Úterý 16. září 2003

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Mušková, faktická poznámka.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec, vy ste sa kladne vyjadrili k doterajšej reforme, k doterajšiemu postupu reformy. Povedzte mi, kto zodpovedne spočítal všetky efekty z osamostatnenia katastrálnych úradov. Je to lacnejšie? Vklad do katastra trvá menej? Povedzte mi, kto si trúfne povedať skutočnú pravdu o výsledkoch - pre občana - takého administratívneho kroku, akým bolo zrušenie niektorých okresných úradov Policajného zboru. Je viac policajtov na uliciach, ako to bolo zdôvodňované? Tiež už spomínané spoločné úradovne na obciach, napríklad pre ľudí odkázaných na pomoc. Viete, ako to na obciach vyzerá? Ak pribudne ďalší občan odkázaný na pomoc, obec nie je vstave poskytnúť mu pomoc, pretože nemá financie. O školách zverených obciam, o ich stave a prevádzke vieme všetci, budem sa k tomu vyjadrovať neskôr. Pán poslanec, vaša reforma, napríklad v školstve a v zdravotníctve je nechávanie na samospád existencie či neexistencie škôl a nemocníc, pretože nie je analýza, nie je určená priorita, nechávate na likvidovanie aj potrebné inštitúcie, ktoré v budúcnosti bude namáhavé oživiť, pretože ak ich budú regióny potrebovať, nebudú mať financie na ich oživenie. Myslím si, že bolo treba venovať viac času a viac síl na to, aby táto reforma bola skutočne dobrá, a myslím si, že občanovi ani nikomu nepomôže.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa, skončili ste, prosím? Ďakujem. Pán poslanec Hort s reakciou.

M. Hort, poslanec: Nevidím tu pána kolegu Maxona, ale ja som pochválil dvestodvadsiatku iba vo vzťahu k tomu, že bol naštartovaný týmto krokom duálny systém. Čo sa však naštartovalo vo vzťahu k tomu, na čo teraz upozorňujete, je vzťah pracovníkov vo verejnej správe a štátnej správe, no tak áno, vtedy sa naštartoval taký nárast pracovníkov, s ktorým sa budeme musieť vysporadúvať ešte veľmi dlho, a bude to veľmi bolieť, pretože tých 79 okresných úradov, a vy sám mi dáte zapravdu, že mnoho z nich nemalo byť a bolo to politické lobovanie plus tých 8 krajských úradov, tak ako boli skoncipované bez toho, že by bol predtým urobený presun kompetencií na samosprávy, regionálne a miestne, stálo túto krajinu, no, nejdem tipovať, koľko miliárd, tie čísla už boli povedané z tej istej štatistiky, o ktorej ste rozprávali vy. Hovoríte, že prestáva fungovať ústredná štátna správa, ústredná vláda dokonca, no tak, chvalabohu, v tých veciach, kde tá vláda nezvládala a nemá to ani mať v kompetencii, a majú to robiť tí, ktorým to prináleží, to znamená regióny a mestá, obce, no nech si tie veci vyriešia. Prečo má vláda suplovať to, čo si vedia vyriešiť regióny a čo si vedia vyriešiť mestá a obce! Všade na svete to takto funguje, okrem Slovenska, ktoré sa bálo do tejto vody vstúpiť a uveriť tomu, že máme takých istých občanov a odborníkov na volených územiach dole, ako ich máme na úrovni štátnych úradníkov na rezortoch. S tým jednoducho nemôžem súhlasiť. A čo sa týka kvantifikácie a presunu finančných prostriedkov, preboha, veď si hovorme pravdu. Sú prevádzkové náklady, ktoré musíme decentralizačnou prirážkou alebo dotáciou dovtedy, kým nemáme fiškálnu decentralizáciu zabezpečenú a v praxi zabezpečovať, ale nechcite, preboha, aby sme za jedno volebné obdobie zlikvidovali civilizačný a modernizačný dlh, ktorý sa tu nabaľoval 50 rokov. To mi, dúfam, dáte zapravdu. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Zubo.

