návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov,
ktorý prerokúvame ako tlač 216.
Prosím teraz pána poslanca, aby predložený návrh zákona uviedol a pred poslancami odôvodnil. Pán poslanec, máte slovo.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážené dámy a páni, v súčasnosti mnohí študenti študujú na Slovensku za nelichotivých podmienok, ktoré sú zapríčinené najmä zlou finančnou situáciou veľkej časti obyvateľstva. Finančná záťaž študenta je daná aj zvyšujúcimi sa nákladmi za cestovné, ubytovanie, literatúru a stravné. Štát preberá podľa nášho právneho poriadku úlohu zabezpečiť rovnosť prístupu ku vzdelaniu najmä tým, že podporuje študentov z príjmovo najslabších skupín obyvateľstva. Podpora sa uskutočňuje formou poskytovania sociálnych štipendií, ak študent splní zákonom ustanovené podmienky nároku. Pri vymedzení subjektov, ktoré majú právny nárok na poskytovanie sociálneho štipendia, rozhoduje príjem spoločne posudzovaných osôb, teda rodiny, ktorých príjem nemá presiahnuť zákonom ustanovenú hranicu. Medzi takéto osoby patria študenti, ktorých rodičia sú napr. poberateľmi dôchodkov, invalidných dôchodkov alebo mzdy, ktorej výška je tak nízka, že pri prepočítaní na člena rodiny vznikne študentovi nárok na sociálne štipendium. Ďalšou veľmi významnou skupinou sú študenti, ktorých rodičia sú poberateľmi dávok sociálnej pomoci. Je veľmi ťažké kvantifikovať počet študentov, v každom prípade počet osôb, ktoré sú poberateľmi dávok sociálnej pomoci, je na Slovensku 11,5 % z celkového počtu obyvateľstva. Práve tejto skupiny sa predmetná novela zákona o životnom minime týka.
Zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov v § 4 ustanovuje príjmy na účely určenia súm životného minima. Zároveň je v tomto ustanovení upravené, čo sa za príjem nepovažuje. Na účely dávky sociálnej pomoci sa do príjmu osôb spoločne posudzovaných podľa platného právneho stavu započítava aj sociálne štipendium, ktoré má však slúžiť na pokrývanie zvýšených nákladov žiaka a študenta v súvislosti s prípravou na povolanie. V prípadoch stavu hmotnej núdze sa však plná výška štipendia započítava do príjmu spoločne posudzovaných osôb a o výšku štipendia sa teda kráti dávka sociálnej pomoci. Študent teda na jednej strane dostane od školy sociálne štipendium, na strane druhej je ukrátený o tú istú sumu na dávke sociálnej pomoci, ktorej poberateľmi sú jeho rodičia. Vážené dámy, vážení páni, veľmi jednoduchou matematikou zistíme, že teda v tomto prípade je študent na nule, nedostane ani o korunu viac.
Dovolím si citovať § 4 zákona o sociálnej pomoci, ktorý upravuje dávku sociálnej pomoci nasledovne: "Dávka sociálnej pomoci sa poskytuje občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi, na zabezpečenie základných životných podmienok, ak tento zákon neustanovuje inak." Naproti tomu si musíme porovnať právnu úpravu štipendií poskytovaných zo štátneho rozpočtu, kde napr. § 96 zákona o vysokých školách ustanovuje: "Štipendiá z prostriedkov štátneho rozpočtu študentom študijných programov prvých 2 stupňov a študijných programov podľa § 53 ods. 3, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike, sa na základe splnenia ustanovených podmienok priznáva sociálne štipendium. Sociálne štipendium prispieva na úhradu nákladov spojených so štúdiom."
Z citovaných ustanovení teda jasne vyplýva, že sociálne štipendium sa neposkytuje na ten istý účel ako dávka sociálnej pomoci. Kým táto dávka sa poskytuje na zabezpečenie základných životných podmienok, sociálne štipendiá slúžia na úhradu zvýšených nákladov súvisiacich so štúdiom. Sociálne štipendium tak podľa súčasného právneho stavu neplní svoj zákonom ustanovený účel. Súčasná právna úprava spôsobuje, že sa jednotlivé tieto príjmy navzájom vylučujú, a preto je podľa môjho názoru nelogická, nezmyselná a veľmi najmä nespravodlivá.
Predmetnou novelou zákona, ktorú som predložil, sa preto dopĺňa zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov, a to za účelom nezapočítavania sociálneho štipendia študenta do príjmu na účely určenia súm životného minima. V prípade prijatia tejto novely budú teda príjmy študentov plynúce zo sociálnych štipendií príjmami navyše. To znamená, že o túto sumu nebude rodine študenta krátená sociálna dávka. Sociálne štipendium tak bude plniť zákonom ustanovený účel, ktorým je pokrytie zvýšených nákladov súvisiacich so štúdiom.
Navrhovaná právna úprava má význam aj v súčasnosti, keď sa sociálne štipendiá, hoci v nedostatočnom množstve a rozsahu, poskytujú študentom vysokých škôl, ale aj niektorých stredných škôl a stredných odborných učilíšť.
Napriek tomu, si dovolím povedať, že máme odlišné názory na problematiku spoplatnenia vysokoškolského štúdia, ktoré strana Smer odmieta, musíme vychádzať aj z možností, že takáto právna úprava môže byť prijatá. V prípade rozsiahleho rozšírenia sociálnych štipendií sa problém započítavania do príjmu spoločne posudzovaných osôb stane o to pálčivejším. Nespravodlivosť a nelogickosť súčasnej právnej úpravy sa prejaví v oveľa väčšom rozsahu. Aj v tejto súvislosti sa teda táto novela zákona javí ako potrebná.
Na záver mi dovoľte povedať niekoľko slov k potrebe úpravy adresnosti poskytovaných sociálnych štipendií. Nárok na sociálne štipendiá napr. študentom, ktorých rodičia sú samostatne zárobkovo činné osoby, sa vypočítava podľa výsledku hospodárenia týchto osôb. Je asi chronickou chorobou tohto systému, že mnohé deti podnikateľov, nejde tu len o SZČO, majú nárok sociálne štipendium len preto, že ich rodičia sú v danom roku na nule alebo v strate, hoci sami si zachovávajú dostatočný životný štandard. Naozaj aj toto je príklad zo súčasnosti. Vyzývam aj týmto spôsobom preto na spoluprácu, aby sme poskytovanie sociálnych štipendií upravili tak, aby tento systém bol adresnejší a spravodlivejší. Tento problém si však vyžaduje aj úpravu ďalších právnych predpisov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu navrhovanej novely zákona. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem za uvedenie návrhu.
Teraz dávam slovo opäť pani poslankyni Edit Bauer, ktorú poveril výbor, aby informovala Národnú radu o stanovisku výboru, ako aj o odporúčaní výboru pri prerokúvaní predloženého návrhu zákona. Nech sa páči, pani poslankyňa.
E. Bauer, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, poslankyne, poslanci, z poverenia výboru predkladám spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov (tlač 216). V súlade s § 73 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 68 a § 67 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Zmyslom predloženého návrhu zákona je nezapočítavanie sociálneho štipendia študenta do príjmu na účely určenia súm životného minima. Návrh zákona má nepriamy dopad na štátny rozpočet, ktorý sa predpokladá vo výške 6,2 mil. korún. Ministerstvo financií Slovenskej republiky upozorňuje na § 51 zákona o rozpočtových pravidlách, v ktorom sa konštatuje, že návrhy zákonov predložené v priebehu roka, ktoré majú dopad na štátny rozpočet, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho roka. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré vyplývajú pre spravodajcu z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 201 z 15. apríla 2003 prideliť návrh zákona (tlač 216) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Ďakujem, pán predseda. Skončila som, prosím, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu o predloženom a prerokúvanom návrhu pána poslanca Madeja. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prosím pani poslankyňu, aby uvádzala jednotlivé návrhy uznesení k predloženému a prerokúvanému návrhu zákona. Nech sa páči, pani poslankyňa.
E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme.
(Hlasovanie.) 95 prítomných, 68 za, 2 proti, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.
Ďalší návrh.
E. Bauer, poslankyňa: Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovanými rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 20. júna a gestorský výbor do 23. júna 2003.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) 94 prítomných, 86 za, 6 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Ďakujem pani poslankyni Edit Bauer.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďalej nasleduje prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 232, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 220.
Dávam slovo poslancovi Robertovi Ficovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.
R. Fico, poslanec: Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil v mene 3 poslancov Národnej rady návrh na vydanie zákona o obchodných reťazcoch.
Chcem dodať, že tento návrh podpísali predstavitelia Hnutia za demokratické Slovensko, potom Klubu nezávislých poslancov-Ľudovej únie a za poslanecký klub strany Smer.
Vážené dámy a páni, v podobe práve prerokúvaného návrhu zákona si vás skupina poslancov dovoľuje požiadať o hľadanie a nájdenie politickej dohody pri ochrane hospodárskych záujmov Slovenskej republiky v oblasti poľnohospodárstva, výroby a obchodu s potravinami či s vybranými spotrebnými tovarmi.
Legislatívna iniciatíva sleduje 2 základné ciele, predovšetkým normatívnym...
P. Rusko, podpredseda NR SR: Prosím pánov poslancov o väčší pokoj v rokovacej sále. Ďakujem pekne.
R. Fico, poslanec: ... spôsobom regulovať tie trhové vzťahy súvisiace s predajom určených druhov tovarov v obchodných reťazcoch, s ktorými si nedokážu poradiť samoregulačné trhové mechanizmy, a po druhé, prispieť k formovaniu individuálnych vedomí a kolektívneho vedomia v súvislosti s národnými záujmami v oblasti hospodárstva.
Aký je teda dôvod, vážené dámy a páni, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon o obchodných reťazcoch. Záujmy silných, často nadnárodných obchodných reťazcov sú realizované prostredníctvom vývoja a používania obchodných praktík obchádzajúcich štandardné nástroje ochrany hospodárskej súťaže a voči nim sa javia samoregulačné trhové mechanizmy ako nedostatočné. Obchodné reťazce sú naozaj ekonomicky mimoriadne silné. Môžem uviesť, že v roku 2002 ich zisk bol okolo 30 mld. korún. Takže vieme si predstaviť, čo chceme regulovať a akými okolnosťami.
Nasledujúce údaje, ktoré teraz chcem uviesť, ponúkajú obraz o konkrétnej podobe, tendenciách vývoja a finančnom vyjadrení praktík, ktoré chceme regulovať v zákone o obchodných reťazcoch. Ak v roku 2000 zaplatili dodávatelia tovarov obchodným reťazcom za zaradenie do evidencie dodávateľov poplatok v rozmedzí od 10 000 korún do 100 000 korún, resp. až 200 000 korún za jednu predajňu, v roku 2002 v rôznych modifikáciách vynaložili za vstupný poplatok pre 1 reťazec až 700 000 korún za 1 predajňu. Obdobne môžeme hovoriť o poplatku za zaradenie tovaru do predaja, ktorý sa v roku 2000 pohyboval vo výške od 5 000 korún po 25 000 korún alebo určité percento z predaja, kým v roku 2002 aj v niektorých domácich reťazcoch činí tento poplatok až 100 000 korún ročne, čo predstavuje 4- až 20-násobný nárast.
V súčasnosti sa objavili nové druhy praktík v podobe dobropisov za nepredaný tovar, ktorému končí záručná doba, výmeny nepredaného tovaru za nový, iný druh, povinnosti dodávateľa tovaru hlásiť obchodnému reťazcu koniec záručnej doby, propagačných aktivít dodávateľov v regáloch obchodného reťazca, pre ktoré je charakteristický nárast razantnosti, nárast ekonomickej záťaže pre výrobcov a dodávateľov tovarov, nárast konfliktu so zásadami poctivého obchodného styku.
Analýza o zaťažení podnikového hospodárstva praktikami vypracovaná z podnetu navrhovateľov predchádzajúceho poslaneckého návrhu zákona poukazuje na plošné dopady v podobe kapitálovej poddimenzovanosti, nemožnosti technickej reprodukcie a zníženia konkurencieschopnosti, ktoré sa v globálnom merítku môžu premietnuť do regionálnych až národohospodárskych rozmerov. Výsledok hospodárstva ako celku je totiž súčtom výsledkov všetkých hospodárskych subjektov. Ak však pre ne nedokážeme na centrálnej úrovni vytvoriť podmienky k prežitiu a prosperovaniu, ako môžeme očakávať zlepšenie na národohospodárskej úrovni? Spomenuté vývojové trendy naviac naznačujú neschopnosť samoregulačných trhových mechanizmov vysporiadať sa s likvidačnými praktikami obchodných reťazcov.
Prvý pokus o čelenie dopadom deštrukčnej politiky obchodných reťazcov zavedením právnej regulácie zakazujúcej spomenuté praktiky uskutočnili bývalí ministri hospodárstva a pôdohospodárstva inšpirovaní záverom konferencie OECD konanej 29. až 30. októbra 1998, podľa ktorej ukazuje sa potrebným vytvárať národnej legislatíve priestor na zachovanie princípov súťaže, a tým chrániť aj účastníkov súťaže, teda ako dodávateľov, obchodníkov aj spotrebiteľov. Takže nič neštandardné nechceme zaviesť, chceme zaviesť do praxe zákon, na potrebu ktorého upozorňuje aj samotná organizácia OECD. Predmetom doterajšej súťažnej legislatívy bola len ochrana hospodárskej súťaže, a nie ochrana jej subjektov. V tomto je rozdiel medzi právnou úpravou upravujúcou vzťahy hospodárskych súťaží a právnou úpravou, ktorú navrhujeme teraz. Pri samotnom spracovaní návrhu zákona o obchodných reťazcoch sa použili ako vzory najmä zákony z Talianska, Španielska, Francúzska, pretože tieto krajiny veľmi tvrdo si chránia svoje vlastné národné záujmy, pokiaľ ide o dodávky tovarov do obchodných reťazcov, a naozaj bolo z čoho čerpať.
Osud legislatívnej iniciatívy, o ktorej som hovoril, bol však veľmi paradoxný. Spomenutí ministri neprešli s touto iniciatívou ani cez poradu ekonomických ministrov. Ani z tzv. náhradného riešenia nič nebolo, lebo Protimonopolný úrad Slovenskej republiky po zistení a konštatovaní používania uvedených praktík a poukázaní na ne v analýze správania obchodných reťazcov vyslovuje nasledujúci záver: "Ak by bolo prijaté rozhodnutie, že problematiku obchodných reťazcov je nutné riešiť zákonom, Protimonopolný úrad zastáva názor, že problematika obchodných reťazcov a kontrola praktík, ktoré tieto obchodné reťazce používajú, nespadá pod problematiku hospodárskej súťaže a do kompetencie Protimonopolného úradu." Teda Protimonopolný úrad si umyl ruky a dal ich od celej problematiky preč, čo bolo koncom minulého volebného obdobia impulzom k podaniu poslaneckého návrhu zákona o obchodných reťazcoch, ktorý parlament schválil vzácnou zhodou koaličných aj opozičných poslancov. Pán prezident zákon však nepodpísal a vrátil ho do Národnej rady Slovenskej republiky. Na stretnutí s predstaviteľmi stavovských organizácií a záujmových združení obchodu, poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu však jednoznačne zdôraznil, že zásadne je za prijatie zákona, pretože poľnohospodári, potravinári a Slovensko tento zákon potrebujú. Bohužiaľ, potom došlo k opakovanému hlasovaniu o vrátenom zákone v parlamente a Národná rada tento zákon už neschválila. Treba jednoducho si uvedomiť, že išlo aj o schôdzu, ktorá prebiehala v auguste, o nočnú schôdzu a boli možno už iné dôvody, ktoré trápili poslancov Národnej rady ako nejaký zákon o obchodných reťazcoch. Po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ktorú stanovujú legislatívne pravidlá, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora opäť oslovila predkladateľov návrhu zákona. Poznamenávam, že s touto neštátnou verejnoprávnou inštitúciou zriadenou zákonom i v záujme rozvoja a zveľaďovania poľnohospodárstva a potravinárstva spolupracujú štátne orgány na tvorbe a uskutočňovaní hospodárskej a sociálnej politiky. Takto to jednoducho vyžaduje konkrétny zákon.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ako aj Slovenská živnostenská komora už od roku 2000 navrhujú výkonným orgánom štátnej moci prijatie normatívnej regulácie niektorých vzťahov súvisiacich s predajom tovarov v obchodných reťazcoch. Poukazujú na národohospodárske riziká spojené s absolútne neregulovaným spôsobom reťazcov na trhu Slovenskej republiky. Vážené dámy a páni, myslím si, že presne vedia, o čom hovoria. Na jednej strane sa nám podarilo nástrojmi trestného práva potlačiť tzv. výpalníctvo prevažne vyberané v tisícoch až desaťtisícoch Sk, na druhej strane terajšia súťažná politika a legislatíva umožňuje bezplatne vybrať prevádzkovateľovi obchodného reťazca pri otvorení hypermarketu na zaknihovacích poplatkoch 1 mld. korún od dodávateľov tovaru skôr, než vstúpi doň prvý zákazník. Uvedomme si tieto súvislosti, že v akých finančných dimenziách sa naozaj pohybujeme.
Niektorí otvárajú otázku, či je správne, aby sme tento zákon prijímali v čase, keď obchodné reťazce na území Slovenskej republiky už pôsobia. Informácie, ktoré máme k dispozícii, sú jasné. V súčasnosti na Slovensku pôsobí iba 1 polovica zo zamýšľaného počtu obchodných, veľkoobchodných domov, ktoré budú tvoriť obchodné reťazce. Takže ak prijmeme zákon aj v tomto období, ešte stále môžeme regulovať pomerne veľký počet obchodných domov.
Jednoduchšie je verbálne sa hlásiť k integrácii do medzinárodných ekonomických zoskupení, ako si reálne osvojiť štýl správnych vecí verejných uplatňovaných v členských krajinách Európskej únie, kde dlhodobo akceptujú prirodzenú vývojovú tendenciu prenášať kompetencie na samosprávu, a to nielen územnú, ale aj záujmovú alebo, inak povedané, profesijnú. Zákonom postúpime tejto samospráve kompetenciu spravovať určité verejné záležitosti. A keď v praxi skutočne začne dané záležitosti spravovať, ako je to v prípade aj komôr, neberieme ju vážne, aj keď pevná pozícia zástupcov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory pri vyjednávaní pozície v kapitole poľnohospodárstvo potvrdila miesto samosprávneho prvku pri presadzovaní národných záujmov.
Vážené dámy a páni, predložený návrh zákona absorbuje pozitívne skúsenosti predchádzajúcich legislatívnych iniciatív. V žiadnom prípade však nie je s predchádzajúcimi iniciatívami úplne totožný. Navrhovatelia zákona položili dôraz, aby poslanecký návrh v žiadnom prípade nekolidoval s komunitárnym právom Európskej únie. V aktuálnom štádiu prístupového procesu nie je efektívne prijímať zákon s dočasnou platnosťou a účinnosťou. Pri spracovaní paragrafového znenia boli zohľadnené všetky pripomienky orgánov Európskej únie vznesené počas predchádzajúcej legislatívnej iniciatívy z roku 2002 ohľadom diskriminácie miesta výroby výrobkov kvalifikovaného ako obmedzenia dovozov a dodatočných obchodných prekážok.
Pokiaľ ide o porovnanie s predchádzajúcou právnou úpravou, ktorá neprešla, chcem vás teda informovať, že tento návrh zákona neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by upravovali povinnosť určitého percentuálneho podielu slovenských výrobkov na pultoch supermarketov. Čiže odstránili sme presne to, prečo Európska komisia kritizovala slovenský parlament a prečo aj komisia žiadala prezidenta Slovenskej republiky, aby zákon vrátil naspäť do opakovaného čítania. Plus sme tu upravili aj ďalšie veci, ktoré sú v plnej zhode s právnymi predpismi Európskej únie. Nie je teda pravda, že by tento zákon mal mať dočasnú účinnosť. Práve naopak, aj po vstupe do únie bude zákon platiť, bude v plnom súlade s Európskou úniou a s jej predpismi a bude významným spôsobom regulovať vzťahy medzi obchodnými reťazcami a dodávateľmi.
Návrh predpokladá uzákonenie 2 základných nástrojov.
Prvý nástroj spočíva v zákaze monopolných, nekalých a neobvyklých praktík vychádzajúcich zo zneužitia ekonomickej sily. Najpodstatnejší je teda § 3 návrhu zákona. Generálna klauzula všeobecne definuje pojem zneužívanie ekonomickej sily. Návrh zákona tiež obsahuje výpočet konkrétnych spôsobov zneužívania ekonomickej sily. Ako zneužitie ekonomickej sily sa preto kvalifikujú aj iné konania alebo nekonania, ktoré napĺňajú znaky vymedzené vo všeobecnej definícii obsiahnutej v generálnej klauzule. Príkladný výpočet konkrétnych spôsobov zneužívania ekonomickej sily obsahuje väčšinu doteraz vyvinutých a obchodnými reťazcami používaných monopolných nekalých a neobvyklých obchodných praktík. Vzhľadom na špecifické postavenie označovania tovarov označením predávajúceho v praktikách je navrhované danú problematiku riešiť v samostatnom paragrafe, ktorým je § 4. Ide o prípady, keď na tovare ponúkanom na predaj nie je uvedené obchodné meno alebo obchodný názov výrobcu, príp. jeho ochranná známka, ale priamo značka obchodného reťazca, čo spôsobuje cieľavedomú stratu identity výrobku vo vzťahu k spotrebiteľovi. Z možných riešení používaných v zahraničí navrhovatelia použili tú najmiernejšiu, keď navrhli, aby predaj tovaru pod označením predávajúceho bol prípustný, ak je určený tovar súčasne označený obchodným menom výrobcu alebo jeho obchodným názvom príp. jeho obchodnou známkou. Majú však pripravené aj prísnejšie alternatívne paragrafové znenie zohľadňujúce rovnocennosť označenia výrobcu z hľadiska výraznosti a viditeľnosti.
Druhý taký nástroj, základný nástroj, ktorý je upravený v návrhu zákona, je právna regulácia niektorých vzťahov súvisiacich so zriaďovaním veľkých obchodných prevádzkarní a prevádzkarní patriacich do obchodných reťazcov. To je § 5 návrhu zákona. V priebehu minuloročného prerokovania návrhu zákona o obchodných reťazcoch záujmové združenia a zväzy obchodníkov vzniesli požiadavku regulácie zriaďovania obchodných prevádzkarní rovnako, ako je to v Belgicku, Francúzsku, Luxembursku, Nemecku, Poľsku, Portugalsku, Španielsku a Taliansku. Vecne argumentovali tým, že napr. v zaujímavej lokalite Nemecka alebo Rakúska slovenský obchodník, a môže mať miliardy korún, miliardy dolárov, v priebehu 100 rokov nedostane povolenie na zriadenie novej obchodnej prevádzkarne. Legislatíva alebo územnoplánovacia dokumentácia uvedených štátov totiž obsahuje prísne dodržiavané regulatívy. Vzhľadom na uvedené navrhovaný § 5 obsahuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia ako záväznú smernicu, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území v podobe slovného vyjadrenia hodnôt zohľadňovaných pri územnom plánovaní, vydaní územného rozhodnutia, v zriaďovaní a zmenách veľkých obchodných prevádzkarní a prevádzkarní patriacich do obchodných reťazcov. Rovnaký prístup pri stanovení zásad a regulatív využívania územia vo vzťahu k jednotlivým odvetviam ľudskej činnosti obsahujú predpisy z oblasti tvorby a ochrany životného prostredia, ochrany prírody a krajiny.
Rád by som sa ešte zastavil veľmi krátko pri 3. prvku toho článku výrobca, obchodník a spotrebiteľ. Stretnutie pána prezidenta Slovenskej republiky s predstaviteľmi stavovských organizácií a záujmových združení obchodu poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu, ktoré predchádzalo nepodpísaniu zákona o obchodných reťazcoch, o. i. poukázalo na obľúbenosť a významnú úlohu akcií, súťaží a podujatí spojených s rôznymi udalosťami a skutočnosťami. Predložený návrh zákona preto zohľadňuje aj záujmy širokej spotrebiteľskej verejnosti. Akcie, súťaže a obdobné podujatia sú tými marketingovými opatreniami, ktoré najvýraznejšie pritiahnu spotrebiteľa do predajne. Záujem nakúpiť tovary za primeranú alebo dokonca rozumnú cenu obchodníci využijú k ponuke ďalších výrobkov. Nezainteresovaný len veľmi málo vie, čo všetko sa skutočne skrýva za ponúkanou pozlátkou.
Vážené dámy a páni, prevažnú čas akcií organizovaných obchodnými reťazcami zaplatia výrobcovia tovarov. Aj to by sa dalo ešte zniesť, ak by si prevádzkovateľ reťazca neponechal časť akciovej zľavy poskytnutej výrobcom tovaru, čo znamená, že reťazcu pri akcii patrí mimoakciový rozdiel medzi cenou pri nákupe a pri predaji tovaru podľa zákona o cenách zadefinovaný ako cena obchodného alebo sprostredkovateľského výkonu, v praxi skôr nazývaný ako marža alebo obchodné rozpätie, ku ktorému sa pripočíta časť akciovej zľavy poskytnutej výrobcom tovarov. Privlastnenie si zľavy býva rôzne, väčšinou však osciluje okolo 50 %. Výrobca naviac znáša časť alebo celé marketingové poplatky súvisiace s reklamou akcie, čo ho v konečnom dôsledku núti, aby predával tovar obchodnému reťazcu takmer za výrobné náklady bez toho, aby spotrebiteľ výrazne pocítil poskytnutú akciovú zľavu. Navrhované riešenie pripúšťa len také akcie a obdobné podujatia, pri ktorých prevádzkovateľ obchodného reťazca premietne do ceny pri predaji tovaru minimálne 90 % zľavy z ceny pri nákupe tovaru finančnej alebo inej výhody poskytnutej dodávateľom, čím prispieva k zosúladeniu záujmov dodávateľov tovaru, prevádzkovateľov obchodných reťazcov a spotrebiteľov. Iné dohody alebo plnenia bez uzavretia dohody ohľadom zliav, finančných alebo iných výhod v súvislosti s udalosťami, skutočnosťami, súťažami alebo akciami sú považované podľa tohto návrhu zákona za zneužívanie ekonomickej sily. Opäť je pripravená aj razantnejšia alternatíva, pri ktorej by obchodný reťazec nebol len konzumentom výhod, ale vlastnou spoluúčasťou tiež by bol povinný prispieť k tvorbe akciovej ceny v prospech spotrebiteľa.
V prípade, vážené dámy a páni, prijatia návrhu navrhovaná normatívna regulácia ako celok umožní predovšetkým nastoliť rovnováhu medzi slobodou hospodárskej súťaže a zneužitím ekonomickej sily, ďalej, eliminovať agresívne obchodné praktiky obchádzajúce štandardné nástroje ochrany hospodárskej súťaže, ďalej, v súlade s európskymi štandardmi usmerniť povoľovanie nových veľkých obchodných prevádzkarní a prevádzkarní patriacich do obchodných reťazcov. A naviac umožní zaviesť dozor nad dodržiavaním zákonom upravených vzťahov. To sú 4 základné ciele, ktoré splní tento zákon, ak bude schválený, ciele, ktoré rešpektuje aj Európska únia, na ktoré netreba siahať po tom, čo Slovenská republika do Európskej únie vstúpi.
Vaša dôvera k predloženému návrhu a jeho podpora, o ktorú sa, samozrejme, navrhovatelia uchádzajú môže v druhom čítaní vytvoriť priestor pre kluby politických strán, ako aj pre výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj jednotlivým poslancom Národnej rady, aby predložili príp. pozmeňujúce návrhy alebo tento návrh zákona vylepšili.
Popisom doterajších pokusov o zavedenie právnej regulácie niektorých vzťahov súvisiacich s predajom určených druhov tovarov v obchodných reťazcoch som vás neobťažoval bezdôvodne. Práve ony veľakrát potvrdili, že ťažkosti sa neukázali v polohe legislatívnej, ale prekvapujúco odhalili stav náhľadu na národné záujmy Slovenskej republiky v oblasti hospodárstva, a to na úrovni ekonomickej, spoločenskej a politickej. Problematika presadenia národných záujmov v oblasti hospodárstva je vo vyspelých demokraciách jedným z najsilnejších zjednocujúcich prvkov. Objektívne totiž patrí k najzložitejším súčastiam činnosti štátu, jeho predstaviteľov, politických strán, politikov, hospodárskych subjektov a ich záujmových združení. Uvedená zložitosť spočíva v skĺbení národných záujmov so svetovými vývojovými trendmi, medzinárodným právom, právom Európskej únie, ale hlavne s výslednicou hospodárskych záujmov posudzovanou z medzinárodného aj z vnútroštátneho hľadiska. Medzinárodné udalosti posledných mesiacov presvedčivo dokazujú pravdivosť tézy vyslovenej už dávnejšie, že prevažná väčšina rozhodnutí sa v dnešnom svete uskutočňuje už na základe hospodárskych záujmov.
Vážené dámy a páni, milí kolegovia, chcem vás poprosiť, aby ste normu, na ktorej nepracovali iba predkladatelia, ale na ktorej pracovali aj profesijné združenia, či to bola Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, či to bola Slovenská obchodná inšpekcia a ďalší a ďalší, podporili do druhého čítania. V druhom čítaní môžeme rozoberať ustanovenie za ustanovením a môžeme sa pokúsiť nájsť lepšie riešenia, ak ich chcete ponúknuť. Ešte raz zdôrazňujem, toto nie je dočasný zákon, tento zákon je natoľko v súlade s právom Európskej únie, že môže pôsobiť aj ďalej.
Chcem poďakovať všetkým mojim spolupracovníkom, ktorí mi umožnili s týmto zákonom pracovať. Chcem, samozrejme, poďakovať aj bývalému poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Faičovi, ktorý ako prvý začal túto tému presadzovať v Národnej rade Slovenskej republiky. Podarilo sa mu dostať zákon až do polohy schválenia v parlamente, žiaľ, v druhom čítaní už pri opakovanom prerokúvaní Národná rada takúto politickú vôľu nemala.
Ešte vás chcem upozorniť na jednu drobnú pisársku chybu, ktorá sa stala, pretože sme dodali do Národnej rady v podobe diskety text a vypadol v závere dátum nadobudnutia účinnosti, kde je iba všeobecné konštatovanie, že tento zákon nadobúda účinnosť dňa, ale nie je tam to, čo bolo v originálnom znení. Navrhujeme, samozrejme, 1. september 2003, aby bol dostatok času na oboznámenia sa s týmto návrhom zákona, s tým, že tento dátum 1. september 2003 bude potom predložený vo výboroch pri prerokúvaní, kde v spoločnej správe bude táto pisárska chyba opravená. Tak prepáčte za tento drobný nedostatok, ktorý sa stal pri posúvaní textu z našich kancelárií do Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť. Nezvyknem takto dlho predkladať návrhy zákonov, ale v tomto prípade som to považoval za dôležité a potrebné, a dúfam, že podporíte návrh do druhého čítania, pretože Slovensko takýto zákon potrebuje a najmä ho potrebujú naši dodávatelia a naši výrobcovia. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Nech sa páči, pán poslanec Pavol Minárik.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 110 z 15. mája 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch (tlač 232).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy, a to najmä regulácia podmienok pre tovar o obchodných reťazcoch, zamedzenie, zneužívanie ich ekonomickej sily, tak ako to definuje tento návrh zákona, a priestorová regulácia zriaďovania prevádzkarní obchodných reťazcov.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie hlavných princípov navrhovanej právnej úpravy, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky, zhodnotenie súladu s medzinárodnými zmluvami, dopad zákona na rozpočet Slovenskej republiky, podnikateľské prostredie a životné prostredie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v Európskej dohode o pridružení.
Vážené kolegyne, kolegovia, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 220 z 5. mája 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby predmetný návrh prerokovali výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ďaďo. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, resp. prostredníctvom hlasovacieho zariadenia. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Ďaďo, máte slovo.
V. Ďaďo, poslanec: Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia, v mene poslaneckého klubu KSS, konštatujem plné opodstatnenie návrhu zákona o obchodných reťazcoch, tak ako je predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, a to predovšetkým z toho hľadiska, že prijatie takéhoto zákona môže vniesť poriadok do rovnosti podmienok pre jednotlivých podnikateľov bez zvýhodnenia niektorého podnikateľského subjektu, a tým i následnej nepriamej likvidácie domácich podnikateľov vo výrobnej i obchodnej sfére. Pán kolega Robert Fico vo svojom návrhu podrobne všeobecne charakterizoval podmienky, príčiny, dôvody, prečo tento návrh zákona je predložený Národnej rade.
Ja by som chcel svoje konštatovanie oprieť o skutočné fakty, fakty bez politikárčenia, bez sympatie k tej či onej strane. Poznamenávam, že tak konám v plnom vedomí toho, že až do poslaneckého mandátu som tento problém mal na stole dennodenne a stretával som sa s ním pravidelne. Ovplyvňovalo to moje riadiace procesy, riadiace predstavy. A celý tento systém mal negatívny dopad do zamestnanosti nielen v našom regióne, ale, som presvedčený o tom, i v iných regiónoch Slovenskej republiky.
Budem konkrétny, aby sme pochopili, o čo ide. Do septembra roku 2002 som pracoval v jednom pivovare na Slovensku ako riaditeľ a konateľ spoločnosti, v ďalšom ako obchodný námestník. A viete, aká bola skutočnosť toho zákona, ktorý platil, resp. tej voľnosti, ktorá platila pre obchodné reťazce? Jednoducho taká, že dochádzalo k likvidácii a skutočne k nerovným podmienkam pre podnikateľov slovenských, k obohacovaniu sa a k rôznym iným veciam, ktoré nemajú nič s voľnou súťažou, s konkurenciou spoločné.
Pokúsim sa vám tento problém priblížiť, ako to asi v skutočnosti vypadalo. Ak jeden z našich kolegov niekedy sprivatizoval takýto podnik, tak si zobral úver 18 %, ten musel splácať. Ak ho splácal, ten 18-percentný úrok, aj s úverom, tak mal problém, aby ho splatil. Ja som tie peniaze dával do banky, tak viem, ako to bolo, ale tu prišla ešte zahraničná súťaž. Čiže bol problém vôbec zvýšiť mzdy. Ak sa nesplácal úver, tak došlo k tej situácii, že bolo potrebné navýšiť úrok za nesplácanie. A došiel až na výšku 23 %. Teraz porovnajte, či tento podnikateľ slovenský mal rovnosť s inými podnikmi, ktoré úver, samozrejme, nesplácali. Ale ak došla situácia, tiež na slovenský trh vstúpili obchodné reťazce, tak tá situácia bola asi následovná. Ja budem hovoriť len nie presné čísla, ale čísla, ktoré zodpovedajú asi danej skutočnosti. Pán poslanec Fico spomenul výrobné náklady, ja hovorím o tlaku pod výrobné náklady, bol tlak až pod výrobné náklady (úžerníctvo). Až výrobok mal 7 korún výrobné náklady, asi niekto dal naň maržu 10 %, čo bolo 7,70, a s tou cenou prišiel do obchodného reťazca, tak jednoducho ten obchodný reťazec povedal, 45 % ide dole, lebo 15 % je na sklad a 30 % je na obchod. To bola podmienka.
Ak chcete, aby ste sa uplatnili, tak sú tu ďalšie, a to konkrétne veci, o ktorých teraz budem hovoriť, ako to je. Musíte zabezpečiť listingové záležitosti čiže zabezpečenie jedného z týchto výrobkov v hodnote 20 000 až 40 000 korún. Ak máte 5 takých výrobkov, tak si počítajte, je to 200 000 korún len za zalistovanie výrobku, aby ste ho mohli v tomto reťazci začať predávať. Druhá vec, ktorá je, je, že ak chcete regál, kde bude váš tovar vystavený, musíte si ho zaplatiť. A to je hodnota 5 000 korún, to hovorím fakty. Ďalšia vec je, že ak chcete paletizačné miesto, na ktorom budú vaše výrobky postavené, tak musíte zaplatiť 10 000 korún. Ďalšia skutočnosť je, že váš podnik bude ponúkať a musí ponúkať akcie v letákoch. Za 1 leták sa platí 20 000 až 40 000 korún, minimálna suma. Počítajte, že ak na takom letáku je priemerne 100 slovenských výrobkov, koľko to je za jeden leták. To sú veci, ktoré už predtým, ako vôbec došlo k predaju výrobkov, si obchodný reťazec dokázal pre svoje podmienky získať. Sú tu ale aj ďalšie veci, ktoré súvisia s marketingom a s vecami, ktoré sa týkajú reklamy. Samozrejme, v takom obchodnom reťazci je povinnosť toho, aby výrobca mal tam, kde má výrobky, aj vystavenú svoju reklamnú tabuľu, 100 000, vážení, to je minimálna suma za vystavenie takejto reklamnej tabule. A to sa opakovalo rok čo rok. Čiže rok čo rok tieto peniažky prichádzali takto reťazcom do vrecka.
Ja nemám výhrady voči tomu, že tu vstúpil absolútne nie zahraničný kapitál ani voči obchodným reťazcom, ale ide o to, aby tie podmienky boli rovnaké pre nášho slovenského výrobcu, ako sú aj pre tých, ktorí postavili alebo resp. reprezentujú tieto reťazce. A tie podmienky rozhodne nie sú rovnaké, pretože potom dochádza aj k ďalšej situácii, ktorá je veľmi zložitá. Sú to takisto veci, ktoré sa týkajú rôznych pokút za dodávky, presných hodín a času, a tým by som vás zdržiaval, hodín, myslím, dodávok tovaru.
Ale čo je podstatné, to je, že týmto spôsobom nielen domáci výrobcovia, tak ako sa to stalo a je to skutočnosťou, niektorí museli zavrieť svoje podniky, čo je podstatné a čo dnes konštatujeme, to je sociálna situácia, že neboli schopní na základe týchto podmienok zvýšiť mzdy svojich zamestnancov, v žiadnom prípade to nešlo, pretože horko-ťažko bolo podniky udržať, aby vôbec existovali, no a dochádzalo i k prepúšťaniu zamestnancov. A to je všetko vplyv obchodných reťazcov negatívny na časť slovenskej podnikateľskej sféry.
Druhá vec, čo sa týkala výrobcov, o tej som už hovoril, ale druhá vec je aj vec samotných drobných, malých podnikateľov v obchodnej sieti. Samozrejme, tieto podmienky dosiahnuť nemohli a tým pádom dochádzalo k ďalšej reťazovej reakcii, krachu ďalších podnikov drobných podnikateľov.
V závere chcem preto konštatovať asi toľko, podstatná je táto skutočnosť, že ten stav, ktorý je dnes, tú legislatívnu dieru využíval v reťazcoch a návrh zákona, ktorý tu je, by mal zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti dokázali zneužívať takéto praktiky. Nejde tu skutočne o to, aby sa posilnili len slovenské výrobky na trhu, ide tu o rovné podmienky, o rovné ekonomické podmienky, o rovné podmienky v súťažení a o to nám asi ide všetkým teraz bez rozdielu toho, koho tu reprezentujeme, pretože ak teda chceme realizovať našu hospodársku politiku úspešnejšie, tak aby mohla realizovať aj sociálne požiadavky, tak k tomuto musíme prispieť.
V mene poslaneckého klubu KSS teda konštatujem, že bude mať tento návrh plnú podporu pri postúpení do druhého čítania i schválení, a verím tak, že, ako sme tu, poslanci, tento návrh zákona v jeho definitívnej podobe schválime. Ďakujem. (Potlesk.)