Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ospravedlňujem sa, pán Fronc dostal veľa otázok.
Rozpočet na rok 2003 pre Košický samosprávny kraj bol robený a navýšený v auguste 2003 rovnakou metodikou ako pre ostatné samosprávne kraje. Navýšenie rozpočtu v auguste pre VÚC Košice predstavuje finančnú čiastku 13 mil. 379 000 korún. Samosprávne kraje začali s realizáciou racionalizačných opatrení, ktoré sa určite odzrkadlia v znížení potreby finančných prostriedkov. Ministerstvo školstva bude preto situáciu monitorovať a zároveň operatívne riešiť najzávažnejšie problémy.
Ďakujem, to je všetko.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Kolesár.
E. Kolesár, poslanec: Ďakujem pekne. Keďže nie je prítomný pán minister, tak v podstate zrejme je zbytočné s pánom ministrom Kaníkom diskutovať. Moja otázka samozrejme smerovala k tomu, že napriek tomu, že došlo k navýšeniu finančných zdrojov aj pre Košický samosprávny kraj v objeme, aký tu bol spomínaný, tak jednoznačne priamo z terénu od riaditeľov školských zariadení, od riaditeľov škôl vieme dnes jednoznačne povedať, že v závere tohto školského roka bude dochádzať k obrovským problémom vo financovaní pri fungovaní škôl, školských zariadení a mnohé z nich môžu skončiť tak, že predčasne budú musieť ukončiť svoju činnosť. Takže tu som chcel trošku konkrétnejšiu odpoveď v tom, ako bude pán minister v týchto prípadoch, nielen v Košickom samosprávnom kraji, ale celkovo v školách na Slovensku postupovať.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, prosím, aby ste informovali pána ministra školstva o doplňujúcej otázke pána poslanca Kolesára a upozornili ho na to, že pokiaľ bude možné, aby spolu odkonzultoval s pánom poslancom osobne problém, ktorý bol predmetom otázky, ktorú položil pán poslanec pánovi ministrovi školstva.
Teraz poprosím pána podpredsedu vlády Csákyho. Vybavili ste už s pani poslankyňou, pán podpredseda? Nie. Pani poslankyňa Dolník sa vás pýta: "Ako ste pripravený na rokovanie s Európskou úniou o eurofondoch?"
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady, milé dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že vláda minulý týždeň na svojom rokovaní prijala dokument, mandát rokovacej skupiny na posledné rokovanie, ktoré sa uskutoční 25. septembra v Bruseli a v tomto mandáte máme ošetrené všetky veci, vrátane tých mantinelov, o ktorých je možné ešte rokovať. Tento týždeň prebiehajú na Slovensku rokovania na technickej úrovni. Každý deň dostávam informáciu o týchto rokovaniach a môžem vám povedať, zdá sa, že až na niektoré maličkosti, všetky veci dorokujeme na technickej úrovni tento týždeň.
Na budúci týždeň na pondelok som zvolal radu vlády pre európsku integráciu, kde zosumarizujeme všetky prípadné otvorené otázky a ak tam ostanú také, ku ktorým treba ešte mandát vlády, tak v stredu na budúci týždeň by som otvoril túto tému na rokovaní vlády, aby sme vo štvrtok 25. mohli ísť do Bruselu s úplne vyčisteným stolom. V tejto chvíli sa nám zdá, že na 98 % veci sú už dojednané a dorokované aj bilaterálne, to znamená medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou. Ostali tam ešte otvorené niektoré otázky, o ktorých sa vedú ďalšie rokovania, napríklad aká je prijateľná úroveň spolufinancovania zo strany Európskej únie. Sú tam rôzne názory na niektoré operačné programy a niektoré kandidátske krajiny, ktoré spolu s nami vstúpia do Európskej únie, už prijali mäkšie verzie ako my.
Proste ja som dal aj dnes ráno mandát rokovaciemu tímu, aby sme skúsili dorokovať pre nás prijateľnejšie formy. Ja veľmi dúfam, že sa tak stane a ten návrh, ktorý sme my dali smerom k Európskej komisii, obhájime. Ale celkovo zdá sa, že 25., to znamená na budúci týždeň vo štvrtok, môžeme ukončiť tieto rokovania. Ak sa tak stane, tak dokončíme manuály na prípravu projektov a v októbri, keď už Európska komisia bude pripravovať rámec finančnej podpory, to znamená našu zmluvu o finančnej podpore s Európskou komisiou, už môžeme zverejniť na Slovensku prvé výzvy na predkladanie projektov.
Ten informačný systém, o ktorom som hovoril pred chvíľou, bude slúžiť na to, aby sme informovali partnerov v jednotlivých regiónoch.
