R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem, pani podpredsedníčka.
Vážená pani poslankyňa, i keď v znení vašej otázky nie je uvedený názov mesta, ktorého sa otázka týka, podľa obsahu predpokladám, že ide o Nám. SNP v Banskej Bystrici.
Námestie SNP je situované na území pamiatkovej rezervácie. Mnohé objekty stojace na námestí sú chránené aj ako nehnuteľné národné kultúrne pamiatky. Pomník oslobodenia mesta Červenou armádou je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou. Priznávam sa, že nemám správy o tom, že by sa pomník v súvislosti s návštevou Svätého otca mal z námestia premiestniť, či odstrániť. Navyše, nateraz nepadlo rozhodnutie, kde v Banskej Bystrici stretnutie Svätého otca prebehne. Odstránenie pomníka však nepovažujem za reálne.
Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu nehnuteľnú národnú kultúrnu pamiatku alebo jej súčasť možno premiestniť iba na základe rozhodnutia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky po predchádzajúcom vyjadrení obce, t. j. v prípade predmetného pomníka mesta Banská Bystrica. Telefonicky som požiadal Pamiatkový úrad Slovenskej republiky o informáciu, či dostali žiadosť o vydanie takéhoto rozhodnutia. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky takúto žiadosť neeviduje. Ani ministerstvo kultúry nedostalo žiadny podnet, z ktorého by vyplýval zámer odstrániť pamätník z Námestia SNP.
Pamätník nie je chránený len podľa zákona č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu, ale podlieha tiež ochrane podľa zákona č. 441/2002 o vojnových hroboch a podľa medzinárodného dohovoru Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o hroboch padlých vojakov a civilných obetí vojny, ktorá sa vzťahuje aj na pamätníky.
Znova teda opakujem, nepredpokladám, že by niekto uvažoval o jeho odstránení, tobôž nie v súvislosti s návštevou pápeža Jána Pavla II., ktorý je známy aj svojou účasťou v protinacistickom odboji.
Ďakujem, pani podpredsedníčka.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán minister.
Nechcem doplňujúcu otázku. V prvom rade sa vám chcem poďakovať za to, že ste doplnili Banskú Bystricu, prepáčte. Áno, samozrejme, že ide o toto mesto. Vaša odpoveď ma plne uspokojila, ale môžem vám povedať, že toto nie je prvý prípad. Ja som čerpala z internetu, z novinového teletextu, kde vyšla táto správa, ale viem, že takéto snahy v Banskej Bystrici už v priebehu ostatných 10 rokov sa opakovali niekoľkokrát. Vopred vám ďakujem za to, že budete túto národnú kultúrnu pamiatku chrániť.
Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán minister? Ďakujem, pán minister.
Tretiu otázku položil pán poslanec Jozef Hurban ministrovi vnútra Vladimírovi Palkovi: "Pán minister, splnili si už poisťovne svoju povinnosť, ktorá im vyplýva z § 30 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a ak nie, aký bude ďalší postup vášho ministerstva?"
Pán minister vnútra Vladimír Palko.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, do včerajšieho dňa si poisťovne svoju povinnosť, ktorá im vyplýva z § 30 zákona č. 95 o poisťovníctve, nesplnili a nepoukázali na osobitný účet ministerstva vnútra žiadané prostriedky. Za účelom prijatia nápravy listom ministra vnútra bol upozornený Úrad pre finančný trh na porušenie zákona zo strany poisťovní a na vyvodenie patričných opatrení zo strany úradu. Úrad má možnosť odobrať poisťovniam licenciu, resp. uložiť finančnú pokutu do výšky 20 mil. korún. Okrem toho si budeme toto plnenie vymáhať súdnou cestou. Legislatívny a právny odbor ministerstva pripravuje podanie žaloby na príslušné súdy.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Hurban - doplňujúca otázka.
J. Hurban, poslanec: Áno, ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Ja by som chcel iba pripomenúť, že k 31. 12. minulého roka táto suma bola takmer 457 mil. korún. A ak by sme mali prijať argumenty poisťovní, ktoré uvádzajú v žalobe, ktorú dali na Okresný súd Bratislava I., kde hovoria o tom, že § 30 uvedeného zákona je nezrozumiteľný, alebo poisťovne považujú predmetné ustanovenie v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, potom naozaj v tomto štáte by nemusel nikto dodržiavať zákony, a teda aj napríklad vlastníci motorových vozidiel by si asi mohli povedať, že neuzavrú zmluvy o povinnom zmluvnom poistení, hoci im to ukladá zákon.
Pripomínam, že tieto prostriedky ministerstvo vnútra prerozdeľuje hasičským jednotkám a zložkám záchrannej zdravotníckej služby na úhradu nákladov spojených s obstarávaním, údržbou a prevádzkovaním prostriedkov na záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave. Chcem tým len pripomenúť, že je to veľmi dôležitý problém a prostriedky, ktoré tvoria prakticky 1/3 rozpočtu týchto jednotiek im, samozrejme, chýbajú. Podľa mojich informácií ich používajú predovšetkým na nákup záchranných prostriedkov a techniky, ktorá slúži na tieto účely.
Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán minister, budete reagovať?
V. Palko, minister vnútra SR: Pán poslanec, neostáva mi iné len súhlasiť. Ministerstvo bude o tieto peniaze bojovať všetkými právnymi prostriedkami.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujeme, pán minister.
Ďalšia otázka je adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva SR pánu ministrovi Nemcsicsovi, adresoval ju poslanec Jozef Hurban a pýta sa: "Pán minister, podporí vaše ministerstvo investičné aktivity spoločnosti Whirpool Slovakia, ktoré smerujú k vytvoreniu 700 až 800 nových pracovných miest v Poprade v horizonte 1,5 až 2 roky?"
R. Nemcsics, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo hospodárstva ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach týkajúcich sa stratégie rozvoja hospodárstva a podnikania zastupuje Slovensko vo vzťahu k zahraničným investorom a už v minulosti sme podporili aktivity špeciálne spoločnosti Whirpool Slovakia. Ministerstvo hospodárstva na základe žiadosti Whirpool Slovakia, a. s. zo dňa 15. 3. 2000 pripravilo materiál na rokovanie vlády. Na základe tohto rokovania a na základe uznesenia z neho, bolo to uznesenie č. 354 z 24. mája o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov, vydalo osvedčenie, že stavba, rozšírenie výroby a súčiastkovej základne Whirpool Slovakia, a. s. v Poprade, ktorej cieľom bolo rozšírenie kapacity vtedajšej výroby na výrobu až 1 100 kusov automatických práčok ročne, v rámci ktorej sa vybudovali kapacity na zabezpečenie súčiastkovej základne na výrobu automatických práčok na Slovensku, je významnou investíciou, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Poskytovanie konkrétnych druhov investičných stimulov pre investorov upravujú niektoré zákony, ja spomeniem niektoré z nich. Je to zákon č. 366 o daniach z príjmov, zákon č. 387 o zamestnanosti, zákon č. 193 o podpore na zriadenie priemyselných parkov, rovnako zákon č. 565 o investičných stimuloch, ktorý vytvára možnosť poskytnúť stimuly investorom, ktoré sú porovnateľné so stimulmi okolitých krajín a ktoré sú v súlade s legislatívou Európskej únie a v neposlednej miere je to zákon o štátnej pomoci č. 231, ktorý upravuje poskytovanie priamej a nepriamej formy štátnej pomoci.
Na podporu investovania a teda aj priamym zahraničným investíciám prispieva zákon 175 o niektorých opatreniach, týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov, a ten nadobudol účinnosť v roku 1999. Upravuje zjednodušenie a urýchlenie usporiadania vlastníckych vzťahov a rôzne ďalšie náležitosti a chcem pripomenúť, že za významnú investíciu sa považuje stavba určená na výrobu pri investičných nákladoch najmenej 1 mld. Sk, ktorej plánovaný objem výroby alebo zamestnanosť sú národohospodársky významné a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, tak ako to bolo v prípade spoločnosti Whirpool Slovakia.
K samotnému vstupu zahraničných investorov na Slovensko pokladám za dôležité uviesť, že pri vypracúvaní žiadostí o poskytnutie investičných stimulov podľa všetkých tých uvedených zákonov ministerstvo hospodárstva odporúča zahraničným investorom aktívne spolupracovať s agentúrou SARIO, ktorej hlavnou činnosťou je napomáhať zahraničným investorom a o tom boli zástupcovia tohto investora, teda Whirpool Slovakia písomne informovaní.
Chcem povedať, že zástupcovia spoločnosti Whirpool Slovakia boli na rokovaní u nás na ministerstve hospodárstva práve minulý týždeň a mali predstavu o tom, že vláda im pomôže pri následnom rozvoji alebo investícii a bude deklarovať túto pomoc vo forme zmluvy medzi investorom a vládou. Takáto cesta nie je možná. Vysvetlili sme si tieto postoje a dohodli sme sa na tom, že akonáhle naše ministerstvo dostane regulárnu žiadosť o poskytnutie investičného stimulu, podľa všetkých tých uvedených zákonov, ktoré som citoval, vyvinieme maximálne úsilie o skrátenie lehoty administrácie potrebnej na vybavenie žiadosti a jej následné predloženie do vlády.
Podotýkam, že schválenie investičných stimulov podľa uvedených kritérií a zákonov je nakoniec v kompetencii vlády Slovenskej republiky. Takže takto sme postupovali aj v tomto prípade na základe osobného rokovania spred niekoľkých dní a dohodli sme sa na tom, že toto je forma, akou môžeme dospieť k podpore investičných aktivít spoločnosti Whirpool Slovakia.
Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Hurban, chcete reagovať?
J. Hurban, poslanec: Áno. Ďakujem pekne, pán minister.
Ja nemám doplňujúcu otázku. Chcel by som iba pripomenúť, samozrejme, že okresy Kežmarok, Levoča, Stará Lubovňa, Poprad patria k regiónom s veľmi vysokou mierou nezamestnanosti a teda akékoľvek vytváranie nových pracovných miest v tomto regióne je nesmierne dôležité. Spoločnosť Whirpool Slovakia je na slovenskom trhu už takmer 11 rokov a je to jeden stabilizujúci prvok v našej ekonomickej oblasti a nielen v tom, ale je to aj veľmi dôležitý exportér, pretože 95 % svojej produkcie vyváža. Tak ako ste hovorili, táto firma je pripravená v priebehu 1,5 až 2 rokov zdvojnásobiť svoju produkciu, čo znamená vytvorenie ďalších 700 až 800 pracovných miest.
Samozrejme, viem, že zástupcovia Whirpool Slovakia absolvovali rokovanie aj s vami, okrem iného aj s ministrom životného prostredia, s ministrom financií a že tieto rokovania boli veľmi konštruktívne a produktívne a že bola prisľúbená pomoc. Preto chcem oceniť aj vašu snahu. Viem, že sa chystáte aj na návštevu Whirpool Slovakia a budete rokovať v tejto veci, aby spoločnosť Whirpool Slovakia mohla ďalej rozširovať výrobu na Slovensku.
Takže ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán minister, už nebudete reagovať?
R. Nemcsics, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ja len doplním, že naozaj je jednou z priorít nášho záujmu objem výroby, ktorý Whirpool Slovakia chce z okolitých štátov stiahnuť smerom na Slovensko. Je to pomerne významné, lebo tento výrobca sa stane najväčším výrobcom tohto druhu bielej techniky v štátoch strednej Európy, čiže zaradí sa aj medzi významných exportérov. Rovnako je to posilnenie výroby, zvýšenie približne o 700 až 800 pracovníkov je v rámci regiónu významné. Takže z tohto pohľadu k tomu pristupujeme na základe osobných rokovaní.
Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujeme, pán minister.
Poslanec Vladimír Ďaďo sa obrátil na ministra školstva Martina Fronca: "V obci Petkovce sa nachádza nevyužitá škola v prírode. Obec by daný objekt vedela využiť pre vlastné potreby, ale objekt je vo vlastníctve okresného úradu, ktorý nevie nájsť systém prevodu. Žiadam o prijatie takých opatrení, ktoré tento problém vyriešia v prospech obce Petkovce".
M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem.
Vážená národná rada, vážený pán poslanec, tak ako hovoríte, škola v prírode v obci Petkovce nie je vedená v zmysle § 6 zákona 542 v znení neskorších predpisov v sieti škôl a školských zariadení. Zo siete škôl a školských zariadení bola vyradená 31. 8. 1998, a teda nie je školským zariadením ani podľa zákona č. 29 o sústave základných a stredných škôl, známeho ako školský zákon. Dňom 1. 7. 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 416 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého zriaďovateľská funkcia k školám v prírode prešla na príslušný vyšší územný celok. V tomto prípade však, ako už bolo uvedené, predmetná škola v prírode nie je vedená v sieti škôl a školských zariadení, v dôsledku čoho budova bývalej školy v prírode zostala naďalej v pôsobnosti okresného úradu. Hospodárenie okresných úradov vrátane správy nehnuteľností a nakladanie s nimi upravuje zákon č. 222 v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého o prípadnom prechode vlastníctva k nehnuteľnosti z vlastníctva okresného úradu do vlastníctva obce alebo o prípadnom nájme nehnuteľnosti pre potrebu inej právnickej osoby môže rozhodnúť len tento okresný úrad.
Z uvedeného teda vyplýva, že v súčasnosti nie je v možnostiach ministerstva školstva rozhodovať o spôsobe a nakladaní s majetkom v správe okresného úradu, a to ani v tom prípade, ak by išlo o majetok, ktorý slúži na výchovno-vzdelávací proces a činnosti s ním súvisiace. O zriadení správy k tomuto majetku, resp. prechode vlastníctva k tejto nehnuteľnosti zo správy okresného úradu môže rozhodnúť len okresný úrad, samozrejme, za predpokladu dodržania príslušných ustanovení zákona č. 222/1996 Z. z.
Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Ďaďo, chcete reagovať?
V. Ďaďo, poslanec: Pán minister, ďakujem za odpoveď. Aj keď v podstate problém Petkoviec sme týmto nevyriešili, budem jednak občanov informovať, pretože je to dosť závažný problém a jednak budeme musieť urobiť aj z našej strany smerom k iným rezortom také kroky, kde tento problém dokážu vyriešiť, pretože je zbytočné nechať taký objekt, aký je v Petkovciach, bez využitia.
Ďakujem vám.
M. Fronc, minister školstva SR: Dovolím si zareagovať ešte veľmi krátko. V súvislosti so súčasne prebiehajúcou reformou štátnej správy budú sa meniť viaceré zákony a tým sa bude hýbať aj s majetkom okresných úradov, čiže následne potom je pravdepodobne možnosť s tým čosi urobiť.
Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa Mária Sabolová sa pýta podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Roberta Nemcsicsa: "Aké podmienky ste uviedli do rozhodnutí o privatizácii zdravotných zariadení, ktorými ste odporučili Fondu národného majetku pripraviť dohody (zmluvy) na transformáciu 38 privatizačných projektov?"
R. Nemcsics, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozhodnutiach o privatizácii zdravotníckych zariadení a časti zdravotníckych zariadení vydaných vládou Slovenskej republiky a ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku 38 základným privatizačným projektom zdravotníckych zariadení a ich častí zaradených do druhej etapy privatizácie sú pre nových nadobúdateľov určené tieto podmienky.
Pri spôsobe privatizácie priamym predajom sú také platobné podmienky, že je to zaplatenie celej kúpnej ceny jednou splátkou do 30 dní odo dňa účinnosti zmluvy o predaji a tiež sú tam aj ďalšie podmienky predaja v nasledujúcom znení: že Fond národného majetku v zmluve o predaji zdravotníckeho zariadenia dohodne s kupujúcim v súlade s ustanovením § 610 osobitné dojednanie a to, že nadobúdateľ jednak berie na vedomie, že predajom sú dotknuté nehnuteľnosti zaradené do celej siete zdravotníckych zariadení, ktorá sa zabezpečuje v zmysle zákona 277 a zaväzuje sa tieto nehnuteľnosti užívať na účely zabezpečovania zdravotníckej starostlivosti v rozsahu a náplni činnosti tak, ako bola vlastne poskytovaná pri prechode vlastníckych práv. Lehota trvania tohto záväzku sa dohodne vždy na dobu neurčitú.
Ďalej je tam znenie, že zmenu alebo čiastočný zánik záväzku uvedeného v prvom bode môže vlastník vykonať iba po predchádzajúcom vyjadrení miestneho orgánu správy na úseku zdravotníckej starostlivosti a následne so súhlasom ministerstva zdravotníctva. Nesplnenie dohodnutého záväzku uvedeného v úvode je dôvodom na odstúpenie od zmluvy zo strany predávajúceho. Dodržiavanie týchto podmienok a tohto rozhodnutia kontroluje samotné ministerstvo zdravotníctva a pri zistení porušenia odovzdá následne podklady Fondu národného majetku na ďalšie konanie s jednoznačným návrhom na odstúpenie zmluvy.
V prípade, že novým nadobúdateľom zdravotníckeho zariadenia nie sú zdravotnícki pracovníci, ktorí pracovali v privatizovanom zariadení do jeho privatizácie, je v tomto rozhodnutí o privatizácii určená pre nadobúdateľa ďalšia podmienka, a tá spočíva v tom, že bude v zmluve o predaji zaviazaný uzatvoriť nové nájomné zmluvy na prenájom doteraz prenajatých častí nehnuteľnosti (miestností) so zdravotníckymi pracovníkmi alebo fyzickými osobami, alebo právnickými osobami, to je podľa momentálnej situácie, ktorí práve v čase predaja zdravotníckeho zariadenia poskytovali zdravotnú starostlivosť ako štátne alebo neštátne zdravotnícke zariadenia.
V tých rozhodnutiach je tiež upravené právo Fondu národného majetku na odstúpenie od zmluvy v prípade, že kupujúci nesplní záväzky a povinnosti vyplývajúce z takto koncipovanej zmluvy. Chcem povedať, že obdobne sú určené podmienky pre nových nadobúdateľov - obce v rozhodnutiach o privatizácii zdravotníckych zariadení a ich častí bezodplatným prevodom na obec. Tam je rozdiel vlastne len v použití názvu "zmluva o prevode", nie "zmluva o predaji" a v tom, že podmienka o povinnosti nadobúdateľa uzatvoriť nájomné zmluvy so zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí poskytovali zdravotnícku starostlivosť v privatizovanom zariadení v čase jeho prevodu, je určená v každom rozhodnutí o bezodplatnom prevode.
Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Jednu krátku otázku by som chcela položiť. Ďakujem pekne za odpoveď. Myslím si, že tieto zmluvy alebo rozhodnutia a odporúčania na podmienky sú už dnes oveľa lepšie pripravené, ako boli v minulosti. Poznáme ten prípad, ktorý bol aj v parlamente, kde v zmluve pri predaji zariadenia neboli tieto garancie pre súčasného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - to bolo v obci Palín. Myslím si, že to bola veľká kauza.
Ale chcem sa spýtať, pán minister, či je možné dostať zoznam žiadateľov o privatizáciu k jednotlivým zdravotníckym zariadeniam. Čiže máme tých 90 alebo 38 zvyšných, rada by som teda videla, kto požaduje privatizáciu alebo odpredaj týchto zariadení, pretože sú to veľakrát spoločnosti, ktoré okrem zdravotnej činnosti alebo prevádzky zdravotnej starostlivosti majú nesmierny rozsah a záber z inej podnikateľskej činnosti a stáva sa, že zariadenia, ktoré prejdú, sú transformované, neslúžia v plnej miere na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale skôr slúžia na podnikateľský zámer a čiastočne len na zdravotnícke služby. A preto som rada, že tie podmienky sú takto koncipované a budem rada, ak dostanem tiež písomnú odpoveď v tejto veci.
Ďakujem veľmi pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán minister.
R. Nemcsics, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Ide teda o zoznam uchádzačov o jednotlivé zdravotnícke zariadenia. Preverím, predpokladám, že tu nejde o utajované skutočnosti. Pokiaľ to tak je, tak nie je problém, aby sme vám ten zoznam poskytli v plnom rozsahu.
Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa Sabolová sa ďalej pýta ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca: "Je stanovená vo vyhláške č. 40/1997 špecializácia pre lekára - garanta pre hospicovú starostlivosť?"
Ministra Zajaca zastupuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Kaník.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.
Vážená pani poslankyňa, špecializácia pre lekárov neurčuje vyhláška č. 40/1997, tá hovorí o štandardoch pre minimálne personálne a materiálno-technické vybavenie niektorých druhov zdravotníckych zaradení, ale nariadenie vlády č. 157/2002 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve. Špecializácia pre lekárov - garantov pre hospice a paliatívnu starostlivosť je paliatívna medicína, ale tá sa v nej nenachádza. Podľa odporúčaní Rady Európy však plánujeme doplniť do kategórie lekár paliatívnu medicínu ako certifikovanú pracovnú činnosť nad základné špecializačné odbory neurológia a vnútorné lekárstvo. Zároveň kategória sestra by sa doplnila o paliatívnu starostlivosť ako spoločnú certifikovanú pracovnú činnosť.
Ďakujem. To je všetko.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa, chcete ešte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán minister. Opäť tu chýba pán minister zdravotníctva. Áno, ja beriem tú odpoveď, aj číslo vyhlášky, ale, bohužiaľ, pri mojej poslaneckej práci som sa stretla s takto neodborným výkladom pracovníkov, ktorí majú na starosť zdravotnú starostlivosť v samosprávnych krajoch.
Je na škodu veci, že ak hovoríme dnes o paliatívnej starostlivosti, ako zaznelo vo vašej odpovedi, že ešte len teraz podľa európskych noriem niečo prichystáme. Bola by som veľmi rada, ak by pán minister vydal čím skôr vyhlášku alebo novelu vyhlášky, kde sú títo garanti uverejnení, pretože dnes sa rozbieha sieť hospicovej starostlivosti a bolo by dobré, aby nemali poskytovatelia v neštátnych subjektoch problémy s úradníkmi.
Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán minister, budete reagovať?
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Odovzdám tieto poznatky ďalej.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujeme.
Pani poslankyňa Bollová sa pýta ministra kultúry Rudolfa Chmela: "Spadá ochrana kultúrnych pamiatok do rezortu MK SR? Riaditeľa Pamiatkového ústavu menuje minister. Sledujete ohrozenie národnej kultúrnej pamiatky - Múzeum SNR na Myjave, resp. narúšanie chráneného územia v jeho okolí pripravovanou výstavbou supermarketu Billa a ako prispejete k jeho ochrane?"
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem, pani podpredsedníčka.
Vážená pani poslankyňa, odpoveď na vašu otázku je zaiste kladná. Ochrana kultúrnych pamiatok naozaj spadá do kompetencie rezortu ministerstva kultúry. Ministerstvo je ex offo ústredným orgánom štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu. Prvostupňovým správnym orgánom na ochranu pamiatkového fondu v meste Myjava je Krajský pamiatkový úrad v Trenčíne, ktorý v súčasnosti vedie správne konanie vo veci žiadosti mesta Myjava na umiestnenie obchodného centra Billa so zázemím parkoviska a prístupovej cesty v ochrannom pásme národnej kultúrnej pamiatky Múzea SNR. Zámer mesta Myjava umiestniť na pozemku ochranného pásma obchodné zariadenie bol opakovane odmietnutý príslušným orgánom štátnej pamiatkovej starostlivosti Okresným úradom v Myjave už v roku 2001 a 2002. Zámer mesta je v rozpore s nariadením ONV v Senici o vyhlásení ochranného pásma národnej kultúrnej pamiatky Pamätný dom SNR v Myjave zo 6. októbra 1989, ktoré určilo ochranné pásmo za územie na zázemie a dotvorenie areálu národnej kultúrnej pamiatky.
Opakovaná žiadosť mesta Myjava z 15. 5. 2003, ktorej predchádzalo doručenie začatia stavby pre spoločnosť Billa, je predmetom posudzovania príslušného prvostupňového orgánu na ochranu pamiatkového fondu Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne.
Vo veci bolo 15. 5. 2003 začaté správne konanie. 20. 5. 2003 bola na mieste zvolaná odborná metodická komisia, ktorá je poradným orgánom riaditeľky Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne. Prítomní konštatovali, že umiestnenie obchodného zariadenia v požadovanom rozsahu je v rozpore so záujmami ochrany pamiatkového fondu. Krajský pamiatkový úrad v Trenčíne v súčasnosti spracúva rozhodnutie k zámeru mesta. Toto rozhodnutie bude záväzné. Ak by sa niekto voči nemu odvolal, ministerstvo kultúry môže následne zasiahnuť. Môžem vám sľúbiť, že tak urobím.
Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Bollová, nechcete reagovať? Ďakujeme, pán minister.
Pani poslankyňa Sabolová sa ďalej pýta podpredsedu vlády a ministra hospodárstva SR Roberta Nemcsicsa: "Aké garancie dávate poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zariadeniach, ktoré ste odporúčali Fondu národného majetku za transformáciu, resp. privatizáciu?" Pravdepodobne na transformáciu, resp. privatizáciu.
R. Nemcsics, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne.
Vážené pani poslankyne, poslanci, pani poslankyňa, z otázky nie je celkom zrejmé, garancie akého druhu máte na mysli. Ale v priebehu privatizačného procesu zdravotníckych zariadení poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v týchto zariadeniach deklarovali predovšetkým obavy z toho, mám pocit, že tam smeruje tá otázka, či budú môcť výkony zdravotnej starostlivosti naďalej prevádzať v pôvodných priestoroch.
V tejto súvislosti chcem uviesť, že pri predajoch zdravotníckych zariadení uskutočnených v rámci prvej a druhej etapy privatizácie v zdravotníctve sa v rozhodujúcej, musím povedať, v rozhodujúcej väčšine prípadov novými nadobúdateľmi týchto zariadení stali zdravotnícki pracovníci, ktorí už poskytovali zdravotnícku starostlivosť v konkrétnych privatizovaných zariadeniach, a to väčšinou boli spoločnosti, ktoré boli založené týmito zdravotníckymi pracovníkmi, aj keď v ojedinelých prípadoch naozaj išlo o fyzické osoby.
V prípadoch, keď novým nadobúdateľom zdravotníckeho zariadenia sa nestali "domáci zdravotnícki pracovníci", tak sa v súlade s možnosťami danými platnými právnymi predpismi uplatňovala v rozhodnutiach o privatizácii zdravotníckych zariadení podmienka pre nového nadobúdateľa uzatvoriť nájomné zmluvy na prenájom ambulancií a lekární so zdravotníckymi pracovníkmi, to znamená fyzickými alebo právnickými osobami, ktorí práve v čase predaja zdravotníckych zariadení už poskytovali zdravotnú alebo aj lekárenskú starostlivosť v tomto zariadení. Takže je to implementované do tých zmlúv.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa - doplňujúca otázka.
Prosím, zapnite mikrofón pani poslankyni Sabolovej.
M. Sabolová, poslankyňa: Len veľmi krátko, pán minister. Pýtam sa na to preto, lebo poznám konkrétny prípad z mesta Košice pri privatizácii Polikliniky Košice-okolie, dvoch zariadení na Bielej a na Mlynskej ulici, kde tieto dva objekty sprivatizovalo vydavateľstvo zo západného Slovenska, teraz si neviem rýchlo spomenúť na meno, proste tu zo západu, z Holíča, myslím. A mám taký dojem, že v daných objektoch zostane minimálna zdravotná starostlivosť, ale poskytovateľom budú slúžiť na podnikateľské účely tieto priestory. Pričom sú v centre mesta, sú lukratívne.
Čiže bolo potrebné dopredu doriešiť vecné bremeno, aby mohli ostať v tých priestoroch, v ktorých poskytovali tieto služby, a poskytujú sa im niekedy priestory, ktoré nevyhovujú tej činnosti, ktorú vykonávajú. A len preto, aby mohli ostať na tej istej adrese a nemali iné problémy pri vybavovaní licencie, prijímajú aj nie celkom vhodné priestory. Čiže bolo by dobré, aby aj táto vec bola zohľadnená, kto je ten, kto privatizuje tieto zariadenia, aby garantoval zdravotnú starostlivosť a výkony, ktoré majú poskytovať obyvateľom.
Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán minister, budete reagovať?
R. Nemcsics, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: No, tak má to súvislosť aj s predchádzajúcou otázkou, na ktorú som odpovedal.
Iste je veľmi ťažké, je to proces privatizácie, čiže kontrolovať nového nadobúdateľa neobmedzene, aký má úmysel, je veľmi ťažké, alebo či splní ten úmysel, ktorý deklaruje, je veľmi ťažké. Našou snahou - ja nechcem teraz hovoriť za prípady, ktoré boli v minulosti, chcem hovoriť o tom, ako postupujeme alebo budeme postupovať v budúcnosti -, tak našou snahou je v súlade s nejakými predstavami ministerstva zdravotníctva o poskytovaní zdravotníckych služieb na príslušnom území sa rozhodovať práve v procese tejto privatizácie a dávať do zmlúv tieto podmienky, resp. "vecné bremeno" takéhoto charakteru tam, kde z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti niet inej alternatívy alebo kde sa to javí ako užitočné alebo nevyhnutné.
Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zostali, pretože zastupujete ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča, ktorého sa pán poslanec Blanár pýta:
"Ako postupuje vaše ministerstvo v spolupráci s Poľskou republikou, týkajúcej sa prepojenia diaľnice D3 s Poľskou republikou v zmysle platného memoranda medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou? Čas na jeho naplnenie sa kráti a nie je stále známy postup vášho ministerstva."
Skôr, pán minister, ako začnete odpovedať, poprosím o väčší pokoj v rokovacej sále.
Ďakujem pekne.
R. Nemcsics, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, poslanci, tá plánovaná diaľnica D3 v úseku Žilina a štátna hranica Slovenskej republiky a Poľskej republiky v prepojení na poľskú rýchlostnú cestu v trase Žiwiec - Bielsko-Biała v pokračovaní diaľnicou smere Katowice - Varšava - Gdańsk spolu tvoria európsky multimodálny dopravný koridor č. 6. V zmysle uzatvorenej zmluvy z 19. 7. 2001 je koniec roku 2005 stanovený na prejazd cestnej nákladnej dopravy bez obmedzenia vrátane kamiónov cez nový cestný hraničný priechod Skalité - Zwardoň v úseku medzi Žilinou a Žiwcom.
Rezort dopravy sa drží zásady koordinovaného postupu prípravy a výstavby s Poľskou stranou. Je nám známy postup výstavby nášho zmluvného partnera a je zrejmé, že dohodnutý termín nie je reálne dodržateľný tak poľskou, ako ani našou stranou. Naša strana postupuje pri príprave jednotlivých stavebných úsekov v súlade s harmonogramom v zmysle nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, schváleného uznesením vlády č. 162 z 21. 2. 2001. Na základe zmien financovania nového projektu v priemete zákona o štátnom rozpočte na rok 2003, aj v zmysle východísk štátneho rozpočtu na rok 2004 a predpokladov na roky 2005 a 2006 rezort dopravy pripravil aktualizáciu nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na rokovanie vlády. V aktualizácii sú zohľadnené možnosti financovania projektu do roku 2006. V roku 2006 sa neuvažuje so sprejazdnením úseku Čadca - Žiwiec pre kamiónovú dopravu. Pre úsek D3 Svrčinovec - Skalité sa budeme uchádzať o spolufinancovanie stavby z kohézneho fondu po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. V roku 2004 uvedieme do užívania obchvat Čadce v celkovej dĺžke 6,2 kilometra. O termínoch prípravy a výstavby úsekov na poľskom území budeme rokovať s našimi poľskými partnermi s cieľom dohodnúť čo najrýchlejší postup výstavby s následným priemetom zmeny termínu v uzatvorenej dohode. Za predpokladu zaradenia stavieb diaľnice D3 do súboru stavieb financovaných z kohézneho fondu bude možné úsek Svrčinovec - Skalité uviesť do užívania niekedy okolo roku 2008.
Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Blanár, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister. Ja by som chcel možno skonštatovať niektoré veci. Tak ako pán premiér vo svojej odpovedi môjmu kolegovi pánu Hanzelovi odpovedal, že je lepšie starať sa o výstavbu infraštruktúry, tak práve toto je téma o infraštruktúre, pretože infraštruktúra a diaľnice medzi to patria, sú vlastne tepny ekonomiky. Preto ďakujem za tieto odpovede, pretože sme dosiaľ nemali žiadne znalosti o tom, ako prebiehajú rokovania medzi Poľskou republikou a Slovenskou republikou. Teraz je mi to už jasnejšie, a preto budem veľmi očakávať aktualizáciu, ktorú pripravuje ministerstvo dopravy, akým spôsobom sa bude postupovať pri výstavbe. A je mi jasné podľa odpovede, že zrejme s Poľskou republikou už boli rokovania, ktoré jasne dospeli k tomu, že rok 2005 nebude naplnený. A podľa toho, čo ste povedali, v roku 2008 by mohlo byť prepojenie s Poľskou republikou aktuálne.
Čiže neostáva mi nič iné, len veriť, že skutočne to, čo bolo deklarované, bude mať aj reálne kontúry v zmysle dohody s Poľskou republikou, ale aj reálne kontúry v štátnom rozpočte na ďalšie obdobie, aby bolo možné spolufinancovať jednotlivé časti diaľnice tak, ako o tom hovoria predpisy o spolufinancovaní jednotlivých fondov.
Ďakujem pekne za odpoveď.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán minister, chcete reagovať?
R. Nemcsics, podpredseda vlády a minister pre hospodárstvo SR: Keďže budovanie dopravnej infraštruktúry je významným stimulujúcim efektom aj pre hospodárstvo alebo rozvoj hospodárstva krajiny, tak nezostáva mi nič iné, len súhlasiť s vami, že aj mne ostáva veriť, že to skončí tak, ako je to napísané.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Panie poslankyne, páni poslanci, čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu.
V rokovaní pokračujeme bodom
interpelácie poslancov.
Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne sa do interpelácií prihlásilo päť poslancov.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Čaplovič.
D. Čaplovič, poslanec: Milé dámy, vážení páni, interpelácia je smerovaná k pánu predsedovi vlády Slovenskej republiky, ktorý, žiaľ, momentálne nie je prítomný, ale bude mu zaslaná písomne v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda vlády, napriek tomu, že ste mi v zmysle § 130 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky neodpovedali do 30 dní na moju písomnú interpeláciu, ktorú som vám podal dňa 16. apríla 2003 prostredníctvom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky vo veci starostlivosti štátu o zahraničných Slovákov, vytvárania podmienok na zlepšenie podmienok vzťahov medzi zahraničnými Slovákmi a Slovenskou republikou a napokon aj finančného zabezpečenia IV. stálej konferencie "Slovenská republika a Slováci" a napokon aj finančného zabezpečenia ďalších aktivít, ktorá sa má konať konkrétne začiatkom júla tohto roku v Bratislave, obraciam sa na vás podľa § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky s ďalšou interpeláciou tentoraz vo veci katastrofálneho postavenia nášho nielen tzv. regionálneho školstva.
Vážený pán predseda vlády, v súčasnom období a stave vecí verejných, ku ktorým nesporne patrí aj naše školstvo, nepovažujem za potrebné interpelovať ministra školstva, ale priamo vás, pán predseda vlády. Riešenie katastrofálneho stavu si žiada zásadné, dovolím si povedať a napísať, strategické rozhodnutie. A to musí urobiť vláda Slovenskej republiky, ktorej ste predsedom. Netreba sa vyhovárať na predchádzajúcu vládu, pretože v desaťročnej existencii nášho štátu ste 5 rokov, takmer 5 rokov predsedom vlády, stojíte na čele výkonnej moci v Slovenskej republike. Situácia v našom školstve sa neustále zhoršuje. Najmä po prechode kompetencií na samosprávne orgány bez peňazí a zväčša zadlženými a havarijnými školami a školskými zariadeniami. Podobne sa to týka aj spoločenského postavenia statusu učiteľa v našej spoločnosti s poddimenzovanými učiteľskými platmi.
Prosím vás, vážený pán predseda vlády, neargumentujte mi faktom, že sa vysokoškolským pedagógom zvýšil výrazne plat. Stalo sa tak od 1. januára 2003 len preto, že vám neprešla v parlamente novela zákona o verejnej službe, kde sa zvýšenie platov odkladalo na jeseň tohto roku.
Taktiež vás prosím, neargumentujte mi tým, ako často opakovali starorežimisti, že školstvo bude mať zdroje, až keď sa naštartuje ekonomika v štáte. Táto dnes už spráchnivená téza v dnešnom modernom svete neplatí, pretože investície do vzdelania, vedy, kultúry a informačných technológií sa považujú za strategické a v priebehu niekoľkých rokov, v priebehu najneskôr 10 rokov aj vysoko návratné. Svedčí o tom napríklad 5-miliónové Fínsko, ale aj Švédsko, Írsko a Dánsko. Podobne postupujú aj susedné štáty postkomunistického bloku Maďarsko, Poľsko, Česká republika a Slovinsko.
Preto moja interpelácia znie: Vážený pán premiér, interpelujem vás vo veci vášho systematického hazardovania s budúcnosťou nášho štátu, školstva a vzdelávania, budúcnosti predovšetkým mladej generácie. Kedy rozhodnete, že ministerstvo školstva bude patriť medzi strategické ministerstvá? Aké podniknete kroky, aby sa aspoň sčasti začalo plniť aj programové vyhlásenie vlády, ktoré obsahuje, citujem, "sociálnu únosnosť vykonaných opatrení", ďalej konštatovania, že "vláda bude postupne zvyšovať prostriedky určené na zabezpečenie školstva takým podielom HDP, aby to bolo porovnateľné s krajinami EÚ a že vláda považuje za nevyhnutné vytvárať podmienky na zlepšenie spoločenského postavenia učiteľov a pracovníkov školstva". Toľko citát z programového vyhlásenia.
Aké podniknete opatrenia na oddlženie štátom delimitovaných škôl na samosprávy? Aké finančné prostriedky zabezpečíte na riadny chod škôl a školských zariadení v roku 2003? Či konečne vyčleníte v štátnom rozpočte na rok 2004 dostatočné prostriedky pre školstvo a či ponecháte zákon o verejnej službe s jeho súčasnými garanciami tarifných platov a ďalších oprávnených nárokov učiteľského stavu a navrhovaným zrušením tarifných pásiem nespôsobíte a neprehĺbite terajší chaos v našom školstve.
S úctou, poslanec Národnej rady Dušan Čaplovič. (Potlesk.)