Deviaty deň rokovania
17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
24. septembra 2003 o 9.08 hodine
___________________________________________________
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali panie poslankyne a páni poslanci: Eva Antošová, Anton Danko, Miroslav Chovanec, Gustáv Krajči, Milan Rehák, Robert Nemcsics.
Budeme pokračovať v rokovaní prerušeným bodom o vládnom návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 285.
Prosím pána ministra Kaníka, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pani poslankyňu Kláru Sárközy, ktorú poveril výbor pre sociálne veci a bývanie, aby zaujala miesto pre navrhovateľov, a pána poslanca Buriana ako prvého ústne prihláseného do rozpravy, aby vystúpil. Na svetelnej tabuli máte mená poslancov, ktorí sa prihlásili k prerokúvanému bodu programu do rozpravy ústne.
Pán poslanec Hopta má procedurálny návrh. Nech sa páči, pán poslanec Hopta.
I. Hopta, poslanec: Vážený pán predseda. Keďže dnešná schôdzu alebo rokovanie máme dnes ukončiť, v mene poslaneckého klubu KSS navrhujem, aby sme dnes nerokovali o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení, tlač 283, a o vládnom návrhu zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Myslíme si, že sú to také dôležité zákony, že nebude dostatok času na ich dobré prerokovanie, odborné posúdenie a prijatie správnych rozhodnutí. Čiže navrhujem, aby sme o týchto zákonoch rokovali až na budúcej schôdzi Národnej rady.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, žiaľ, tento váš návrh nespĺňa náležitosti podľa zákona o rokovacom poriadku. Tieto body sú riadne zaradené na program 17. schôdze Národnej rady. Pán poslanec Malchárek navrhol vypustiť niektoré body programu na základe návrhu štyroch poslaneckých klubov, to znamená, že pán poslanec Malchárek návrh predniesol v súlade s rokovacím poriadkom.
Nech sa páči, pán poslanec Burian. (Hlasy v sále.)
J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovanú právnu úpravu považujem za finančne neefektívnu a nelogickú, keďže sa do budúcnosti uvažuje s presunom väčšej časti pôsobností tohto orgánu do obcí.
Z uvedeného dôvodu presun zamestnancov z verejnoprávnej inštitúcie do štátnozamestnaneckého pomeru pri opakovanom deklarovaní záujmov vlády Slovenskej republiky znížiť počty štátnych zamestnancov považujem za neefektívny a nehospodárny. Navyše, ak časť zamestnancov, ktorí sa stanú zamestnancami štátnej správy, po dvoch rokoch budú opätovne odovzdaní do konferencií a presúvaní do obcí. Vzhľadom na nemožnosť ich fyzického prerozdelenia z počtu 45 úradov špecializovanej správy do 2 883 obcí bude potrebné ich prepustiť zo štátnej správy. Tiež nie je zanedbateľná skutočnosť, že náklady spojené s ich štátnozamestnaneckým pomerom budú predstavovať miliónové sumy. Zásadným nedostatkom predloženého materiálu je absencia diferenčného vyčíslenia finančných nárokov na vykonávanú zmenu v súčasnosti a opakovane po dvoch rokoch, ako aj finančných nárokov osobitne na štátny rozpočet a osobitne na rozpočty obcí.
Tak ako som vystúpil v prvom čítaní tohto zákona, javí sa mi to, že presúvanie alebo rušenie verejnoprávnych inštitúcií a presúvanie tohto systému do štátnozamestnaneckého pomeru, myslím si, že nie je celkom v súlade s filozofiou aj tejto koalície vzhľadom na to, že očakávaná zmena štátnozamestnaneckého pomeru v podstate nie je, predpokladám, filozofiou tejto koalície v oblasti filozofie spravovania štátu, jedného z najhorších vlastníkov spravovania všetkých náležitostí.
Vzhľadom na to, že sa mi zdá byť tento zákon nelogický a jednoducho finančne obrovským zaťažením do budúcnosti a po všetkých peripetiách prepúšťanie štátnych zamestnancov alebo ich neumiestnenie v týchto obciach bude privádzať ďalšie a ďalšie náklady.
Dovoľte mi, aby som pri tomto bode dal pozmeňujúci návrh. V článku 4 bod 13 znie: § 18, § 18a s nasledovným znením: "Pri poskytovaní starostlivosti v oblasti sociálnych služieb občanov s duševnými poruchami a poruchami správania je možné použiť prostriedky obmedzenia občana v akútnom štádiu prejavov choroby, ako je to nevyhnutné na ochranu života alebo zdravia tohto občana, alebo na ochranu života alebo zdravia iných občanov."