S. Zubo, poslanec: Vážení páni ministri, vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Nedá mi ináč ako zmeniť svoj pôvodný zámer a odpovedať svojim predrečníkom na otázky, ktoré chtiac-nechtiac povedali tak, ako povedali. Po prvé preto, že si myslím, že pretieklo dosť vody odvtedy, keď sme sa mohli zbaviť za tie roky tej demagógie, ktorá tu bola nanesená po roku 1989, otvoriť si slovník cudzích slov, pozrieť si tam jednotlivé pojmy, ktoré sú tam napísané, a porovnať si s tým, čo tu bolo, čo tu je a čo sledujeme. Preto si myslím, že nie je celkom seriózne a namieste, aby na pôde parlamentu Národnej rady odznievali slová, ktoré sú do tej miery subjektívne, že ovplyvňujú rozhodovanie ani nie tak celého parlamentu, ale určitých skupín, ktoré sú im poplatné.

K samotnému predmetu dnešného nášho rokovania. Predovšetkým osobne si myslím, že nie je tu spor o tom, či je potrebné robiť reorganizáciu štátnej správy a decentralizáciu štátnej moci, alebo či to nie je potrebné. Zhodneme sa na jednom, áno, po tých všeobecných zmenách, ktoré za posledných 13 rokov tu boli uskutočnené, štátna správa sa nachádza v takom stave, v takej situácii, že nie je akcieschopná a že musí byť reformovateľná. Preto, myslím si, že i opozícia, i koalícia sa na tom zhodne, že tie zmeny sú potrebné. Treba sa zamyslieť však, aké ciele máme sledovať a aké sú sledované tými krokmi, ktoré súčasná vláda predkladá i parlamentu Národnej rady na schválenie určitej decentralizácie a reorganizácie štátnej správy a prechodu kompetencií do oblasti samosprávnych orgánov. A tu sa môžeme sporiť o veciach, čo je prijateľnejšie, čo je menej prijateľné, čo je nevhodné, podľa toho, kto má aký politický zámer, kto má aký politický úmysel a kto a ako pozná tieto veci a cíti so samotným Slovenskom. Jednoznačne treba konštatovať, že samotný zámer a vyhlásenia vládnych predstaviteľov o tom, čo má sledovať súčasná reorganizácia štátnej správy, sú pravdivé a správne postavené a myslím si, že nikto nemôže proti tomu mať námietky, keď sa hovorí o znižovaní finančných nákladov vynakladaných štátom na štátnu správu, pretože naozaj, tie finančné náklady sa neúmerne a neúnosne s výkonom štátnej správy zvýšili za posledných 13 rokov vo vzťahu k tvorbe národného produktu, k schopnosti ekonomiky zabezpečovať chod štátu. Teda súhlasíme aj s tým. Ďalej - prístupnosť k občanovi. Ja si myslím, že málokto môže s tým nesúhlasiť. Súhlasíme aj s tým. Hovorí sa tam o efektívnosti, kto by bol proti efektívnosti! Aj my sme za to. No a výkon decentralizácie, maximálne i my sledujeme decentralizáciu do tej miery, aby tá samospráva bola schopná zabezpečiť na všetkých stupňoch riadenia tie úlohy, ktoré pred ňu občania stavajú a ktoré zabezpečovať má. Problém je niekde v inom. A problém je v tom, či skutočne tá reforma, ktorá v súčasnosti je zabezpečovaná, má schopnosť reálne naplniť tieto úlohy, alebo nemá schopnosť reálne tieto úlohy naplniť. A na tieto veci by sme sa mali lepšie pozrieť, zamyslieť sa, prehodnotiť a bez akéhokoľvek politického zamerania alebo politického zámeru by sme mali jednoznačne, na základe konkrétnych vecí posúdiť, čo je za, čo je proti, čo je vyhovujúce, čo je nevyhovujúce, čoho by sme sa mali zbaviť a čoho nie. Ako to dosiahnuť? Jedine tak, že na základe do dnešného dňa uskutočnených krokov v rámci transformácie štátnej správy a reorganizácie štátnej správy by sme mali tieto kroky vyhodnotiť. Ako sa nám ich podarilo realizovať, čo z úloh sme zabezpečili, ako sme zabezpečili, čo nám realizácia týchto úloh prináša a čo nie. Teda urobiť určitý odpočet. V tejto snahe treba povedať, že opozícia - i vo Výbore Národnej rady pre verejnú správu - sme sa snažili tvorcov reforiem dopraviť do tohto výboru a musím poďakovať i z tohto miesta pánovi predsedovi pánovi Hortovi za skutočnosť, že skutočne vyvinul maximálne úsilie v tom smere, aby pán Nižňanský a ďalší aktéri a autori týchto reforiem prišli do výboru a aby sme sa s nimi mohli pozhovárať. Už nie jeho chybou je skutočnosť, taká, že ani v samotnom výbore títo vážení páni nám nepovedali nič iného a celá diskusia v podstate skončila na tom, že sme sa dozvedeli všeobecné frázy, ktoré sú prístupné v každej dennej tlači a mohli sme si ich, bez toho, aby oni sa unúvali prísť do výboru pre verejnú správu, prečítať v novinách. Bolo to robené pánom Nižňanským, bol tam prítomný štátny tajomník z ministerstva vnútra i ministerstva financií, žiaľ, na konkrétne otázky odpočtu plnenia jednotlivých úloh, zámery pre najbližšie obdobie a nadväznosti prechodu kompetencií, tieto otázky neboli zodpovedané. Vnucuje sa teda otázka, prečo tak neurobili. No, môže byť viacero možností, ja pripúšťam dve. Buď nemali o to záujem, alebo nevedia. No, vážení, ale keď nevieme, ako môžeme niečo riadiť! A to si myslím, že môže sa stať veľmi veľkou chybou, ktorá ovplyvní ďalší chod reforiem, ich efektívnosť a následne i samotný chod Slovenskej republiky. Ukazuje sa, že niektoré veci, o ktorých boli presvedčení, že budú mať určitý dopad, dopadli tak, že sa ukazujú ich dopady iné, opačné a že v niektorých oblastiach sa dostávame do vzduchoprázdna a celá reforma je postavená na hlinených nohách. Celý proces decentralizácie prebieha, ja som to povedal aj vo výbore, opakujem to slovo dnes, podľa môjho názoru chaoticky a je spôsobený, tak mi to pripadá, že v budúcnosti, možno krátkej, spôsobí znefunkčnenie súčasne ešte existujúcich prvkov štátnej správy, no a tie nové ešte nebudú zabehnuté, nebudú existovať. Čo takýto stav znamená pri súčasnom stave ekonomiky, v ktorom sa Slovensko nachádza, prosím vás, páni ekonómovia, máte k tomu bližšie, môžete zodpovedať.

