návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Druhým protokolom k Haagskemu dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954, Haag 26. marec 1999 (tlač 415).
Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, ste spoločným spravodajcom...
D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, gestorský výbor na základe stanovísk poslancov výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu, keďže nebola žiadna rozprava, žiadne pozmeňujúce návrhy, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Druhým protokolom Haagskeho dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954, Haag 26. marec 1999. Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, ďakujem. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Ešte raz vás upozorňujem, že tu potrebujeme súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za návrh hlasovalo 132. Ďakujem.
Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas Slovenskej republiky s Druhým protokolom k Haagskemu dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954, Haag 26. marec 1999.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmenou článku 1 Dohovoru o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky (tlač 436).
Spoločným spravodajcom je pán poslanec Vavrík.
R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, ctené kolegyne, kolegovia, v rozprave neodznel žiaden návrh, preto mi dovoľte, aby som navrhol, aby sme k bodu, ktorý uviedol pán podpredseda Bugár, prijali nasledovné uznesenie: Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmenou článku 1 Dohovoru o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky. Pán podpredseda, dajte, prosím hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za návrh 122, proti 8 poslanci, 2 sa zdržali hlasovania.
Konštatujem, že tento súhlas sme vyslovili.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať v rozprave ešte k ďalšiemu návrhu zákona a potom s ďalšími zákonmi. Chcem sa vás opýtať, či máme hlasovať ešte o jedenástej. Možno, že prerokujeme len jeden návrh zákona, alebo tak, ako sme sa dohodli, budeme hlasovať potom až po obede. Je s tým súhlas? Ďakujem pekne. Chcem vás upozorniť ešte predtým, čo by ste sa rozišli, že bude po Hodine otázok, samozrejme, aj sľub poslanca. Zaradili sme včera tri body, to znamená správa mandátového imunitného výboru, sľub poslanca, teda poslankyne, a zaradenie poslankyne do výboru a potom začneme prerokúvať návrhy, ktoré vrátil pán prezident.
Takže pristúpime teda k pokračovaniu rokovania, teda k rozprave
o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 390).
Pán minister, nech sa páči. Pán poslanec Muránsky, ste spravodajca. Pokiaľ dobre viem, ešte pani poslankyňa Demeterová mala faktickú poznámku na pána poslanca Jaduša a potom ako posledný vystúpi pán poslanec Hanzel.
Pani poslankyňa Demeterová, máte slovo.
M. Demeterová, poslankyňa: Nemám slovo, mám slovo, dobre. Pán poslanec, (Ruch v rokovacej sále.) bola by som rada, keby som počula aspoň samu seba. Nepočujem sa.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa, poprosím vás chvíľku, dámy a páni...
M. Demeterová, poslankyňa: Zasa musíte robiť, pani predsedajúca, poriadok vy.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: ...táto situácia nastáva vždy po hlasovaní, keď ideme pokračovať v ďalšom rokovaní. Chcem opäť poprosiť, dámy a páni, ak máte niečo, čo si potrebujete vydiskutovať, aby ste tak robili mimo rokovacej sály. Chceme pokračovať. Pani poslankyňa Demeterová má slovo a žiaľ, nie je počuť ani jedno slovo v rokovacej sále. Budem vám veľmi vďačná, ak nebudem musieť vyhlasovať prestávku kvôli tomu, že nevieme urobiť poriadok v rokovacej sále. Poprosím, pani poslankyňa Demeterová, má faktickú poznámku, aby mohla mať plné dve minúty podľa rokovacieho poriadku. Zapnite jej mikrofón. Ďakujem vám veľmi pekne.
M. Demeterová, poslankyňa: Mne asi ani nebudú ani tie dve minúty treba. Žiaľ, ľutujem, že pán poslanec nie je prítomný, na ktorého reagujem faktickou poznámkou. Ja som len chcela povedať, že nezáleží na tom, či ide o malú dedinku, alebo teda malú obec, alebo veľké mesto v súvislosti s nakladaním s odpadom, ale závisí, ako mesto alebo obec tento odpad energeticky zhodnocuje, po prvé, či vytriedi, čo sa vytriediť má, či potom energeticky zhodnotí ďalší odpad a potom uloží len nespáliteľný zvyšok. Takto sa stane, že vlastne je tento, to je vlastne v súlade s programom odpadového hospodárstva Slovenskej republiky aj EÚ. To znamená, že ak ukladáme odpad na skládky tak nás sanovanie skládok ešte iba čaká a zaťažujeme budúcnosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Do rozpravy, ako posledný z ústne prihlásených bol pán poslanec Hanzel. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo, môžete vystúpiť v rozprave. Nech sa páči.
