A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, pán minister, podľa návrhu zákona orgánmi štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti majú byť Ústredie sociálnych vecí a služieb zamestnanosti 294 zamestnancami, 45 úradov sociálnych vecí a služieb zamestnanosti s 88 detašovanými pracoviskami s 8 347 zamestnancami. Celkový počet zamestnancov orgánov tejto špecializovanej štátnej správy má predstavovať číslo 8 641. Orgány špecializovanej štátnej správy sa majú vytvoriť z odborov sociálnych vecí krajských úradov, okresných úradov a Národného úradu práce. Navrhuje sa, aby sa agenda výberu príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a do garančného fondu, ako aj výplaty podpôr v nezamestnanosti a dávok z garančného fondu aby sa presunula z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu. S návrhom na vyňatie výberu poistných príspevkov spod agendy Národného úradu práce vcelku možno súhlasiť ako so systémovým krokom, ktorý má viesť k systematickému zjednoteniu výberu príspevkov na sociálne poistenie, k tvorbe jednotného poistného zdroja.

Pozitívom je to, že v porovnaní so súčasným stavom komunikácie s dvomi úradmi, NÚP a Sociálnou poisťovňou, bude zamestnávateľ, právnické a fyzické osoby komunikovať len s jedným úradom, a to Sociálnou poisťovňou. Treba v súvislosti s presunom výberu poistných príspevkov z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu poukázať však na to, že takéto riešenie si vyžiada ďalšie finančné prostriedky v Sociálnej poisťovni do vybudovania informačného systému a technickej podpory, do investičného a personálneho zabezpečenia, čiže nový informačný systém pre platiteľov bol vybudovaný v rámci NÚP, pokiaľ si pamätám, v roku 2000.

Návrh zákona rieši len čiastočne jednotný výber poistných príspevkov. Nezaoberá sa zdravotným poistením, ako aj cieľovým riešením výberu, odvodov, za čo možno považovať výber odvodov cez daňové úrady. Navrhovaným riešením, zabezpečením výberu príspevkov na poistenie v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 nesie v sebe riziká, najmä v možnej vysokej miere nefunkčnosti výberu príspevkov od 1. 1. 2004, ako aj v možnom jednorazovom prepade výberu pri zmenách miesta výberu. Mám na mysli NÚP, odhaduje sa v tomto prípade podľa zistenia možný prepad príjmov okolo 200 mil. Sk. Uvedené riziká by sa v návrhu zákona, myslím si, mali eliminovať.

S návrhom na presun pôsobnosti v poskytovaní podpôr v nezamestnanosti a dávok z garančného fondu z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu v zásade možno súhlasiť vzhľadom na to, že sa ním sleduje systematické zjednotenie dávok sociálneho poistenia, tvorba jednotného zdroja dávok. Vidím však súvislosti s navrhovaným riešením aj určité negatíva, ktorými sú predovšetkým absencia optimalizácie úradovní špecializovanej štátnej správy, po ďalšie, potreba ďalších finančných prostriedkov do vybudovania informačného systému investičného a personálneho zabezpečenia v Sociálnej poisťovni, po ďalšie, absencia inštitucionálneho organizačného a procesného prepojenia riadiacich procesov medzi agendou dávok sociálnej pomoci a agendou nezamestnanosti, vysoké finančné zaťaženie štátneho rozpočtu v prvých rokoch nábehu nového systému.

Za vážne riziko uplatnenia nového systému výplaty dávok v nezamestnanosti treba považovať riziko reálnej hmotnej núdze nezamestnaného občana pre časový sklz medzi zaevidovaním nezamestnaného orgánom štátnej správy a priznaním podpory v nezamestnanosti Sociálnou poisťovňou, ako aj riziko možnej vysokej miery nefunkčnosti systému vyplácania dávok od 1. 1. 2004 obdobnej, ako sa ukazuje aj pri výbere poistného k tomuto termínu.

Pokiaľ ide o zmenu princípov poistenia v nezamestnanosti, za pozitívne prvky treba považovať nižšie odvodové zaťaženie zamestnávateľov, v dôsledku čoho poklesne cena práce a môže sa zvýšiť zamestnanosť, posilnenie zásluhovosti vo vzťahu ku klientovi a väčší administratívny tlak na nezamestnaných uplatniť sa na trhu práce.

Treba však popri uvedených pozitívach povedať, že navrhované riešenie predstavuje pohyb od jedného extrému do druhého extrému, od súčasnej extrémnej solidarity k extrémnemu individualizmu. Negatívami navrhovaného riešenia predovšetkým sú nedostatočná diferenciácia klientov podľa ďalších významných faktorov, ako je doba prispievania, celkový objem prostriedkov čerpaných klientom, vek, uplatnenie klienta na trhu práce, rozvinutosť regionálneho trhu práce a pod., po ďalšie, riziko zvýšeného administratívneho tlaku na klientov v regiónoch s nízkou ponukou pracovných miest, po ďalšie, neriešenie poistenia v nezamestnanosti u sezónnych zamestnancov, ktorým takto nevznikne nikdy nárok na dávku poistenia v nezamestnanosti, a znevýhodnenie absolventov škôl, po ďalšie, na jednej strane zníženie výdavkov na dávky poistenia v nezamestnanosti v dôsledku sprísnenia podmienok, na druhej strane zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu na sociálne dávky, ďalej, neumožnenie benefícií tým klientom, ktorí sa nikdy nestanú nezamestnanými, čím sa stráca tak trochu princíp zásluhovosti, absencia previazania medzi systémom poistenia a službami v zamestnanosti, absentuje mi tu hodnotiaca štúdia dopadov na štátny rozpočet a verejné financie, značný nárast požiadaviek na investičné, technické a personálne zabezpečenie.

Sme toho názoru, že v návrhu zákona by sa mali dopracovať niektoré otázky, najmä posilnenie princípu zásluhovosti zavedením osobných účtov klientov, ktoré budú reprezentovať osobný vklad, aj výber klienta z poistného fondu, ďalej, vytvoriť možnosť doplnkového dobrovoľného pripoistenia pre klientov s možnosťou poberať z osobitného kapitalizovaného poistného fondu vyššiu dávku poistenia v nezamestnanosti, po ďalšie, implementovať nový systém za predpokladu eliminovania negatív, ktoré sme podrobnejšie už uvádzali.

Pokiaľ ide o organizáciu štátnej správy so začlenením súčasných úradov práce ako služieb zamestnanosti do špecializovanej štátnej správy, za určité pozitívum oproti súčasnému stavu možno považovať len uplatnenie dvojstupňového systému riadenia a posilnenie počtu pracovných miest pre prijímanie klientov. V súčasnosti v systéme Národného úradu práce platí trojstupňový systém riadenia: Generálne riaditeľstvo, krajský úrad práce a okresný úrad práce. Nad uvedenými pozitívami však značne prevažujú negatíva v organizačnom usporiadaní orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, menovite na úseku služieb zamestnanosti.

Medzi negatívne stránky nového organizačného usporiadania štátnej správy z hľadiska riešenia služieb zamestnanosti treba zaradiť riziká, predovšetkým odklon od európskej stratégie zamestnanosti, vylúčenie účasti sociálnych partnerov, po ďalšie, nekoncepčné spájanie rôznorodých inštitúcii s odlišným postavením a právnym charakterom do jedného neorganického celku štátnej správy v odboroch sociálnych vecí krajských a okresných úradov ako štátnych rozpočtových organizácií, s Národným úradom práce ako verejnoprávnou inštitúciou, s verejnými zamestnancami, s oddeleným financovaním od štátneho rozpočtu, po ďalšie, založenie finančne nákladnejšieho modelu oproti súčasnosti, len na úseku služieb zamestnanosti sa kvantifikujú prvotné náklady na vybudovanie informačného systému a priestorové usporiadanie v sume cirka 260 mil. Sk a zvýšené výdavky ročného rozpočtu o 32 mil. korún, návrat ku štátnemu dirigizmu v službách zamestnanosti, čo znamená podľa môjho názoru trochu nesystémovosti, ale aj nepružnosti hlavne v službách zamestnanosti, po ďalšie, nárast počtu zamestnancov, ktorí nie sú v priamom styku s klientmi, riziko poklesu kvality a odborného prístupu pri poskytovaní klientovo orientovaných služieb zamestnanosti, obslužných činností a kontroly a podobne - viete dobre, že máme v Národnej rade návrh zákona o štátnej službe, ak bola pred mesiacom na televíznej obrazovke vyjadrená informácia, že bude zaznamenaný pokles štátnych úradníkov, tak ja musím povedať, že práve aj týmto návrhom to nie je pravda, bolo povedané, že z 13 500 zamestnancov štátnej správy ich bude 9 900, ale nikto nepovedal, že štátnozamestnanecký vzťah vznikne presne tu, lebo 5 160 zamestnancov prejde do výkonu štátnej správy svojím spôsobom -, po ďalšie, neprehľadnosť a komplikovanosť pohybu klienta a príslušnej dokumentácie medzi štátnou správou v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti a Sociálnou poisťovňou, ktorá ako verejnoprávna inštitúcia má vyplácať podpory v nezamestnanosti a dávky z garančného fondu, po ďalšie, to, že počet a sídla územných úradov špecializovanej štátnej správy nerešpektujú a nezohľadňujú situáciu a potreby trhu práce, pričom situáciu ďalej komplikuje aj to, že sídla pobočiek Sociálnej poisťovne nie sú totožné so sídlami špecializovanej štátnej správy, po ďalšie, zvýšenie počtu zamestnancov štátnej správy na úkor verejnej správy, z NÚP má prejsť do štátnej správy, ako som povedal, 5 160 zamestnancov, čo je v rozpore, pokiaľ viem, s programovým vyhlásením vlády, výrazné rozdiely pri poskytovaní služieb sociálne a hmotne odkázaným občanom a služieb nezamestnaným občanom, spojenie systému štátnych sociálnych dávok a ich výplaty a služieb zamestnanosti bez výplaty podpory v nezamestnanosti, pri novej organizácii špecializovanej štátnej správy reálne hrozí nárast heterogénnej agendy s množstvom straty odbornosti zamestnancov, to môžem prehlásiť ako praktik, ktorý v štátnej správe pri tomto výkone bol, po ďalšie, jednostrannú orientáciu skôr na dosiahnutie ekonomických úspor, diskutabilných podľa môjho názoru, ako orientáciu na zvýšenie úrovne a kvality služieb, po ďalšie, to, že rozširovanie klientely spôsobené kumuláciou celej škály sociálnych funkcií nevyhnutne povedie k rozširovaniu administratívy i byrokracie a môže zapríčiniť podľa môjho názoru i zrútenie celého systému v dôsledku funkčného preťaženia, my dobre vieme aj v súčasnosti, že práve tento sektor sociálnej sféry je poddimenzovaný v oblasti pracovníkov a nehovoriac o tom, že sú aj najslabšie mzdovo ohodnotení, po ďalšie, to, že rôznorodá klientela s rôznorodými problémami z hľadiska adresnosti poskytovaných služieb si nevyhnutne vyžiada špecifické prístupy, problémy pri poskytovaní služieb v oblasti poradenstva môžu spôsobiť značné rozdielnosti pri poskytovaní sociálneho poradenstva a poradenstva pre voľbu povolania a výber zamestnania, vznik preplatku na podpore v nezamestnanosti pri výplate Sociálnou poisťovňou, Sociálna poisťovňa môže začať správne konanie vo veci nároku na dávku v nezamestnanosti až po právoplatnosti rozhodnutia o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, to znamená, až je to možné, po dvoch-troch mesiacoch od zaradenia do evidencie, to, že riziko reálnej hmotnej núdze občana v dôsledku určeného postupu priznáva dávky v nezamestnanosti Sociálnou poisťovňou, resp. aj nadväzujúce dávky sociálnej pomoci.

Prosím vás, kolegyne, kolegovia, aby toto nebolo len brané ako kritika, nech je to brané ako upozornenie na riziká, ktoré z praktického hľadiska som mohol v praxi spoznať.

Návrh zákona o organizácii špecializovanej štátnej správy je výrazne poznačený snahou zoštátniť verejnoprávnu inštitúciu, ktorým je Národný úrad práce, a časť jej pôsobnosti presunúť na Sociálnu poisťovňu, ide o výber príspevkov, výplaty podpory v nezamestnanosti a dávok z garančného fondu. Vôbec sa neanalyzuje možnosť oddelených služieb zamestnanosti na báze verejnoprávnej inštitúcie, ktorá by rešpektovala medzinárodné dohovory, Dohovor MOP č. 150 z roku1979 o verejnoprávnosti a nezávislosti služieb zamestnanosti, so zefektívnením systému riadenia na princípe dvojstupňového riadenia v službách zamestnanosti bez krajského úradu práce. Je na škodu veci, keď do komplexného hodnotenia funkčnosti a činnosti úradov práce najmä z pohľadu efektívnosti cieľových riešení vrátane organizačnej štruktúry, ekonomicko-právnej formy inštitúcie, postavenia a úloh služieb zamestnanosti nebol vo väčšej miere zapojený, ja si myslím, aj samotný Národný úrad práce. Od roku 1997 do vzniku NÚP ako verejnoprávnej inštitúcie má Národný úrad práce dostatok skúseností a poznatkov využiteľných na zdokonalenie a zefektívnenie služieb zamestnanosti. S niektorými ich návrhmi som bol oboznámený v rámci svojej poslaneckej činnosti.

K začleneniu služieb zamestnanosti do špecializovanej štátnej správy a zrušeniu verejnoprávneho charakteru Národného úradu práce treba uviesť, že v dôvodovej správe k návrhu zákona sa ako motivačný zdroj pripravovaných legislatívnych zmien uvádzajú Holandsko, Veľká Británia, Poľsko a Maďarsko. Ide o krajiny, v ktorých sa uplatňujú určité prvky štátnych inštitúcií. Vo Veľkej Británii od roku 2001 napr. vznikol Štátny úrad pre prácu a dôchodky zlúčením Úradu sociálneho zabezpečenia a problematiky zamestnanosti, Úradu pre vzdelávanie a zamestnanosť s viac ako 138 000 zamestnancami, pričom miera nezamestnanosti je v tejto krajine 5 %. V Poľsku od apríla 2002 boli služby zamestnanosti zabezpečené Národným úradom práce, obdobný systém ako v súčasnosti v Slovenskej republike. Po apríli 2002 kompetencie tam prešli na ministerstvo hospodárstva, práce a sociálnej politiky do samostatného odboru. Okrem tohto ministerstva organizačnú štruktúru tvoria vojvodské úrady práce bez kompetencií voči okresom a okresné úrady práce od centra sú nezávislé a miera nezamestnanosti je tam 18,1 %. V Maďarsku posledné zmeny v štruktúre organizácie trhu práce sa realizovali v júni 2001. Pod organizáciou trhu práce sa tu chápu štátne služby zamestnanosti, ktorých časťou je aj orgán na strednom stupni riadenia, Úrad zamestnanosti, župné centrá práce, centrum práce hlavného mesta a školiace strediská. Miera nezamestnanosti v tejto krajine je 5,9 %. Sú určité poznatky aj z Poľska, kde sa kompetencie z verejnoprávneho Národného úradu práce previedli na štát, že sú viaceré problémy v službách zamestnanosti a pre rok 2004 sa aj v tomto štáte pripravujú ďalšie legislatívne zmeny, najmä posilnenie kompetencií centra a obcí.

Dôvodová správa sa nezaoberá poznatkami ale z pozitívneho pôsobenia verejnoprávnych inštitúcií z krajín Európskej únie. Takéto zásadné riešenie, akým je aj nová organizácia špecializovanej štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti, ktorá rôznymi formami priamo i nepriamo dotýka sa prevažnej časti obyvateľstva, malo byť pripravené komplexnejšie a kvalitnejšie najmä z pohľadu celkového zhodnotenia súčasného stavu potrebných bezprostredných, ale aj cieľových riešení, ako aj dopadovej štúdie vrátane kvantifikácie všetkých nevyhnutných priamych i vyvolaných finančných dôsledkov na štátny rozpočet a verejné financie. Treba vytvoriť také podmienky, aby nevznikol chaos a rozvrat v sociálnej sfére a v službách zamestnanosti, ktoré sú veľmi citlivé vo vzťahu k obyvateľstvu a mohli by veľmi výrazne ovplyvniť už aj tak napätú sociálnu situáciu obyvateľstva.

Vážené poslankyne, poslanci, to je všetko k môjmu diskusnému príspevku k navrhnutému zákonu, dovoľte mi ale predniesť ešte jeden pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 285) znie: "V prílohe č. 1 zoznam sídiel územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny, služieb zamestnanosti navrhujem rozšíriť o dve ďalšie sídla, a to o Svidník a Starú Ľubovňu." Ja som predkladal tento pozmeňujúci návrh aj vo výbore, kde to nebolo akceptované, ale skúste si premietnuť regionálne postavenie Starej Ľubovne, kde dostupnosť služieb do sídla územného úradu zo Starej Ľubovne bude 70 km. A nie je pravda to, čo som počul v relácii O päť minút dvanásť, že dostupnosť služieb je do 30 km. V tomto prípade to určite nie je. Argumentáciu nemusím podávať širokú. Myslím, že ešte tu bude kopa príspevkov. Odovzdám s pozmeňujúcim návrhom aj podklady k tomuto návrhu. Čiže ide o pozmeňujúci návrh v prílohe č. 1, kde je zoznam sídiel územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ktorý navrhujem rozšíriť o dve ďalšie sídla, a to o Svidník a Starú Ľubovňu. V prílohe č. 2 v zozname územných obvodov územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti navrhujem ešte uviesť okres Svidník a okres Stará Ľubovňa v samostatnom riadku. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Otváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Džupa sa hlási.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, príspevok PaedDr. Blajska je zodpovedajúci a pripravený s plnou vážnosťou, pretože naozaj prerokúvame veľmi závažný materiál, ktorý má celkom evidentný krátkodobý dopad na obyvateľstvo v pomerne širokom zábere obyvateľstva hlavne v období nábehu platnosti tohto zákona, ale, samozrejme, prináša aj dlhodobé dopady na obyvateľstvo. Preto musí byť veľmi zodpovedne posudzovaný a okrem tézovitých argumentácií PaedDr. Blajska si dovoľujem poukázať aj na riziká, ktoré vyplývajú z celkom evidentného previazania týchto služieb a systémov na systém zdravotníckych zariadení, zdravotnícko-sociálnych a sociálno-zdravotníckych zariadení, pričom má minimálne dve základné polohy, to znamená v tejto štruktúre a potom, samozrejme, aj v špecifikácii jednotlivých typov klientov či pacientov na tom pomedzí a, samozrejme, aj čo sa týka vekového zaradenia. A v tejto súvislosti musíme aj avizovať, že nebola ukončená reštrukturalizácia, reštrikcia a redukcia siete zdravotníckych zariadení, de facto dnes je v štádiu tvorby. A keď k tomu prirátame, že štát musí mať potrebnú sieť garantovaných zdravotníckych zariadení a musíme brať do úvahy aj tvoriacu sa ostatnú sieť, skutočne upozorňujem na to, a verím, že to bude takto aj zaznamenané, že môže prísť k disproporcionalite, ak nechcem použiť silné slovo chaos.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pokračujeme v rozprave. V rozprave vystúpi pán poslanec Madej, po ňom pani poslankyňa Sabolová.

R. Madej, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená Národná rada a vážený pán podnikateľ Ing. Kaník. Vážené dámy a páni, pán minister, toto oslovenie som s plnou vážnosťou použil z dôvodu, ktorý vysvetlím o chvíľu.

Vážené dámy a páni, už boli uvedené mnohé argumenty proti tomu, prečo táto reforma štátnej správy v oblasti sociálnych vecí nie je dobrá, a na tieto odborné argumenty sa nám stačí zaviazať. Ja by som v tomto malom a krátkom príspevku, sľubujem, že bude krátky, chcel použiť len jeden argument, ktorý hovorí o tom, ako sa v politike presadzujú partikulárne záujmy. Áno, mám naozaj na mysli ustanovenie Banskej Štiavnice za sídlo územného úradu štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti.

Vážené dámy a páni, v mnohých regiónoch ustanoviť centrum je naozaj problematické a s tým naozaj môžeme súhlasiť, ale tento príklad je flagrantným príkladom toho, ako všetky odborné argumenty sú postavené úplne mimo. Keď hovoríme o geografickej polohe Banskej Štiavnice oproti regiónu a okresu Žarnovice a Žiaru nad Hronom, tak musíme povedať, že ak by ľudia si išli vybavovať veci na tieto úrady, tak diskriminujeme oveľa väčší počet obyvateľov, ako je v okrese Banská Štiavnica. Uvediem príklad čo do počtu obyvateľov: Banská Štiavnica má 17 000, Žiar nad Hronom má 48 000, Žarnovica má 27 600 obyvateľov. Údaje sú z roku 1998, tak, prosím, odpusťte menšie odchýlky, ale to znamená, že do okresu s veľkosťou 17 000 obyvateľov sa budú schádzať ľudia v počte 48 000 zo Žiaru nad Hronom a 27 000 obyvateľov zo Žarnovice. Vážené dámy a páni, hovorím to naozaj pri všetkej úcte k regiónu Banskej Štiavnice. Ja som Zvolenčan a ja naozaj veľmi obľubujem Banskú Štiavnicu, je to krásne, historické mesto, jediné zapísané v zozname UNESCO ako celé mesto, rešpektujem to, ale musíme pozerať na väčšinu, rozhodnutie väčšiny obyvateľstva daného regiónu. A na dôvažok, čo sa týka, naozaj čo sa týka možnosti toho, ako sa ľudia dopravia do Banskej Štiavnice, chcem len povedať jedno, že najprv nemusela vláda zrušiť lokálne trate do Banskej Štiavnice a potom sa mohli takéto veci robiť, pretože ja osobne viem, čo je to ísť po tých krkolomných cestách do Banskej Štiavnice a na dôvažok isto ešte aj vybavovať si takto veci na vlastný úrad.

Vážený pán minister, naozaj k všetkej úcte k regiónu, ktorý týmto nad mieru ostatných preferujete, túto naozaj nelogickosť tohto je možné chápať, a preto som použil toto oslovenie ako podnikateľský zámer. Ale ja rešpektujem to, že bývate v Banskej Štiavnici, že tam máte svoje aktivity, ale na druhej strane minister sa má správať tak, aby zastupoval a riadil celé Slovensko a rovnako aj tak konal. Prosím, pochopte tento podnet ako podnet na nápravu jednej nelogickosti v tomto návrhu zákona. Určite odmietame celú reformu verejnej správy a reformu štátnej správy aj v tejto oblasti, v špecializovanej štátnej správe v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ale to bol len jeden partikulárny problém, ktorý som si z celého tohto celku dovolil vytiahnuť.

Napriek tomu, že nesúhlasím s návrhom zákona ako celkom, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhujem, po prvé v prílohe č. 1 v tabuľke zoznamu sídel územných úradov štátnej správy v riadku č. 27, aby sa miesto sídla "Banská Štiavnica" nahradilo miestom sídla "Žiar nad Hronom", po druhé v prílohe č. 2 v tabuľke zoznamu územných obvodov územných úradov štátnej správy v riadku č. 27 aby sa nahradilo v prvom stĺpci sídlo územného úradu "Banská Štiavnica" sídlom "Žiar nad Hronom" a v druhom stĺpci sídlo územného obvodu územného úradu "okres Banská Štiavnica, okres Žiar nad Hronom, okres Žarnovica" sídlom "okres Žiar nad Hronom, okres Žarnovica, okres Banská Štiavnica".

Uvedený pozmeňujúci návrh presúva sídlo územného úradu štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti z Banskej Štiavnice do Žiaru nad Hronom. Uvedené riešenie je podľa môjho názoru výhodnejšie tak z dôvodu polohy mesta Žiar nad Hronom v rámci obvodu, ako aj dlhoročnej histórie mesta ako administratívneho centra oblasti.

Vážená ctená Národná rada, je to naozaj môj názor, ktorý som podal Národnej rade, a prosím vás, aby ste rešpektovali záujem väčšiny obyvateľstva, ktorá sa nachádza v tomto regióne a ktorá bude mať veľké problémy s vykonávaním svojich práv na týchto úradoch.

A, prosím, k jednému argumentu, že sa vytvoria detašované pracoviská. Ešte nevieme, aké budú mať kompetencie, tak prosím tento argument už, pán minister, nepoužívajte. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Otváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Demeterová.

M. Demeterová, poslankyňa: Vážený pán poslanec, patrím medzi poslancov v tejto snemovni, ktorí sa skutočne usilujú o to, aby koaliční aj opoziční poslanci spolupracovali. A už minule som vám dala, keď sme hovorili o návrhu zákona o výživnom, takú dobrú radu, že ak chcete dosiahnuť to, aby sa aj opozičné návrhy presádzali, aby ste zvolili správny spôsob podania tohto návrhu. Myslím si, že zasa tento spôsob nebol nejako správny, a chcem povedať, napriek tomu, že ja podporujem ten váš vecný návrh, aby to umiestnenie toho sídla bolo v Žiari nad Hronom.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Predbehla ma pani kolegyňa Demeterová. Vážený pán poslanec, pri všetkej úcte k vám ako k mladému poslancovi musím povedať, že pán minister Kaník je riadnym členom tejto vlády. Demokracia je o tom, že môžete mať na to iný názor, môžete si to aj povedať, ale myslím si, že mali by sme k sebe byť natoľko úctiví, hlavne keď ide o mladého kolegu, ktorý na politickej scéne len začína, aby sme si aj toto uvedomili. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Madej sa hlási s reakciou.

R. Madej, poslanec: Veľmi pekne ďakujem za vaše príspevky. A naozaj ak so mnou súhlasíte, čo sa týka vecnej stránky, tak som veľmi rád, že mnohí poslanci, aspoň ako počujem, pochopili problém tohto regiónu a že možno podporíte tento pozmeňujúci návrh.

Moje vystúpenie a forma môjho vystúpenia bola naozaj zapríčinená len tým pochopením nelogickosti a možno snahou a svojím výkladom účelu a dôvodov zavedenia takejto nerovnoprávnosti do tohto návrhu zákona. Takže tie dôvody, ktoré ma viedli k tomu, boli možno dôvody na strane ministerstva, ktoré podalo takýto návrh.

Samozrejme, rešpektujem vaše rozhodnutie, čo sa týka vecnej stránky aj celej Národnej rady Slovenskej republiky, a dúfam, že aspoň túto maličkú disproporciu z tohto, by som nazval, do zlého návrhu zákona spoločne odstránime. Ďakujem veľmi pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Sabolová, po nej pán poslanec Žiak.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcela by som v mojom vystúpení predniesť jeden procedurálny návrh s krátkym odôvodnením. Hlavným dôvodom tohto navrhovaného nového zákona je, aby v prvom rade výkon štátnej správy bol zmodernizovaný, aby bola organizovaná flexibilne, kvalitatívne aj kvantitatívne na vyššej úrovni. A preto si myslím, že môj pozmeňujúci návrh prináša akúsi zmenu, ktorá premiestni územný úrad do sídla v Starej Ľubovni, čo bude namiesto súčasne uvedeného sídla v návrhu zákona, ktorým je Kežmarok, a tieto náležitosti alebo moje odôvodnenie naplní.

Chcela by som ešte na začiatku môjho vystúpenia povedať takú jednu poznámku, pretože práve pri tom presúvaní sídiel, ktoré určite tu ešte zaznie v jednotlivých vystúpeniach, bude každý z nás klásť nejaký argument, ktorý bude pre daného poslanca z daného regiónu vždy ten výraznejší. Mnohokrát sa budeme zrejme asi dotýkať, a si myslím, že to nie je tá podstatná vec, že by malo byť sídlo územného úradu v tom meste, kde je vyššia miera nezamestnanosti, čo nie je vždy pravda, pretože sú aj iné kritériá, ktoré na umiestnenie sídla územného úradu by mali byť tie rozhodujúce. Tak ako Kežmarok, tak aj Stará Ľubovňa argumentuje vo svojich materiáloch pri opodstatnenosti sídla vysokou mierou nezamestnanosti. Myslím si, že sú to porovnateľné okresy, kde vykazuje Stará Ľubovňa možno mieru 17 %, mimo sezóny 20 %, Kežmarok cez 20 % miery nezamestnanosti. Myslím si, že pri obidvoch okresoch môžeme hovoriť, že ide aj v tom prechodnom období o migráciu nezamestnaných. A zas by sme narazili na to, prečo to sídlo by malo byť v Kežmarku alebo v Starej Ľubovni.

Ale chcem sa dotknúť tých podstatných vecí, ktoré vyplývajú pre mňa ako poslanca, ktorý nežije v Prešovskom kraji, ale mal v minulom volebnom období gesciu v Prešovskom kraji a pozná veľmi dobre situáciu aj v Starej Ľubovni, Kežmarku a celom regióne. Chcem povedať, že sídlo územného úradu v Starej Ľubovni má svoje opodstatnenie. Vzhľadom aj na počet zamestnávateľov v danom regióne a najmä osôb samostatne zárobkovo činných je v Prešovskom okrese jedným s najvyšším podielom. Dostupné a efektívne poskytovanie služieb týmto subjektom predpokladá zachovanie toho územného úradu v Starej Ľubovni.

O vzdialenosti medzi Kežmarkom a Starou Ľubovňou v celom tom regióne, myslím si, už bolo povedané. A skutočne nevystihuje sídlo Kežmarku, od Popradu 15 kilometrov, rozsah celého regiónu, možno až po Lipany. To vie každý, kto pozná tento kraj. A tak vytvára vlastne nerovnomerné postavenie dostupnosti pre obyvateľov, ktoré je deklarované v dôvodovej správe tohto návrhu zákona.

Sociálna situácia obyvateľov v Starej Ľubovni je nepriaznivá. To isté by povedali Kežmarčania.

Ale poďme teda ešte ďalej. Ak hovoríme, že je miera nezamestnanosti v Starej Ľubovni nízka, treba ale vidieť aj to, že priemerná mzda v Starej Ľubovni napriek tomu, že tam pracuje možno viac ľudí, je jedna z najnižších v slovenskom priemere. A preto si myslím, že zas je to neporovnateľný argument, ak by sme hovorili len o jednom alebo len o druhom dôvode.

V súvislosti s novou organizáciou štátnej správy v oblasti sociálnych služieb zamestnanosti časť kompetencií, výber príspevkov prechádza na Sociálnu poisťovňu v Starej Ľubovni. Je preto nelogické, aby klienti, zamestnávatelia časť agendy vybavovali v Sociálnej poisťovni v Starej Ľubovni a časť agendy v sídle územného úradu, ktorý je v navrhovanom zákone v Kežmarku. A aj toto je dôvod, prečo som za sídlo v Starej Ľubovni.

V Starej Ľubovni je dobre fungujúci úrad už niekoľko rokov. A podľa mojej mienky a, myslím, aj tých, ktorí poznajú riadenie tohto úradu, sa znížila miera nezamestnanosti práve tým, že sa pracovalo s ľuďmi v teréne, že sa chodilo na kontroly. Myslím si, že je to aj úroveň kvality riadenia a v neposlednej miere aj to, že podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov na súčasnom Okresnom úrade práce v Starej Ľubovni je 36 %, čo je zase neporovnateľné trebárs s okresom v Kežmarku. Je jedným z mála, ktorý už dnes poskytuje komplexné psychologické služby pre evidovaných nezamestnaných.

A snáď len posledný ešte, a myslím, že toto je veľmi vážne, vážny argument. To je to, že minulý týždeň sa otvoril nový úrad, dnes ešte úrad práce, do budúcnosti podľa nového názvu. Uvidíme, aký názov mu dneska pri tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré, viem, sa chystajú, udelíme. Bol otvorený, bola dokončená stavba, ktorá sa stavala niekoľko rokov v hodnote 53 mil. korún, bola skolaudovaná. Je to jedno z najmodernejších pracovísk, účelovo vybavené pracovisko s informačnými technológiami, kde je skutočne aj technicky vyriešený problém tých dlhodobo nezamestnaných, tých, ktorí potrebujú špeciálnu starostlivosť alebo špeciálne služby, či v sociálnej oblasti, v oblasti nezamestnanosti.

A preto by som vás chcela požiadať o podporu môjho návrhu, v ktorom, a teraz prednesiem pozmeňujúci návrh, sa mení v tabuľke v prílohe č. 1 k návrhu zákona v zozname sídel územných úradov štátnej správy v riadku č. 38 miesto sídla "Kežmarok" na miesto sídla "Stará Ľubovňa" a v tabuľke v prílohe č. 2 k návrhu zákona v zozname územných obvodov územných úradov štátnej správy v riadku č. 38 v prvom stĺpci sídlo územného úradu "Kežmarok" na sídlo "Stará Ľubovňa" a v druhom stĺpci sídlo územného obvodu územného úradu "okres Kežmarok, okres Stará Ľubovňa" na "okres Stará Ľubovňa, okres Kežmarok".

Chcem ešte pripomenúť, že tento môj pozmeňujúci návrh je iný oproti tomu, ktorý už bol predložený pánom poslancom Blajskom, pretože on navrhuje navýšenie dvoch nových úradov, v Starej Ľubovni a vo Svidníku. Čiže vieme, že by došlo aj k navýšeniu potrebných zdrojov. A preto si myslím, že akási dohoda alebo vzájomná väzba tu musí platiť, že mali by sme hľadať riešenie za súčasných podmienok aj ekonomických, aj teritoriálnych, by som povedala. A preto si môj návrh nezakladá nijaké navýšenie zdrojov pri zmene územného sídla.

Z tohto miesta by som, hovorím, rada možno ešte na záver povedala, že tieto zmeny, ktoré dnes chceme urobiť v návrhu zákona, a možno chcú mnohí z nás meniť sídla, mali by sme skutočne zvážiť v logike veci, a nie v politickom podtexte, pretože každé politikum v tak vážnej veci, ako je služba občanovi, môže sa v neskoršom období nám vrátiť a budeme robiť mnohé ďalšie zmeny. Tak vás prosím o podporu a pozmeňujúci návrh odovzdám spravodajkyni.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Laššáková. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Áno, ďakujem pekne za slovo. Veľmi pozorne som si vypočula pani poslankyňu Sabolovú a skutočne všetky dôvody, ktoré tu uvádzala v rámci svojho pozmeňujúceho návrhu, sú logické a rozumné a myslím si, že tento návrh stojí za to, aby sme ho podporili. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pokračujeme v rozprave. Vystúpi pán poslanec Žiak, po ňom pán poslanec Zubo.

R. Žiak, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, nechcem sa vyjadrovať k samotnému návrhu zákona, dovolím si len predložiť pozmeňujúci návrh týkajúci sa opätovne Starej Ľubovne.

Ja chcem poďakovať všetkým poslancom, menovite Gabovi Karlinovi, ktorý v prvom čítaní vystúpil na podporu Starej Ľubovne, zároveň Tónovi Blajskovi, ktorý predložil pred niekoľkými minútami svoj návrh, takisto pani poslankyni Sabolovej, že majú záujem o situáciu v Starej Ľubovni, pretože je ozaj veľmi vážna. Situáciu poznám veľmi dobre preto, že žijem v Starej Ľubovni, som občan Starej Ľubovne, pôsobil som tam jednak v samospráve, jednak v štátnej správe a dokonale poznám tento región.

Nechcem spomenúť tie isté argumenty, ktoré odzneli, chcem len doplniť pri svojom odôvodnení tohto návrhu ešte jeden fakt, že ak hovoríme ako o štatistických údajoch, aká je zamestnanosť, treba brať do úvahy aj, aká je zamestnanosť v danom okrese. A práve v tejto oblasti zohráva veľmi významnú úlohu aj práve úrad práce, pretože práve Stará Ľubovňa a okolité obce sú poznačené dlhé roky tým, že ľudia nemajú šancu si nájsť prácu, ale riešia to tým, že odchádzajú do zahraničia, či do Spojených štátov amerických, do Nemecka, do Čiech, inde. Má to dopad, samozrejme, na mladé rodiny, na rozvodovosť a na iné faktory.

Takže je to zlá situácia, a preto dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh. Navrhujem v prílohe č. 1 doplniť sídla územných úradov o Starú Ľubovňu a v prílohe č. 2 vypustiť zo sídla územného úradu Kežmarok územný obvod Stará Ľubovňa. Ďakujem za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Zubo je ďalší prihlásený do rozpravy, po ňom v rozprave vystúpi pán poslanec Novotný.

S. Zubo, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rámci otvoreného pripomienkového konania k návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti boli vznesené pripomienky zo strany Okresného úradu v Žiari nad Hronom, odboru sociálnych vecí okresného úradu, k týmto otázkam v súvislosti s návrhom zriaďovania špecializovanej štátnej správy v oblasti sociálnej starostlivosti v menovaných okresoch Žiar nad Hronom, Žarnovica a Banská Štiavnica.

Predmetom týchto diskusií a hľadania riešenia v predmetnej veci bola i interpelácia, ktorú som vzniesol na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Žiaľ, tá odpoveď, ktorú som dostal, neuspokojila ani mňa, ani občanov menovaných okresov, preto pristupujem v súčasnosti k tej situácii, že fakticky bol som donútený vystúpiť v rámci pripomienkového konania a predložiť pozmeňujúci návrh k návrhu zákonu o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v nasledovnom znení.

