B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za návrh 77, proti 28, zdržalo sa 22.

Konštatujem, že aj tento návrh sme prijali.

Budeme hlasovať o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

Pán poslanec Džupa, nech sa páči, ako spravodajca môžete uviesť prvé hlasovanie.

K. Džupa, poslanec: Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 75.

Páni poslanci, máme jeden menší problém. Ide nám len o jedného poslanca.

Vyzývam všetkých, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa vrátili, lebo nemôžeme potom pristúpiť k rokovaniu o návrhu na vydanie antidiskriminačného zákona.

Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 75.

Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci a panie poslankyne, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, pristúpime k hlasovaniu ako tretiemu pokusu.

Pán poslanec Džupa, nech sa páči, môžete uviesť hlasovanie.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 73.

Ešte menej.

Jednoznačne tuto nie je politická vôľa, preto pristúpime k hlasovaniu o ďalšom návrhu, budeme hlasovať o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Beňovej na vydanie zákona o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),

ktorý máte ako tlač 423.

Pán poslanec Baška, nech sa páči, máte slovo.

J. Baška, poslanec: Pán predsedajúci, nakoľko v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, dajte hlasovať o tom, že v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 122 poslancov, za návrh hlasovalo 51, proti 21, zdržalo sa 48, nehlasovali 2.

Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne nebol postúpený do druhého čítania.

Pristúpime k hlasovaniu o poslednom návrhu zákona, ktorý sme prerokovali, je to

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (tlač 425).

Pán poslanec Horváth, nech sa páči.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Nakoľko v rozprave neboli podané žiadne návrhy, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh skupiny poslancov v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 80 poslancov, za návrh hlasovalo 73, proti 1 poslanec, zdržali sa 4, nehlasovali 2.

Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh skupiny poslancov prerokuje v druhom čítaní.

Nech sa páči.

Z. Horváth, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh skupiny poslancov na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a výboru pre pôdohospodárstvo, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že určené... (Hlasy v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brocka.

Z. Horváth, poslanec: ... výbory návrh skupiny poslancov prerokujú v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 76 poslancov, za návrh hlasovalo 75, hlasovania sa zdržal 1.

Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento poslanecký návrh zákona pridelí výborom, určí gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

Pán poslanec Lintner, procedurálny návrh, nech sa páči.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Mám procedurálny návrh, ktorý bude súvisieť s programom tejto schôdze. V mene troch poslaneckých klubov navrhujem, aby zákony, ktoré vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie, zákon o sociálnom poistení, zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, boli prerokúvané na budúcu stredu, teda 29. októbra po tom bode, ktorý je tam zaradený v rámci programu, teda po 7. bode. (Hlasy z pléna.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, nekričte. Keby ste tu boli, tak by ste vedeli, že práve návrh, ktorý je o fonde, už sme presunuli na stredu, ale treba tu sedieť aj počúvať.

Ľ. Lintner, poslanec: Však vydržte.

A zároveň som chcel upozorniť plénum, že za týmito zákonmi bude to, na čom sme sa zhodli dnes pri všeobecnom súhlase, aby tam bol zákon o spôsobe zániku Fondu detí a mládeže.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Tak, nech sa páči, počuli ste procedurálny návrh, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 73 poslancov.

Navrhujem, aby sme pokračovali v rozprave, a to o

vládnom návrhu zákona o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 373).

Pán minister, nech sa páči, takisto aj pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Ako druhý z písomne prihlásených poslancov v rozprave vystúpi pán poslanec Mikolaj. Nech sa páči.

J. Mikolaj, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh vládneho zákona na zriadenie Univerzity J. Selyeho... (Hlasy v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, buď sa budeme počúvať, alebo prerušíme rokovanie a budeme pokračovať zajtra. Pán poslanec, nech sa páči, môžete pokračovať.

J. Mikolaj, poslanec: Ďakujem pekne. Takže ide o zriadenie univerzity kvôli vysokoškolskej príprave občanov maďarskej národnosti. Porovnávajú sa pritom percentá vzdelanosti buď slovenskej, alebo maďarskej národnosti s tým, že v tomto návrhu je uvedené, že občania slovenskej národnosti majú tých percent viac z hľadiska úrovne vzdelania. Právny systém Slovenskej republiky však umožňuje každému uchádzačovi o vysokoškolské štúdium študovať na vysokej škole za rovnakých zákonom stanovených podmienok, bez rozdielu národnosti. (Neustály ruch v sále.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte raz mi dovoľte upozorniť vás, kolegyne poslankyne a kolegovia poslanci, venujte pozornosť vystúpeniu poslanca Mikolaja.