B. Hanzel, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Som rád, že sála stíchla, keď som prišiel vystúpiť, zrejme to je nejaké znamenie, že aspoň trošku ma budete počúvať. Čo sa týka odpadov, ja by som najprv chcel povedať, že odpady sú vlastne fenomén novej doby. Ja si spomínam na to, ako jeden môj kolega, taký starší, pán maliar, ktorý má dnes 76 rokov, mi rozprával, akým spôsobom, ako kedysi odpady neexistovali. Kedysi sa na dedine všetko spotrebovalo. To znamená papier sa rozstrihal, noviny sa rozstrihali, lebo boli potrebné na nejakú latrínu, fľašky sa odložili, lebo boli potrebné na slivovicu; keď bola nejaká krabica, tak tá bola určite vhodná na klince. Papiere v podstate sa spaľovali, no skrátka, odpadov nebolo. Postupne s prichádzajúcou modernizáciou sveta sa nám odpady začali množiť. Ja sa za chvíľku vrátim k tomu, prečo sa nám začali množiť. Chcel by som teraz povedať o separácii odpadu niečo. Zase sa, žiaľ, odvolám na moje životné skúsenosti, ktoré mi hovoria o tom, akým spôsobom sa o odpad stará Švédsko. Nepoužívajú sa tam ani termíny ako environmentálne a podobne, lebo podľa mňa sú to termíny, ktoré ani nepatria do slovenčiny. Oni jednoznačne hovoria, že sú to, oni povedia "miliovendis", to znamená niečo, čo je vhodné k životnému prostrediu. Tak ono by to nebolo zlé aj u nás zaviesť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci z klubu Komunistickej strany, poprosím, už len z tej strany je tu väčší hluk v rokovacej sále. Prosím, aby ste si vybavovali svoje záležitosti mimo rokovacej sály. Ďakujem pekne.
B. Hanzel, poslanec: Môžem povedať, že je to úplne normálne, že pri každej domácnosti a pri každých obytných domoch sú separované odpady. Nemusím vysvetľovať prečo, predpokladám, že každý ste natoľko znalý, že viete, prečo je to dôležité. Takisto je normálne, že pri každom väčšom meste je spaľovňa odpadu, čiže tento odpad sa používa potom následne na vyhrievanie domov alebo na výrobu nejakej elektrickej energie a podobne. Bolo by dobré, myslím si, že by to bolo dobré, keby pán minister mohol v toto niečo urobiť, keby sa zvýhodňovali nejakým spôsobom tí spotrebitelia, ktorí separujú odpad. Ja som sa o to pokúsil už pred 10 rokmi, že dal som si pri baráku namontovať taký velikánsku trojdielnu budovu na kontajnery, kde som dával zvlášť papier, zvlášť fľašky a zvlášť ostatné, ale skončilo to tým, že obyčajne mi vyprázdnili kontajner a všetko ostatné mi tam nechali, to znamená, že nakoniec sa to stalo tak, že som začal všetko pchať do jedného kontajnera a išlo to na skládku tak, ako to je. Myslím si, keby sa toto urobilo, že by sme nejakým spôsobom zvýhodnili ľudí, ktorí separujú odpad, bolo by to rozumné a bolo by to rozumné pre štát. Možno by to bolo rozumné aj pre mesto, lebo naozaj separovaný odpad sa dá určite ľahšie spracovať ako neseparovaný.
