Tretí deň rokovania
17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
16. septembra 2003 o 10.08 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Edit Bauer, pán poslanec Dušan Čaplovič, Milan Murgaš a Vojtech Tkáč. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Rudolf Žiak. Podľa dohody, ktorú sme prijali na záver rokovania v stredu odpoludnia, pristúpime teraz k hlasovaniu o zákonoch, ktorých predkladateľom z poverenia vlády bol minister spravodlivosti a podpredseda vlády pán Daniel Lipšic.
Prosím teraz pani poslankyňu Laššákovú, ktorú poveril ústavnoprávny výbor, aby Národnej rade predniesla návrhy uznesení k prerokúvanému
vládnemu návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý prerokúvame ako tlač 344. Pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave k prerokúvanému návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci a boli prednesené dva procedurálne návrhy. Prosím, aby ste o týchto návrhoch dali hlasovať. Prvý procedurálny návrh bol môj, kde som navrhovala vrátiť návrh zákona na dopracovanie predkladateľovi. Prosím, dajte o predloženom návrhu hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Laššáková.
(Hlasy v sále.) Páni, nefunguje technika. Nech sa páči, už ide. Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Laššákovej, ktorá navrhuje vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie.
(Hlasovanie.) 126 prítomných, 55 za návrh, 65 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrh sme neschválili.
Prosím, ďalší návrh.
J. Laššáková, poslankyňa: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Ondriaša, ktorým odporúča Národnej rade nepokračovať v rokovaní o tomto zákone. Prosím, dajte hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 61 za návrh, 65 proti, 3 sa zdržali.
Návrh sme neschválili.
Prosím, ďalší návrh.
J. Laššáková, poslankyňa: Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73, ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 74 za návrh, 55 proti.
Návrh sme schválili.
Ďalší návrh.
J. Laššáková, poslankyňa: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu, páni poslanci, ktorý predniesla pani poslankyňa Laššáková, ktorá odporúča prideliť návrh výborom, určiť gestorský výbor ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) 130 prítomných, 89 za návrh, 12 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Ďakujem pani poslankyni Laššákovej, prosím pána poslanca Drgonca, predsedu ústavnoprávneho výboru, aby z poverenia výboru predniesol návrhy uznesenia k prerokúvanému
vládnemu návrhu zákona o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý prerokúvame ako tlač 343. Pán poslanec, pán predseda výboru, máte slovo.
J. Drgonec, poslanec: Ďakujem. V rozprave zaznel jeden pozmeňujúci procedurálny návrh pána poslanca Madeja vrátiť návrh na dopracovanie. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci. Prezentujte sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 130 prítomných, 54 za návrh, 70 proti, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.
Návrh sme neschválili.
Ďalší návrh.
J. Drgonec, poslanec: Pán predseda, prosím teraz, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73, ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) 130 prítomných, 74 za návrh, 50 proti, 6 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Ďalší návrh.
J. Drgonec, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: po prvé Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a po tretie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu. Poprosil by som aj ctenú opozíciu, keby sa prezentovala.
(Hlasovanie.) Panie poslankyne, páni poslanci, zopakujeme ešte raz hlasovanie. Prosím, hlasujeme.
(Hlasovanie.) Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem na desať minút rokovanie, zvolávam poslanecké grémium.
(Prerušenie rokovania na o 10.20 hodine.)