J. Mikolaj, poslanec: Takže problém nebude v tom, či niekto je Slovák alebo Maďar. Ak by sa tento problém takto chápal, tak nejde o uplatňovanie občianskeho princípu, ale princípu etnického. V žiadnom štáte Európskej únie sa však nezriaďujú univerzity pre národnostné menšiny na etnickom základe.

Pokiaľ ide o Európsku chartu regionálnych jazykov, sa Slovenská republika...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ja sa ospravedlňujem, že vás prerušujem. Kolegyne poslankyne a kolegovia poslanci, nerád do toho vstupujem, nie je to moja prax ani chuť, ale opakovane vás prosím, nech vystúpenie pána poslanca má dôstojnú atmosféru. Ďakujem.

J. Mikolaj, poslanec: ... zaviazala, že pokiaľ ide o výchovu pedagógov, teológov, kultúrnych pracovníkov či osvetových pracovníkov, väčšina predmetov sa zabezpečuje v menšinovom jazyku vrátane predmetov profilových. Toto sa však v dôvodovej správe nenapáda, čiže vychádza sa z toho, že Slovensko tento princíp dodržiava.

Nezodpovedanou otázkou je aj to, prečo je úsilie vytvoriť maďarskú univerzitu pol roka pred vstupom do Európskej únie, kde bude absolútna voľnosť študovať napr. v maďarskom jazyku v Maďarsku.

Zákonnou podmienkou vzniku univerzity podľa zákona č. 131/2002 Z. z. § 2 ods. 5 sa hovorí, že štát poskytuje vysokoškolské vzdelanie v rámci akreditovaných študijných programov, čiže každá univerzita musí mať aspoň jeden akreditovaný študijný program. Ak si pozrieme vyjadrenia Akreditačnej komisie, ktorá sa týmto problémom začala zaoberať už koncom mája v Košiciach, a toto rokovanie sa prerušilo vzhľadom na to, že neboli v dostatočnom množstve doložené jednotlivé podklady, bolo opätovné zasadnutie v Žiline 9. 7., kde bola Akreditačná komisia požiadaná, aby sa vyjadrila aj k jednotlivým študijným programom, nielen k zriadeniu fakulty ako takej, na svojom ostatnom zasadnutí 1. až 3. októbra tohto roku Akreditačná komisia, ako bolo povedané pánom ministrom, analyzovala silné aj slabé stránky.

Ja by som k zápisu Akreditačnej komisie chcel upozorniť najmä na 3 - 4 také zásadné veci. Prvá vec je tá, že sa hovorí o tom, že kroky štátu by mali byť v súlade s prijatou Koncepciou rozvoja vysokoškolského vzdelávania, ktoré umožnia slovenským vysokým školám obstáť v medzinárodnej konkurencii. Ďalej, Akreditačná komisia upozorňuje na to, že čo do počtu vysokých škôl ani čo do počtu univerzít pôsobiacich na Slovensku neexistuje urgentná potreba zakladania ďalšej verejnej vysokej školy, to je názor Akreditačnej komisie ako profesionálneho orgánu. Ďalej sa hovorí, že vysokoškolské vzdelávanie ľubovoľného odborníka pôsobiaceho v tomto štáte by sa nemalo obmedzovať na získavanie plnohodnotnej schopnosti komunikovať po slovensky. Akreditačná komisia takisto upozorňuje na potrebu schopnosti komunikácie v slovenskom jazyku v záujme zvýšenia uplatnenia absolventov v praxi. Ďalej, Akreditačná komisia konštatuje, že spektrum študijných odborov na univerzite, o ktorej hovoríme, by ponúkalo relatívne úzky profil a v žiadnom prípade nevytvorí úplné predpoklady na vysokoškolskú prípravu občanov maďarskej národnosti, ale iba prípravu v niektorých vybraných odboroch. Na záver Akreditačná komisia, a tu je zaujímavá štylizácia, pán minister, hovorí, že oprávňuje sa jej pozitívne vyjadriť k študijnému programu reformovaná teológia a ostatné dve fakulty, teda ekonomická fakulta a pedagogická fakulta, neposkytujú dostatočné informácie. Ak sa pozrieme na zákon a uvidíme, že v zákone sa hovorí o troch fakultách, tak Akreditačná komisia na základe toho jednoznačne neodporúča, aby univerzita v takej štruktúre, ako bola predložená zákonom, mala akreditované študijné programy.

