Prvý deň rokovania
12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
20. mája 2003 o 13.06 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, aby som mohol otvoriť rokovanie 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Skôr ako pristúpime k prezentácii, chcem vás informovať, že v súlade so zákonom o spôsobe vykonania referenda mi bola odovzdaná zápisnica Ústrednej referendovej komisie o výsledku hlasovania v referende konanom 16. a 17. mája 2003. Zo zápisnice, ktorú máte rozdanú, sú zrejmé celkové výsledky hlasovania o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a zo zápisnice je zrejmé, že nadpolovičná väčšina oprávnených voličov rozhodla, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie. V súlade s čl. 98 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 43 ods. 2 písm. e) zákona o rokovacom poriadku som svojím rozhodnutím z 19. mája 2003 zabezpečil vyhlásenie výsledku referenda v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Prosím, aby ste, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzali túto skutočnosť na vedomie.
Skôr ako pristúpime k rokovaniu, chcem vás informovať, že na základe záverov z rokovania poslaneckého grémia Slovenská televízia vyhotoví záznam z bodu programu hodina otázok a bodu programu odpovede na interpelácie, ako aj bodu programu interpelácie poslancov.
Prosím, páni poslanci, prezentujme sa stlačením hlasovacieho tlačidla, aby sme zistili počet poslancov prítomných v rokovacej sále.
(Hlasovanie.) 132 prítomných.
Národná rada je schopná uznášať sa.
Chcem vás informovať, že na 12. schôdzi Národnej rady budú overovateľmi poslanci Jozef Šimko a Ľudmila Mušková a ich náhradníkmi Gábor Gál a Maroš Kondrót.
Podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali pani poslankyňa Beňová, pán poslanec Gaľa a pani poslankyňa Zmajkovičová.
Navrhovaný program 12. schôdze Národnej rady vám bol rozdaný do lavíc. Skôr ako pristúpime k možnosti navrhovať alebo meniť program 12. schôdze Národnej rady, chcem vás informovať, že predseda hospodárskeho výboru ma požiadal, aby z dôvodu, že nedošlo zatiaľ k dohode medzi navrhovateľom a stanoviskom ústavnoprávneho výboru, ako aj istých pochybností gestorského výboru bol bod 25, to je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z., odložený na rokovanie júnovej schôdze, ktorá začne 17. júna. Takisto aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu z dôvodu svojich služobných povinností v zahraničí požiadal o preloženie prerokovania správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2002 na rokovanie júnovej schôdze. Ďalej vás chcem informovať, že správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2002 uvedie jej predsedníčka a správu o činnosti verejného ochrancu práv uvedie verejný ochranca práv.
Na to, aby mohli vystúpiť v Národnej rade Slovenskej republiky, je potrebný súhlas Národnej rady, ktorý odporúčam vyjadriť hlasovaním pri schvaľovaní návrhu programu 12. schôdze.
Teraz dávam slovo poslancom, ktorí chcú navrhnúť zmeny alebo doplnenie navrhnutého programu.
Nech sa páči, pán poslanec Kolesár.
E. Kolesár, poslanec: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, reagujúc na početné otázky občanov Slovenskej republiky si dovoľujem navrhnúť Národnej rade doplnenie programu rokovania o bod: informácia ministra zdravotníctva Slovenskej republiky o prijatých opatreniach v súvislosti s infekčnou chorobou SARS. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Záborská.
A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, dávam návrh, aby bod 23, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (tlač 172), bol prerokovaný ako posledný bod rokovania tejto schôdze Národnej rady.
Krátke zdôvodnenie. Pri prerokúvaní v gestorskom výbore sa vyskytol pozmeňujúci návrh z iného výboru, kde sú zatiaľ pochybnosti. Je to nad rámec zákona a chceme ešte, aby mohol byť prijatý.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta.
I. Hopta, poslanec: Vážený pán predseda, ja chcem len upozorniť na jednu skutočnosť. Aj na poslednej, resp. na minulej schôdzi sme sa dohodli, že Slovenská televízia bude vysielať hodinu otázok a interpelácie poslancov. Nestalo sa tak. Odvysielala len hodinu otázok a interpelácie poslancov neboli odvysielané. Preto aj dnes, keď si to schválime, chcem, aby aj Slovenská televízia tie interpelácie odvysielala.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta, ale nikto sa neprihlásil do bodu interpelácie.