Zaujímavá je aj otázka, prečo sa nič nehovorí o uskutočnenom audite štátnej správy, o jeho výstupoch vo vzťahoch k zmenám v ústavných orgánoch štátnej správy, a - predovšetkým - o reorganizácii jednotlivých ministerstiev. Pretože štátna správa, to nie je len okresný a krajský úrad, prípadne špecializovaná štátna správa, ale dovolil by som si povedať, že predovšetkým centrálne orgány, ministerstvá. Počas minulého volebného obdobia sa pod patronátom pána Mikloša pripravovali odporúčania na zefektívnenie štátnej správy na najvyššej úrovni, no ich reálny dopad na fungovanie štátu do dnešného dňa nie je jednoznačný. Sú tam rozpory, nevysvetliteľné rozpory a je ťažké pokračovať v reformách, pokiaľ tie základné prvky sú nejasné a nepoznáme dosah týchto reforiem, ktoré boli uskutočnené. Chýba totiž odpočet prijatých opatrení v tom období, ktoré boli prijaté, ktoré by do istej miery mohli byť východiskom pre realizáciu zmien aj v nižších úrovniach riadenia štátnej správy. Opakujem, ten audit sa týkal ministerstiev a vrcholných orgánov štátnej správy a na základe skúseností z tohto auditu sa mohli prijať opatrenia pre nižšie články. Aj vtedy sa hovorilo, v súvislosti so znižovaním počtu riadiacich článkov, o znižovaní počtu úradníkov, o efektívnych výkonoch štátnej správy a aj o jej zlacňovaní. No kde sme sa dostali, zase vieme, teda zase je tu rozpor, obrovský rozpor medzi sledovaným zámerom a dosahom týchto reforiem. Mali by mať tieto zmeny nejaký vplyv na ďalšiu prípravu a vývoj reformy verejnej správy? V navrhovanom súbore zákonov o špeciálnych sieťach úradov majú vznikať ďalšie ústredia, či už na ministerstvách alebo ako samotné rezortné ústredné inštitúcie. A teraz, vážení, pýtam sa, skutočne dôjde k poklesu zamestnancov jednotlivých ministerstiev a ústredných štátnych orgánov, keď sa počíta s vytváraním nových ústredných centier? Tieto centrá budú vytvárané s doterajším počtom pracovníkov, alebo už sa nabalia ďalší pracovníci, ktorí do centrálnych orgánov prídu? Možno, že na úrovni kraja, okresov, x, y ľudí príde o zamestnanie, ale nie ešte väčší počet bude pribratých z pracovníkov na centrálne orgány, ktorí budú mať nepomerne väčšie príjmy, ako majú tí, ktorí odchádzajú zo štátnej správy, a teda nedôjde k zlacneniu štátnej správy, ale naopak, k jej predraženiu? Všetky tieto otázky sú nejasné a neboli zodpovedané. Aj vtedy ste robili zmeny, teda keď sa predpokladala tá reforma štátnej správy na úrovni ministerstiev, ich dôsledky zrejme nikto nepotreboval vyhodnotiť a pritom tie, ktoré sa navrhujú v súčasnosti, zasiahnu do výkonu správy, života samospráv a samotných občanov ešte výraznejšie ako tie, ktoré sa dotýkali už spomínanej reformy štátnej správy. Ak táto reforma verejnej správy nemá byť len ďalšou epizódou v reformách založených na pracovnej metóde pokusov a omylov, dovolávam sa zodpovednosti príslušných kompetentných a zodpovedných pracovníkov za dopad týchto opatrení, ktoré sa robia. Žiadam pánov poslancov, aby výrazne apelovali na vládnych predstaviteľov, aby sa dožadovali politickej zodpovednosti za realizáciu jednotlivých krokov reformy a aby si uvedomili, že i oni budú zodpovedať za tú reformu štátnej správy, ktorá sa uskutoční na základe odsúhlasenia materiálov týmto parlamentom. Otázka stojí aj tak: Prečo sa odborní garanti reformy, ktorých reprezentuje napríklad splnomocnenec vlády pre decentralizáciu verejnej správy, do istej miery dištancujú od predkladaných dosahov transformácie správy tvrdením, že oni sú len tvorcami koncepcie a že garantom realizácie postupných krokov je parlament, vláda a jednotlivé ministerstvá? Sami neveria tomu, čo predložili? Svojim koncepciám, svojim návrhom? Čo ich vedie k tomu, že sa zbavujú zodpovednosti?

Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, aj na základe týchto argumentov, ale aj argumentov, ktoré už odzneli predo mnou z tejto tribúny, môj názor a moje stanovisko je jednoznačne také, že ten materiál, ktorý je predložený na dnešné rokovanie parlamentu, nezodpovedá požiadavkám súčasnej doby, a preto si myslím, že nie je hodný dôvery tohto parlamentu. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Zubo bol posledným poslancom prihláseným do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, pán minister, pýtam sa, či sa chcete k rozprave vyjadriť? Nech sa páči, máte slovo.

V. Palko, minister vnútra SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budem reagovať čo najstručnejšie, zdôrazním len podstatné veci. Na úvod sa chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystúpili v rozprave, podčiarkli tým význam reformy verejnej správy, ktorou sa teraz zaoberáme, schvaľovaním zákonov, ktoré sa jej týkajú. Bolo by to naozaj smutné, keby poslanci nevystupovali, ale vystupovali, ja som tomu rád. Odzneli tu výzvy k tomu, že snáď mala vláda hľadať podporu aj opozície, na toto poznamenávam, že si myslím, že prerokúvanie zákonov má prebiehať v parlamente podľa príslušných predpisov, ako je rokovací poriadok a v tomto zmysle aj prerokovanie tohto zákona prebiehalo tak, ako prebiehať má, vo výboroch Národnej rady mala možnosť aj opozícia oboznamovať sa s týmito zákonmi a diskutovať k nim, k dispozícii bol minister vnútra aj iní ministri, aj splnomocnenec pre reformu verejnej správy, aj štátni tajomníci, čiže myslím si, že táto diskusia a tento priestor na opozičné názory tu bol. Pokiaľ niekomu chýbala väčšia a širšia verejná diskusia, poznamenávam, že nikomu nebolo bránené, aby sa k reforme vyjadroval v médiách, na tlačových konferenciách a tak ďalej. Nepodceňoval by som občanov, ktorých tu niektorí páni poslanci vo vystúpeniach posúvali do pozície ľudí, ktorí sa nevedia zorientovať v prostredí, ktoré ich obkolesuje. Myslím si, že občan vo svojom regióne sa zorientuje veľmi ľahko, kde nájde príslušné úrady, nakoniec bude to v podstate v tých istých budovách, kde tieto úrady nachádzal, aj keď platil doterajší model integrovanej miestnej štátnej správy.

