byť uplatňovaný aj princíp zásluhovosti včítane dôchodkového. To možno bez problémov zabezpečiť aj v rámci zdokonaľovania doterajšieho systému.

Pokiaľ ide o naše pripomienky ku konkrétnym otázkam, chcem zdôrazniť hlavne nasledujúce:

Výška dôchodkov z kapitalizačného piliera je neúnosne závislá od vývoja ekonomiky, od dĺžky doby prispievania a výšky príspevkov. To znamená, že výška budúcich dávok by bola veľmi nestabilná.

Ďalej. Zavedenie kapitalizačných a sporiacich systémov na Slovensku je riskantné aj z dôvodov nízkych miezd, pretože nezabezpečí dôchodkovú dávku ani na úrovni životného minima. Treba povedať, že predložený návrh zákona je nie celkom zrozumiteľný práve preto, že ho nevidíme v kontinuite ako jeden celok zo všetkých troch pilierov. Preto si myslíme, že vznikne zákonite potreba mnohých a rýchlych novelizácií, čo sme svedkami už pri prvom pilieri.

Chcem povedať aj takýto moment, že vládny návrh zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, najmä jeho 5. časť a ďalšie navádzajú na myšlienku, že sa celý tento zákon prijíma z popudu a v záujmoch silných zahraničných finančných skupín, ktoré vidia v starobnom dôchodkovom sporení a v celej sociálnej sfére výdatné ryžovisko pre svoje zisky. A treba s veľkými obavami očakávať, že sa na slovenskej dôchodkovej reforme maximálne nabalí aj zahraničný a slovenský špekulatívny kapitál. Sme za to a budeme to podporovať, aby tých 80 % z daného fondu, aby sa využívalo na Slovensku. Je pravda, že ideme do Európskej únie, ale nám ide o stabilitu slovenskej ekonomiky, keď vieme, ako sa k nám hrnú investície.

V uvedenom kontexte odporúčame, aby vláda nepodceňovala varovanie Konfederácie odborových zväzov, že povinná kapitalizácia príspevkov na dôchodkové zabezpečenie vyžaduje dobré organizačne aj legislatívne pripravené finančné prostredie, stabilný kapitálový trhu a dostatok vzdelaných a skúsených odborníkov pre danú oblasť, čo Slovensko zatiaľ určite nemá. Sme tiež bytostne presvedčení, že efektom nedostatočnej pripravenosti z materiálnej a personálnej stránky môže byť vysoká rizikovosť tejto časti dôchodkového systému, ktorá môže viesť k ožobračeniu súčasných aj budúcich dôchodcov, čomu sa nevyhli ani v ekonomicky vyspelých štátoch včítane USA.

Už sa dnes prakticky povráva medzi ľuďmi, že starobné dôchodkové sporenie bude dlhodobý slovenský tunel. A tu sme dlžní vo vysvetľovacej kampani. Ako viete, naši dôchodcovia už dostali rôzne listy, ako a čo, a tí starší majú úplne obavu, že vôbec prídu o dôchodky. Samozrejme, že každý vtip má svoje jadro pravdy. Keby ľudská pamäť nebola taká krátka, iste by si niekto aj z prítomných poslancov spomenul na atmosféru, keď sa v Národnej rade prijímal zákon o súkromných poisťovniach. Aj tej zdravotnej, ktorá zbankrotovala. Nebolo by zložité osviežiť si pamäť. Stačilo by zájsť do archívu. Nechceme to robiť. Stačilo by si všetko zrekapitulovať pred hlasovaní o predmetnom návrhu zákona.

Samozrejme, že občania, odbory, ale aj mnohí odborníci sú krajne znepokojení, že prijatie návrhu koncepcie reformy dôchodkového zabezpečenia v Slovenskej republike môže spôsobiť kolaps celého sociálneho systému s nepredstaviteľnými katastrofálnymi dôsledkami. A o to nám ide, a preto by bolo na zváženie, či by sme skutočne druhý a tretí pilier neposudzovali v kontexte i novelizovaného zákona prvého.

Ďakujem za pozornosť.