P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, ja to nepovažujem na rozdiel od pána poslanca Číža za porušenie dohody, naozaj tá dohoda bola taká, že budeme dnes rokovať o tomto bode programu. Aj samotný pán predkladateľ súhlasil s takýmto postupom. Ja nevidím dôvod, aby sme odložili rokovanie o tomto návrhu.
Nech sa páči, pán poslanec Paška.
P. Paška, poslanec: Vážený pán predseda, áno, ja som súhlasil s prerokovaním tohto bodu programu, ale za predpokladu, že budeme o ňom rokovať naozaj v čase, ktorý bude primeraný aj téme a obsahu, ktorý táto správa má. My sme rešpektovali túto politickú dohodu jedine z dôvodu, že pán minister zajtra nemôže sa zúčastniť v Národnej rade rokovania, ale zároveň boli sme ústretový len kvôli tomu, že bude tento bod zaradený v normálnom čase. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nie, páni poslanci, ja som rozumel tej politickej dohode tak, že prerokujeme návrhy zákonov súvisiace s reformou verejnej správy, tie sme prerokovali, neodhlasovali, a že po prerokovaní týchto návrhov budeme rokovať o vašom návrhu, pán poslanec Paška. Takže nesnažme sa jeden druhého dobehnúť. Preto odporúčam, aby ste ako navrhovateľ tohto bodu programu teraz vystúpili s tým, čo ste navrhli pri schvaľovaní návrhu programu 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Potom by som poprosil pani poslankyňu Záborskú, predsedníčku výboru pre zdravotníctvo, a pána ministra, aby vystúpili k prerokúvanému bodu programu.
Chcel by som poprosiť pánov poslancov, aby sme sa pokúsili dohodnúť, o tých návrhoch zákonov, ktoré sme dnes prerokovali, ale o ktorých sme nehlasovali, aby sme hlasovali zajtra ráno o 9.00 hodine. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom, páni poslanci? (Hlasy z pléna.) Aj o tomto návrhu uznesenia. Predpokladám, že prerokúvanie tohto bodu bude trvať dlhšie. Takže ak by sme skončili pred 19.00 hodinou prerokúvanie tohto bodu programu, tak by sme pokračovali v rokovaní o ďalších bodoch a hlasovali o nich zajtra ráno o 9.00 hodine. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom, páni poslanci? (Hlasy z pléna.) Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán poslanec Paška, máte slovo.
P. Paška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol tento bod rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý bol zaradený do programu na základe schváleného uznesenia č. 533 z 22. októbra 2003 a ktorého kópia je súčasťou správy, ktorú ste dostali v podobe parlamentnej tlače 453.
Veľmi stručne. Chcem vás všetkých požiadať o pozornosť, pretože daná problematika rezonuje vo verejnosti. A predpokladám, že využijeme tento časový priestor, aj keď znovu si myslím, že by táto téma vyžadovala primeranejší časový priestor na to, aby sme sa zaoberali problémami, ktoré trápia slovenské zdravotníctvo a ktoré trápia našich občanov. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi.
Nech sa páči, teraz prosím pani poslankyňu a predsedníčku výboru pre zdravotníctvo pani poslankyňu Záborskú, aby informovala Národnú radu o výsledku, spôsobe a technike prerokúvania tohto návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Paška. Pani poslankyňa Záborská, máte slovo.
A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predniesla informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o prerokovaní správy ministra zdravotníctva o Projekte na oddlženie zdravotníctva a akciovej spoločnosti Veriteľ.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 443 z 30. októbra pridelil správu ministra zdravotníctva o Projekte na oddlženie zdravotníctva a akciovej spoločnosti Veriteľ na prerokovanie Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo s termínom do 4. novembra 2003 s tým, že výbor Národnej rade podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval správu 4. novembra 2003. Predloženú správu ministra zdravotníctva o Projekte na oddlženie zdravotníctva a akciovej spoločnosti Veriteľ odôvodnil minister zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolf Zajac. Rokovania výboru sa zúčastnili aj poverení zástupcovia rezortu ministerstva financií a poverení zástupcovia akciovej spoločnosti Veriteľ. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo po ukončení rozpravy hlasoval o návrhu uznesenia, v ktorom spravodajkyňa navrhla, aby výbor vzal správu na vedomie a odporučil Národnej rade správu ministra zdravotníctva o Projekte na oddlženie zdravotníctva a akciovej spoločnosti Veriteľ vziať na vedomie. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 10 poslancov, 5 poslancov hlasovalo za návrh, nikto nebol proti a 5 poslancov sa hlasovania zdržalo. Vzhľadom na uvedené, výbor neprijal uznesenie podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.
Výbor Národnej rady ma poveril predniesť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore na pléne Národnej rady.
Pán predseda, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Pán minister zdravotníctva ma požiadal, aby mohol vystúpiť v rámci rozpravy. Teda udeľujem v zmysle rokovacieho poriadku teraz slovo pánovi ministrovi zdravotníctva.
Pán minister, prepáčte, ešte sa chcem opýtať poslancov, kto sa chce prihlásiť do rozpravy, pretože vy ste predložili Národnej rade správu, ku ktorej treba v zmysle rokovacieho poriadku otvoriť rozpravu. Poslanci Paška, Záborská, Džupa, Chovanec. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán minister, potom budú v poradí, tak ako sú prihlásení, vystupovať páni poslanci.
Pán minister Zajac, máte slovo.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, nebudem nijako vážne vystupovať v rozprave, pretože som, tak ako som bol požiadaný, predložil písomný materiál.
Chcem poukázať iba na jeden moment. Uznesenie bolo formulované tak, že som mal predložiť písomnú informáciu. Ja osobne som považoval za korektné, aby som predložil správu, o ktorej parlament aj plénum musí rokovať, pretože si myslím, že tak ako sme transparentne nastavili systém oddlžovania, tak chcem, aby každý mal právo sa vyjadriť k tomu. Správa pozostáva z dvoch častí. Zo samotnej správy, ktorú dávam ako minister zdravotníctva a jeden z dvoch akcionárov ústredných štátnych orgánov, a z časti, ktorú mne predložila akciová spoločnosť Veriteľ.
Chcem poukázať iba na dva momenty, pre ktoré táto spoločnosť bola zriadená.
Prvý dôvod je, aby sa peniaze, ktoré sú určené na oddlženie, dosali tomu, kto je naozaj nositeľom dlhu, aby sa s týmito peniazmi nerobili obchody, aby sa nestrácali, aby sme šetrili štátne zdroje. Prvé výsledky fungovania akciovej spoločnosti Veriteľ nás o tom ubezpečujú.
Druhý dôvod je veľmi podobný tomu prvému. Tak ako je zdravotníctvo zadlžené, akým spôsobom je to v tejto chvíli, v akej situácii finančnej sa nachádza, považujeme za nemravné a nemorálne, ak niekto si robí obchod zo samotných dlhov, ak predmetom obchodovania nie je predaj tovaru a služieb, ale predaj príslušenstva, korupcia riaditeľov, korupcia na širokej báze uplácania tých, ktorí sú v systéme zapojení. Myslíme si, že rozhodujúcu časť kriku, ktorý vznikol okolo Veriteľa, je krik tých, ktorí zistili, že definitívne skončila možnosť obchodovať, kšeftovať a nabaľovať sa na verejných prostriedkoch. Preto si myslím, že je dobré, keď o tom budeme hovoriť, preto aj diskusia na včerajšom výbore bola veľmi plodná.