Odznievali tu otázky, aká bude dostupnosť občana, či sa zhorší, alebo nie, domnievam sa, že tá základná otázka, ktorú si treba zodpovedať, je táto, či doterajší model miestnej štátnej správy bol efektívny, alebo nie.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pán minister, prosím dámy a páni poslanci o väčší pokoj v rokovacej sále. Ďakujem vám.

V. Palko, minister vnútra SR: Ako príklad uvediem otázku či, potrebuje občan na 79 okresných úradoch 79 odborov životného prostredia, alebo 79 lesných úradov, alebo 79 cestných úradov a tak ďalej. A tá otázka, odpoveď na tú otázku je dosť jednoznačná, že nepotrebuje. Napriek tomu doterajší integrovaný model štátnej správy predpokladal, že v každom zo 79 okresných miest boli aj tie odbory určené na výkon všetkých línií štátnej správy, aj také, ktoré tam občan nutne nepotreboval, a od toho sa odvíjala predraženosť a nákladnosť v štátnej správe. A toto práve chce predložená reforma verejnej správy zmeniť. Je faktom, že úspory potom, keď už uplynú náklady na uskutočnenie reformy, budú predstavovať zhruba trištvrte miliardy slovenských korún ročne. Je faktom, že počet zamestnancov v štátnej správe klesne o dve- až tritisíc osôb a je faktom, že bude jednoznačne zadefinovaná zodpovednosť jednotlivých ministerstiev za im zverenú, jednoznačne im zverenú sieť úradov štátnej správy. Je to projekt ambiciózny, ale nie je to nič nové, všetko sa to odvíja od schváleného Programového vyhlásenia vlády, od koncepcie dokumentov, ktoré schválila vláda už v tomto volebnom období, ale vlastne aj už v predchádzajúcom volebnom období. Projekt je ambiciózny z hľadiska času, ale vláda si trúfa túto reformu uskutočniť včas, aby mohla fungovať od 1. januára. Či to tak bude, závisí od Národnej rady. Prosím o podporu pre túto reformu. Ďakujem za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ešte sa spýtam, pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Budeme hlasovať v prvom čítaní o tomto vládnom návrhu zákona. Prosím panie poslankyne a pánov poslancov, aby prišli do rokovacej sály, ideme hlasovať o vládnom návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pán minister, pán spravodajca, prosím, aby ste zaujali svoje miesta... Pán poslanec Minárik. Prosím, zapnite mikrofón.

P. Minárik, poslanec: Pani predsedajúca, v mene troch poslaneckých klubov prosím o pätnásťminútovú prestávku.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec, vyhlasujem pätnásťminútovú prestávku pred hlasovaním.

(Pätnásťminútová prestávka.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán minister, pán spravodajca, prosím, aby ste zaujali svoje miesta. Budeme hlasovať. Pán spravodajca, prosím, aby ste uvádzali hlasovanie.

P. Abrhan, poslanec: V rozprave odzneli dva návrhy. Ako prvý pán poslanec Cabaj. Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Cabaja, ktorý v zmysle § 73 ods. 3, písm. a) navrhol vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za návrh hlasovalo 53, proti 69, zdržali sa 4 poslanci, 1 nehlasoval.

Neschválili sme tento návrh.

Prosím, pán spravodajca, pokračujte.

P. Abrhan, poslanec: Druhý návrh predniesol pán poslanec Číž, je to návrh uznesenia, mám ho prečítať?

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, aby ste ho prečítali.

