K. Mitrík, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Dávam hlasovať o návrhu. Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) Prítomných je 133 poslancov, za 93, proti 7, zdržalo sa 33.
Návrh sme schválili.
Poprosím teraz pána poslanca Kaliňáka, ktorého určil výbor pre obranu a bezpečnosť ako svojho predsedu, aby Národnej rade navrhol uznesenia o prerokúvaní
vládneho návrhu zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003 (tlač 340).
Pán predseda Kaliňák.
R. Kaliňák, poslanec: Vážený pán predseda, vážení páni podpredsedovia, páni ministri, kolegyne, kolegovia, prosím, aby ste dali hlasovať, pán predseda, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, páni poslanci, ktorý predniesol pán poslanec Kaliňák, ktorý odporúča prerokovať zákon v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných je 133 poslancov, za 125, proti 2, zdržalo sa 6.
Návrh sme schválili.
Prosím ďalší návrh.
R. Kaliňák, poslanec: Pán predseda, poprosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. A ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a rozhodla, že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 10. októbra a v gestorskom výbore do 17. októbra tohto roku.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, páni poslanci, ktorým odporúča výbor, ktorý návrh prerokoval, aby bol pridelený výborom, aby sme určili gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 130 poslancov, za 126, proti 2, zdržali sa 2.
Ďakujem, pán poslanec.
Návrh sme schválili.
Poprosím pána poslanca Patakyho, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rade predniesol návrhy k prerokúvanému
vládnemu návrhu zákona o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 302).
Pán poslanec Pataky.
J. Pataky, poslanec: Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu, ktorým odporúča výbor prostredníctvom povereného pána poslanca Patakyho prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných je 128 poslancov, za 117, proti 1, zdržalo sa 9, nehlasoval 1.
Návrh sme schválili.
J. Pataky, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a rozhodla, že určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 10. októbra 2003 a v gestorskom výbore do 17. októbra 2003.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Pataky, ktorý odporúča prideliť zákon výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných je 132 poslancov, za 121, proti 2, zdržalo sa 8, nehlasoval 1.
Návrh sme schválili.
Ďakujem pánovi poslancovi Patakymu.
Pristúpime teraz k rokovaniu o bloku návrhov zákonov, ktorých z poverenia vlády predkladateľom je pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády Daniel Lipšic. Prosím pána podpredsedu vlády.
Panie poslankyne, páni poslanci odporúčam, aby sme teraz pokračovali v rokovaní Národnej rady prerokúvaním bloku zákonov, ktorých predkladateľom je z poverenia vlády Slovenskej republiky pán podpredseda Lipšic, a o jednotlivých prerokovaných návrhoch hlasovali v utorok ráno ako o prvom bode programu s tým však, že chcem upozorniť, že sme si schválili na utorok ráno, že začneme s blokom ôsmich zákonov súvisiacich s reformou verejnej správy. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s tým, že by sme v utorok ráno iba odhlasovali prerokované... (Ruch v sále.)
Prosím o pokoj, páni poslanci, lebo takto bol schválený program schôdze. A v prvom rade sa chcem opýtať pána poslanca Číža, ktorý bol jedným z autorov takéhoto návrhu, či je všeobecný súhlas s takým postupom, že dnes prerokované návrhy zákony by sme začali v utorok ráno hlasovaním a po ich odhlasovaní, ktoré nepredpokladám, že bude trvať dlhšie ako hodinu, by sme pokračovali v rokovaní o návrhoch zákonov súvisiacich s reformou verejnej správy.
Pán poslanec Číž.
M. Číž, poslanec: Áno, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky pán minister uviedol a odôvodnil
vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý prerokúvame ako tlač 344. (Ruch v sále.)
Panie poslankyne, páni poslanci, to neznamená, že v rokovacej sále sme uvoľnili mravy a morálku, ale aby sme sa sústredili na rokovanie o návrhoch zákonov.