Mrzí ma len jedna vec. Návrh uznesenia, ktorý bol formulovaný, bol formulovaný tak, aby súčasne zdravotnícky výbor ako gestorský výbor celého zdravotníctva žiadal vládu o zamyslenie sa a úvahu nad oddlžovaním napriek tomu, že takéto uznesenie zdravotnícky výbor nebol schopný prijať. Včera večer Koaličná rada rozhodla, že aj touto otázkou sa bude intenzívne a rýchlo, ale znova racionálne zaoberať.
Posledná veta môjho prvého vystúpenia. Jednoznačne a, tak ako aj médiá povedali, podčiarknuto koalícia rozhodla, že celé oddlžovanie pôjde výhradne cestou akciovej spoločnosti Veriteľ. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra sa hlásia pán poslanec Fico, pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec.
R. Fico, poslanec: Pán predseda, v mene štyroch poslaneckých klubov žiadam polhodinovú prestávku.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem 10-minútovú prestávku, páni poslanci, na rokovanie poslaneckých klubov.
Pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len chcela veľmi krátko zareagovať na vystúpenie pána ministra, lebo hovoril o tom, že veľmi rýchlo a krikom zareagovali tí, čo chcú obchodovať a kšeftovať. Myslím si, že mnohých z nás poslancov a mnohých aj zdravotníckych pracovníkov alebo majiteľov zdravotníckych zariadení či lekární či ktoríkoľvek iní viac vyrušilo nie to, že by chceli obchodovať, kšeftovať, ale neverejné uznesenie vlády o verejných financiách, o našich zdrojoch, s ktorými hospodária poisťovne, ktoré by mali platiť poskytovateľom. Čiže nie celkom toto úvodné slovo, pán minister, ma presvedčilo o tom, že zámer, na základe ktorého vznikala táto spoločnosť, mal byť takto utajený, ako bol vlastne doposiaľ, pokiaľ sa nedostal na pôdu Národnej rady. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem prestávku na rokovanie poslaneckých klubov do 17.40 hodiny.
Budeme pokračovať o 17.40 hodine.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nech sa páči, budeme pokračovať v rozprave.
Procedurálny návrh má pán poslanec Fico.
R. Fico, poslanec: Pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov žiadam zvolanie poslaneckého grémia.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, je to dobrá taktika, ale dobre, na 10 minút bude zvolané poslanecké grémium, potom ešte ďalších desaťkrát sa môžete snažiť o niečo podobné. Už ste mali aj prestávku na rokovanie klubov, už budete mať aj grémium.
Budeme pokračovať o 10 minút, to znamená, o 17.55 hodine začneme rokovať.
Nech sa páči, pán predseda zvoláva poslanecké grémium na 10 minút.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.
Pani poslankyňa Záborská, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Pani poslankyňa Záborská, naposledy vás vyzývam, aby ste sa zúčastnili rokovania.
Nech sa páči, budeme pokračovať v rokovaní.
V rozprave vystúpi pán poslanec Paška, máte slovo, pripraví sa pani poslankyňa Záborská.
Pán poslanec, pýtam sa vás, či máte záujem vystúpiť, lebo inak stratíte poradie. Nech sa páči, máte slovo.
P. Paška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, ďakujem pekne za slovo. K uvedenej tematike som už vystupoval viackrát. Nakoniec sa zdá, ako keby mi bolo kritizované autorstvo celého tohto problému, aspoň tak mi to raz jedna novinárka povedala. Chcem vás ubezpečiť, že to autorstvo je u pracovníkov v zdravotníctve a pracovníkov a občanov, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť. Problematika Veriteľa je skutočne veľmi zaujímavá téma. A myslím si, že jedným z vážnych alebo závažných problémov a pochybení je celá konštrukcia projektu. A som presvedčený, že pre lepšie pochopenie bude, ak sa naozaj podrobne oboznámime so všetkými dokumentmi, ktoré súvisia.
Spoločnosť Veriteľ bola založená Prezídiom Fondu národného majetku Slovenskej republiky po prerokovaní predloženého materiálu, ktorým bol návrh na založenie akciovej spoločnosti Veriteľ schválením zakladateľskej listiny, stanov a osôb delegovaných do Dozornej rady a Predstavenstva akciovej spoločnosti Veriteľ, a. s. Toto uznesenie schválilo založenie akciovej spoločnosti (ďalej len "spoločnosť") so sídlom na Limbovej č. 2, kde je poštové smerové č. 831 01 v Bratislave.
Tento návrh obsahoval niekoľko dôležitých bodov.
Tým prvým bodom bol návrh zakladateľskej listiny, s touto vás oboznámim hneď, ako prejdem kompletné stanovy a znenie stanov, návrh stanov spoločnosti, tie si dovolím vám podrobne predstaviť. A, samozrejme, pokúsim sa reagovať v tých momentoch, ktoré považujem za minimálne problematické a ktoré viedli k vzniku nedôvery nielen u občana, ako som hovoril, ale aj u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Ďalej, toto uznesenie schválilo hodnotu peňažného vkladu do základného imania a rezervného fondu spoločnosti vo výške 1,1 mil. korún, z toho základné imanie je 1 mil. Sk a rezervný fond je 100 000 korún.
Veľmi dôležitý bol návrh orgánov spoločnosti. Orgány spoločnosti boli navrhnuté daným spôsobom. Mala to byť 6-členná dozorná rada, do ktorej boli navrhnutí títo páni a dámy: Ing. Daniel Végh, bytom alebo trvalým bydliskom Nová Ves 30, Dunajská Streda, za, predpokladám, Fond národného majetku, druhý, JUDr. Ernest Valko, trvale bytom Gaštanová 15, Limbach, Ing. Vladimil Podstránsky, Somotor 469, Somotor, Ing. Jana Červenáková, trvalým pobytom Zochova 16, Bratislava, Ing. Ján Králik, trvalým pobytom Súmračná 2, Bratislava, Ing. Peter Pažitný, trvalým pobytom na Nobelovej 24 v Bratislave. Zároveň tento návrh uznesenia prijal rozhodnutie o trojčlennom predstavenstve. A chcem podotknúť, že, samozrejme, v týchto personálnych aktoch mohlo dôjsť od momentu návrhu až po moment registrácie k zmenám. Takže berte tieto informácie naozaj s rezervou, hovorím len z návrhu uznesenia. Čiže to trojčlenné predstavenstvo bolo navrhované v zložení: Ing. Juraj Melicher, Krížna 26, Bratislava, je tu meno, ktoré zrejme potom už naozaj bolo zmenené, Emília Kovačíková, Topoľčianska 22, Bratislava, a Ing. Sylvia Bocková, Kulačská 9, Dunajská Streda, myslím, že toto meno je asi v poslednej dobe najznámejšie, pretože uvedená pani je, myslím, šéfkou predstavenstva a koná a vystupuje vo všetkých aktoch, ktoré táto spoločnosť vykonáva. (Hlasy z pléna.) Neviem, hovorím informácie, ktoré mám...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nediskutujte s poslancami.
P. Paška, poslanec: ... od pracovníkov v zdravotníctve, pretože táto dáma vedie po telefóne komunikáciu a dialóg s jednotlivými firmami a zdravotníckymi zariadeniami a snaží sa realizovať výhodný obchod v predstavách tvorcov tohto geniálneho projektu na oddlženie slovenského zdravotníctva, ktorý má tzv. odstaviť všetkých tých nenažratých a tých hnusných, ktorí celé tie roky systém ochudobňovali, alebo tých, ktorí peniaze šírošíro šustrovali.