(Pokračovanie v rokovaní o 10.57 hodine.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tak ako býva zvykom, ani teraz poslanecké grémium nevystačilo s minútami, ktoré sme si určili na rokovanie, preto sa chcem ospravedlniť. Zároveň vás chcem informovať o výsledku rokovania poslaneckého grémia a o ďalšom priebehu a postupe rokovania 17. schôdze. Teraz budeme pokračovať hlasovaním, tak ako sme začali 3. rokovací deň, ďalšími tromi zákonmi, ktorých predkladateľom je pán podpredseda vlády Lipšic, s tým, že o zákone, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie, nebudeme hlasovať, prerušíme rokovanie o tomto návrhu zákona. Potom budeme pokračovať v rokovaní o ôsmich vládnych návrhoch zákonov, ktoré súvisia s pripravovanou reformou verejnej správy, a to tak, že prvý v poradí - vládny návrh zákona o krajských úradoch -, budeme prerokúvať tak, že bude rozprava o tomto zákone samostatná a po rozprave budeme o zákone aj hlasovať. Podľa výsledku hlasovania o tomto návrhu zákona, teda po hlasovaní o tomto návrhu zákona budeme pokračovať v rokovaní o ďalších siedmich návrhoch zákonov s tým, že rozprava o týchto návrhoch zákonov bude spoločná, hlasovať o jednotlivých prerokovaných zákonoch budeme dnes o 17.00 hodine. Takáto je dohoda z poslaneckého grémia, ale samostatne ešte pred 17.00 hodinou budeme hlasovať, po skončení rozpravy, o vládnom návrhu zákona o krajských a obvodných úradoch.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Prosím pána poslanca Drgonca, aby uviedol hlasovanie o zákone, ktorého predkladateľom je vláda, o Justičnej akadémii. Páni poslanci, ešte vás chcem upozorniť na jednu dôležitú skutočnosť. V programe 17. schôdze je zaradený aj bod návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, ktorý prijal Konvent. Po dohode v poslaneckom grémiu sme sa rozhodli, že zajtra o 14.00 hodine požiadame pána ministra zahraničných vecí, aby v Národnej rade Slovenskej republiky, tu v pléne pred všetkými poslancami uviedol a odôvodnil návrh ústavnej zmluvy, potom by rokovali o návrhu jednotlivé výbory. Zatiaľ mám informáciu iba z výboru pre verejnú správu, že chce o tomto návrhu ústavnej zmluvy rokovať. Ja chcem prideliť návrh na prerokovanie trom výborom, výboru pre európsku integráciu, zahraničnému výboru a ako gestorský výbor v tomto prípade bude určený výbor ústavnoprávny, tak, aby sme do skončenia schôdze mali pripravenú spoločnú spravodajskú správu a mohli s plnou vážnosťou a politickou zodpovednosťou o tomto vážnom dokumente tu v Národnej rade Slovenskej republiky rokovať. Zajtra o 14.00 hodine uvedenie návrhu ústavnej zmluvy. Teraz hlasujeme, pán poslanec Drgonec, prosím o návrh.
J. Drgonec, poslanec: Čiže ak tomu správne rozumiem, vrátili sme sa do bodu nula a mali by sme hlasovať aj o procedurálnom návrhu poslanca Madeja, vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Nie?
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ten sme už odhlasovali, pán poslanec. Ideme hlasovať.
J. Drgonec, poslanec: Dobre, čiže len pridelenie výboru.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloško ešte.
F. Mikloško, poslanec: Prepáčte, ja som trošku zaspal, ale ja by som rád mal istotu, pán predseda, že vláda Slovenskej republiky nebude rokovať o ústave, európskej, skôr ako neprebehne diskusia, pretože to by mal byť výsledok. Čiže prosím, keby ste aj toto nejakým spôsobom... Lebo ak vláda Slovenskej republiky odsúhlasí, tak o čom chceme my diskutovať? (Hlasy v pléne.) No je to vec, teda by som povedal, skôr technická, ako to zariadime.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, ja môžem oznámiť vláde rozhodnutie Národnej rady o tom, že Národná rada sa týmto dokumentom bude zaoberať v čase do skončenia schôdze, ktorá je plánovaná do stredy budúceho týždňa. Môžem vládu požiadať, aby o tomto materiáli nerokovala skôr, ako nebude známe stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky, s tým však, že smerom k vláde naše stanovisko má odporúčací charakter, teda nemôžeme vládu zaviazať. Ale vedomý si toho, že naozaj by mala byť v tomto smere koordinácia medzi vládou a parlamentom, oveľa vážnejšia, ako bývalo doteraz, tak požiadam v tejto chvíli premiéra vlády, aby nerokovala vláda dnes o tomto dokumente. Pani poslankyňa Belohorská.