V prílohe č. 1 s názvom Zoznam sídiel územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti navrhujem sídlo územného úradu pod poradovým č. 27 Banská Štiavnica zameniť sídlom Žiar nad Hronom, teda zmeniť navrhované sídlo Banská Štiavnica na sídlo Žiar nad Hronom. Uvedený bod č. 27 uvedenej prílohy č. 1 bude teda znieť: "Žiar nad Hronom".

Po druhé, v prílohe č. 2 s názvom Zoznam územných obvodov územných úradov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti navrhujem nahradiť sídlo územného úradu pod poradovým č. 27 Banská Štiavnica sídlom Žiar nad Hronom. Uvedený bod č. 27 uvedenej prílohy č. 2 v stĺpci sídlo územného úradu bude teda znieť: "Žiar nad Hronom".

K týmto návrhom ma vedie tá skutočnosť, že k predmetnej veci sa vyjadril celý okruh tak okresných funkcionárov, ako i starostov, ktorých konštatovanie ste si mohli ísť sami pozrieť, pretože bolo dané k dispozícii do lavíc poslancom Národnej rady. A to konštatovanie, ktoré tam bolo uvedené, si myslím, je viac ako logické. Hovorí o tom aj súčasná situácia, ale aj dlhodobo sledovaný vývoj v Žiari nad Hronom, kde sa jednoznačne hovorí, že najväčší populačný potenciál sa nachádza v tomto okrese a sú reálne predpoklady, že i v tomto okrese bude najviacej úloh potrebných zabezpečovať v stanovenej oblasti. Kým v okrese Banská Štiavnica žije 17 151 obyvateľov, zo sledovaných okresov predstavuje len 18 % obyvateľov, v okrese Žarnovica je to 27 634 obyvateľov, predstavuje to 26 % obyvateľov sledovaných okresov, v samotnom okrese Žiar nad Hronom je to až 48 125 obyvateľov, čo predstavuje z celkového počtu menovaných troch okresov až 52 % obyvateľov. Teda reálny predpoklad je, že i vo vzťahu k plneniu úloh v príslušnej oblasti najviacej, ak to tak môžem povedať, zákazníkov bude z okresu Žiar nad Hronom. Obdobná situácia je v počte obcí spadajúcich pod sídla jednotlivých okresov. Okres Banská Štiavnica má 14 obcí, čo predstavuje z celkového počtu sledovaných okresov 22 %, okres Žarnovica má 16 obcí, predstavuje to v sledovaných okresoch 26 %, a okres Žiar nad Hronom má 33 obcí, čo z celkového počtu predstavuje nadpolovičnú väčšinu, 52 % všetkých obcí v sledovaných okresoch. Zrejme i z toho je zrejmé, že súčasný stav okresu Žiar nad Hronom čo do počtu predstavuje v sledovaných okresoch viac ako 50 % obyvateľov a všetkých obcí územia budúceho územného útvaru.

Okrem tejto skutočnosti je viac ako zrejmé, že v Žiari nad Hronom sa v budúcom období bude nezamestnanosť podstatne zvyšovať, a to hlavne v dôsledkoch predpokladaného hromadného prepúšťania v Závodoch Slovenského národného povstania v Žiari nad Hronom, čo opätovne evokuje potrebu zriadiť tento úrad v súčasnom okrese v Žiari nad Hronom.

V osobitnej časti dôvodovej správy návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti sa uvádza, že kritériom spracovania návrhu, príslušného kreovania boli najmä dostupnosť, rozsah a obsah v súčasnosti vykonávanej štátnej správy, originálne špecifiká a podobne. Ani tieto veci v predmetnom prípade neboli však podľa stanoviska jednotlivých funkcionárov okresu Žiar nad Hronom a Žarnovica dodržané a zohľadnené. Z tohto dôvodu musím jednoznačne konštatovať, že v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v Žiari nad Hronom príslušný súčasný úrad zabezpečuje viac ako 55 % služieb týkajúcich sa poskytovania dávok sociálnej pomoci, účelových dávok i štátnych sociálnych dávok z celkového súčtu poskytovaných dávok za všetky 3 okresy.

No a na záver, ak dovolíte, trošku by som chcel povedať na inú tému. Myslím si, že býva určitou nepísanou samozrejmosťou, že pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov sa zohľadňuje skutočnosť podania pozmeňujúceho návrhu v časovom slede. Žiaľ, ma mrzí, že musím upozorniť mladého kolegu, ktorého som považoval za skutočne seriózneho, za skutočne perspektívneho, na skutočnosť, z mojej strany aspoň ja nemôžem za seriózne považovať skutočnosť, že predkladá totožný pozmeňujúci návrh vtedy, keď takýto pozmeňujúci návrh je už v laviciach k dispozícii poslancom Národnej rady. Nebudem to hlbšie ani konštatovať ani charakterizovať, si myslím, že každý jeden z nás si z toho urobí obraz a posúdi veci tak, ako ich posúdiť má. Preto si myslím, že aj tu platí zásada, mala by teda platiť, pravidlo, aby sme si najskôr pozametali pred vlastným prahom a potom oslovili niekoho podnikateľom alebo podobne, i keď nemôžete mi vyčítať, že by som mal nejako blízko k pánovi ministrovi, pretože politicky sme skutočne ďaleko, i keď Hnúšťa od Rimavskej Soboty zase tak ďaleko nie je a vekovo sme tak, že sme sa možno aj niekde stretli. Ďakujem.