B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za 121, zdržalo sa 15 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Vážená Národná rada, budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o Slovenskom rozhlase.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 396, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 386.
Prosím teraz pána ministra kultúry, aby vládny návrh zákona uviedol.
R. Chmel, minister kultúry SR: Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o Slovenskom rozhlase (tlač 396) bol pripravený ministerstvom kultúry na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003.
Rovnako ako v prípade zákona o Slovenskej televízii, v súčasnosti platný zákon bol prijatý v roku 1991 a už nezodpovedá vývoju, ktorý sa od tých čias udial. Preto sú dôvody predloženia v podstate identické s dôvodmi, ktoré som uvádzal pri zákone o Slovenskej televízii.
Hlavným cieľom tohto zákona je - takisto ako v zákone o STV - zefektívnenie hospodárenia, kontroly, riadenia, kde by sa mali presnejšie stanoviť podmienky pre podnikanie, mal by sa urobiť prevod majetku štátu, ktorý sa nachádza v správe rozhlasu, upraviť podmienky hospodárenia, zmena spôsobu voľby Rozhlasovej rady, zmena spôsobu voľby ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu a vytvorenie dozornej komisie ako kontrolného orgánu pre oblasť hospodárenia. V podstate teda ide o text identický s textom návrhu zákona o Slovenskej televízii.
Prosím vás, páni poslanci, aby ste tento zákon podporili. Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Predtým, čo by som dal slovo pánovi poslancovi Mikloškovi, lebo keď mu dám slovo, už mi ho potom nevráti, chcel by som pozdraviť žiakov z V. základnej školy zo Zvolena. Buďte vítaní tu v Národnej rade Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.
F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o Slovenskom rozhlase (tlač 396) predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 24. septembra 2003 č. 386 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.
Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením zo 16. októbra 2003 č. 136. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zhromaždenie súčasného stavu, dôvody potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právami Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané záležitosti.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. septembra 2003 č. 385 prideliť vládny návrh zákona o Slovenskom rozhlase (tlač 396) v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady SR, Výboru Národnej rady SR pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom jeho čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Jarjabek ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
D. Jarjabek, poslanec: Ja budem veľmi krátky. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, skutočne veľmi krátko dávam len do úvahy. Začal som pri Slovenskej televízii. Nový zákon, samozrejme, treba vtedy, keď inštitúcia nefunguje. V súčasnosti je taký stav, že každý dáva do súvislosti Slovenskú televíziu so Slovenským rozhlasom z hľadiska jedného zákona. Ministerstvo kultúry tiež vypracovalo jednu zákonnú normu, v podstate až na maličkosti, o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii. Avšak na základe jednej normy, ktorá doteraz platila, Slovenský rozhlas sa dostal v tom hodnotovom rebríčku počúvanosti na tie najvyššie miesta a v podstate má najvyššiu počúvanosť. A na základe tej istej normy, ktorá bola prijatá pre druhú verejnoprávnu inštitúciu mediálnu, Slovenskú televíziu, inštitúcia ako Slovenská televízia bojuje o svoju existenciu. Čiže ja sa pýtam v tejto chvíli, či je šťastné, že ten istý zákon, ktorý vlastne bude platiť pre Slovenský rozhlas, de facto by mal platiť aj pre Slovenskú televíziu, kde odlišnosti Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu nie sú zvýraznené ani z hľadiska verejnej služby. A teraz mám na mysli všetko to ostatné, čo vo verejnoprávnom rozhlase existuje, či je to orchester, či je to dramatická skupina, či je to vydavateľstvo, či je to isté informačné centrum a tak ďalej a tak ďalej, tieto inštitúty, ktoré prejavili za tých niekoľko rokov skutočne opodstatnenosť svojej existencie z hľadiska verejnej služby, tak ako to definuje zákon. Preto by som si dovolil v tejto chvíli byť na pochybách, či presne ten istý návrh zákona, ktorý, som presvedčený, Slovenskej televízii pomôže, môže nejakým spôsobom posunúť v tomto znení aj Slovenský rozhlas. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási ako jediný pán poslanec Heriban. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči, máte slovo.
J. Heriban, poslanec: Rád by som zareagoval na príspevok pána poslanca. Myslím si, že práve tieto zákony, ktoré dávajú právny rámec do budúcnosti pre obidve verejnoprávne inštitúcie, sú správnym riešením. Neviem si predstaviť, že by sme upravovali celú ďalšiu činnosť v Slovenskej televízii, pričom by sme neupravili rovnakým spôsobom činnosť v Slovenskom rozhlase.
Súhlasím s pánom poslancom, že Slovenský rozhlas je v celkom inej situácii ako Slovenská televízia, ale všetky tie pozitívne veci, ktoré v Slovenskom rozhlase sú, tento zákon nejako neohrozuje, pretože všetko pozitívne a kvalitné môže aj v rámci tohto zákona ďalej fungovať. Preto si myslím, že nemôžeme urobiť takýto nesystémový krok a ak by sme ho urobili, tak by sa to určite obrátilo proti nám, ktorí by sme za takýto návrh hlasovali. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, môžete reagovať.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za poznámku pána poslanca Heribana. Ja s ním absolútne súhlasím v tom všetkom, čo povedal. Len mám strach, aby sa tá deštrukcia, ktorá v súčasnosti v Slovenskej televízii existuje, kde sa Slovenská televízia by mala odraziť od nejakého dna, od 1. januára, upozorňujem na to, že v tejto situácii nie je Slovenský rozhlas, bojím sa, aby sa isté deštrukčné mechanizmy, ktoré fungovali v Slovenskej televízii, nedostali do Slovenského rozhlasu, lebo my naozaj v tejto chvíli nepotrebujeme Slovenský rozhlas deštruovať, lebo Slovenský rozhlas funguje. Jednoducho sa prejavili iným spôsobom v Slovenskom rozhlase ako v Slovenskej televízii. A preto si myslím, že to pozitívne treba práve naozaj podporiť a zabrániť tej deštrukcii, ktorá aj podľa môjho názoru mohla nastať... (Vypnutie mikrofónu.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Zároveň chcem upozorniť technikov, že môže reagovať poslanec, dá sa povedať, dve minúty, a nie jednu minútu. A pán poslanec mal len jednu minútu. Ak chcete pokračovať, nech sa páči. Ešte zapnite mikrofón pánu poslancovi.
D. Jarjabek, poslanec: Ešte raz. Nechcem to zbytočne naťahovať. My si neprotirečíme v obsahu, ale možno si trošku protirečíme vo forme, pán poslanec. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.
Pán spravodajca už netrpezlivo sa dobýja k mikrofónu.
R. Chmel, minister kultúry SR: Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja si myslím, že otázka takto nestojí. Zákon nevznikol preto, že situácia v Slovenskej televízii je deštrukčná. Situácia v Slovenskom rozhlase, ako hovoril pán poslanec Jarjabek, je štrukčná, áno. Ja si myslím, že to je zákon tak o Slovenskej televízii, ako aj o Slovenskom rozhlase, ktorý by mal skutočne byť systémovým elementom, ktorý vzniká bez ohľadu na to, aký manažment, aké vedenie je v tej-ktorej inštitúcii a kam ju ono vedie alebo nevedie. Všetky prvky tohto zákona by mali byť práve o tom, aby obidve verejnoprávne inštitúcie, pokiaľ možno, fungovali nezávisle a, jemne povedané, ideálne. Takže v tomto zmysle by som to nespájal s tou súčasnou situáciou, lebo zákon nie je šitý na túto chvíľu alebo len nejakou horúcou ihlou.
A okrem toho, že už je takpovediac tá doba trošku aj prezretá na prijatie tohto zákona, znova sa odvolávam na to, že chýba, bohužiaľ, zmysluplná rozprava o poslaní a úlohe verejnoprávnych médií u nás vôbec. Takže sa ešte raz odvolávam na svoje predošlé úvodné slovo, práve odpočet Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie v parlamente by mohol odštartovať takúto zmysluplnú rozpravu.
Takže ak môžem znova poprosiť a apelovať na vás, podporte tento zákon. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči.
F. Mikloško, poslanec: Ja by som chcel tiež zareagovať na kolegu Jarjabka, pokiaľ ho to zaujíma. Pokiaľ nie...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek!
F. Mikloško, poslanec: Chcem tým vysvetliť veci. Tie zákony Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, ktoré platia dodnes, boli prijaté v roku 1991. Čiže takéto zákony sa neprijímajú na rok, na dva roky, ale na obdobie, počas ktorého sa ony vlastne nejakým spôsobom nevyčerpajú. Medzitým prišlo k deleniu štátu. Federálna krajina, ktorá mala 15-miliónový trh, sa zmenila, treba hľadať iné spôsoby. Čiže to, že finančne televízii sa nedarí, rozhlasu sa darí, naozaj nemôže viesť k tomu, že ona bude mať iný zákon a on iný.
V čom ale ja vidím problém, je, že aj jeden, aj druhý zákon narába s pojmom verejnoprávna inštitúcia, pričom dodnes nevieme, čo toto je. Čo nevidieť sa ukáže tento problém pri probléme transformácie TASR. A preto aj dnes tu vznikla diskusia, a podľa mňa tej diskusii sa nevyhneme medzi prvým a druhým čítaním, či predsa by sa nemal najprv nejakým spôsobom prijať zákon o verejnoprávnych inštitúciách, a potom na takúto zhodu, na ktorej sa teda tu zhodneme, čo to vlastne je, lebo to dnes nikto nevie definovať, by mal byť prijatý príp. zákon o rozhlase, zákon o televízii. A o tom budeme diskutovať. Čiže v tomto smere aj ja odporúčam, aby zákon išiel do druhého čítania, ale nevyhneme sa tu vážnej diskusii len preto, že je tam veľa vecí, ktoré visia vo vzduchu, bohužiaľ. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k prerokovaniu ďalšieho vládneho návrhu v prvom čítaní, a to
vládneho návrhu zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon),
ktorý prerokúvame ako tlač 397.
Vládny návrh zákona uvedie minister kultúry Slovenskej republiky Rudolf Chmel. Nech sa páči, máte slovo.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, navrhovaná úprava je predovšetkým komplexnou úpravou autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Plne rešpektujúc právo Európskej únie zohľadňuje úprava všetky medzinárodné zmluvy a dohody, ktorými je v tejto oblasti Slovenská republika viazaná. Navrhovanou úpravou Slovenská republika pokračuje v plnení záväzkov vyplývajúcich jej z Dohody o pridružení, ktorou sa zaviazala pokračovať v zlepšovaní ochrany práv duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva tak, aby dosiahla úroveň ochrany v spoločenstve.
Cieľom navrhovanej úpravy je zladiť úroveň poskytovanej ochrany so súčasným vysokým štandardom v tradičných krajinách s trhovou ekonomikou.
Z hľadiska zlučiteľnosti autorskoprávnej legislatívy s právom Európskej únie navrhovaná úprava rešpektuje pôvodný harmonizačný rámec a zároveň ho v súlade so zoznamom acquis na rok 2001 rozširuje o tzv. informačnú smernicu, ktorá rieši viaceré otázky autorského práva vo vzťahu k internetu a elektronickým zdrojom a upravuje zoznam tradičných zákonných výnimiek z výlučného práva autora, a o smernicu o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela, ktorá sa zaoberá problematikou práva autora na podiele z výnosu za ďalší predaj originálu jeho diela.
Navrhovaná úprava novým spôsobom rieši aj otázky súvisiace s dovozom a vývozom tovaru, ktorého šírením by na trhu mohlo dôjsť k porušovaniu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Dopĺňa a spresňuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby zodpovedali kritériám a požiadavkám informačnej smernice a súvisiacim medzinárodným zmluvám.
S cieľom vytvoriť zladenú komplexnú úpravu autorskoprávnej problematiky dosiaľ sústredenú v dvoch základných právnych predpisoch, autorskom zákone a zákone o kolektívnej správe, zahŕňa navrhovaná úprava aj úpravu kolektívnej správy. Reflektuje predovšetkým požiadavku informačnej smernice zabezpečiť, aby organizácie kolektívnej správy dosahovali vyššiu úroveň racionalizácie a transparentnosti vo väzbe na súlad so súťažnými pravidlami. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, poslankyni Beáte Brestenskej. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá vo svojom uznesení dňa 16. októbra č. 137. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo ním sa má dosiahnuť.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zhodnotenie súčasného stavu dôvodov potreby novej právnej úpravy a hospodárskych a finančných dopadov na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.
Pán predkladateľ hovoril jednoznačne cieľ, ktorý je v tomto vládnom návrhu zákona. Je to úprava, zladenie úrovne poskytovania ochrany práv duševného vlastníctva so súčasným vyspelým štandardom v krajinách s rozvinutou trhovou ekonomikou, otváranie súvislostí s jednotným trhom a s rozvojom informačných technológií, ktoré za posledné roky veľmi postúpili.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. septembra 2003 č. 385 prideliť vládny návrh zákona o autorských právach a právach súvisiacich s autorským právom (tlač 397) v druhom čítaní na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol pridelený návrh, ho prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Konštatujem, že nie je to tak.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz ešte by sme mohli prerokovať dva vládne návrhy zákonov, ktoré predkladá pán minister životného prostredia.
Prvý z týchto návrhov je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 390).
Pán minister László Miklós, minister životného prostredia, nech sa páči, máte slovo a mikrofón.
L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, novela zákona o odpadoch sa pripravila z troch dôležitých hľadísk. Jeden veľmi dôležitý moment je, že sme prebrali, transformovali štyri smernice Európskej únie, ktoré doteraz neboli obsahom našich zákonov. Druhý moment pre túto novelu bol, že sme počas dvoch rokov fungovania zákona prišli na mnohé praktické veci, ktoré nefungovali tak, ako sme si priali, takže ide o úpravu, o drobnosti, ale veľmi dôležité z hľadiska praxe. A tretí moment, ktorý je vlastne upravený v článku tohto zákona, je úprava spôsobu miestnych poplatkov, kde ide tiež o poznatky z praxe, predovšetkým o to, že doteraz sa vypočítavali miestne poplatky na celý rok aj pre tých, ktorí sa, povedzme, v určitom mieste, v určitej obce zdržiavali len niekoľko dní alebo týždňov, ide predovšetkým o rekreantov alebo o občanov, ktorí sa nezdržujú doma, sú na škole alebo sú na vojenskej službe.
Okrem toho sme tu presnejšie upravili aj povinnosť platenia miestnych poplatkov za právnické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi.
Ja vopred hovorím, že tu ide o novelu zákona o poplatkoch, ktorý nie je v pôsobnosti ministerstva životného prostredia. Ale keďže novela tohto zákona nie je v tomto momente ešte pripravená, ale táto úprava poplatkov pre odpady je mimoriadne dôležitá, a požaduje to aj Združenie miest a obcí Slovenska, sme si dovolili zahrnúť do tejto novely aj článok, ktorým upravujeme zákon o poplatkoch. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, poslancovi Petrovi Muránskemu. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Muránsky, poslanec: Ďakujem. Vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Pokiaľ sa týka stanoviska v prvom čítaní, konštatujem že predmetný návrh zákona spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady a že po rozprave odporúčam predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy k tomuto bodu niekto z poslancov ústne. Pán poslanec Janiš. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.
S. Janiš, poslanec: Veľmi pekne ďakujem za slovo. Jedným z dôvodov, prečo je táto novela na stole, bola aj doterajšia skúsenosť s aplikáciou tohto zákona v praxi. Dnes platný zákon o. i. zmenil systém platby občana, platby za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov z obchodných vzťahov medzi pôvodcom odpadu a zneškodňovateľom odpadu formou miestneho poplatku obcí. A obec uzatvára zmluvný vzťah so zneškodňovateľom. Obce si na základe tohto zákona prijali všeobecne záväzné nariadenia, vybudovali si systém, zamestnali nových ľudí. To, čo obciam najviac robilo starosti pri nábehu zákona, je nie jednoznačné definovanie napr. platiteľa miestneho poplatku, či už právnickej osoby alebo fyzickej osoby, alebo podnikateľa, nedefinovanie určenia, z akého stavu má obec vychádzať pri vyrubení poplatku a z toho prameniacich x poplatkov, výmerov a platobných výmerov do roka. Pri meste zhruba pre 50 000 obyvateľov a x právnických osôb a fyzických osôb a podnikateľov ide o desaťtisíce platobných výmerov.
Ja som po prečítaní návrhu tohto zákona mal dojem, že táto novela nie moc šťastne rieši tieto problémy samosprávy, a preto v druhom čítaní v spolupráci s predkladateľom aj v spolupráci s gestorským výborom si dovolím komunikovať a zjednodušiť komplikované úpravy, administratívne náročné úpravy tak, aby tu nedochádzalo k rôznym výkladom a aby to nemalo administratívne nároky na samosprávy.
Pán spravodajca, nečítal si, či aj hospodársky výbor bude prerokúvať tento zákon. Ak ho nebude prerokúvať, tak dávam návrh vzhľadom na to... (Hlasy z pléna.) Áno, tak potom nič. Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister nechce zaujať stanovisko.
Pán spravodajca tiež nechce zaujať stanovisko.
Ideme k ďalšiemu bodu a to je
vládny návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadov,
ktorý prerokúvame v prvom čítaní ako tlač 391.
Pán minister životného prostredia, nech sa páči, môžete uviesť tento návrh zákona.
L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Tento zákon má dva ciele.
Jeden cieľ je upraviť poplatky za uloženie odpadov v tom zmysle, aby zákon vplýval na znižovanie ukladaných odpadov na skládky a aby sa zvyšoval stupeň recyklácie separovaného zberu a recyklácie. Preto zákon upravuje zvyšovanie poplatkov postupom rokov, a to diferencovaným spôsobom, najmä tak, že sa bude zväčšovať poplatok predovšetkým na netriedený odpad aj v rámci komunálnych odpadov. A keď je odpad triedený, tak to zvyšovanie bude miernejšie.
Druhý veľmi dôležitý moment v tomto zákone je, že za uloženie objem poplatkov sa bude deliť na obce a na vyššie územné celky, a to z toho dôvodu, lebo vyššie územné celky v budúcnosti by mali byť príjemcom dotácií z Európskej únie, resp. konečným príjemcom z Európskej únie na odpadové hospodárstvo. A tieto vyššie územné celky vlastne doteraz nemali zdroje na spolufinancovanie takýchto programov. A celkom iste vieme, že programy odpadového hospodárstva sa nebudú týkať jednej obce, ale väčších regiónov, mikroregiónov, väčších regiónov, možno že aj celých veľkých územných celkov. Takže sú to tieto dva momenty.
Podstata celého zákona je v tabuľkách popísaná, takže je veľmi dobre čitateľný tento zákon. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, poslancovi Lászlóovi Kötelesovi. Nech sa páči, pán poslanec.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov (tlač 391) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Pokiaľ sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada predmetný návrh zákona prerokovala aj v druhom čítaní.
Odporúčam takisto, aby predmetný návrh prerokovali nasledujúce výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj spravodajcom.
Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.
O 14.00 hodine budeme pokračovať ďalšími zákonmi.
Takže ďakujem pekne a dobrú chuť.
(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.09 hodine.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady.
V programe máme prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona máte ako tlač 392.
Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý zastupuje ministra zdravotníctva, pána Ľudovíta Kaníka, aby z poverenia vlády uviedol tento návrh zákona.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu je zosúladenie zákona č. 140/1998 Z. z. s právnymi predpismi Európskej únie, ktoré vstúpili do platnosti v roku 2001.
Najrozsiahlejšou zmenou oproti doterajšiemu stavu je úprava klinického skúšania liekov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/20/ES zo 4. apríla 2001 o zbližovaní legislatívnych, reglementárnych a administratívnych ustanovení členských štátov vzťahujúcich sa na zavedenie správnej klinickej praxe pri klinickom skúšaní liekov na humánne použitie.
Ďalšou úpravou je ustanovenie postupu vzájomného uznania registrácie lieku medzi členskými štátmi Európskej únie v súlade so smernicou č. 2001/83/ES, ktorou sa vydáva komunitárny kódex humánnych liekov, so smernicou č. 2001/82/ES, ktorou sa vydáva komunitárny kódex veterinárnych liekov. Toto ustanovenie nadobudne účinnosť po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Ustanovenie sa vzťahuje na Štátny ústav pre kontrolu liečiv v Bratislave, na Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liekov v Nitre, ktorým sa predkladá žiadosť o vzájomné uznanie registrácie lieku.
Ustanovujú sa postupy vzájomnej komunikácie a postupy riešenia sporných otázok, pri ktorých zainteresované subjekty nedospeli k jednotnému stanovisku pri posudzovaní žiadosti o vzájomné uznanie registrácie lieku.
Ďalšou veľmi dôležitou súčasťou sú ustanovenia o registrácii liekov obsahujúcich geneticky modifikované organizmy.
Navrhovaná právna úprava novelizuje aj ďalšie ustanovenia, ktoré od nadobudnutia účinnosti zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach sa ukázali ako nedostatočné a sú zdrojom nejednotného výkladu zákona pri jeho praktickom využívaní. Ďakujem vám za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Spoločným spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, je pán poslanec Tibor Bastrnák. Nech sa páči, máte slovo.
T. Bastrnák, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorý ste obdržali ako tlač 392.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Uvedený návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet a na rozpočet územných samospráv.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 383 z 24. septembra 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, prosím, otvorte rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden poslanec, ústne sa prihlásil pán poslanec Džupa. Nech sa páči, prihláste sa, ak ešte niekto má záujem. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Džupa, nech sa páči.
K. Džupa, poslanec: Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, členovia vlády Slovenskej republiky, úvodom musím konštatovať, že je mi veľmi ľúto, keď pri prerokovaní tohto bodu nie je prítomný pán minister zdravotníctva. Pri všetkej úcte k pánu ministrovi sociálnych vecí určite problematika, ktorá je predmetom tejto novely, mu zaiste nie je dostatočne známa, ostáva len veriť, že zásadné pripomienky a závery, ktoré vyplynú z môjho príspevku, bude interpretovať pánu ministrovi.
Ak sa máme zamyslieť nad predkladanou novelou, dovoľte, aby som vám predložil a interpretoval stanovisko HZDS-Ľudovej strany v oblasti zdravotníctva a z hľadiska celkovej filozofie prístupu k novelizáciám zákonov a vôbec k tvorbe zákonných tvorieb Slovenskej republiky.
Úvodom musím konštatovať, uvedomujeme si celkom jasne a konkrétne, že ekonomická situácia dopadla celkom jasne, zreteľne a konkrétne na zdravotníctvo ako celok i na jednotlivé odbory a špecializácie v rámci celého širokého spektra, odbornosti a odborov, ktoré humánna medicína musí mať rozpracované aj v prostredí nášho slovenského zdravotníctva. Vieme, že tieto dopady prinášajú negatívne, sprievodné znaky do určitej miery, ale dnes už veľmi citeľne ovplyvňujú ďalšie napredovanie týchto oblastí hlavne z dôvodu, že tempo, ktorým sa uberá svetová medicína, nie je malé a má neustále narastajúci trend. Napriek teda pomerne dosť značne obmedzeným možnostiam si slovenské zdravotníctvo udržiava vysoký štandard intelektuálneho potenciálu, a to v rutinnej praxi a opäť v celom spektre odborností aj vo vedeckovýskumnej oblasti, ktorú musíme považovať za špičku intelektuálneho potenciálu slovenskej medicíny. Hovorím to preto, že dnes jasne má znaky, ktoré umožňujú konštatovať, že schopnosť konkurencie je dobrá, ale možnosti ju overiť v praxi, uspieť v súťaži sa zhoršujú.
A na tejto báze hľadíme aj na novelu tohto zákona, ktorá sa týka oblasti klinického skúšobníctva. Nikto nepochybuje o tom, že je pre medicínsku prax žiaduca, potrebná pre pacienta, ale z toho širšieho hľadiska je vynikajúcou štartovacou pozíciou pre vedeckovýskumnú prax, činnosť a jej napredovanie. Aby ale to bolo možné naplniť, na to je potrebné splniť niektoré ďalšie požiadavky, kde, samozrejme, prvé hľadisko je kompatibilita systémov Európskej únie a druhou zásadnou otázkou je, či predkladaná novela zvýhodňuje alebo nezvýhodňuje, alebo aspoň vytvára rovnaké podmienky pre aplikáciu a prax klinického skúšobníctva pre subjekty slovenskej scény, nechcem povedať slovenského zdravotníctva, ale slovenskej scény, slovenského spektra všetkých inštitúcií, ktoré participujú na tomto veľmi zložitom, nesmierne závažnom procese, ktorý v sebe klinické skúšobníctvo obnáša. A preto je potrebné vytvoriť podmienky, aby v praxi klinického skúšobníctva mohli uspieť a mohlo uspieť intelektuálne prostredie našej domácej slovenskej scény, pretože to je minimálnou podmienkou pre to, aby v prvej fáze uspeli v konkurenčnom prostredí, ktoré je zaiste veľmi silné v priestore európskom aj celosvetovom, a aby následne mohli byť samy konkurenciou pre toto prostredie medicínsky vyspelých krajín Európskej únie a celého sveta.
V tejto súvislosti preto všeobecné konštatovanie, že novela ide nad rámec direktívy č. 2001/20/ES Európskeho parlamentu, že v niektorých paragrafových zneniach nie je v súlade so smernicou č. 2001/20/ES Európskeho parlamentu, že v niektorých paragrafových zneniach odporuje zásadám správnej klinickej praxe, sa stáva druhoradým, resp. predmetom diskusií a úprav pri druhom čítaní tejto novely, pretože, samozrejme, je absolútnou nutnosťou, aby výsledný tvar bol absolútne kompatibilný so systémom vyspelých krajín Európskej únie, v opačnom prípade nemáme šancu čokoľvek v tejto oblasti urobiť. Ale predtým, než dospejeme k takémuto vyústeniu našich aktivít, kým sa teda zamyslíme a budeme participovať na ďalšom dopracovaní tohto návrhu, je potrebné zo strany predkladateľa, a teda zvlášť ministra zdravotníctva jasne a konkrétne, stručne a jedným slovom odpovedať na zásadnú otázku.
Ministerstvo zdravotníctva predkladanou novelou sa prihlasuje k tomu, aby sa prijala novela, ktorá je v prospech klinického skúšobníctva Slovenskej republiky, inštitúcií, orgánov včítane zdravotníckych zariadení a zdravotníckych pracovníkov alebo nie je. To je zásadná otázka, pretože znenie niektorých paragrafov dáva celkom jasne cítiť vážnu obavu, že sa môže vytvárať taká zákonná norma, ktorú subjekty slovenské nebudú schopné splniť, a jednoducho im ani nebude umožnené vstúpiť do konkurenčného prostredia. Z hľadiska profesionálneho sa mi nechce veriť, že by snáď k takejto verzii ministerstvo zdravotníctva a vláda Slovenskej republiky pristúpili. Napriek tomu výklad určitých častí paragrafového znenia predkladanej novely môže viesť k týmto záverom.
A potom je druhou otázkou, možno nie tak závažnou z hľadiska celkového výstupu, či je a do akej miery je pre ministerstvo zdravotníctva záväzná smernica č. 2001/20/ES Európskeho parlamentu a celá oblasť správnej klinickej praxe. Paragrafy a mnohé odkazy sa opakovane odvolávajú na dve smernice. Ale chcem podotknúť a prízvukovať jednu vec, znenie, ktoré zvolil predkladateľ, ide v mnohých prípadoch, čo som už v úvode uviedol, nad rámec alebo je mimo rámca hlavne smernice č. 2001/20/ES a v mnohých prípadoch sa dostáva aj minimálne na hranicu toho, ako je schválený dokument o správnej klinickej praxi. Ale znova zdôrazním, v prípade, že odpoveď na prvú otázku, ktorú som uviedol vo svojom príspevku, bude jednoznačná a potvrdí snahu ministerstva zdravotníctva, a tým vlády Slovenskej republiky vytvoriť pre subjekty slovenské minimálne rovnocenné podmienky ako pre iné inštitúcie a organizácie, a teda iné subjekty v rámci európskeho, príp. celosvetového priestoru, potom nevidím najmenší problém tieto chyby, ktoré môžu viesť k dezinterpretácii, chybným alebo nesprávnym výkladom, odstrániť. A v tomto prípade aj poslanci HZDS-Ľudovej strany, členovia výboru Národnej rady pre zdravotníctvo sú pripravení účinným spôsobom sa podieľať na tomto texte.
Celkom na záver a s dobrým úmyslom chcem ešte povedať jednu vec. Myslím si totiž, že je všeobecne použiteľná pre každý rezort, ja som vďačný, že aspoň spravodajca zaznamenáva moje zásadné veci, chcem teda povedať, že je zásadná. My sa od určitého obdobia stretávame s normami Európskej únie, ktoré sú písané v angličtine. A myslím, že sa to týka každej oblasti, nielen oblasti humánnej medicíny a zdravotníctva ako celku. Chcem podotknúť to, čo je každému minimálne v oblasti svojej odbornej práce jasné, že preklad a preklad sú dve celkom iné a rozdielne kategórie a že preklad z angličtiny robený systémom otrockého prekladu alebo aj prekladateľského prekladu ešte nemusí znamenať súlad s terminológiou, ktorá je zaužívaná v právnom systéme Slovenskej republiky.
Zvlášť by som teda predkladateľa chcel upozorniť, na § 16f a jeho odsek 2, kde som skalopevne presvedčený, že preklad smernice č. 2001/20/ES a využitie terminológie, ktorú predkladateľ vložil do paragrafového znenia tohto zákona, sú nesprávne. A vyzývam ho týmto spôsobom, aby zjednal patričnú nápravu, pretože svojím spôsobom to môže aj odborných pracovníkov, ktorí pripravovali tento dokument, pri konfrontácii s odborným zázemím mimorezortného prostredia postaviť do situácie dosť nepríjemnej, ak nechcem použiť slovo neprofesionálnej.
Preto záverom, vážené dámy a páni, pokiaľ nám minister zdravotníctva jasne a konkrétne deklaruje odpoveď na moju principiálnu otázku, klub poslancov HZDS-Ľudovej strany je pripravený hlasovaním postúpiť túto novelu do druhého čítania. Ďakujem.