Do odpadu, tiež musím spomenúť, zas hovorím, nehnevajte sa, keď hovorím o skúsenostiach z môjho, by som povedal, minulého života. Napríklad PET fľaše. No z minulej krajiny. Povinnosťou obchodníkov je tento obal brať naspäť. A čo sa stalo vo Švédsku: Jednoducho museli zaviesť automaty na to, aby ľudia nedávali do normálnych nádob tieto fľašky. Nosili ich do obchodu a oni ich tam lisovali takými strojmi, o ktorých presne viem všetko, lisovali a do jedného obyčajného plastového vreca sa vošlo 500 fľašiek. A musel ich obchod zobrať. Takže prvá etapa bola taká, že najprv im prikázali, že ich musia brať naspäť; a predstavte si, že by naši ľudia miesto toho, aby ich dávali do kontajneru a potom na skládku, pekne doniesli do tej Billy alebo do tých Carrefourov alebo do čoho a povedali, nech sa páči tu to máte, a postarajte sa o to. Oni to predávajú, oni majú povinnosť sa o to postarať, a nielen o toto, oni majú povinnosť postarať sa o ďalšie veci. Zas hovorím zo skúseností. Povezme veľmi škodlivé životnému prostrediu sú hliníkové krabice od piva, od koly a podobne. Pán minister už prikyvuje, že s tým súhlasí. Opätovne, toto bolo zavedené zhruba pred desiatimi rokmi, povinnosť obchodov brať tieto obaly. A čo sa stane, áno, keď niekto teda dá na to zálohu, aby vznikla tým ľahšia, by som povedal ľahšia návratnosť tých obalov. A opäť, existovali na to také drviace stroje a do jedného obyčajného plastového vreca sa vošlo tisíc krabíc od piva, ktoré dotoval sčasti štát, túto návratnosť, a sčasti išli do fabrík na spracovanie, samozrejme, takže aj fabriky niečo za to platili. Ale tým pádom sa všetky tieto hliníkové odpady stratili a môžem povedať, že to jeden z najhorších odpadov, z najhoršie spracovateľných odpadov v oblasti životného prostredia. Zrejme zas pán minister so mnou súhlasí, lebo hliník je veľmi ťažko spracovateľný a rozkladateľný v životnom prostredí. A toto by bolo tiež načase, aby sme sa nad tým zamysleli, lebo toho nám pribúda, pribúda a pretože to je jednoduché, tak sa jednoducho zhromažďuje a vyhadzuje sa to do popolníc.
Príklad sú batérie. Poviem zas obyčajný, jednoduchý príklad. Keď som prišiel do obchodu a pokúsil som sa vrátiť batérie, tak sa na mňa pozerali ako na blázna. Prešiel som tri obchody a nakoniec to jeden obchodník zobral a hodil do koša. Povedal: Tak dobre, dajte, a hodil to do koša. To bolo vyriešenie odpadu s batériami. Tak už som tam druhý raz nešiel, lebo to nie je možné, jednoducho sa domôcť, sú sem-tam nejaké, myslím teraz malé baterky, sú sem-tam nejaké obchody, ktoré to zoberú, ale normálna povinnosť obchodníka, aby zobral naspäť odpad, neexistuje. Takže zas by som dával len podnet pánu ministrovi, aby nejakým spôsobom, ja teda neviem ako, nie som v tom znalý, ale nejakým spôsobom urobil opatrenia aj v tomto, aby sa to jednoducho nedostávalo tam, kam nemá. My potom budujeme za strašné peniaze skládky odpadu a teoreticky by tie skládky odpadu mohli byť o polovičku menšie. Však si len predstavte tú plastovú fľašu od nejakej koly alebo od čoho, aká je maličká, keď sa to zdrví, to je tam taká hrudka. A už nehovorím o tom, že sa to nesmie, samozrejme, páliť. Jeden z najhorších efektov, ktorý vzniká na ozón, na životné prostredie, je práve pálenie týchto fľašiek. A to ľudia dosť často robia, aby to nedávali do kontajnerov, tak to jednoducho hodí doma na záhradu, na nejaké smetisko a spáli to. Čím, samozrejme, výrazne poškodzuje naše životné prostredie.
Príklad na nekontrolovaný odpad, množstvo nekontrolovaného odpadu máme. Zas neviem si predstaviť síce, akým spôsobom sa to dá robiť, ale keby sme boli dôslední, poviem napríklad umývanie áut a motorov áut a podobne, čo sa robí dosť často, či už pri riekach, na dedine pokojne vyjde šofér s autom a umyje tam motor auta, či už nejakou naftou alebo s čím, a to všetko ide do zeme. Potom sa sťažujeme, že nám tu niekto necháva nejaký odpad, ale my si ho robíme sami.