P. Abrhan, poslanec: Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky: Národná rada konštatuje, že súbor zákonov prerokúvaných na 17. schôdzi, ktoré predstavujú pokračovanie reformy verejnej správy, výrazne zasahujú do charakteru štátu, v jeho vertikálne a horizontálne štruktúry, čiastočne menia charakter politického systému, pričom ingerujú do prostredia obvykle upraveného ústavou. V súlade s čl. 86, písm. i) Ústavy SR je potrebné takýto koncepčný zámer prerokovať ako osobitný bod programu a posúdiť, a) určenie hlavných cieľov reformy; b) analýzu súčasného stavu; c) načasovanie reformy a nábehovej lehoty pre implementáciu; d) finančnú náročnosť a finančné zabezpečenie pokračovania reformy; e) stanovenie únosných mier rizík, sprístupnenie teoretických zdrojov. Iba takýto postup umožní schvaľovanie zákonov súvisiacich s reformou komplexne. Žiada vládu Slovenskej republiky, aby, a) predložila na rokovanie Národnej rady projekt decentralizácie verejnej správy a projekt decentralizácie štátnej správy. Termín - na nasledujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky; b) predložila návrh koncepcie ďalšieho pokračovania reformy verejnej správy na roky 2004, termín 31. október 2003;

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto uznesení, ako bolo prednesené.

(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za návrh hlasovalo 57, proti 60 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov.

Konštatujem, že sme neschválili návrh tohto uznesenia.

Pokračujte, pán spravodajca.

P. Abrhan, poslanec: Prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 116 poslancov, za návrh hlasovalo 76, proti 40.

Konštatujem, že sme schválili posunutie zákona do druhého čítania.

Pán spravodajca, pokračujte, prosím.

P. Abrhan, poslanec: Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za návrh hlasovalo 92, proti 12, hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

Konštatujem, že sme schválili tento návrh. Ďakujem, pán spravodajca.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Kovarčík?

J. Kovarčík, poslanec: Nie.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, keďže rokovanie o prvom zo série zákonov súvisiacich s reformou verejnej správy trvalo dlhšie, ako sme predpokladali, odporúčam teraz postupovať tak, že by sme rokovali o ďalších piatich návrhoch zákonov, ktoré budeme prerokúvať v prvom čítaní a hlasovali o nich nie o 17. hodine, ale zajtra ráno o 9.00 hodine ako o návrhoch, ktoré prerokujeme dnes s tým, že tie dva návrhy zákonov, ktoré sú v druhom čítaní, o nich by sme rokovali osobite. Je s takýmto postupom všeobecný súhlas? (Hlasy v sále). Panie poslankyne, páni poslanci, je súhlas s takýmto návrhom? Pán poslanec Maxon nesúhlasí, preto prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

(Hlasovanie.) 124 prítomných, 106 za návrh, 7 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili.

Páni poslanci, ešte je tu jeden návrh pána poslanca Malchárka, nech sa páči, pán poslanec.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ja by som v súlade s rokovacím poriadkom v súlade s § 24 ods. 5 chcel v mene troch poslaneckých klubov poprosiť o hlasovanie o procedurálnom návrhu, ktorým by sme vypustili z tejto schôdze bod, podľa nového č. 6, tlač 285, a zaradili ho na rokovanie októbrovej schôdze spolu v rade s bodmi, ktoré prerokúvame v súvislosti s reformou štátnej správy. Myslím, že to je korektné a má to práve túto logiku, že tieto body treba prerokovať v jednom balíku. Čiže tlač 285.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Malchárek...

J. Malchárek, poslanec: Ja som povedal v mene klubu ANO, v mene nezávislých poslancov a v mene poslancov za stranu Smer.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni, pán poslanec Malchárek, myslíte tým návrh, ktorý je prerokúvaný v druhom čítaní?

J. Malchárek, poslanec: Áno.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ale tam je ešte jeden návrh. (Hlas z pléna: .To sme konzultovali s pánom ministrom, tam ide iba o kompetencie.) Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Malchárek. Hlasujeme, páni poslanci o vypustení z rokovania programu 17. schôdze Národnej rady, pôvodne bod 93, teraz ako bod 6.

(Hlasovanie.) 126 prítomných, 64 za, 4 proti, 54 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

Návrh sme schválili.

Páni poslanci, ešte vás chcem poprosiť, ak by sme ďalších 5 návrhov zákonov prerokovali ešte skôr, ako je určený čas na rokovanie dnešnej schôdze, teda do 19.00, odporúčam, aby sme aj vládny návrh zákona o stavebnom poriadku prerokovali dnes, teda ten, ktorý je v druhom čítaní, a zajtra hlasovali o všetkých dnes prerokovaných návrhoch. Pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi, nie? Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o

vládnom návrhu zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ktorý prerokúvame ako tlač 361. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný... Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále! Pani poslankyňa Plháková! Aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister školstva Martin Fronc. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

M. Fronc, minister školstva SR: Vážený pán predseda, vážení páni poslanci a panie poslankyne, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 769 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol vypracovaný na základe uznesení vlády Slovenskej republiky č. 370 a 371 zo 14. mája 2003 v záujme pokračovania reformy verejnej správy v oblasti školstva. Zámerom návrhu zákona o štátnej správe v školstve je riešiť problematiku reformy verejnej správy v oblasti školstva, najmä v týchto oblastiach. Definovať orgány, ktoré budú vykonávať štátnu správu v školstve, a to riaditeľa školy a školského zariadenia, obec, samosprávny kraj, krajský školský úrad, štátnu školskú inšpekciu, ministerstvo školstva a iné ústredné orgány štátnej správy ako aj napríklad ministerstvo zdravotníctva...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, pán minister, prosím, aby ste prerušili. Páni poslanci, prosím, tí, ktorí chcete diskutovať, tak mimo rokovacej sály. Dajme dôstojný priebeh rokovaniu Národnej rady.

Páni poslanci, pán poslanec Kiňo! Nech sa páči, pán minister.

M. Fronc, minister školstva SR: Po druhé, ustanovuje sa mechanizmus päťročného funkčného obdobia riaditeľov škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom je obec a samosprávny kraj alebo krajský školský úrad, čím sa vytvára priestor na prehodnocovanie výsledkov ich riadiacej práce. Tento mechanizmus však neobmedzuje počet funkčných období riaditeľa, čo znamená, že schopní riaditelia budú môcť vykonávať riadiacu činnosť aj niekoľko funkčných období za sebou.

Po tretie, spresňuje sa spôsob menovania a odvolávania riaditeľa školy, ktorého bude na návrh rady školy menovať starosta obce, respektíve primátor alebo predseda samosprávneho kraja, alebo prednosta krajského školského úradu.

Po štvrté, posilňuje sa postavenie orgánov územnej samosprávy v oblasti odborného riadenia škôl a školských zariadení, ktorí sú zriaďovateľmi tak, že pracovné činnosti súvisiace s výkonom štátnej správy v školstve sa so zrušovaných okresných a krajských úradov presúvajú na obce a samosprávne kraje.

Po piate, posilňuje sa postavenie orgánov školskej samosprávy, ktoré majú kompetencie v oblasti výberu uchádzačov na miesto riaditeľa školy alebo školského zariadenia potvrdzovaním riaditeľa vo funkcii na ďalšie funkčné obdobie...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister za... (Hlasy v rokovacej sále.) Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem na 10 minút rokovanie schôdze Národnej rady, naozaj nepovažujem za dôstojné, aby sme takto rokovali. Pán minister predkladá vážny návrh zákona. V rokovacej sále je neporiadok. Prerušujem rokovanie.

(Prerušenie rokovania o 16.15 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 16.26 hodine.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o zaujatie miesta v rokovacej sále, prítomných pánov poslancov o skončenie konzultácií, diskusií. Pán poslanec Hopta, chcete zostať v poslaneckom klube KDH, alebo sa vraciate do svojho? Nech sa páči, pán minister Fronc, môžete pokračovať vo svojom úvodnom vystúpení.

M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som teda pokračoval, po šieste, zjednocuje sa postup pri zriaďovaní, zrušovaní a úprave siete škôl a školských zariadení, zároveň sa vytvára širší legislatívny priestor na možnosť úpravy siete škôl a školských zariadení vo forme ich spájania, zlučovania alebo združovania. Po siedme, v záujme zabezpečenia kvalitného výkonu štátnej správy v školstve a jeho kontroly sa vytvára špecializovaná sieť orgánov štátnej správy v školstve prostredníctvom krajských školských úradov, ktoré budú mať svoje sídlo totožné so sídlom samosprávneho kraja. Ich úlohy sú tieto: Po prvé, zriaďovateľská pôsobnosť voči špeciálnym školám a špeciálnym školským zariadeniam, zriaďovateľská pôsobnosť v osobitných prípadoch voči základným a stredným školám, napríklad ak obec alebo obce nevytvoria podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky a nebude možné určiť spoločný školský obvod. Po tretie, zabezpečovanie prerozdelenia finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam v území, v územnej pôsobnosti podľa osobitného predpisu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorý bol už predmetom prvého čítania Národnej rady. Po ďalšie, výkon štátnej správy v druhom stupni vo veciach, v ktorom v prvom stupni rozhodol riaditeľ školy v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu, výkon štátnej správy v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje obec a výkon štátnej správy v prvom stupni vo veciach uznávania rovnocennosti dokladov o vzdelaní. A po posledné, kontrola dodržiavania všeobecne záväzných predpisov na úseku školstva a udeľovanie sankcií. Návrh zákona taktiež obsahuje v čl. 2 a 3 návrhy na novelizáciu zákona Národnej rady č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov a zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, takzvaný školský zákon v znení neskorších predpisov. Tieto návrhy reagujú na potrebu praxe, úpravu, úhrady poplatkov za štúdium v základných umeleckých školách a zosúladenie týchto zákonov a s navrhovaním zákonov o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve. Návrh predkladaného zákona o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol prerokovaný v poradných orgánoch vlády Slovenskej republiky a schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 769 zo dňa 20. 8. 2003. Páni poslanci, prosím vás o podporu tohto zákona.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pani poslankyňu Dolník, aby Národnú radu informovala o výsledku a stanovisku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výbore pre školstvo, vedu, mládež a vzdelanie. Pani poslankyňa, máte slovo. Nech sa páči.