Zákon č. 131/2002 Z. z. ďalej hovorí, že fakulty, ktoré nemajú akreditované študijné programy, a to vyplýva opäť z § 2 ods. 5, nesmú prijímať nových študentov, teda nesmú otvoriť štúdium. Samozrejme, vzhľadom na metodiku rozdeľovania finančných prostriedkov nemôžu dostať ani finančné prostriedky. Takže sa môže stať, páni poslanci, že ak schválime zákon, tak táto škola bude mať možno 15, možno 20 študentov.

Zákon ďalej hovorí podľa § 2 ods. 13, že vysoké školy sa delia na univerzitné a neuniverzitné, pričom univerzitné vysoké školy musia poskytovať vzdelávanie v troch stupňoch, teda bakalárske, magisterské a doktorandské štúdium. Ak sa pozrieme do zákona o zriadení univerzity, opäť vidíme, že sa hovorí iba o prvých dvoch stupňoch, čiže nemôže ísť o vysokú školu univerzitného smeru a typu, musí ísť o vysokú školu neuniverzitného smeru a typu, tzv. odbornú vysokú školu.

Pokiaľ ide o ekonomické vyjadrenie, slovenské vysoké školy zápasia s obrovským nedostatkom finančných prostriedkov a absolútna väčšina z týchto prostriedkov ide na bežnú prevádzku. Vysoké školy začínajú zaostávať v technologickej vybavenosti, upadá veda, upadá výskum. Aj preto sa vláda zaviazala, že ročne by mala zvyšovať rozpočet vysokým školám o 0,1 % HDP, teda zhruba o 100 mil. korún ročne. Nie je to veľa. (Hlasy z pléna.) No jedna miliarda, dobre, v poriadku.

Podľa rozpočtu, ktorý je predložený v návrhu, by univerzita v Komárne na roky 2004 až 2006 potrebovala 318 mil. korún, čiže 100 mil. korún ročne, pán minister, dúfam, že už teraz hovorím dobre, 318 mil. korún na tri roky čiže 100 mil. korún ročne. A keď si zoberieme, čo je to za sumu a koľko tam bude študentov, tak si myslím, že toto je z hľadiska ekonomiky nie absolútne v poriadku.

Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, záverom by som chcel odporučiť, že vzhľadom na to, že nie sú splnené zákonné podmienky na zriadenie Univerzity J. Selyeho, neviem, prečo sa hovorí J., ako keby ten pán nemal celé meno, vzhľadom na to, že nemá akreditované študijné odbory, vzhľadom na to, že nespĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o tom, že musí mať tri stupne vzdelávania, vzhľadom na to, že nie je zabezpečené financovanie iba na základe zvýšenia o 0,1 % HDP, si myslím, že naozaj nevznikajú zákonné podmienky na to, aby táto univerzita bola zriadená. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Slovo má Albert Sándor, spravodajca.

S. Albert, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, k vystúpeniu pána poslanca Kiňa...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, to je pán poslanec Mikolaj.

S. Albert, poslanec: ... pardon, pána Mikolaja iba toľko poviem, že Akreditačná komisia sa vyjadrila k vzniku univerzity, pretože pokiaľ neexistuje univerzita, tak nemôžu byť ani pedagogické programy. Pedagogický program, pán Mikolaj to určite vie, schvaľuje akademický senát. A pokiaľ nemáme univerzitu, tak neexistuje ani akademický senát, neexistuje ani učiteľský zbor. Ako je potom možné akreditovať pedagogický program? Čiže najprv musí byť univerzita a potom je možné akreditovať jednotlivé pedagogické programy. Akademický senát sa vyjadril k programu reformovanej teológie preto, pretože tá akadémia už vlastne existuje. Majú vybudovanú svoju štruktúru, majú akademický senát, majú svojich učiteľov, ale tie ďalšie fakulty ešte nemajú. Čiže jednoducho to nie je možné. Po vzniku univerzity bude možné vypracovať pedagogický program aj s menami učiteľov. Aj schválenie akademického senátu, dúfam, bude dobré. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave požiadala o slovo poslankyňa Bollová.

Procedurálny návrh má pán Hopta. Áno.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda, keďže si myslím, že rokujeme o veľmi závažnej otázke a atmosféra nie je dôstojná v tejto Národnej rade, navrhujem, aby sme dnešné rokovanie Národnej rady prerušili a pokračovali zajtra ráno. Prosím, aby ste dali o tom hlasovať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Je všeobecný súhlas, aby sme prerušili rokovanie? Ja navrhujem, aby sme pokračovali v rokovaní. Budeme pokračovať do 19.00 hodiny. (Hlasy z pléna.)

Dobre. Prosím, prezentujte sa, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Hoptu.

(Hlasovanie.) Prítomných 39.