I. Belohorská, poslankyňa: Pán predseda, ja by som sa skôr prikláňala k vášmu prvému návrhu, nie k návrhu pána poslanca Mikloška, lebo návrh ústavnej zmluvy bol posunutý z Konventu. Prvá by mala o ňom rokovať vláda, nech dá vyjadrenie, potom sme tu my, ktorí to odobria, alebo dajú limity a mantinely vláde, ako má rokovať 4. októbra. Lebo ak by bol postup opačný, tak by to podľa mňa vyzeralo, že my síce niečo povieme, ale potom vláda bude odobrovať, či s tým bude súhlasiť, či nie. Uvedomme si, že my máme kontrolnú funkciu nad stanoviskom vlády.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloško. Zapnite pána poslanca Mikloška. Prihlás sa, zapne sa to. Môžeš.
F. Mikloško, poslanec: My si odkedy tykáme? (Smiech.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec, odteraz vám vykám.
F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, prosím vás, ja by som bol rád, (Smiech.) keby predseda zahraničného výboru vôbec povedal, aký je mechanizmus našej delegácie v Ríme. Ja mám, podľa mojich informácií vláda vôbec nie je viazaná stanoviskom parlamentu, vytvorí si svoj názor a ide do Ríma a tam bude proste tento názor tlmočiť. Preto postup, ktorý navrhuje pani poslankyňa Belohorská, považujem trošku za vládu ničím neviazaný, nehovoriac o tom, že vláda ťažko môže prijať nejaké stanovisko a potom ho meniť, takže možno pán predseda zahraničného výboru by mohol vysvetliť, ako to je vlastne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím pána predsedu zahraničného výboru. Pán predseda ústavnoprávneho výboru, sadnite si, lebo možno táto diskusia bude trošku dlhšia.
J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. O medzinárodných zmluvách rokuje vláda z poverenia prezidenta republiky, ale keďže pôjde naozaj o prezidentskú procedúru, do nej vstúpi aj parlament pri ratifikácii následne. Bolo by zle, ak by vláda išla iným smerom, než je celkové želanie, respektíve ak by nebola zhoda medzi parlamentom a vládou v zásadných otázkach. Je to rozsiahly dokument a preto si žiada aj taký rozsiahlejší prístup. Ale tá zodpovednosť je aj na jednom, aj na druhom orgáne a v podstate na celom štáte následne. Podľa mňa, teraz hovorím svoj názor preto, lebo - v dobrej viere - potrebujeme mať konzistentné stanovisko, ktoré nejde ani proti sebe a nie je nejaké nečitateľné a zároveň vytvára priestor pre rokovania, istý priestor, a tiež pre spájanie záujmov v podobných krajinách alebo aspoň rovnako zmýšľajúcich.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pokračujte ešte, pán poslanec.
J. Figeľ, poslanec: Ešte trošku, už len dopoviem. Preto by vláda mala prísť, ak je to dohodnuté na zajtra, so základnou predstavou, do toho sa vyjadria parlamentné výbory a plénum so svojou istou predstavou, alebo s odporúčaniami a vláda by to mohla následne uzavrieť, definitívne, na budúci týždeň a 4. októbra začať rokovania tak, aby maximum z toho, o čom je rozhodnutá, presadila do výsledku medzivládnej konferencie, už či to bude do decembra, alebo do budúcej jari. V tomto by mala aj politickú podporu parlamentu, aj oveľa väčšiu silu pri rokovaniach s ostatnými krajinami.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Fico.