Po druhé. "Ako prostriedky obmedzenia občana uvedené v ods. 1 sa použijú prednostne prostriedky netelesnej povahy, nevyhnutné telesné obmedzenia nariaďuje alebo schvaľuje odborný lekár. Každý prípad telesného obmedzenia musí mať občan zaznamenaný v osobitnom registri zriadenom na tento účel."
Po tretie. "Register telesných obmedzení občanov musí obsahovať zápis každého prípadu telesného obmedzenia občana, dôvody telesného obmedzenia občana, čas, kedy sa opatrenie začalo a skončilo, opis okolnosti prípadu spolu s uvedením príčiny pre nevyhnutnosť telesného obmedzenia občana, meno a podpis lekára, ktorý ho nariadil alebo schválil, a popis zranení utrpených zúčastnenými osobami." Navrhované znenie zákona zabezpečí použitie prostriedkov potrebných na ochranu života a zdravia s akútnymi duševnými chorobami a poruchami správania.
Uvedený návrh paragrafového znenia je akceptovaný aj fundovanými odborníkmi z oblasti psychiatrie, jej hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre psychiatriu docentom Pavlom Černákom.
Vo včerajšej rozprave, neformálnej rozprave v rámci poslaneckých lavíc tejto Národnej rady boli rôzne úvahy o tom, či takéto obmedzenia sú legálne, nelegálne, či majú, by som povedal, určitý vzťah k diskriminácii osôb alebo k obmedzovaniu osobnej slobody. Musím povedať, že terajšia prax vyvoláva takéto riešenia ako dosť nevyhnutné vzhľadom na to, že v ústavoch sociálnych služieb sa nachádzajú ľudia, ktorí sú v štádiu alebo ktorí sú preliečení a tento stav je však opakovaným alebo zaznamenáva recidívy, ktoré pri opakovanom psychickom narušení môžu vyvolávať dosť vážne problémy. A pri takýchto problémoch je otázkou, či znenie, ktoré je doteraz navrhované v § 18a, je dostatočnou možnosťou na to, aby sa zabezpečila ochrana ľudí, ktorí sa v týchto zariadeniach nachádzajú.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Sárközy.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Musím na začiatok povedať, že sa k tejto problematike vyjadrujem ako lekárka, ktorá má v obvode 20 rokov ústav sociálnej starostlivosti.
Pán poslanec, výbor pre sociálne veci a bývanie v spoločnej správe prijal § 18a, ktorý hovorí o tom, že pri poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb občana s duševnými poruchami a poruchami správania nie je možné použiť prostriedky telesného a netelesného obmedzenia občana, a to ani v akútnom štádiu prejavov choroby.
Vy navrhujete vo svojom pozmeňujúcom návrhu úplne iné. Pretože zrejme ten čas bude krátky, tak ja poviem aj to, ako ste to zdôvodňovali. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabrániť použitie akýchkoľvek obmedzení občana s duševnými poruchami a poruchami správania, ktorým sa poskytuje starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb a vytvorenie priestoru na predchádzanie možným prejavom zlého zaobchádzania. A čo je najdôležitejšie. Navrhovaná právna úprava zároveň zohľadňuje odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania v Slovenskej republike. Bolo to prijaté v októbri roku 2000.
Takže bola by som rada, keby sme sa nevracali do minulosti. Všetky tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, a celý článok 4 je konzultovaný s odborníkmi jednak z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj s legislatívou a sú plne v súlade s európskymi normami.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Burian chce reagovať. Nech sa páči.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Ja by som povedal, že vo večernej diskusii, ktorú sme tu mali pred mojím vystúpením, som si pozorne vypočul aj pripomienky, ktoré odzneli dnes. Ale chcem povedať, že v mojom návrhu, keď si presne prečítame znenie, ktoré je tu navrhované, je to pod nariadením a schválením odborných lekárov. Čiže ja nezavádzam niečo, čo by mohlo byť problematické alebo diskriminujúce pre človeka s duševným narušením. Bojím sa len jednej veci, že ak nič neurobíme, ak teda nebude takýto postup zabezpečený, môže sa celkom stať, že duševne narušený človek môže ublížiť sebe, a nielen sebe, ale aj ostatným, ktorí sa v tomto zariadení nachádzajú, lebo nie sú tam primárne ľudia s duševným narušením alebo nemali by byť primárne ľudia s duševným narušením v týchto zariadeniach.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta.
I. Hopta, poslanec: Pán predseda, takže opakujem svoj návrh. V mene štyroch poslaneckých klubov KSS, HZDS, Klubu nezávislých poslancov a Smeru navrhujem vypustiť z dnešného rokovania vládny návrh zákona o sociálnom poistení, tlač 283, a vládny návrh zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene niektorých doplnení zákona, tlač 284, s tým, že by boli prerokované na októbrovej schôdzi Národnej rady.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Hoptu, ktorý navrhuje, aby sme... Prepáčte, páni poslanci, bola dohoda, že počas rokovania schôdze Národnej rady nebudú rokovať výbory. To je čo za poriadok. Ktoré výbory sedia? Pán poslanec Hort, pán predseda?
Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Hoptu, aby sme body programu pod číslami tlačí 283 a 284 vyradili z rokovania.
(Hlasovanie.) Prítomných je 109 poslancov, za 47, proti 58, zdržali sa 2, nehlasovali 2.
Návrh sme neschválili.
Nech sa páči, pán poslanec Malchárek, ďalší v poradí prihlásený do rozpravy.
J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Budem veľmi krátky. Prednesiem len jeden pozmeňujúci návrh, a to k § 4 ods. 5 znie: "Ústredie riadi generálny riaditeľ. Generálneho riaditeľa ústredia vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny."
Zdôvodnenie. Z hľadiska postavenia štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti je vhodnejšie, aby vymenovala a odvolávala generálneho riaditeľa ústredia vláda Slovenskej republiky, a nie rezortný minister, keďže pôjde o najväčšiu sieť špecializovanej štátnej správy približne s 9-tisíc zamestnancami, rovnako ako napríklad prednostov krajských úradov.
Ďalej žiadam vyňať zo spoločnej správy, ak sa tak doteraz nestalo, body 11 a 12 s mojím odporúčaním tieto body neschváliť. Tým sa zachová pôvodný návrh vlády na zriadenie sídla špecializovanej štátnej správy v tejto oblasti v Bánovciach nad Bebravou.
Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Demeterová a pripraví sa pán poslanec Juščík.
M. Demeterová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. Ja takisto len krátko vystúpim s pozmeňujúcim návrhom k tomuto vládnemu návrhu a svoj pozmeňujúci návrh odôvodňujem tým, že v bode 14 spoločnej správy gestorský výbor schválil zmenu názvu novo vznikajúcich úradov a ja by som žiadala dôslednejšie uplatniť zosúladenie tejto zmeny s navrhovaným názvom, a preto by som žiadala vyňať na osobitné hlasovanie bod 14 zo spoločnej správy. V čl. 1, čl. 3 až 5 a v čl. 7 až 13 navrhujem, aby sa slová "ústredie sociálnych vecí a služieb zamestnanosti Slovenskej republiky" vo všetkých tvaroch v celom texte návrhu zákona nahradili slovami "ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny" a ďalej v príslušnom tvare sa slová "územný úrad sociálnych vecí a služieb zamestnanosti" vo všetkých tvaroch v celom texte návrhu zákona nahradili slovami "úrad práce, sociálnych vecí a rodiny".
V nadväznosti na zmenu názvov orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čl. 1 je potrebné terminologicky zosúladiť aj ďalšie články, ktorými sa vstupovalo do ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: S procedurálnym návrhom sa prihlásil pán poslanec Číž. Zapnite mikrofón pánu poslancovi. Nech sa páči.
M. Číž, poslanec: Pán predsedajúci, chcem vám oznámiť v zmysle rokovacieho poriadku, že hlasovacie zariadenie ma uvádza pri poslednom hlasovaní, že som neprítomný, pričom som sa zaprezentoval, pričom som bol za, a pritom mi svietila kontrolka o tom, že hlasujem za návrh. To znamená, že jednoducho hlasovacie zariadenie nefunguje a žiadam preto opakovanie hlasovania.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, môžete podľa rokovacieho poriadku podať námietku a Národná rada hlasuje o námietke. To znamená, že páni poslanci, vážené panie poslankyne, budeme hlasovať o námietke pána poslanca. Ak bude námietka prijatá, znovu budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Číža. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o námietke pána poslanca Číža.
(Hlasovanie.) Prítomných je 109 poslancov, za 46, proti 11, zdržalo sa 51, nehlasoval 1.
Konštatujem, že námietka pána poslanca nebola prijatá.
Takže budeme pokračovať v rozprave ďalej. Prosím technikov, aby vrátili na tabuľu zoznam prihlásených. Pán poslanec Tóth s faktickou poznámkou na pani poslankyňu Demeterovú? Nech sa páči, máte slovo. Nie.
Takže pán poslanec Juščík, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave. Pripraví sa pani poslankyňa Černá.
M. Juščík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. K tomuto zákonu tu už bolo vznesených veľa pripomienok a jednoznačne treba konštatovať, že záporných. Ja som jedným z tých, ktorý s týmto zákonom jednoznačne nesúhlasím. Pre to, čo tu bolo vznesené, súhlasím s tým a chcem len dodať. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že, žiaľ, pracujeme tak, že už vytlačený vagón hore, čo by potrebovalo ho len stabilizovať, spustíme späť a nanovo chceme pracovať a nanovo ho tlačíme hore. Vybudované búrame, nie aby sme zdokonaľovali. Aj tento zákon stavia tieto úrady do toho istého svetla. To, čo pracovalo, dá sa už hovoriť, sedem rokov, potrebujeme zase zmeniť a 13 rokov to opakujeme presne tak.
Preto ja budem stručný a predkladám pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu predovšetkým k prílohe č. 2 v zozname územných obvodov územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti navrhujeme v bode 39 vypustiť okres Medzilaborce z územných obvodov územného úradu, sídlo územného úradu Stropkov.
Po druhé. K prílohe č. 2 k zákonu v zozname územných obvodov územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti navrhujeme v bode 35 doplniť okres Medzilaborce do územných obvodov územného úradu, sídlo územného úradu Humenné.
Odôvodnenie. Celé územie okresu Medzilaborce je spádovo nasmerované na mesto Humenné. Z celkového počtu 23 obcí iba 3 obce, a to s počtom obyvateľov asi 700 obyvateľov, je výhodnejšie nasmerovať k mestu Stropkov, a ide o obce Oľka, Repejov, Rokytovce, a všetci obyvatelia celého okresu sú spádovo lepšie nasmerovaní na Humenné a dá sa povedať, že výhodnejšie z titulu aj dopravy, nie že je možná iba autobusová, ale aj vlaková doprava do Humenného.
Ďalším rozhodujúcim dôvodom, prečo je to potrebné zmeniť, a tak, ako to navrhujeme, sú aj vzdialenostné rozdiely medzi Humenným a Stropkovom medzi jednotlivými obcami. Uvediem len dva príklady. Napríklad z obce Svetlice do Stropkova je celkovo 57 km, a je to autobusom. Ale zo Svetlíc do Humenného je len 31 km. Keby sme išli z obce Valentovce do Stropkova, je to 63 km, ale do Humenného len 28 km. Preto, ak chceme skutočne ľuďom vyjsť v ústrety a pomôcť im, treba vychádzať z tejto logiky.
A nemenej rozhodujúcim dôvodom je predovšetkým aj ekonomická sila jednotlivých okresov. Zoberme si príklad. V Medzilaborciach je nezamestnanosť vyše 20 percent. Taká istá nezamestnanosť je aj v okrese Stropkov. No a my ich spojíme, spojíme dva chudobné, urobíme jeden väčší, ale chudobný, pričom okres Humenné má oveľa nižšiu nezamestnanosť okolo 16 percent, je priemyselne rozvinutejší, a teda je väčší predpoklad, že chudobným Medzilaborciam môžeme viacej pomôcť.
V súčasnosti aj všetky úrady v Humennom sú lepšie vybudované i všetky štruktúry ako v Stropkove. Preto predkladám tento pozmeňujúci návrh. Odovzdávam ho spravodajkyni a prosím vás, skutočne buďme seriózni, a prosím vás aj o podporu tohto návrhu.
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou, pán poslanec Hopta. Nech sa páči. A ešte aj pán poslanec Šimko. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Hopta.
I. Hopta, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni. Ja by som chcel podporiť logické argumenty svojho predrečníka pána poslanca Juščíka. Chcem len upozorniť na jednu veľkú nelogickosť v návrhu, ktorý predložila vláda. Ak v rámci verejnej správy a delenia pod obvodné úrady okres Medzilaborce bol zaradený pod okres Humenné, pretože stále bol súčasťou tohto okresu, ja absolútne nechápem, prečo by v rámci sociálnych úradov to isté územie malo byť zaradené pod iný obvodný úrad, čiže pod Humenné. Chcem upozorniť, že v rámci sociálnych záležitostí sa mnohé veci dejú aj v rámci odvolávania a tu už budú musieť ísť tí, ktorí bývajú v okrese Medzilaborce do Stropkova, pretože aj keď bude v Medzilaborciach vysunuté alebo detašované pracovisko, tak predsa budú musieť ísť do Stropkova.
Ja si myslím, že pán Prokopovič ako minister tejto vlády by si mal vystaviť svoj pomník iným spôsobom než tým, že urobí zo Stropkova okres. Mal by si svoj pomník vystaviť prácou pre tento národ, pre ľud tejto krajiny, mal by im dávať prácu, mal by im dávať chlieb, mal by im stavať byty, a ak chce, môže postaviť aj železnicu do Stropkova, len nech nepredkladá nezmyselné návrhy, ktoré nemajú nič spoločné s logikou.
Čiže, vážené dámy, vážení páni, ak vojde táto vláda niekedy do histórie, tak vojde aj nelogickým usporiadaním územných obvodov alebo úradov, ale aj sociálnych úradov. Majte to na pamäti, že to bude trvať iba dovtedy, dokedy budete vy vládnuť, a tá doba sa každým dňom kráti.
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šimko.
J. Šimko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pár poznámok k pánovi poslancovi Juščíkovi. Nie je pravda, že by Stropkov bol nepripravený, aby sídlo tohto úradu bolo v Stropkove. Myslím si, že sú všetky predpoklady, aby zvládol aj tieto kompetencie pre okres Medzilaborce. Veľmi presne sú v odôvodnení vyčíslené kilometre, teda chcem len pripomenúť, že vzdialenosť medzi Stropkovom a Medzilaborcami je o niečo menšia ako medzi Medzilaborcami a Humenným.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Juščík, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.
M. Juščík, poslanec: Ja by som chcel len k pánovi poslancovi Šimkovi. On má pravdu, že Medzilaborce k Stropkovu majú len 30 km, k Humennému 42, ale keď som hovoril, že Svetlice, tak zo Svetlíc do Medzilaboriec treba ísť 30 km a z Medzilaboriec späť do Stropkova ďalších 30. Tak tam je rozdiel. A pritom treba prestupovať. Do Humenného je priamy spoj. Takže ja nehovorím, že vy ste tam trebárs v Stropkove nevybudovali alebo nepripravili. Nemôžete hovoriť, že je to na tej úrovni, čo je v Humennom. Humenné, ktoré je tak dlho okresným mestom a má vybudované štruktúry také, aké má, nemôže sa porovnávať so Stropkovom. Ja viem, že každý bojuje za svoje. Bližšia košeľa ako kabát. Ale prosím vás, my nemusíme sami seba presviedčať. My potrebujeme presvedčiť ľudí dole a tí ľudia sú jednoznačne proti. A tí voliči chodia za mnou. Boli x-krát, prosím vás, robte niečo, nech nás nedávajú k Stropkovu. Preto nerobme to, čo tu už povedal pán poslanec Hopta, aby o chvíľu ktosi po vás musel prísť a meniť to. Robte to, čo chcú ľudia.
Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Černá. Pripraví sa pani poslankyňa Majdová.
E. Černá, poslankyňa: Milí kolegovia. Vo svojom vystúpení by som vám rada prezentovala nasledujúce návrhy. Ide o pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zákonu orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K čl. 4 bod 26 v § 69a ods. 1 znie: "Ministerstvo (ďalej len orgán štátneho dozoru) vykonáva dozor nad poskytovaním sociálnych služieb, najmä nad dodržiavaním základných ľudských práv a slobôd občanov pri poskytovaní sociálnych služieb. Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov tým nie sú dotknuté." V odôvodnení výkon štátneho dozoru nad poskytovaním sociálnych služieb, najmä nad dodržiavaním základných ľudských práv a slobôd občanov pri poskytovaní sociálnych služieb, je v súlade s § 66 zákona o sociálnej pomoci v pôsobnosti ministerstva.
V čl. 4 bod 26 § 69a ods. 2 písm. d) znie: "Zabezpečovanie nárokov, ktoré vyplývajú z právoplatných rozhodnutí vydaných príslušnými orgánmi vo veciach sociálnej pomoci na úseku sociálnych služieb." Ako odôvodnenie úpravou znenia sa upúšťa od explicitného vymedzenia orgánov, ktoré vydávajú rozhodnutia vo veciach sociálnej pomoci na úseku sociálnych služieb. Dozor nad zabezpečovaním nárokov, z ktorých je predmetom štátneho dozoru. Štátny dozor je zameraný len na dozor nad zabezpečovaním nárokov vyplývajúcich pre občana z právoplatných rozhodnutí príslušných orgánov, a nie na preskúmanie individuálnych správnych aktov, respektíve na vydávanie nových, čo by bolo v rozpore s vecnou príslušnosťou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ďalší návrh je návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny. To isté v čl. 4 sa dopĺňa nový bod 1, ktorý znie: Po prvé. V § 7 ods. 1 sa na konci pripája táto veta "na účely tohto zákona sa príspevok k prídavku na dieťa považuje za príjem". Poznámka pod čiarou k odkazu č. 9 znie: "9a zákon č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov." Doterajšie body 1 až 40 sa označujú ako body 2 až 41.
Po druhé. V čl. 9 sa za slová 1 až 5 vkladajú slová "a čl. 4 prvý bod 1". Odôvodnenie. Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 4. júla 2003 zákon č. 341, ktorým sa mení zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov. Nad rámec vládneho návrhu zákona schválila Národná rada Slovenskej republiky odporúčanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálnej veci a bývanie a doplnila predložený návrh zákona o bod 3. Týmto bodom sa zmenilo pôvodné znenie § 4 ods. 3 písm. e), ktorý znel "príplatok k prídavkom na deti" na nové znenie "príspevok k prídavku na dieťa". Túto zmenu výbor odôvodnil zosúladením znenia so súčasne platným zákonom č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa.
Je potrebné uviesť, že príplatok k prídavkom na deti bol zrušený s účinnosťou od 1. 7. 2001 a poskytoval sa v súvislosti so starostlivosťou o ťažko zdravotne poskytnuté dieťa. Dôvodom jeho zrušenia bolo odstránenie duplicity riešenia tej istej životnej situácie zo strany štátu, a to príplatkom k prídavkom na deti a novým príspevkom za opatrovanie podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
Príspevok k prídavku na dieťa je upravený zákonom č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a príspevku k prídavku na dieťa, ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2002, teda až rok po zrušení príplatku k prídavkom na deti. Príspevok k prídavku na dieťa má úplný charakter ako zrušený príplatok k prídavkom na deti a je určený nezaopatreným deťom, ktoré žijú v rodinách s nízkymi príjmami.
Poprosím, keby ste mohli podporiť tieto návrhy. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Majdová. Pripraví sa pani poslankyňa Mušková.
M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa. Dovoľte mi, aby som k predmetnému návrhu zákona predložila pozmeňujúci návrh, ktorý znie: V prílohe č. 2 k zákonu sa v 19. riadku vypúšťajú slová "okres Kysucké Nové Mesto" a v riadku 25 sa dopĺňajú slová "okres Kysucké Nové Mesto". Ide len o technické riešenie problému, ktorý vznikol podľa všetkého nedopatrením, keď sa všetky odbory Okresného úradu v Kysuckom Novom Meste sťahujú do Žiliny, okrem úradu pre sociálne veci, ktorý sa z neznámych dôvodov sťahuje, teda mal sa sťahovať do Čadce. Čiže prosím vás o podporu tohto návrhu, aby obyvatelia Kysuckého Nového Mesta nemuseli za svojimi vecami chodiť do dvoch rôznych okresov.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči, máte slovo.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený pán minister. Moji predrečníci vyjadrili výhrady k predloženému návrhu zákona. Nebudem sa už teda vyjadrovať k týmto problémom. Chcela by som sa vyjadriť k jedinému faktu, a to približovaniu správy vecí verejných smerom k občanovi. V mnohých prípadoch z predložených zmien sídiel sa táto správa od občana vzdiali.
Preto z tohto dôvodu v mojom vystúpení chcem navrhnúť také zmeny, aby občania nedochádzali k vzdialeným sídlam územných úradov. Chcem dať dva pozmeňujúce návrhy, a to v prílohe č. 1 zoznam sídiel územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti navrhujem rozšíriť o ďalšie sídlo územného úradu, a to pod poradovým číslom 25 vložiť 26 okres Bytča. Poradové čísla ostatných sídiel prečíslovať.
V prílohe č. 2 zo zoznamu sídiel územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb vyňať z čísla 25 Bytča a zaradiť ho ako okres Bytča pod poradovým číslom 26 a ostatné sídla prečíslovať. Navrhujem to práve z tohto dôvodu vzdialeného dochádzania občanov okresu Bytča do Žiliny.
Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka druhého okresu, z ktorého pochádzam, je to okres Kysucké Nové mesto. Je to ten istý dôvod, kde sa navrhuje za sídlo vzdialený okres Čadca. Preto navrhujem zoznam sídiel územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti rozšíriť o ďalšie sídlo územného úradu, a to pod poradovým číslom 19 vložiť číslo 20 Kysucké Nové Mesto, ostatné poradové čísla prečíslovať. A v prílohe č. 2 zo zoznamu sídiel územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb vyňať z čísla 19 Kysucké Nové Mesto a zaradiť ho ako okres Kysucké Nové Mesto pod poradové číslo 20, ostatné čísla podľa zmyslu prečíslovať.
V porovnaní s inými podobnými regiónmi, ktoré majú približný počet obyvateľov a v nich umiestnenými sídlami územných úradov, nechcem ich menovať, aby sa neurazili, že som ich na tejto pôde nejakým spôsobom spomenula, Kysuce spĺňajú všetky kritériá na umiestnenie dvoch územných sídiel v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, zvlášť ak nezamestnanosť v okrese Kysucké Nové Mesto osciluje pravidelne okolo 20 percent. Ak však túto zmenu, respektíve vytvorenie nového sídla neschválite, chcem poprosiť, aby ste aspoň schválili váš pozmeňujúci návrh vládnych poslancov, ktorý predložila pani poslankyňa Majdová z tohto dôvodu, aby sa okres netrhal na dve centrá, keďže obvodný úrad má ísť do Žiliny.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. No, pani poslankyňa, skončil som rozpravu.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Prepáčte, ja som ešte nedokončila.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Počkajte, to nie, to sa nedá, to nemôžete len tak. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme... (Hlasy zo sály - áno.) Dobre. Takže rýchlejšie som povedal, ako treba, že skončím, tak neskončím rozpravu, nech sa páči, môžete ešte.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Súhlasím. Pán minister, tak sa ospravedlňujem, neviem, či budete taký nadšený s tým, čo teraz poviem ďalej. Navrhujem, aby o všetkých bodoch spoločnej správy, ktoré hovoria o zmene sídla alebo vytváraní nových sídiel úradov štátnej správy, sa hlasovalo osobitne a takisto o všetkých návrhoch, ktoré boli predložené.
Ďakujem veľmi pekne za porozumenie.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, môžem skončiť rozpravu? Ďakujem. Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete mať záverečné slovo, poprípade komentár k rozprave? Nech sa páči.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Tento zákon, ako mnohí rečníci konštatovali, je vážnym zákonom. Vážne mení a zlepšuje systém štátnej správy v tejto oblasti. Som veľmi rád, že tu zazneli prevažne konštruktívne pripomienky a že aj zo strany opozície som počul mnoho podnetných návrhov, ktoré, aj keď niektoré možno nie sú v tomto zákone obsiahnuté, môžu byť predmetom ďalších zlepšovaní daného systému, pretože tento veľký systém naozaj bude potrebovať dôslednú starostlivosť. Tiež by som rád povedal, že ako sa ukázalo, možno 90, možno 85 percent rozpravy sa točilo okolo sídiel územných úradov, čo tiež svedčí o tom, že prirodzená snaha z hľadiska rôznych inklinácií k jednotlivým regiónom vedie k tomu, aby sa v snahe čo najlepšie presadiť záujem daného regiónu diskutovalo o týchto sídlach. Na druhej strane to znamená, keďže len zvyšný priestor bol venovaný samotnej podstate zákona, že asi ten zákon naozaj je potrebný a je kvalitný a že je ho potrebné prijať.
Chcel by som vysvetliť alebo možno vyvrátiť niektoré tvrdenia, ktoré sa všeobecne opakujú nielen z radov poslancov, ale radi ich preberajú médiá, a to tvrdenie, že dochádza k tomu, že niektorí klienti, občania budú dochádzať do iných úradov, ako dochádzajú doteraz. To vôbec nie je pravda. To naozaj, ja som to aj pri prvom čítaní zdôrazňoval, to vôbec nie je pravda, nedôjde k žiadnemu novému dochádzaniu do bližších či vzdialenejších centier, ako bolo dosiaľ. Súčasná sieť okresných úradov práce a okresných oddelení sociálnych odborov, teda okresných úradov zostáva zachovaná pre klientov daných úradov. Nijaký úrad sa nezruší, všetci tí, ktorí za sociálnymi dávkami alebo za podporou niekde prišli, na to isté miesto budú chodiť aj po schválení tohto zákona. To, že sa zužuje počet riaditeľstiev, je napĺňanie nášho programového cieľa debyrokratizovať, znížiť rozsah štátnej administratívy, znížiť počet úradníkov a znížiť počet riaditeľov. To je jediná vec, ktorá sa zmení. Pre klienta a pre obyčajného človeka sa k horšiemu nezmení nič a k lepšiemu veľmi mnoho.
Pár údajov na podporu tohto tvrdenia. Tým, že spojíme okresné úrady s Národným úradom práce, zlúčime dva úrady do jedného. To už je prvý veľký prínos. My nerozširujeme sieť úradov, ale ju zužujeme a ľudia budú chodiť na jedno miesto, dnes chodia na dve.
V júni 2003 89,5 percenta poberateľov dávky sociálnej pomoci tvorili evidovaní nezamestnaní. To znamená, takmer 90 percent ľudí chodilo do dvoch úradov. Podľa nového budú chodiť len do jedného. To je naozaj pre týchto ľudí podľa mňa veľký posun k lepšiemu. Znížením počtu riaditeľov dosiahneme úsporu v pracovných miestach, ktorým je zabezpečovanie obslužných činností, administratíva, technika a účtovníctvo a všetko možné, o tisíc ľudí. To znamená, že dôjde k zníženiu úradníkov v tomto sektore v prvej etape o tisíc ľudí a v ďalšej postupne o ďalších päťsto ľudí. To je ďalšia výrazná úspora.
Takisto dôjde ku všeobecným úsporám postupne o niekoľko stoviek miliónov korún, takže nie je vôbec pravdou to, že by to bolo finančne náročné alebo že by to zaťažilo štátny rozpočet. Naopak, prinesie to výrazné úspory.
Dôraz bude kladený na adresnejší a individualizovaný prístup ku klientom, pretože budú môcť byť ľudia vo väčšej miere nasadení do priameho kontaktu s klientom, a nie do administratívy, ktorou sa časť ľudí musí dnes zákonite zaoberať. To znamená, nezvýši sa v žiadnom prípade žiadne dochádzanie za jednotlivými službami.
Ja by som nechcel prechádzať jednotlivé pripomienky. Mnohé z návrhov na zmeny presunov medzi pôsobnosťou územných úradov sa dajú akceptovať a myslím si, že aj budú akceptované, ale dôrazne by som chcel odmietnuť návrhy na vytváranie nových úradov, nových riaditeľstiev, pretože to ide proti zmyslu toho, že zužujeme a znižujeme počty riaditeľov, počty úradníkov, ktorí neslúžia priamo klientovi, takže súčasný počet by som jednoznačne žiadal, prosil a odporúčal zachovať a tam, kde je to opodstatnené, môže, samozrejme, dôjsť k jednotlivým presunom medzi jednotlivými územnými sídlami.
Každé mesto, každý súčasný či nesúčasný okres má dostatok argumentov, prečo práve jeho mesto je na to najlepšie. To by sa naozaj dalo donekonečna argumentovať, jedni môžu argumentovať počtom nezamestnaných, druhí zas naopak počtom, ako úspešne znížili nezamestnanosť a ako to vedia robiť. Ale táto debata by asi nemala víťaza a nemala by konečného spravodlivého.
Pri jednej veľmi často diskutovanej otázke by som sa pozastavil odhliadnuc od toho, alebo prejdem k vecnej podstate veci. Široko sa tu diskutovalo o Banskej Štiavnici a ako kontre Žiari nad Hronom. Ku všetkým argumentom, ktoré každé mesto, ako som povedal, môže prednášať na svoju podporu a obranu, tu je jeden špecifický prvok pri tomto sídle územného úradu.
Národná rada v roku 2002 zákonom č. 100/2002 Z. z. prijala zákon o rozvoji a podpore Banskej Štiavnice a jej okolia, kde sa v § 1 ods. 1 hovorí, že "vláda bude vytvárať a podporovať rozvoj nových administratívnych kapacít v meste Banská Štiavnica". My ako predkladatelia ustanovením sídla územného úradu do Banskej Štiavnice sme neurobili nič iné, len sme rešpektovali literu zákona. A myslím si, že keď Národná rada schváli zákon, je na to, aby sa rešpektoval a je ťažké sa na nás hnevať za to, že takýto zákon rešpektujeme. A pričom znova len podčiarknem, v žiadnom prípade neplatia tie, musím povedať, demagogické argumenty, že niekto zo Žiaru nad Hronom bude dochádzať do Banskej Štiavnice. Nebude. Všetci budú dochádzať len tam, kde dochádzajú dnes, ba dokonca, samozrejme, bude našou snahou rozšíriť obslužné pracoviská a natiahnuť ich aj do miest, kde dnes ešte nie sú. Napríklad, keď hovoríme o tomto území do Kremnice, aby sme priblížili túto štátnu správu čo najviac občanom.
Takže ja ďakujem všetkým za konštruktívne pripomienky, naozaj tu zazneli mnohé, a poprosím Národnú radu, aby videla potrebu takéhoto skvalitnenia štátnej správy ako nástroj na ďalšie znižovanie nezamestnanosti a zlepšovanie služieb občanom, služieb zamestnanosti, a poprosím, aby to nevideli politicky, ale skutočne vecne, a poprosím o podporu tohto zákona.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani spravodajkyňa, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, ja by som sa chcela v krátkosti vyjadriť ku spôsobu hlasovania, ktoré bude potom nasledovať. V rozprave vystúpilo trinásť poslancov, z nich dvanásti podali pozmeňujúce návrhy. Pretože je to veľké kvantum pozmeňujúcich návrhov, musíme to zosúladiť jednak so spoločnou správou, preto vás žiadam, aby sme o tomto bode programu nehlasovali teraz, ale až potom, keď to zosúladíme s legislatívcami.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ja chcem navrhnúť trošku iný postup, aby sme prerokovali ešte ďalšie dva sociálne zákony a až potom, samozrejme, každý klub k prerokovaným zákonom aj pozmeňujúcim návrhom by si mohol sadnúť, to znamená, boli by zasadnutia jednotlivých klubov k tým zákonom, až potom by sme hlasovali. To znamená, že pred hlasovaním by sme ešte dali čas jednotlivým poslaneckým klubom na to, aby si zjednotili svoje názory k prerokovaným otázkam aj k pozmeňujúcim návrhom. Je s tým všeobecný súhlas. Ďakujem veľmi pekne.
Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení. Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 283, spoločnú správu výborov máte v tlači 283a.
Prosím teraz pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.