Potom veľmi dôležitá vec, čo by som tiež chcel apelovať, teda aj na Národnú radu, ale v prvom rade na pána ministra - lebo malo by to prísť nejakým spôsobom z vlády -, je zastaviť prichádzajúci odpad do našej republiky. Keď poviem prichádzajúci, sú niektoré. Ale ja poviem teraz všeobecne, však dnes produkujeme odpad hlavne v potravinách, v potravinových obaloch, v tovaroch, ktoré predávame len kvôli tomu, že obal predáva, a tak produkujeme odpad, či už je to papierový, plastový, alebo prípadne kovový, alebo pokovovaný. Tak toto je vlastne zdrojom nášho odpadu, ktorý dávame do tých kontajnerov. Však ja viem, že dnes mojej rodine nestačí jeden kontajner, my musíme mať dve popolnice, aby sme sa za týždeň zbavili odpadu. A pýtam sa, prečo to je? Všetky možné džúsy, mlieka, koly a ja neviem čo všetko, to sú objemové odpady, ktoré sa nám zhromažďujú, ale odpady také, ktoré sú vážne, sú aj z cukríkov a zo všelijakých obyčajných potravín. Veď je to všetko vnútri pokovované, už sa to dnes nedá ani len spáliť v kachliach, keby človek niečo s tým robil, skrátka je to odpad. A tu by možno stálo za to zvážiť - a dávam súčasne podnet pánu ministrovi -, aby nejakým spôsobom zvážil, aby minimálne tá obalová technika a ten potenciálny odpad, čo k nám prichádza, aby sme sa s tým nejako dopredu vyrovnali, aby sme nezaťažovali našich občanov, naše mestá tým, že oni sa budú o to starať. Nech sa o to stará výrobca. Nech sa nejakým spôsobom stanoví povinnosť to odoberať alebo likvidovať. U obchodov by som odporúčal, aby v každom prípade mali povinnosť brať naspäť všetky obaly, všetky obaly, to znamená nech sa oni postarajú o to, aby tam boli kontajnery, aby sa oni postarali o likvidáciu odpadu, a u ostatných takisto, keď sú to výrobcovia rôznych vecí, neviem, ako teraz, ale určite, keď sa zamyslí nad tým skupina odborníkov, tak nejaké riešenie nájde.
No a nakoniec by som ešte povedal, že si veľmi vážim životné prostredie, dlho som bol v krajine, kde je životné prostredie jednou z vysokých priorít, len chcem povedať, že keď je životné prostredie vysokou prioritou v krajine, ktorá funguje a ktorá má všetko, by som povedal na poriadku, tak je to absolútne v poriadku. U nás by som povedal, že by sme sa mali predsa len trošičku zamyslieť nad tým, do akej miery máme preferovať životné prostredie napríklad na úkor sociálneho prostredia ľudí, takže možnože by stálo aj za zváženie, že niektoré veci sú nie až také dôležité ako napríklad zdravie ľudí, povedzme tie ostatné sankcie, ktoré dávame, možnože by sa to nejakým spôsobom dalo aj vykompenzovať. Ďakujem pekne za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Hanzel bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k tomu, čo odznelo v rozprave? Nech sa páči.
L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Dovolil by som si reagovať aj na včerajšie, aj na dnešné pripomienky, predovšetkým by som chcel pokračovať v tom tóne, ako ste začali dnešné rokovanie, že všetkým sa hlboko ospravedlňujem za to, že vás otravujem. Takže to, čo včera odznelo, tie pozmeňujúce návrhy ministerstvo životného prostredia môže podporiť, to, čo sa tu vyvinula určitá debata o tom poplatku 5 korún alebo 10 korún za kilogram, musím povedať, že z hľadiska ministerstva životného prostredia to nehrá rolu. My sme tie návrhy dávali predovšetkým na základe návrhov miest a obcí. Keď niektoré mestá a niektoré obce majú iné skúsenosti, my to nevieme v tomto momente preveriť ani potvrdiť, takže nechávame to rozhodnutie skutočne vo vašich rukách.
Jednu vec však musím povedať, že keď sme podali tento návrh, túto novelu, lebo ide o novelu, tak sme povedali, že nebudeme, že novela neobsahuje žiadne zvyšovanie cien, takže to už musíte, keď odsúhlasí parlament, to zvýšenie na 10 korún, tak to už musí brať parlament na svoju zodpovednosť. My, ministerstvo, sme povedali, že nebudeme zvyšovať ceny.
