B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon a pripraví sa pán poslanec Burian.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
M. Maxon, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií. Najskôr možno jednu, dve poznámky k priebehu. Predovšetkým by som chcel upozorniť spravodajcov, že sú na to, aby registrovali to, čo prednášajúci povie a v súlade s tým, čo povie, je potrebné dať o tých veciach aj hlasovať. Ja osobne sa cítim mimoriadne poškodený v tom jednom prípade hlasovania, pretože to jedno hlasovanie, dámy a páni, bolo na vážkach. Skoro ten zákon nepostúpil do druhého čítania. Považujem za bezprecedentné, že tu spravodajca sedí a jednoducho nezaregistruje, že takýto procedurálny návrh bol podaný. To je poznámka číslo jeden.
Poznámka číslo dva. Ja som mal ambíciu počúvať vystupujúcich v rozprave a súčasne pri vystúpení som pozoroval aj rokovaciu miestnosť. Prepáčte mi, budem osobný, ale pán poslanec Béreš, ja keď som prišiel do Národnej rady Slovenskej republiky, tak prvé tri dni som nedýchal a polroka som sedel na mieste a sledoval som, čo sa tu deje. Vy ste prvú hodinu strávili tým, že ste sa tu s kolegami bavili a ešte ste sa nahlas smiali. Prepáčte, to nie je dobrý vstup do poslaneckej snemovne. Ja beriem do úvahy to, že vnímate atmosféru, aká je tu, a že jednoducho ste do tohto koloritu zapadli, tak ako je.
Dámy a páni, to je výzva aj pre nás všetkých, že by sme mali byť disciplinovanejší a že by sme mali podriadiť naše sedenie tu v Národnej rade, naše počúvanie, naše rokovanie potrebám občanov Slovenskej republiky. V tejto chvíli rokujeme o najdôležitejšom daňovom zákone (potlesk), dámy a páni, o najdôležitejšom daňovom zákone, asi štyria alebo piati v tejto rokovacej miestnosti ste si všimli, prepáč, teraz pán poslanec Muňko, že pán poslanec hovoril o tých veciach, o ktorých sme už predtým hlasovali. To je jednoducho signál, že ste kolegu vôbec nepočúvali, lebo v jeho vystúpení bolo veľa z oblasti správnych poplatkov, veľa z oblasti z dani z nehnuteľností. Ja ho chápem, možno, že chcel problematiku poňať komplexne v súvislosti s daňovou reformou, ale ešte raz opakujem, nikto ho tu nepočúval.
Pokúsim sa teraz povedať niekoľko vecí, ktoré sa týkajú novely zákona o dani z príjmu. Skúsim nadviazať na to, čo povedal pán poslanec Šulaj, i keď by som povedal, že z odborných špecifických hľadísk, ktoré on tu vie prezentovať, sa necítim kompetentný, aby som mu mohol vôbec konkurovať, lebo nielen z jeho vystúpení, ale aj z jeho profesionálnej praxe poznám kvality ľudí, s ktorými on robí, a jeho kvalitu ako daňového poradcu, a opäť teda musím konštatovať, že je pre mňa smutné, keď nemáme ambíciu a ochotu takto kvalitného a erudovaného človeka predovšetkým v daňovej oblasti a komplexne, to je jedno, či v oblasti priamych alebo nepriamych daní si vypočuť.
Ale zaujala ma, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, jedna veľmi dôležitá poznámka. Pán poslanec Šulaj povedal, ak si spravím prepočet, ak si zoberiem štatistické údaje slovenského Štatistického úradu, ak si zoberiem ekonomický vývoj za predchádzajúce obdobie, je to, samozrejme, prezentácia schopnosti spraviť si tieto prepočty, ale ja sa pýtam, prosím vás pekne, tu v tomto zákone sú, čuduj sa svete, vyčíslené fiškálne dopady. Aj v oblasti dane z príjmu fyzických osôb, tie sú, myslím si, v rozsahu asi 12,4 miliardy, aj v oblasti právnických osôb. Ale veľmi správne môj kolega povedal, že daňová reforma a oblasť daní z príjmov nie je len o fiškálnych dopadoch, ale predovšetkým je o tých, ktorých sa daňová reforma týka, a to sú daňoví poplatníci. A nepovažujete vy za absolútne absurdné, že my tu rokujeme o zákone a poslanec musí povedať, ak si spravím prepočet, ak si spravím štatistiku, no, ako je to možné, že nepracujeme takými exaktnými metódami, že nemáme jasne v dôvodovej správe alebo v prílohách vyčíslené dopady, vyčíslené dopady podľa jednotlivých skupín (potlesk) osôb z hľadiska príjmu, ale aj fyzických, aj právnických osôb. Veď my nejdeme schvaľovať zákon o dani z príjmu s jeho fiškálnymi dopadmi pozitívnymi alebo negatívnymi. My ideme schvaľovať zákon o dani z príjmov a účastníkmi toho zákona sú občania Slovenskej republiky. Nás do tohto parlamentu neposadil nejaký pán, ktorý sa nazýva rozpočet, nás do tohto parlamentu posadili občania. A my ideme rokovať o tomto zákone bez toho, že by sme mali kvantifikáciu dopadov, ako sa to jednotlivých skupín dotkne. Samozrejme toho, koho to zaujíma, tak mal možnosť si niektoré veci prečítať, ale ja považujem za prirodzenú, štandardnú povinnosť, aby sme mali tieto kvantifikácie. A ak ich nemáme, tak jednoducho nesmieme predkladateľom tolerovať takéto zásadné nedostatky a zásadné chyby.
Ďalej by sa dalo hovoriť o tých dopadoch, ktoré spomínal v súvislosti s agrárnym sektorom a v súvislosti s paušálnou daňou. Ja v tejto chvíli jediné, čo hodnotím naozaj pozitívne, istým spôsobom ako finančník aj dosť odvážne, je otázka rezerv a opravných položiek, ale pripájam sa k otázke pána poslanca Šulaja. To, čo je dobré dnes, tak nebolo dobré pred troma mesiacmi od opozičného poslanca? Veď v zdaňovacom období by sa nič nemenilo, pretože účinnosť sa uvažovala tak či tak od 1. 1. 2004. Nebudem hovoriť o ďalších veciach, ktoré sa už bezprostredne týkajú problematiky zákona.
Dámy a páni, v súvislosti s tým, čo som povedal, navrhujem prerušiť rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o dani z príjmu, tlač 368, s tým, že Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade analýzu dopadov zavedenia rovnej dane na jednotlivé skupiny daňovníkov (právnických osôb aj fyzických osôb).
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Burian. Nech sa páči.
J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Po dlhšom očakávanom období prišiel na stôl Národnej rady zákon o daniach z príjmov. Musím na začiatku povedať, že vychádzam z toho, že je to určitým spôsobom filozofický prístup k riešeniu daní, ktoré sú najdôležitejším alebo jedným z najdôležitejších zákonov v rámci daňových zákonov Slovenskej republiky. Myslím si, že experiment, ktorý tu bol alebo je na stole, nemá silnú oporu, dá sa povedať, v krajinách vyspelej západnej Európy. Je to experiment, ktorý určitým spôsobom vláda prijíma ako motiváciu, a ja predpokladám, že leitmotív celého riešenia je zlepšenie ekonomiky a zlepšenie hospodárstva.
Vzhľadom na to, že už moji predrečníci dosť podrobne prezentovali pozitíva, negatíva a vlastne porovnávali koncepciu daňovej reformy, celkovej daňovej reformy, nechcem sa sústreďovať na problematiku, ktorá tu už bola prerokúvaná. Sústredím sa na hlavný motív, o ktorom som hovoril. Ak tento motív má priniesť zlepšenie ekonomiky, hospodársky rast Slovenskej republiky, musíme sa zamyslieť nad tým, či len rovná daň alebo zníženie dane zabezpečí tento ekonomický rast a naštartuje potenciál slovenskej ekonomiky. Musím povedať, že slovenská ekonomika je zaujímavá z pohľadu investorov nie preto, že my vytvárame alebo sme a budeme dávať takúto 19-percentnú daň, rovnú daň. Myslím si, že práveže tu je skôr to, že Slovenská republika bola poddimenzovaná v oblasti zahraničných investícií a bola poddimenzovaná a je poddimenzovaná v oblasti lacnej pracovnej sily.
Faktom je, že táto vláda a myslím si, že celý parlament si musí dať základnú otázku, či existuje národohospodárska stratégia, ktorá by následne s týmito 19 percentami dane z príjmu a rovnou daňou prispela k oživeniu tejto ekonomiky.
Myslím si, že tí, ktorí naštartovali ekonomický rast povedzme v už spomínanom Írsku, dávali si túto otázku ako prvoradú a druhoradý problém bol ten, akým spôsobom postaviť daňovú výhodnosť tohto teritória na to, aby sme prilákali zahraničných investorov, ktorí nebudú uvažovať len o špekulácii alebo špekulatívnom charaktere, ale o priamych investíciách, ktoré budú rozhodujúce pre rast hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky.
Sústredím sa na dve oblasti, a to je prvá vec, čo som spomínal, národohospodárska stratégia. Musím povedať, že je to veľmi dôležitý ukazovateľ vzhľadom na to, že na Slovensku existovali aj nulové dane, existovali tým, že boli daňovo zvýhodnené subjekty, ktoré investovali nad určitú výšku objemu peňazí. Vzhľadom na to, že keď uvažujeme o tom, že tu bola nulová daň a investície boli tak podhodnotené, ako sú dnes podhodnotené, musíme zvažovať, či len proklamované dnešné zníženie dane z príjmov právnických osôb na 19 percent bude tým hlavným mottom pre zahraničných investorov, ktorí by sem mali prísť vzhľadom na to, že Slovensko vytvorilo takúto väčšiu daňovú výhodnosť.
Musím ešte upozorniť, že Maďarská republika má 18 percent, takže treba zvažovať, či aj táto úroveň 19 percent bez stratégie, bez doslova, ja by som povedal, prezentácie Slovenska ako zaujímavej krajiny na investovanie, vytvorenia, dá sa povedať, personálneho a systémového riešenia cez spoločnosti, ktoré by zastupovali a propagovali Slovensko, bez stratégie, ktorá by mala filozofiu a opodstatnenie aj v programovom vyhlásení a v lákaní investorov do segmentu, ktorý je teda s väčšou pridanou hodnotou o sofistikovaných výrobách, aj tie technológie a tak ďalej, myslím si, že dnes bez takýchto impulzov bude dosť ťažko uvažovať o tom, že to bude mať taký prielomný charakter alebo taký pozitívny charakter, ako myslím si, že vláda uvažuje alebo bolo deklarované v optimistických predstavách návrhu tejto daňovej reformy.
Druhú oblasť, chcem povedať, že nedá sa odtrhnúť tento zákon dane z príjmov, nedá sa odtrhnúť od ďalších daní, ktoré priamo súvisia, a v druhej oblasti by som sa chcel sústrediť na to, že ak sa hovorí o fiškálnej politike a uvažuje sa o, by som povedal, najväčšej záťaži na strednú vrstvu, vychádzame z toho, že ak vláda nechce zažiť podobné, by som povedal, fiasko vo zvyšovaní spotrebných daní, ako to bolo k 1. 7. 2003, musí veľmi zvážiť to, že tlak na nepriame dane, čo je správny, či bude to pozitívum v dani z pridanej hodnoty také, aby sa zase nemuseli upravovať spotrebné dane alebo následné iné dane, ktoré by mali vyrovnávať schodok verejných financií. Schodok verejných financií, ktorý ambiciózne vláda predstavila ako 3,9 percenta, schodok verejných financií z hrubého domáceho produktu, čo je teda podľa môjho názoru veľmi ambiciózny, a otázka, aby to, čo si tu teraz napĺňame, alebo to, čo je tu prezentované v zákone o dani z príjmov, aby boli aj premietnuté v zlepšení ekonomiky a zlepšení príjmov do štátneho rozpočtu, lebo iba škrtaním výdavkov na sociálnu oblasť a zvyšovaním nepriamych daní, teda na oblasti, ktoré, by som povedal, nie sú na podporu investovania, nebude ten efekt, o ktorom si myslím, že táto vláda očakáva.
Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý bol ústne prihlásený, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán podpredseda vlády ako navrhovateľ, môžete mať, samozrejme, pripomienky. Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Chcem sa poďakovať všetkým poslancom, ktorí v rozprave vystúpili aj ktorí sa venovali tomuto zákonu. Ide naozaj o kľúčový zákon, veľmi dôležitý zákon, o kľúčový zákon reformy, daňovej reformy, ale nielen tejto reformy, ale celkovo reforiem.
Dovoľte mi vyjadriť sa k vystúpeniam, k obsahu aj k forme možno trochu, a dovoľte mi najskôr povedať, že, samozrejme, súhlasím s pánom poslancom Burianom, že samotná dôchodková reforma by určite nestačila a my robíme aj iné reformy, robíme reformu trhu práce, súčasťou bol novelizovaný Zákonník práce, robíme dôchodkovú reformu, robíme reformu zdravotníctva, robíme reformu verejnej správy, robíme reformu v oblasti vzdelania, takže tieto reformy v komplexe sme presvedčení, že prinesú výsledky. Aj keď výsledky neprinesú hneď, ale celkom určite vytvoria podmienky na to, aby bol dosahovaný rýchlejší a udržateľný ekonomický rast.
Samozrejme, že názory na to sa môžu rôzniť. Predpokladám, že opozícia vždy bude mať asi iný názor aj v tomto ako koalícia, ale musím povedať, že pre mňa sú relevantnejšie názory uznávaných ekonomických expertov. Naposledy môžem spomenúť včerajšie vystúpenie ekonomického experta Svetovej banky pána Bokrosa, ktorý má aj praktické, aj teoretické skúsenosti, prípadne názory pána Steva Forbesa, ktorý bol na Slovensku, ale aj iných ekonomických analytikov, investičných analytikov, ktorí predpovedajú Slovensku vysoký a udržateľný ekonomický rast, a tým aj rýchlu konvergenciu, teda rýchle dobiehanie vyspelých krajín aj vďaka daňovej reforme, ktorej zákon o dani z príjmov je kľúčovou súčasťou.
Takže bez toho, že by som mal ambíciu brať vám vaše názory, musím vyjadriť svoje presvedčenie, ktoré je opačné a ktoré je založené na tom, že som presvedčený, že zavedenie rovnej dane, ktoré zjednodušuje daňový systém, ktorý vnáša impulzy, ktorý znižuje priestor pre daňové úniky, bude výrazným a významným nástrojom rýchlejšieho ekonomického rastu.
Musím povedať, že ja sledujem pána poslanca Maxona v tomto parlamente už asi päť rokov, a musím veľmi oceniť zvyšujúcu sa úroveň formy jeho prejavu. Žiaľbohu nemôžem to isté povedať o obsahu, ale čo sa týka formy jeho prejavu, naozaj veľmi oceňujem zlepšovanie, ale dovoľte mi, keďže on hovoril napríklad, že bez prepočítaných dopadov, že si poslanci musia prepočítavať, tak by som veľmi rád informoval aj pána poslanca Maxona a prípadne aj ďalších, že koncepcia ako rozsiahly analytický materiál, ktorého súčasťou sú aj rôzne alternatívy a prepočty aj dopadu na jednotlivé skupiny obyvateľstva, bola schválená vo vláde a je neustále aktualizovaná a je prístupná na internetovej stránke ministerstva financií, keďže vidím, že všetci máte možnosť mať prístup na internet aj tu, tak odporúčam aj teraz si kliknúť na stránku ministerstva financií, kde všetko toto nájdete, dokonca aj podľa jednotlivých rodín osamele, osamelí rodičia s deťmi, rodičia bezdetní, s jedným dieťaťom, piatimi deťmi, koľko len chcete, všetky tie prepočty tam sú.
Takže nie je to v tomto zákone, pretože to nebýva súčasťou zákonov, ale tieto prepočty nie je potrebné uskutočňovať prácne jednotlivými poslancami tak, ako to pán poslanec navrhoval, a preto si nemyslím, že je potrebné a nevyhnutné, aby sa prerušovala diskusia o tomto bode a aby sa dokladala nejaká analýza dopadov.
A k tomu, čo hovoril pán poslanec Šulaj, pretože viacerí ste sa odvolávali na jeho vystúpenie, chcem povedať, že ja si pripomienky pána poslanca Šulaja, často veľmi vecné, technické pripomienky najmä k daňovým zákonom, vážim a naozaj doteraz som sa snažil aj tieto pripomienky často využívať, ale dnes musím povedať, pán poslanec, že vaše vystúpenie bolo podľa môjho názoru veľmi jednostranné, veľmi účelové a veľmi nepravdivé. A dovoľte mi, aby som poukázal na to v čom.
Po prvé, hovorili ste, že vláda nenapĺňa týmto zákonom zámery programového vyhlásenia, a spomínali ste také zámery, ktoré evidentne a jednoznačne tento zákon a daňová reforma napĺňa, ako je napríklad znižovanie priamych daní a zároveň presun zaťaženia na nepriame dane, celkom jednoznačne. Zákon o dani z pridanej hodnoty, o spotrebných daniach, tak ako boli schválené, tento zákon, ako je navrhovaný, tento zámer jednoznačne napĺňa.
Hovorili ste ďalej, že nezjednodušuje daňový systém. Odvolali ste sa na to, že počet slov sa až tak nemení, lebo sa iný zákon do tohto zákona zahrnuje, ale to porovnávate hrušky s jablkami a neporovnateľné veci, pretože treba povedať, že tento zákon jednoznačne zjednodušuje daňový systém a daňový zákon, pretože odstraňuje veľké množstvo výnimiek, špeciálnych sadzieb, zavádza jednu daň a oveľa jednoduchšie pravidlá. A to, že prenáša aj iný zákon a zjednodušuje ho do tohto zákona, predsa nemôžete porovnávať dva zlúčené zákony s jedným zákonom.
Hovoríte, že sa zvyšuje daňové zaťaženie. Toto je mimochodom veľmi populárne, aj poslanec Muňko to hovoril, aj pán poslanec Burian, ak sa nemýlim, jednoducho to nie je pravda. Korektné posudzovanie celkového daňového zaťaženia je možné jedine porovnaním podielu daňových príjmov na hrubom domácom produkte. Stalo sa na Slovensku módou tvrdiť bez podloženia číslami, relevantnými číslami a skutočne porovnateľnými číslami čokoľvek. Takže chcem veľmi jasne a jednoznačne povedať, že napriek nárastu, a to sme deklarovali v programovom vyhlásení, že budeme zvyšovať spotrebné dane a že sa zvýši aj zdanenie cez daň z pridanej hodnoty, ale zároveň znižujeme, výrazne znižujeme daňové zaťaženie priamych daní a celkové daňové zaťaženie klesá.
Dovoľte mi, aby som vám to povedal na číslach. Daňové zaťaženie sa môže merať daňovou kvótou 2 alebo daňovou kvótou 1. Daňová kvóta 1 obsahuje daňové príjmy z priamych a nepriamych daní, daňová kvóta 2 do toho zahŕňa aj príjmy z odvodov do poistného systému. Daňová kvóta 1 - jej podiel na hrubom domácom produkte vlani bol 18,9 percenta, v tomto roku to bude 18,8 a v roku 2006 17,3 percenta podľa strednodobého fiškálneho výhľadu, ktorý je súčasťou návrhu zákona o štátnom rozpočte a daňová kvóta 2 klesne z 33,7 na 31,1 percenta počas funkčného obdobia tejto vlády.
Zároveň chcem podotknúť a zdôrazniť, že znižujeme deficit verejných financií. Zo 7,2 percenta vlani na 3 percentá v roku 2006, čo znamená mimochodom v desiatkach miliárd korún nižší objem zdrojov, ktoré sú k dispozícii.
Takže ešte raz. Nedochádza k rastu celkového daňového zaťaženia, aj keď dochádza k zmene štruktúry v daňových príjmoch.
Ďalej, pán poslanec. Povedali ste, áno, to znie veľmi pekne, keď to tak poviete, že, ale to nie je pravda, keď poviete, že pri priemernom plate, teda tých niečo vyše 13-tisíc korún, zavedenie rovnej dane neprináša priamy efekt. Toto je pravda. Ale nie je pravda, keď poviete, že priemerný plat má väčšina ľudí alebo pracujúcich v národnom hospodárstve. To jednoducho pravda nie je. Vy ste to povedali. Priemerný plat neznamená, že ho má väčšina ľudí. Priemerný plat znamená, že súčet platov vydelený počtom ľudí je priemerný plat. To môže pokojne znamenať, a je to tak, že väčšina ľudí má nižší ako priemerný plat. Potom menšia skupina má priemerný plat a ešte menšia má oveľa vyšší, ako je priemerný, čiže tento záver jednoducho neplatí, pričom neplatí ani to, čo ste povedali vy, že sa znižuje daňové zaťaženie len pre vyššie príjmové skupiny pre ľudí s vyšším platom. To nie je pravda. Znižuje sa daňové zaťaženie aj pre ľudí s nízkym platom. Konkrétne človek, ktorý zarába okolo 8-tisíc korún mesačne, čo je dnes pomerne rozšírený nízky plat, takémuto človeku sa zníži daňové zaťaženie o polovicu, zo zhruba 6-tisíc korún dnes na zhruba 3-tisíc korún po zavedení rovnej dane. Jednoducho preto, že sa nezdaniteľný základ zvyšuje z dnešných 38- tisíc korún na 19,2-násobok životného minima, teda na 80-tisíc korún.
Teda tieto veci netreba prepočítavať, ony sú v koncepcii, ony sú na internete, ony sú v grafoch, ony sú v tabuľkách, a keď ich už prepočítavame, bolo by dobré, keby sme ich prepočítavali konkrétne a najmä interpretovali korektne, pretože vaša interpretácia jednoducho korektná nebola.
Takže musím povedať, že, samozrejme, predpokladám, že názory na tento zákon budú rôzne a jednoducho budú rôzne aj preto, že názory na to, či je lepšia progresívna daň, alebo rovná daň vždy boli a vždy budú rôzne. A legitímne rôzne, pretože je rôzne chápanie toho, čo vlastne je sociálne spravodlivé. Či sociálne spravodlivé je prerozdeľovanie tak, aby sa zabezpečili rovnaké životné podmienky, alebo sociálne spravodlivé je zabezpečenie rovnosti príležitosti, rovnosti šancí, ktorá ale rovnosť šancí generuje nie rovnaké príjmy a nie rovnakú spotrebu. Toto je legitímne, že rozdiely budú rozdielne, že názory budú rozdielne, ale chcel by som povedať, že empirická skúsenosť krajín potvrdzuje, že zavedenie rovnej dane zrýchľuje ekonomický rast, že zavedenie rovnej dane a zjednodušenie daňového systému vedie k rýchlejšiemu, udržateľnejšiemu tempu ekonomického rastu, k vyššiemu prílevu investícií, k vyššej tvorbe pracovných príležitostí. Toto je vec, na ktorej sa v koalícii zhodujeme, ktorej veríme a ktorá verím, že sa ukáže aj po schválení tohto zákona, o ktorého podporu vás týmto žiadam.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči. Nie. Takže by sme mali pristúpiť k hlasovaniu.
Nech sa páči, pán spravodajca, môžete uviesť prvé hlasovanie.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon podal procedurálny návrh.
J. Mikuš, poslanec: Áno.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: V rozprave vystúpili štyria kolegovia poslanci, od ktorých vzišiel jeden pozmeňujúci návrh alebo jeden návrh, ktorý predniesol kolega poslanec Maxon. Ja si ho dovolím prečítať. Národná rada Slovenskej republiky prerušuje rokovanie o vládnom návrhu zákona o dani z príjmov, tlač 368, a žiada vládu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky analýzu dopadov zavedenia rovnej dane na jednotlivé skupiny daňovníkov právnických i fyzických osôb.
Pán predsedajúci, o tomto návrhu dajte hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 133 poslancov, za 59, proti 64, zdržali sa 9, nehlasoval 1.
Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol schválený.
Nech sa páči, pán spravodajca.
J. Mikuš, poslanec: V ďalšom odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 138 poslancov, za 76, proti 60, zdržali sa 2.
Konštatujem, že Národná rada posunula tento návrh zákona do druhého čítania.
Nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 361 z 25. augusta 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Môžeme hlasovať, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 137 poslancov, za 83, proti 26, zdržalo sa 25, nehlasovali 3.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem aj pánovi podpredsedovi vlády, aj spravodajcovi.
Teraz nasleduje blok zákonov, štyroch zákonov, ktoré predloží z poverenia vlády pán minister Fronc. Chcem sa opýtať, vážení páni poslanci, či by sme sa dohodli na tom, či je vôbec všeobecný súhlas, aby sme hlasovali o týchto zákonoch až po ich prerokovaní v prvom čítaní, to znamená o štyroch zákonoch naraz. (Hlasy v sále áno). Áno, ďakujem pekne.
Takže, pán minister, môžeme pristúpiť k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona o zriadení Univerzity Jána Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 373, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 364.
Pán minister školstva, nech sa páči, môžete návrh zákona uviesť.
M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci. Návrh zákona o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a doplnenie zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Dôvod, ktorý viedol súčasnú vládu k zaradeniu vypracovania tohto zákona do programového vyhlásenia, sú pretrvávajúce rozdiely vo vzdelanostnej úrovni a štruktúre medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi maďarskej národnosti.
Rozdiely vo vysokoškolskej vzdelanostnej úrovni občanov slovenskej národnosti a občanov maďarskej národnosti v Slovenskej republike preukazuje aj porovnanie údajov zo sčítania obyvateľov Slovenskej republiky z rokov 1991 a 2001. Podľa údajov z roku 1991 malo vysokoškolské vzdelanie 8,2 percenta občanov slovenskej národnosti starších a u občanov maďarskej národnosti podiel skupiny s vysokoškolským vzdelaním bol 3,6 percenta. V roku 2001 malo vysokoškolské vzdelanie 10,4 percenta občanov slovenskej národnosti a 5,3 percenta občanov maďarskej národnosti. Občania maďarskej národnosti pri sčítaní obyvateľstva tvorili v roku 1991 10,7 percenta a v roku 2001 9,7 percenta obyvateľstva, ale počet študentov maďarskej národnosti na vysokých školách v Slovenskej republike väčšinou nepresahoval 5 percent.
Tento stav sa vytvoril napriek tomu, že právny systém Slovenskej republiky umožňuje každému uchádzačovi o vysokoškolské štúdium študovať na vysokej škole za rovnakých zákonom stanovených podmienok bez rozdielu národnosti, viery, zmýšľania a iného postavenia.
Za uplynulé desaťročie sa počet vysokoškolských študentov na Slovensku zvyšoval pomerne dynamicky, vzrástol viac ako o 80 percent. Za týmto vývojom je potrebné vidieť aj proces zakladania vysokoškolských ustanovizní v rôznych lokalitách na Slovensku. Výrazné rozšírenie možnosti vysokoškolského štúdia však neprinieslo významné zmiernenie rozdielov vo vzdelanostnej úrovni občanov slovenskej národnosti a občanov maďarskej národnosti.
Faktom je tiež to, že z novozriadených univerzít okrem tradičných univerzitných centier ani jedna nebola zriadená v regiónoch, kde tradične žijú občania maďarskej národnosti na Slovensku.
Z uvedeného vyplýva, že predkladaný návrh zákona o zriadení uvedenej univerzity, ktorej prevažujúcim jazykom výučby bude maďarský jazyk, ale zároveň na ktorej sa zabezpečuje v rámci výučby prehlbovania znalosti štátneho jazyka aj prostredníctvom možnosti vyučovania dvojjazyčnej odbornej terminológie v maďarskom a v štátnom jazyku, vytvára predpoklady na zmiernenie významných rozdielov v príprave vysokoškolsky vzdelaných odborníkov v odboroch, ktoré majú pre ďalší vývoj regiónov podstatný význam.
Univerzita J. Selyeho v Komárne sa navrhuje pomenovať po svetoznámom vedcovi, rodákovi z Komárna, ktorý je tvorcom teórie o strese adaptácií. Univerzita J. Selyeho v Komárne má byť univerzitná verejná vysoká škola vzdelávajúca predovšetkým budúcich ekonómov, manažérov, informatikov na Ekonomickej fakulte Univerzity J. Selyeho, ďalej učiteľov základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským na Pedagogickej fakulte Univerzity J. Selyeho a teológov a katechetov reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku na reformovanej Teologickej fakulte univerzity.
Univerzita má vzdelávať študentov prevažne v maďarskom jazyku, pričom sa má klásť dôraz na to, aby jej absolventi ovládali terminológiu nielen v maďarskom jazyku, ale i v štátnom jazyku slovenskom a tiež aj v iných jazykoch, najmä v anglickom jazyku.
Sídlo univerzity v Komárne sa považuje za vhodné preto, že vo viacerých okresoch tohto regiónu pretrváva vysoká nezamestnanosť a zvýšenie vzdelania obyvateľstva na vysokoškolskú úroveň na tejto univerzite má prispieť aj k zníženiu nezamestnanosti. Zriadenie verejnej vysokej školy je proces, ktorý sa uskutočňuje podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, príslušných vykonávacích predpisov a ďalších právnych noriem. Podľa tohto zákona k návrhu na zriadenie vysokej školy sú vydané kritériá a na posudzovanie spôsobilosti sa vyjadruje Akreditačná komisia.
V súlade so zákonom a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 187 z 12. marca 2003 k zámeru zriadenia Univerzity J. Selyeho v Komárne, ktorým vláda Slovenskej republiky uvedený zámer schválila, som ako minister školstva návrh zriadenia uvedenej univerzity predložil Akreditačnej komisii na vyjadrenie. Akreditačná komisia sa návrhom zaoberala a na svojom ostatnom zasadaní, ktoré sa konalo v dňoch 9. a 10. 7. 2003 v Žiline, prijala takýto záver: "Neprijala návrh uznesenia a v súlade s čl. 5 ods. 1 štatútu prerušila rozpravu o predmetnom návrhu," to bol presný citát.
Na záver konštatujem, že navrhovaný zákon má dopad na štátny rozpočet, preto podľa legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky je súčasťou návrhu aj doložka finančných, ekonomických vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Je spracovaná v súlade s podkladmi, ktoré boli k dispozícii.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, poslancovi Sándorovi Albertovi.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
S. Albert, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister. Vládny návrh zákona o zriadení Univerzity Selyeho v Komárne a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 25. augusta 2003 č. 364 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.
Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením z 8. septembra 2003 č. 116.
V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s ústavou a právnymi predpismi Slovenskej republiky, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta 2003 č. 364 prideliť vládny návrh zákona o zriadení Univerzity Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financovanie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku dvoch pánov poslancov za Klub Smer pán poslanec Čaplovič a pán poslanec Albert za Klub SMK-MKP.
Chcem sa opýtať, pani poslankyňa Mušková, máte procedurálny návrh? Lebo tam je P. Takže ostatní, pán poslanec Krajči predpokladám, že tiež. (Hlasy z pléna.) Takže až potom. Chcem vás poprosiť, aby ste sa hlásili až potom, keď vystúpi posledný, to znamená pán poslanec Albert, ktorý je písomne prihlásený ako druhý.
Takže nech sa páči, pán poslanec Čaplovič, máte slovo.
D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister školstva, ctené kolegyne, kolegovia, vážená Národná rada. Vládny návrh na zriadenie univerzity je neodborný, značne povrchný, v niektorých častiach nekonkrétny. Vznik univerzity je neeurópsky a vo svojich dôsledkoch izolacionistický.
Po prvé. V čom spočíva jeho neeurópskosť. Opakovane zavádza do stredoeurópskeho priestoru práve Európou odmietané či odmietnuté a na smetisko dejín vyháňané nemoderné organizovanie či riadenie spoločnosti na etnickom princípe. Ignoruje fakt, že po vstupe Slovenskej republiky a Maďarskej republiky do Európskej únie nebude táto univerzita štandardná, považujem ju za provinčnú v tomto priestore, je neporovnateľná s okolitými univerzitami, predovšetkým Maďarskej republiky. Bude tým aj okrajová, pretože záujemcovia o štúdium v maďarskom jazyku budú mať k dispozícii blízke, skutočne európske, renomované a vo svete akceptované univerzity, konkrétne Maďarsko. Dokonca budú mať možnosť študovať hungaristiku naďalej na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a pevne verím, že aj pedagogické a kulturologické smery na pripravovanej Fakulte stredoeurópskych štúdií pri Univerzite Konštatína Filozofa v Nitre, ktorá má už v tejto oblasti vyprofilované odborné, vedecké a pedagogické zázemie a už dnes poskytuje a bude, samozrejme, pevne verím aj poskytovať spoluobčanom, priateľom maďarskej národnosti adekvátne, zodpovedajúce pedagogické, kulturologické a osvetové vzdelanie.
Kladiem si tiež otázku, či nie je dôvodom vzniku uvedenej periférnej univerzity aj vytvorenie teplých miest pre niektorých terajších poslancov Strany maďarskej koalície.
Precedensom v tomto zmysle bolo zriadenie Slovenskej zdravotníckej univerzity v minulom parlamente na politickú objednávku pánov Šagáta, Rakúsa a Kováča a viete, kde títo páni poslanci či bývalí ministri teraz pracujú. (Potlesk.)
Prečo neodbornosť? O zriadení univerzity sa rokuje bez stanoviska Akreditačnej komisie vlády Slovenskej republiky. Napriek tomu, napriek tomu, že pán premiér v priamom prenose občanom Slovenskej republiky na tlačovej konferencii SDKÚ sľúbil, že sa vo vláde bude rokovať o zriadení Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne až po vyjadrení Akreditačnej komisie a v tom zmysle, či zodpovedá kritériám na jej plnohodnotnú, vzdelávaciu, ale, samozrejme, aj kultúrnu existenciu, na pôsobenie zodpovedajúce medzinárodným normám a domácej legislatíve, pre výchovu študentov, ktorí sa uplatnia nielen na úzko etnickom vymedzenom regióne či teritóriu, ale na celom území suverénneho štátu Slovenskej republiky, ale aj celej Európe.
Prečo izolacionistický a dezintegrujúci charakter. Nielenže bude trochu v tejto časti pôsobiť odnárodňujúco na Slovákov, ktorí žijú na tomto zmiešanom jazykovom území v okolí Komárna, ale aj vo vzťahu k spoluobčanom maďarskej národnosti nevytvorí kvalitné predpoklady. Je pravda, že vo vzťahu k občanom maďarskej národnosti umožní na tejto verejnej vysokej škole študovať väčšinovo v maďarskom jazyku, a tým dovŕši jazykovú izoláciu vo vzdelávaní od základnej školy cez stredné školy až po vysoké školy, slovom od materskej školy po univerzitu. Napriek tomu, že majú všetky možnosti pri zvládnutí v Európe a v štandardoch uvádzaného oficiálneho alebo v našom prípade štátneho či úradného jazyka a menšinového na druhej strane, t. j. materinského jazyka a ďalších vzdelanostných predpokladov, študovať na univerzitách v Slovenskej republike, ale aj v Maďarskej republike a v prípade zvládnutia svetových jazykov na európskych a svetových univerzitách a vysokých školách.
Ďalšie problematické aspekty zriadenia univerzity. Predkladaný návrh zákona nezodpovedá kvalitatívnym kritériám, východiskám pre samotné zriadenie takejto univerzity. Mne pán podpredseda vlády Pál Csáky sľúbil v rozhovore, že tu vlastne zavedú štandardný prístup, že konečne bude najprv vyjadrenie Akreditačnej komisie vlády a potom sa dostane tento materiál aj do vlády, aj do parlamentu.
Nie je mi jasné, či garanti jednotlivých odborov aj zo zahraničia budú pôsobiť ako profesori na plný, t. j. stopercentný úväzok, či navrhovaní garanti zo Slovenskej republiky budú spĺňať kvalifikačné kritériá, to znamená buď univerzitný profesor, respektíve docent a doktor vied. Moje pochybnosti sú najmä vo vzťahu k dvoch fakultám, pedagogickej a ekonomickej fakulte.
Ďalej sa mi zdá problematické zdôvodnenie vzniku ekonomickej fakulty, ktoré nezodpovedá v podstate záväzku, ktorým sa Slovenská republiky zaviazala pod č. 588/2001 Z. z. článku z Charty menšinových a regionálnych jazykov, konkrétne článku 8 ods. 1 písm. e) a i), ktorý sa vzťahuje na prípravu pedagógov, teológov, kultúrnych a osvetových pracovníkov bez ujmy na výučbe v úradnom jazyku s tým, že väčšina predmetov vrátane profilových sa zabezpečuje v menšinovom jazyku pri rešpektovaní právnych noriem Slovenskej republiky v oblasti vysokého školstva. Nič sa tam nehovorí o ekonómoch, ktorí priamo nemajú byť pedagógmi, nemajú byť teológmi, kultúrnymi a osvetovými pracovníkmi.
Návrh na zriadenie Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne jednoznačne teda nerešpektuje ustanovenie § 82 ods. 2 písm. d) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, t. j., ako som už spomínal, že Akreditačná komisia sa vyjadrí o návrhu na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo sídla verejnej vysokej školy.
Ďalej. Ak by aj návrh na zriadenie univerzity napokon prešiel, domnievam sa, že nemôže na základe tohto návrhu, ktorý je tam spracovaný, niesť názov univerzita. Môže byť vysoká škola, aké poznáme tisíce aj v európskom priestore, aj v Spojených štátoch amerických. A v podstate ide o to, že tým nespĺňa požiadavku § 2 ods. 14 citovaného zákona. A citujem presne, že: "Univerzitné vysoké školy," samozrejme sa to týka aj niektorých našich slovenských univerzít, "poskytujú vzdelávanie študijných programov všetkých troch stupňov s významným podielom študijných programov druhého stupňa a študijných programov tretieho stupňa, to znamená doktorandského štúdia. Študijné programy uskutočňujú v nadväznosti na svoje činnosti v oblasti vedy, techniky alebo umenia a v súlade s aktuálnym stavom a rozvojom týchto oblastí. Slovo univerzita, prípadne z neho odvodené tvary slov, môžu mať vo svojom názve len univerzitné vysoké školy." Toľko citujem paragraf tohto zákona.
Práve zámery výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti, keď sa už máme vyjadrovať aj k odbornej veci, predovšetkým v parlamente k odbornej, nie pod vplyvom politickým, sú prezentované veľmi všeobecne. Ja som si ich dôsledne preštudoval. Nejasne a ako vedec tvrdím, že vedecky netransparentne.
Ekonomická fakulta. Citujem, páni, čo to znamená? To robí skoro takmer každá fakulta, ale to nemá uvedené ako základný bod výskumu. Konkrétne: mapovanie a identifikácia rozvojového potenciálu ekonomiky regiónov pri transformácii krajín strednej Európy do štruktúry Európskej únie. Nuž po 1. máji 2004, neviem, čo sa bude v tejto oblasti robiť.
Pedagogická fakulta. Vplyv slovenského jazyka na používanie maďarského jazyka v jazykovo zmiešaných oblastiach v Slovenskej republike so zvláštnym zreteľom na odborný jazyk spoločensko-vedných a prírodovedných disciplín. Tieto problémy študujú občania maďarskej národnosti a majú možnosti sa s nimi zaoberať aj na Univerzite Konštantína Filozofa, ale, samozrejme, aj na Filozofickej fakulte v Bratislave. Myslím si, že je to na vedecké profilovanie univerzitného vzdelania málo. Podobne je to aj vo vzťahu k jednotlivým študijným programom.
Keďže ide o budúcu verejnú vysokú školu, podčiarkujem verejnú vysokú školu, ako tu uviedol aj pán minister, prečo sa v paragrafovom znení § 2 neuvádza na prvom mieste ako vyučovací jazyk, jazyk oficiálny, slovenský, potom až jazyk maďarský a iné jazyky, keďže v zákone o štátnom jazyku Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. § 3 ods. 1 je nasledovná dikcia: "Štátne orgány a štátne organizácie, orgány územnej samosprávy a orgány verejnoprávnych ustanovizní pri výkone svojich pôsobností povinne používajú štátny jazyk na celom území Slovenskej republiky" a vychádzajúc zo zákona o vysokých školách tam patria aj verejné vysoké školy, z nového vysokoškolského zákona § 5, citujem v ods. 1: "Verejná vysoká škola je verejnoprávna a samosprávna inštitúcia."
Dôvodová správa zákona vyznieva tak, akoby občania maďarskej národnosti nemohli absolvovať vysokoškolské vzdelanie na akejkoľvek verejnej vysokej škole Slovenskej republiky, akoby ich hlásenie sa k maďarskej národnosti na Slovensku, ten, kto to nepozná a po prvýkrát by to začal čítať, tak by si mohol myslieť, malo vplyv na prijímací pohovor. Úmyselne sa obchádza potreba absolventa ktorejkoľvek strednej školy na území Slovenskej republiky, ovládať na požadovanej úrovni úradný, respektíve oficiálny jazyk, t. j. slovenčinu. Pripomínam navrhovateľom, že príslušníkmi reformovanej cirkvi na Slovensku sú aj Slováci, ktorí neovládajú maďarský jazyk. Aj vo vzťahu k minulosti, ale aj vo vzťahu k prítomnosti tí, čo sa smejú, o tejto skutočnosti napísal veľmi zaujímajú štúdiu o slovenských kalvínoch univerzitný profesor Branislav Varsík, dovolím si navrhnúť tým, ktorí sa zasmiali, túto štúdiu kvalitne preštudovať.
Vznik ekonomickej fakulty je podmienený aj skutočnosťou, že na pôde mesta Komárno pôsobí detašované pracovisko Ekonomickej univerzity z Budapešti. Neviem, či má vyjadrenie Akreditačnej komisie vlády Slovenskej republiky a, samozrejme, aj súhlas vlády Slovenskej republiky. Zrejme aj tu kdesi pramení jeden z dôvodov, prečo sa odmieta čakať na jej vyjadrenie vo vzťahu k Univerzite Jánosa Selyeho v Komárne, prečo sa de facto už vopred ignoruje jej profesionálne stanovisko, myslím konkrétne Akreditačnej komisie vlády.
A na úplný záver mi dovoľte jednu perličku, ktorá má výpovednú hodnotu o hlavných motívoch vzniku univerzity. Má niesť meno Jánosa Selyeho. Nuž vážení, ide tu o zámerné falzum, pretože tento významný vedec sa narodil 26. januára 1907 len neďaleko Komárna vo Viedni a vy tam uvádzate v Komárne. Bol pokrstený ako Hans. V matrike je zapísaný ako Hans. Píše si Hugo, Hans Hugo Bruno Selye. A uvádza sa ako rakúsko-uhorský endokrinológ, v detstve vyrastajúci aj v Komárne, pri drvivej väčšine odborných citácií, mám to od našich kolegov z Akadémie vied, ktorí robia v endokrinológii európsky výskum, je použité meno Hans a pozrite si špeciálne vedecký citačný index na webovej stránke svetovej vedy: citácii 1026. Skláňam sa pred takýmto vedcom v počte citácií pod menom Hans Selye, len 13 citácií pod menom János, a to v prepisových citáciách z niektorých maďarských vedeckých časopisov. (Potlesk.)
Nuž a navyše on sám sa podpisoval ako Hans Selye. Neviem, či poznáte tú prácu, ktorá vyšla v roku 1968 v preklade "Teória stresu" na Slovensku, tam máte jeho faksimile, teda jeho rukopis. Napokon už dnes v Komárne pôsobí gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré má prepožičaný čestný názov Hansa, nie Jánosa Selyeho, pozrite si zriaďovaciu listinu tohto gymnázia, keď sa premenovalo v rokoch 1992 alebo 1993. Podobne, ako tam pôsobí gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským s čestným názvom Viliama Šuleka. Je nám aj z minulosti dobre známy, ctené dámy, vážení páni, akýsi maďarský zvyk, nechcem povedať, že zlozvyk, privlastňovať si osobnosti v strednej Európe z okolitých národov a pomaďarčovať ich mená. Omen nomen, ako sa hovorí. Takto sa prezradili osnovatelia Univerzity Jánosa Selyeho, keď do samotného názvu univerzity zakódovali jej hlavný cieľ Jánov a Hansov meniť na Jánosov.
Z uvedeného dôvodu predkladám Národnej rade v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady § 73 ods. 3a, aby Národná rada prijala nasledovné uznesenie, že Národná rada Slovenskej republiky vracia návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Zdôvodnenie: Predkladaný vládny návrh zákona obsahuje viaceré nedostatky zásadného charakteru, z ktorých spomeniem najmä, že nerešpektuje ustanovenie § 82 ods. 2 písm. d) zákona č. 131 o vysokých školách, t. j. že Akreditačná komisia sa vyjadruje o návrhoch na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie a tak ďalej a tak ďalej, čo sa týka verejnej vysokej školy, ďalej, že nespĺňa požiadavky v zdôvodnení a v materiáloch, podľa ktorých by mohla zriaďovaná verejná vysoká škola niesť názov univerzita, a to podľa § 2 ods. 14 citovaného zákona, a napokon nepoužíva pre čestný názov skutočné meno Hansa Selyeho.
Toľkoto môj návrh a veľmi vás pekne prosím, kto je to János Selye vo svete? Ale keď to bude Hans Selye, tak bude vedieť celý svet, že sa volá táto univerzita po tomto významnom svetovom vedcovi, ktorý má iste aj rodinné korene s maďarskými spoluobčanmi. Ďakujem vám za pozornosť (potlesk) a návrh na uznesenie predkladám pánovi spravodajcovi.