R. Fico, poslanec: Pán predseda, neviem, v čom má oporu táto diskusia, pretože momentálne hlasujeme o konkrétnom návrhu zákona. Myslím si, že keby išlo o iný bod programu, tak veľmi rýchlo zastavíte akúkoľvek diskusiu, len mám taký pocit, že to teraz niekomu vyhovuje. Bol by som veľmi nerád, keby vláda odišla na rokovanie 4. októbra so stanoviskom, ktoré je v podstate nemenné, a tu sa v Národnej rade budeme zbytočne namáhať a vytvárať rôznu ideologickú diskusiu, takže poprosím, aby sme o tomto nediskutovali teraz. Zvolajte poslanecké grémium, vyriešte to iným spôsobom, hlasujme o návrhu zákona. Opakujem, keby to bol iný problém, tak už zoberiete diskutujúcemu slovo.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, tento problém ja považujem za taký vážny, a preto som chcel, aby takto v pokoji vyjadrili svoje postoje poslanci, ktorí pracovali či už v Konvente, alebo... Pán predseda zahraničného výboru, nehľadajte v tom žiadny iný úmysel, len to, ako sa dopracovať k tomu, aby tento parlament mohol povedať vážne slovo vláde Slovenskej republiky, ako si predstavuje budúcnosť Európy a obsah ústavnej zmluvy. O nič iné tu nejde. Pán predseda, nech sa páči, uvádzajte hlasovanie. Pán poslanec Mikloško, chcete sa ešte vyjadriť? Nech sa páči, pán poslanec.
J. Drgonec, poslanec: Takže opakujem, posledný návrh zo série návrhov. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom, po prvé ústavnoprávnemu výboru, po druhé výboru pre obranu a bezpečnosť a po tretie výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.
(Hlasovanie.)135 prítomných, 97 za návrh, 10 proti, 28 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Pristúpime k hlasovaniu o ďalšom návrhu, prosím pani poslankyňu Laššákovú, aby ako poverená poslankyňa ústavnoprávnym výborom predniesla návrhy uznesení k prerokúvanému
vládnemu návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejne moci a o zmene niektorých zákonov,
ktorý prerokúvame ako tlač 342. Pani poslankyňa, máte slovo.
J. Laššáková, poslankyňa: Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave k prerokovanému vládnemu návrhu zákona nevystúpil žiaden poslanec a preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 76 za, 10 proti, 51 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Ďalší návrh.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďalej, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor aby hlasovaním určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte hlasovať o návrhu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 98 za, 9 proti, 28 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím teraz pána poslanca Ivanka, aby z poverenia výboru predniesol návrhy uznesení k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o súdnych úradníkoch, pán poslanec Ivanko.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave nebol podaný procedurálny návrh, preto môžeme pristúpiť k jednotlivým hlasovaniam. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme o návrhu prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 77 za, 34 proti, 25 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Prosím, ďalší návrh.
A. Ivanko, poslanec: Áno. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: po prvé ústavnoprávnemu výboru, po druhé výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, po tretie výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním ústavnoprávny výbor s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 97 za, 8 proti, 32 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Pristúpime teraz k rokovaniu
o vládnom návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý prerokúvame ako tlač 341. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil minister vnútra pán Vladimír Palko. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