Čo sa týka pripomienok pána poslanca Hanzela, my s tým, samozrejme, môžeme jedine súhlasiť. Podporil separáciu, teda separovaný zber. Ja môžem len povedať, keď ma vyzval, že čo urobilo ministerstvo ohľadom separovaného zberu, respektíve recyklačného procesu, sú rôzne, už v zákone zahrnuté postupy. Samozrejme, nechcem spomínať existujúce dobrovoľné iniciatívy, ktoré samozrejme podporujeme, ale tieto dobrovoľné iniciatívy boli málo účinné. Tak ako ste povedali, dokonca niektoré skončili fiaskom. Takže treba ekonomické nástroje, aby bol určitý tlak na tento separovaný zber. No a to sa snažíme dokonca aj v tých dvoch zákonných predpisoch, ktoré dnes podávame, respektíve som včera predložil, ide predovšetkým o zvyšovanie poplatkov za skládkovanie, aby nastal určitý tlak na menší objem skládkovania, ďalej veľmi dobrým nástrojom by bolo, keby obce zaviedli množstevný poplatok za množstevný zber, teda poplatky za produkciu odpadov podľa množstva, čo je, samozrejme, technicky relatívne zložité, ale to je mimoriadne účinný tlak na to, aby jednotlivec produkoval menej odpadov, ďalej sme zaviedli práve na tieto obalové materiály a na ďalšie materiály, ktoré sa stanú odpadom, recyklačný fond, kde aj od dovozcov sa vyžaduje, aby platili do recyklačného fondu, a potom tieto peniaze idú do recyklačného priemyslu. Okrem toho poplatky do recyklačného fondu sú tiež tlakom na to, aby ten pôvodca sa snažil sám vyriešiť recykláciu, lebo v tom prípade nemusí platiť do recyklačného fondu. No a nakoniec mimoriadne oceňujem vaše pripomienky ohľadom zálohovania, ako viete, v zákone o obaloch máme danú povinnosť zálohovania za určité obaly, teraz pripravujeme vyhlášku o výške a o dátume nastúpenia zálohovania PET fliaš a zrejme ste počuli aj o tom, že sú o tom mimoriadne silné debaty a aj musím povedať, že aj odpor zo strany obchodov. Napriek tomu sme presvedčení o tom, že zálohovanie je najčistejší a najúčinnejší separovaný zber a všetky tie veci, ktoré ste okolo toho povedali, sú pravdivé.
Podľa nášho presvedčenia by sme mali zálohovať aj iné obaly, nielen PET fľašky, len druhá vec je, že technicky je to v tomto momente relatívne ťažké a musím povedať naďalej, že je tu určitý odpor. Myslím, že ten odpor je prirodzený zo strany obchodu, pretože to sú určité... treba na to energiu, peniaze, čas, aj - myslím si -, že zmenu ekologického vedomia.
A ešte by som chcel ku tým prichádzajúcim odpadom povedať, že odpady sú veľmi prísne kontrolované a sú takzvané zelené, žlté a červené zoznamy podľa, ktorých sa môžu odpady pohybovať cez hranice. Tak myslím si, že sú tieto veci relatívne dobre riešené. No keď vstúpime do Európskej únie, tak, samozrejme, tie procesy sa trošku zmenia, najmä čo sa týka prechádzania odpadov cez hranice štátov Európskej únie, ale smerom von to bude naďalej platiť.
Takže dúfam, vážené pani poslankyne, poslanci, že podporíte návrh tejto novely. Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete sa k rozprave vyjadriť? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán spravodajca.
Pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 391. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 391a.
Prosím, pán minister László Miklós, aby ste aj tento vládny návrh zákona odôvodnili.
L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, tento návrh zákona je relatívne ľahký a jednoduchý, ide práve o tie skutočnosti, o ktorom som pred chvíľou hovoril. Treba vyvinúť tlak na všetkých účastníkov procesu, aby sa čo najmenej odpadov skládkovalo na skládkach. Skládky sa napĺňajú. Po 2007 v Európskej únii sa nepočíta s novými skládkami a okrem toho, potom likvidácia skládok je mimoriadne nákladná záležitosť. Ten tlak je možné dosiahnuť predovšetkým ekonomickými nástrojmi, preto tento návrh zákona hovorí o postupnom zvyšovaní poplatkov za ukladanie odpadov na skládky a na odkaliská do roku 2008, to je časové hľadisko a potom je ešte tu druhové hľadisko, uprednostňujeme, respektíve väčšie sú poplatky za tie skládky, ktoré nie sú vytriedené, najmä čo sa týka komunálnych skládok, a menšie sú poplatky, samozrejme, za tie skládky, ktoré sú vytriedené. Nehovoriac aj o tom, že keď sú odpady vytriedené, tak je ich aj menšie množstvo, takže sa za to platí menej. Druhá novinka je tu, že poplatky za skládkovanie pôjdu... Náš návrh ministerstva životného prostredia bol, že poplatky za skládkovanie pôjdu na obce a na veľké územné celky v určitom navrhovanom pomere. Podľa našich informácií počas rokovania o tomto zákone jednotlivé výbory dali množstvo návrhov a aj z tohto hľadiska - a nakoniec naše informácie sú, že v spoločnej správe je, aby poplatky za odpady išli len na obce.