Zároveň ešte ten návrh uznesenia poveruje výkonný výbor na vykonanie všetkých právnych úkonov v príslušnej zákonom stanovenej forme potrebných na založenie a vznik spoločnosti Veriteľ, akciová spoločnosť.
Veľmi dôležité údaje pre pochopenie celého kontextu projektu sa nachádzajú v dôvodovej správe, ktorá hovorí, že uznesením vlády Slovenskej republiky č. 262 z 2. 4. 2003, ktoré sa týka "Projektu oddlženia zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní - 1. fáza", sa v písm. C.I odporúča prezidentovi Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky založiť a následne zaregistrovať akciovú spoločnosť do 30 dní od schválenia projektu oddlženia vládou, uznesením výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky s č. 22/22/03 zo dňa 23. 4. 2003 bolo uložené riaditeľovi Sekcie právnej kontroly a sťažností zabezpečiť založenie a registráciu akciovej spoločnosti podľa Obchodného zákonníka v súlade s písm. C.I uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 262 z 2. apríla 2003, vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 2. apríla 2003 prijala uznesenie č. 262/2003 k "Projektu oddlženia zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní", týmto uznesením súhlasila s projektom tak, že za účelom oddlženia zdravotníckych zariadení Fond národného majetku Slovenskej republiky založí a zaregistruje akciovú spoločnosť.
Tu chcem upriamiť vašu pozornosť na veľmi dôležitý moment, ku ktorému sa dostanem až na konci, a to na to, akým spôsobom kto vykonával registráciu tejto spoločnosti, pretože nerozumiem, prečo vykonáva založenie súkromná spoločnosť. A čo je veľmi dôležité, je to, že nikde v materiáloch, napriek tomu, že aj návrh zakladateľskej listiny formou notárskej zápisnice by mal obsahovať všetky náklady súvisiace s registráciou právnickej osoby, v danom prípade Veriteľa, a. s., takéto údaje vôbec nie sú.
Týmto uznesením vláda súhlasila s projektom oddlženia tak, že za účelom oddlženia zdravotníckych zariadení zaregistruje akciovú spoločnosť. Je to uvedené ako názov. To znamená, zrejme ešte v tých prvých uzneseniach napriek tomu, že ďalej vznikne ten názov Veriteľ, asi možno sa o tom ani nevedelo. A myslím, že pán minister vo výbore povedal, že tiež nie je veľmi spokojný s názvom Veriteľ, akciová spoločnosť, pretože dochádza k zámene často pojmov, keď sa vysvetľuje aj odbornej verejnosti Veriteľ ako ten, kto má určitý záväzok, a Veriteľ s veľkým V, akciová spoločnosť, ako právnická osoba založená Fondom národného majetku.
Z citovaného uznesenia vlády Slovenskej republiky teda vyplýva nasledovný postup: Po prvé, Fond národného majetku Slovenskej republiky do 30 dní od schválenia projektu oddlženia založí a podá návrh na registráciu akciovej spoločnosti v Obchodnom registri, stále sa "používa" v tejto dôvodovej správe len akciová spoločnosť s veľkým A, na založenie akciovej spoločnosti bude nutné ďalej vypracovať stanovy akciovej spoločnosti a súčasne musí Fond národného majetku vyčleniť zo svojho majetku základné imanie akciovej spoločnosti najmenej vo výške 1 mil. korún. Chcem podotknúť, že dôjdeme časom k momentu, ktorý bude vyplývať zo stanov a ktorý je diskutabilný, o navyšovaní a znižovaní základného imania spoločnosti, pretože sa dozvieme, že spoločnosť má údajne k dnešnému dňu po prevedení 3,45 mld. Sk na účte navýšené základné imanie. Ja osobne som zatiaľ nezískal relevantný doklad o tom, že by akciová spoločnosť mala takúto výšku základného imania. Samozrejme, tie súvislosti, ktoré vyplývajú z otázky napr. financovania chodu tejto spoločnosti, boli vysvetlené pánom ministrom včera vo výbore, že paradoxne týchto 3,45 mld. korún leží kdesi v banke na dobrej úložke a tá úložka je tak výhodná, že všetky výnosy plynúce z tejto bankovej úložky postačujú na vykrývanie administratívnych a iných nákladov chodu tejto spoločnosti.
Kým budem pokračovať v čítaní dôvodovej správy, samozrejme, možno by bolo dobré spýtať sa už teraz, aké prostriedky teda Veriteľ dáva vlastne do toho systému, keď vieme, že jednu časť, a hovoríme o miliardách korún, stiahol zo zdravotných poisťovní z návratnej finančnej výpomoci a na druhej strane peniaze, ktoré údajne boli vložené ako navýšenie základného imania vo výške 3,45 mld. korún, ležia niekde na bankových účtoch tak, aby vyrábali dostatok zdrojov pre financovanie aparátu, tuším je to dvanásť ľudí, plus trojčlenné predstavenstvo, tak ako to vyplýva z dôvodovej správy. Tak z čoho bude oddlžovať potom ten Veriteľ? Bude poskytovať úroky z úložky? Ale myslím, že sa dostaneme po oboznámení sa so základnými dokumentmi spoločnosti aj k týmto otázkam.
Druhým bodom tejto dôvodovej správy je, že v procese založenia akciovej spoločnosti dôjde aj ku kreovaniu orgánov akciovej spoločnosti tak, že bude mať predstavenstvo troch členov, po jednom zástupcovi ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo financií a Fond národného majetku, a dozorná rada šiestich členov, po dvoch zástupcoch opäť ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo financií a Fond národného majetku. Po zaregistrovaní akciovej spoločnosti v Obchodnom registri príslušnom podľa sídla do 30 dní Fond národného majetku Slovenskej republiky odpredá 50 % akcií akciovej spoločnosti ministerstvu zdravotníctva a 50 % akcií akciovej spoločnosti Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Kúpna cena bude predstavovať nominálnu hodnotu akcií, teda pri základnom imaní 1 mil. Sk bude kúpna cena predstavovať 500 000 korún pri každej zmluve. Zmluvu máme k dispozícii, oboznámim vás s jej znením. Sekcia právna, kontroly a sťažností v spolupráci s advokátskou kanceláriou vypracovali návrh zakladateľskej listiny, návrh stanov a návrh uznesenia o založení akciovej spoločnosti Veriteľ, tu sa prvýkrát objavuje to pomenovanie, akciová spoločnosť, ktoré sú uvedené v prílohe. Dokumenty uvedené v prílohe obsahujú aj pripomienky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ako aj menný zoznam osôb delegovaných do orgánov akciovej spoločnosti Veriteľ.
Je zaujímavé, že dôvodová správa napriek tomu, že počítala s prevodom akcií z pôvodného akcionára na dvoch akcionárov, už neupravuje následné personálne akty v predstavenstve akciovej spoločnosti ani v dozornej rade. Domnievam sa vzhľadom na to, že niektoré širšie súvislosti ukazujú, že aj v týchto vzťahoch môže byť kľúč k striktnému odmietaniu takéhoto spôsobu, že sú tieto skutočnosti naozaj veľmi zaujímavé.