Zabudol som povedať pánovi poslancovi jednu vec, že 3. októbra, to znamená v piatok na budúci týždeň, organizujeme veľkú konferenciu o tejto téme v Košiciach, pozývam všetkých, ktorí sa zaujímajú o túto tému a, samozrejme, detailne dáme tieto informácie cez ten informačný systém, ako som hovoril pre každého záujemcu pravdepodobne už začiatkom októbra. V tejto chvíli sa nám zdá, že rámec finančnej podpory budeme môcť podpísať v novembri a od 1. januára už budeme môcť realizovať konkrétne projekty na realizovanie eurofondov.
Chcem ešte pre úplnosť dodať, že na budúci týždeň v stredu dám do vlády aj naše stanovisko k hodnotiacej správe Európskej únie. To znamená, zaujmeme stanovisko nielen k jednej kapitole, a to je regionálna politika alebo eurofondy, ale ku všetkým kapitolám, dáme tam stanovisko vlády Slovenskej republiky, na základe ktorého, samozrejme, Európska únia ešte pripraví vlastné hodnotenie pripravenosti našej krajiny na plnohodnotné členstvo v Európskej únii v októbri. Tá správa bude zverejnená 5. novembra, a to bude jasný obraz Európskej únie o tom, ako je Slovensko pripravené v jednotlivých oblastiach, v jednotlivých konkrétnych kapitolách.
Európska únia plánuje pripraviť hodnotenie každej krajiny v troch kategóriách, to znamená, bude tam zelená kategória tzv., kde už sme pripravení 100-percentne na členstvo. Bude tam tzv. žltá kategória, kde sme de facto pripravení, ale ešte niektoré technické veci ostanú otvorené a bude tam červená kategória, kde považuje alebo bude považovať Európska únia tú oblasť ešte za nepripravenú a bude chcieť ďalšie aktivity v tzv. červených oblastiach až do apríla, kde bude posledné hodnotenie. Ak ani do apríla neodstráni každá kandidátska krajina prípadné nedostatky v týchto tzv. červených oblastiach, tak potom Európska únia v tých oblastiach bude môcť realizovať jednostranné ochranné opatrenia voči danej krajine. Boli by sme radi, keby sa Slovenská republika v žiadnej oblasti nedostala do červenej kategórie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán podpredseda vlády, práve skončil čas vyhradený na bod programu hodina otázok a odpovedí členov vlády a premiéra vlády Slovenskej republiky. Ďakujem pánovi premiérovi, ako aj ostatným členom vlády za aktívny prístup pri prerokúvaní tohto bodu programu.
Ešte skôr ako pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým sú interpelácie poslancov, chcem poprosiť povereného overovateľa, aby oznámil Národnej rade výsledky tajnej voľby člena Rozhlasovej rady, ktoré sme uskutočnili dnes v predpoludňajšej časti rokovania.
Prosím pána poslanca Abrhana o oznámenie výsledkov.
P. Abrhan, poslanec: Vážený pán predseda, pán predseda vlády, páni ministri, panie kolegyne, páni kolegovia, zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady, ktorá sa konala 18. septembra 2003.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 133 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 133 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rozhlasovej rady nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 133 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 18 neplatných a 115 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za kandidáta pána Tibora Hradíleka hlasovalo za 14 poslancov, proti 52 poslancov, zdržalo sa 49 poslancov,
- za kandidátku Kvetu Škvarkovú hlasovalo za 69 poslancov, proti 19 poslancov, zdržalo sa 27 poslancov,
- za kandidáta Mariána Lapšanského hlasovalo za 3 poslanci, proti 58 poslancov, zdržalo sa 54 poslancov,
- za kandidáta Jozefa Sitka hlasovalo za 0 poslancov, proti 63 poslancov, zdržalo sa 52 poslancov.
Na voľbu kandidáta na člena Rozhlasovej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní za člena Rozhlasovej rady bola zvolená Kveta Škvarková.
Pán predseda, skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za oboznámenie s výsledkami volieb člena Rozhlasovej rady.
Teraz poprosím pani poslankyňu Navrátilovú, aby z poverenia overovateľov informovala Národnú radu o výsledku tajnej voľby za členov regulačného úradu.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pán predseda, ďakujem za slovo.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov za člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 133 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 133 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov za člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 133 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 11 neplatných a 122 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za kandidáta Karola Dvoráka hlasovalo za 55 poslancov, proti 39 poslancov, zdržalo sa 28 poslancov,
- za kandidáta Dušana Holoubeka hlasovalo za 67 poslancov, proti 35 poslancov, zdržalo sa 20 poslancov,
- za kandidáta Miroslava Kučeru hlasovalo za 41 poslancov, proti 44 poslancov, zdržalo sa 37 poslancov,
- za kandidáta Jána Micháleka hlasovalo za 13 poslancov, proti 61 poslancov, zdržalo sa 48 poslancov.