Ministerstvo životného prostredia s týmto nemá nejaké extra problémy, náš návrh spočíval v tom, aby veľké územné celky do budúcnosti mohli mať nejaké prostriedky na prípadné spolufinancovanie projektov z európskych fondov. Ale keď sa parlament rozhodne tak, že všetky poplatky pôjdu na obce, ministerstvo životného prostredia s tým nemá žiadne problémy. Toľkoto, pani predsedajúca.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi László Kötelesovi. Prosím, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená Národná rada, pán minister, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov informoval o výsledku rokovania výboru Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona, o návrhoch a stanovisku gestorského výboru, obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 544 z 22. októbra pridelila vládny návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadov týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie. Vládny návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadov odporúčali Národnej rady Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi všetky výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi v spoločnej správe 1 až 8. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne v bodoch 1 až 8 s odporúčaním schváliť. Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som. Zároveň dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi vystúpiť ako prvý v rozprave.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu, písomne sa neprihlásil žiaden z poslancov. Ako prvý vystúpi pán poslanec Köteles. Prosím, kto má záujem ďalej vystúpiť v rozprave? Pani poslankyňa Demeterová, hlásite sa do rozpravy? Poprosím upraviť tabuľu, páni poslanci sa hlásia do rozpravy ústne, ktorú som otvorila pred chvíľou, možnosť hlásiť sa ústne. Pán poslanec Jaduš, pani poslankyňa Demeterová. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.
Pán poslanec Köteles, nech sa páči.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadov vychádza zo zámeru ako dosiahnuť vytýčené ciele v celoštátnom odpadovom hospodárstve. Návrh zákona je v súlade s celoeurópskym trendom obmedzovania a ukladania odpadov na skládky odpadov. Dodal by som, že zásada obmedzovania množstva odpadu určeného na skládkovanie a jeho úprava s cieľom zníženia objemu hmotnosti a nebezpečných vlastností je uplatnená aj v integrovanej koncepcii odpadového hospodárstva. Návrh nového zákona o poplatkoch za uloženie odpadov je potrebný aj z dôvodu veľkých zmien v právnych predpisoch odpadového hospodárstva, napríklad ukončenie prevádzky skládok s osobitnými podmienkami, nový katalóg odpadov a nová definícia pôvodcu odpadu, ktoré nie sú premietnuté do súčasnosti platného zákona o poplatkoch za uloženie odpadov. Zmeny sú také rozsiahle, že v prípade iba jeho novelizácie by sa stal predmetný zákon neprehľadný a ťažko použiteľný.
Návrh zákona s cieľom vytvoriť účinné ekonomické nástroje na obmedzovanie vzniku odpadov, využívanie odpadov a skládkovanie odpadov čo možno v najmenšej miere upresňuje aj takzvaná poplatková povinnosť. Z väčšej časti sú ustanovenia prebraté zo starého zákona o poplatkoch za uloženie odpadov a podľa potreby sú aj upravené.
Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor predmetný návrh zákona prerokoval a stotožnil sa s v zákone vytýčenými zámermi. Len v jedinom zámere sme sa nevedeli stotožniť s predkladateľom - v § 4 je uvádzané, aby príjmy z poplatkov za uloženie odpadov na skládky alebo na odkaliská boli príjmom rozpočtu obce, respektíve obcí, v ktorých katastrálnom území sa skládka nachádza a rozpočtu vyššieho územného celku. Odporúčame - a nielen kvôli tomu, že lobisti ZMOS-u a obcí sú oveľa presvedčivejší ako lobisti z "véúcéčky", takže odporúčame, aby tie poplatky sa stali príjmami obcí, na ktorých území tie skládky sú umiestnené. Veď tie dotknuté obce sú znevýhodnené prevádzkou skládok.
Návrh výboru, aby poplatky v celej výške boli príjmom dotknutých obcí, je len dočasné riešenie z dôvodu, že počítame s obnovením činnosti Štátneho fondu životného prostredia, ktorý by bol financovaný v určitom pomere aj z týchto poplatkov.