V. Palko, minister vnútra SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch patrí do skupiny zákonných úprav, ktorými sa zásadným spôsobom mení jestvujúca organizácia miestnej štátnej správy. Návrh vychádza z Programového vyhlásenia vlády a súvisiacich koncepčných materiálov týkajúcich sa reformy verejnej správy, predovšetkým z koncepcie usporiadania miestnej štátnej správy schválenej uznesením vlády 14. mája 2003. Ide o návrh základnej právnej úpravy na realizáciu reformy miestnej štátnej správy, na ktorý bezprostredne nadväzujú príslušné návrhy zákonov, ktorými sa na jednotlivých úsekoch štátnej správy ustanovuje nová organizačná štruktúra. Prijatím zákona dôjde k zrušeniu okresných úradov, ktoré vykonávajú štátnu správu na prevažnej väčšine jej úsekov, a tým k zániku modelu miestnej štátnej správy, založenému na integračnom princípe. Zároveň sa vytvára v 46 sídlach nová štruktúra prvostupňových miestnych orgánov štátnej správy, obvodných úradov, ktoré budú vykonávať štátnu správu na úsekoch pôsobnosti ministerstva vnútra ako aj na niektorých súvisiacich úsekoch štátnej správy v pôsobnosti iných ministerstiev. Krajské úrady v transformovanej podobe, teda najmä s menším rozsahom kompetencií budú dotvárať racionálnu dvojstupňovú sústavu orgánov miestnej štátnej správy na úsekoch vymedzených v návrhu zákona. Pri výbere sídiel obvodných úradov sa brali do úvahy rôzne kritériá, najmä počet obyvateľov územného obvodu ich pôsobnosti, dostupnosť k sídlu obvodného úradu ako aj charakter a frekventovanosť činnosti vo vzťahu k potrebám a požiadavkám fyzických osôb a právnických osôb. Navrhované sídla obvodných úradov vychádzajú z optimalizácie usporiadania miestnej štátnej správy z hľadiska efektívnosti zabezpečovania úloh a dostupnosti pre občanov, ktoré schválila vláda 11. júna 2003 uznesením č. 472. Na výkon frekventovaných činností štátnej správy krajské úrady zriadia pracoviská obvodných úradov, predovšetkým na úsekoch živnostenského podnikania, obrany a bezpečnosti štátu, hospodárskej mobilizácie a v priestupkových veciach. Podľa návrhov krajských úradov sa predbežne predpokladá zriadiť 48 stálych alebo dočasných pracovísk obvodných úradov. Väčší význam bude mať zriaďovanie pracovísk na výkon takzvaných správnych agend, ktoré sa majú v budúcnosti vyčleniť z pôsobnosti orgánov polície. Z hľadiska právneho statusu uvedených orgánov sa navrhuje, aby právnickými osobami boli len krajské úrady. Obvodné úrady sa zriaďujú bez právnej subjektivity, avšak so samostatnou rozhodovacou právomocou v administratívno-právnych veciach. Z postavenia krajských úradov a obvodných úradov ako miestnych správnych orgánov vyplýva, že zákonmi zverené úlohy musia plniť na určitom teritóriu. Pri vymedzení ich územnej pôsobnosti sa vychádza z existujúceho správneho členenia štátu na kraje a okresy. Územný obvod krajského úradu bude naďalej totožný s územím kraja. Územným obvodom obvodného úradu bude jeden okres alebo viacero okresov. Reorganizácia systému miestnej štátnej správy sa bezprostredne dotýka značného počtu zamestnancov verejnej sféry, preto návrh zákona obsahuje podrobné pravidlá upravujúce prechod práv a povinností z právnych vzťahov, ktoré majú zabezpečiť náležitú kontinuitu výkonu štátnej správy.
Súčasťou navrhovanej zákonnej úpravy sú aj viaceré články, ktoré obsahujú priame novely zákonov v normotvornej pôsobnosti ministerstva vnútra a v ktorých je nevyhnutné vykonať príslušné zmeny s ohľadom na zrušenie okresných úradov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti predložený vládny návrh zákona odporúčam podporiť. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu, poslancovi Pavlovi Abrhanovi. Nech sa páči, máte slovo.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní. Predseda výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o krajských a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia.
Problematika vládneho návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta 2003 č. 336 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pre verejnú správu a pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku dvoch pánov poslancov, ako prvý vystúpi pán poslanec Cabaj za HZDS a pripraví sa ako druhý pán poslanec Číž za klub poslancov Smer. Pán poslanec Cabaj, nech sa páči, máte slovo.