Ja si dovolím vás oboznámiť teraz s návrhom zakladateľskej listiny, ktorá vznikla formou notárskej zápisnice. Je to obvyklý akt. Treba povedať, že je to najrýchlejší spôsob registrácie právnickej osoby a Obchodný zákonník umožňuje v aktoch s jediným zakladateľom konať a registrovať právnickú osobu notárskou zápisnicou. Takže je to opis, samozrejme, originál nemám k dispozícii, ale je to notársky opis, odpis, prvá strana, notárska zápisnica, kde je napísané dňa, slovom, údaje nie sú uvedené: "Predo mňa notárku predstúpil účastník právneho úkonu," nie je uvedené, kto konal, "ktorý vyhlásil, že je štatutárnym orgánom Fondu národného majetku Slovenskej republiky so sídlom Drieňová 27, Bratislava 821 01, identifikačné číslo organizácie je 17 333 768, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Po..." (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ešte raz to číslo prečítajte, lebo poslancom sa to páči. (Smiech.)
P. Paška, poslanec: Pán predsedajúci, ale to nie sú čísla do maďarského lota, to je registrácia spoločnosti.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Viete, čísla či sú maďarské alebo slovenské, na tom nezáleží, ale sú to čísla.
P. Paška, poslanec: Tak dovoľte, aby som pokračoval, kolegovia sú dosť gramotní, oni si to zapamätali.
"Účastník právneho úkonu predložil originál uznesenia Výkonného výboru Fondu národného majetku, číslo nie je uvedené, zo dňa nie je uvedené, obsahujúceho rozhodnutie o založení obchodnej spoločnosti, akciovej spoločnosti, so 100-percentným, slovom, jednostopercentnou majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky, Drieňová 27, Bratislava 821 01, identifikačné číslo organizácie" pre vašu pozornosť "je 17 333 768, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I - oddiel Po, vložka č. 30/B -, o vyčlenení peňažných," zrejme je tu preklep, "prostriedkov potrebných na peňažný vklad základného imania a na zariadenie rezervného," myslím, že tu malo byť uvedené zriadenie, "fondu spoločnosti a poverenie na výkon všetkých úkonov súvisiacich so založením akciovej spoločnosti a následne na výkon všetkých práv a povinností zakladateľa a akcionára novozaloženej spoločnosti." Tu pre tých, ktorí nevedia, ako sa tvoria a čo sú rezervné fondy, veľmi krátko poviem, že zákonná povinnosť tvoriť, tá povinnosť vyplýva zo zákona vo výške 10 %. "Účastník právneho úkonu po vyhlásení, že je spôsobilý na právne úkony, ma požiadal o spísanie tejto notárskej zápisnice.
Zakladateľská listina o založení súkromnej akciovej spoločnosti Veriteľ, a. s., bez výzvy na upísanie akcií."
Ešte raz., nie sú to čísla, poviem, že je to zakladateľská listina o založení súkromnej akciovej spoločnosti Veriteľ, a. s., zakladateľ Fond národného majetku Slovenskej republiky, Drieňová 27, Bratislava 821 01, identifikačné číslo organizácie 17 333 768, zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Po, vložka č. 30/B, ako nasleduje druhá strana, právnická osoba v zmysle zákona, nie je to tu uvedené, ale predpokladám, že tam bude Obchodný zákonník, nie je tu uvedené zastúpenie, rodné číslo, trvalé bydlisko, rozhodnutie o založení akciovej spoločnosti Veriteľ, a. s., bez výzvy na upisovanie akcií v zmysle § 172 Obchodného zákonníka a údaje - za týmto účelom spisuje túto zakladateľskú listinu.
Čl. 1 Obchodné meno a sídlo spoločnosti. Obchodné meno spoločnosti je Veriteľ, a. s., sídlo spoločnosti je Limbová 2, 831 01 Bratislava.
Čl. 2 Predmet činnosti. Opäť dávam do pozornosti, že práve predmet činnosti a jeho rozsah tejto štátnej alebo súkromnej akciovej spoločnosti vzbudil a naďalej vzbudzuje takisto nedôveru u subjektov, ktorých sa to týka. Tu chcem oceniť, že pán minister včera na zasadnutí výboru rešpektoval návrh pani predsedníčky výboru aj nás poslancov. A myslím, že sa dohodol s predstaviteľom z fondu, neviem, kto bol ten pán, že bude predmet činnosti tejto akciovej spoločnosti zúžený. Prečo? Myslím, že, dovolím si to odôvodniť v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách č. 303/1995 Z. z. V zmysle neho vlastne vláda svojím uznesením prijala možnosť založenia právnickej osoby tohto typu. Pritom tento akt bol naozaj legitímny až do momentu, kde naozaj predmet činnosti takejto právnickej osoby, ktorá je v zmysle tohto zákona č. 303/1995 Z. z. oprávnená vykonávať vysporiadanie finančných záväzkov štátu, ktoré ostali na ťarchu štátu pri prevode majetku štátu na iné osoby, v danom prípade to bol projekt realizovaný v zmysle zákona č. 416/2001 Z. z. o prevode na VÚC a mestá a obce, nemôže podľa nás mať takýto rozsah predmetu činnosti. Ten predmet činnosti naozaj mal byť účelovo viazaný na úkony súvisiace s vysporiadaním záväzkov, tak ako to hovorí zákon č. 303/1995 Z. z. A jednoznačne som presvedčený, že doba fungovania od zaregistrovania takejto spoločnosti musí byť ohraničená v predmete činnosti výlučne do ukončenia všetkých operácií súvisiacich s vysporiadaním finančných záväzkov štátu voči uvedeným aktom, ktoré súviseli s prevodom majetku.
Čo má ale zaregistrovaná táto spoločnosť? Predmet činnosti spoločnosti je a) faktoring a forfaiting, realizácia finančných operácií v oblasti obchodu a služieb v rozsahu voľnej živnosti, b) sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, neviem, čo komu chce Veriteľ sprostredkovávať, c) poradenská a konzultačná činnosť v oblasti ekonomiky a obchodu, činnosť ekonomických poradcov d) a e) sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností. Ešte tomu rozumiem pri c) a d), pretože ostatné osobné náklady sú ten najlegitímnejší spôsob, ako dostať prebytok výnosov z účtov tam, kde ich treba. Ale prečo má uvedená akciová spoločnosť zaregistrované sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností, tomu už naozaj nerozumiem, obzvlášť ak pri obavách, ktoré boli interpretované v rámci celého projektu a ktoré išli do odôvodnení, že má verejnosť právo sa domnievať, že môže byť zneužitý objem finančných pohľadávok kumulovaných na súvahových účtoch tejto právnickej osoby aj na kapitalizáciu v zdravotníckych zariadeniach alebo v zdravotných poisťovniach alebo dokonca za uplatnenie na hnuteľnom a nehnuteľnom majetku, domnievam sa, že naozaj je nevyhnutné, aby sa predmet činnosti spoločnosti upravil výlučne pre potreby projektu a výlučne pre vysporiadanie finančných záväzkov, ktoré zostali ako ťarcha štátu po prevode majetku na vyššie územné celky a na mestá a obce.
So spomenutým súvisí čl. 3. Je to doba trvania spoločnosti. A tu je napísané, že spoločnosť sa zakladá na dobu neurčitú ako súkromná akciová spoločnosť a vzniká dňom zápisu do Obchodného registra, spoločnosť sa zakladá bez výzvy na upisovanie akcií v súlade s ustanoveniami § 172 a následne Obchodného zákonníka, pretože zakladateľ sa rozhodol, že splatí celé základné imanie spoločnosti. Opäť, ako som už uviedol, myslím, že to ohraničenie existencie tejto právnickej osoby by malo byť v zmysle zákona č. 303/1995 Z. z. A ja, samozrejme, chápem, že je to nevyhnutné z pohľadu navrhovateľa alebo tvorcu celého projektu oddlženia, ktorý okrem toho, že, samozrejme, nemá žiadne peniaze, má ešte aj ďalší háčik, že nevieme, akými mechanizmami sa niektoré operácie uskutočnia, ale hlavne nie je ani tvorcovi projektu známe, či sa mu a kedy sa mu vôbec podarí oddlžiť. Až na základe iniciatívy z profesionálneho terénu alebo aj nás poslancov sme sa postupne dozvedali určité parciálne informácie, ktoré prichádzali dnes. A opravte ma tí, ktorí máte iné informácie. Pán minister hovorí o celkovom oddlžení v horizonte roku 2005 alebo 2006, pričom naozaj neodpovedá na otázku, aké zdroje a odkiaľ zdroje budú. Vieme, odkiaľ budú. Jediná relevantná interpretácia zdroja finančných prostriedkov je boj s tými nenažrancami, ktorí tie peniaze za roky prešustrovali.
Čl. 4, ktorý obsahuje táto zakladateľská listina, má základné imanie spoločnosti a vklad zakladateľa. Základné imanie spoločnosti je 1 mil. Sk a bude tvorené výlučne peňažným vkladom zakladateľa. Základné imanie bude splatené tak, že pred zápisom spoločnosti do Obchodného registra splatí zakladateľ 100 % základného imania, t. j. 1 mil. Sk.
Čl. 5 Počet akcií, ich menovitá hodnota a emisný kurz. Opäť pre tých , ktorí náhodou počúvate, je to veľmi zaujímavá interpretácia a veľmi háklivé miesto uvedenej právnickej osoby z pohľadu obáv všetkých poskytovateľov. Ale chcem povedať, že upozorňujem na to preto, že tá súvislosť sa vyjaví v plnej nahote, až keď budem ctené kolégium oboznamovať s presným znením stanov. Ja to hovorím len preto, aby ste dali tieto veci do súvislosti. Počet, menovitá hodnota, forma a podoba, druh akcií je 10 kusov kmeňových akcií na meno, číselné označenie akcií je 01 až 10, menovitá hodnota je jednej akcie 100 000 Sk. Akcie budú vydané v listinnej podobe a nebudú verejne obchodovateľné. Opäť dovolím avizovať to, čo príde v znení stanov, kde sa dostaneme aj do veľmi zaujímavých interpretácií, ktoré umožňujú predstavenstvu prijímať rozhodnutie o znižovaní hodnoty nominálu akcie, zvyšovaní hodnoty akcie, umožňujú predstavenstvu prijímať rozhodnutie o prevode akcie na meno, o zmene charakteru a tak ďalej a tak ďalej. Ale budeme čítať presne stanovy, aby všetky tieto súvislosti boli jasné.
Prevoditeľnosť akcií na meno nie je obmedzená. Opäť je to snáď sen tej obavy poskytovateľov, ktorí nič nechcú, len primeranú mieru garancie, že ak pôjdu do tohto projektu, ktorému nikto od začiatku s výnimkou možno jeho tvorcov a niekoľkých ľudí nedôveruje, aby dostali garancie, aby minimálne veci, ktoré vyplývajú z logiky konštrukcie projektu a súvisiacich dokumentov, boli garantované, že tak to nebude.
Emisný kurz, za ktorý spoločnosť akcie vydáva, 1 akcie spoločnosti je 110 000 Sk. Rozdiel medzi emisným kurzom a menovitou hodnotou kmeňových akcií spoločností je 100 000 Sk a predstavuje emisné ážio určené na vytvorenie rezervného fondu spoločnosti pri vzniku spoločnosti vo výške 10 % základného imania. To je ten odkaz na Obchodný zákonník.
Vklad zakladateľa je peňažný vklad vo výške 1 mil. Sk, čo predstavuje upísanie 10 akcií spoločnosti. Príplatok nad hodnotu peňažného vkladu zakladateľa, t. j. emisné ážio vo výške 100 000 korún slúži na vytvorenie rezervného fondu spoločnosti pri vzniku spoločnosti. Peňažný vklad jediného zakladateľa a príplatok nad hodnotu jeho peňažného vkladu budú splatené pred zápisom spoločnosti do Obchodného registra v plnom rozsahu, t. j. vo výške 1,1 mil. Sk. Zakladateľ upisuje 10 kusov kmeňových akcií na meno v menovitej hodnote 1 akcie 100 000 Sk zaplatením emisného kurzu 110 000 Sk za 1 kus upísanej akcie spoločnosti.
Čl. 6 Správca vkladu. Ku dňu zápisu akciovej spoločnosti do Obchodného registra je správcom vkladu menovaný Fond národného majetku Slovenskej republiky, Drieňová 27, Bratislava 821 01, identifikačné číslo organizácie je 17 333 768, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I - oddiel Po, vložka č. 30/B, zastúpená... Opäť údaje nie sú uvedené.
Čl. 7 Stanovy akciovej spoločnosti. Avizujem, že, samozrejme, notárska zápisnica obsahuje len základné články stanov, takže ich prebehneme veľmi rýchlo, ale budete mať možnosť sa oboznámiť so znením celých stanov, tak ako ich budem čítať. Takže čl. 7 Stanovy akciovej spoločnosti. Zakladateľ schválil stanovy akciovej spoločnosti Veriteľ, akciová spoločnosť, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto notárskej zápisnice.
Čl. 8 Orgány akciovej spoločnosti, valné zhromaždenie, 4. strana, predstavenstvo, dozorná rada, sú to opisy, tak to len preto spomínam, aby ste rozumeli, prečo to tam je. Zakladateľ v zmysle stanov rozhodol o vymenovaní týchto členov dozornej rady spoločnosti. Členmi dozornej rady sú Ing. Daniel Végh, trvale bytom, myslím, že už tieto údaje som použil, tak nebudem vás tým zaťažovať. Tie mená, myslím, až na, a to sa musím pozrieť, pána Králika sú totožné z návrhu uznesenia, nie, aj pán Králik, aj pán Pažitný bol... (Hlasy z pléna.) Dobre, čiže tie mená som vám už spomínal, keď som citoval z návrhu uznesenia Prezídia Fondu národného majetku, ide o tie isté osoby. Členov predstavenstva zvolí dozorná rada spoločnosti na svojom prvom zasadnutí, ktoré sa uskutoční bez zbytočného odkladu po založení spoločnosti.
Čl. 9 Konanie za spoločnosť. Vo všetkých veciach zaväzujúcich spoločnosť vo vzťahu k tretím osobám sú oprávnení konať a podpisovať predseda predstavenstva spoločne s jedným členom predstavenstva. Podpisovanie za spoločnosť sa vykoná tak, že k vytlačenému alebo napísanému názvu spoločnosti pripoja podpisujúci svoj vlastnoručný podpis. Podotýkam, že ide o štandardnú a obvyklú formu vedenia a konania v akciových spoločnostiach.
Čl. 10 Rezervný fond. Spoločnosť vytvára pri svojom vzniku rezervný fond najmenej 10 % základného imania. Tento fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej uzávierke až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania. Tu naozaj chcem vidieť, ak naozaj bolo navýšenie imania na 3,45 mld. korún, ako je uvedené, ako chce zakladateľ splniť tvorbu fondu v zmysle ustanovení, ku ktorým sa zaviazal pri registrácii spoločnosti. To je zo zákona, tí, ktorí tomu rozumejú, vedia, o čom hovorím.
Čl. 11 Predpokladané náklady spoločnosti súvisiace s jej založením a vznikom. Je to veľmi zaujímavá informácia. Škoda, že nie je k dispozícii. Veľmi rád by som ju, a nielen ja, ale možno aj moje ctené kolegyne a kolegovia, dostal. Takže pri predpokladaných nákladoch spoločnosti súvisiacich s jej založením a vznikom náklady spoločnosti súvisiace s jej založením predstavujú predovšetkým odmena advokáta a jeho hotové výdavky určené podľa vyhlášky č. 163/2002 Z. z., potom odmena notára za spísanie notárskej zápisnice osvedčujúcej zakladateľskú listinu spoločnosti, určená podľa osobitného predpisu, a rozhodnutie jediného zakladateľa a výdavky spojené s vydaním živnostenských opatrení na predmet podnikania spoločnosti spolu cirka... Bohužiaľ, v opise notárskej zápisnice, ktorú mám k dispozícii, nie sú údaje uvedené, preto využívam po prvýkrát možnosť a prítomnosť pána ministra, či by sme mohli dostať informáciu, koľko stálo založenie tejto spoločnosti Fond národného majetku. Pýtam sa vedomý si toho, že dostanem číslo, ktoré zodpovedá plus-mínus štandardu, pretože naozaj výška takýchto nákladov súvisí s osobitným predpisom. Pýtam sa ale preto, že celý čas je odmietaný štandardný spôsob oddlžovania používaním administratívy a inštitútov, ktoré v Slovenskej republike existujú, aj s príslušným personálnym zázemím s tým, že tento spôsob je lacnejší. Minimálne už náklady spojené s registráciou spoločnosti sú náklady nad rámec, ktoré, aj keď možno v marginálnej výške, niekoľko stotisíc korún, a rád tento údaj dostanem, mohli pomôcť niektorej malej lekárni v Trebišove alebo niektorému menšiemu zdravotníckemu zariadeniu na Slovensku. (Potlesk.)
Piata strana, čl. 12 Voľba práva. Vzťahy medzi zakladateľom spoločnosti a spoločnosťou sa riadia slovenským právom. Vzhľadom na jednorazové založenie akciovej spoločnosti zakladateľ, nie je uvedený, ale je ním fond, rozhodol o založení spoločnosti. Schválil stanovy spoločnosti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zápisnice, a rozhodol o menovaní členov dozornej rady uvedených v čl. 8 tejto notárskej zápisnice. O tom notárka túto notársku zápisnicu napísala, účastníka oboznámila s jej obsahom a tento ju na znak súhlasu pred ňou vlastnoručne podpísal ako JUDr. ten a ten, nie je to tu uvedené, to nie je podstatné, osvedčila, že tento odpis doslovne súhlasí s prvopisom notárskej zápisnice uloženým v zbierke listín notárskeho úradu, čo nie je uvedené.
Takže ešte raz, prosím vás, otázka z tohto prvého dokumentu je, koľko boli náklady na vznik spoločnosti.
Ďalším veľmi dôležitým dokumentom je stanovisko právneho odboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Právny odbor Fondu národného majetku Slovenskej republiky nemá pripomienky k predloženému návrhu na založenie akciovej spoločnosti Veriteľ, a. s., k zakladateľskej listine a k stanovám akciovej spoločnosti Veriteľ, akciová spoločnosť. Je tu podpísaný pán riaditeľ právneho odboru.
Dovoľte, aby som prešiel teraz a oboznámil vás so stanovami akciovej spoločnosti Veriteľ, tak ako boli zaregistrované s príslušnou notárskou zápisnicou, ako akt nevyhnutný na registráciu tejto akciovej spoločnosti.
V I. časti Základné ustanovenia, čl. I Obchodné meno a sídlo spoločnosti, obchodné meno spoločnosti (ďalej len "spoločnosť") je veriteľ. Sídlo spoločnosti je Limbová 2, 831 01 Bratislava, Slovenská republika. Spoločnosť je súkromnou akciovou spoločnosťou.
Čl. II Predmet podnikania. Predmet podnikania spoločnosti je faktoring a forfaiting, realizácia finančných operácií v oblasti obchodu, služieb v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, poradenská a konzultačná činnosť v oblasti ekonomiky a obchodu, činnosť ekonomických poradcov a sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností. Znovu len pripomeniem, že toto je jeden z najproblematickejších bodov stanov tejto spoločnosti. Ja pevne verím, že tak ako pán minister sľúbil vo výbore pre zdravotníctvo, kde sa včera prerokovala správa, ktorú poskytol tejto Národnej rade, že úkony súvisiace so zúžením, lebo myslím, že tak sme to pomenovali, predmetu činnosti uvedenej akciovej spoločnosti budú vykonané čo najrýchlejšie tak, aby bola odstránená jedna pripomienka z veľkého množstva pripomienok aj odbornej verejnosti.
Čl. III Doba trvania spoločnosti. Spoločnosť je založená na dobu neurčitú. Už som hovoril, že sa domnievame, že takisto spoločnosť by mala práve v súvislosti s projektom, ktorý by mal mať veľmi jasne vymedzené postupnosti, ale aj horizonty, časové lehoty, dôjsť postupne k zmene stanov tak, aby činnosť tejto spoločnosti naozaj bola ohraničená dobou realizácie náplne, na ktorej zrejme sa dohodne alebo ktorú podporujú len autori a ktorú striktne odmieta nielen politická opozícia, ale aj odborná a verejná opozícia.
Čl. IV Základné imanie spoločnosti. Výška základného imania spoločnosti je 1 mil. Sk, základné imanie spoločnosti ku dňu jej vzniku je tvorené výlučne peňažným vkladom zakladateľa. Základné imanie spoločnosti môže zvýšiť alebo znížiť valné zhromaždenie spoločnosti v súlade s právnymi predpismi a týmito stanovami. Tu by som sa opäť vrátil k tej sume 3,45 mld. korún, ktorá je uvádzaná ako objem finančných prostriedkov vložený na navýšenie základného imania.
Vzhľadom na to, že nie je pre mňa dostupná zápisnica z predstavenstva spoločnosti, teda z valného zhromaždenia spoločnosti, tak ako je to uvedené v stanovách, chcel by som požiadať, či by mohla byť poskytnutá, aby sme zistili dve veci, jednak či naozaj valné zhromaždenie rozhodlo o navýšení základného imania spoločnosti a jednak či splatilo v zmysle stanov takto navýšené základné imanie. Čiže druhá požiadavka ide týmto smerom, to znamená, či vieme dostať kópiu uznesenia z valnej hromady akciovej spoločnosti Veriteľ o tom, že bolo základné imanie navýšené do výšky 3,45 mld. a kedy bolo ono splatené.
Čl. V Spôsob splácania akcií, dočasné listy.
Akcionár je povinný, pokiaľ ide o peňažné vklady, splatiť pri upísaní akcií aspoň 30 % emisného kurzu ním upísaných akcií spoločnosti (ďalej len "akcie"). Zvyšnú časť emisného kurzu upísaných akcií je povinný splatiť najneskôr do jedného roka od upísania akcií, je to obvyklý spôsob, súvisí to aj s tým, čo som hovoril pred chvíľkou, a znovu zdôrazňujem, rád by som videl uznesenie valnej hromady o navýšení a o reálnom plnení, či je naozaj v skutočnej výške alebo je vo výške 30 %, ako umožňujú stanovy.