Veď cieľom činnosti Štátneho fondu životného prostredia, ako sa osvedčilo nielen u nás, ale aj v susedných štátoch, napríklad ako sme boli naposledy v Českej republike alebo aj v Maďarskej republike, to je, že celoštátne financovať odpadové hospodárstvo obcí, riešenie rekultivácie ilegálnych skládok a tak ďalej. Dodal by som, že nevyriešili sme rozdelenie poplatkov za uloženie odpadov na odkaliská, či majú dostať tie poplatky obce alebo aj vyššie územné celky. Dodal by som, že ani tento návrh zákona nevyrieši všetky problémy v uplatnení poplatkov za uloženie odpadov. V zmysle aj doposiaľ platného zákona, ale aj predkladaného návrhu zákona, príjmy z poplatkov za uloženie odpadov na skládku boli príjmom rozpočtu obce, respektíve obcí, v ktorých katastrálnom území sa skládka nachádza. Táto platba vychádza z logiky, že obce, keď majú na svojich pozemkoch skládky, doplácajú na ich prevádzku. Že táto teória nie je vždy platná, dovoľte mi uviesť jeden príklad. V katastri mojej rodnej obce v 80. rokoch bola vybudovaná skládka komunálnych odpadov. Dodal by som, že ja som bol jediný, ktorý protestoval proti tomu. Poplatky, napriek tomu, že boli ponižujúco nízke, boli príjmom obecného rozpočtu našej obce. To napriek tomu, že skládka bola vybudovaná v našej obce približne v dvojkilometrovej vzdialenosti, ale prevádzkou skládky nie naša, ale susedná obec bola znevýhodnená. Tá obec, ktorá bola neporovnateľne bližšie a približne v päťstometrovej vzdialenosti a musela trpieť všetky neduhy, ktoré prináša prevádzka takejto skládky, smrad, potkany, ale aj separovaný zber našich spoluobčanov. Popri tom táto obec podľa zákona ani jeden halier nevidela z týchto poplatkov. Je pravdepodobné, že takýchto prípadov existuje aj viac na Slovensku. Inak aj celospoločensky je charakteristické, že skládku len pomocou Štátneho fondu životného prostredia bolo možné rekultivovať.
Vážené dámy, vážení páni, napriek týmto uvádzaným chybičkám krásy tohto návrhu predkladaný návrh považujem za koncepčný a premyslený a odporúčame schváliť. Ďakujem, pani predsedajúca.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pokračujeme v rozprave, v rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Jaduš.
J. Jaduš, poslanec: Vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý sme sa rozhodli podať, teda po dohode so všetkými kolegami na výbore pre životné prostredie, pretože harmonizuje pozmeňujúci návrh, ktorý je momentálne v bode 4 spoločnej správy nášho výboru, ako gestorského, harmonizuje s ostatnými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré v tejto správe sú v neskorších, v ďalších bodoch.
Takže ide o harmonizáciu uplatňovania, udeľovania sankcií a dovoľte mi, aby som požiadal pána spoločného spravodajcu, aby bod 4 spoločnej správy vyňal na osobitné hlasovanie s tým, že žiadam vážených kolegov, aby tento bod 4 bol neodsúhlasený, teda aby sme hlasovali proti a miesto neho navrhujem toto znenie: V § 5 za ods. 2 vložiť nový ods. 3, ktorý znie: "Pokutu od 50 do 500 000 Sk uloží príslušný obvodný úrad alebo Slovenská inšpekcia životného prostredia poplatníkovi, ak nezaplatí poplatok za uloženie odpadu na skládku alebo odkalisko", a doterajšie odseky 3, 4, 5, 6, 7 sa označia ako odseky 4, 5, 6, 7 a 8. Ešte raz si dovolím prízvukovať, že ide o spoločnú dohodu všetkých kolegov a ide len o technické zosúlaďovanie ukladania sankcií. Ďakujem vám veľmi pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Demeterová...
M. Demeterová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vládny návrh zákona o poplatok za uloženie odpadov dopĺňa právne predpisy týkajúce sa odpadového hospodárstva, prijaté v rokoch 2001 až 2002, do návrhu zákona sú premietnuté aj požiadavky programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2005, schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 180 z roku 2002.
Návrh zákona je v súlade s celoeurópskym trendom postupného obmedzovania a ukladania odpadov na skládky s cieľom dosiahnuť stav, keď sa na skládky odpadov bude ukladať len takzvaný neaktívny odpad. Zásada obmedzovania množstva odpadu určeného na skládkovanie je uplatnená aj v integrovanej koncepcii odpadového hospodárstva, ktoré je základom pre prípravu programu odpadového hospodárstva na všetkých úrovniach. V skládkovom hospodárstve majú obce kľúčovú úlohu, pretože skládky aj odkaliská sa vždy viažu ku konkrétnej obci, v katastri ktorej sa nachádza. Mnohé obce si na zriadenie skládok zobrali úvery a tak považujem za potrebné, aby v začiatočnom období sa aj príjmy z poplatkov za uloženie odpadov na odkalisko stali príjmom obce alebo obcí, v ktorých katastrálnom území sa odkalisko nachádza. Ponechanie príjmov v plnom rozsahu pre obce je potrebné z dôvodu nárastu úloh pre dané obce, ktoré súvisia s odpadovým hospodárstvom. Nechcem tu, aby - ako povedal už pán predkladateľ - to vyzeralo, že tu robíme nejaký lobing ZMOS-u, ale je to skutočne v tomto začiatočnom období rozumné, aby vlastne obciam v plnom rozsahu zostal tento poplatok, a to, či má Štátny fond životného prostredia, to je vlastne už profesionálna úchylka, lebo som bola spravodajkyňou Štátneho fondu rozvoja bývania, či má zostať alebo nemá, to je na inú debatu. To znamená, že v tomto prípade bol aj ten zámer, že by si vyššie územné celky tvorili nejaký fond, z ktorého by potom mohli čerpať, čerpať z európskych fondov nebol zlý, ale vzhľadom na to, že vyššie územné celky v tejto oblasti nemajú zatiaľ žiadne kompetencie, myslím si, že sa vo výbore rozumne dohodlo, že tieto poplatky by mali v plnom rozsahu patriť obciam. Ja teda chcem len doplniť to, čo v spoločnej správe výboru sa týka skládok, aby sa týkalo aj odkalísk, preto navrhujem k § 4 ods. 4 sa text odseku celý vypúšťa a nahrádza sa novým textom: "Príjmy z poplatkov za uloženie odpadov na odkalisko v členení podľa prílohy 2 tohto zákona, sú príjmom rozpočtu obce, respektíve obcí, v ktorých katastrálnom území sa odkalisko nachádza".
Ďakujem pekne, to je všetko z mojej strany.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Demeterová bola posledná, ktorá vystúpila v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť, nech sa páči.
L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúci, všetky pozmeňujúce návrhy slúžia na úpravu a vylepšenie predloženého návrhu, takže ministerstvo životného prostredia nemá s nimi žiadne problémy. Verím, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že podporíte tento návrh zákona. Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca? Nech sa páči, máte záverečné slovo.
L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, v rozprave vystúpili traja poslanci. Pán Jaduš a pani Demeterová podali pozmeňujúce návrhy, tie pozmeňujúce návrhy považujem za vylepšenie pôvodného návrhu zákona, podporujem ich.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi.
Pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 422, spoločnú správu výborov máte ako tlač 422a.
Prosím ministra zdravotníctva pána Rudolfa Zajaca, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v predloženom návrhu zákona č. 139/1999 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z. sa dopĺňa príloha č. 1 o omamné a psychotropné látky, ktoré sa zaraďujú do zoznamu omamných a psychotropných látok zaradených do prvej, druhej a tretej skupiny na základe rezolúcie OSN. Okrem týchto zmien je obsahom novelizácie úprava tých ustanovení zákona, ktoré od nadobudnutia účinnosti zákona č. 260, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z., sa ukázali ako nedostatočné a sú zdrojom nejednotného výkladu zákona pri jeho praktickom používaní. Ide najmä o nasledovné zmeny: upresnenie pojmov ako veľkodistribúcia a výdaj, aby boli v súlade so zákonom č. 140/1998 Z. z. o lieku a zdravotníckych pomôckach. Upresnenie požiadavky na doklady, ktoré sa pripájajú k žiadosti o vydanie povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami. Rozšírenie počtu druhov činností, na ktoré vydalo ministerstvo zdravotníctva povolenia na zaobchádzanie s omamnými látkami a rozšírenie výkonu štátnej správy na úrovni zaobchádzania s omamnými látkami a psychotropnými látkami o Štátny ústav pre kontrolu liečiv v Bratislave. Novela ruší výkon štátnej správy v oblasti zaobchádzania s omamnými a psychotropnými látkami na okresných a krajských úradoch, pričom kompetencia tejto štátnej správy prechádza z krajských úradov na Štátny ústav pre kontrolu liečiv v Bratislave a úlohy, ktoré vykonávajú v súčasnosti okresné úrady, sa prenášajú na samosprávne kraje podľa územnej pôsobnosti. Týmto je splnená aj úloha daná uznesením vlády zo 14. mája 2003 pre ministerstvo zdravotníctva, ktorá súvisí s projektom decentralizácie verejnej správy.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že vyslovíte súhlas s prerokúvaným návrhom zákona. Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Petrovi Birošovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.
P. Biroš, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z. vo výboroch Národnej rady. Vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, ďalej Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Všetky uvedené výbory súhlasili s predloženým návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú obsiahnuté v bode IV spoločnej správy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z. vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 19 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy s tým, že všetky odporúča schváliť, okrem bodu 11. Bod 11 s návrhom gestorského výboru teda neschváliť. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z., bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo pod č. 97 z 1. decembra 2003. Pani predsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.