T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k prerokúvanému návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch, o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Dovoľte, aby som hneď na úvod povedal, že veľmi ťažko sa môže v otázkach reformy dohodnúť súčasná vládna koalícia a súčasná opozícia, a to z jednoduchého dôvodu. Keď sa v roku 1996 uskutočnilo nové územné a správne členenie Slovenskej republiky, kde bolo vytvorených 8 krajov, 79 okresov, mal som možnosť byť pri tom a mal som možnosť pozorne počúvať diskusné vystúpenia jednotlivých zástupcov, ktorí momentálne ešte sedia medzi poslancami a pôsobia vo vládnej koalícii, a ich názory boli úplne odlišné a dokonca odlišné od súčasnej práce vlády, od súčasného návrhu, ktorý sme ako vládny návrh dostali do parlamentu, pretože tí istí poslanci, ktorí sú teraz, niektorí ešte členovia vládnej koalície, pri novom územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky predkladali návrh, nie aby bol ako pôvodný návrh na 72, respektíve 74 okresných úradov, ale aby okresných úradov bolo viac, dokonca boli návrhy, aby tých okresných úradov bolo 121. Neboli to vtedajší poslanci koalície, teraz v opozícii, ale boli to tí, ktorí teraz predstavujú vládnu koalíciu. Teraz je tu návrh vlády, ktorá hovorí o redukcii, o zužovaní úradov. Myslím, že v jednej veci sa zhodneme, že všetky doterajšie reformy, ktoré prebehli, mali za dôsledok, vždy iným spôsobom sa vymyslelo, aby mohlo byť úradníkov ešte viac.
Táto, tá istá reforma dosť rafinovaným spôsobom o tom takisto hovorí, pretože ako budeme vidieť počas prerokúvania tohto návrhu, mnohé ďalšie úrady sa budú vytvárať. No hovorím, to je ten základný rozdiel, v ktorom sa nevieme zhodnúť, pretože súčasná vláda pokračuje podľa scenára pána Nižňanského, a mňa tak trochu trápi, že nie je tu predkladateľom podpredseda vlády Mikloš, ktorý aj v minulom volebnom období bol zodpovedný za reformu verejnej a správy a ktorý je známy tým, že historicky vlastne odmietol prácu, za ktorú prijímal plácu ako minister vlády, a jednoducho odmietol pokračovať v reforme verejnej správy. Ten istý pán Mikloš v súčasnosti pôsobí vo vláde a bolo by veľmi dobré vypočuť si jeho názor. Mňa to aj preto trápi, že na poslaneckom grémiu boli predložené rôzne návrhy ako riešiť, ako prerokúvať tento balík zákonov, ktoré sa momentálne objavili v parlamente, akým spôsobom nejako sceliť celú túto rozpravu, pretože má to čo povedať spolu.
Nebol prijatý návrh, aby vláda najskôr predložila a aby predseda vlády alebo ním poverený podpredseda zodpovedný za reformu predstúpil pred tento parlament a prediskutovala sa najskôr otázka celej reformy. Už som v úvode povedal, že zrejme sa nevieme dohodnúť, pretože je oveľa jednoduchšie aj pre vládnych poslancov, aby zahlasovali za čiastkové návrhy zákonov tak, ako sa nám budú teraz postupne objavovať na stole, pretože dávno predtým, ako tieto návrhy prišli do parlamentu, vláda rozhodla a povedala, že ide rušiť okresné úrady. Dokonca mnohé kroky sa robia - a ja som s hrôzou zistil na výbore, ktorý je garančný za túto oblasť, a to je výbor verejnej správy -, keď zástupcovia vlády hovorili, dokonca pán minister, váš štátny tajomník hovoril o tom, ako ministerstvo už pokračuje podľa zásad, ktoré vláda prijala, podľa materiálov, o ktorých vláda rozhodla. Prepáčte, ako môžete zatiaľ pokračovať, keď ste iba politicky rozhodli, že idete rušiť okresné úrady, pretože iba teraz sa v prvom čítaní objavuje návrh zákona, podľa ktorého to môžete zrealizovať, podľa ktorého môžete toto zabezpečiť, ale zrejme už tak to funguje na Slovensku, že tento parlament je pre vládu len slúžkou, pretože vláda urobila svoje kroky, svoje pokračovanie a podľa toho aj vládni úradníci pokračujú a teraz treba len takú maličkosť, aby sa tu našlo tých 76 poslancov, ktorí sa obetujú a ktorí to odobria vláde, aby mohla ďalej pokračovať. Takže v tomto je ten náš zásadný rozdiel, to, v čom sa nevieme zhodnúť.
Samozrejme, je veľmi netradičný spôsob, ak som to dobre pozeral, myslím, že, pán minister, je tam 22 alebo koľko, v tomto jednom vládnom návrhu zákona, 22 zákonov, ktoré sa menia, nehovoriac o tom, že niektoré už predtým doznali aj 10, aj 12 novelizácií, takže vyvolá to do určitej miery chaos a aj tí, ktorí sa priamo vyznajú v tejto problematike, budú mať problém sa vôbec zorientovať a vyhľadať tieto kroky, ale zrejme tak ste sa rozhodli a proti tomu nemáme inú možnosť ako vystúpiť a povedať svoje stanovisko, svoj postoj, že náš poslanecký klub tento vládny návrh v nijakom prípade nemôže podporiť.
Preto predkladám, pán spravodajca, procedurálny návrh, aby podľa § 73 ods. 3 písm. a) bol návrh vrátený vláde, teda navrhovateľovi na dopracovanie. Samozrejme, vyplýva to aj z toho jednoduchého dôvodu, že vo výbore, ktorý je gestorský za túto oblasť, sa už niekoľkokrát na túto tému diskutovalo. Viete, ale ja som to pomenoval, že to je ako hluchý so slepým, keď sa rozpráva, pretože to, čo sa pán Nižňanský naučil, to si odrecituje, to si prednesie takýmto spôsobom, zástupcovia koalície mu dajú zapravdu, alebo takticky pomlčia, aby sa nemuseli vyjadriť k tomu, opozícia povie svoj postoj, každý si svoje povie a nakoniec príde hlasovanie, ktoré rozhodne, že ani tento výbor nie je schopný prijať to, pretože zastúpenie v tomto výbore je paritné, to znamená, koalícia i opozícia má rovnaký počet členov. Gestorský výbor nie je schopný ani prijať uznesenie.
Pán minister, no ak ste sa podujali, teda vláda vás poverila tým, aby ste predložili tento návrh zákona do parlamentu, ja myslím, že ambíciou vlády by malo byť najmä to, ak sa robí akákoľvek reforma, aby i tá reforma hľadala podporu prierezovo, to znamená aj medzi zástupcami jednotlivých politických strán a snažila sa nejakým spôsobom zosúladiť aj politické programy týchto strán, pretože onedlho budú voľby a ak silou hlasov teraz sa tlačí prijatie tohto zákona a odhlasuje sa to takýmto spôsobom, čo iné môžete očakávať, ak po nastúpení novej vládnej garnitúry po voľbách dôjde znova k zmene a znova zase reforma bude prebiehať. Takže ak má niekto ambíciu robiť reformu a robiť reformu v prospech občanov Slovenskej republiky, nemal by ju robiť iba v prospech tých, ktorých reprezentujete momentálne, pretože tých máte dosadených do úradov, do štátnej správy, ale aby sa to riešilo tak, aby to mohlo fungovať aj pre budúcnosť.
Samozrejme, tých problémov je tam viac, hovorím už najmä preto, že sa v jednom návrhu zákona objavuje také množstvo pozmeňujúcich návrhov, preto aj ani pri prerokúvaní či už vo výboroch alebo následne potom v pléne Národnej rady tento zákon takto, ako ste ho predložili, nie je opraviteľný. Preto predkladám návrh, aby bol vrátený vláde na dopracovanie.