Vážení poslanci, vážené poslankyne, pokračujeme ďalej v rozprave. V rozprave bude pokračovať poslankyňa Bollová.

Ospravedlňujem sa, pán Sándor vystúpi v rozprave ako spravodajca.

S. Albert, poslanec: Pán Albert.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Áno, pán Albert Sándor. Prepáčte.

S. Albert, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, úvodom iba dve poznámky. Po prvé, je zaujímavé, že pán poslanec Čaplovič a pani poslankyňa Mušková ako presvedčivo dokážu hodnotiť to, čo ešte ani neexistuje. Zhodne tvrdia, že Univerzita Selyeho bude provinčná, nebude mať úroveň, nebude mať kvalitu. Dajte nám šancu a uvidíme. Po druhé, nerád by som vystupoval v duchu, ako tu predviedli moji predrečníci. Nie som totiž zvyknutý na takýto tón, a preto ani nemienim zdvihnúť hodenú rukavicu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, možno neprezradím žiadne tajomstvo, ak skonštatujem, že jedným z najväčších problémov Slovenskej republiky v súčasnosti je vysoká nezamestnanosť a obrovské rozdiely vo výkonnosti jednotlivých regiónov. Dôvodov je, samozrejme, viac, ale korene rozdielnej výkonnosti regiónov treba hľadať aj v rozdielnych úrovniach vzdelanosti obyvateľstva. Poznatky z Európskej únie aj naše skúsenosti potvrdzujú úzku súvislosť medzi nezamestnanosťou a vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva. Nezamestnanosť je vyššia všade tam, kde koncentrovane žijú ľudia s nižšou úrovňou vzdelania. V Slovenskej republike sú to predovšetkým oblasti na východe, severe a juhu republiky a sú to oblasti, kde koncentrovane žijú obyvatelia národnostných menšín. Zo štatistických údajov získaných pri sčítaní obyvateľstva v roku 1991 a v roku 2001 vyplýva, že obyvatelia všetkých národnostných menšín žijúcich v Slovenskej republike majú nižšiu vzdelanostnú úroveň. Obyvatelia maďarskej národnosti napr. majú viac ako dvakrát menej vysokoškolsky vzdelaných ľudí a situácia sa nezlepšuje. V uplynulom školskom roku študovalo na slovenských vysokých školách necelých 97 000 študentov a z toho iba 4 400 maďarskej národnosti, čo predstavuje 4,5 % z celkového počtu vysokoškolákov, pričom podiel maďarského obyvateľstva v Slovenskej republike sa pohybuje okolo 10 %.

Tento nepriaznivý stav pri dobrej vôli môžeme práve my poslanci zmeniť. Je v našich silách, aby sme pozdvihli vzdelanostnú úroveň spomínanej časti obyvateľstva, a tým zmiernili mieru nezamestnanosti v najchudobnejších regiónoch.

Veľmi poučný príklad riešenia obdobného problému je v Holandsku zo sedemdesiatych rokov, keď sa zrútil textilný priemysel v spomínanej krajine. Niekoľko desaťtisíc obyvateľov mesta Enschede sa ocitlo na ulici. Boli to väčšinou zaučení robotníci, ľudia bez vyššieho vzdelania a prakticky bez šance sa zamestnať. Žili teda z podpory, neplatili dane a postupne prestali platiť aj nájomné za byty. Mesto sa zadlžilo a hrozil mu konkurz. K najhoršiemu však nedošlo vďaka tomu, že poslanci mesta si uvedomili, že z tejto neutešenej situácie sa môžu dostať len zvýšením vzdelanostnej úrovne obyvateľov mesta a jeho okolia, zvýšením ich hodnoty na trhu práce. Vypracovali preto projekt na zriadenie vysokej školy v meste. Samozrejme, peniaze nemali, preto si zobrali pôžičku, ale pomohol im aj štát morálne aj finančne. Takto vznikla univerzita, ktorá v tom čase patrila medzi najlepšie vybavené vysoké školy v Holandsku. Vlastnila internáty pre študentov, čo v Holandsku nie je zvykom, byty pre učiteľov a zamestnancov, čo tiež nebolo bežné riešenie. Vlastnila dobre vybavené športové a kultúrne ustanovizne čiže infraštruktúru, ktorá priťahovala a aj v súčasnosti priťahuje študentov, ale aj učiteľov z celej krajiny. Univerzita i mesto všemožne podporovalo a podporuje podnikateľské aktivity študentov i učiteľov. Pripravovala a pripravuje svojich študentov na zakladanie a prevádzkovanie malých firiem, najmä firiem, ktoré sa orientujú na hightech a na informačnú technológiu. A po tridsaťročnej tvrdej práci mesto ožilo. Ľudia sú zamestnaní, platia dane, míňajú peniaze a mesto i jeho okolie prekvitá. Pripomínam, že základom spomínaného vzostupu bol bizarný nápad, investovať do vzdelávania v čase, keď mesto bolo po uši zadlžené a hrozil mu konkurz.