Na voľbu kandidátov za člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní na vymenovanie za člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bol zvolený kandidát Dušan Holoubek.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, za oboznámenie s výsledkami tajnej voľby.
Prosím teraz, aby príslušný výbor postupoval podľa zákona, za nezvolených kandidátov navrhol nových kandidátov, aby sme na najbližšej schôdzi Národnej rady mohli opakovanú voľbu znovu uskutočniť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať bodom
interpelácie poslancov.
Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Písomne sa do interpelácie prihlásili piati páni poslanci.
Ako prvý bude interpelovať pán poslanec Čaplovič, pripraví sa pán poslanec Hrdlička.
D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia, moja interpelácia v zmysle § 129 rokovacieho poriadku sa bude skladať z dvoch častí.
Prvá časť je interpelácia vo vzťahu k pánu podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu.
Interpelujem pána podpredsedu vlády Pála Csákyho vo veci riešenia rómskej problematiky v okrese Senica nad Myjavou. Pri mojich poslaneckých návštevách nielen tohto okresu, ale aj okresov Skalica a Myjava, vážený pán podpredseda, ktoré sa stali mojím poslaneckým pôsobením vo vzťahu k občanom tohto regiónu, bol som informovaný, že zo strany vlády Slovenskej republiky nie je venovaná dostatočná pozornosť Rómom aj v tomto regióne. Všetka pozornosť sa sústredila len na východné Slovensko, najmä na Spiš, Šariš, Zemplín a časť bývalej Abovskej župy a Gemeru. Považujem to za diskriminujúce vo vzťahu k všetkým Rómom na Slovensku a v tomto prípade diskriminujúce vo vzťahu konkrétne k regiónu Záhorie.
Je pravda, že v tomto regióne veľmi pokročila integrácia rómskej komunity, pozitívne sa prejavila kvalitnejšia a predovšetkým efektívnejšia komunikácia starostov a primátorov, ale aj nerómskych občanov s rómskou komunitou. Vyplýva to aj z komunikatívnejšieho vzťahu cirkví v tomto regióne, ktoré pôsobia v tomto regióne oveľa efektívnejšie v tejto oblasti. Výsledkom toho bolo už od minulosti, že rómska komunita nebola vytláčaná do izolovaných osád, ale, naopak, v mnohých obciach sa integrovala do obecného spoločenstva. Naďalej však ostáva veľká nezamestnanosť, nedostatočné hygienické podmienky, existujú príklady nezaškolenosti detí, čo má väzbu na kvalifikovanosť s previazanosťou na zamestnanosť, ale aj na kultúru a rodinný život v tomto regióne.
Napriek tomu, že tento stav sa nedá porovnávať s regiónmi najmä východného Slovenska, to neznamená, že nie sú u časti rómskej komunity na Záhorí problémy a tieto si nezaslúžia primeranú pozornosť zo strany vlády aj prostredníctvom predkladaných, ale nerealizovaných podporných projektov. Za neprimerané považujem odvolávanie sa na štatistiky, že ani v jednej obci netvoria Rómovia 10 % obyvateľov. Štatistiky klamú, pán podpredseda vlády. Nie je možné od úradníckeho stola riešiť túto problematiku. Len poznanie skutočného stavu, konkrétne výjazdy aj do tohto regiónu zo strany Úradu vlády Slovenskej republiky a odboru, ktorý vy riadite, a sekretariátu splnomocnenkyne vlády Slovenskej republiky môžu lepšie poznať stav v tej-ktorej obci, napríklad konkrétne v obciach Kúty, Kuklov a Čáry. Potom aj reakcie v minulosti na predkladané projekty by nemohli byť, ako boli doteraz, odmietané. (Ruch v sále.)
Ja mám čas, vážení poslanci.
Vážený pán podpredseda vlády, keďže uvedenú problematiku riešite v druhom volebnom období, tieto prístupy sa týkajú tak terajšieho, ako aj predchádzajúceho volebného obdobia, v skutočnosti sú štatistiky iné, podobne aj postavenie Rómov veľmi rôzne a v niektorých prípadoch by si zaslúžilo pomoc a podporu aj zo strany v minulosti predložených projektov od konkrétnych starostov a občianskych združení, ktoré boli zamietnuté a odložené ad acta z opakovaného dôvodu - obce nespĺňajú počet obyvateľov, ktorí sa prihlásili k rómskej národnosti. Pravdivé sú však iné čísla. Konkrétne v obci Štefanov z 1 620 obyvateľov je 290 Rómov, v obci Čáry z 1 180 obyvateľov je 245 Rómov a v obci Kuklov zo 736 obyvateľov je asi 160 Rómov. V špeciálnej Základnej a Materskej škole internátnej v Senici tvoria Rómovia z celkového počtu detí až 30 %.
Vážený pán podpredseda vlády, terén vyzerá inak ako údaj od úradníckeho stola. Som presvedčený o tom, že po prehodnotení tradičného prístupu a poznaní skutočného stavu by nemohlo prísť v rokoch 1999 až 2003 k zamietavým stanoviskám na predložené projekty v rámci PHARE zo strany sekcie ľudských práv a menšín, konkrétne odboru koordinácie projektov. Iste by sa už mohli realizovať aj niektoré projekty, konkrétne z problematiky integrácie rómskych detí v oblasti výchovy a vzdelávania a zlepšenia ich životných podmienok, podpory rómskej menšiny v oblasti vzdelávania alebo podpory infraštruktúry pre rómske osady, aj konkrétne v okrese Senica. Ak budú úradníci vychádzať len zo štatistík, nuž potom sa má šancu uchádzať tento región o podporu až po ďalšom sčítaní ľudu v Slovenskej republike.
Odporúčam preto uskutočniť návštevu nielen okresu Senica, ale celého Záhoria a Myjavska, veci na tvare miesta prehodnotiť za účasti starostov obcí, organizácií a zástupcov štátnej správy. Rád sa toho vami iniciovaného stretnutia, vážený pán podpredseda vlády, zúčastním a pevne verím v nápravu vecí pri riešení rómskej problematiky aj vo vzťahu k tomuto obchádzanému regiónu.
Druhá časť je orientovaná, alebo zameraná moja interpelácia na ďalšieho pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša vo veci zastavenia likvidačnej politiky financovania kultúry.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 je pre mňa, ktorý poznám, toho jasným dôkazom. Zúčastnil som sa stretnutia zástupcov kultúrnej obce a predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy, samosprávnych krajov, ZMOS-u a odborového zväzu kultúry, ktorý sa konal pred takmer mesiacom 19. augusta v Múzeu Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Stotožnil som sa so závermi tohto významného fóra pracovníkov z oblasti kultúry.
Vážený pán podpredseda vlády, váš doterajší prístup neodráža plnenie vládneho programu v oblasti záchrany a obnovy kultúrneho dedičstva a kultúrnych aktivít cestou zabezpečenia dostatočných finančných zdrojov v intenciách požiadaviek dohovorov UNESCA o ochrane hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva. Návrh rozpočtu na rok 2004 nezabezpečuje na plnenie príslušných úloh adekvátne finančné zdroje aj napriek pred dvoma dňami, alebo dňom, schválenej adresnej 300-miliónovej položky vyčlenenej z 5-miliardovej rezervy na priority. Pôvodná požiadavka na projekt "Obnovme si svoj dom" bola pol miliardy na budúci rok. Tento prístup je zarážajúci aj vo vzťahu k celkovému zníženiu rozpočtu rezortu kultúry oproti tomuto roku. Je to smutné a doslovne zarážajúce a nekultúrne práve v čase, keď iné vstupujúce, ale aj členské štáty Európskej únie dávajú na vzdelanie, vedu a kultúru oveľa väčšie finančné prostriedky, aj keď majú takisto problémy s nadstavením rozpočtu.
Z toho dôvodu je vyvážená požiadavka, aby v štátnom rozpočte na rok 2004, ako to vyplýva aj z tohto zhromaždenia kultúrnych pracovníkov a štátnych zamestnancov a pracovníkov samosprávy, alebo zástupcov samosprávy, bola na rozvoj kultúry vyčlenená suma minimálne 1,2 % hrubého domáceho produktu, tak ako v ostatných kandidátskych a predovšetkým v susedných štátoch vstupujúcich do Európskej únie. Žiadalo by sa taktiež, aby v rozpočte pre obce a samosprávne kraje na rok 2004 sa prihliadlo na predpokladanú infláciu a liberalizáciu cien v energetike a potom by nemohlo prichádzať, že kultúra je ten apendix a tá sa bude krátiť prvá v rámci rozpočtov vyšších územných celkov. To by však znamenalo pochopiť vzrastajúci význam vzdelanosti a kultúry v integrujúcej sa Európe a v globalizujúcom sa svete.
Vážený pán podpredseda vlády, vy ste však pripravili rovnú daň z pridanej hodnoty pre všetky tovary a služby, navrhovanou novelou zákona o daniach z príjmov likvidujete doterajšiu motiváciu občanov, fyzických osôb, a to v § 12 ods. 10, a právnických osôb v § 20 ods. 7, sponzoringu, darcovstvu a podpore dobročinných účelov, konkrétne dobrovoľne, slobodne prispievať na účely cirkví, nadácií, občianskych združení, spolkov či športových združení. Spoločnosť založená na iniciatíve občana, na ktorú sa často odvolávate, moderná občianska kultúrna spoločnosť, na ktorú často zabúdate, potrebuje daňové zákony, ktoré si cenia dobrovoľné príspevky a podporujú ich systematicky zo zákona. Popritom ste pripravili a do vlády predložili, opakujem, doslovne likvidačný rozpočet, ktorý likviduje vzdelanosť a udusí kultúru, tak kultúru národnú, ako aj kultúru tradičnú a kultúru miestnu.
Obraciam sa na vás, vážený pán podpredseda vlády, vo veci ešte zváženia možnosti prehodnotenia rozpočtu na rok 2004 pre rezort kultúry, ale aj ďalších legislatívnych, najmä daňových opatrení na nepriamu podporu vzdelanostného, kultúrneho a duchovného rozvoja našej spoločnosti.
Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej bude interpelovať pán poslanec Hrdlička, pripraví sa pán poslanec Zubo.
J. Hrdlička, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som predniesol interpeláciu na ministra spravodlivosti pána Daniela Lipšica.
Vážený pán minister, ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky som hlboko presvedčený, že zákony, ktoré prijíma zákonodarný orgán, musia byť dôsledne plnené v prvom rade zo strany ministerstiev, štátnych orgánov a inštitúcií, čo by malo zároveň slúžiť ako vzor pre občanov Slovenskej republiky. Na základe informácií od funkcionárov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a poskytnutých kópií korešpondencie som však hlboko sklamaný skutočnosťou, že ministerstvo spravodlivosti, ktoré riadite, je jedným z tých, ktoré si povinnosti zo zákona neplní dôsledne.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov vás svojím listom z 22. 11. 2002 a 20. januára 2003 žiada o prijatie potrebných opatrení na to, aby v súlade so zákonmi č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných a zajateckých táborov a podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 105/2002 Z. z. a jeho realizácii podľa zákona č. 439/2002 Z. z. a č. 443/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku vojakom československých, zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945 boli zabezpečené finančné zdroje a personál na realizáciu ustanovení zákonov.
Tiež vás upozorňoval na nedostatky v evidencii žiadostí občanov na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky a na základe rokovania s funkcionármi ministerstva spravodlivosti dňa 10. februára 2003 žiadal listom z 12. 2. 2003 predsedu Úradu pre štátnu službu Slovenskej republiky pána Plaia o pomoc vášmu ministerstvu pri personálnom zabezpečení odboru pre rehabilitáciu a odškodnenie ministerstva spravodlivosti. Napriek tomu, že podľa informácií funkcionárov ministerstva spravodlivosti je dostatok prostriedkov na odškodnenie uvedených kategórií, nenastal výraznejší posun v tempe odškodňovania. Podľa údajov z listu, ktorý Slovenský zväz protifašistických bojovníkov zaslal predsedovi parlamentu a predsedovi vlády v apríli tohto roku, malo byť do 31. 12. 2003 odškodnených 29 100 aktívnych účastníkov odboja a 23 800 vdov po účastníkoch odboja.
Pán minister, pretože by malo byť samozrejmé, že zákony sú na to, aby sa realizovali, bez ohľadu, či povinnosti z nich vyplývajúce sa týkajú občana alebo inštitúcie, je zarážajúce, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pristupuje k otázke odškodňovania občanov tak povrchne a, zdá sa, ľahostajne. Nijako inak nie je možné hodnotiť pomalé tempo odškodňovania v zmysle uvedených zákonov. Okrem toho takýto postup postráda ľudský prístup, pretože nerešpektujete, že osoby, ktorých sa odškodnenie týka, dosahujú vysoký vek a predlžovanie procesu realizácie ich žiadostí môže spôsobiť aj to, že sa odškodnenia nemusia dožiť.
Vážený pán minister, žiadam vás o informáciu, koľko osôb bolo odškodnených v zmysle už uvedených zákonov? Koľko žiadostí ešte ostáva vyriešiť a aké opatrenia boli prijaté na ministerstve spravodlivosti, aby daný proces nebol i naďalej predlžovaný? Žiadam tiež o informáciu, či boli prijaté opatrenia na včasnú a presnú evidenciu žiadostí doručených na ministerstvo spravodlivosti.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s interpeláciou pán poslanec Zubo a pripraví sa pán poslanec Ševc.
S. Zubo, poslanec: Vážený pán predseda vlády, vážený predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám interpeláciu na ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica v nasledujúcom znení:
Vážený pán minister, v rámci reorganizácie štátnej správy v rámci jednotlivých okresov Slovenska dochádza k celému radu kompetentných zmien štátnych orgánov, k prenosu kompetencií na orgány miestnej samosprávy a ku kreovaniu špecializovaných orgánov štátnej správy. Tieto otázky sú často také zložité, že si žiadajú maximálne úsilie na objektívne posúdenie jednotlivých alternatív novovytváraných špecializovaných štátnych správ v danom regióne a sú ovplyvňované celým radom faktorov, ukazovateľov a subjektívnych názorov. V súčasnosti s týmito skutočnosťami predstavitelia okresných zložiek všetkých parlamentných politických strán, predstavitelia mestskej štátnej správy a predstavitelia samosprávnych orgánov v Ružomberku sa obracajú na parlament a vládu Slovenskej republiky so žiadosťou, aby bol okresný súd ponechaný v meste Ružomberok.
Svoju žiadosť odôvodňujú takto:
1. Sú to predovšetkým dôvody historicko-politické. Mesto Ružomberok bolo od roku 1921 najväčším a najvýznamnejším mestom celého stredného Slovenska a severného Slovenska. Ďalej mesto Ružomberok z dôvodu svojho významu sa v roku 1938 stalo sídlom najväčšej župy na Slovensku - Tatranskej župy. Ružomberok bol sídlom súdnej sedrie, t. j. dnešného krajského súdu. V roku 1996 bol mestu Ružomberok opätovne vrátený štatút okresného mesta. Vláda Slovenskej republiky svojím nariadením č. 528/2001 prijala koncepciu územného rozvoja Slovenska, v ktorej je určená úloha podporovať rozvoj základných tercionálnych práv Ružomberka ako centra a je zaradené v hierarchii štruktúry miest medzi 26 najvýznamnejších miest Slovenskej republiky. Pri plánovanej koncepcii regionálne usporiadanej správy na 12 vyšších územných celkov bol Ružomberok aj vo vládnom návrhu popri Martine prezentovaný ako alternatívne sídlo vyššieho územného celku pre oblasť Liptov, Orava a Turiec.
2. Hospodárske dôvody. Mesto Ružomberok má dnes 30 000 obyvateľov a celý okres tvorí okrem Ružomberka ďalších 24 obcí s počtom obyvateľov 60 000. Ružomberok je dnes najpriemyselnejším centrom celého Liptova. V Ružomberku sa nachádza najvýznamnejší celulózovo-papierenský priemysel na Slovensku. Mesto Ružomberok je dôležitým turistickým centrom celého severného Slovenska.
3. Dôvody odborné. Okresný súd v Ružomberku sídli v objekte bývalej súdnej sedrie, ktorý bol zreorganizovaný za vyše 20 mil. Sk. Ide teda o plne vyhovujúce priestory. Okresný súd v Ružomberku je umiestnený spoločne s Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Okresnou prokuratúrou, Okresným súdom v jednej budove. Objekt je stavebne prepojený s objektom na výkon trestu. Takéto zoskupenie budov slúžiacich na činnosť okresného súdu je na Slovensku jedinečné a v prípade realizácie tejto interpelácie vysoko funkčné. Celková hodnota budovy a majetku okresného súdu predstavuje 29 mil. Sk, ktoré len ťažko si vedieť ináč využiť. A hodnota budovy prokuratúry, samozrejme, po rekonštrukcii predstavuje ďalšiu sumu 9 mil. Sk. Okresný súd v Ružomberku má v súčasnosti sedem sudcov s tým, že perspektívne bolo plánované zvýšiť tento stav na jedenásť sudcov.
Vážený pán minister vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi po tejto argumentácii položiť otázku: Aké prekážky sú na ceste tomu, aby po uskutočnení reorganizácie štátnej správy a zániku okresných úradov bol v meste Ružomberok aj do budúcna zachovaný samostatný a plnohodnotný Okresný súd? Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej bude interpelovať pán poslanec Ševc a pripraví sa pani poslankyňa Brestenská.
J. Ševc, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená vláda, vážení kolegovia, využívam možnosť interpelovať podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Pála Csákyho v takejto záležitosti.
V nadväznosti na aktivizáciu rôznych drogových skupín zo zahraničia, ale aj na Slovensku sa v poslednom období osobitne vo väčších mestách na Slovensku prejavuje snaha dílerov drog a narkotík preniknúť do základných škôl. V zápase s týmto spoločenským zlom má vláda vypracovaný program. Napriek úsiliu orgánov sa nedarí účinnejšie zabrániť rôznym kriminálnym prejavom, osobitne u mladistvých, v hľadaní zdrojov pre svoje potreby. Všetkým je nám známy prípad, keď takýto človek zavraždil na začiatku leta starších ľudí a majiteľa jedného auta.
Pýtam sa, vážený pán podpredseda vlády, či by nebolo potrebné novelizovať program vlády Slovenskej republiky v boji s týmto neduhom a účinnejšie zapojiť do riešenia tohto problému rodinu, školu, spoločenské organizácie, ale aj politické strany. Samozrejme, aby politické strany v tom zmysle boli zapojené do prípadnej inovácie vládneho programu.
Zahraničie rieši tento problém rôznymi spôsobmi. Nejde tu len o náš problém, o našu záležitosť. Ako viete, množí sa aj u nás diskusia, či povoliť mäkké drogy, alebo nie. Je potrebné veľmi citlivo zvažovať všetky možnosti a skúsenosti okolitých krajín, ale zároveň rešpektovať naše kultúrne tradície, aby sme nespáchali niečo nedobré vo výchove mladej generácie. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda vlády SR: Ako posledná písomne prihlásená teraz bude interpelovať pani poslankyňa Brestenská, a vidím, že aj pomocou počítača. Nech sa páči, máte slovo.
B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si interpelovať pána ministra Prokopoviča.
Obraciam sa na vás, pán minister, so žiadosťou o poskytnutie informácií, koľko vyčlení vláda Slovenskej republiky finančných prostriedkov na poskytovanie on line služieb občanom v budúcom roku? Zároveň vás žiadam o komplexnú informáciu o plánovaní čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov, t. j. na čo sa konkrétne použijú prostriedky na realizáciu lokálnej infraštruktúry pre on line služby občanom?
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Pýtam sa vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, či ešte chce niekto interpelovať, či sa hlási ústne. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do interpelácií.
Pán poslanec Hopta, nech sa páči, máte slovo a pripraví sa pán poslanec Ďaďo.
I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa v dvoch interpeláciách obrátil na predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Vážený pán predseda vlády, na území Slovenskej republiky pôsobí viacero výskumných agentúr, ktoré sa okrem iného zaoberajú aj prieskumom verejnej mienky, teda aj prieskumom predvolebných preferencií politických strán, či už pred voľbami, alebo aj teraz po voľbách. Niektoré sú súkromné spoločnosti, teraz nebudem komentovať a hodnotiť ich prácu. Medzi spomínanými agentúrami však pôsobia aj tri organizácie, ktoré sú platené z daní všetkých občanov Slovenskej republiky. Je medzi nimi výskumné oddelenie Slovenského rozhlasu, Slovenský štatistický úrad a Národné osvetové centrum. Všetky tri organizácie aktívne pôsobili najmä tesne pred parlamentnými voľbami, ale pôsobia aj v súčasnom období a o svojej práci informujú aj dnes našich spoluobčanov. O tom, aká je ich práca objektívna, svedčia výsledky posledných parlamentných volieb, keď ich prieskumy sa až príliš rozchádzali so skutočnými výsledkami. Je to výsledkom toho, že kritérium profesionality a objektívnosti, môžem povedať, splnil len Slovenský rozhlas a ostatné dve inštitúcie Štatistický úrad a Národné osvetové centrum boli buď neprofesionálne, alebo úmyselne, zámerne politicky svojím spôsobom propagovali niektoré politické strany.
Vážený pán predseda vlády, pýtam sa vás preto, prečo štát zo svojho štátneho rozpočtu, teda z daní všetkých občanov, by mal platiť tieto prieskumy, ktoré podľa všetkého slúžia skôr jednotlivým politickým stranám, predovšetkým stranám vládnej koalície, a neslúžia k objektívnej informovanosti všetkých občanov. Onedlho budeme prerokúvať štátny rozpočet a ja budem vážne predkladať návrhy, aby tieto inštitúcie neboli dotované, tak ako dosiaľ, z daní štátnych financií. To je prvá interpelácia.
Po druhé, vážený pán predseda vlády, na základe práve prerokovaného vládneho zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa presúvajú na obce úplné kompetencie samosprávy pri zriaďovaní a zrušovaní siete základných umeleckých škôl, materských škôl, školských klubov, školských stredísk záujmových činností, centier voľného času, zariadení školského stravovania pri materských školách, základných školách, jazykových škôl a stredísk služieb škole. Obce a mestá teda preberajú kompetencie nielen za ich zriaďovanie, ale aj za ich financovanie. Štát sa týmto krokom teda úplne zbavuje zodpovednosti za plné financovanie týchto školských zariadení. Obávam sa, že obce najmä z nedostatku finančných prostriedkov budú postupne rušiť materské školy, základné umelecké školy a ďalšie spomínané zariadenia.
Vážený pán predseda vlády, pýtam sa vás: Ako chcete zabrániť danej situácii, aby tieto školské zariadenia postupne nezanikli z nedostatku finančných prostriedkov? Pýtam sa vás, či vláda nájde finančné prostriedky na ich plné financovanie, ako to bolo doteraz, alebo financovanie sa bude diať tak, že obce plus štát a plus rodičia, ktorí však už vďaka vášmu vládnutiu nemajú finančné prostriedky na základné životné potreby, a nie aby mohli ešte financovať v plnej výške materské školy, základné umelecké školy a ďalšie zariadenia.
Ďakujem vám za odpoveď.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný bude interpelovať pán poslanec Ďaďo. Nech sa páči, máte slovo.
V. Ďaďo, poslanec: Vážený pán podpredseda, pán premiér, kolegyne a kolegovia, v zmysle § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem ministra školstva Slovenskej republiky pána Martina Fronca vo veci poplatkov za štúdium na vysokých školách.
Vážený pán minister, písomnou formou sa na mňa obrátila študentka externého štúdia Technickej univerzity v Košiciach, Fakulty Berg - cestovný ruch, s požiadavkou o tieto informácie. Študentka už minulý rok, keď ešte štúdium malo byť bezplatné, musela zaplatiť na základe darovacej listiny 20-tisíc slovenských korún do dvoch týždňov pred začatím školského roku, lebo inak by nedostala potrebné materiály na štúdiu. Študentka má informácie z médií, a o tom máme i my, že v zákone o spoplatnení vysokých škôl bude musieť zaplatiť o 10 až 20 % nákladov na štúdium viac, ako je to dosiaľ, pričom vyčíslila svoje doterajšie náklady vrátane "darovacej listiny" na 70-tisíc korún ročne. Tieto náklady by mali externí študenti platiť v plnej výške zo svojho vrecka.
Žiadam vás, pán minister, o urýchlenú odpoveď na daný problém, pretože študentka pochádza zo sociálne slabšej skupiny obyvateľstva a prípadne ďalšie výdavky po tzv. povinnom darovacom akte na začiatku školského roka 2003/2004 a náraste poplatkov v zmysle plánovaného nového zákona o spoplatnení štúdia by niesla tak, že by musela štúdium ukončiť a ostala by zadlžená, pretože peniaze na darovaciu listinu si požičala.
Vzhľadom na to, že nám je obom známe, že k spoplatneniu štúdia dôjde, žiadam vás, pán minister, o vysvetlenie oprávnenosti tzv. povinného darovacieho poplatku na uvedenej fakulte a približný ročný odhad nákladov na štúdium externou formou v prípade daného schválenia zákona. Veľmi pekne ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ďaďo bol posledný, ktorý sa prihlásil do programu interpelácie. Preto vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Otváram teraz ďalší bod, a to
písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 31. júla 2003,
ktoré ste dostali ako tlač 379. Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 379 nachádza.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či chce niekto z poslancov vyjadriť svoje stanovisko k odpovediam členov vlády. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. A konštatujem, že sme prerokovali písomné odpovede členov vlády, a preto vyhlasujem tento bod za skončený.
Ďakujem aj členom vlády, aj pánom poslancom.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona o náhradnom výživnom (tlač 332).
Pán poslanec Madej, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Pani poslankyňa Sárközy zas miesto pre spravodajcov.
Do rozpravy sú ústne ešte prihlásení pán poslanec Hanzel, pani poslankyňa Mušková a pani poslankyňa Sárközy.
Pán poslanec Hanzel, nech sa páči, máte slovo.
B. Hanzel, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, teraz diskutujeme o právach detí, zväčša malých, ktoré žijú v rozháraných rodinných pomeroch. Právo dieťaťa je právo na život. Tú argumentáciu sme tu už počuli. Právo dieťaťa je i právo na základné životné potreby. Ak súd rozhodne o platení výživného jedným z rodičov rozpadnúvšej sa rodiny, je to preto, že na to vidí vážny dôvod. Ak ten rodič, ktorý je povinný platiť výživné, svoju povinnosť neplní, neznamená to, že dieťa prestane jesť, prestane sa obliekať, prestane si kupovať školské potreby, prestane si platiť povinné platby za mimoškolské aktivity, prestane žiť v kolektíve svojich kamarátov, ktorí žijú v usporiadaných rodinných pomeroch, a teda aj v lepších ekonomických podmienkach.
Je nezmysel tvrdiť, že štát poskytne rodinám právnu pomoc na vymáhanie výživného. Ak je štát ochotný poskytnúť túto pomoc rodine, prečo nie je ochotný prevziať túto zodpovednosť na seba? Azda preto, že je jednoduchšie nechať trpieť dieťa i rodinu bez prostriedkov, ako zaplatiť právny i ľudský nárok dieťaťa zo štátnej pokladnice a vymôcť si nárok od nedisciplinovaného a nezodpovedného rodiča pomocou tej právnej pomoci, čo ponúka rodičom? Mnoho povinných rodičov je bez príjmu a nemá možnosť svoju povinnosť uhradiť. Nie je zodpovedné nechať druhú stranu čakať na zázrak.
Vyzývam týmto tiež všetky kresťanské strany v tomto parlamente, aby podporili život, lebo verím, že myslíte na život globálne a nielen do narodenia, lebo aj všetky normálne, zdravé deti majú právo na život a na základné životné potreby i v tom prípade, ak sa jeden z rodičov o vyživovaciu povinnosť nestará.
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, bolo by hanbou tohto parlamentu, keby odobral deťom, ktoré majú problém so základnými životnými potrebami, možnosť plnohodnotného života cez povinnosť štátu poskytnúť dočasne náhradné výživné.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)