I. Hopta, poslanec: Pán predseda, boli 2 interpelácie. Zhodou okolností boli poslancov za našu politickú stranu. Tak dúfam, že to, že neboli odvysielané, bolo iba preto, že to boli naši poslanci. Buď sa dohodneme na niečom a bude to platiť bez ohľadu na to, kto bude hovoriť v diskusii, alebo nebude to platiť. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Dobre.
Páni poslanci, boli celkom 3 návrhy na doplnenie, resp. zmenu programu.
Pán poslanec Kolesár žiada, aby minister zdravotníctva Slovenskej republiky podal informáciu o prijatých opatreniach v súvislosti s infekčnou chorobou SARS. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 88 za návrh, 3 proti, 39 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Pani poslankyňa Záborská navrhuje, aby bod 23 bol prerokovaný ako posledný bod programu 12. schôdze Národnej rady. Je všeobecný súhlas, páni poslanci, s takýmto návrhom?
Pán poslanec Hopta, požiadame Slovenskú televíziu podľa dohody v poslaneckom grémiu, aby odvysielala zo záznamu aj bod: interpelácie poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, dávam hlasovať o programe 12. schôdze ako o celku s tými návrhmi, ktoré som uviedol na začiatku, že z programu budú vypustené body 25 a 28.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 130 prítomných, 127 za návrh, 3 nehlasovali.
Konštatujem, že sme program 12. schôdze Národnej rady schválili.
Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako pristúpime k rokovaniu o jednotlivých bodoch programu, chcem vás ešte poinformovať, aj keď pozvánky v laviciach máte, ak budete mať chuť sa trošku zabaviť, aby ste dnes prijali moje pozvanie na divadelné predstavenie No comment, ktorého autorom je jeden z našich kolegov pán poslanec Banáš. Bude spojené príjemné s užitočným, aby sme aj takto ocenili tvorivú schopnosť nášho kolegu pána poslanca Banáša.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k rokovaniu o 2 návrhoch vlády na skrátené legislatívne konanie, ktoré odôvodní pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Ide o návrhy uvedené pod bodmi 1 až 2.
Najskôr budeme rokovať o
návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov,
ktorý ste dostali ako tlač 238.
Nech sa páči, pán minister Kaník, odôvodnite predmetný návrh vlády.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, v snahe zabezpečiť čiastočné riešenie nepriaznivého dosahu na štátny rozpočet, ktorý je dôsledkom neschválenia novely zákona č. 311/2001 Z. z. o verejnej službe v roku 2002, sa na rokovanie Národnej rady znova predkladá návrh zákona, ktorým sa navrhuje v roku 2003 zamestnancom verejnej služby neposkytnúť ďalší plat vo výške 0,5 % funkčného platu, čo prinesie úsporu 2,223 mld. Sk.
Z uvedeného dôvodu sa podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, aby nedošlo k ďalším značným hospodárskym škodám, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uzniesť sa na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.
Ďalším z dôvodov je, že ak sa má dosiahnuť uvedená úspora, novela zákona o verejnej službe by mala nadobudnúť účinnosť od 1. júla 2003 z dôvodu, že týmto dátumom začína obdobie polroka, za ktorý by zamestnancovi vo verejnej službe ďalší plat patril. Ďakujem, to je všetko.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.
Prosím pani poslankyňu Černú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu vlády vo výbore. Pani poslankyňa Černá, nech sa páči.
E. Černá, poslankyňa: Správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov (tlač 238).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 227 z 9. mája 2003 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, na prerokovanie ihneď Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie s tým, že o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu zákona prerokoval na 13. schôdzi dňa 13. mája 2003 a uznesením č. 85 z 19. mája 2003 súhlasil s jeho prerokovaním v skrátenom legislatívnom konaní a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie v Národnej rade Slovenskej republiky sa uskutoční na 12. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Maxon, pán poslanec Husár a pán poslanec Číž sa hlásia do rozpravy ústne. Nedostal som žiadne písomné prihlášky, preto vyhlasujem možnosť ďalších prihlášok do rozpravy za skončenú.
Pán poslanec Maxon.
M. Maxon, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, pokiaľ si dôkladne zanalyzujeme celý legislatívny proces zákona o verejnej službe, tak sa v súvislosti s návrhom na skrátené legislatívne konanie natíska niekoľko zásadných a principiálnych otázok.
Návrh na skrátené legislatívne konanie vláda Slovenskej republiky opiera o príslušné ustanovenie rokovacieho poriadku Národnej rady, kde sa explicitne uvádza jeho dôvod, že ak vznikne mimoriadna situácia, alebo ak by boli porušené ľudské práva. Dámy a páni, špecifickosť tejto problematiky vo väzbe na zákon o verejnej službe spočíva v tom, a to považujem za absolútne kľúčové a rozhodujúce, že ak by sme túto situáciu mohli charakterizovať ako mimoriadnu a odvolávať sa na to, že štátu vzniknú škody vo výške 2,2 mld. Sk, tak jedným dychom treba povedať, že túto mimoriadnu situáciu vyvolala predchádzajúca vládna garnitúra na čele so súčasným predsedom vlády. V návrhu na skrátené legislatívne konanie sa odvolávate, že vzniknú značné hospodárske škody. No pokiaľ naozaj majú vzniknúť značné hospodárske škody vo výške 2,2 mld., tak ja tu na tomto mieste hovorím, že predseda vlády Mikuláš Dzurinda je zodpovedný za túto značnú hospodársku škodu, pretože pod jeho vedením vláda prijala zákon o verejnej službe tak, ako v súčasnosti platí. (Potlesk.) To je jeden principiálny rozmer. A tu by som chcel teda naozaj dôrazne požiadať, prosím, ak definujete, že tejto krajine majú vzniknúť značné hospodárske škody, tak, prosím, v dôvodovej správe aj napíšte, že kto za riziko takýchto značných hospodárskych škôd je zodpovedný.
Návrh na skrátené legislatívne konanie však má aj iný rozmer a, dámy a páni, je to rozmer politický. Ja nebudem špekulovať o tom politickom probléme, ktorý vznikol v súvislosti s touto novelou na sklonku minulého roka, ale jednoznačne musím skonštatovať, že ani ten, kto má v Národnej rade parlamentnú väčšinu, nemôže pri takýchto zákonoch špekulovať v takom rozsahu, pretože za sumou 2, 2 mld. Sk je kopu poctivých ľudí, ktorí vo verejnej a štátnej správe pracujú. Dámy a páni, zo všetkých týchto ľudí, ktorých sa tento zákon týka, si Národná rada takýmto postupom robí žarty. Tie žarty niekedy majú zásadný ekonomický dosah na každého človeka, ktorý vo verejnej službe a štátnej službe pracuje.
To sú principiálne dôvody, prečo nemôžeme podporiť návrh na skrátené legislatívne konanie. Som presvedčený, že môj kolega uvedie ešte ďalšie vážne relevantné dôvody, prečo Hnutie za demokratické Slovensko návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu novely zákona č. 313/2001 Z. z. nepodporí. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Husár je druhý prihlásený do rozpravy. Nech sa páči.
S. Husár, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, neviem, či uvediem ešte ďalšie a vážne relevantné dôvody, ale myslím, že bude postačujúce, ak uvediem alebo zopakujem vám tie dôvody, ktoré ste si mali možnosť prečítať sami jednak v návrhu na skrátené legislatívne konanie a jednak v samotnom návrhu zákona. Ale aby sme pochopili, o čo vlastne ide, nie je možné zdôvodnenia jednej a druhej časti návrhov odtrhnúť. V roku 2001, a mnohí z vás si na to ešte pamätáte, bol s veľkou pompou prijatý zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a vtedy sme počúvali spoza tejto tribúny, že konečne v oblasti verejnej služby nastupujeme na cestu, novú cestu organizovaného štátu a zavedenia systému a poriadku do verejnej služby. Dnes aj v minulosti sme tento zákon vydávali za jeden z prioritných a reformných zákonov, ktoré táto republika, tento štát mal a musel prijať. (Ruch v sále.) Ďakujem pekne. Nemám totižto silu prekrikovať.
Vážené kolegyne, kolegovia, prečítajte si alebo, ak dovolíte, ja vám prečítam, čo je v dôvodovej správe uvedené: "Ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom financií, ministrom zdravotníctva a ministrom školstva bolo uložené predložiť na rokovanie vlády v čo najkratšom termíne návrh zosúladenia zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov so zákonom o štátnom rozpočte na rok 2003." Môj názor vyjadrím veľmi jednoducho: Je to nehorázna veta. Ak nebolo uvedeným pánom ministrom a podpredsedovi vlády uložené zosúladiť štátny rozpočet so zákonom o verejnej službe, ktorý sme deklarovali ako tak významný, bolo by to pochopiteľné. Opak je pochopiteľný veľmi ťažko.
Definícia značnej škody tým, že bude vyplatený tento funkčný plat alebo jeho polovica pracovníkom vo verejnej správe, je v doložke finančných a ekonomických vplyvov na zamestnanosť vyjadrená ešte paradoxnejšie. Uvádza sa v nej, že ak by si súčasná nepriaznivá ekonomická situácia nevyžadovala reštriktívne opatrenia na výdavkovej strane štátneho rozpočtu, malo by to kladný dopad na obyvateľov. Nuž, vážené kolegyne a kolegovia, táto veta sa dá ešte vylepšiť: Ak by sa vôbec zamestnancom vo verejnej službe nevyplácal plat, malo by to ešte priaznivejší dopad na obyvateľstvo, pretože tieto prostriedky by sme ušetrili. (Potlesk.) Domnievam sa naozaj, že takéto nehoráznosti do materiálov predkladaných Národnej rade nepatria.
A k samotnej podstate veci. Vláda tento návrh opiera o značnú škodu, ktorá môže vzniknúť národnému hospodárstvu. Opýtam sa veľmi otvorene pána ministra: Považuje výkon verejnej správy za taký a pracovníkov, ktorí ho vykonávajú, že je škodou vyplácať im mzdu, alebo to, čo sme im ako zákonodarca zo zákona určili ako ich nárok za výkon tejto práce? Ak má byť toto škodou, tak potom je opäť jediné riešenie obdobné, ako som pred chvíľkou uviedol, zrušiť celú verejnú správu, pretože je našou povinnosťou škodám predchádzať.
Ako uviedol kolega Maxon, musím zdôrazniť, že je to 23. návrh na skrátené legislatívne konanie zo strany vlády. Vyzerá to tak, že vláda už pomaly bez skrátených legislatívnych konaní ani nevie, nedokáže vládnuť, preto, že to má úplne inú súvislosť, o akej hovoríme dnes, preto, že pri tvorbe a schvaľovaní štátneho rozpočtu je všetko ružové a pán minister financií pán podpredseda vlády z tohto istého postu všetky pripomienky veľmi hravo, veľmi šarmantne hodí nielen cez svoju hlavu, ale aj cez hlavu nás ostatných na plecia daňových poplatníkov a občanov. V reálnej situácii to ale potom vyzerá tak ako dnes.
Ja teda potvrdzujem slová kolegu Maxona, že nie sú, skutočne nie sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie. A to, že k takýmto opatreniam musí dôjsť, je naozaj len výsledkom populistického alebo benevolentného prístupu už pri samotnom prijímaní základného zákona, ale aj pri tvorbe štátneho rozpočtu. A preto, vážené kolegyne a kolegovia, tento návrh nepodporíme. Ďakujem. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Číž.
M. Číž, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja skutočne iba veľmi krátko. Dovoľte, aby som sa v mene klubu strany Smer pridal k svojim predrečníkom, ktorí kritizujú situáciu, ktorá vzniká opätovným predkladaním návrhov zákonov na skrátené legislatívne konanie. Okrem tých argumentov, ku ktorým sa pripájam, v podstate k všetkým, chcem iba povedať to, že táto tendencia, keď hromadne na základe akéhosi "hromadného súhlasu" porušujeme transparentne zákony, to sa dotýkalo referenda, teraz sa to dotýka opäť skráteného konania, je situácia nesmierne nešťastná a situácia, ktorá v konečnom dôsledku veľmi negatívne vplýva na právnu kultúru u nás a hlavne na dodržiavanie zákonov. Uvedomme si, že dávame signály, že potom ďalší realizátori na nižších stupňoch správy štátu pravdepodobne tiež začnú sami na základe rôznych všeobecných súhlasoch porušovať hrubým spôsobom predložené návrhy zákona. Ja dôrazne v mene nášho klubu varujem pred touto tendenciou a nabádam vás všetkých, aby sme sa vrátili konečne skutočne k právnej kultúre a aby sme dodržiavali zákon taký, aký je. Ak sme niekde pochybili a prijali zákon zlý, nič nám nebráni, aby sme situáciu vhodným spôsobom revokovali. To je snáď všetko. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Nie.
Pani poslankyňa Černá, chcete sa vyjadriť? Nie.
Nech sa páči, pristúpime k hlasovaniu a prosím, aby ste uvádzali jednotlivé návrhy.
E. Černá, poslankyňa: Dovoľte, aby som vám prečítala návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 20. 5. 2003 k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov:
"Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 12. schôdzi."
Dajte, prosím, o tom hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 74 za návrh, 46 proti, 11 sa zdržalo.
Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.
Ďakujem pani poslankyni Černej.
Pristúpime k rokovaniu o ďalšom návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, o
návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,
ktorý prerokúvame ako tlač 239.
Prosím teraz, aby znovu z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uviedol a odôvodnil pán minister Kaník. Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, pán predseda. Vážená Národná rada, vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia navrhujeme prerokovať v Národnej rade Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady.
Dôvod na skrátené pripomienkové konanie je, že v nadväznosti na splnenie podmienky zvýšenia priemernej mzdy najmenej o 5 %, ktorá bude splnená za 2. štvrťrok 2003, navrhujeme zvýšiť dôchodky o 5 % už od 1. júla 2003 tak, aby nedošlo k ohrozeniu základných ľudských práv, bolo by žiaduce prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o skrátenom legislatívnom konaní k vládnemu návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Z ďalších dôvodov, prečo tento návrh sa predkladá v takomto režime, je ten, že tripartitné rokovanie na chvíľu bolo pribrzdené na základe rozhodnutia sociálnych partnerov, a preto tento návrh nemohol byť cez tripartitu včas prerokovaný a nechceli by sme ohroziť zvýšenie dôchodkov už od 1. júla, a preto navrhujeme takýto postup Národnej rade. Ďakujem. To je všetko.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.
Prosím teraz pani poslankyňu Edit Bauer, aby informovala o výsledku prerokúvania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu vo výbore pre sociálne veci a bývanie, ktorému bol návrh pridelený. Pani poslankyňa, nech sa páči.
E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som vám predložila správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania tohto návrhu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 228 z 9. mája pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (tlač 239) na prerokovanie ihneď Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie s tým, že o výsledku prerokovania vo výbore bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu prerokoval na svojej 13. schôdzi dňa 19. mája a uznesením č. 84 z 19. mája súhlasil s jeho prerokovaním v skrátenom legislatívnom konaní a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (tlač 239) v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie v Národnej rade sa uskutoční na 12. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. To je v všetko, pán predseda prosím, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu. Traja páni poslanci, Abelovský, Maxon, Tkáč, sa hlásia ústne do rozpravy, písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.
V. Tkáč, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som istým spôsobom netradične venoval toto vystúpenie vedeniu Národnej rady, pánovi predsedovi a príp. predsedom koaličných politických subjektov. Treba povedať, že rokovací poriadok je upravený vo forme zákona, že akýkoľvek zákon je zákonom a nie je možné ani v noci ísť na červenú cez križovatku, tak ako nie je možné porušovať moratórium v predreferendovom období, tak ako to upravuje zákon, tak ako nie je možné vyhadzovať z STV ľudí proti zákonu, a tak nie je možné ani porušovať zákon o rokovacom poriadku.
Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že platný právny stav hovorí veľmi jasne v § 89 ods. 1, že za mimoriadnych okolností, keď... A sú tam potom uvedené skutkové podstaty. Tak ja sa pýtam, aby mi pán minister alebo hoci aj predseda Národnej rady a koaliční funkcionári parlamentných strán vysvetlili, v čom sú mimoriadne okolnosti a dokedy budú chcieť a trpieť porušovanie zákona o rokovacom poriadku, dokedy budeme trpieť protizákonný stav. Táto vládna garnitúra je tu 4 roky a 8 mesiacov. Ak spočítate mimoriadne situácie v minulom volebnom období v rokoch 1998 až 2002 a dnes už 24. pokus vlády o skrátené legislatívne konanie, tak ja sa pýtam, na čo je zákon o rokovacom poriadku.
Dovoľte mi jednu analógiu z čias ešte federácie, keď vtedajší minister financií a podpredseda vlády chcel zaviesť mzdovú reguláciu. A keď po nepresvedčivých argumentoch sme vtedy v tripartite federálnej diskutovali o tom, že ak je pravdou to, čomu sme nechceli veriť, že vraj v tom čase bol dramatický nárast miezd, tak použijeme iný argument, že vzhľadom na dramatický nárast miezd treba zvyšovať dôchodky. A vtedajší námestník federálneho ministra financií vyhlásil, že "tenhle zákon je zločinnej". To povedal ústavný činiteľ vtedy federálneho orgánu. Tak pri diskusii o tejto vete, ktorá mi dnes prišla na um a skutočne platí na naše podmienky, som mu povedal, že ústavný činiteľ krajiny je povinný dodržiavať zákony, ústavu a ctiť a vážiť si tieto zákony a dodržiavať ich. Ak si myslí, že daný právny predpis je chybný v danom čase a priestore, tak má moc a môže túto moc použiť preto, aby tento predpis zmenil.
Ja preto apelujem na pána predsedu Národnej rady, skutočne zo základnej elementárnej normy, normy noriem, aj keď to nie je legislatívne a právne čisté, akou je zákon o rokovacom poriadku, buď aby sme zmenili tento postup, alebo aby ste v rámci kontrolnej funkcie parlamentu voči vláde prestali rešpektovať takéto výčiny exekutívy. Tento moment a tento model je protizákonný.
Pri zvyšovaní dôchodkov odvolávať sa na to, že je tu porucha v tripartite, je absurdné a nezmyselné, navyše ak Správna rada Sociálnej poisťovne je tripartitným orgánom, v ktorom je 21 zástupcov a nielen dokonca odborových zväzov, ale sú to aj zástupcovia poistencov. Je tam zástupca Jednoty dôchodcov a má to širší charakter než ešte Rada hospodárskej a sociálnej dohody.
Takže v tejto situácii považujeme skutočne predloženie návrhu tak, ako to platilo aj pre zákon o verejnej službe, a pokus o ďalšie skrátenie legislatívneho konania za protizákonné a odporujúce aj podstate a filozofii parlamentnej kontroly vlády, parlamentnej kontroly exekutívy. Teda buď využite svoju moc a zmeňte tento paragraf, alebo prestaňte porušovať zákony, na pôde parlamentu, kde by úcta k právu mala byť posvätným kritériom takéhoto vyčíňania, zastavte to. Je to skutočne nedôstojné právneho štátu v 21. storočí.
Chcem ešte v tejto súvislosti uviesť, že v uplynulých rokoch, teda do roku 1998 sa skutočne využíval tripartizmus v Sociálnej poisťovni. Mám právo to povedať, pretože som vykonával funkciu predsedu Správnej rady Sociálnej poisťovne a predkladal som v tejto sieni mnoho návrhov rozpočtov, predkladal som tzv. ročné uzávierky a diskutovali sme aj cez výbor pre sociálne veci v tom čase s manažmentom Sociálnej poisťovne i so samosprávnymi orgánmi. V tom čase manažment Sociálnej poisťovne už mal dopredu jasno. A pri rozpočte v januári, vo februári po veľmi hĺbkových a veľmi technicky aj matematicky náročných analýzach sme vlastne verejne ako verejnoprávna inštitúcia, ktorej súčasný charakter súčasná vláda chce likvidovať vstupom do štátnej pokladnice, bojom proti manažmentu, proti pánovi riaditeľovi Sociálnej poisťovne a nezrovnalosťami, ktoré sa vám vymstia v súvislosti s dôchodkovou reformou, v Sociálnej poisťovni prijali postoj manažmentu, poistno-matematické prepočty a vo februári sme verejne ako verejnoprávna inštitúcia vyhlásili, že Sociálna poisťovňa má v danom období, pozor, nielen na rok, pretože to zvyšovanie dôchodkov musí fungovať viac rokov, priestor na možné zvýšenie dôchodkov v určitom rozsahu. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa postupne stotožnilo s takýmto postojom a predložilo vláde návrh na prípravu vládneho návrhu zákona. A vládny návrh zákona prišiel do parlamentu a parlament rozhodol. Tento postup si môžete overiť v stenografických záznamoch či v histórii v archíve Sociálnej poisťovne. Bol to korektný postup, ktorý rešpektoval verejnoprávny charakter Sociálnej poisťovne, rešpektoval určitý rytmus na zvyšovanie dôchodkov, reagoval veľmi jasne na rast životných nákladov i na rast miezd či platov v tomto smere. Za roky 1994 až 1998 zvýšila sa nominálna hodnota dôchodkov o 34,5 % a reálna hodnota dôchodkov temer o 15 %.
Chcem v tejto súvislosti povedať, že argument aj pána ministra absolútne nemôžem prijať, že rast 5 %, valorizácia dôchodkov pre skrátené legislatívne konanie, lebo o ňom je reč, bola viazaná len na rast reálnych platov a príjmov. Ak si spočítate alebo teda prejdete posledné štatistické údaje, ktoré boli aj v médiách uverejnené, v podstate vo všetkých odvetviach národného hospodárstva došlo ku poklesu reálnych platov a miezd a rast životných nákladov nechcete absolútne evidovať. Nakoniec to občania jasne dokumentovali v referende.
Chcem v tejto súvislosti povedať, že súčasný stav treba reformovať a tieto čiastkové reformné kroky v súvislosti s indexáciou, lebo to vôbec nie je valorizácia, s indexáciou dôchodkov z hľadiska reformného procesu pre budúce roky treba podporiť. Ale to, čo sa dnes predvádza v súvislosti so sociálnymi údajmi, čo sa predvádza vo vzťahu ku životným nákladom, a to, čo sa predvádza aj vo vzťahu exekutívy voči vláde, považujem za protizákonný stav. A všetci, ktorí ste aj vo vedení tejto snemovne, podporujete tento moment, podporujete protizákonnosť a porušujete princípy právneho štátu. Treba si to raz a navždy už jasne povedať. Ďakujem, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Husár sa hlási s faktickou poznámkou, potom vystúpi pán poslanec Maxon.
Nech sa páči, pán poslanec Husár.
S. Husár, poslanec: Pán kolega Tkáč vo svojom vystúpení spomenul aj referendum. Vážené kolegyne, kolegovia, nedá sa opomenúť jedna veľmi dôležitá skutočnosť, že tento kabaret okolo zvyšovania dôchodkov bol aj vážnou politickou chybou. Veď v odkazovačoch občania dôchodcovia odkazovali jasne, že aj oni prídu k referendu až o mesiac. Takže tá krátkozrakosť nemá len vzťah úspor jedného mesiaca k dôchodcom samotným, ale aj k pozícii štátu, k pozícii štátu, ktorá v tomto prípade, nedá sa to v žiadnom prípade poprieť, keď budete k tomu neviem čo rozprávať, v priebehu referenda utrpela.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Maxon.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Mikloško, dúfam, že sa neurazíte, ale bol by som ochotný vám poskytnúť 100 korún, aby ste kolegov, s ktorými tu už diskutujete 15 minút, pozvali na pivo. Aj vy tam budete mať...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, prosím, vyjadrujte sa k prerokúvanej veci.
M. Maxon, poslanec: Aj vy tam budete mať väčší kľud a aj tí, ktorí sa venujú svojej práci v parlamente, budú mať väčší kľud.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Maxon, venujte sa problematike, ktorú prerokúvame.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, že ste ma na to upozornili, lebo jednou z vašich povinností je dodržiavať poriadok v rokovacej sále a od počiatku dnešného dňa tu štandardné podmienky na normálne rokovanie nie sú. Takže ak ma, pán predseda, upozorňujete na to, aby som sa v tejto rokovacej sále venoval problematike, tak mi, prosím, vytvorte priestor na to, aby som sa problémom, o ktorých tu rokujeme, mohol bez vyrušovania venovať. Ďakujem pekne za porozumenie. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ja vás upozorňujem, pán poslanec, na to, aby ste dodržiavali rokovací poriadok a neporušovali ho. Nech sa páči, máte slovo.
M. Maxon, poslanec: Áno, ďakujem pekne. A vlastne o tom je stále diskusia, že kto dodržiava rokovací poriadok alebo kto nedodržiava rokovací poriadok, lebo aj v tejto chvíli predmetom diskusie je § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku.
Prirodzene, tento návrh má fundamentálne iný charakter a tento návrh, ktorý nám predkladá vláda, je ukážkovým príkladom zneužívania... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Mikuš, prosím, nevyrušujte svojho kolegu poslanca, ktorý diskutuje. Nech sa páči, zaujmite svoje miesto.
M. Maxon, poslanec: ... a využívania poslancov Národnej rady. Prečo to v tomto kontexte hovorím? Pretože jednoducho v tomto prípade napriek tomu, že som presvedčený, že neboli naplnené a nie sú naplnené príslušné ustanovenia § 89, tak nikto v tejto rokovacej sále si politicky, sociálne a spoločensky nemôže dovoliť za toto skrátené legislatívne konanie nezahlasovať.
A tento návrh má, samozrejme, ešte iný rozmer. Hovorím stále o skrátenom legislatívnom konaní, nie, pán minister, o skrátenom pripomienkovom konaní, ako ste vy konštatovali, predpokladám, že skrátené pripomienkové konanie už máte za sebou, tu rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Toto skrátené legislatívne konanie má dva dôležité body, prvý, ten vecný, že vláda Slovenskej republiky sa venuje problematike dôchodcov a že prostredníctvom skráteného legislatívneho konania chce upraviť požitky v súvislosti s dôchodkovým zabezpečením.
Pre mňa, vážené dámy a páni, ale tento návrh na skrátené legislatívne konanie má aj ďalší principiálny rozmer. Pri jeho hodnotení ma, samozrejme, nemusí zaujímať a ani nemôže zaujímať, či tripartitné rokovania uviazli a z akých dôvodov uviazli. Jednoducho to, že bude treba a je potrebné dôchodky valorizovať, vláde Slovenskej republiky muselo byť zrejmé už podľa ostatných štatistických ukazovateľov.
Ale, vážené dámy a páni, v dôvodovej správe k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu je uvedené, že tento návrh treba prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, aby nedošlo k ohrozeniu základných ľudských práv. Prečo túto skutočnosť zdôvodňujem? No jednoducho preto, vážené dámy a páni, že vláda Slovenskej republiky sa úplne explicitne na dokumente, ktorý nám predložila, priznáva, že vládne takým spôsobom, že sú ohrozené ľudské práva občanov tejto krajiny. (Potlesk.) Veď to sú absolútne bezprecedentné veci, ktoré si tu, všetci kolegovia, bez vážnejšieho povšimnutia prečítate a o ktorých tu zahlasujete. Veď to, čo sa tu teraz deje, to nie je záležitosť neočakávaná, to je jednoducho nečinnosť vlády, nezodpovedné konanie vlády. A ak vláda nekoná vo veciach, kde má konať, ak vláda nekoná zodpovedne, tak porušuje Ústavu Slovenskej republiky a nielen rokovací poriadok, tak ako tu stále opakujeme. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Abelovský.
M. Abelovský, poslanec: Pán predseda, kolegyne, kolegovia, ja som z tohto miesta už viackrát vystupoval v súvislosti s aplikáciou, ale, poviem to otvorene, so zneužívaním inštitútu skráteného legislatívneho konania. Ak pred chvíľou plénum Národnej rady schválilo možnosť uplatnenia skráteného legislatívneho konania vo veci vládneho návrhu zákona o verejnej službe z dôvodov, ktoré boli rozobraté, a konštatujem, že ja ako poslanec a právnik som nevidel dôvody na uplatnenie tohto inštitútu, tak v navrhovanom návrhu vládneho zákona na skrátené legislatívne konanie ohľadne zvýšenia dôchodkov nie sú absolútne dané. Ja len chcem pripomenúť, a stále to tak vnímam, že rokovací poriadok Národnej rady je pre nás poslancov malá ústava. Samozrejme, nikto nepochybuje o tom, že má ústavu dodržiavať, a my poslanci by sme takisto našu malú ústavu mali dodržiavať aj v predmetnom ustanovení § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Pred chvíľkou pán poslanec Maxon konštatoval, a tiež som si to poznačil, že by údajne malo dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd. Ja si myslím, že tento stav privodila vláda svojou nečinnosťou alebo minimálne svojou nepredvídanosťou. Mala totiž ako kolektívny orgán, ktorý parlament kontroluje, predvídať nejaké disproporcie, ktoré mohli nastať a potom aj evidentne nastali pri rokovaní so sociálnymi partnermi. Predsa to nie je taká vec, ktorú by z hľadiska časového nevedela vláda ako kolektívny orgán a minister, ktorý má tento rezort na starosti, predvídať, že tu môže dôjsť k určitým prieťahom alebo aj k určitej nevôli zo strany sociálnych partnerov, tak aby vládny návrh zákona bol pripravený včas a predložený do Národnej rady. O tom, že majú byť zvýšené dôchodky, predsa každý vedel a každý a dôchodcovia ešte viacej to očakávajú.
Ja len chcem pripomenúť váženým kolegyniam a kolegom, aby zvážili pri hlasovaní, či tento zákon posunieme do druhého a tretieho čítania, že stále je na Ústavnom súde podaný návrh 35 poslancov tejto snemovne, kde o. i. kritizujeme zneužívanie inštitútu skráteného legislatívneho konania, ktorých ja zastupujem.
Chcem len pripomenúť, že Ústavný súd prijal tento podnet na ďalšie konanie. A budem to musieť na Ústavnom súde povedať, že napriek tomu, že som informáciu tu predniesol, že Národná rada ďalej pokračovala v protiústavnom spôsobe s tým, že prerokúvala v skrátenom legislatívnom konaní návrhy zákona, ktoré v takomto skrátenom legislatívnom konaní nemali byť prerokované. Ďakujem. (Potlesk.)