Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ako posledný sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Šulaj.

I. Šulaj, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vládny návrh zákona, ako je to vyjadrené v návrhu textu vládneho zákona, vychádza z koncepcie daňovej reformy na rok 2004 až 2006. Domnievam sa, že takto závažný materiál mal byť prerokovaný aj v Národnej rade Slovenskej republiky, aby sme vychádzali zo skutočnosti, ktoré by boli potom známe aj pri kreovaní spotrebných daní.

Úlohu spotrebných daní je vytvorenie regulačného mechanizmu na ovplyvňovanie spoločenskej spotreby piva, ako aj plnenie fiškálnych cieľov. Spotrebná daň z piva bola z legislatívnej stránky vytvorená od 1. 1. 1994, keď boli vyčlenené tri skupiny:

1. skupina: stupňovitosť Plató do 1,6 - zdaňovaná 164,- Sk/1 hl,

2. skupina: od 1,7 do 13,6 - zdaňovaná 360,- Sk/1 hl,

3. skupina: od 13,7 - zdaňovaná 423,- Sk/1 hl.

Od 1. 1. 2000 boli sadzby zmenené, a to v prvej skupine zo 164 korún na 230 korún, v druhej skupine 360 korún na 400 korún a v tretej skupine zo 423 korún na 470 korún za jeden hektoliter. Takýmto spôsobom zdaňovania uprednostňoval predovšetkým spotrebu nízkostupňových pív, čo spôsobilo postupné znižovanie konzumácie ležiakov. V roku 1999 bol podiel 12-percentného piva z celkového odbytu piva vo výške 75 % a v roku 2002 už len vo výške 28 %. Naopak, na druhej strane stúpal objem odbytu 10-percentného piva vrátane nealkoholického piva. V roku 2000 sa predalo 18 956 hl nealkoholického piva a v roku 2002 už 62 647 hl.

Z globálneho hľadiska je možné potvrdiť, že na Slovensku došlo k celkovému nárastu objemu výroby piva. V roku 1999 sme vyrábali 4 411 000 hl piva, v roku 2002 4 850 000 hl piva. V roku 2002 prispôsobilo Slovensko svoju daňovú legislatívu podmienkam Európskej únie. Došlo k harmonizácii spotrebnej dani z piva na podmienky Európskej únie, čo sa prejavilo v novele zákona o spotrebnej dani z piva, platnej od 1. 1. 2003. Touto novelou sa ruší daňové zvýhodnenie nízkostupňových pív, ako i skokové zmeny v zdaňovaní pri stupňovitostiach od 11,5 % do 13,5 %. Na 1° Plató a 1 hektoliter bola stanovená sadzba 30,- korún. Pri desiatke pive to znamená zvýšenie z 230 na 300 Sk za 1 hektoliter. Pri malých pivovaroch s výrobou piva do 200 000 hl bola stanovená nižšia sadzba o 23,3 % na 23,- korún na 1° Plató a 1 hektoliter.

Na základe zvýšenia cien vstupov vody a energií došlo oproti roku 2002 v roku 2003 k zníženiu spotreby piva. Napríklad v I. štvrťroku 2002 bola spotreba 943 563 hl, v I. štvrťroku 2003 859 369 hl. Z tohto hľadiska je potrebné poukázať i na ekonomické podmienky výroby iných alkoholických výrobkov.

Napríklad: 1 liter liehu - výrobná cena je 28 korún, 1 liter vína - výrobná cena 20 korún, 1 liter piva dvanástky - výrobná cena 16 korún. To znamená, že 1 liter alkoholu v liehu má hodnotu 28 korún, vo víne 200 a v pive 320 korún.

Ak by sme si porovnali tabuľky spotrebných daní z piva, tak môžeme konštatovať, že v súčasnom období Slovensko má pivo desiatku zdaňovanú 300 korunami za 1 hektoliter, dvanástka 360 korún. Česká republika pivo desiatka 312 korún, pivo dvanástka 374 korún. Podobná situácia v zdaňovaní je aj v Nemecku a Luxembursku. To sú v podstate štáty, ktoré sú silné, čo sa týka výroby piva a spotreby piva.

V prípade schválenia novely zákona o spotrebnej dani by od 1. 8. bola spotrebná daň na pivo desiatku v objeme 500 korún a na pivo dvanástku vo výške asi 600 korún, čo znamená, že by sme sa diametrálne odlišovali od krajín, ktoré sú typické pre výrobu a spotrebu piva.

Nový návrh zákona predpokladá zaviesť daň vo výške 50 korún na 1° Plató a 1 hektoliter. Takéto riešenie je pre malé pivovary nevýhodnejšie ako pre veľké pivovary. Veľký pivovar bude nútený zvýšiť cenu o 20 korún na 1° Plató a 1 hektoliter, čo predstavuje zvýšenie o 6 %, pričom malý pivovar bude musieť zvýšiť cenu o 27 korún na 1° Plató a 1 hektoliter, čo predstavuje zvýšenie o 117 %.

Ak by sme si spravili prepočet, tak by sme pri malých pivovaroch zistili, že v prípade 30-percentného výpadku výroby a v prípade sadzby piva, ktorá by mohla byť teoreticky vo výške 40 korún u malých pivovarov, by sme vybrali spotrebné dane nižšie len o 37 mil. korún. Tu vzniká otázka, či sa pre 37 mil. korún oplatí štátu rozmýšľať o tom, akým spôsobom bude znižovať alebo zvyšovať spotrebné dane.

Ak sme si veľmi dobre vypočuli návrh zákona o spotrebných daniach, tak jednoznačne z tohto zákona vyplýva jedna sadzba pre malé a veľké pivovary. Ja sám osobne odmietam riešiť problematiku štátneho rozpočtu na úkor spotrebných daní. I napriek tomu by som bol ochotný zahlasovať za diferencovaný prístup pri zdaňovaní spotrebnej dane z piva pri malých pivovaroch do 200 000 hl a rozdielnej spotrebnej dane z piva pri veľkých pivovaroch nad 200 000 hl. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Šulaj bol posledným prihláseným do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. K pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Hanzela som vlastne už hovoril pri tom prvom návrhu, že ich nepovažujem za dobré. Je faktom, že už v minulosti sa to v jednom, dvoch zákonoch vyskytovalo a práve aj prax takéhoto viazania príjmov nejakým konkrétnym účelom sa ukázala ako nie dobrá. Takže naozaj to nepovažujem z principiálneho systémového hľadiska za dobré. A navyše tu v tomto návrhu mi trošku unikala aj tá vecná súvislosť. V tom prvom sa dala nájsť, ale v tomto druhom aj tá mi unikala.

Čo sa týka nižších sadzieb, neodporúčam schvaľovať nižšie sadzby, ako sú tie, ktoré sú navrhované, ale odporúčam súhlasiť s pozmeňujúcim návrhom gestorského výboru, a preto ma trochu prekvapilo stanovisko pána poslanca Šulaja, keďže je členom gestorského výboru a bol na tom rokovaní, tak zrejme si pamätá, alebo možno nepamätá, tak pripomeniem, že už na tom rokovaní gestorského výboru som za predkladateľa súhlasil s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý navrhuje zachovať proporciu pri zvýšení tejto spotrebnej dane, zachovať dnes existujúcu proporciu medzi veľkými a malými pivovarmi. Takže práve v tom je pozmeňujúci návrh gestorského výboru, s ktorým odporúčam Národnej rade súhlasiť. Takisto ako aj s návrhom na zmenu účinnosti nie od 1. 7., ale od 1. 8. tohto roka. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Len veľmi krátko.

Pán poslanec Hanzel, stotožňujem sa so stanoviskom pána ministra, pretože to konštatovanie tam je veľmi všeobecné.

Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Kovarčíka, k tomu sa vyjadril takisto pán minister. Tam ide vlastne o úpravu dane z terajších gestorským výborom odporúčaných 50 a 37 na to, čo navrhuje pán poslanec Kovarčík, na 40 a 30.

Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Šulaja, on vlastne urobil takú krátku bilanciu z hľadiska výroby, spotreby piva, výstavu piva za posledných niekoľko rokov. Z vecnej stránky, z hľadiska uvádzaných údajov viem sa s väčšinou toho, čo je tam uvedené, stotožniť. Nezaregistroval som žiaden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Chcem len skonštatovať, že gestorský výbor, ako to spomínal aj pán minister, sa stotožnil s pozmeňujúcim návrhom 50 pre veľké pivovary, 37 pre malé pivovary za 1 hektoliter a za 1° Plató. Azda len na osvieženie: z 12 prítomných 12 hlasovali za. Čiže to odporúčanie bolo viac-menej jednomyseľné.

Toľko asi k rozprave. Hlasovať budeme zrejme zajtra.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Áno, pán poslanec, hlasovať o týchto zákonoch sa bude zajtra.

Budeme pokračovať

vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov.

Materiál máte ako tlač 265. Spoločnú správu výborov ako tlač 265a.

Pán podpredseda vlády a minister financií, prosím, aby ste vládny návrh zákona v pléne odôvodnili.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je to tretí zo série zákonov o spotrebných daniach, ktorý navrhuje novelizovať zákon o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív tak, že sa zvyšuje a zjednocuje sadzba u rôznych typov minerálnych palív. Tento návrh, tak ako predchádzajúce dva, sú v súlade s programovým vyhlásením vlády a v súlade aj s koncepciou daňovej reformy.

Je pravdou, že tie navrhované sadzby idú aj nad rámec dnešných minimálnych sadzieb, ale to je presne v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré predpokladá presun daňového zaťaženia z priamych na nepriame dane. Takže aj toto zvýšenie nepriamych daní nám umožní v tej miere, v akej to predpokladá koncepcia daňovej reformy, znížiť daňové zaťaženie priame a zaviesť aj rovnú daň, od ktorej očakávame, že bude významným stimulom rýchlejšie udržateľného ekonomického rastu tvorby pracovných príležitostí a prílevu investícií.

Aj z týchto dôvodov odporúčam Národnej rade tento návrh zákona schváliť. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Slovo dávam spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Mikušovi. Poprosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona vo výboroch, aby odôvodnil stanovisko gestorského výboru.

J. Mikuš, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní (tlač 265a).

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 319 z 18. júna pridelila vládny návrh zákona č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov trom výborom: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Stanoviská jednotlivých výborov sú zachytené v spoločnej správe, kde sú dva pozmeňujúce návrhy.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady o vládnom návrhu o spotrebnej dani z minerálnych olejov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 139 z 19. júna. Výbor ma poveril za spoločného spravodajcu a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.

Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy za poslanecký klub Smer prihlásil pán poslanec Murgaš, za poslanecký klub HZDS pán poslanec Maxon, potom pán poslanec Karlin a Hanzel.

Za poslanecký klub Smer pán poslanec Murgaš. Nech sa páči, máte slovo.

M. Murgaš, poslanec: Dámy a páni, neprofesionálny prístup ministra financií k zostavovaniu štátneho rozpočtu na rok 2003 vyústil do dramatickej nerovnováhy medzi príjmovou a výdavkovou stránkou štátneho rozpočtu za I. štvrťrok. Ako to už býva u pána ministra zvykom, rozhodol sa nastoliť rozpočtovú rovnováhu opatreniami na úkor občanov Slovenskej republiky. Typickým príkladom takéhoto stereotypu je prudké zvýšenie spotrebnej dane z minerálnych olejov. Aj tu na zdôvodnenie svojich zámerov použil pán minister Mikloš svoju obľúbenú metódu schovávania sa za sukne Európskej únie.

V dôvodovej správe k zákonu sa konštatuje, citujem: "Navrhovaná úprava sadzieb spotrebnej dane z minerálnych olejov vyplýva z koncepcie daňovej reformy v rokoch 2004 až 2006. Ich výška je nad úrovňou minimálnych sadzieb stanovených v Smernici č. 92/82/EHS o približovaní sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov." Koniec citátu. Keď som si porovnal doteraz platné sadzby, zistil som, že pri všetkých druhoch minerálnych olejov sú už teraz vyššie, ako požaduje príslušná smernica Európskej únie. Pri ekonomickej korektnosti by som preto očakával, aby v dôvodovej správe bolo uvedené, že návrh vyšších sadzieb je už vysoko nad úrovňou minimálnych sadzieb stanovených smernicou Európskej únie.

Pani vedúca schôdze, mohli by ste upozorniť pánov poslancov sediacich naľavo od vašej ruky, aby sa prestali baviť?

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Dámy a páni poslanci, poprosím o väčší pokoj, aj keď nie je to až také zlé, pán poslanec Murgaš, ale nech sa páči. Poprosím o väčší pokoj v rokovacej sále.

M. Murgaš, poslanec: Aby som bol konkrétny, pri bezolovnatom benzíne navrhovaná sadzba bude o 30 % vyššia, ako hovorí smernica Európskej únie. Pri olovnatom benzíne o 27 %, pri nafte o 41 %, pri ľahkom vykurovacom oleji, dámy a páni, bude nová sadzba osemnásobne vyššia, ako požaduje smernica Európskej únie, a pri ťažkom vykurovacom oleji o 47 % a skvapalnenom ropnom plyne a metáne používanom ako pohonná látka o 86 %. Toľko, prosím, čísla.

Aj pri porovnaní sadzieb so sadzbami v krajinách, ktoré majú spolu s nami na budúci rok vstúpiť do Európskej únie, má Slovenská republika zlé relácie. Ak porovnáme najviac spotrebované minerálne oleje, to znamená bezolovnatý benzín a naftu, potom navrhované sadzby sú vyššie oproti všetkým ostatným krajinám, ktoré majú s nami spolu vstúpiť do Európskej únie.

Dámy a páni, už teraz je na základe ekonomických analýz zrejmé, že zvýšenie sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov povedie k zvýšeniu nákladov podnikateľských subjektov, obcí, domácností, ale aj štátu. Tým sa, samozrejme, zhorší konkurenčná pozícia slovenských firiem a zhorší sa aj životná úroveň podstatnej väčšiny obyvateľov Slovenskej republiky.

Vláda Slovenskej republiky namiesto zvýšenia úrovne kontroly a vymáhania miliardových daňových nedoplatkov, namiesto zlepšenia činnosti colných orgánov a zamedzeniu úniku colných procesov zvolila ľahšiu cestu na zaplátanie diery štátneho rozpočtu na rok 2003. Preto klub poslancov za politickú stranu Smer novelu zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov nepodporí.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko vystúpi v rozprave pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister financií, celkom na úvod niekoľko všeobecných poznámok.

Už skoro tri týždne tu rezonuje v diskusiách problematika daňovej reformy. Predovšetkým by som chcel zdôrazniť, že tie kroky v úprave daňovej legislatívy, ktoré v tomto období ideme robiť, podľa môjho názoru nemajú nič spoločné s prezentovanou daňovou reformou. Dá sa to teda možno zdôvodniť aj v stanovisku, ktoré spracovala Kancelária Národnej rady, odbor legislatívy a aproximácie práva. Ak by sme mali posudzovať tieto kroky ako súčasť daňovej reformy, tak nepochybne by bolo potrebné, aby sme mali k dispozícii, aj keď nie možno v paragrafovom znení, ale rámcovo, ďalšie zákony, ktoré by mali byť súčasťou daňovej reformy, ktorá bola prezentovaná ministerstvom financií.

Čo mám na mysli? Mám na mysli napríklad skutočnosť, že autori daňovej reformy sa odvolávajú na to, že by sa mali zrušiť niektoré dane, ako teda tá tzv. trojdaň, naopak, mali by sa zvyšovať niektoré sadzby daní z nehnuteľností. Ak však teda máme komplexne posúdiť celé tie dosahy, tak si myslím, že v tomto balíku daňových zákonov sme mali dostať jasnú a ucelenú predstavu.

Veľmi často sa pri týchto zmenách prezentuje, že to je systémové riešenie a že je kompatibilné s daňovou legislatívou v Európskej únii. No, som presvedčený, že my musíme postupovať v súlade s legislatívou v daňovej oblasti v Európskej únii, pretože iná cesta ani nie je možná. Ale, dámy a páni, konkrétne pri tejto dani hovoriť, že je to systémové riešenie, je absolútne absurdné. Nepoznám štandardizované daňové systémy, kde by sa práve oblasť nepriamych daní a v balíku nepriamych daní predovšetkým spotrebné dane menili v priebehu rozpočtového roka dvakrát. Spotrebná daň z minerálnych olejov bola upravovaná k 1. januáru tohto rozpočtového roka a ideme ju upravovať v priebehu 6 mesiacov. Ak toto by mal byť systémový prvok daňovej legislatívy, tak voči tomu, samozrejme, zásadným spôsobom je potrebné ohradiť sa.

Myslím si, že je celkom normálne a korektné nazvať tento zámer úplne jasným a zrozumiteľným pravým názvom. Základným cieľom vládneho návrhu novely zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov je, samozrejme, prostredníctvom zvýšených sadzieb zabezpečiť dostatočný objem finančných prostriedkov na krytie výdavkov štátu. Takže nie harmonizácia s daňovou legislatívou, nie systémové opatrenia v súvislosti s daňovou reformou, ale potreba získania prostriedkov na krytie výdavkov štátu, samozrejme, s ambíciou, aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu.

Dámy a páni, ale čo je na celej problematike v oblasti nepriamych daní a spotrebných daní špeciálne celkom netypické a nemali by sme tento postup akceptovať, všetky tieto návrhy majú svoje exaktné vyjadrenie len na ľavej časti. Na ľavej časti, mám na mysli kvantifikáciu príjmov štátneho rozpočtu. Ani jeden tento návrh zákona neobsahuje ani všeobecnú zmienku o možných ekonomických dosahoch cez spotrebiteľské ceny a o reálnych ekonomických dosahoch na reálnu situáciu v oblasti skutočných príjmov, alebo reálnych príjmov občanov Slovenskej republiky. Čo si myslím, že v tomto prípade je rovnako neakceptovateľné.

Čo sa týka špeciálne spotrebných daní, treba mať ešte na pamäti jednu mimoriadne dôležitú vec. Prirodzene, že celá oblasť nepriamych daní má ten prioritný účel, aby sa zabezpečovali prostriedky na krytie výdavkov štátu prostredníctvom inkasa týchto nepriamych daní, ale spotrebné dane okrem tejto rozhodujúcej a kľúčovej úlohy zabezpečujú aj isté vyjadrenie a definovanie podnikateľského prostredia pre podnikateľov, ktorí v tejto oblasti pracujú. Nakoniec o tejto oblasti sa už hovorilo aj v súvislosti so spotrebnou daňou na pivo a myslím, že pán kolega poslanec, teraz si presne neviem spomenúť, že ktorý zo Smeru, veľmi jasne a zrozumiteľne prezentoval tú zmenu konkurencieschopnosti slovenských pivovarníkov. Ja sa pri tejto príležitosti odvolávam na slová, ktoré prezentoval predseda vlády Slovenskej republiky, keď sa završoval negociačný proces a predseda vlády jasne a zrozumiteľne povedal, že vláda Slovenskej republiky bude postupovať tak, aby zabezpečila rovnaké konkurenčné podmienky a rovnaké konkurenčné prostredie aj v oblasti daňovej legislatívy, aj v oblasti rozpočtového hospodárenia minimálne v rámci krajín V 4. To, čo máme tu v tých balíkoch spotrebných daní, je zásadný odklon od tohto prísľubu. A ešte raz opakujem, tento prísľub občanom Slovenskej republiky dal predseda vlády Slovenskej republiky.

Tie spotrebné dane majú ešte jeden špecifický charakter, že absolútna úprava sadzby ešte nemusí znamenať väčšie inkaso do štátneho rozpočtu. Nebudem sa už zmieňovať o tej špecifickej dani z tabaku a tabakových výrobkov, ale tam tie odhady vždy boli omnoho iné, alebo celkom odlišné, ako bolo reálne inkaso. Ale, dámy a páni, táto situácia môže nastať aj pri spotrebnej dani z minerálnych olejov. Jednoducho naozaj sa dá očakávať, že vzhľadom na to, že súčasné daňové zaťaženie zodpovedá tomu európskemu, stredoeurópskemu priestoru a zodpovedá tej situácii krajín V 4, dá sa predpokladať, že touto úpravou môže klesnúť spotreba a môže klesnúť predovšetkým spotreba, ktorá bola kumulovaná prostredníctvom spotreby zahraničných prepravcov.

Spotrebná daň z minerálnych olejov má však ešte jedno zásadné špecifikum. A to som už tu v tejto snemovni, dámy a páni, povedal. Ak sa spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov bezprostredne dotýka tých, ktorí holdujú tejto neresti, tak túto neresť si zaplatia. Ak sa týka piva a sú ľudia, ktorí holdujú tomuto moku, tak si to zaplatia pivári. Ale pri spotrebnej dani z minerálnych olejov to zaplatia všetci občania Slovenskej republiky. Predpokladám, že ešte bude príležitosť, aby som mohol prezentovať na dôkladných analýzach, aké dosahy to bude mať napr. na ťažko skúšané odvetvie - odvetvie poľnohospodárstva.

Dámy a páni, ale aby som vás nezdržiaval, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh, pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov.

K čl. I bodu 1. V čl. I v bode 1 v § 7 ods. 1 písm. a) sa slová "12 400,- Sk/1 000 litrov" nahrádzajú slovami "14 900,- Sk/1 000 litrov".

V čl. I v bode 1 v § 7 ods. 1 písm. c) sa slová "11 800,- Sk/1 000 litrov" nahrádzajú slovami "12 800,- Sk/1 000 litrov".

V čl. I v bode 1 v § 7 ods. 1 písm. d) sa slová "11 800,- Sk" nahrádzajú slovami "12 800,- Sk/1 000 litrov".

Vážené dámy a páni, len pre vašu ilustráciu dovoľte mi, aby som vám tento návrh veľmi stručne ešte prezentoval z hľadiska kvantifikácií. Tam, kde vláda Slovenskej republiky navrhuje spotrebnú daň vo výške 15 000,- Sk na 1 000 litrov, môj návrh smeruje, aby táto suma bola 14 900,- Sk za 1 000 litrov. Tam, kde vláda navrhuje sadzbu dane 14 500,- Sk za 1 000 litrov, môj návrh navrhuje 12 800,- Sk. A rovnako tam, kde je, to je v dvoch položkách 14 500,- Sk, môj návrh smeruje k sume 12 800,- Sk.

Dámy a páni, nepochybne pán minister zaujme k tomuto návrhu, alebo predpokladám, že zaujme k tomuto návrhu stanovisko. Nedá sa vylúčiť, že tá absolútna kvanfitikácia môže znamenať nižší predpokladaný príjem do štátneho rozpočtu. Ja som však presvedčený, že tento môj návrh je v istej miere kompromisom v tom, že sa nám podarí udržať aktuálnu spotrebu, prípadne že sa nám podarí domácu spotrebu aj čiastočne zvýšiť, ak by platil tento algoritmus, tak výnos z tejto dane by mohol byť na úrovni požadovanej z hľadiska aktuálnych potrieb štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Z toho pohľadu, dámy a páni, by som vás chcel požiadať, aby ste naozaj dôkladne zvážili tento návrh. Prirodzene, že vzhľadom na to, že tento návrh prednášam, prosím vás o jeho podporu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Karlin. Po ňom pán poslanec Hanzel.

G. Karlin, poslanec: Vážená pani predsedajúca, ctené auditórium, za najväčší zásah do ekonomiky podnikateľskej sféry považujem zvýšenie spotrebnej dane na minerálne oleje a palivá. Jej exploatačný dosah v národnom hospodárstve zasiahne všetky oblasti, kde dnes používame tento druh energie.

V poľnohospodárskej výrobe sa ročne spotrebúva okolo 100 000 ton nafty a 3 000 ton benzínu. To sú údaje z roku 2002. V celom rezorte je to 125 000 ton nafty a 7,5 tisíc ton benzínu. Ak sa má zvýšiť spotrebná daň pri nafte o 2,70 za liter a ešte k tomu 20 % DPH, to je ďalších 50 halierov, tak na to doplatí pôdohospodárstvo v roku 2003 zvýšením nákladov o 240 mil. korún, a pri benzíne, kde sa má zvýšiť spotrebná daň za liter o 3,10 plus 70 hal. DPH, to bude predstavovať zvýšenie nákladov v rezorte o ďalších 17 mil. korún, teda spolu to je 257 mil. korún ešte v tomto roku.

Tieto náklady nemá možnosť rezort utlmiť a pri doterajšej politike trhu s agrárnymi komoditami to bude predstavovať čistú stratu v tomto roku. Neviem, či by sme mali riešenie hľadať práve pri takomto nápore, a v kontexte s úpravou dane by som potom odporučil zdvihnúť aj hranicu tzv. zelenej, resp. červenej farbenej nafty aspoň o 50 % úpravy zvýšenia dane, ktorú ministerstvo financií navrhuje.

Dovoľujem si preto predkladať pozmeňujúci návrh k uvedenému zákonu, a to v bode 2 navrhujem, aby sa slová "6 800-, Sk/1 000 litrov" nahradili slovami "5 450,- Sk/ l 000 litrov".

Zdôvodnenie: Používanie daňovej úľavy v poľnohospodárstve je významným nástrojom pomoci, ktorú by mal štát aj ďalej využívať a úmerne rozdeliť pri zvyšovaní spotrebných daní medzi seba a daňovníka. Návrh má svoje opodstatnenie aj vzhľadom na súčasný krízový stav v našom poľnohospodárstve. A preto očakávam aj od poslancov vládnej koalície podporu.

Kolegovia z koalície, skúste prekročiť svoj tieň a urobte dnes aspoň jeden dobrý krok. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Jaduš, faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Jaduš.

J. Jaduš, poslanec: Páni kolegovia, viem, že pán Karlin je istý optimista. Ja sa s jeho optimizmom nestotožňujem, pretože viem, že nelegitímny orgán, ktorý riadi tento štát, koaličná rada raz rozhodla a vy sa budete slepo riadiť týmito rozhodnutiami. Ale chcem sa vás spýtať: Prečo trestáte vašich voličov? Prečo nevymeníte jedného človeka za celý národ? Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ako posledný sa písomne do rozpravy prihlásil pán poslanec Hanzel.

B. Hanzel, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, opätovne chcem povedať, že chápem mnohé kroky, ktoré sa robia, a chápem aj kroky vlády, lebo mi to pripomína činnosť, ktorá sa normálne robí pri ohrození firmy. Keď je firma v ohrození, tak siaha k dvom veciam: 1. je to drastické znižovanie nákladov, a to určite pán minister veľmi dobre vie, a 2. je to príprava rozvojových programov a prípadne nových príjmových možností.

My v tomto prípade zatiaľ trošku kombinujeme a je to pravdepodobne z toho dôvodu, že je ľahšie siahnuť na niečo, čo síce neznižuje drasticky náklady, ale umožňuje nám ľahším spôsobom získať nejaké výnosy. Čo sa týka znižovania nákladov, ja som si zatiaľ osobne nevšimol nič také výrazné. Možno mi nejaké veci unikli, nepochybujem, že určite áno, ale čo sa týka prípravy rozvojových programov, takisto je tam strašne urobené, aby sme do budúcna, to znamená, aby sme napr. budúci rok už mohli počítať s tým, že budú podstatne vyššie príjmy, ktoré nás nebudú nútiť opäť do podobných vecí, aké robíme teraz.

Prečo robíme tieto spotrebné dane? My sme to volali kedysi bodové dane vo Švédsku. Nuž je to preto, lebo je to rýchly, lacný krok, ktorý dokáže rýchlo doniesť peniaze, peniaze do pokladnice. Obyčajne je to krok, ktorý je najľahšie realizovateľný. My sme si to presunuli z tej prípravy rozvojových programov do bodu 1, lebo ten bod 1 zatiaľ nedokážeme zvládať.

Pán minister hovoril, že plán, rozpočet je vlastne prognóza, ale ono to tá prognóza, teda tá sa môže aj v priebehu roka všelijako zmeniť a ona sa môže zmeniť aj k dobrému, čo mi takisto pán minister zrejme nepoprie, lebo mnoho vecí nám môže zohrať takú úlohu, o ktorej doteraz stále ešte nevieme.

Na strane príjmu, samozrejme, sa dajú robiť ďalšie opatrenia, a zas vychádzam z vlastných skúseností, dajú sa robiť rôzne dane z luxusu. My sa tu mnohokrát pritom oháňame, keď zdražujeme napr. plyn alebo vodu, alebo niečo iné, že platíme za bohatých ľudí. Za vyhrievanie bazénov, za ich veľké autá, vily a podobne. Tak prečo teda nejsť priamo tam? Nezovšeobecňovať to na ten plyn a na tú elektrinu a na to všetko ostatné, ale pustiť sa do zdaňovania týchto vecí, ktoré sú naozaj luxusné a ktoré tí ľudia, čo to majú, tí majú na to, aby si zaplatili aj daň z luxusu. Takže možno by to bolo rozumnejšie ísť touto cestou.

Ďalej som prekvapený, že sme do týchto spotrebných daní nedali lieh a všeobecne. Dali sme pivo a preskočili sme kopu iných komodít, ktoré tam mohli byť. A som takisto presvedčený, že v priebehu veľmi krátkeho času dôjde opäť k ďalšej úprave daní z tabakových výrobkov, lebo, bohužiaľ, inej cesty niet, taká bude. Som ochotný sa vsadiť, že to tak bude. Dokážem povedať dokonca príklad pri týchto daniach z luxusu, že kedysi vo Švédsku, aby sa zabránilo, aby sa vybrali niektoré komodity na daň z luxusu, tak sa zdanili ešte aj videokazety, pán minister. Videokazety, lebo to bol nový prvok a považovalo sa to za luxus. Určite by sme našli aj my mnoho iných nových prvkov, ktoré by sa dali považovať za luxus, kde by tí ľudia boli ochotní tú daň zniesť, ale bola by to len určitá skupina ľudí, a táto daň z luxusu by nám mohla garantovať to, že nám nestúpne cena mlieka alebo cena chleba. A myslím si, že to je dostatočný dôvod na to, aby sme sa zamysleli nad tým, že tie spotrebné dane alebo bodové dane sa dajú robiť aj trošku ináč.

K tej druhej alternatíve rozvoja podnikania, takisto som presvedčený, že, pán minister, samozrejme, vláda má predstavu, ale peniaze do podnikania však dokážeme dostať pomerne lacno dnes z peňazí, ktoré máme na dôchodkovú reformu. To sú hádam najlacnejšie peniaze momentálne, ktoré máme k dispozícii, pokiaľ teda nad nimi stále vládneme. Dokážeme ich dostať pomerne lacno z bánk, ktoré sa dnes zmenili. Ale sú tu ďalšie možnosti. Však do podnikania napr. tiež keď sa rozbieha niekde nejaká krajina a potrebuje dostať peniaze do podnikania, tak sa urobí to, že sa napr. dividendy nedania, pokiaľ sa používajú na investovanie. To znamená, prečo neurobiť ďalší krok voči podnikateľom? Nezdaniť dividendy povedzme na určitý rok, dva alebo koľko, aby mohli tieto peniaze použiť opätovne do podnikania, čo automaticky vytvára nové pracovné príležitosti a rozbeh výroby. Ja si myslím, že o tom určite pán minister vie, lebo toto je jedna z vecí, ktoré sa normálne vonku používajú.

To ďalšie, čo nám tu chýba v našej republike, čo sa týka, opakujem, stále k tomu bod 2 rozbehnutie výroby a rozvojových programov, je napr. rozbehnúť burzu cenných papierov. Však toto je jediná alternatíva na rôzne tie fondy DRUKOS, BMG, AGV a pod., lebo ľudia v normálnej, prirodzenej túžbe dostať zo svojich peňazí viac, ako je tých pár percent v banke, chcú investovať do niečoho, len nevedia kam. A nato, aby vedeli kam, musí byť vytvorená normálna funkčná burza cenných papierov, ktorá je pod kontrolou štátu a ktorá funguje. Niekde si dvaja-traja hráči hrajú medzi sebou a potom kontrolujú celý trh. Zasa som presvedčený, že to nehovorím nič nové, rozhodne nie pre pána ministra, možnože pre niektorých poslancov, ktorí nie sú celkom zbehlí v ekonómii.

Čo sa týka dane z minerálnych olejov, ja by som si dovolil podať pozmeňujúci návrh, ale ešte by som odôvodnil, alebo aspoň vysvetlil jednu vec, ktorá bude v odôvodnení, a to je, že v odôvodnení mám uvedené, že by som chcel, aby sa použili tieto peniaze na priepustnosť našich ciest, ktorá je čím ďalej nižšia, výstavba diaľnic ide pomaly a môžeme predpokladať, že keď sa dostatočne rýchlo neurobí zásah do cestnej infraštruktúry, tak naša doprava v krátkom čase skolabuje. Ja si myslím, že to vidíte všetci na cestách, keď idete do práce, koľko ráz sa už ani cez Bratislavu nedá dostať napriek tomu novému obchvatu, ktorý je urobený, stačí jedna jediná malá havária a sme v parlamente o pol hodiny alebo o trištvrte hodiny neskôr, tí, čo cestujeme.

Ja mám aj na toto nápad a myslím si, že jednoduchý a ľahko realizovateľný, a preto by som navrhoval, aby tie peniaze, čo dostaneme z tých minerálnych olejov, aspoň jeden rok, aby sme ich použili na zlepšenie prejazdnosti našich ciest. Na zlepšenie prejazdnosti navrhujem toto: Každý z nás pozná predbiehacie pásy, ako sa ide hore kopcom, pre pomalé vozidlá. Toto sa dá za veľmi lacný peniaz v porovnaní s diaľnicami urobiť na celom Slovensku. Poviem, obyčajný úsek medzi Žilinou a Martinom, keď sa ide po tých, však to každý poznáte alebo väčšina z vás, ja som si ten úsek iks ráz prešiel, bez nejakých veľkých nákladov nie je problém každé 2 km, 3 km urobiť 300-metrový predbiehací pás, kde sa pomalé autá odstavia, rýchle predídu. Znížime tým nehodovosť, zvýšime prejazdnosť Slovenska, znížime spotrebu pohonných hmôt, zlepšíme tým bilanciu štátneho rozpočtu, keď znížime spotrebu pohonných hmôt atď.

Tak preto by som apeloval na všetkých, teda v prvom rade teraz na pána ministra, aby sa nad týmto vláda zamyslela a aby sme aspoň takéto niečo spravili. Nehovorím, že Žilina, Ružomberok, ale na celom Slovensku, aj na tých rovných cestách stačí, aby sa tam objavili dve pomalé autá, a už tam kľučkujeme medzi tým a robíme si sami sebe problémy, robíme druhým ľudom problémy, prichádzajú ľudia o životy, rodiny prichádzajú o životy a prichádzame o deti.

Tak ešte dovoľte, aby som na záver podal môj pozmeňujúci návrh a slečny poslankyne Editky Angyalovej k návrhu zákona č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov. Navrhujem, aby sa výnos z tohto zvýšenia spotrebnej danej v plnej výške tento rok použil na výstavbu rýchlostných komunikácií alebo na úpravu prejazdnosti našich ciest. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Hanzel bol posledným poslancom prihláseným písomne do rozpravy. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť ešte k rozprave?

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Dovoľte mi stručne sa vyjadriť k návrhom, ktoré boli podané.

Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec Maxon, že chýba analýza dôsledkov, tá analýza je najdôležitejšia z hľadiska vývoja inflácie, pretože zvýšenie alebo skoršie zvýšenie spotrebných daní bude mať za následok vyšší rast cien. Ale analýza ukazuje, že napriek tomuto pôvodne nepredpokladanému zvýšeniu spotrebných daní k 1. 7., resp. 1. 8., celková predpokladaná miera inflácie v tomto roku nebude vyššia, ako bola tá, ktorú sme predpokladali v návrhu štátneho rozpočtu bez tohto zvyšovania spotrebných daní. To je, myslím si, podstatné aj z hľadiska podnikateľského prostredia, aj z hľadiska dôsledkov týchto zmien.

Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec Hanzel, ja musím povedať, že veľmi oceňujem taký vecný, konštruktívny charakter tých jeho príspevkov, aj snahu hľadať riešenia v oblastiach, ktoré sú problémom. Čiže ja súhlasím s tým, že napríklad to, čo ste hovorili v tej cestnej doprave, tak je a možno by to naozaj mohlo pomôcť, ale nemôžem súhlasiť s tým účelovým viazaním daňových príjmov. Asi by sme si mali uvedomiť, že týmto nejakým účelovým viazaním nebude viac prostriedkov, hej. To je stále ten istý balík prostriedkov. A ak sú veci, a tieto napr. možno sú, ja nevylučujem, že áno, kde by to malo byť prioritou, tak je to však priorita, o ktorej by mala rozhodovať vláda a nemali by byť navždy určené takto priority, lebo zákony sa nerobia, alebo nemali by sa robiť na pár týždňov alebo mesiacov. Čiže nie je dobré zákonmi určovať a viazať účelové použitie na nejaké priority, aj keď tým nevylučujem, že tie priority, ktoré ste pomenovali, môžu byť veľmi účelné a opodstatnené a odôvodnené. Ale chcem povedať, že koncepcia daňovej reformy je postavená, práve to, čo ste povedali na príklade tých podnikov, že treba aj sporiť výdavky, aj prijímať nejaké rozvojové plány, tá daňová reforma má byť práve silným stimulom pre vyšší a udržateľný ekonomický rast, pre vyšší prívod investícií, pre vyššiu tvorbu pracovných príležitostí, ak k znižovaniu výdavkov dochádza. Nechcem tu teraz zdržiavať tým, kde, aj keď iste sú rezervy, mohlo by sa postupovať aj rýchlejšie.

Ale k pozmeňujúcim návrhom chcem povedať, že neodporúčam schváliť tie pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesli pán poslanec Maxon, pán poslanec Karlin a pán poslanec Hanzel. Odporúčam schváliť tie dva pozmeňujúce návrhy, ktoré prijal gestorský výbor. Jeden sa týka odpočtov a zdaňovania pri zelenej nafte pri podnikateľských subjektoch, ktoré ukončili svoju činnosť, a druhý sa týka účinnosti tohto zákona nie od 1. 7., ale od 1. 8.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

Budeme pokračovať ďalším bodom programu, a to druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona máte ako tlač 271, spoločnú správu výborov ako tlač 271a.

Poprosím pána ministra financií, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty na jeho druhé čítanie.

Tento návrh navrhuje zjednotenie sadzby dane z pridanej hodnoty na 19 % v súlade s programovým vyhlásením vlády a s koncepciou daňovej reformy s účinnosťou tohto kroku od 1. 1. budúceho roka a zároveň navrhuje zlaďovanie tohto zákona aj s európskou legislatívou, so 6. smernicou, čo sa týka napr. zdaňovania zálohových platieb.

Prebehla pomerne široká diskusia v gestorskom výbore, kde vlastne súhlasíme s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli, sú predložené gestorským výborom, a okrem toho ešte ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú špecifického daňového režimu pri cestovných kanceláriách a potom istých špecifík pri lízingových spoločnostiach a pri energetických podnikoch. Sú to technické záležitosti, ktoré zlepšujú vlastne ten mechanizmus výberu a administrácie tejto dane. Takže s týmito pozmeňujúcimi návrhmi odporúčam Národnej rade tento návrh zákona schváliť.

Ďakujem pekne.