Pri porušení povinnosti splatiť emisný kurz upísaných akcií alebo len časť v lehote určenej stanovami je upisovateľ povinný zaplatiť úroky z omeškania vo výške 20 %. Ajhľa, nielen poskytovatelia, ktorí roky financujú dlhy a štandardným, oprávneným spôsobom v zmysle platných zákonných noriem, si uplatňujú tzv. príslušenstvá, ale dokonca aj niektoré firmy 20 %... (Hlasy z pléna.) A podotýkam, že hovorím, aby sme sa rozumeli, aj toto je úplne legitímne a v zmysle zákona. Ja len chcem upriamiť vašu pozornosť, pretože jeden z neuralgických bodov celého projektu je odmietanie legitímnych nárokov poskytovateľom, legitímnych nárokov, hovorím nielen o istine, ale hovorím aj o príslušenstve. Ak hovoríme o parite, ak hovoríme o právnych istotách, jednoducho sa pýtam, prečo inštitút niekde platí a niekde neplatí? (Potlesk.) Aj stanovy tejto spoločnosti sú toho jasným dôkazom. V ďalšom sa postupuje podľa ustanovení § 177 Obchodného zákonníka.
Bod 3. Základné imanie spoločnosti môže zvýšiť alebo znížiť valné zhromaždenie spoločnosti (ďalej len "valné zhromaždenie" alebo "VZ") v súlade s platnými právnymi predpismi v Slovenskej republike a týmito stanovami. A teraz pri zvyšovaní základného imania nepeňažným vkladom, pri tých nehnuteľnostiach, to hovorím len pre toho, ak to niekto počúval, čo som hovoril o tom predmete činnosti, je akcionár povinný splatiť svoj nepeňažný vklad do 15 dní odo dňa upísania akcií zodpovedajúcich tomuto nepeňažnému vkladu. Táto povinnosť je splnená odovzdaním nepeňažného vkladu spoločnosti, pokiaľ právny predpis alebo stanovy neupravujú inak. Ak je predmetom nepeňažného vkladu nehnuteľnosť, spoločnosť sa stáva vlastníkom až vkladom do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Projekt oddlženia predpokladá, že budú poskytovatelia oddlžovaní nehnuteľnosťami alebo že táto spoločnosť bude vykonávať realitnú činnosť a z jej výnosov bude dofinancúvať rastúci dlh? Pýtam sa, prečo je takáto forma plnenia základného imania vôbec umožnená, ak zakladateľom bol fond s peňažným plnením vo výške takým a takým, veď keď všetky nepeňažné vklady musia byť splatené pred zápisom základného imania do Obchodného registra. Ak upisovateľ nesplatí pred zápisom do Obchodného registra celý emisný kurz akcií, vydá spoločnosť bezodkladne po zápise spoločnosti do Obchodného registra dočasný list s náležitosťami uvedenými v § 176 Obchodného zákonníka. Porušenie povinnosti pri splácaní upísaných akcií bráni výkonu hlasovacieho práva akcionára. Dočasný list je cenným papierom zaručujúcim plné práva akcionára vyplývajúce z akcií, ktoré dočasný list nahrádza. Musí byť vystavený na meno a až po úplnom splatení akcie môže byť vymenený za akcie spoločnosti.
Tu by možno stálo za úvahu sa spýtať, keďže nie je mi dostupný ďalší akt a keďže som videl ale zmluvy, a dostaneme s k nim, pretože by som vás rád s nimi oboznámil, po prevode obchodných podielov, ktoré vyplývali zo zakladateľskej listiny a uznesenia Výkonného výboru Fondu národného majetku, či teda boli splnené tieto náležitosti a či naozaj je dnes akcionárom Veriteľa, akciovej spoločnosti, tak ako je uvádzané, 50 % na 50 %, ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo financií a či dnes disponujú alebo či dnes vôbec disponujú hlasovacími právami a výkonom v štatutárnych aktoch tejto spoločnosti prostredníctvom svojich zástupcov po splnení všetkých náležitosti, ktoré súvisia s uvedeným, to znamená nadobudnutie práva akcionárov. Znovu zdôrazňujem, zakladateľom bol fond, uvádza sa, že je 50 % na 50 %, ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo financií. Podmienka nadobudnutia výkonu práv akcionára je v stanovách veľmi jasne popísaná. Bohužiaľ, nemal som možnosť dostať sa dostupne k dokumentom, či bola splnená. V prípade, že akcionár prevedie dočasný list na inú osobu pred splatením celej menovitej hodnoty akcií, zodpovedá za záväzok zaplatiť zostatok upísaného majetku ako ručiteľ.
Článok VI Akcie spoločnosti. Základné imanie spoločnosti je rozdelené na 10 kusov akcií znejúcich na meno. Menovitá hodnota 1 akcie spoločnosti je 100 000 Sk. Akcie spoločnosti budú vydané ako listinné cenné papiere a nebudú verejne obchodovateľné. Je to veľmi dôležité. A opäť tomu, koho to trošku zaujíma, dávam toto znenie do pozornosti, pretože sa dostaneme v neskoršom znení stanov minimálne do situácie, keď sa budeme pýtať, prečo je v jednom bode uvedené tak a keď sa hovorí o spôsobe nakladania s akciami, sa hovorí o inom spôsobe. Akcie spoločnosti budú vydané ako listinné cenné papiere a nebudú verejne obchodovateľné. Znovu už pri notárskej zápisnici, ktorá obsahovala základné náležitosti, bolo jasné, že výkonný orgán spoločnosti tu môže meniť, môže narábať. A dostaneme sa, vážení, v znení stanov k zneniu, ktoré hovorí o možnosti fyzickej osoby byť akcionárom tejto akciovej spoločnosti. Znovu opakujem, akcie spoločnosti budú vydané ako listinné cenné papiere a nebudú verejne obchodovateľné.
Spoločnosť zabezpečí vedenie zoznamu akcionárov Strediskom cenných papierov Slovenskej republiky. S akciou spoločnosti je podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných v Slovenskej republike (ďalej len "právny predpis") a týchto stanov spojené právo akcionára podieľať sa na riadení spoločnosti, na jej zisku a likvidačnom zostatku. Prevod akcií sa uskutočňuje rubopisom. A odovzdaním akcie v rubopise sa uvedie obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je nadobúdateľom akcie. Ako ju nadobudne, keď akcie spoločnosti sú vydané ako cenné papiere a nebudú verejne obchodovateľné? (Potlesk.) Ja sa pýtam, možno je to preklep. Ak nadobúda akciu spoločnosť zahraničná, právnická osoba, identifikačné číslo sa nemusí dať. Tak bude sa obchodovať s akciami alebo sa nebude obchodovať s akciami? Dokonca možnože to bude riešenie, pretože pán minister dosť cestuje po zahraničí, možno hľadá zdroje aj tým spôsobom, že budeme môcť predať bonitnú akciovú spoločnosť niekde a získať zdroje pre slovenské zdravotníctvo. Na účinnosť prevodu listinnej akcie na meno voči spoločnosti sa vyžaduje zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov. S každou akciou spoločnosti je spojené hlasovacie právo v plnom rozsahu, s kmeňovými akciami spoločnosti nie sú spojené prednostné práva týkajúce sa dividendy.
Čl. VII Druhy akcií. Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o vydaní viacerých druhov akcií, ktoré sa navzájom odlišujú názvom a obsahom práv s nimi spojených. Podotýkam, že akciová spoločnosť bola založená kmeňovo s 10 akciami po 100 000 korún Fondom národného majetku, ktorý previedol v kľúči schválenom uznesením fondu 50 % na 50 %, to znamená 5 kusov akcií v nomináli po 100 000 korún plus 10 % zákonného rezervného fondu na ministerstvo financií a 50 % a 5 akcií na ministerstvo zdravotníctva. O žiadnych iných akciách nikde v žiadnom uznesení ani vlády, ani Fondu národného majetku ako jediného oprávneného konať vo veciach majetku štátu zmienka nie je. Pýtam sa, prečo je v čl. VII v hlave "Druhy akcií" uvádzaný zrazu takto široký rozsah typu akcií a možných zmien.
Akcie toho istého druhu nemusia mať rovnakú menovitú hodnotu. Súčet menovitých hodnôt vydaných akcií sa musí rovnať základnému imaniu spoločnosti. To je logické. Znovu opakujem, akcie toho istého druhu nemusia mať rovnakú nominálnu hodnotu. Prečo? S nimi nikto nejde obchodovať, lebo je napísané: "Akcie spoločnosti budú vydané ako cenné papiere a nebudú verejne obchodovateľné."
Bod 2. Spoločnosť môže na požiadanie akcionárov vydať hromadné akcie. Hromadnou akciou je akcia, ktorá nahrádza viac akcií spoločnosti s rovnakou menovitou hodnotou. Pri vydaní hromadnej akcie môže požiadať majiteľ o vydanie minimálne 10 akcií spoločnosti.
V tomto prípade mu spoločnosť vydá v lehote 60 dní hromadnú akciu v listinnej podobe, pričom stiahne z obehu a znehodnotí jednotlivé akcie, ktoré predmetná hromadná akcia nahradzuje. A opäť je tu tá istá otázka: Načo potrebuje mať akciová spoločnosť tak veľmi jasne definovaným predmetom činnosti a imaním možnosť vôbec manipulovať s akciami takýmto spôsobom.
Bod 4. Spoločnosť je povinná držiteľovi hromadnej akcie na jeho písomné požiadanie v lehote 60 dní vydať jednotlivé akcie alebo viaceré hromadné akcie v listinnej podobe, ktoré pôvodná hromadná akcia nahrádzala, pričom okamihom ich vydania znehodnotí hromadnú akciu, o čom vyhotoví protokol. Protokoly o znehodnotení akcií, resp. hromadné akcie sú evidované po dobu trvania spoločnosti.
Článok VIII Práva a povinnosti akcionárov. To sú veľmi zaujímavé body.
Po prvé, práva a povinnosti akcionára ustanovujú právne predpisy a tieto stanovy spoločnosti.
Bod 2. Akcionárom spoločnosti môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Nie je to tak, aspoň nemám informácie o tom, že by sme reformovaním inštitúcií tohto štátu zašli až tak ďaleko, že by sme niektorý charakter týchto inštitúcií menili na fyzické osoby, aby sa mohli stať akcionármi v uvedenej akciovej spoločnosti.
Vlastníctvo akcií zakladá právo akcionárov zúčastňovať sa na riadení spoločnosti. Toto právo akcionári uplatňujú zásadne na valnom zhromaždení, pričom musia rešpektovať organizačné opatrenia platné pre konanie valného zhromaždenia.
Akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať vysvetlenia a uplatňovať návrhy.
Počet hlasov akcionára sa riadi menovitou hodnotou jeho akcií, pričom na každých 100 000 korún pripadá akcionárovi jeden hlas.
Akcionár môže vykonávať svoje práva na valnom zhromaždení prostredníctvom splnomocnenca. Splnomocnenec musí byť na účasť na valnom zhromaždení splnomocnený akcionárom písomným plnomocenstvom s úradne overeným podpisom akcionára. Ak sa akcionár, ktorý vydal splnomocnenie, zúčastní valného zhromaždenia, jeho splnomocnenie sa stane bezpredmetným.
Sedem. Akcionár má právo na podiel na zisku. Akcionárom môže byť fyzická osoba a akcionár má právo na podiel na zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie určilo na rozdelenie. Podiel akcionára na zisku spoločnosti sa určuje pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov.
Mám takýto návrh. Možno by to odstránilo obavy zdravotníckej verejnosti. Keďže to stanovy umožňujú, dajme akcie tejto akciovej spoločnosti, ktoré budú mať hodnotu, garantované v objeme vlastného imania tých neviem 26,8 mld., a nech sa podieľajú na tom zisku. Kto sa bude podieľať na zisku? Ako bude použitý tento zisk? Načo vôbec táto spoločnosť uvažuje o prerozdeľovaní dividend a zisku? Pre koho a z čoho to robí, prosím vás? (Potlesk.)
Bod 8. Na výplatu dividend nemožno použiť základné imanie spoločnosti, rezervný fond ani prostriedky určené na doplnenie rezervného fondu.
Bod 9. Dividendy sa vyplácajú v lehote určenej v rozhodnutí valného zhromaždenia.
Bod 10. Akcionár nie je povinný vrátiť spoločnosti dividendu prijatú dobromyseľne.
Jedenásť. Po dobu trvania spoločnosti ani v prípade jej zrušenia nie je akcionár oprávnený požadovať vrátenie svojich majetkových vkladov. Ináč toto je veľmi zaujímavé znenie, vážení. Ak skutočne ideme hovoriť o používaní základného imania, znovu sa pýtam, a verím, že dostanem zápisnicu z valného zhromaždenia, ktoré potvrdí, či vôbec peniaze efektívne prišli, či sú peniaze na úložke alebo ako sa s nimi bude nakladať. Po dobu trvania spoločnosti ani v prípade jej zrušenia nie je akcionár oprávnený požadovať vrátenie svojich majetkových vkladov.
Akcionár má právo na podiel na likvidačnom zostatku v prípade zrušenia spoločnosti s likvidáciou.
Trinásť. Práva a povinnosti akcionárov, ktorí nie sú vyslovene uvedené v tomto článku, sa spravujú ustanoveniami týchto stanov a platných právnych predpisov Slovenskej republiky.
Ďalej, v III. časti Orgány spoločnosti, čl. IX Orgány spoločnosti 1. orgánmi spoločnosti sú a) valné zhromaždenie, b) predstavenstvo, c) dozorná rada.
Teraz podrobnejšie.
Čl. X Valné zhromaždenie. Valné zhromaždenie spoločnosti je najvyšším orgánom spoločnosti, ktoré tvoria všetci na ňom prítomní akcionári. Do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí rozhodovať o a) zmene stanov, b) zvýšení alebo znížení základného imania poverením predstavenstva zvýšiť základné imanie, c) vydaní dlhopisov, d) zrušení spoločnosti a o zmene právnej formy spoločnosti, opäť je tu už naznačená problematická časť, s akou zmenou charakteru spoločnosti počíta projekt spoločnosti a načo má on byť, prečo má mať v stanovách vôbec štatutár, ktorým je v danom prípade valné zhromaždenie, možnosť takýmto spôsobom meniť fungovanie a charakter spoločnosti, zdá sa, že (Potlesk.) to nie je celkom jasné, e) o voľbe a odvolaní členov dozornej rady spoločnosti, f) (to je veľmi zaujímavá vec) premene akcií vydaných ako listinné cenné papiere na zaknihované cenné papiere a naopak, opäť, načo je to, g) schválení riadnej, mimoriadnej alebo konsolidovanej účtovnej uzávierky spoločnosti, h) predchádzajúcom schválení nadobudnutia vlastných akcií, predchádzajúce schválenie valným zhromaždením nie je potrebné, ak nadobudnutie vlastných akcií je nevyhnutné na odvrátenie veľkej škody bezprostredne hroziacej spoločnosti... (Prerušenie rečníka predsedajúcim.)