Príkladov je, samozrejme, viac. Všeobecne však platí, že krajiny, ktoré sa rozhodli do systému vzdelávania investovať, začali rýchlo napredovať aj v ekonomike. Stačí sa pozrieť do Fínska alebo Írska.

Na webovej stránke Infoveku som čítal jednu veľmi peknú myšlienku: "Veľkosť štátu nespočíva v jeho početnosti, ale v jeho odvahe prekročiť svoj vlastný tieň, v odvahe nezľaknúť sa veľkých cieľov." Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, naším cieľom je zriadiť univerzitu, zriadiť univerzitu v regióne, kde žije podstatná časť obyvateľstva maďarskej národnosti.

Vyučovacím jazykom na novovzniknutej univerzite má byť predovšetkým materinský jazyk, a to preto, lebo, citujem: "Cennejšie a kvalitnejšie sú tie vedomosti a zručnosti, ktoré si žiak osvojí vo svojom materinskom jazyku." To som, samozrejme, nevymyslel ja, necitoval som sám seba, to sú slová učiteľa národov Jana Amosa Komenského. Ponuka študovať v materinskom jazyku má byť motiváciou, ale aj príležitosťou najmä pre tých žiakov, ktorí sa v súčasnosti neodvážia študovať a dokonca ani sa prihlásiť na vysoké školy v Slovenskej republike, kde sa vyučuje pre nich v cudzom jazyku.

Samozrejme, sa môžu vynoriť aj otázky, či majú maďarskí študenti menšie schopnosti ako ich slovenskí rovesníci alebo azda úroveň škôl s vyučovacím jazykom maďarským je nižšia, prečo odchádzajú mladí ľudia študovať do Maďarska a po skončení štúdia sa na Slovensko nevracajú. To, že dávajú prednosť štúdiu v Maďarsku, že sa na slovenské univerzity hlásia v menšom počte, je zapríčinené i obavami z jazykovej náročnosti slovenských univerzít. Osobne som presvedčený o tom, že keď im vytvoríme podmienky pre štúdium v materinskom maďarskom jazyku tu na Slovensku, ale pritom nezabudneme ani na slovenský, anglický či nemecký jazyk, získame všetci. Študenti zostanú doma, získajú vzdelanie, budú pracovať a tvoriť na Slovensku a tu aj odvádzať dane počas celého života. Prečo by sme púšťali alebo dokonca posielali šikovných mladých ľudí študovať do zahraničia? Ak bude zriadená univerzita v Komárne, títo žiaci ostanú na Slovensku. Je to veľmi dôležité, pretože v tomto veku sa vytvárajú partnerské vzťahy a je veľmi pravdepodobné, že kde mladý človek študuje, tam si založí i budúcu rodinu.

Ovládanie alebo neovládanie štátneho jazyka a iných jazykov má, samozrejme, aj inú dimenziu. Vynára sa totiž otázka, či je to problém štátu alebo jednotlivca. Prečo sa štát stavia v tomto prípade do funkcie poručníctva? Prečo nepresunie štát aj túto zodpovednosť na jednotlivca, tak ako to robí v prípade zamestnanosti, dôchodkového zabezpečenia, voľby ďalšieho štúdia, organizovania štúdia podľa kreditného systému a podobne. Keď si niekto neosvojí štátny jazyk alebo nejaký svetový jazyk, tak to je predsa jeho problém. On bude mať problém si nájsť svojmu vzdelaniu zodpovedajúce zamestnanie mimo svojho regiónu, či už na Slovensku alebo v Európskej únii.