Samozrejme, veľa by sa dalo ešte na tú tému hovoriť, pretože práve štátna správa by mala slúžiť občanom Slovenskej republiky. Štátna správa žije z daní a poplatkov občanov a preto by mala byť veľmi blízka občanom, mala by im byť k dispozícii. Dá sa predpokladať, že tak ako to bolo v roku 1996, aj tu sa objavia mnohé návrhy, ktoré budú hovoriť o rozšírení počtu úradov, objavia sa všemožné návrhy, pretože každý poslanec pochádza z určitého kraja a neviem si celkom predstaviť, že poslanci, ktorí pochádzajú z príslušného okresu, ktorý momentálne rušíte, že prídu teraz a zahlasujú takýmto spôsobom, že by nemali snahu hľadať riešenie a postavenie toho okresu. Či sa to niekomu páči, alebo nie, aj v minulosti to fungovalo tak, že ak niečo človek nedokázal doma vybaviť, v obci, alebo v meste, tak obyčajne išiel na okres a hľadal riešenie, aby to fungovalo. Samozrejme, mal som tú možnosť, pretože som pôsobil niekedy v národných výboroch a potom som pôsobil v samospráve, keď dochádzalo k reforme a podarilo sa nám v roku 1996 spojiť všetky takzvané špecializované štátne správy pod jednu strechu, pod okresný úrad. Občania často formálne nadávali, že je veľa úradov a musia chodiť od dverí k dverám, hľadajúc spôsob, ako si to vybaviť, ale boli zastrešení jedným prednostom okresného úradu, aj keď nechcem hovoriť, niečo podobné, ako sme mali v Trstenej, keď som tu niekoľko informácií musel uvádzať, a vtedy váš predchodca, bývalý minister, povedal, že nemá dosah na prednostu okresného úradu, tak neviem, či teraz hľadáte riešenie, že ak ministerstvo vnútra si nevedelo urobiť poriadok s niektorými, opakujem, s niektorými prednostami okresných úradov, aby si urobili poriadok vo svojich úradoch, tak jednoducho teraz sa hľadá spôsob, ako znovu rozsekať štátnu správu, ktorá bola sústredená pod jednou strechou, teraz do takzvaných špecializovaných štátnych správ. Tieto špecializované štátne správy samozrejme budú mať svojho vedúceho, ten bude zodpovedať za organizáciu a ja mám taký dojem, že všetky naše ústredné orgány štátnej správy, ministerstvá, sú spokojné iba vtedy, keď majú v každom okrese - a prepáčte, keď poviem, až po poslednú dedinu -, svojho úradníka, ktorého oni riadia. Nie aby vykonával štátny úradník to, čo môže zo zákona, ale tak, aby plnil príkazy jednotlivých rezortov, aby si toto zabezpečoval po svojej linke, tak ako ste to pripravili. Znova sa vraciame pred rok 1996, keď vo vlastnom okrese, s prednostom okresných úradov, a to je jedno, ako sa teraz budú volať, či budú mať názov taký alebo onaký, sme mohli postaviť futbalovú jedenástku a ešte sme mali aj štyroch náhradníkov. Presne k tomu znova smerujeme, znova bude nejakých 14 špecializovaných štátnych správ a roztrieštime tú sústredenú štátnu správu, ktorá tam mala pôsobiť a ktorá mala robiť v prospech občanov, a potom sa to posunie do inej roviny. Ja si viem aj predstaviť, ak by ste robili tú reformu a hovoríte o určitom znižovaní, ale vždy sa hovorí, že schody sa zametajú odvrchu. Ak by sa v tomto návrhu hľadalo riešenie, že skutočne dôjde, ja neviem, možno nie k 14 špecializovaných štátnym správam, ale že by fungovalo nejakých 6-7, to by bol pre mňa signál, že chcete niečo urobiť aj s rezortmi a nebude fungovať tento rezortizmus na 14 úsekoch, ale že bude fungovať na šiestich a možno aj tá perspektíva by bola v tom, že by ste následne znižovali počty rezortov a počty ministerstiev tak, aby teda nejakým spôsobom kopírovalo, ale vy momentálne necháte rozšafnú, na centrálnej úrovni štátnu správu a následne teraz hľadáte spôsob, ako dolu niečo ušetriť. Ak by ste to hľadali opačne, tak myslím, že by ste mali podporu aj ostatných poslancov, ktorí by mali záujem na riešení tejto problematiky, s ktorou momentálne pred poslancov predstupujete. Keďže toto je iba prvé čítanie a tu sa nedávajú ani pozmeňujúce návrhy, ani doplňujúce návrhy, preto iba jeden, procedurálny - vrátiť vláde na dopracovanie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)