Druhý deň rokovania
18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
22. októbra 2003 o 9.05 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, otváram druhý rokovací deň 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Brhel, Danko, Drgonec, Jarjabek, Mečiar, Žiak. Na zahraničnej služobnej ceste nie je nikto z poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Budeme pokračovať v rokovaní bodom programu
návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti o predloženie informácie ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o spoločnosti VERITEĽ, a. s.,
ktorý sme včera schválili dodatočne do programu 18. schôdze.
Včera vám bol návrh uznesenia rozdaný jeho predkladateľom pánom poslancom Paškom.
Prosím teraz pána poslanca, aby stručne uviedol a zdôvodnil návrh uznesenia, ktorý žiada, aby ho Národná rada prijala, a zdôvodnil jeho obsahovú a vecnú stránku.
P. Paška, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, chcem sa v úvode poďakovať všetkým tým, ktorí včera podporili môj návrh, ktorý som žiadal zaradiť ako bod programu na dnešnú schôdzu Národnej rady.
Hneď v úvode vzhľadom na to, že naozaj ide o veľmi delikátnu záležitosť, chcem upozorniť, že informácie, ktoré budem používať, sú skladačkou mozaiky z rôznych zdrojov. Je to aj vzhľadom na utajenie a stupeň konšpirácie v dnešnom vedení rezortu zdravotníctva. Za prípadné nepresnosti sa vopred ospravedlňujem a rád si ich upresnenie vypočujem od kompetentných.
Dlhé roky čakali poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na riešenie rastúcich problémov, ale aj rastúcich dlhov. Predchádzajúce vlády, a bola to aj posledná vláda Mikuláša Dzurindu, sľubovali riešenia v podobe reforiem a aj dodatočných finančných prostriedkov do zdravotníctva. Ku koncu minulého volebného obdobia pán minister Kováč oznámil, že transformačné kroky v rezorte zdravotníctva sú ukončené, a prisľúbil do konca roka 2002 realizovať formou dodatočných finančných zdrojov, ktoré mali pochádzať z privatizácie štátnych monopolov, dofinancovať rezort. Nikdy sa tak nestalo.
Na jeseň roku 2002 nastúpil do funkcie pán minister Zajac, ktorý dostal dôveru viesť tento rezort aj preto, lebo dlhodobo pred voľbami všetkých presviedčal o svojej pripravenosti a pripravenosti všetkých reformných krokov vrátane v šuflíku pripravených a dokonale napísaných návrhov zákonov, ktoré zásadným spôsobom zmenia charakter slovenského zdravotníctva a privedú ho zo situácie obrovských deficitov do stavu prosperity v prospech nielen pracovníkov v zdravotníctve, ale aj občanov.
Dovoľte mi uviesť len ako krátku ukážku, ako hlboko sa pán minister mýlil, odcitovať jeho rozhovor po nástupe, ktorý bol publikovaný v týždenníku Domino Fórum, kde na otázku, v akom stave sú zákony, ktoré bude na toto všetko potrebné prijať, odpovedá: "Dva kľúčové mám hotové, dva sú rozpracované a dva majú podobu legislatívneho zámeru." Na otázku, dokedy je schopný uskutočniť celú reformu, tu odpovedal: "Prvá séria zákonov príde do parlamentu tento rok," podotýkam, to bol rok 2002, kolegyne, kolegovia, nie 2003, "druhá by mohla prísť do marca budúceho roka, ide totiž aj o novelizáciu s tým súvisiacich právnych noriem." A na otázku, kedy by mohlo zdravotníctvo fungovať po novom, v tomto rozhovore uviedol: "Od januára 2004." A na otázku, či má pripravené zákony, dodal: "Mám." Je, kolegyne, kolegovia, október 2003. Nie je mi známe, že by s výnimkou krátkej novely Liečebného poriadku, návrhu zákona o liekoch, ktorý má skôr aproximačný charakter v problematike klinického skúšania, a tuším novely zákona o narábaní s psychotropnými látkami sme mali v ctenej snemovni akúkoľvek zásadnú legislatívnu normu, ktorá by bola schopná zmeniť charakter slovenského zdravotníctva. A už, odpustí mi aj pán minister, aj všetci kolegovia a kolegyne, nechcem byť cynik, ale titulok tohto rozhovoru z minulého roka zaznie, že: "Ľudia zomierajú kvôli mne."
V súvislosti s prípadom, ktorý sa stal v trnavskej nemocnici, a vy veľmi dobre viete, o čom hovorím, ale hlavne aj s niektorými interpretáciami kolegov zo zdravotníckej obce je to pre mňa až také, behajú mi po chrbte zimomriavky, či tento titulok neindikoval alebo neprejudikoval situáciu, ktorá v slovenskom zdravotníctve dnes vládne.
Ako som spomenul, realita je, že ani na tejto schôdzi nie sú žiadne zákony, dlh ďalej rastie a vidina reálnych zmien je v nedohľadne. Rastie nervozita všetkých v systéme, lebo aj to, čo systém držalo v chode, a to bola určitá miera stability, ale hlavne dôvery vo vymožiteľnosť práva, vo vymožiteľnosť práva v parciálnych vzťahoch, v dodávateľsko-odberateľských, ekonomických vzťahoch a tak ďalej, sa podarilo reformátorom dnes v slovenskom zdravotníctve rozbiť. A systém sa naozaj rozpadá. Naozaj sa rozpadá aj ten relatívny pocit istoty a vymožiteľnosť práva, tak ako som uviedol. No a, samozrejme, prísľub vyrovnaného hospodárenia, tak ako to predkladal pán minister Zajac a zdôrazňoval aj pri prijímaní novely normy 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, je úplne v nedohľadne a nerealizovateľný.
Vízia, o ktorej hovoril pán minister, a to, že všetky zariadenia majú ísť do nového systému, ktorý vznikne zavedením nových mechanizmov, oddlženie je, samozrejme, takisto v nedohľadne. A sme pri podstate problému, o ktorom chcem hovoriť. Na každé oddlženie treba predovšetkým peniaze a tie vláda nechce dať alebo, ako tvrdí, ich nemá. A tak sa vymyslí alternatívny spôsob, ktorý od začiatku, odkedy bol "predstavený", vyvoláva množstvo otázok a u poskytovateľov obrovské obavy z vymožiteľnosti svojho práva, svojich pohľadávok, svojho majetku. VERITEĽ, akciová spoločnosť, vzniká podľa informácií, ktoré sú dostupné, ako odozva na projekt oddlženia zdravotníctva, ktorý bol predložený vláde už v apríli tohto roku, ale najmä v súvislosti s oddlžením zariadení, a boli to nemocnice I. typu, II. typu, polikliniky, niektoré školy, ktoré prechádzali na či už vyššie územné celky alebo na mestá a obce. Pri stručnej analýze sa zdá, že naozaj ten pôvodný zámer takýto bol, pretože ináč si neviem vysvetliť, že v lete pán minister na workshope v Košiciach, keď vysvetľoval celý postup reforiem a tú víziu, ako bude od 1. januára 2004 systém fungovať v nových podmienkach, zdôrazňoval, že systém môže fungovať od nového roku len za podmienky, že všetky zariadenia, či už transformované zdravotné poisťovne alebo nemocnice zmenené na akciové spoločnosti alebo iné súkromné typy poskytovateľov, musia byť oddlžené. Na otázku, ako a kedy sa tak stane, odpovedal: "Žiaľ, na toto vám neviem odpovedať."
Čo je ale zaujímavé, je, že už začiatkom jesene sa rozbieha bez toho, aby bola o tom zdravotnícka obec informovaná, mašinéria, ktorá je dnes interpretovaná ako zásadné riešenie dlhov. A má mať podľa posledných informácií, ktoré zazneli na tlačovej konferencii rezortov financií a zdravotníctva, až štyri etapy, od spomínaných vyšších územných celkov alebo zariadení, ktoré tam prešli, až po oddlženie zariadení, ktoré zostávajú v kompetencii rezortu zdravotníctva. Súčasťou tejto mašinérie je atak a nátlak na zdravotné poisťovne, na veriteľov zdravotníckych zariadení, ktoré prešli na VÚC a mestá, a pridružujú sa tu aj lekárne. Odozvou aj pre neinformovanosť a nejasnosť je rastúci odpor tých, ktorých sa to má týkať. Zdravotné poisťovne odmietajú zmluvy, ktoré v dikcii môžu mať pre ne v budúcnosti likvidačný charakter. Veritelia zariadení odmietajú predávať pohľadávky pod hodnotu istiny a úplne bez príslušenstva a lekárne odmietajú medzičlánok vstupujúci do ich zákonom definovaného vzťahu medzi nimi ako poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami.
Dovoľte mi, aby som ako príklad postoja odbornej verejnosti odcitoval stanovisko Slovenskej lekárnickej komory, tak ako ho prijala na svojom mimoriadnom sneme, ktoré ale, domnievam sa, je vo svojom obsahu veľmi výstižné a má všeobecný charakter. To stanovisko znie: "Odmietame preto aby legislatívna príprava reformy zdravotníctva prebiehala ako utajený proces bez prístupu odbornej a laickej verejnosti. Dôrazne odmietame, aby do legislatívnej prípravy reformy boli vnášané prvky správania, ktoré sú ospravedlniteľné iba pri riadení vlastnej súkromnej obchodnej spoločnosti. Reforma zdravotníctva je nesporne vecou verejnou, je vecou, ktorá si zaslúži dostatok času na dôsledné pripomienkové konania. Odmietame rôzne legislatívne obštrukcie, skrátené pripomienkové konania a utajovanie legislatívnych návrhov." To je toľko z uznesenia kongresu alebo snemu Slovenskej lekárnickej komory.
Preto, vážené kolegyne a kolegovia, myslím si, dozrel čas, aby sme navzájom sebe alebo tým, ktorí sú kompetentní odpovedať, položili niekoľko zásadných otázok, na ktoré očakávam nielen ja, ale aj odborná verejnosť a všetci tí, ktorých sa to týka, veľmi podrobné a jasné odpovede. Chcel by som sa spýtať, aké sú dôvody a opodstatnenosť vzniku spoločnosti VERITEĽ, akciová spoločnosť, a bol by som rád, keby niekto vysvetlil, na základe akého rozhodnutia alebo v akej logike vstupuje do veľmi jasne zákonom definovaných vzťahov medzi poskytovateľmi zdravotnej spoločnosti, zdravotnými poisťovňami, dodávateľmi zdravotníckych zariadení takáto spoločnosť.
Tu chcem ešte upozorniť ešte na jeden fakt. Ak celý model vznikal naozaj v súvislosti s riešením oddlženia nemocníc I., II. typu a zariadení, ktoré prešli na VÚC a mestá a obce, a bolo k tomu potrebné aj upraviť zákon č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách tak, aby bolo možné používať prostriedky Fondu národného majetku aj ministerstva financií na oddlženie týchto zariadení, je nepochopiteľné, že sa objavuje aj model, alebo sa objavujú iné úrovne oddlženia, jednak lekární, kde ten charakter záväzkov pohľadávkového vzťahu je diametrálne odlišný, a, samozrejme je diametrálne odlišný aj v iných typoch zdravotníckych zariadení.
Chcem sa spýtať zároveň, ak je opodstatnené, aby vznikla a. s. VERITEĽ, aké sú dôvody utajovania informácií, pretože už od prvého uznesenia z apríla tohto roku vláda tento materiál s odvolaním sa na zákon č. 211/2000 Z. z., to je zákon o prístupe k informáciám, a s odvolaním sa na obchodné tajomstvo, všetky skutočnosti o podstate tohto mechanizmu utajuje.
Chcem sa zároveň opýtať, ak sú finančné zdroje, prečo sa nepostupuje v zmysle platných zákonných noriem, a to je už spomínaná norma č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, ale najmä platný zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotných poisťovniach, ktorý veľmi jasne v § 28 a v § 29 definuje možnosť narábania s tzv. návratnou finančnou výpomocou, s ich účelom a akým spôsobom môžu byť použité.
Chcem sa zároveň spýtať, na základe čoho sa porušujú v tejto krajine zákony, ako je napr. zákon o účtovníctve, Obchodný zákonník. Chcem sa spýtať, ako môže minister tejto krajiny vyzvať prostredníctvom médií na porušovanie zákonnej normy. V danom prípade mám na mysli zákon o účtovníctve. Myslím, že tu máme ekonómov, ktorí potvrdia, že pravidlo prvý dnu - prvý von platí dodnes a že uprednostňovanie veriteľa je ešte stále v našom poriadku trestným činom. Ak v sume veriteľov dnes minister cez médiá vyzve, že "kto, vážení, prvý splní moje podmienky, ten prvý dostane peniaze", pýtam sa, na základe čoho a akého mandátu sa porušuje zákon.
Takisto by som chcel sa spýtať, na základe čoho sa porušujú všetky zaužívané štandardy Obchodného zákonníka, na základe čoho majú veritelia, ktorí majú v zmysle zákona štandardizovaný pohľadávkovo-záväzkový vzťah, minimálne potvrdený účtovnými uzávierkami koncom každého roku, minimálne potvrdené a zákonom uznané uznanie dodacieho listu alebo faktúry alebo podpísaného záväzného zmluvného vzťahu, ešte raz prichádzať a dokazovať opodstatnenosť svojej pohľadávky.
Chcem sa zároveň spýtať, čo je dôvodom na porušovanie zákonov v oblasti personálnych aktov, pokiaľ ide o vedenie a. s. VERITEĽ. Chcem sa spýtať, ako je možné, že dochádza k porušeniu zákona tristodvanástky, ak u viacerých členov výkonných orgánov tejto spoločnosti evidentne k takémuto porušovaniu zákona dochádza. Nechcem hovoriť o menách, pretože naozaj informácie nie sú verejne dostupné, ale chcem zdôrazniť tento moment.
Rád by som dostal odpovede na tieto otázky a vysvetlenie, ako a prečo a na základe čoho dochádza k porušovaniu týchto zákonov.
Chcem sa zároveň spýtať, koľko stojí réžia a správa pohľadávok a finančných zdrojov akciovej spoločnosti VERITEĽ, chcem sa spýtať, odkiaľ zobrala na personálne vybavenie, materiálno-technické vybavenie, na počítače, informačný systém, bezpochyby pri správe pohľadávok vo výške dnes okolo 5,45 mld., plánovane vo výške 26,3 mld. korún, určite potrebné. Neverím, že to niekto píše s glotovými rukávmi za stolom niekde v tichosti a temných kútoch ministerstva.
Chcem sa spýtať, ako je možné, že nemôžeme finančné prostriedky, ak naozaj pochádzajú z verejných zdrojov, použiť štandardným spôsobom a zákonom stanoveným spôsobom, ako som už spomínal, formou návratnej finančnej výpomoci, tak ako to realizoval rezort financií vždy v zmysle zákona č. 303/1995 Z. z. cez kapitolu Všeobecnej pokladničnej správy priamo na účty zdravotných poisťovní alebo priamo na účty poskytovateľov, ktoré sú zriadené rezortom zdravotníctva, a tu chcem zdôrazniť, kde nemali ani zdravotné poisťovne nárok na používanie správneho fondu. To znamená, tieto peniaze išli koruna ku korune len na účel, ktorý stanovil zákon, ktoré boli veľmi jasne definované v každej zmluve medzi ministerstvom financií a zdravotnou poisťovňou v zmysle § 28 zákona č. 273/1994 Z. z.
Chcem sa zároveň spýtať, odkiaľ pochádza 3,45 mld. Sk. To je suma, ktorá vznikla ako inventarizácia záväzkov zariadení prechádzajúcich na vyššie územné celky a mestá a obce. A bolo avizované, že bude prostredníctvom Fondu národného majetku vyplatená zo zdrojov pochádzajúcich z privatizácie. Vzhľadom na to, že mi nie je jasné, odkiaľ tieto zdroje prichádzajú, rád by som počul vysvetlenie aj z Fondu národného majetku, pretože tento dlhodobo hovoril o svojom deficite, o nedostatku zdrojov. Informácia je, že na účtoch je tam dnes 3,45 mld. Sk, ktoré prišli z Fondu národného majetku. Odkiaľ a na základe čoho prišli?
Chcem sa spýtať, na základe akého zákona, akej zákonnej normy sa vytvára neopodstatnený nátlak na súkromný majetok, pretože štruktúra záväzkov, dámy a páni, v zdravotníctve alebo pohľadávok v zdravotníctve má dnes výrazne súkromný charakter. Len na ilustráciu poviem, v tej sume 3,4 mld., a nech ma opravia kolegovia, ak sa mýlim, je viac ako 2 mld. pohľadávok súkromných vlastníkov. Sú to dodávatelia liekov, dodávatelia zdravotníckej techniky, stavebné práce, investičné celky a tak ďalej a tak ďalej, všetko proste to, čo v subdodávkach ten systém potrebuje.
Na základe čoho, akej právnej normy sa dnes tamojší pracovníci telefonicky, podotýkam, a opäť to berte s rezervou, a tu mi môžete naozaj vytknúť - jedna pani povedala -, obracajú na poskytovateľov, ktorí dlhé roky financovali deficit v zdravotníctve, a arogantným spôsobom je ponúkaných 80 % z istiny. A už vôbec môžu len snívať o oprávnenom a opodstatnenom príslušenstve, ktoré štandardom všade v civilizovaných krajinách ekonomických vzťahov je, u nás nie je. My už sme to zo zákona vyhodili ako účelový parciálny nástroj oddlženia. Teraz sa ukazuje, kde bola tá vízia tvorcov tohto typu reformy.
Dámy a páni, chcem zdôrazniť, že na tieto otázky, ktoré som položil, dúfam, dostanem odpoveď nielen ja, ale všetci, odborná verejnosť, poisťovne, lekárnici, špecialisti, súkromní lekári. Preto chcem váženú a ctenú Národnú radu požiadať o prijatie uznesenia, ktoré predkladám, a to, aby sme požiadali ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, aby do 5 dní od prijatia tohto uznesenia vystúpil v Národnej rade Slovenskej republiky s informáciou pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a predložil písomne všetky informácie súvisiace s akciovou spoločnosťou VERITEĽ a projektom na oddlženie zdravotníctva.
Na záver, dámy a páni, najmä sa obrátim teraz, ako to tradične býva v týchto apeloch, na priateľov a kolegyne a kolegov z koaličných klubov, chcem požiadať o podporu tohto návrhu. Nepochybujem, že pán minister Zajac vás vo vašich či už profesijných kluboch alebo koaličných poslaneckých kluboch presviedča, že treba tento návrh zmietnuť zo stola, že je to neopodstatnené, že my sme všetci tí zlí lobisti, ktorí chceme zlé zdravotníctvu, že mu hádžeme polená pod nohy a chceme, aby bol v zdravotníctve väčší chaos, a že sledujeme svoje parciálne politické ciele. Chcem vás ubezpečiť, že to tak naozaj nie je. A v logike veci mojej žiadosti ešte raz chcem zdôrazniť, ak som sa ja v dnešnom svojom vystúpení a všetci tí, ktorých vystúpenia predchádzali tomuto môjmu vystúpeniu, mýlili, a všetko to, čo som naznačil, alebo všetko to, na čo som sa pýtal, nie je pravda, nevidím dôvod, aby pán minister na základe takéhoto uznesenia neprišiel a všetky tieto veci veľmi jasne neozrejmil a nevysvetlil. A ak je naozaj pán minister presvedčený, že to tak nie je, nemôže mať problém sem prísť a vystúpiť. Ja vás chcem poprosiť, dajte mu tú šancu a nech je to v záujme občanov a celého slovenského zdravotníctva. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k predloženému návrhu uznesenia.
Prosím, pán poslanec, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému bodu programu. Pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ja by som len veľmi krátko chcela trošilinku navrhnúť a poopraviť uznesenie v tom zmysle, že je potrebné, aby materiál, ktorý dostaneme do Národnej rady, bol v prvom rade prerokovaný vo výbore, pretože tam, myslím si, máme odborníkov, ktorí nám môžu dať odporúčanie a ktorí môžu adresnejšie rokovať o danej téme.
A ja navrhujem, aby uznesenie, ktoré predložil pán poslanec, bolo poopravené nasledovne: "Národná rada Slovenskej republiky žiada ministra zdravotníctva, aby do 5 dní od prijatia tohto uznesenia predložil písomne všetky informácie súvisiace so spoločnosťou VERITEĽ, a. s., a projektom na oddlženie zdravotníctva poslancom Národnej rady, a žiada ministra zdravotníctva, aby následne vystúpil v Národnej rade Slovenskej republiky s informáciou pre poslancov Národnej rady po predchádzajúcom prerokovaní písomných materiálov vo výbore pre zdravotníctvo."
Toto som odkonzultovala aj s pani predsedníčkou výboru, ktorá na utorok zvolá výbor pre zdravotníctvo, aby tieto písomné materiály boli prerokované a následne zaradené v budúcom týždni, keď bude pán minister na Slovensku, na rokovanie tieto materiály. Myslím si, že jeho pracovníci môžu pripraviť materiály písomne do pondelka, kým pán minister nepríde, a myslím si, že bude veľmi dobre, ak dostaneme odborné odporúčanie poslancov z výboru pre zdravotníctvo. Ďakujem veľmi pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chcem len poprosiť o jednu vec naozaj teraz v záujme dobrého prerokúvania tohto návrhu uznesenia. Podľa informácie z Úradu vlády aj z ministerstva pán minister je celý tento týždeň na zahraničnej služobnej ceste. Ja som presvedčený, že vypracovanie takejto správy bez prítomnosti ministra bude veľmi obtiažne. Preto sa pýtam, či by sme nemohli ten termín limitovať tak, aby sme dali ministrovi aspoň dva-tri dni možnosť byť doma a konzultovať a pripravovať tento materiál. Ja, samozrejme, tiež súhlasím, aby predtým, ako budeme v pléne rokovať o predloženej správe, rokoval o materiáli gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, ale ešte raz chcem poprosiť navrhovateľa, či by sme nemohli s tým termínom pracovať tak, aby sme naozaj zabezpečili kvalitnú správu a osobnú angažovanosť sa ministra pri vypracovávaní tohto materiálu.
Pán poslanec, prosím o vaše stanovisko.
P. Paška, poslanec: Pán predseda, samozrejme, súhlasím. Naozaj ide o vec. A bolo by nezmyselné, aby som trval na niečom, čo by mohlo potlačiť zmysel tejto mojej požiadavky. Jediné, čo by som privítal, je, ten časový horizont nemôže byť postavený na dvoch-troch dňoch, ale bol by som rád, nielen keby sme boli schopní na tejto schôdzi Národnej rady o tejto problematike hovoriť vo výbore, pretože to sme schopní si zrejme zabezpečiť, ale aj aby to uznesenie malo taký charakter, aby aj v pléne Národnej rady sme mohli o tom hovoriť. Tak neviem. Aby sme to ohraničili do konca tejto schôdze, dá sa to?
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nie, do konca budúceho týždňa. Ja by som bol rád keby...
P. Paška, poslanec: Dobre. Takže potom upravme to uznesenie, že nie do 5 dní, ale do 30. októbra...
P. Hrušovský, predseda NR SR: No ja to ešte trošku, pán poslanec, preformulujem. Do 30. 10. 2003 materiál prerokujeme na tejto schôdzi Národnej rady. Je súhlas s takýmto postupom? Ďakujem pekne.
Končím rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pánovi poslancovi Paškovi.
Požiadam teraz pána ministra hospodárstva, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky začal uvádzať postupne 6 návrhov zákonov, pri ktorých ho vláda poverila, aby ich uviedol a odôvodnil na schôdzi Národnej rady, pričom prvý z nich je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách,
ktorý prerokúvame ako tlač 385.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách, na prvé čítanie.
Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 27. augusta 2003 a prijala k nemu uznesenie č. 809.
Navrhovaná právna úprava má za cieľ dosiahnutie plnej kompatibility s právom Európskej únie upravujúcim oblasť poštových služieb a odstránenie formulačných a legislatívnotechnických nepresností súčasnej platnej úpravy. V praxi vyvolávajú tieto úpravy výkladové problémy. Transpozíciou smernice 2002/39/ES z 10. júna 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES z hľadiska ďalšej liberalizácie trhu poštových služieb spoločenstva, sa predovšetkým znížia hmotnostné a cenové limity vyhradenej oblasti zo súčasných 1 000 g a 350 g na 100 g do konca roku 2005 a následne na 50 g, pričom plná liberalizácia sa podľa smernice predpokladá najskôr v roku 2009. Tieto hmotnostné limity sa nebudú uplatňovať, ak je cena rovnaká alebo vyššia ako trojnásobok poštovej sadzby, do konca roku 2005, a následne 2,5-násobok podľa tarify poskytovateľa univerzálnej služby za zásielku s obsahom korešpondencie prvého hmotnostného stupňa najrýchlejšej kategórie. Takto stanovené limity majú zabezpečiť dostatočné krytie finančného bremena vyplývajúceho z poskytovania univerzálnej služby.
V súlade so smernicou 97/67/ES o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšení kvality služieb boli upresnené niektoré definície ako napr. definícia poštovej služby, poštovej zásielky, univerzálnej poštovej služby a jej rozsah, ako aj ustanovenia o poštovom platobnom styku. V navrhovanom zákone sa upresňujú niektoré kompetencie regulátora, súčasného Poštového úradu. Návrh zákona ďalej upresňuje a dopĺňa niektoré súčasné ustanovenia podľa skúseností získaných z uplatňovania zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách.
Navrhovaná právna úprava nezakladá nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nebude mať dopad ani na verejné financie.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, záverom vás žiadam o prijatie predloženej vládnej novely zákona a schválenie jej postúpenia do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.
Teraz prosím pána poslanca Jasovského, ktorého poveril výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona.
J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením z 9. januára ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v príslušných ustanoveniach zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že táto problematika nepatrí medzi priority Európskej dohody o pridružení.
Návrh zákona patrí k prioritným úlohám vlády Slovenskej republiky vyplývajúcim z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 9. októbra 2002 a medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky v roku 2003. Je úlohou zahrnutou do plánu legislatívnych úloh na rok 2003.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. septembra 2003 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
V súlade s navrhovaným si vás dovolím poprosiť, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Jasovský. Zároveň mu udeľujem slovo. Nech sa páči.
J. Jasovský, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som k tomuto návrhu zákona, hoci ide len o prvé čítanie, povedal niekoľko slov.
Je mi trošku ľúto, že tu nie je pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, pretože 4 zákony, ktoré sú predkladané, sú, myslím, dostatočným dôvodom na to, aby pán minister bol tu, aj keď chápem, že je na pracovnej ceste. Pamätám si ale časy keď som bol ja minister a nemohol som si dovoliť služobnú cestu v čase, keď som predkladal návrhy zákonov do parlamentu, musel som zmeniť svoj pracovný program.
Myslím si, že hovoriť o pošte a o dôvodoch a možnostiach, ako pošta funguje, by bolo zložité. Mám pripravené veľké vystúpenie, ktorým budem zrejme hovoriť v druhom čítaní. Skúsim povedať len niekoľko slov k oblastiam, ktoré dôverne poznám a pri ktorých si myslím, že by pošta mohla pôsobiť trošku iným spôsobom.
Slovenská pošta v posledných obdobiach vkladá značné množstvo prostriedkov do rozvoja. Súvisí to možno aj s tým, že aj profesijne je vedenie Slovenskej pošty súčasné orientované určitým smerom, a preto aj Slovenská pošta vypracovala mnohé projekty, ktoré sa dotýkajú oblasti informatizácie, informatiky, čo by bolo správne v súlade s rozvojom tejto spoločnosti.
Chcem povedať ale niekoľko slov k projektom veľmi stručne, do ktorých pošta vkladá nemalé prostriedky, ale kde, bohužiaľ, Slovenskej pošte sa prostriedky vložené do týchto projektov nevracajú tým tempom, ako by Slovenská pošta očakávala.
Mohol by som hovoriť o Projekte rozvoja kuriérskych a expresných podnikov, kde treba konštatovať, že Slovenská pošta po troch rokoch nábehu dosiahla hospodársky výsledok mínus 34 mil. Sk, to znamená, že tento projekt bol pripravený úspešne, pretože spôsobuje, čím viac sa Slovenská pošta v tomto projekte snaží, tým väčšiu stratu jej produkuje.
Mohol by som hovoriť o automatizácii poštových operácií, ale zrejme by som tiež musel konštatovať, že Slovenská pošta dnes nepokračuje v tomto projekte. A tak ako sme zanechali 200 plne automatizovaných pôšt, nie je dnes automatizovaná ani 201. pošta.
Mohol by som hovoriť o ekonomickom informačnom systéme SAP R/3, ktorý Slovenská pošta začala zavádzať. Ale musím povedať, že aj keď pilotný projekt považujem za úspech, že náklady s týmto projektom súvisiace sú mimoriadne vysoké.
Mohol by som hovoriť o Manažérskom informačnom systéme, kde celkové náklady, škoda, že tu nie je pán minister, aby to počul, predstavovali 233 mil. Sk. Je to investícia, ktorá je mimoriadne zle umiestnená a ktorá pre Slovenskú poštu nepriniesla žiadny úžitok.
Mohol by som hovoriť o elektronickej pošte, čo je ďalší z rozvojových projektov Slovenskej pošty, ale treba znovu konštatovať, že tento projekt si vyžiada neúmerne vysoké investičné náklady, ktoré pôjdu na úkor klasických poštových činností.
Chcem konštatovať, že do rozvojových projektov Slovenská pošta vkladá enormné množstvo prostriedkov, ale že prevádzka Slovenskej pošty dnes pracuje v oveľa horších podmienkach ako v časoch, keď som z nej odchádzal. Mnohé pošty naďalej nemajú WC, zateká voda do pôšt. Myslím si, že tým, že sa pošta snaží modernizovať, je to síce správne, len, bohužiaľ, návratnosť týchto prostriedkov nie je.
Ja sa pokúsim vystúpiť s oveľa väčším teda mojím priestorom v druhom čítaní, a preto dnes môžem len konštatovať, že zákon o poštových službách, resp. jeho novelizácia napriek tomu, že je v určitom kontravzťahu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a Slovenskej pošty, je potrebný, je ho potrebné schváliť, je ho potrebné posunúť do druhého čítania, ale zrejme bude potrebné, aby ešte najmä výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vyladil vzťahy, ktoré škrípu a kde niektoré ustanovenia tohto zákona sú len subjektívnym názorom vedúcich predstaviteľov organizácie, ktorej sa tento zákon dotýka. Nemyslím si, že je to správne. Zákon by sme mali pripraviť tak, aby mal logiku a aby neumožňoval pokračovať v monopole Slovenskej pošty, aj keď určité výsadné postavenie táto musí mať, ale myslím si, názory, ktoré dnes proklamuje Slovenská pošta, že z 1 600 funkčných pôšt chce 600 zrušiť, nie sú názormi správnymi a nie sú v intenciách fungovania budúcnosti Slovenskej pošty. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jasovský bol jediný prihlásený do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o návrhu zákona o poštových službách.
Prosím pána ministra hospodárstva, aby uviedol ako druhý v poradí
vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách,
ktorý prerokúvame ako tlač 394.
Pán minister, máte slovo.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť na prvé čítanie vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách.
Predložený vládny návrh zákona zrušuje a nahrádza súčasný zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. Vláda pristúpila k príprave novej legislatívnej úpravy v tejto oblasti vzhľadom na skutočnosť, že Európsky parlament a Rada prijali pre oblasť elektronických komunikácií nový legislatívny regulačný rámec. Z pohľadu tohto nového regulačného rámca je súčasný zákon o telekomunikáciách nedostatočný a nevyhovujúci. Zosúladenie európskej legislatívy a legislatívy Slovenskej republiky si preto nevyhnutne vyžiadalo vytvorenie novej legislatívnej úpravy v podobe návrhu zákona o elektronických komunikáciách. Návrh sa zároveň zameriava aj na odstránenie niektorých nedostatkov telekomunikačnej legislatívy zistených v súvislosti s doterajšími poznatkami a praxou telekomunikačných subjektov.
Najvýraznejšie zmeny sa v porovnaní s existujúcim zákonom o telekomunikáciách uskutočnili najmä v oblasti regulácie elektronických komunikácií, ktorej cieľom je dosiahnutie efektívneho rozvoja hospodárskej súťaže, a tým aj výhodnejších cien pre užívateľa, kvality, lepšieho výberu služieb, a zároveň má zabezpečiť transparentnosť a právnu istotu pre všetky subjekty pôsobiace na vnútornom trhu Európskej únie. K tomuto cieľu následne smeruje aj posilnenie postavenia Telekomunikačného úradu SR a jeho právomocí.
Návrh zákona vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila dňa 10. septembra 2003 uznesením č. 841/2003 s pripomienkami, ktoré boli následne do návrhu zapracované.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte vás požiadať o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona v prvom čítaní a následné postúpenie do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.
Prosím pána poslanca Janiša, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma určil za spravodajcu k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika je upravená v rámcovej smernici a štyroch špecifických smerniciach Európskeho parlamentu a Rady.
Navrhovaný zákon patrí medzi prioritné úlohy vlády a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
K samotnému zákonu veľmi stručne, že elektronické komunikačné siete a služby sú kľúčovým faktorom na siete do informačnej spoločnosti. Je to nový pojem, ktorý nahrádza doteraz používaný pojem telekomunikácie, nový pojem čo do obsahu súboru komunikačných sietí. Navrhovaný vládny zákon komplexne odstraňuje nedostatky a právne vzťahy súčasnej telekomunikačnej legislatívy, regulácie súťaže jednoznačným určením relevantných trhov, zjednodušuje vstup podnikov na trh elektronických komunikácií. Navrhovaný zákon o. i. upravuje a posilňuje pôsobnosť Telekomunikačného úradu.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Ďalej navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre verejnú správu, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďalej odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi, za uvedenie návrhu zákona.
Chcem oznámiť, že do rozpravy sa k návrhu zákona prihlásil pán poslanec Jasovský, ktorému zároveň udeľujem slovo.
Ešte predtým, ako vystúpi, chcem na balkóne Národnej rady privítať žiakov V. základnej školy zo Zvolena. (Potlesk.)
Nech sa páči, pán poslanec Jasovský.
J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, dovoľte aj mne ako človeku, ktorý žije vo Zvolenskej Slatine, pozdraviť svojich susedov.
Budem hovoriť k zákonu o elektronických komunikáciách pretože som vždy vystupoval k zákonom, ktoré sa dotýkajú telekomunikácií. Ja chápem, že pán minister Rusko má asi málo času, ale zase sa mi na druhej strane patrí ako slušnému človeku vrátiť to ministrovi dopravy, ktorý úspešne riadil jeho rezort v čase, keď tento post nebol obsadený. Takže myslím, že si určite z radosťou vypočuje moje názory a návrhy k tomuto zákonu.
Dámy a páni, vstup Slovenska do Európskej únie a jeho existencia predpokladá plnenie mnohých podmienok Európskej únie, ktoré podľa názoru predstaviteľov Európskej únie a Európskej komisie vedú k prosperite Európy vrátane Slovenska. V oblasti telekomunikácií boli preto prijaté mnohé smernice, predpisy a nariadenia, ktoré vytvárajú regulačné rámce, podľa ktorých sa majú rozvíjať telekomunikačné služby a siete v záujme väčšej kvality, prístupných cien a spokojnosti zákazníkov vo všetkých ohľadoch.
Vzhľadom na konvergenciu informačných a telekomunikačných technológií vznikol v poslednom období nový termín, a to "elektronické komunikácie". Vývoj v oblasti týchto technológií napreduje obrovským tempom a prakticky denne vznikajú nové typy služieb, ktoré uľahčujú užívateľom lepšiu orientáciu v hektickom spôsobe života. Úroveň ekonomiky jednotlivých krajín sa stala priamo úmernou úrovni elektronických služieb, bez ktorých je rozvoj prakticky nemožný. Alfou a omegou sa stal rozvoj efektívnej súťaže, ktorá, ako sa ukázalo, je jedinou cestou k naplneniu vysokých cieľov Európskej únie.
Situácia na Slovensku ale v tejto oblasti nie je uspokojivá. Prevzatie regulačného rámca v roku 1998 bolo iba v deklaratívnej podobe, pretože dnes platný zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, ktorý mal tento rámec implementovať do praxe, sa ukázal ako nedokonalý a, dá sa povedať, v mnohých ohľadoch, a nebojím sa to povedať, zlý.
Snahu spracovateľov degradovali rôzne vplyvy ekonomicky silných skupín, možno skupiniek a štátny záujem o čo najdlhšie zachovanie monopolných podmienok pre Slovenské telekomunikácie, čo sa odzrkadlilo aj v privatizačnej zmluve, ktorá pre investora Deutsche Telekom vytvorila teplú perinu na dlhé obdobie. Je otázkou, prečo bol takýto úspešný vzťah investora Deutsche Telekom a vládnej garnitúry. Praktiky, ktoré uplatňuje Deutsche Telekom, nemám právo spomenúť, aj keď sa teším, že stojím teraz na tomto mieste, kde mám naozaj stupeň imunity asi dosť vysoký, ale chcem len poznamenať, že aj vysoká pokuta, ktorú dostal Deutsche Telekom v poslednom období, a je to 12,8 mil. eur, ktoré mu udelila Európska únia za zneužívanie dominantného postavenia, asi nebola daná náhodne. Na Slovensku, bohužiaľ, túto pokutu nemá kto uložiť, pretože síce pod tlakom verejnosti nových investorov v alternatívnych operátoroch, ako aj u predstaviteľov Európskej únie a Komisie bola v minulom období vyvíjaná aktivita smerujúca k náprave formou predloženia návrhov noviel telekomunikačného zákona, ktoré by možno zlepšili situáciu a vytvorili podmienky pre vznik konkurenčného prostredia v oblasti telekomunikácií, ale, musím konštatovať, táto snaha vždy stroskotala na prezidentovi Slovenskej republiky, ktorý podľahol tlaku odporcov týchto noviel a formou nepodložených a niekedy, prepáčte mi, až trápnych a naivných pripomienok vrátil tieto novely do Národnej rady, čím spôsobil, že neboli schválené.
Tento stav vyhovuje dominantnému operátorovi, o ktorom som už hovoril, ale hlavne Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky, ktorý za nedokonalosť zákona skrýva svoju neschopnosť regulovať trh telekomunikačných služieb. A tým zamedzuje právo na tvorbu konkurenčného prostredia. A to právo je, prosím, ústavným právom. Telekomunikačný úrad vytvára veľkolepé podmienky Slovenským telekomunikáciám na likvidáciu konkurencie už v zárodku jej vzniku.
Dnes máme v rukách návrh zákona o elektronických komunikáciách, dámy a páni. Prijatie tohto zákona, ktorý vychádza z regulačného rámca Európskej únie z roku 2000, môže uvedenú situáciu podstatne zlepšiť. A keďže som vystupoval ku všetkým novelám a zákonom, ktoré tu boli, hovorím aj dnes k tejto ďalšej novele, aj keď to už nie je zákon o telekomunikáciách, ale zákon o elektronických komunikáciách. Ale musím povedať, že ani tento návrh zákona, samozrejme, dokonalý nie. Je otázkou, či si to niekto všimne a vráti tento návrh zákona znovu do parlamentu s akýmisi pripomienkami, že napr. nie sú dostatočne vysoké písmená, ktorými je zákon písaný. Je poplatný ale tento zákon, jeho návrh rýchlosti jeho spracovania, ktorá vychádzala zo situácie a z tlaku, ktorý v tejto snemovni vznikol v súvislosti s neschválením novely dnešného zákona a zo snahy spracovateľa dodržať termín účinnosti stoj čo stoj, aby neprišlo k ďalšej blamáži, dámy a páni, vo vzťahu k Európskej únii. Priestor na verejnú diskusiu k tomuto návrhu zákona bol poskytnutý iba deklaratívne, a nie v skutočnosti. Pripomienky vnútrorezortných, mimorezortných, ale aj rôznych profesijných združení neboli konzultované v dostatočnej miere napriek snahe výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, a preto tieto pripomienky ani zapracované v návrhu zákona neboli, resp. boli, ale len v obmedzenej miere.
Napriek tejto skutočnosti, dámy a páni, som slušný a dobrý. Tento návrh zákona vytvára predpoklady na zmenu k lepšiemu a jeho prijatie je potrebné. Hovorím to už možno neviem koľký raz v súvislosti so zákonmi týkajúcimi sa telekomunikácií. Taktiež je potrebné, aby sa ale čas do definitívneho prijatia tohto zákona využil na spracovanie kvalitných pozmeňujúcich návrhov, ktoré by návrh zákona vylepšili.
V prvom rade, dámy a páni, je potrebné vyriešiť postavenie Telekomunikačného úradu, vytvoriť mu naozaj podmienky pre jeho činnosť. Síce po nich volá, ale na druhej strane súčasný stav Telekomunikačnému úradu vyhovuje. V zmysle návrhu zákona totiž zostáva Telekomunikačný úrad úradom štátnej správy a znovu bude financovaný z rozpočtu kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, pričom rozpočet na rok 2004 je nižší, ako bol rozpočet pre rok 2003. A to znamená, že v zmysle nového návrhu zákona bude mať síce viacej kompetencií, viacej právomocí, a teda povinností, ale menšie zdroje pre túto činnosť. Tento úrad je potrebné obsadiť kvalitným nezávislým personálom. Ale ten je potrebné, dámy, páni, aj zaplatiť, nie tak, aby sme mali také výhrady, ako máme v hospodárskom výbore k jeho činnosti. Dnešný stav je naozaj neuspokojivý, pretože rozhodnutia tohto úradu sú neodborné, nekompetentné, prakticky chybné, dámy a páni, čím sa vytvárajú podmienky pre rôzne kauzy, ktoré zbytočne zamestnávajú personál. A ten potom nemá čas na inú prácu. Schválený návrh zákona v predkladanej podobe pritom túto situáciu nezlepší.
Ďalším sporným bodom predkladaného zákona je povinnosť zabezpečenia zákonného odpočúvania, odpočúvania, dámy a páni, na vlastné náklady operátorov, tak ako je to praxou aj dnes. Tento stav mal opodstatnenie v čase, keď sme mali iba jedného prevádzkovateľa Slovenské telekomunikácie. A tie boli štátnym podnikom, ale to už dnes tak nie je. Dnes sú operátori v súkromných rukách, a preto direktívne siahať na ich majetok je protiústavné. Novela tohto zákona ale nerieši tento problém. Súkromní vlastníci predsa nemôžu znášať náklady na činnosť štátnych orgánov napriek tomu, že situácia v štátnom rozpočte je taká, aká je. A je napätá a bude z roka na rok ešte napätejšia, ak bude dochádzať k ďalšiemu odpredaju strategických podnikov, kde som vďačný pánu ministrovi za jeho vyjadrenia, že to tak rýchle nebude. Asi pochopil, že príjmová časť štátneho rozpočtu bude naďalej napätejšia a napätejšia. A súvisí to aj s predajom 51 % Slovenských telekomunikácii.
Šíria sa ale informácie, dámy a páni, aby aj účinnosť tohto zákona z 1. 1. 2004 bola posunutá k 1. 5. 2004, čo by, samozrejme, znovu vyhovovalo Slovenským telekomunikáciám, a teda aj pre Deutsche Telekom. Takéto snahy sú neprípustné, stratili sme veľa času neschválením noviel dodnes platného zákona a noví operátori a investori, ktorí sú pripravení vstúpiť na trh, sa dostávajú do neriešiteľnej situácie a posun termínu účinnosti by bol pre nich definitívne likvidačný.
Prosím teda, skutočne prosím, urobme všetko pre to, aby zákon o elektronických komunikáciách bol najlepší, aby naozaj vytvoril už priestor na rozvoj elektronických komunikačných služieb, to znamená, skúsme sa povenovať tým dvom bodom, o ktorých som hovoril, ide o Telekomunikačný úrad a odpočúvanie. Ďakujem pekne.