Rád by som zdôraznil aj to, že zriadenie univerzity v Komárne nesmeruje proti nikomu. Jej prvoradou úlohou je zvýšiť vzdelanostnú úroveň v spomínanom regióne. Je to otázka vecná, a preto by nemala vyvolávať citové reakcie. Argumentácia, že zriadenie univerzity s vyučovacím jazykom maďarským je diskriminácia väčšinového národa, asi ťažko obstojí, pretože táto škola bude otvorená pre všetkých absolventov, a nie len pre absolventov maďarských stredných škôl. Zoberme si príklad bilingválnych škôl, ktoré sú u nás tak obľúbené. Aj tie sú otvorené pre všetkých záujemcov, ale študujú na nich iba žiaci, ktorí si chcú osvojiť daný cudzí jazyk. Open University alebo City University v Bratislave, Košiciach, Poprade a inde sú taktiež otvorené pre všetkých, ale vyučovacím jazykom je veľmi často angličtina alebo iný svetový jazyk. No a jazykovo slabšie vybavení študenti sa ťažko dostanú na spomínané školy, ale nikto pri tom nehovorí o diskriminácii. Dovoľte mi ešte jeden príklad. Obec vybuduje z verejných peňazí plavecký bazén, ktorý potom slúži predovšetkým pre plavcov a vodných pólistov. Možno v takomto prípade hovoriť o diskriminácii neplavcov?

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, od novovzniknutej univerzity v Komárne očakávame predovšetkým to, že sa zvýši kapacita vysokoškolských inštitúcií, a tým viac študentov dostane šancu sa ďalej vzdelávať, že sa vytvoria nové príležitosti pre vysokoškolské štúdium absolventov stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, že sa zvýši vzdelanostná úroveň obyvateľstva, a tým sa zníži aj nezamestnanosť v najchudobnejších regiónoch, že sa posilní sociálne postavenie obyvateľstva v daných regiónoch a zmiernia sa existujúce rozdiely vo výkonnosti regiónov. Okrem toho od absolventov univerzity očakávame, že po skončení štúdia sa dokážu zapojiť do života spoločnosti, že nebudú mať jazykové problémy. Budú mať však výhody v tom, že okrem slovenského, anglického, príp. nemeckého jazyka budú ovládať aj jazyk suseda v Európskej únii. Bude to výhoda nielen pre nich, ale aj pre spoločnosť, pretože budú môcť byť akýmsi mostom, ktorý spája dva zemepisné blízke národy.

A úplne na záver ešte jedna myšlienka od poľského spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru, Wladyslawa Reymonta: "Deti väčšmi potrebujú školu ako čižmy." V súlade s touto myšlienkou aj ja vás žiadam a prosím, aby ste podporili predložený návrh zákona, aby ste boli veľkorysí a umožnili zriadenie univerzity v Komárne. Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickou poznámkou sa hlási ako prvý pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Vážený pán kolega, chcel by som povedať, že som skutočne s veľkou pozornosťou vypočul váš prejav. Nepochybne viaceré argumenty sú relevantné a treba s nimi pracovať.

Problém je ten, že ste sa, prirodzene, upriamili iba na niektoré argumenty a mňa vyprovokoval trošku ten argument, keďže ide o to vecné posudzovanie, hovorili ste dosť rozsiahlo o Holandsku, o skúsenostiach. Mám jeden problém. Čítal som si včera historický atlas, teda Atlas Európy v nemčine, ktorý sa dal kúpiť, lebo bol zlacnený v knihách, za pár korún, a pozeral som si hrubý domáci produkt, bohužiaľ, na jedného obyvateľa nie v Holandsku, ale vo Švajčiarsku a na Slovensku. Na Slovensku, som sa dočítal, ide o 2 300 USD a vo Švajčiarsku 49 000 USD. Takže iste pre vás nie je problém porovnať túto sumu a pravdepodobne nie je korektné porovnávať podmienky v Holandsku a u nás.

Ja naozaj nemám problém ani s univerzitou, ktorá bude slúžiť národnostnej menšine, len sa pýtam, či nejde v súčasnosti o proces, ktorý je trošku protismerný s tým, čo sa deje v rámci Európskej únie. Veď keby sme boli v nejakom národnom štáte, ktorý funguje štandardne, tam tomu rozumiem, že má legitímne menšina zvlášť teda v tom počte ako na Slovensku isté požiadavky, ale na budúci rok vstupujeme do Európskej únie, tie hranice nesmierne zmäknú, pán kolega, a nebudú mať ani zďaleka ten kontext, ktorý majú teraz, a bude žiaduce, aby sme chodili študovať naozaj všade dookola, aj keď, iste, uznám váš argument o jazyku a tak.

A úplne posledná vec. Poviem vám úprimne, bol som proti podľa mňa nezmyselnému spôsobu, akým sa po roku 1990 po Slovensku navyrábalo obrovské množstvo univerzít, že každé väčšie mesto má univerzitu, pričom vieme, ako je nesmierne dôležité materiálno-technické zázemie takej univerzity, otázka knižníc, budovania ďalších kapacít, ktoré sú k tomu pričlenené, internáty, športoviská a všetko, čo ste hovorili. Som presvedčený, že na Slovensku je také veľké množstvo univerzít, ktoré nie sme schopní utiahnuť zo štátneho rozpočtu, a bude musieť dôjsť k racionalizácii.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej sa faktickou poznámkou vystúpi poslanec Mikolaj.