E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážená Národná rada. Vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 361, predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 25. augusta 2003 č. 355 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením z 8. septembra 2003. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie legislatívneho odboru Kancelárie NR SR. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotením súčasného stavu dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení, návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta 2003 č. 355 prideliť vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predseda, ďakujem. Skončila som a prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam prítomných pánov poslancov, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Gaľa, Mušková, Hopta, Maxon, Čaplovič. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Gaľa.

M. Gaľa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti vystúpiť k predmetnej parlamentnej tlači. Chcem konštatovať, že doteraz platná vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 51/2000 Z. z. o školskej samospráve v znení neskorších predpisov upravuje podrobnosti o zložení orgánov štátnej školskej samosprávy, o spôsobe ich ustanovenia, o ich organizačnom zabezpečení a o obsahových náležitostiach, štatútoch orgánov školskej samosprávy v § 1. V § 3 ods. 5 je upravené zloženie školskej rady na stredných školách. Pri obsadzovaní školských rád na stredných školách, ktorých zriaďovateľom sú samosprávne kraje, došlo k absurdnej situácii, samosprávne kraje aj napriek tomu, že sú zriaďovateľmi stredných škôl, nemôžu v súčasnosti delegovať zástupcov do školských rád. Totiž vyhláška ministerstva školstva č. 51 umožňuje do školských rád na stredných školách delegovať zástupcov pedagogických a nepedagogických zamestnancov, zástupcov rodičov a žiakov, zástupcu orgánov alebo organizácií, ktoré sa podieľajú na výchove a vzdelávaní, zástupcu príslušnej odborovej organizácie a zástupcov príslušného obecného zastupiteľstva.

Samosprávne kraje ako zriaďovateľ tohto typu škôl tak nemôžu prostredníctvom svojich zástupcov vstupovať do rozhodovania školských samospráv. V Prešovskom samosprávnom kraji, kde som poslancom zastupiteľstva samosprávneho kraja, sme túto situáciu riešili tak, že oficiálne predstavitelia samosprávneho kraja oslovili primátorov miest a starostov obcí, na území ktorých sa nachádzajú stredné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja, aby vo svojich zastupiteľstvách schválili nominantov územnej samosprávy za delegátov mestského alebo obecného zastupiteľstva do školských rád na stredných školách. Len na základe ústretového konania obecnej samosprávy získal samosprávny kraj zastúpenie v školských radách stredných škôl, ktorých je vlastne zriaďovateľom. Samozrejme, že tento nedostatok nastal predovšetkým preto, že v rámci reformy verejnej správy došlo k presunu kompetencií. Napríklad dnes, keď existujú samosprávne kraje, otvára sa otázka, či je opodstatnená účasť zástupcov príslušného obecného zastupiteľstva v školských radách stredných škôl, keď jediné, čo spája strednú školu s mestom alebo obcou, je, že sa nachádza na ich území. Keďže však uvedený problém vlastne rieši deviata časť navrhovanej parlamentnej tlače v § 26 vládneho návrhu zákona o štátnej samospráve v školstve a školskej samospráve, odporúčam posunúť tento návrh zákona do druhého čítania a v konečnom dôsledku hlasovať o jeho prijatí. Ďakujem za slovo a ďakujem za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP