P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami pani poslankyňa Navrátilová, pán poslanec Mikloško. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa Navrátilová. Zapnite sa, pani poslankyňa. Nech sa páči.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Nefunguje zariadenie. Ďakujem za slovo. Pán kolega, možno s vami naozaj súhlasiť, že materské školy v systéme vzdelávania okrem vzdelávania zabezpečujú určitú sociálnu funkciu, predovšetkým pre ženy, ktoré sa môžu z materských dovoleniek urýchlene vrátiť do zamestnania. Nemôžem však s vami súhlasiť v hodnotení kapacity, respektíve nedostatočnej kapacity materských škôlok a objasním vám prečo.

Materské "škôlky" boli väčšinou stavané ako takzvané stodesiatky, to znamená, boli stavané na 110 detí a zmenou metodiky sa kapacita zmenila na deväťdesiatky. Tým pádom sa zdá, akoby tých materských "škôlok" nebolo dosť, ale aj v tej Bratislave, kde je nezamestnanosť stále pod 5 %, sú využívané asi na 80 %. Takže v tom nemáte celkom pravdu.

Rada by som vás však upozornila ešte na jednu zvláštnosť financovania materských škôl, a to sú dvojročné deti, kde sa jedno dieťa považuje za dve deti a osem detí je v jednej triede a to celé za poplatok rodiča 100 Sk. Takže myslím si, že naozaj je o čom rozprávať pri financovaní materských škôl, a bola by som veľmi rada, keby sme zostali na vecnej rovine, pretože nikto tu nemá záujem o zánik materských "škôlok" a verím, že to bude aj súčasťou politického boja v komunálnej politike, pretože kto má záujem, aby materské školy zanikli? Nikto! Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec, veď toto je len prvé čítanie, či druhé? Nie, prvé. Takže len veľmi stručne by som s dvomi vecami polemizoval. Prvá je povinná školská príprava, ktorú chce zaviesť EÚ. Nuž, prvú povinnú predškolskú prípravu zavádzal Sovietsky zväz. Druhú chce zavádzať Európska únia. Tu by som bol veľmi opatrný. Je to typické správanie, proste, istých centier, veľkých subjektov. A deti len treba nechať, pokiaľ sú, čím dlhšie doma, v rodine, nech sa hrajú, a netreba vstupovať do ich nejakého svetonázorového sveta už nejakým povinným predškolským vyučovaním. Čiže tu ja by som teda zásadne s vami polemizoval. Nie je najmenší dôvod. V minulosti sa učili šľachtici a všelijakí ľudia doma - a nič sa nestalo. Boli často múdrejší ako ľudia, ktorí vychádzajú zo škôl.

A druhé, zavádzať do cirkevných škôl princíp výberového konania, tu by som bol tiež veľmi opatrný, lebo jednoducho tie školy sú financované rovnoprávne na základe toho, že sú rovnakí daňoví poplatníci. Ľudia, ktorí dávajú deti do cirkevných škôl, a ľudia, ktorí dávajú do štátnych škôl. A ľudia, ktorí na základe takejto rovnosti daňovej platby dávajú do cirkevných škôl, nenamietajú a akceptujú, že tam toho riaditeľa menuje zriaďovateľ, ktorým je biskupský úrad, alebo u vás tiež zrejme biskupský úrad. Takže tam je slobodná voľba tých ľudí, rodičov, aby dali do tej školy, do ktorej chcú dať. A rovno zopakujem, že všetci platíme rovnaké dane pre tento štát.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič chce reagovať. Nech sa páči.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Beriem na vedomie váš názor, pani poslankyňa, ale ja som vychádzal z tých analýz, ktoré sú v Bratislave, a viem že boli aj publikované v novinách Sme, kde sa práve hovorilo o tom. Matky tam hovorili, že nemajú umiestnené deti. Možno, že v regióne, v ktorom vy ste áno, ale v Petržalke, išlo konkrétne o Petržalku, že tam nemajú umiestnené deti, všetky, ktoré si žiadajú. Samozrejme, môžeme o tom diskutovať. Napríklad poznáme mnohé obce, a tu mi môj kolega, ktorý je starosta, povedal, v ich obci musel odmietnuť žiadosti o prijatie do materskej školy, lebo nemáte kapacity. Čiže sú isté rozdiely regionálne rozdiely a treba ich akceptovať.

Čo sa týka pána poslanca Mikloška, beriem jeho názor, ale, chcel by som samozrejme pripomenúť, že napriek tomu tam bude výberové konanie. Však tam sa uvádza, že výberové konanie aj na tých cirkevných školách je zabezpečované. Nejde to cez radu školy. Nejde to len cez radu školy. A mne ide o to, že povedzme rada školy, ktorá sa bude skladať z ľudí, ktorí tam majú svoje deti, to znamená, že ich tam dali dobrovoľne, že by sa takisto mohli vyjadriť, ako rovnosť pred zákonom, teda mohla by sa takisto vyjadriť k menovaniu riaditeľa do cirkevnej školy za tých rodičov, ktoré tam deti majú, pokiaľ tam budú rady školy.

Čo sa týka Európskej únie, samozrejme, tie modely sú rôzne, ale k tomuto nedospela. Ja som preto spomenul pani Thatcherovú, ktorá v Anglicku v deväťdesiatych rokoch predniesla tento návrh ako predstaviteľka Konzervatívnej strany a jasne povedala, že práve problematika imigrantov a tak ďalej, vyvolala potrebu zaškoľovania tých detí, aby tam nebola pozitívna diskriminácia, aby sa zaškoľovali tie deti, a nechcem hovoriť, o ktorých deťoch, ktoré tu aj ja spomínam. Tu nemožno vyčleniť jednu skupinu detí. Ale treba dostať deti aspoň do prípravky, aby príprava bola zabezpečená, aby v prvej triede nemuseli...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem, pán predseda. V prvom rade by som chcel poďakovať všetkým poslancom, ktorí boli ochotní počúvať a zaoberať sa školstvom. Stretávam sa často s tým, že o školstve sa hovorí, ale potom je záujem veľmi malý o riešenie problémov. A takisto ďakujem pánom poslancom, ktorí mali vecné pripomienky a chcú sa naozaj hlboko týmito vecami zaoberať, aby pomohli úrovni nášho vzdelania, oceňujem, pani poslankyňa Mušková, aj pán poslanec Hopta, že práve tieto veci vám ležia na srdci, ako je úroveň vzdelania, chcem trošku upozorniť, že sú zabezpečené mechanizmy na to, aby sme zachovali kvalitu vzdelávania, existuje štátna školská inšpekcia, tá zostáva, existuje Štátny pedagogický ústav, metodické centrá. V zákone, ak ste si všimli, sú predpoklady na výkon trebárs riaditeľa, urobenia kvalifikačnej skúšky a podobne, čiže ten mechanizmus celkom iste tam je a môžeme hovoriť o ďalších mechanizmoch, aby sme toto lepšie zaistili. Takisto by som rád upozornil na to, že tu zaznelo - a veľmi detailne, to som rád -, pán poslanec Gaľa hovoril o zmene školskej rady. Ako viete, ten problém bol dlhodobý, že sa vyjadrovalo i obecné zastupiteľstvo i školská rada. Našou snahou bolo prepojiť, a tak sa stáva, že existuje školská rada, v ktorej je i zastúpenie predstaviteľov obce, a na základe toho je potom urobené, že menuje buď primátora alebo starosta riaditeľa školy.

Pán poslanec Hopta, detail, pokiaľ má tá škola menej ako 10 zamestnancov, tak má len 5 členov školská rada, je to § 26 ods. 3, k základným umeleckým školám, pán poslanec Maxon, musí povedať, že aj súčasný stav hovorí, že ZUŠ, ale je to školské zariadenie. Vychádza sa z toho, že neposkytuje stupeň vzdelania. A žiaľ, tu všeobecne cítim istú obavu o budúcnosť základných umeleckých škôl. Musím priznať, že čiastočne ju s vami zdieľam a som ochotný, ešte aby sme spolu vo výboroch dopracovali znenie tak, aby obavy neboli opodstatnené. Niekoľko poznámok, pán poslanec Čaplovič, ktorý tu rozobral veľmi detailne veľa bodov. Chcem upozorniť, že pokiaľ ide o predškolskú prípravu, povinnú predškolskú prípravu, existuje, myslím, zo všetkých krajín Európy, v dvoch alebo v troch maximálne, čiže to nie je, a nie je ani tendencia ministerstva školstva. Ospravedlňujem sa, že omylom bol vyvesený materiál, ktorý nebol ešte prerokovaný na úrovni ministra, a tam to takto vyznievalo, čiže, berte to, že naozaj to nie je snaha, my chceme umožniť, ale nie zaviesť povinnosť. To je jedno.

Druhá vec, na ktorú by som chcel upozorniť, existuje viac modelov, vo viacerých krajinách, kde financovanie cirkevného školstva je rovnaké, nielen v Holandsku, ale napríklad aj v Belgicku, aj v Portugalsku, viac takých krajín má toto urobené a myslím, že už viackrát zaznelo, prečo to takto navrhujeme. A nakoniec aj vy ste, pán poslanec, priznali, že je podstatný ten článok 12 ústavy, takže to som rád, že našli sme istým spôsobom spoločný pohľad na vec.

Snáď ešte k tomu zaraďovaniu do siete. Myslím si, že tu je snaha vytvoriť priestor pre flexibilitu. Pokiaľ som minister, pokiaľ škola a zriaďovateľ splnil podmienky, tak snažím sa viesť aj svojich úradníkov, aby sme nerobili prekážky. Jednoducho, je to na ich zodpovednosti, zaradiť, alebo vyradiť zo siete. Maximálne ich upozorním na problémy, ktoré môžu vzniknúť.

A posledná poznámka, naozaj nie je cieľom likvidovať malé školy. Pripúšťam, že zákon, ten predošlý, ktorý sme prerokúvali, o financovaní, vyvolá istý tlak na zníženie počtu malých škôl, ale to si myslím, že ten počet je naozaj neúnosný. My vytvárame v tom zákone aj prostredie na to, aby nemuseli byť, zohľadňujeme aj také veci, ako je veľkoškola. To znamená, keď je málotriedna, že konečne v tom nariadení vlády bude istá bonifikácia, ale ešte raz by som povedal, musí to mať isté hranice, pretože potom to funguje niekedy tak, že existujú školy, kde máte 10, 12 žiakov, a naozaj, keď sú pospájané rôzne ročníky, tak ani tá výučba nie je kvalitná. Čiže treba hľadať tam, kde je to odôvodnené. Ešte raz páni poslanci, ďakujem za rozpravu. Skončil som, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pani spravodajkyňa sa nechce vyjadriť. Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu o ďalšom návrhu zo skupiny zákonov súvisiacich s pripravovanou reformou verejnej správy, ktorým je

Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister pôdohospodárstva Simon. Pán minister, máte slovo.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladaný vládny návrh zákona vychádza z koncepcie usporiadania miestnej štátnej správy schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 371 zo 14. mája 2003, a to tým, že zo súčasných krajských úradov a okresných úradov vyčleňuje úseky štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva a zriaďuje špecializované orgány štátnej správy - obvodné lesné úrady v počte 39 a krajské lesné úrady v počte 8. Tieto úrady budú vykonávať aj štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, konkrétne na úseku rastlinno-lekárskej starostlivosti a na úseku odrôd a osív. Pri ich zriaďovaní je dodržaný princíp transparentnosti, aby občan bol trvalo informovaný, ktorý orgán štátnej správy mu môže poskytnúť požadovanú službu, ďalej princíp dvojstupnosti, subsidiarity, dostupnosti pre občana a efektívnosti práce.

Vládny návrh zákona okrem prechodu pôsobnosti rieši i prechod práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých vzťahov, majetku a rozpočtu k 1. januáru 2004 z krajských úradov a okresných úradov na krajské lesné úrady a obvodné lesné úrady.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladaný návrh zákona vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila 20. augusta 2003 a preto sa na vás obraciam so žiadosťou o jeho prerokovanie a odporúčanie na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Maxona, ktorého poveril gestorský výbor, aby Národnú radu informoval o odporúčaní výboru pre pôdohospodárstvo k prerokúvanému návrhu zákona. Pán poslanec a predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.

M. Maxon, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ma svojím uznesením č. 78 z 28. augusta 2003 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1997 Z. z. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitostí v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta tohto roku, č. 350, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu, ale zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu podľa dohody v poslaneckom grémiu s tým, že budeme pokračovať v uvádzaní ďalších návrhov súvisiacich s reformou a potom by sme viedli rozpravu o všetkých prerokovaných bodoch, samozrejme, s tým, že individuálne sa poslanci môžu prihlásiť ku všetkým prerokovaným návrhom zákonov samostatne. Ďakujem pánovi ministrovi pôdohospodárstva a prosím teraz ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil vládny návrh zákona o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Pán minister, máte slovo.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení kolegovia ministri, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som z poverenia vlády uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účelom predkladaného návrhu zákona je vytvoriť právny rámec špecializovanej štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií v priamom riadení ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií po zrušení štátnej správy na úsekoch dopravy a cestného hospodárstva na krajských úradoch a okresných úradoch. Navrhuje sa, aby orgánmi špecializovanej štátnej správy boli ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií ako ústredný orgán štátnej správy a dva stupne miestnych orgánov štátnej správy, a to 8 krajských úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a 46 obvodných úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Výkon štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií vykonávajú aj obce a samosprávne kraje v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. V novom znení návrhu zákona sa navrhuje model trojstupňového riadenia výkonu štátnej správy, čím sa odstránil zásadný rozpor s ministerstvom vnútra, ktoré v medzirezortnom pripomienkovom konaní vyjadrilo nesúhlas so štvorstupňovým riadením, tak ako bol navrhnutý ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií. Návrh zákona prerokovala vláda na svojom rokovaní 21. augusta 2003 a schválila svojím uznesením č. 787. Záverom vás, vážená Národná rada, prosím o podporu pre prijatie predloženého návrhu a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz prosím pani poslankyňu Zmajkovičovú, aby z poverenia výboru Národnú radu informovala o... Pani poslankyňa Zmajkovičová, respektíve by som poprosil niektorého z členov výboru, ktorý by bol alternátorom v prípade jej neúčasti, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona vo výbore ako aj o odporúčaní výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona.

Odporúčam, keďže pani poslankyňa nie je prítomná v tejto chvíli, prerušiť rokovanie o návrhu. Pán minister, poprosím vás, keby ste uvoľnili miesto pre ďalšieho z navrhovateľov, ktorým je pán minister životného prostredia, ktorého požiadam, aby z poverenia vlády uviedol a odôvodnil

Pán minister, máte slovo.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, týmto návrhom zákona sa vraciame k praxi štátnej správy životného prostredia, ktorú sme mali zavedenú do roku 1995, čiže nejde o novú prax, ale o to, čo už tu raz fungovalo. Návrh zákona predpokladá, že štátnu správu v životnom prostredí bude vykonávať 8 krajských úradov a 46 obvodných úradov životného prostredia. Oproti tým kompetenciám, ktoré boli doteraz, štátnu správu rozširujeme podľa nových zákonov, ktoré vyplývajú zo záväzkov z asociačnej dohody. Len príklad. Je to štátna správa o geneticky modifikovaných organizmoch, prevencia závažných priemyselných havárií, environmentálne označenie výrobkov, environmentálne orientované riadenia, audit a obaly. Od 1. júla prešli na ministerstvo životného prostredia kompetencie na úseku vodného hospodárstva, rybárstva s výnimkou hospodárskeho chovu rýb, ekologické aspekty územného plánovania a verejné vodovody a verejné kanalizácie. Čiže toto budú kompetencie krajských úradov životného prostredia a obvodných úradov životného prostredia. Štátnu správu okrem krajských úradov a obvodných úradov životného prostredia vykonáva aj Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie a inšpektoráty a takisto, samozrejme, obce, na ktoré prešli zo zákona, z rôznych zákonov o životnom prostredí kompetencie, ktoré sú blízko k občanovi. Vážený pán predseda, na úvod toľko. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz poprosím pána poslanca Muránskeho, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o stanovisku k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Pán poslanec, nech sa páči.

P. Muránsky, poslanec: Ďakujem. Dovoľte mi, pani poslankyne, páni poslanci, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnej správe, starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako spravodajca určený výborom pre životné prostredie a ochranu prírody. Predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, a zároveň odporúčam, aby pridelila návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu, pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom ako gestorský výbor aby navrhla výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Môžete, pán predseda, otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, otváram rozpravu. Po otvorení rozpravy po dohode v poslaneckom grémiu prerušujem rokovanie o tomto bode. Pán minister, ďakujem. Pán poslanec Muránsky, ďakujem. Poprosím teraz pána ministra, aby zostal na mieste pre navrhovateľov, pretože pán poslanec Číž... Pán poslanec Prokopovič? (Hlasy v rokovacej sále.) Ale vy nie ste v tom výbore, pán poslanec, vy nemôžete byť alternátorom. (Ruch v sále.) Vy ste, pardon, ospravedlňujem sa. Pán poslanec, nech sa páči. Pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Výbor pre verejnú správu, áno. Nech sa páči, pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, a vážený pán predseda, dovoľte, aby som v zastúpení ako podpredseda výboru predniesol stanovisko spravodajcu k návrhu predloženého zákona. Teda v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o tomto vládnom návrhu zákona. Chcem predovšetkým povedať, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, všeobecná časť spĺňa všetky náležitosti predpísané legislatívnymi pravidlami aj rokovacím poriadkom a osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Je tam aj doložka o zlučiteľnosti. Chcem iba povedať, že problematika tohto návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Na základe oprávnení, ktoré ako spravodajca mám, odporúčam, aby sa Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní. Rovnako, pán predseda, navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory tento vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi poslancovi Čížovi, podpredsedovi výboru pre verejnú správu a poprosím teraz ministra výstavby a regionálneho rozvoja, aby z poverenia vlády uviedol a odôvodnil

ktorý prerokúvame ako tlač 290 a ktorého súčasťou je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 290a. Pán minister, nech sa páči, máte slovo. Chcem upozorniť, že vládny návrh zákona prerokúvame v druhom čítaní. Nech sa páči.

L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom "konaní", takzvaný stavebný zákon, iba v nevyhnutnej miere upravuje tie ustanovenia, ktoré sú potrebné na prechod pôsobností podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii vlády a organizácii ústrednej štátnej správy z ministerstva životného prostredia na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov návrh zákona obsahuje, po prvé, prechod pôsobnosti k územnému plánovaniu a stavebnému poriadku na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, po druhé, zosúladenie orgánov územného plánovania a stavebného poriadku so zákonom č. 416/2001 Z. z., po tretie, odčlenenie stavebnej inšpekcie od Slovenskej inšpekcie životného prostredia a vytvorenie Slovenskej stavebnej inšpekcie, po štvrté, odstránenie nezhôd u ustanovenia § 111 s Ústavou Slovenskej republiky, ide o otázky vyvlastňovania. Naše ministerstvo si je vedomé, že doterajší stavebný zákon je potrebné po dôkladnej príprave zásadne prepracovať z dôvodu zjednodušenia stavebného konania a zosúladenia územného plánovania s potrebami regionálneho rozvoja. Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a rozpočty obcí, čím rozpočty vystihujeme celkom. Návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť. Z uvedených dôvodov vás žiadam, aby ste podporili tento návrh zákona a posunuli ho do tretieho čítania. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Harnu, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru a o spôsobe hlasovania o jednotlivých návrhoch, ktoré sú súčasťou spravodajskej správy, ktorú máte ako tlač 290a. Prosím pána poslanca Harnu. Nie je prítomný v rokovacej sále, preto, páni poslanci, odporúčam prerušiť rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na 15 minút. (Hlas v rokovacej sále.) Nie, toto je zákon v druhom čítaní, kde už návrh prerokovali výbory, máme spoločnú správu výborov, preto neodporúčam, aby sme použili ten istý princíp ako pri návrhu zákona, ktorý sme prerokovali v prvom čítaní. Prosím, páni poslanci, aby ste zaobstarali pána poslanca Harnu. Budeme pokračovať o 15 minút. Prerušujem rokovanie.

(Prestávka 15 minút.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Poprosím pána ministra, aby zaujal svoje miesto určené pre navrhovateľov a poprosím pána poslanca Vážneho, ktorý bude spravodajcom k tomuto zákonu namiesto pána poslanca Harnu. Poprosím pána poslanca Vážneho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ľ. Vážny, poslanec: Vážená pani predsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi ako spravodajcovi tohto zákona, aby som vás poinformoval o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, takzvaný stavebný zákon, v znení neskorších predpisov, a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 290, v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon, tlač 290, v druhom čítaní.

Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 381 zo 4. júla 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976, takzvaný stavebný zákon v znení neskorších predpisov, na prerokovanie vo výboroch do 28. augusta 2003 a v gestorskom výbore do 4. septembra 2003, ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali, poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Po tretie, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 o organizácii miestnej štátnej správy, tlač 290, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona 3. septembra 2003 a uznesením č. 209 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval tento návrh zákona 27. augusta 2003 a uznesením č. 150 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 26. 8. 2003 a uznesením č. 145 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval návrh zákona 2. septembra 2003 a neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh zákona 3. septembra tohto roku a uznesením č. 51 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Po štvrté, z uznesení Národnej rady uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Zároveň navrhujem, že keďže ste spoločnú správu výborov Národnej rady všetci dostali ako tlač 290a, aby som neprechádzal a nečítal podrobne, sú to skoro štyri strany, a aby ste sa s ňou oboznámili individuálne. Po piate, a, samozrejme, budeme o nej hlasovať zajtra ráno. Po piate, gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996, tlač 290, schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 150 z 5. septembra 2003. Súčasne gestorský výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ma právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku. Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu v rámci druhého čítania o tomto návrhu zákona. Prerušujem rokovanie a budeme pokračovať

tlač č. 354. Prosím pána ministra pôdohospodárstva, aby návrh zákona uviedol.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladaný vládny návrh zákona vychádza z koncepcie usporiadania miestnej štátnej správy schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky 371, a to tým, že zo súčasných krajských úradov a okresných úradov vyčleňuje úseky štátnej správy na úseku pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy a zriaďuje špecializované orgány štátnej správy, a to obvodné pozemkové úrady, v počte 44 a krajské pozemkové úrady v počte 8. Tieto úrady budú vykonávať aj štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi na úseku rastlinno-lekárskej starostlivosti a na úseku poľnohospodárskej pôdy.

Pri ich zriaďovaní je dodržaný princíp transparentnosti, aby občan bol trvalo informovaný, ktorý orgán štátnej správy môže poskytnúť požadovanú službu, ďalej princíp dvojstupňovitosti, subsidiarity, dostupnosti pre občana a efektívnosti ich práce. Okrem prechodu pôsobností sa v predloženom vládnom návrhu rieši i prechod práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov k majetku a rozpočtu k 1. januáru 2004 z krajských úradov a okresných úradov na krajské pozemkové úrady a obvodné pozemkové úrady.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladaný návrh zákona vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila 20. augusta 2003 a preto sa na vás obraciam so žiadosťou o jeho prerokovanie a jeho odporúčanie na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ďakujem vám pekne za pozornosť. Skončil som.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Poprosím spoločného spravodajcu k tomuto návrhu zákona, pána poslanca Richarda Hamerlika, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto zákona vo výboroch.

R. Hamerlik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Milé kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 77 z 28. augusta 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta 2003 č. 349 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a takisto Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pani predsedajúca, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a zároveň prosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby sa prihlásili do rozpravy ku všetkým zákonom, ktoré sme prerokovali. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy k jednotlivým bodom. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. pripomínam, že hlasovať o zákonoch, ktoré sme prerokovali, budeme zajtra ráno. Teraz budeme pokračovať v programe

Návrh zákona máte ako tlač č. 338. Bolo mi povedané, že pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády je v parlamente, takže predpokladám, že príde do rokovacej sály a odôvodní tento návrh zákona, aby sme mohli pokračovať v rokovaní Národnej rady.

Pán minister, môžete ísť rovno k rečníckemu pultu, aby ste odôvodnili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nech sa páči.

D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ide o novelu zákona, ktorú nepredkladám s veľkou satisfakciou, ale napriek tomu ma vláda zaviazala predložiť návrh zákona do vlády a následne do Národnej rady. Ide o právnu úpravu, ktorej cieľom je neuplatniť v roku 2004 ďalší plat pre sudcov za mesiac november. Ide teda o ten takzvaný 14. plat, ktorý doposiaľ nebol vyplácaný, a posúva sa jeho účinnosť o ďalší rok. Tento návrh zákona bude nasledovaný ešte návrhom novely zákona o prokurátoroch, ktorí takisto, keďže ide o rovnocenné právne postavenie sudcov a prokurátorov, odloží účinnosť 14. platu aj u prokurátorov pre rok 2004. Tento návrh zákona bude predmetom rokovania októbrovej schôdze, keďže nebol včas doručený, čo ma trochu mrzí, na septembrovú schôdzu, aby mohla Národná rada o týchto dvoch zákonoch rozhodovať spoločne. Ďakujem veľmi pekne.