Panie poslankyne, páni poslanci, v utorok ráno budeme pokračovať... (Reakcie z pléna.) Ráno o 10.00 hodine. Prosím pánov poslancov, aby rešpektovali začiatok rokovania schôdze, resp. pokračovanie rokovania prerušenej 17. schôdze Národnej rady, v utorok o 10.00 hodine.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov je predkladaný v rámci plnenia uznesenia vlády č. 280/2003 Z. z., ktorým bol schválený materiál "Návrh opatrení na zefektívnenie obchodného registra". Predloženie návrhu zákona o obchodnom registri v širších súvislostiach vychádza aj z programového vyhlásenia vlády, podľa ktorého má vláda vytvoriť predpoklady na zefektívnenie práce v obchodnom registri vrátane legislatívneho a technického zabezpečenia obchodného registra, a to v rámci komplexného prístupu k vykonávaniu inštitucionálno-organizačných zmien v súdnictve vedúcich k zrýchleniu súdneho konania.
Existujúca právna úprava konania vo veciach obchodného registra za súčasného právneho stavu prináša značné problémy. Jediným riešením na odstránenie niektorých negatív sa preto javí prechod na nový systém vedenia obchodného registra, ktorý bude už svojimi základnými princípmi a mechanizmami zabezpečovať rýchle a kvalitné vybavovanie návrhov na zápis do obchodného registra a garantovať transparentný a vopred predvídateľný postup všetkých strán zúčastnených v tomto konaní. Z hľadiska právomocí zákon o obchodnom registri predpokladá ponechanie agendy vedenia obchodného registra v právomoci súdov.
Najvýznamnejšou zmenou, ktorú prináša navrhovaná právna úprava, je zmena samotného charakteru registračného konania. Tento postup pritom na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra nemá povahu občianskeho súdneho konania, ale spadá pod inú činnosť súdu v zmysle 7. časti Občianskeho súdneho poriadku.
Skutočnosť, že v prípade registrácie údajov už nejde o konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku, umožňuje okrem iného aj vyňatie tejto agendy z rozhodovacej činnosti súdov a prenesenie ich vybavovania na vyšších súdnych úradníkov.
Ďalším nóvom predkladanej právnej úpravy je formalizácia návrhov na zápis do podoby formulárov a ustanovenie presného zoznamu príloh, ktorými je potrebné návrhy na zápis doložiť. Za týmto účelom návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu - vyhlášky ministerstva spravodlivosti. Používanie predpísaných formulárov a ustanovenie presného zoznamu príloh zároveň uľahčí kontrolu splnenia zákonom ustanovených podmienok na zápis údajov.
Čo je veľmi významné, zákon ustanovuje fixnú lehotu na vykonanie zápisu, a to 5-dňovú lehotu, čím sa v prípade úplného a bezvadného návrhu na zápis a príloh k tomuto návrhu vytvoria predpoklady na rýchle vybavovanie návrhov a zároveň sa odstráni právna neistota navrhovateľa a tretích osôb, ktorá je v súčasnosti spojená s neúmerným predlžovaním konania vo veciach obchodného registra.
Ďakujem za pozornosť.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Prosím spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, pani Janku Laššákovú, pani poslankyňu Janku Laššákovú, aby vystúpila ako spravodajkyňa tohto zákona. Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. septembra 2003 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte pred sebou ako tlač 344. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dosahu na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov, o vplyve na zamestnanosť a životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vládny návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev. Z doložky vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva.
Skončila som, pán podpredseda, otvorte rozpravu.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu a prosím pána ministra, aby zaujal miesto pre navrhovateľa, kde má sedieť, a konštatujem, že do rozpravy sa prihlásila písomne pani poslankyňa Laššáková.
Takže nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
J. Laššáková, poslankyňa: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom čítaní rokujeme o vládnom návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máme ako tlač 344. Pozorne som sledovala prípravu a legislatívny proces tejto právnej normy vrátane vyjadrení v médiách. Slovenský podnikateľ sa určite potešil, že po prijatí zákona nebudú problémy na obchodných registroch a registrácia spoločnosti bude rýchla. Zjednodušene povedané, stačí len vyplniť formulár, ktorého vzor vypracuje ministerstvo spravodlivosti, priložiť k nemu požadované dokumenty, zaplatiť súdny poplatok, počkať 5 dní a s novou spoločnosťou začať podnikať.
Možno len súhlasiť s analýzou súčasného stavu, ktorá je uvedená na strane 2 dôvodovej správy, a predkladateľ návrhu zákona vystihol všetky problémy praxe v súvislosti s registrovým konaním. Po pozornom preštudovaní pripraveného návrhu, o ktorom rokujeme ako o tlači 344, som nenadobudla istotu, že uvedený návrh správne reaguje na pomenované problémy. V rámci prvého čítania si preto dovolím poukázať na legislatívne nedostatky a ich možné následky, pokiaľ by sme uvedený návrh v tejto podobe schválili do druhého čítania.
1. Spracovaný návrh zákona je v rozpore s § 68 ods. 4 rokovacieho poriadku, podľa ktorého sa vyžaduje v prípade, ak návrh obsahuje splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu a tento vykonávací predpis má nadobudnúť účinnosť spolu so zákonom, to, že jeho návrh musí byť priložený k materiálu. V § 14 ods. 1 je obsiahnuté, že vzory tlačí na podávanie návrhov na registráciu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. A ako vyplýva z § 6 ods. 2, musia byť pre úspešnú registráciu predložené všetky prílohy požadované vykonávacím predpisom, inak sa takýto návrh bude považovať za neúplný a bude odmietnutý. Z obsahu návrhu zákona teda jasne vyplýva, že bez existencie vykonávacieho predpisu upravujúceho vzory tlačív na podávanie návrhov na registráciu nebude možné v praxi používať ani predložený zákon, a preto obidve právne normy musia nadobudnúť účinnosť v rovnakom termíne. Osobne by som považovala za vhodné, aby vzory takýchto tlačív tvorili prílohu uvedeného návrhu zákona.
2. Príliš rýchle vypracovanie návrhu tohto zákona sa tiež podpísalo na povrchnom riešení registrového konania a nedostatočne sa zaoberá aj novelizáciou ďalších právnych predpisov, ktoré súvisia s činnosťou obchodného registra. Ochrana práv tretích osôb pred nesprávnymi zápismi v obchodnom registri bude vážne narušená, pretože preskúmavanie návrhu na zápis do obchodného registra a jeho príloh len z formálneho hľadiska vážne oslabí základný princíp každého registra, ktorým je dôvera v zápis vykonaný do registra.
3. Podľa predloženého návrhu zákona je takmer úplné vylúčenie Občianskeho súdneho poriadku v konaní pred registrovými súdmi. Podotýkam, že predložený návrh zákona len veľmi kuso upravuje postup a konanie pred obchodným registrom a môže spôsobiť neriešiteľné situácie v konaní súdov, pokiaľ sa vyskytnú komplikovanejšie situácie, a nebude možné siahnuť po všeobecnejšom predpise. 15 ustanovení tohto zákona nemôže nahradiť v nijakom prípade serióznu procesnú normu a domnievam sa, že tieto nedostatky nebude možné odstrániť ani pozmeňujúcimi návrhmi v druhom čítaní. V dôvodovej správe sa uvádza, že registrácia a ukladanie listín do zbierky listín sa bude považovať za inú činnosť súdu podľa siedmej časti Občianskeho súdneho poriadku. Táto klasifikácia podľa môjho názoru má slúžiť len na účelové uvedenie vyššieho súdneho úradníka do registračného konania bez poverenia sudcom, čo je vlastne obídenie článku 142 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vznik právneho subjektu bez rozhodnutia príslušného orgánu alebo bez zákona nemá obdobu v slovenskom práve, ale ani v českom, rakúskom a nemeckom.
4. Konanie o námietke proti oznámeniu o odmietnutí vykonania zápisu je presunuté zo zákona o obchodnom registri do Občianskeho súdneho poriadku, aj keď v § 4 sa uvádza, že Občiansky súdny poriadok sa používať nebude. Dovolím si poznamenať, že teória konania, rozhodovania súdov a správnych orgánov pozná opravné prostriedky len proti rozhodnutiu, opatreniu a podobne, a nie proti oznámeniu. Rozhodovanie o námietkach je zverené sudcovi, ktorý je však obmedzený možnosťou prieskumu predložených dôkazov a aj vôbec vykonaním dôkazov.
5. Ani tu spomínaná 5-dňová lehota, stanovená v § 8, nie je právne záväzná, pretože podľa § 13 je daná možnosť predsedovi registrového súdu zo závažných dôvodov predĺžiť túto lehotu o čas nevyhnutne potrebný na odstránenie, najviac však o 10 dní. Je však nezmyselné, aby rozhodnutie registrového súdu bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu, správne by sa toto rozhodnutie malo oznámiť osobe, ktorá návrh na registráciu podala.
6. Nevidím dôvod pri takomto formálnom konaní o zápis do obchodného registra, aby boli súdne poplatky za zápis, ktorý sme v prvom čítaní prerokovali včera, také vysoké. Pokiaľ chceme pomôcť podnikateľskej sfére a formalizujeme zápis do obchodného registra, mali by aj poplatky túto skutočnosť zohľadňovať.
Z uvedených dôvodov preto navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku sa uzniesla tak, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Skončila som.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásil pán poslanec Ondriaš.
Nech sa páči, máte slovo.
K. Ondriaš, poslanec: Pán predsedajúci, dámy a páni, predkladaný návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 344) neodporúčam postúpiť do druhého čítania a návrh odôvodňujem takto:
Vládou navrhovaný zákon neupravuje zadlženosť zaniknutej podnikateľskej právnickej osoby vo väzbe na novú podnikateľskú právnickú osobu, ktorá sa zapisuje do obchodného registra. Navrhovaný zákon neupravuje prelievanie kapitálu z jednej podnikateľskej právnickej osoby do druhej podnikateľskej právnickej osoby za účelom bezdôvodného obohatenia jej vlastníkov a zakrytia ekonomických a právnych podvodov, ku ktorým došlo počas činnosti zanikajúcej podnikateľskej právnickej osoby. Zo skúseností vieme, že mnohé fyzické osoby vedome zadlžia podnikateľskú právnickú osobu, potom vyvolajú jej zánik i s nesplatenými dlhmi a následne prelejú aktíva do novej podnikateľskej právnickej osoby, najmä ak ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorú opäť ony vytvoria. Je potrebné, aby predkladaný návrh zákona bol o ustanovenia tejto problematiky dopracovaný.
Preto podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 73 ods. 3 písm. b) žiadam hlasovať, aby Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona o obchodnom registri.
Ďakujem za pozornosť.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Faktické nie sú. Končím rozpravu.
Pýtam sa, či sa chce vyjadriť pán minister k rozprave. Nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem pekne. Ja sa len veľmi stručne vyjadrím. Myslím si, že zákon o obchodnom registri je zákon nesporný, ale vidím, že niekedy každý zákon je sporný.
K pánovi poslancovi Ondriašovi len jedno. Zákon o obchodnom registri neupravuje ani prelievanie kapitálu, lebo to upravuje Obchodný zákonník, to upravuje zákon o konkurze a vyrovnaní a tie najhoršie formy upravuje Trestný zákon. Musím povedať, že keby ste povedali, že neupravuje možnosť devastácie lesov, tak by ste boli asi tak ďaleko ako vo svojom prejave. To ma veľmi mrzí, lebo to je zákon, ktorý nesporne zlepší situáciu podnikateľom na Slovensku. To, že nerieši ďalšie spoločenské problémy, je možno fakt, ale nemá ani takú ambíciu. To nie je zákon, ktorého cieľom by malo byť zamedzenie nekalej podnikateľskej činnosti. To je zákon o registrácii obchodných spoločností. Takže tam, žiaľ, pán poslanec, ste trafili riadne vedľa a mrzí ma, že ste zaujali takýto postoj k návrhu zákona. Myslím, že môže výrazne pomôcť podnikateľskej sfére a ľuďom na Slovensku, pretože keď bude flexibilnejšia podnikateľská sféra, lepšia registrácia, tak bude viac investícií a viac pracovných miest. Ja som o tom presvedčený. Ďakujem.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Spravodajkyňa sa chce vyjadriť? Nech sa páči. Nie? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 343. Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 338.
Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, účelom navrhovanej právnej úpravy je zriadenie Justičnej akadémie ako vzdelávacej inštitúcie s celoštátnou pôsobnosťou, zabezpečujúcej vzdelávanie sudcov, prokurátorov, justičných čakateľov, právnych čakateľov prokuratúry, vyšších súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov, ako aj ďalších osôb po dohode s profesijnými právnickými združeniami alebo inými vzdelávacími inštitúciami.
Takisto je účelom navrhovanej úpravy vytvorenie predpokladov na zabezpečenie širšieho rozsahu nezávislosti justície zakotvením zodpovednosti súdnej moci za vzdelávanie sudcov, prokurátorov a iných príslušníkov justičného aparátu. Keďže vzdelávanie prokurátorov bude zabezpečovať Justičná akadémia a vzhľadom na postavenie sudcov a prokurátorov je vhodné, aby spĺňali rovnaké odbornostné podmienky, sa v navrhovanom zákone ruší prokurátorská skúška a právny čakateľ prokuratúry tak ako justičný čakateľ bude vykonávať iba jednu odbornú justičnú skúšku.
Predkladaný návrh zákona zakladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a zvýšené nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie tak, ako je to uvedené v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.
Ďakujem veľmi pekne.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Nech sa páči, dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského ústavnoprávneho výboru poslancovi Jánovi Drgoncovi.
J. Drgonec, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. septembra 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 343). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách Národnej rady Slovenskej republiky.
Uvádzanie návrhu zákona v prvom čítaní je trochu osobitné, pokiaľ ide o úlohu spravodajcu, pretože na rozdiel od druhého čítania, kde už tlmočí postoje jednotlivých výborov Národnej rady Slovenskej republiky, v prvom čítaní spravodajca hovorí do istej miery sám za seba, pretože nemá, čo by tlmočil iné. Predložený návrh zákona je návrhom smerujúcim k realizácii zámeru, ktorý na Slovensku trvá možno 13 rokov, ťažko povedať koľko rokov, ale pomerne veľa rokov. Ide teda o vytvorenie inštitúcie, ktorá by zabezpečovala vzdelávanie sudcov. Je to inštitucionalizácia činnosti, ktorá v Slovenskej republike beží, neviem vám povedať odkedy, ale určite desaťročia, je teda súčasťou odbornej prípravy právnikov pôsobiacich v štátnych službách, aj ich odborné vzdelávanie. Z tohto hľadiska nesporne ide o návrh, ktorý je užitočný a do istej miery znamená posun vpred.
Keďže som avizoval, že hovorím sám za seba, tak mi to nedá, aby som sa nesústredil aj na niektoré veci, ktoré si myslím, že sú problematické v takto ponímanom vzdelávaní, a budem veľmi rád, keď sa pán minister zvlášť vyjadrí práve k tejto časti problematiky, lebo si myslím, že je najzložitejšia alebo vlastne najextrémnejšia v celej otázke alebo v celom návrhu zákona. Ide o otázku zjednotenia alebo nezjednotenia vzdelávania sudcov a prokurátorov. V tomto rozsahu je zákon jednoznačný a prípadného vzdelávania vlastne aj advokátov a komerčných právnikov na základe možnosti danej asi § 3 alebo § 4 návrhu zákona. Je to teda o možnosti, že všetci právnici, ktorí vstupujú do súdnych konaní na ktorejkoľvek strane, budú spoločne nadstavbovo pripravovaní. Je to o možnosti, ktorá, myslím si, je naozaj veľmi zložitá a rozporuplná. Na jednej strane to dáva možnosť garancie určitého štandardu pripravenosti sudcov, prokurátorov aj advokátov na výkon ich povolania, na plnenie tých úloh, ktoré v súdnom konaní majú. Na druhej strane si myslím, že ide o vec, ktorá je značne riziková možno predovšetkým z hľadiska práv alebo uplatnenia práv účastníkov súdnych konaní.
Právo je svojou podstatou konkurenčná činnosť, kde zvlášť v súdnych konaniach stoja proti sebe právnici, jeden z nich musí prehrať, jeden z nich musí vyhrať. Ak sú rovnako pripravení, môžeme hovoriť o nejakom ideálnom stave rovnosti zbraní, ktorá patrí podmienkam uplatňovania Európskeho dohovoru o ľudských právach. Ale na druhej strane to môže byť aj o nivelizácii v neprospech osôb, o právach ktorých sa pred súdom koná a rozhoduje. Čiže tento prvok sa mi zdá byť naozaj výnimočne problematický. Myslím si, že by sme o ňom mali starostlivo hovoriť, a to nielen v druhom čítaní a v konaní pred výbormi, zrejme predovšetkým pred ústavnoprávnym výborom, ale myslím si, že by sme mali o ňom hovoriť už od začiatku a mali by sme mu aj venovať asi väčšiu pozornosť, než akú naznačuje už aj tu prítomnosť vysoko podpolovičnej časti pléna Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že mi nikto nedoniesol písomné prihlášky, takže asi nie sú písomné prihlášky do diskusie. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásil pán poslanec Madej.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v takto menej početnom zložení si dovolím k vám povedať pár poznámok k návrhu zákona o Justičnej akadémii. Na úvod, pán minister, použijem pár slov z minulej našej diskusie, kde ste potvrdili, že Smer podporil návrh zákona, novely zákona o občianskom súdnom konaní. Takže určite je to jeden z dôkazov, že zákony, ktoré si myslíme, že sú dobré, podporíme, tak to bude aj doteraz, tak ako bolo doteraz, tak to bude aj odteraz. Ale dovoľte mi povedať pár poznámok k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, ako je predložený v súčasnom znení, sa minimálne podľa našich názorov snaží postupne podriadiť si prokuratúru Slovenskej republiky pod výkonnú moc. V Národnej rade Slovenskej republiky v druhom čítaní už teraz máme návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách, v ktorom sa na návrh ministerstva spravodlivosti predkladá zrušenie samostatnej rozpočtovej kapitoly Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky so zámerom začleniť rozpočet Generálnej prokuratúry pod rozpočet ministerstva spravodlivosti. Na ministerstve spravodlivosti sa pripravuje paragrafové znenie novely zákona o prokuratúre a novely zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry podľa všetkého s cieľom niekoľkých zmien.
Ja len uvediem: oprávnenie vlády a ministra spravodlivosti vydávať pokyny všeobecnej povahy, oprávnenie ministra spravodlivosti vydávať stanoviská na účely jednotného uplatňovania zákonov záväzné pre všetkých prokurátorov, povinnosť generálnemu prokurátorovi predkladať správu o činnosti prokuratúry Národnej rade len prostredníctvom ministra spravodlivosti a aby neschválenie tejto správy bolo dôvodom na odvolanie generálneho prokurátora z funkcie. To znamená, že minister predloží správu, ktorá nebude schválená, odvoláme generálneho prokurátora. Oprávnenie ministerstva spravodlivosti vykonávať kontrolnú a inšpekčnú činnosť na prokuratúre, oprávnenie vlády vymenúvať a odvolávať námestníkov generálneho prokurátora na návrh generálneho prokurátora, oprávnenie ministra spravodlivosti dočasne prideľovať prokurátorov na ministerstvo spravodlivosti, oprávnenie ministra spravodlivosti vymenúvať skúšobné komisie pre prokurátorské skúšky. Mnohé a mnohé ďalšie.
O týchto pripravovaných zmenách už rokoval ústavnoprávny výbor a vo svojom uznesení č. 162 zo 16. júna 2003 okrem iného konštatoval, že tieto pripravované zmeny postavenia prokuratúry a pôsobnosti generálneho prokurátora sú nad rámec programového vyhlásenia vlády a že návrhy zmien postavenia prokuratúry a postavenia a pôsobnosti generálneho prokurátora nemožno robiť bez zmien platného ústavného stavu.
Predpokladá sa v tomto návrhu zákona zriadenie Justičnej akadémie ako rozpočtovej organizácie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky s tým, že - a to podčiarkujem - jedine minister spravodlivosti bude oprávnený
a) vymenúvať a odvolávať členov rady Justičnej akadémie a jej riaditeľa a
b) vymenúvať a odvolávať členov a predsedu skúšobnej komisie, ako aj jej náhradníkov.
Pritom Justičná akadémia podľa predloženého znenia by nemala byť inštitúciou zameranou iba na vzdelávanie sudcov justičných čakateľov a súdnych úradníkov, ale aj na vzdelávanie prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, ktorí by mali skladať pred skúšobnou komisiou Justičnej akadémie aj odbornú justičnú skúšku. Táto skúška by mala byť namiesto doterajšej prokurátorskej skúšky jednou z podmienok na vymenovanie do funkcie prokurátora.
Pán minister, nemám námietky proti snahe o zriadenie samostatnej vzdelávacej inštitúcie s celoštátnou pôsobnosťou, ktorá zjednotí a skvalitní vzdelávanie a prípravu právnikov na výkon špecializovaných právnických profesií. A možno ani proti snahe o nahradenie doterajších odborných právnických skúšok jednotnou skúškou. Žiaľ, takýto cieľ ako predkladateľa zákona zostáva vlastne na pol ceste. Odbornú justičnú skúšku podľa tohto sa neumožňuje doteraz vykonať právnikom pripravujúcim sa na povolanie advokáta, komerčného právnika, notára či súdneho exekútora tak, ako je to zaužívané v niektorých iných krajinách. Ale počuli sme tu pred chvíľou aj opačný názor.
Považujem za vhodné, aby v zmysle uvedeného predkladateľ zvážil zmenu postavenia a pôsobnosti Justičnej akadémie, zmenu a spôsobu kreovania jej orgánov a vyňatie tejto inštitúcie z pôsobnosti ministerstva spravodlivosti tak, aby vzdelávanie sudcov a prokurátorov, prípadne iných právnických profesií, ako aj overovanie schopností a vedomostí na výkon týchto právnických profesií odbornou justičnou skúškou bolo zverené nezávislej inštitúcii, podčiarkujem, nezávislej. Uvedený prístup k riešeniu tejto problematiky predpokladajú aj osobitné medzinárodné dokumenty vzťahujúce sa na sudcov a prokurátorov.
Pán minister, niekoľkokrát sa Národná rada zaoberala zákonmi, ktorých predkladateľom bol váš rezort, ktoré vychádzali z myšlienok anglo-amerického právneho systému, špecificky najmä zo Spojených štátov amerických. A preto by som aj v tomto dal za príklad Spojené štáty americké, kde v USA ani správu súdov, ani vzdelávanie sudcov nezabezpečuje inštitúcia podriadená výkonnej moci. Federálnym orgánom správy súdov je Justičná konferencia zriadená Kongresom ako centrálny riadiaci orgán federálneho súdneho systému a vzdelávanie sudcov a pracovníkov súdov na federálnej úrovni zabezpečuje Federálne justičné centrum.
Z právneho rozboru predloženého návrhu zákona, z porovnania tohto návrhu zákona s platnou právnou úpravou nevyplýva snaha o zlepšenie situácie v oblasti vzdelávania, ale len snaha o podriadenie prokuratúry pod priamy vplyv ministerstva spravodlivosti, pretože tento návrh zákona vôbec nerešpektuje ústavné postavenie prokuratúry Slovenskej republiky a jej generálneho prokurátora.
Určite pán poslanec Abelovský by mohol hovoriť o novelizácii ústavy v súvislosti s postavením prokuratúry.
Generálnemu prokurátorovi priznáva tento návrh zákona len návrhové oprávnenia v oblasti kreovania orgánov Justičnej akadémie, sebe priznáva rozhodovacie oprávnenia, sebe ako ministrovi spravodlivosti. Takýto prístup nevyhnutne vedie k pochybnostiam o nestrannosti a objektivite konania orgánov Justičnej akadémie. Na základe uvedeného odporúčam vrátiť predložený návrh zákona jeho predkladateľovi na dopracovanie a dúfam, že Národná rada tomuto návrhu vyhovie.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, z hľadiska trojdelenia moci v štáte by bolo asi fatálnou chybou, ak by sme dovolili podriadenie justície exekutíve. Teda ak by vláda, prípadne rezortný minister mohol priamo zasahovať do činnosti súdov a prokuratúry. Chcel by som ešte raz zdôrazniť, že nie som proti inštitúcii, ktorá by bola zameraná na vzdelávanie sudcov čakateľov na prokuratúre a prokurátorov, ale na druhej strane prosím o dôstojné zachovanie nezávislosti justičných orgánov, ktorým i prokuratúra aj vzhľadom na jej ústavné pôsobenie a postavenie je.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Konštatujem, že sa rozprava skončila.
Poprosím pána ministra, chcete sa vyjadriť k rozprave? Asi chce. Nech sa páči, máte slovo, pán minister.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Skúsim stručne k pánovi predsedovi výboru Drgoncovi. Je to naozaj téma, o ktorej treba diskutovať. My sme si zapísali do programového vyhlásenia vlády, a to je fajn, že to spomínal aj opozičný poslanec, že vznikne Justičná akadémia pre vzdelávanie sudcov, prokurátorov, vyšších súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov justície. To je čierne na bielom. Som rád, že ste spomenuli tento dokument, a myslím si, že by sme z neho mali vychádzať. Teraz nehovorím za opozíciu.
Paragraf 3 v návrhu zákona umožňuje v odseku 4, aby akadémia zabezpečovala aj vzdelávanie ďalších osôb po dohode s profesijnými združeniami. Čo sa deje vlastne aj dnes. Dnes Inštitút vzdelávania, ktorý ministerstvo má, organizuje mnohé konferencie, kde sú účastní aj advokáti, komerční právnici, pretože mnohé legislatívne práce potrebujú odborné posúdenie zo strany aplikačnej praxe. Ale ak je toto ustanovenie problematické, tak, samozrejme, o ňom som úplne otvorený diskutovať.
Čo sa však týka právnikov v službách štátu, teda sudcov a prokurátorov, tam si myslím, že tie kritériá by mali byť nastavené pri vzdelávaní identicky, pretože my sme už umožnili aj doteraz, aby sa prokurátor stal sudcom a sudca prokurátorom. To znamená, máme tie isté kvalifikačné kritériá. Aj dnes mnohé výberové konania na sudcov sú obsadzované z radov prokurátorov. Keď sme išli v novele ústavy tým románskym systémom vzniku Súdnej rady, tak toto je len pokračovanie toho systému. Nemôžeme si vyberať hrozienka raz z Ameriky, pán poslanec, raz zo systému románskeho a potom pri prokuratúre zo systému na východ od nás, lebo tam ste americké ministerstvo spravodlivosti nespomenuli - však? Čiže treba byť potom konzistentný. Zobrať jeden systém a povedať, toto je ten systém, ktorý je správny a ten poďme aplikovať. Ale takto to nie je celkom fér.
Pán predseda výboru Drgonec spomínal, že by mohlo dôjsť k riziku nivelizácie vzdelania. Ja si myslím, že u sudcov a prokurátorov to nehrozí. Ja si myslím, že sudcovia a prokurátori by mali spĺňať tie isté kvalifikačné predpoklady najmä preto, že na výkon funkcie sú nastavené rovnaké predpoklady, že sa navzájom uznávajú skúšky a to je aj správne. Pretože pokiaľ by sa neuznávali, tak by vznikala možnosť subjektívneho posudzovania a to si, myslím, že by nebolo v poriadku.
Ešte na záver k pánovi poslancovi Madejovi. Ja vítam diskusiu, ale ona musí byť korektná. To znamená, musí povedať, čo je v tom návrhu zákona uvedené. Vy ste povedali napríklad, že minister vymenúva riaditeľa akadémie a vymenúva radu, ale už ste nepovedali, že minister nikoho nemôže vymenovať, koho nenavrhne generálny prokurátor, Súdna rada a dekani právnických fakúlt. A navrhujú dvojnásobný počet kandidátov a len z nich vyberie, z nikoho iného. Kto má silnejšie postavenie? Obávam sa, že ten, kto môže určovať, kto tam bude. Ale to ste už zamlčali a to ma trochu mrzí, lebo treba poctivo argumentovať, pán poslanec. Poctivo a to, čo je napísané v zákone.
U riaditeľa, tam musím povedať, že ak tento variant prejde, tak to je notariálna funkcia, pretože rada bude robiť konkurzné konanie, a teraz vám odcitujem pri vymenovaní riaditeľa: "Rada na základe dosiahnutých výsledkov výberového konania určí poradie kandidátov a prvých piatich navrhne ministrovi na funkciu riaditeľa. Minister vymenuje do funkcie riaditeľa toho kandidáta, ktorý sa umiestnil podľa rozhodnutia výberovej komisie ako prvý v poradí." Bodka. Ja si myslím, že to úplne stačí ako argumentácia, pán poslanec.
Ďakujem veľmi pekne.