J. Mikolaj, poslanec: Budem krátko reagovať. Pán kolega, dovolím si ohradiť sa, pretože ja som sa správal slušne, si myslím, v rámci svojho vystúpenia. Nič proti vám nemám, len som proti tomu, mám iný názor, aby táto univerzita, teda vysoká škola univerzitného typu vznikla. Vy ste povedali, že nemôže byť akreditovaná, pokiaľ nie je, teda pokiaľ nevznikla, no ale veď Akreditačná komisia už trikrát posudzovala návrh, takže môže Akreditačná komisia zrejme posudzovať. A vyjadrila sa doteraz teda, že okrem toho jedného aj tam ešte akreditácia oddelená nie je, to je len štylizácia, ktorá tam je, ale tie dve fakulty nie sú, teda tie dve fakulty nemajú akreditované študijné programy, čiže nemôže v tej štruktúre, ako je to v tom zákone, tá univerzita podľa mňa vzniknúť.

A pokiaľ ide o City University, to nie sú vysoké školy zo zákona parlamentom zriadené, po prvé a po druhé, sú financované zo súkromných zdrojov, nie zo zdrojov štátnych alebo verejných. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalší poslanec s faktickou poznámkou je pán Čaplovič. Nech sa páči.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán docent, pozorne som si vypočul vaše vystúpenie. Každý máme právo na svoj názor, na svoju interpretáciu, na svoje pohľady. Ja sa chcem len opýtať, kde ste zobrali to číslo 4 000 študentov maďarskej národnosti, že môžu navštevovať len vysoké školy na Slovensku. Hovorí sa o štyroch tisíckach, tam ste uvádzali to číslo. Možnože som zle počúval, keď som zle počúval, tak sa ospravedlňujem. Ale ja, pokiaľ viem, na Univerzite Komenského študuje 1 900 až 2 000 študentov maďarskej národnosti, a pokiaľ viem, 800 študentov maďarskej národnosti prechádza na novú fakultu po prerozdelení, na novú Fakultu európskych štúdií, ktorá sa vytvára na Univerzite Konštantína Filozofa. Tam sa uvádza presné číslo, 800 záujemcov sa prihlásilo, že prejde na túto fakultu. A to ma najviac trápi, ako keby nemali možnosť študovať príslušníci maďarskej národnosti a hlavne mladí ľudia na našich vysokých školách.

Problém je len jeden jediný. Je to skutočne veľmi často nekvalitné ovládanie úradného jazyka. A v tomto by som skutočne vás poprosil o istú zhovievavosť, vzájomnú komunikáciu, aby ste pochopili tento môj názor, aby sa tieto veci vylepšili, a potom môžu študovať naši študenti, teda občania Slovenskej republiky na ktorejkoľvek univerzite Slovenskej republiky. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Krajči Gustáv.

G. Krajči, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel reagovať dvomi poznámkami na vystúpenie pána kolegu, kde vo svojom vystúpení povedal, že ak si občan krajiny neosvojí štátny jazyk, je to jeho problém. Ja si myslím, že to nie je tak celkom jeho problém, pretože tým sa vyraďuje aj z možnosti uplatnenia v danej krajine, a tým sám vyrába vlastne problémy aj tejto spoločnosti, pretože sa dostáva mimo zákonov týkajúcich sa sociálnych a iných zabezpečení, pretože jednoducho ocitáva sa v záchrannej sieti. Vo vyspelých demokraciách je napr. zaujímavé to, že udelenie štátneho občianstva podmieňuje znalosť štátneho jazyka. Čiže nie je to tak celkom jednoducho rozhodnutie tohto občana, pretože tým pádom skutočne vyrába problémy aj spoločnosti.

Vaším ďalším vážnym argumentom, ktorý hovoril v prospech založenia tejto univerzity, je otázka riešenia nezamestnanosti v regióne Komárna. Chcel by som povedať, že región Komárna nie je ten najviac postihnutý región v rámci Slovenskej republiky. Sú regióny, ktoré sú ďaleko viac postihnuté nezamestnanosťou. A teda keby sme to takto chceli riešiť, tak potom by som sa prihováral za to, aby na východnom Slovensku vznikla univerzita rusínska, ukrajinská, rómska, dajme tomu, kde by sme takisto riešili otázku prípravy týchto ľudí na budúce povolania, a tým aj znížili mieru nezamestnanosti, čo ja považujem za spravodlivé. A v tom prípade by sme to mohli takto riešiť, pretože naozaj keď to porovnávame štatisticky to, čo ste vy tam vypočítali, že občania maďarskej národnosti majú vysokoškolské vzdelanie nižšie ako občania slovenskej národnosti, tak keď to tak postavím na národnosť rómsku alebo ukrajinskú, alebo rusínsku, potom mi tu vychádza ešte nižšie číslo. Čiže potom ja uznávam jednu vec, že občania maďarskej národnosti bojujú za svoje práva, ale treba dať šancu aj iným.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec, vo svojom vystúpení ste hovorili, že na tejto univerzite budú môcť študovať všetci občania Slovenskej republiky bez rozdielu. Ja som v gestorskom výbore položila otázku, či budú môcť študovať na univerzite tí študenti, ktorí nebudú ovládať maďarský jazyk. Bolo mi povedané, že to nikto nebude môcť garantovať. Nie to je problém každého občana, či chce alebo nechce vedieť štátny jazyk. Ja si myslím, že to je náš problém, pretože my alebo, dá sa povedať, vy chcete vyčleniť ľudí, aby ovládali štátny jazyk, pretože už dnes mnohí stredoškoláci štátny jazyk neovládajú.

Vo svojej faktickej som nehovorila o tom, že bude provinčná univerzita, je to tiež pravda, ale hovorila som o tom, že táto univerzita finančne zaťaží rozpočet. A rozpočet je prázdny pre zdravotníctvo, je prázdny pre kultúru a takisto pre školstvo, pre malé školstvo, kde hrozí, ako som povedala, kolaps škôl, kde, samozrejme, bude aj ohrozená kvalita vzdelania žiakov, pretože mnohí žiaci budú musieť dochádzať a budú mať komplikované možnosti dosahovať vôbec základné vzdelanie. Takže aj to vyššie vzdelanie na univerzitách bude problematické, lebo tá základňa bude chýbať. A keď nie sú peniaze, keď na to nemáme peniaze, myslím si, že je zbytočný luxus mať takúto univerzitu v tomto čase.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou ďalej sa prihlásila pani poslankyňa Gabániová Darina. Máte slovo.

D. Gabániová, poslankyňa: Ja by som chcela len stručne poznamenať, že by sme si mali uvedomiť jednu vec, že každý občan našej Slovenskej republiky má právo využívať štúdium a vzdelávanie na verejných školách, či už je to školstvo základné, stredné, vysoké. To, že sa umožňuje národnostiam študovať v ich jazyku, je, samozrejme, nad rámec a majú na to právo z ústavy a majú na to teda právo zo zákona, aby táto ich duchovno-kultúrna potreba bola umožnená. Preto si myslím, že hovoriť o prekračovaní tieňa netreba. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Chce sa, prosím, k faktickým poznámkam vyjadriť pán poslanec Sándor? Nie.

Vážené dámy poslankyne a poslanci, pristúpila ku mne pani poslankyňa Bollová, ktorá je prihlásená ešte do rozpravy, s tým, že ma požiadala, že jej vystúpenie bude 20 minút. Ja sa vás pýtam, či je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali v rokovaní až zajtra alebo započne so svojím vystúpením do rozpravy pani poslankyňa teraz. Je všeobecný súhlas, aby to bolo až zajtra? Nie.

Budeme pokračovať tak, že pani poslankyňa Bollová je už ústne prihlásená do rozpravy. Kto sa ďalej hlási ústne do rozpravy? Ústne sa ďalej hlási pán poslanec Krajči, pani poslankyňa Mušková. Kto ďalej? Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

A teraz sa pýtam, či je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali v rozprave až zajtra alebo pristúpili... (Hlasy v rokovacej sále.)

V súlade s rokovacím poriadkom, pani poslankyňa Bollová, musím vás požiadať, aby ste začali v rozprave s vaším vystúpením teraz.

D. Bollová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán predkladateľ, myslela som si, že sa tu nájde taký všeobecný súhlas, aby sa dala možnosť človeku vystúpiť so svojím vystúpením vcelku. Prosím vás teda o odpoveď: Vydržíte, až kým neskončím, alebo o 19.00 hodine skončíme a ja budem pokračovať zajtra?

V. Veteška, podpredseda NR SR: Tak vás prosím, vážené dámy poslankyne a poslanci, pani poslankyňa Bollová, dovoľte aby som poprosil, aby sme si ukončili všeobecným súhlasom, že vypočujeme si vaše vystúpenie v rozprave do konca. Súhlasíte?

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne.