Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, je nutné, aby ste čítali celú spoločnú správu?
K. Mitrík, poslanec: Nemusím. Ak kolegovia majú...
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pretože poslanci ju majú vo svojich laviciach.
K. Mitrík, poslanec: Vlastne máme celkom šesť bodov, ktoré odporúča ústavnoprávny výbor schváliť. Napriek stanovisku Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, ktoré odporúčajú predložený návrh zákona schváliť s pripomienkami, gestorský výbor vo svojom odporúčaní Národnej rade zohľadnil aj skutočnosť, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijal uznesenie, keďže z 10 prítomných poslancov sa 6 zdržalo hlasovania, a tiež to, že na prvom rokovaní výboru Národnej rady o predmetnom vládnom návrhu zákona 6. mája 2003 na základe uznesenia č. 37 bolo rokovanie výboru prerušené pod podmienkou, že vládny návrh zákona bude po dopracovaní opätovne predložený na prerokovanie výboru pre verejnú správu 13. mája 2003. Takýto návrh výboru na jeho rokovanie 13. mája predložený nebol.
S ohľadom na uvedené i s ohľadom na stanoviská poslancov gestorského výboru vyjadrené v rozprave k tomuto vládnemu zákonu v súlade s § 79 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady a v znení neskorších predpisov gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie.
Po piate. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu č. 54 z 20. mája 2003, v ktorom ma určil výbor za spoločného spravodajcu. Zároveň ma poveril, po prvé, predniesť túto spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, a po druhé, v prípade, že Národná rada neschváli odporúčanie gestorského výboru vrátiť predmetný vládny návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie, spravodajca je oprávnený navrhnúť Národnej rade vládny návrh zákona prerokovať ihneď po skončení druhého čítania v treťom čítaní.
Ďakujem, skončil som.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu.
K. Mitrík, poslanec: Zároveň by som sa chcel prihlásiť ako prvý do rozpravy.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Písomne som nedostala žiadnu prihlášku do rozpravy. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Končím možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.
Pán poslanec Mitrík, nech sa páči, máte slovo.
K. Mitrík, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister. Nechcem nás všetkých oberať o čas, hádam len v krátkosti by som chcel uviesť problémy, s ktorými sme sa stretli pri prerokúvaní návrhu zákona - novely o obecnej polícii. Treba povedať, že zákon o obecnej polícii bol schválený v roku 1991 a v roku 1999 prešiel, povedal by som, pozitívnymi zmenami, ktoré si činnosť obecnej polície vyžadovala.
Cieľom môjho vystúpenia nie je detailne rozoberať nejaké historické korene tohto zákona. Chcel by som však len nám všetkým ozrejmiť, vlastne o čo v tomto zákone ide.
Zákon o obecnej polícii vymedzuje jasne obecným políciám ich povinnosti, ale aj práva. Jednou zo zásad základných povinností je spolupôsobiť s príslušnými útvarmi Policajného zboru pri ochrane majetku obce, majetku občanov, ako aj iného majetku v obci pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím i s využitím ústrední zabezpečujúcich signalizáciu a iných zabezpečovacích systémov. Ďalej dbať na ochranu životného prostredia v obci, dbať na dodržiavanie poriadku, čistoty, hygieny v uliciach a na iných verejných priestranstvách a verejne prístupných miestach. Za veľmi dôležité považujem vykonávanie všeobecne záväzných nariadení obcí a uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu obce. Ďalej, samozrejme, že majú povinnosť ukladať, vyberať v blokovom konaní pokuty za priestupky ustanovené zákonom o priestupkoch, oznamovať príslušným orgánom porušenie právnych predpisov a tiež plniť úlohy na úseku prevencie v rozsahu pôsobnosti uvedeného zákona. Na to, aby mohla obecná polícia úspešne plniť stanovené úlohy, je predovšetkým potrebná jej efektívna organizačná štruktúra a organizácia činnosti. Ako vyplýva z ustanovenia zákona o obecnom zriadení, obecnú políciu zriaďuje obecné zastupiteľstvo uznesením, na prijatie ktorého je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov. S prihliadnutím na rozsah úloh určujú poslanci aj organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov poriadkového útvaru obce.
Obecnú políciu, treba povedať, tvoria zamestnanci, ktorí sú zamestnancami obce a pri plnení úloh majú postavenie verejného činiteľa. To znamená, že patria k osobám, ktoré vymedzil Trestný zákon a ktoré na jednej strane požívajú osobitnú ochranu proti útokom na život, zdravie a česť, na druhej strane sú trestne zodpovedné za zneužitie svojej právomoci v prípade za nesplnenie dôležitých úloh vyplývajúcich z postavenia.
Samozrejme, že nechcem ďalej rozvádzať detaily, samotná novela rieši takých päť základných okruhov. Prvý okruh sú rovnošaty a jednotné označenie mestských policajtov. Myslím si, že s týmto sa môžeme stotožniť, pretože inak vyzerajú policajti v Bratislave, inak vyzerajú v Košiciach, inak v Spišskej Novej Vsi a cudzinec, ale aj občan iného mesta mnohokrát má problém identifikovať, či je to príslušník civilnobezpečnostnej služby, alebo je to príslušník obecnej polície. To isté platí aj o označovaní osobných áut alebo áut, ktoré používa obecná polícia, a motocyklov.
K tretiemu okruhu. K realizácii dohľadu štátu nad činnosťou obecnej polície vo forme správy obsahujúcej potrebné štatistické údaje a o činnosti obecnej polície si myslím, že tiež nie sú námietky. Na druhej strane to ja považujem za prínos, pretože tým sa aj zviditeľní práca obecných polícií, ktorá štatisticky nikde nie je podchytená, čiže teraz budeme vedieť, koľko a akých priestupkov a do akých problémov zasahuje obecná polícia.
Bod 4. Okruh vzdelávanie. Tam sme trošku narazili na problém. Ako bývalý komunálny politik, ktorý mal osem rokov na starosti ako primátor obecnú políciu - oblasť vzdelávania, myslím si, že v zákone nie je celkom, povedal by som, vo vzťahu k obci citlivo riešená. Preto si dovolím predložiť k tejto oblasti pozmeňujúci návrh, pretože za istých okolností, tak ako to vyplýva zo zákona, by rozsah školenia alebo získavanie odbornej spôsobilosti mohlo trvať až jeden rok a obce by sa mohli dostať aj do finančných problémov, pretože toto školenie by mohlo rádovo stáť niekoľko stotisíc korún. Nechcem sa detailne rozširovať, predložím pozmeňujúci návrh. Najkritickejší je okruh č. 5 - je to spolupráca polície s Policajným zborom, kde v zákone navrhovateľ predkladá povinnosť uzatvoriť zmluvu medzi obecnou políciou a krajským policajným riaditeľstvom. Tam narážame na viacero problémov, ktoré odôvodním v pozmeňujúcom návrhu.
Teda dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 564/91 Zb. o obecnej polícii.
K bodu 9 navrhujem celý bod 9 vypustiť, tak ako to máte v materiáli, ktorý vám bol rozdaný. Návrh smeruje k vypusteniu novo navrhovaných odsekov 5 až 7 § 24, ktoré upravujú povinnosť obce uzatvoriť zmluvu o spolupráci s príslušným krajským riaditeľstvom Policajného zboru.
Navrhovaná zmluva o spolupráci medzi štátom ako všeobecnou autoritou, suverénom a obcou ako samosprávnym útvarom v ňom je neobvyklou. Štát, ak je to potrebné, upraví povinnosti určitého subjektu priamo v zákone. Je však potrebné mať v tomto prípade na pamäti aj Ústavu Slovenskej republiky, ktorá v čl. 64 až 68 upravuje postavenie územnej samosprávy obce alebo vyššieho územného celku. Tým je v zákonoch upravená aj ich pôsobnosť jednak vecná, teritoriálna a personálna, v neposlednom rade určujúca aj práva a povinnosti zamestnancov obcí a vyšších územných celkov, v danom prípade príslušníkov obecnej polície.
Z návrhu zákona nie je zrejmé, aký charakter má zmluva o spolupráci a aké sú dôsledky jej porušenia. Obsahové náležitosti navrhovanej zmluvy prekračujú pôsobnosť obecnej polície upravenej v § 3 ods. 1 písm. b). Podľa tohto ustanovenia obecná polícia spolupôsobí s príslušnými útvarmi Policajného zboru pri ochrane majetku obce, majetku občanov, ako aj iného majetku pred poškodením, zničením, stratou alebo pred zneužitím.
Návrh však obsahuje spoluprácu pri odhaľovaní, objasňovaní trestných činov a zisťovaní páchateľov § 24 ods. 6 písm. f) a tiež spoluprácu pri zisťovaní, objasňovaní a prejednávaní priestupkov § 24 ods. 6 písm. g), hoci podľa § 3 ods. 1 písm. f) zákona o obecnej polícii obecná polícia objasňuje priestupky len vtedy, ak to ustanovuje zákon, a nie zmluva.
Návrh zmluvy o vzájomnej spolupráci navyše upravuje pojmy, ktoré nie sú adekvátne pre činnosť obecnej polície. Napríklad spoločný výkon služby § 24 ods. 6 písm. b) a zákon o obecnej polícii pojem výkon služby ani v predloženom návrhu zákona neupravuje.
Podľa § 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 173 o Policajnom zbore existuje totiž niekoľko druhov služieb, ktoré však obecná polícia vykonávať nemôže.
Po druhé. K bodu 10 v § 25 ods. 7 sa slová "všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo" nahrádzajú slovami "nariadenie vlády". Navrhovaná úprava zohľadňuje skutočnosť, že ustanovenie odborných komisií Policajného zboru, pred ktorými sa budú skúšky vykonávať, aj keď odborná príprava príslušníkov obecnej polície bola vykonaná v zariadení obcí, podrobnosti o organizácii a hodnotení skúšky a tiež vzor osvedčenia by malo upravovať nariadenie vlády, a nie všeobecne záväzný predpis, vyhláška jedného z poskytovateľov vzdelania, a to ministerstva vnútra.
Po tretie. K bodu 10 v § 26 ods. 1 sa za slová "Policajného zboru" vkladajú slová "alebo sa vykonáva v zariadeniach obcí". Navrhuje sa, aby odborná príprava príslušníkov obecnej polície mohla byť vykonávaná aj v zariadeniach obcí, ktoré sú v súčasnosti zriadené v Žiline a v Bratislave.
Po štvrté. K bodu 10 v § 26 ods. 3 znie: "Termín nástupu na odbornú prípravu určuje ministerstvo alebo zariadenie obcí tak, aby odborná príprava bola vykonaná aspoň raz v roku. To neplatí, ak nebola ministerstvu alebo zariadeniu obcí v priebehu roka doručená písomná žiadosť obce o vykonanie odbornej prípravy a skúšky. Odôvodnenie: Návrh súvisí s tým, že aj obce môžu vykonávať odbornú prípravu v zariadeniach, ktoré si zriadia. Úvod vety je oproti pôvodnému návrhu upravený len z gramatického hľadiska.
Po piate. K bodu 10 § 26 ods. 4 sa za slovo "ministerstvu" vkladajú slová "alebo zariadeniu obcí". Navrhovaná úprava súvisí so zmenami v § 26 ods. 1 a ods. 3, aby úhrada preukázaných nákladov súvisiacich s vykonávaním odbornej prípravy bola poskytnutá zariadeniu, ktoré si zriadili obce na prípravu príslušníkov obecnej polície.
Po šieste. K bodu 10 v § 26 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie: "Dĺžka trvania odbornej prípravy príslušníkov obecnej polície je 420 hodín." Doterajší ods. 5 sa označuje ako ods. 6. Dĺžku trvania odbornej prípravy je potrebné upriamiť priamo v zákone, aby ju nebolo možné kedykoľvek meniť bez ohľadu na potreby obce vyhláškou ministerstva vnútra, ako sa to navrhuje v § 26 ods. 6. Dosiaľ dĺžku trvania odbornej prípravy upravovalo nariadenie vlády.
Po siedme. K bodu 10 v § 26 novo označený ods. 6 znie: "Formu, rozsah odbornej prípravy so žiadosťou o vykonanie odbornej prípravy a o vykonanie skúšky, podrobnosti o organizácii a o vykonávaní odbornej prípravy ustanoví nariadenie vlády. Návrh zohľadňuje skutočnosť, že odbornú prípravu príslušníkov obecnej polície budú vykonávať dva samostatné subjekty. Preto je potrebné, aby bola forma odbornej prípravy denná alebo diaľková, jej rozsah zo žiadosti o vykonaní odbornej prípravy a skúšky, podrobnosti organizácie o vykonávaní odbornej prípravy boli pre oboch poskytovateľov vzdelania upravené jednotne a aby ich neupravoval iba jeden z nich. Podľa návrhu zákona je to ministerstvo vnútra, ktoré má túto problematiku upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom, t. j. vyhláškou.
Po ôsme. K bodu č. 11 v § 26 ods. 1 sa číslica "100 000" nahrádza číslicou "50 000". Znižuje sa výška pokuty za nesplnenie povinnosti obce predložiť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky správu o činnosti obecnej polície zákonom v ustanovenej lehote a za nesplnenie povinnosti oznámiť tomuto ministerstvu údaje týkajúce sa evidencie o obecnej polícii.
Po deviate. K bodu 11 v § 26b ods. 3 znie: "Uložením pokuty podľa ods. 1 nie je dotknutá povinnosť obce predložiť ministerstvu správu o činnosti obecnej polície a povinnosť predložiť ministerstvu údaje podľa tohto zákona." Navrhovaná formulácia jednoznačne vyžaduje, že nejde o zodpovednosť obce, ale o jej povinnosti predložiť správu o činnosti a oznámiť údaje potrebné na vedenie evidencie týkajúcej sa obecnej polície Ministerstvu vnútra SR. Aj po uložení pokuty táto povinnosť obcí trvá.
Po desiate. K bodu 11 v § 26b ods. 4 sa slová "a jeho dĺžku a na prípadne opakované" nahrádzajú slovami, "najmä na jeho dĺžku a na opakované". Ide o spresnenie textu v zmysle atribútov, ktoré obsahovo napĺňajú povahu protiprávneho konania. Medzi ne patrí najmä dĺžka, teda trvanie porušenia právnej povinnosti a tiež jej opakované porušenie.
Po jedenáste sa v § 27a vypúšťa ods. 3. Doterajšie ods. 4 až 7 sa označujú ako ods. 3 až 6. Je to legislatívnotechnická úprava, ktorá súvisí s návrhom na vypustenie bodu 9. Bod 9 obsahuje návrh na vypustenie z návrhu zákona uvedených v nových ods. 5 až 7 v § 24, ktoré upravujú zmluvnú povinnosť štátu príslušného krajského riaditeľstva Policajného zboru a obce a uzavrie zmluvu o spolupráci aj obsahové náležitosti. Dôvody na vypustenie týchto ustanovení obsahuje bližšie odôvodnenie v bode 9. Z dôvodu vypustenia § 24 ods. 5 až 7 je potrebné vypustiť aj ods. 3 z § 27a. Tento upravuje povinnosť obcí, ktoré už majú zriadenú obecnú políciu uzavrieť zmluvu o spolupráci do 28. februára 2004.
A ešte by som chcel predložiť návrh na osobitné hlasovanie k bodu 4 spoločnej správy, nakoľko hovorí o bode 9, ktorý v mojom pozmeňujúcom návrhu navrhujem na vypustenie.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, skončili ste?
K. Mitrík, poslanec: Áno, skončil som. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Hopta, faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Polka a uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.
I. Hopta, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni. Chcem povedať, že v tejto veci má minister vnútra pán Vladimír Palko plnú podporu poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska. My si naozaj myslíme, že je potrebné sprísniť dohľad nad obecnými políciami, že je potrebné zaviesť určitý systém, ktorý by obecné polície, alebo povinnosti, ktoré by obecné polície mali plniť, pretože sú to ozbrojené zložky a svojím spôsobom sa riadia len všeobecne záväznými nariadeniami tej ktorej obce. A, žiaľ, poznám túto situáciu, kde všeobecne záväzné nariadenia jednotlivých obcí sú často rozličné a často sú svojím spôsobom aj protichodné.
Na druhej strane chcem povedať, že nesúhlasím s viacerými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré tu predložil môj predrečník, pretože svojím spôsobom tento zákon, ktorý má byť prísny, v mnohom zľahčujú, preto mnohé tieto pozmeňujúce návrhy nepodporíme.
Ďakujem za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Polka.
L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Myslím si, že pán minister prežíva ťažké šoky v poslednom období v parlamente, keď ho raz Krajči s Polkom chvália, potom zase páni z KSS.
Ale pokiaľ ide o predmetný návrh zákona, domnievam sa, že tu odznelo veľa vážnych pripomienok k predloženému návrhu zákona. Ani nie k samotnej novele, ale k systému a systematike zákona o obecnej polícii. Domnievam sa, že by si táto otázka zaslúžila väčšiu pozornosť, globálnejšiu a komplexnejšiu úpravu, ktorá by iným spôsobom zakotvila postavenie obecnej polície na Slovensku. Je zrejmé, že ponovembrová eufória, ktorá priniesla vznik týchto polícií, je už prekonaná a je potrebné v tomto smere, predovšetkým pokiaľ ide o stránku právnej zodpovednosti, pretože som sa v konkrétnej praxi stretol s úžasom primátora jedného veľkého okresného mesta na južnom Slovensku, ktorý až po podaní trestného oznámenia a žaloby zistil, že je šéfom a zodpovedá za činnosť vlastných policajtov.
Udivuje ma však, že na pravo sediaci buď bývalí, alebo terajší, určite aj budúci funkcionári samosprávy, primátori, starostovia, prípadne poslanci miestnych zastupiteľstiev berú pomerne bez povšimnutia až na pána predkladateľa skutočnosť, že rezort vnútra a v podstate my parlament svojím spôsobom ukladáme mestským, obecným zastupiteľstvám nájsť peniaze na preoblečenie alebo na nejaké zrovnanie policajných uniforiem mestskej polície, keď dennodenne čítame, že primátori, obce a mestá nemajú na strechy, nemajú na školy, nemajú na zdravotnícke zariadenia, v Turzovke nemajú čím kúriť, ešte šťastie, že je teraz teplo, a zrazu dostanú povinnosť nejakým nariadením ministerstva vnútra alebo vlády preobliecť svojich policajtov. Myslím si a očakával som od nich primeranú odozvu.
Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Minister vnútra pán Palko, chcete sa vyjadriť k rozprave?
Nech sa páči.
V. Palko, minister vnútra SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ďakujem za podporu všetkým hlasom, ktoré tu zazneli, a to je jedno odkiaľ, lebo darovanej kobyle na zuby nehľaď, ako sa hovorí. (Potlesk.)
K jednej vecnej poznámke pána poslanca Polku. Rozpočty obcí nezaťaží prestrojenie, pretože práve preto je tam termín od 1. januára 2008, čo je za štyri a pol roka, aby vlastne uniformy, ktoré nosia teraz, sa dovtedy tak či onak zodrali. Čiže dovtedy tak či onak budú musieť byť uniformy nové. Takže nebudú tu žiadne dodatočné náklady na prestrojenie. Budú to len tie isté, ktoré teraz obce znášajú pri vystrojení policajtov odevnými súčasťami.
Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona o obecnej polícii.
Prosím, pán spravodajca, aby ste uvádzali hlasovanie.
K. Mitrík, poslanec: Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o tom, že predložený vládny návrh zákona Národná rada vráti navrhovateľovi na dopracovanie.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 120 poslancov, za 42, proti 68, zdržalo sa 9, nehlasoval 1.
Tento návrh sme neschválili.
Pokračujeme v hlasovaní.
K. Mitrík, poslanec: Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy s tým, že som požiadal bod 4 vyňať na osobitné hlasovanie. Čiže budeme hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 5 a 6.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujeme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, ako boli uvedené.
K. Mitrík, poslanec: Navrhuje teda zo spoločnej správy za. Výbor odporúča schváliť. (Ruch v sále.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR:
(Hlasovanie.) Prítomných je 117 poslancov, za 103, proti 2, zdržali sa 7, nehlasovali 5.
Konštatujem, že sme tieto návrhy zo spoločnej správy schválili.
K. Mitrík, poslanec: Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať teraz osobitne o bode 4 zo spoločnej správy. Gestorská správa a uznesenie výboru hovorí schváliť, ale tento bod koliduje s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladám, pretože bod 9 navrhujem vypustiť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Hlasujeme o bode 4 zo spoločnej správy.
(Hlasovanie.) Prítomných je 127 poslancov, za 39, proti 65, zdržalo sa 23.
Konštatujem, že sme bod 4 neschválili.
K. Mitrík, poslanec: Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o mojich pozmeňujúcich návrhoch en bloc bod 1 až 11.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložil pán poslanec Mitrík.
(Hlasovanie.) Prítomných je 124 poslancov, za 103, proti 6, zdržali sa 15.
Konštatujem, že sme tieto pozmeňujúce návrhy schválili.
Pán spravodajca, máte poverenie výboru prerokovať zákon v treťom čítaní.
K. Mitrík, poslanec: Áno, pani predsedajúca, z poverenia gestorského výboru predkladám návrh postúpiť návrh zákona do tretieho čítania.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.
(Hlasovanie.) Prítomných je 128 poslancov, za 89, proti 30, zdržalo sa 9.
Konštatujem, že sme postúpili návrh do tretieho čítania. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Poprosím, pán poslanec, aby ste uvádzali záverečné hlasovanie.
K. Mitrík, poslanec: Pani predsedajúca, prosím, aby ste dali hlasovať o zákone ako o celku v treťom čítaní.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.) Prítomných je 128 poslancov, za 88, proti 33, zdržalo sa 7.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb.
Návrh zákona ste, dámy a páni poslanci, pred prvým čítaní dostali ako tlač 210 a informáciu o výsledku rokovania výborov máte ako tlač 210a. Slovo má pani poslankyňa Eva Černá, ktorá za skupinu poslancov návrh zákona v snemovni odôvodní.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
E. Černá, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne a kolegovia. Po riadne dlhom čase sme sa pomaly, ale ťažko dostali aj k toľko diskutovanej a citlivej záležitosti - k novele zákona o interrupciách z genetických dôvodov. Chcem len zdôrazniť, že keby Ústavný súd rozhodol o spornej vyhláške už na prvom pojednávaní v apríli, asi by nález Ústavného súdu už vyšiel dávno v Zbierke zákonov, čím chcem povedať, že by sme tu pokojne už niekoľko týždňov mohli mať zákaz interrupcií z genetických dôvodov. Je to hypotetické, no zatiaľ Ústavný súd pojednávanie odročil. My sme tento návrh zákona dávali za účelom predísť neželateľnému stavu v legislatívnej diere, respektíve zachovať slobodnú voľbu.
Mnohí vravia, že by sa mala otvoriť celospoločenská diskusia o tejto téme. (Ruch v sále.) Nemôžem vás poprosiť o trochu pokoja?
Mnohí vravia, že by sa mala otvoriť celospoločenská diskusia o tejto téme, ale dnes mám pocit, že za tie posledné tri mesiace diskutoval naozaj každý, kto mal záujem sa vyjadriť. Vyjadrovali sa politici, naslovovzatí odborníci aj takzvaní odborníci, často mužská časť populácie sa nechala počuť, ale tiež gynekológovia, genetici a v neposlednom rade tí, ktorých sa to naozaj týka, a to sú občania. Občania sa vyjadrovali za aj proti. Na podporu tohto zákona sa za necelé tri týždne zozbieralo viac ako 110 000 podpisov mužov aj žien, rôznych voličov. Sme presvedčení, že absencia takéhoto zákona v prípade nedostatočnej legislatívy by mala skutočne tragický dopad na ľudí, ktorých sa to týka, a nepochybne by sme sa stali raritou, ktorá by opäť poukazovala v rámci civilizovaných krajín na neschopnosť minimálne poučiť sa od tých, ktorí podobným problémom prešli a uznali, že v týchto otázkach je cesta len kompromisom a pochopením.
Nechcem hovoriť o dôsledkoch, aspoň nie teraz. Ale chcem hovoriť o zodpovednosti každého z nás za viac ako 5 miliónov osudov ľudí v tejto krajine. Iste, interrupcií z genetických dôvodov je asi 0,5 percenta, ale odkiaľ môžeme vedieť, ktorého z tých 5 miliónov občanov sa to práve týka. Vážim si každého, kto sa rozhodne pre pôrod. Avšak druhým dychom dodávam, že nie každý dokáže uniesť situáciu, keď vie, že jeho dieťatko nemá srdiečko, mozog alebo akýkoľvek iný orgán. A tak vás chcem požiadať, aby ste pochopili, že v tejto chvíli ide o verejný záujem.
Aj my vravíme, že interrupcie nie sú dobrým riešením, aj my sme za ochranu života, ale osvetou, komunikáciou, čímkoľvek iným, len nie neexistenciou kvalitnej legislatívy. Teda v navrhovanom zákone ide najmä o zosúladenie dnes platnej vyhlášky s ústavou a tiež o zavedenie prísnejších pravidiel, ako tomu bolo doteraz. Ide o to, aby sa obdobie medzi 13. a 24. týždňom nedalo zneužívať na obchádzanie zákona v tom smere, že zmeškané interrupcie by sa mohli vydávať za interrupcie genetické. Navrhli sme, aby pred takýmto rozhodnutím zasadalo lekárske konzílium. Zloženie konzília bude upravené vyhláškou, a tú ste včera dostali.
Z mojej strany je to zatiaľ všetko a ďakujem. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Skôr ako dám slovo spoločnému spravodajcovi, poprosím o väčší pokoj v rokovacej sále počas celej diskusie o tomto bode programu. Všetci vieme, že prerokúvame vážnu otázku. Všetkých táto otázka zaujíma. Poprosím vás, dámy a páni, o väčší pokoj pri prerokúvaní.
Slovo má pán spoločný spravodajca z výboru pre zdravotníctvo pán poslanec Peter Biroš. Poprosím ho, aby podal informáciu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a predložil návrh na ďalší postup.
P. Biroš, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni. Predkladám vám informáciu o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb., máte to ako tlač 210, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, je to uznesenie č. 139 z 19. mája tohto roku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, uznesenie č. 78 z 9. júna tohto roku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výpis zo zápisnice z 12. júna 2003.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien súhlasili s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb., a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb. na svojej 9. schôdzi dňa 12. júna 2003. Výbor neprijal uznesenie, v ktorom spravodajca odporučil súhlasiť s predloženým návrhom zákona, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 3 rokovacieho poriadku, za hlasovali 3 poslanci, proti 3 poslanci a hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 9. schôdzi 12. júna. Výbor neschválil spoločnú správu výborov, lebo za návrh súhlasiť so znením spoločnej správy nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.
Pani predsedníčka, to je informácia zo záveru gestorského výboru. Prosím, otvorte rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec, prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil za poslanecký klub KDH pán poslanec Minárik, za poslanecký klub komunistickej strany pani poslankyňa Bollová, za poslanecký klub Smer pán poslanec Chovanec, za poslanecký klub ANO Ľubomír Lintner a za poslanecký klub SDKÚ Viliam Novotný.
Ako prvý v rozprave vystúpi za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Pavol Minárik.
P. Minárik, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, pani predkladateľka. Neviem, či ako muž neodborník a hlavne odporca vôbec môžem vystúpiť. V diskusii o prijatí interrupčného zákona boli použité rôzne argumenty s rôznou vypovedacou silou vrátane predvádzania najširších malformácií v najsledovanejšom čase najsledovanejšej televízie. Asi najsilnejším a možno jediným naozaj vážne diskutovateľným argumentom v prospech prijatia tohto zákona je argument, že žena má právo rozhodovať o sebe, o svojom tele. Skúmajme tento argument, hľadajme, či je pravdivý, a najmä čo z neho vyplýva. Po racionálnom zvážení musím ako odporca interrupcií uznať a verejne povedať, že áno, tento argument zástancov interrupcií je pravdivý. Ako odporca interrupcií musím uznať, že áno, žena má právo rozhodovať o svojom tele. Áno, žena má právo rozhodovať o svojom tele, rovnako ako má právo rozhodovať o svojom tele muž, žena nesmie byť v tomto práve oproti mužom diskriminovaná.
Položme si otázku. Ak má žena právo rozhodovať o svojom tele, vyplýva z toho logicky i právo na potrat? Odpoveď znie: Áno, ak. Ak je nenarodené dieťa súčasťou ženinho tela, potom má žena právo na potrat. Možno si poviete, veď práve o to ide. Prívrženci potratov si myslia, že nenarodené dieťa je súčasťou tela ženy a iní odporcovia potratov si myslia opak. Zdalo by sa, že práve tu je kľúčový bod sporu a že tento kľúčový bod sporu môže vyriešiť iba viera.
Vážené dámy a páni, to nie je otázka viery. Máme presnú a nespochybniteľnú metódu, ako môžeme odlíšiť jedného človeka od druhého. Veda nám ju už niekoľko rokov ponúka. Môžeme použiť analýzu DNA. Práve analýzou DNA vieme presne identifikovať konkrétneho človeka, a ak je nenarodené dieťa súčasťou tela ženy, potom musí existovať počas tehotenstva obdobie niekoľkých mesiacov, niekoľkých týždňov alebo aspoň niekoľkých sekúnd, keď má nenarodené dieťa rovnakú DNA ako jeho matka. Nenarodené dieťa však má už od počatia jedinečnú DNA, odlišnú od DNA otca i matky. Ak uznávame analýzu DNA ako presnú metódu na identifikovanie človeka, potom je analýza DNA nenarodeného dieťaťa dôkazom, že ide o jedinečnú ľudskú bytosť už od jeho počatia.
Dámy a páni, to je úplne jasné, žena má právo rozhodovať o svojom tele, ale nenarodené dieťa nie je jej telo. Vzťah ženy a nenarodeného dieťaťa je vzťah hosťa a hostiteľa. Hostiteľa, ktorý pozval svojho hosťa do domu a sú prípady, že niekedy hosť vnikne nepozorovateľne a násilím. O týchto prípadoch by možno mal zákonodarca diskutovať a riešiť ich osobitne. Ale na 99,9 percenta tento hosť vstupuje do domu nenásilne na pozvanie. Teda v našom prípade so súhlasom ženy alebo prinajmenšom bez jej odporu. Našou národnou črtou je pohostinnosť, je nám vlastné, že k hosťom sa správame priateľsky. Kresťania dokonca hovoria: Hosť do domu, Boh do domu. Prečo potom chceme toho najbezbrannejšieho hosťa vydať napospas a nechať ho bez ochrany.
Vážené dámy a páni, po prvýkrát sa verejná diskusia o interrupciách otvorila po roku 1990. Režim pred novembrom 1989 takúto diskusiu neumožňoval. Diskusia bola vedená veľmi emocionálne, niekedy až hystericky. Áno, niekedy aj z našej strany. Myslím si, že Slovensko je dnes pripravené na vecnú a racionálnu debatu o tejto problematike. O tejto problematike v celej šírke, nielen v takom úzkom výseku, v akom ju predkladá táto novela. Rozhodujeme o živote a smrti človeka. Táto téma je vážna, dokonca najvážnejšia, o akej môžeme v tomto parlamente diskutovať. Vážne témy si zaslúžia dostatočný čas na rozvážnu diskusiu.
Preto podávam podľa § 83 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. rokovacieho poriadku Národnej rady návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. Vráťme sa k téme interrupcií po vecnej diskusii. Časy, keď opadnú emócie a keď dokážeme od tejto témy odfiltrovať všetky postranné úmysly. Neskrývajme si, že dnes tieto postranné úmysly prevažujú nad samotnou podstatou veci. Diskutujeme o interrupciách pokojne a vecne. Kresťanskodemokratické hnutie je na takúto diskusiu pripravené. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska vystúpi v rozprave pani poslankyňa Bollová, po nej pán poslanec Chovanec.
D. Bollová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, páni ministri, dámy a páni. Neposudzovali sme, prečo predkladatelia podali návrh práve teraz ani totožnosť predkladateľov, t. j., či je to strana koaličná, alebo opozičná, neovplyvnila naše stanovisko. Na základe analýzy navrhovanej úpravy zákona Klub poslancov za Komunistickú stranu Slovenska dospel k záveru, že predĺženie možnosti umelého prerušenia tehotenstva do 24. týždňa podporí a zároveň vyslovuje potrebu zdôvodniť svoj nesúhlas s výhradami odporcov prijatia zákona.
Posudzovať predkladaný návrh bolo žiaduce z viacerých hľadísk. Hľadisko odborné medicínske vyjadrili, respektíve vyjadria kolegovia poslanci lekári argumentačne podložené tým, že diagnostikovanie genetického poškodenia plodu či jeho poškodenie vplyvom vonkajších okolností, napríklad užívaním liekov, alkoholizmom, ožiarením matky a podobne, je možné zistiť oveľa neskôr, ako je 12-týždňová lehota na interrupciu bez udania dôvodu. 24. týždeň je uzákonený v 13 európskych krajinách, 6 krajín Európy povoľuje interrupcie z predmetného dôvodu závažného poškodenia plodu bez obmedzenia štádia vývinu plodu. Nie je to teda výmysel komunistov, ako sme počuli v relácii o Päť minút dvanásť v nedeľu 22. júna. Hľadisko politické by malo byť danej tematike absolútne cudzie a považujeme za neakceptovateľné zneužívanie otázky zdravého vývinu rodiny a spoločnosti či slobodu rozhodovania partnerov o rodine na politické šarvátky, vyhrážky a ultimáta. Považujeme za nedôstojné, ak cez parlament predstavitelia koaličnej väčšiny oznamujú občanom, že v spore o interrupciách môže padnúť vláda, pretože sa podľa KDH prieči kresťanskej morálne a katolíckej viere. A to sme občanom len nedávno slávnostne oznámili, že sme sa stali nádejnými členmi spolku štátov vyspelej Európy. V demokratickej krajine, ako uvádza Ústava Slovenskej republiky, nie je možné presadzovať nadvládu jednej ideológie či svetonázoru. Je dnešná situácia ťažko pochopiteľná, pretože podobný stav z minulosti, t. j. jednotné presadzovanie materialistického svetonázoru i v súčasnosti práve odporcovia prijatia dnešného návrhu principiálne a kategoricky kritizujú a odmietajú.
Pred niekoľkými dňami zasadala Stála konferencia biskupov Slovenska a jej generálny sekretár monsignore Chovanec vyjadril stanovisko. Citujem. "Staviame sa i proti vnucovaniu nášho názoru veriacim iných cirkví a neveriacim."
Predpokladám, že hovoril i za nás všetkých poslancov v tejto Národnej rade Slovenskej republiky. Podstatu politického hľadiska súčasného koaličného sporu chápeme ako boj o zvýšenie vplyvu v spoločnosti, zápas o zvrchovanosť náboženskej ideológie, ktorú sa časť koaličných strán snaží rôznymi cestami a prostriedkami presadzovať v oblasti vzdelávania a výchovy až do tej miery, ako sme nedávno počuli v televíznych správach, že cirkevná a katolícka škola vytláča z vyučovacích priestorov štátnu školu.
V texte Základnej zmluvy Slovenskej republiky so Svätou Stolicou sa hovorí, že v súvislosti s prijatím osobitného dodatku, v ktorom sa dané sporné interrupcie budú nachádzať, sa predpokladá potreba meniť a dopĺňať zákonné predpisy Slovenskej republiky. Ale to je, prosím, prejav nátlaku. Ovplyvňovanie nášho zákonodarstva cudzím štátom. A proti podobným praktikám z minulosti predstavitelia súčasnej parlamentnej koalície tiež veľmi ostro a odmietavo vystupujú. Svojské náznaky protiústavného konania kompenzujú podaním na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý má rozhodnúť, či žena, ktorá sa rozhodne pre potrat, nekoná proti Ústave Slovenskej republiky. Ak by nebola politická situácia zámerne a zbytočne vyostrená, bolo by možné sa nad takýmto podaním úprimne začudovať. Nechcem, ani by som si nikdy nedovolila dotknúť sa, či uraziť kresťanskú vieru ani nikoho z vás, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že je dostatočne známy tolerantný vzťah a úcta k veriacim moja osobná i celej našej strany. Ale nemôžete od nás žiadať a očakávať náš súhlas s tým, aby sa ideológia katolíckeho náboženstva nadraďovala nad iné náboženstvá, nad ateizmus, dokonca nad štátnu moc. A vyjadrenia o exkomunikácii všetkých podporovateľov prerokúvaného zákona považujeme za nešťastné. Ako potrestáte hlasujúcich veriacich iných cirkví a ateistov? To už nie je politika, to je, ako vy často hovoríte, politikárčenie. Napokon návrh hovorí, že žena sa po zistení závažného poškodenia plodu môže slobodne rozhodnúť. Veriace ženy sa teda môžu slobodne rozhodnúť pre pôrod chorého dieťaťa a vlastne i všetky ostatné.
Ďalej ako dôvod nesúhlasu s navrhovaným zákonom uvádzate viacerí morálne hľadisko. Dovoľte mi položiť otázku. Dnes platný zákon o interrupciách do 12. týždňa, ktorý môžu využívať bez udania dôvodu napríklad prostitútky, považujete za morálny? Žiadosť o potrat ženy v záujme vlastnej kariéry je morálny? Hovoríte, že plod je životom od počiatku vzniku, prepáčte mi, prosím, triviálny a trocha nevhodný, ale myslím si, že presvedčivý príklad, že táto vec je prinajmenej sporná. Ak skonzumuje vegetarián oplodnené slepačie vajíčko, porušil vegetariánske zásady tým, že vlastne zjedol kurča? Prepáčte, ja som sa ospravedlnila vopred, je to triviálny príklad, ale myslím si, že je dostatočne presvedčivý.
Aby som sa však vrátila ešte k morálke. Každý živý tvor podľa kresťanskej mravouky podlieha sviatosti krstu svätého. Myslíte si, že je morálne, ako sa narába v nemocniciach s nedonosenými, samovoľne vypudenými plodmi? Uvažovali ste niekedy, že by sa mali pokrstiť? A ešte poznámka. Je morálne, ak narodené deti s genetickými chybami odložia i kresťanskí rodičia do štátnych opatrovateľských ústavov? Alebo ak pre nesolventnosť pacienta bude nemocnica uvažovať o jeho odpojení z drahých prístrojov, ktoré ho udržujú pri živote?
Pri vystúpeniach v druhom čítaní ste viacerí apelovali na mravnosť. Súhlasím s vami bezvýhradne v tvrdení, že zabiť nie je iba hriech pre kresťanov, ale vrcholná nemravnosť pre všetkých. Ako sa ale potom vyrovnáme s biblickým príbehom Kaina a Ábela? Prečo hovoríte o nemravnosti interrupcií a opomínate, respektíve neuvažujete v tých istých intenciách pri prejavoch nemravností v celom spektre života spoločnosti. Je mravné upierať právo na dôstojný život väčšiny občanov? Alebo ako korešponduje s mravnosťou napríklad Prvá kniha Samuelova kapitola 15 verše 2, 3, 7, 8. Takto hovoril pán. "Teraz choď a poraz Amaleka. Nezľutuj sa nad ním a usmrť mužov i ženy, nemluvňatá i dojčatá, voly i ovce, ťavy a osly. I porazil Saul Amalekov, na všetkom ľude vyplnil kliatbu ostrím meča." Koniec citátu. Nechcem unavovať ani obťažovať údajmi a citátmi, ktoré veľmi dobre, ba lepšie ako ja poznáte, vážení odporcovia navrhovaného zákona.
Dovoľte mi na záver dodať, že i ja som matka. Bola som veľmi šťastná, keď sa mi narodila dcéra. Prvá moja otázka pre lekárov znela, či všetko má, čo má mať, či jej nič nechýba, či je v poriadku. Bola, je dodnes zdravá. Vážim si toto šťastie. Ale je mi nesmierne ľúto rodičov, ktorí splodili a priviedli na svet choré dieťa, milujú ho a zároveň plačú nad jeho i vlastným utrpením, pretože mu nedokážu pomôcť a vedia, že ich dieťa nežije, že iba jestvuje. Dajme im možnosť predísť nešťastiu. Nenúťme všetkých vrátiť sa do stredoveku, aby pokútne zákroky babiek anjeličkárok ohrozovali životy matiek, po ktorých by zostali siroty. Nevyvolávajme pokušenie k hriechu, lebo by i nekresťania museli povzdychnúť: Bože odpusť im, lebo nevedia, čo činia!
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)