Čtvrtek 24. dubna 2003

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Slovo má spoločný spravodajca z výboru pre obranu a bezpečnosť pán poslanec Roman Vavrík. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby zdôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

R. Vavrík, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám v krátkosti uviedol spoločnú správu výboru pre obranu a bezpečnosť a ďalších výborov, ktorým Národná rada pridelila tlač 159 na prerokovanie. Ide o návrh zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Túto tlač 159 prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre rozpočet, financie a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, osobitné kontrolné orgány na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Ako som už spomenul, gesčným výborom je výbor pre obranu a bezpečnosť.

Všetky výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote, ako určila Národná rada v prvom čítaní. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona.

Teraz vás poinformujem, ako prebiehali rokovania v jednotlivých výboroch. Výbor pre financie, rozpočet a menu nesúhlasil s návrhom skupiny poslancov a odporučil Národnej rade predmetný návrh neschváliť. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s návrhom súhlasil a odporučil návrh skupiny poslancov prijať bez pripomienok. Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva neprijal platné uznesenie, keďže navrhované uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Ostatné výbory, konkrétne ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a výbor pre obranu a bezpečnosť vo svojich uzneseniach súhlasili s návrhom a odporučili Národnej rade schváliť predmetný návrh s pripomienkami, ktoré máte uvedené na strane 2 až 31 spoločnej správy. Ide konkrétne o 61 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Na strane 32 spoločnej správy výbor odporúča, aby sme hlasovali en bloc pozitívne o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené na strane 32, a aby sme spoločne hlasovali o ďalších bodoch spoločne, ktoré sú tam presne vymenované na strane 32, ktoré výbor neodporúča schváliť, resp. odporúča ich neschváliť.

No, takže gestorský výbor záverom odporúča, ako som povedal, podľa jednotlivých pripomienok predmetný návrh schváliť, a preto myslím, pani podpredsedníčka, že vás môžem poprosiť, aby ste otvorili rozpravu k predmetnému návrhu zákona uverejneného pod tlačou 159. Zatiaľ ďakujem za slovo.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Krajči.

G. Krajči, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, že sa dnes v tejto snemovni budeme zaoberať zákonom, ktorý priniesol život. Pripomína mi to jedno také porekadlo, ktoré hovorí, že aj jemný vánok oznamuje veľké búrky. V decembri bol jemný vánok v súvislosti s prevalenými odposluchmi istých ústavných činiteľov, vzápätí nato nastali isté búrky, ktoré mali ako následok odvolanie riaditeľa Slovenskej informačnej služby a takisto sa otriasalo kreslo aj ministra vnútra. Myslím si, že je správne, keď Národná rada Slovenskej republiky si zobrala za svoje a rieši túto vzniknutú situáciu tak, že sa snaží kompromisným návrhom zákona vyriešiť situáciu odposluchov.

V parlamentných laviciach sa teda konečne objavil návrh zákona o používaní informačno-technických prostriedkov. Táto legislatívna iniciatíva je logickým vyústením neudržateľného stavu súvisiaceho s problematikou odposluchov. Táto novela musela prísť do parlamentu, aby sa konečne aspoň dočasne ošetrila problematika používania individuálnych technických prostriedkov a hlavne ich zneužívania na diskreditáciu politikov, novinárov, ale aj podnikateľov. Odposluchy sa za posledných 5 rokov stali lukratívnym artiklom na politickej scéne. Za úplatu ich získavali rôzne skupiny lobistov a politikov, aby ich využili proti svojim súperom. Je správne, že poslanci vládnej koalície predložili tento návrh zákona, lebo práve činnosť tejto a predchádzajúcej vládnej koalície je za posledných 5 rokov popretkávaná korupčnými škandálmi a únikmi utajovaných skutočností vo forme odposluchov.

Tieto kauzy sa objavili počas vládnutia Dzurindových vlád a je teda zrejmé, že nezákonné odposluchy zrejme užívali, alebo zneužívali ľudia z prostredia blízkeho spomínanej vládnej koalície. Je predsa nemožné, aby sa členovia alebo poslanci opozície dostali k takto utajovaným a chráneným systémom, ako sú systémy odposluchov v SIS alebo na ministerstve vnútra. Skutočnosť, že sa koalícia snaží situáciu upokojiť, treba podporiť. Na ilustráciu spomeniem niekoľko korupčných škandálov spojených s odposluchmi.

Jedným z odposluchov bol telefonát medzi Dzurindom a Miškovským o tom, ako sa niektoré obchodné objednávky vybavovali v Bratislave. Ďalší odposluch, ktorý bol medzi advokátom Valkom a zavraždeným Steinhüblom, členom podsvetia, možno považovať za jemné nátlakové formy komunikácie. Odposluch využil pán predseda vlády na pritlačenie pána advokáta Valka. Ďalší únik odposluchu bol medzi Kaníkom, členom Fondu národného majetku, a podnikateľom Poórom a bol zneužitý proti Kaníkovi tak, že musel odísť z vysokej funkcie vo Fonde národného majetku.

Najväčšou kauzou, spojenou s odposluchmi, bola aféra okolo advokáta Kvasnicu, na základe ktorej muselo odstúpiť celé vedenie Ministerstva vnútra SR, ako aj Policajného zboru. Poslednou známou aférou bolo odpočúvanie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Ruska pred Vianocami a najnovšia kauza odposluchov podnikateľa Badžgoňa o okolnostiach vybavovania financií pre štátnu správu a získavania peňazí z eurofondov.

Takže keď si toto všetko uvedomíme, odposluchy sú veľmi silný nástroj na kompromitáciu ľudí, a preto je nutné tento vývoj zastaviť. Prvým krokom môže byť predložený návrh zákona, ktorý by som charakterizoval ako istý kompromis. Jeho podstatou je, že ruší možnosť odpočúvania 24 hodín bez súhlasu sudcu, čo som ako poslanec presadzoval už dlhší čas, hoci som predtým hlasoval za návrh zákona, kde sme to Policajnému zboru umožnili. Polícia však môže podľa tohto návrhu zákona, ktorý predkladá skupina poslancov a po úprave vo výboroch, využiť isté výnimky. Do 1 hodiny po nasadení odpočúvania bude musieť sudcu kontaktovať ústne, do 6 hodín písomne a sudca musí udeliť súhlas do 12 hodín. Sudca nebude ako doteraz udeľovať súhlas na konkrétne telefónne číslo, ale na konkrétnu osobu a druh odpočúvania. Osobne nesúhlasím ani s touto výnimkou, pretože po skúsenostiach z iných krajín je zrejmé, že sudcovia, ktorí sú vždy v pohotovosti, majú možnosť reagovať veľmi rýchle a promptne a tým by sme sa vyhli ďalším podozreniam.

Dva razy do roka budú orgány, ktoré môžu odpočúvať, predkladať správu parlamentu. Ak zákon schválime, vznikne možnosť digitálnej evidencie odpočúvaných čísel, ktorá sa nebude dať vymazať. "Všetci pracovníci, ktorí budú na odpočúvaní pracovať, budú musieť prejsť previerkami na detektore lži aj previerkami Národného bezpečnostného úradu." Z tejto krátkej charakteristiky je zrejmé, že vzťahy v systémoch ITP budú kontrolovateľnejšie ako dosiaľ, o čo nám ide. Avšak problematiku bude treba riešiť komplexne, možno novým zákonom, ktorý by hlavne ukončil možnosť krádeží odposluchov z chránených systémov.

Súčasnú aktivitu považujem za kompromisnú a dočasnú. Aj napriek tomu ju vítam a podporujem. Minister vnútra pán Palko vie, že na túto problematiku sme sa niekoľkokrát bavili a naše názory boli podobné. Vzhľadom na túto skutočnosť by som chcel povedať, že najdôležitejšou časťou tohto nového zákona je bod 30 spoločnej správy v § 5, a preto dávam procedurálny návrh podľa § 34 o zákone o rokovacom poriadku, aby bol tento bod vyňatý zo spoločného hlasovania a bol daný na osobitné hlasovanie. Ďakujem za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán Krajči bol jediným písomne prihláseným poslancom. Chcem sa spýtať pánov, ktorí sa prihlásili, Pašku, Jaduša, Polku, Abelovského a Kötelesa, či sa hlásia do rozpravy ústne, alebo majú faktické poznámky. (Reakcia z pléna.) Čiže uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne a kolegovia, mal som možnosť ako člen osobitného kontrolného orgánu na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby sledovať tak trochu genézu pripomienkovania pôvodnej zákonnej normy, ktorú predložila skupina poslancov s pánom Drgoncom. Ja viem, že dnes už v súvislosti s inou zákonnou normou tu odznelo príliš veľa silných slov o morálke, pocitoch a reflexii, ale dovoľte mi, aby som za seba predniesol svoj pocit, svoje poznanie z procesu a vyjadril svoj názor na podstatu tohto zákona, aj keď sa bude možno zdať povrchná a nie celkom pochopiteľná.

Priznám sa, že som za obdobie svojej prítomnosti v tejto poslaneckej snemovni ešte nikdy nezápasil s takými zmiešanými pocitmi pri rozhodovaní sa, aký postoj zaujať pri schvaľovaní zákona, s akými sa musíme vyrovnať pri predloženom návrhu. Poznáme genézu navrhovaného zákona, ale je neodškriepiteľné, že jeho podanie a proces pripomienkovania bol silne ovplyvnený udalosťami, ktoré síce ako keby upadli do zabudnutia, médiá im už dnes prestali venovať pozornosť, a to aj napriek tomu, že sme sa vlastne dodnes nedozvedeli, kde bola a kde je vlastne tá pravda. Len na osvieženie pamäti, nahrávka rozhovoru predsedu ANO pána Ruska a rozhorenie sa ostrého konfliktu medzi ministerstvom vnútra a Slovenskej informačnej služby o určenie zodpovednosti dodnes nevieme, ako to dopadlo. Následne nahrávka pána Badžgoňa s identickým kontextom. Nasledovali siahodlhé prešetrovania, ktoré mali jediný efekt. Verejnosť sa nikdy nedozvedela a asi sa ani nedozvie, ako to vlastne bolo. Bolo to však predsa len na niečo dobré. Po tých prvotných prejavoch paranoje, ktoré spomínal aj pán kolega Drgonec, keď od politikov až po drobných podnikateľov pri ich akomkoľvek intímnom rozhovore sa vypínajú mobilné telefóny, vyberajú sa baterky, alebo sa možno uteká až do bunkrov, sa predsa len objavil aj pozitívny rozmer tejto problematiky, a to, že sa jednoducho začalo o probléme hovoriť nahlas a že občianska verejnosť sa chcela dozvedieť pravdu.

Som presvedčený, že tieto súvislosti mali vplyv na obsah predloženého návrhu, ktorý v prvotnej podobe, a aspoň som to tak vnímal, mal výrazne občiansky rozmer a legitímnu snahu v takej chúlostivej problematike dosiahnuť prirodzenú rovnováhu medzi štátnym a verejným záujmom. Jednoducho povedané, ak by sme túto normu v pôvodnom návrhu prijali, občan mal pocit, že nie je bezmocným objektom možného zneužívania prostriedkov výkonu štátnej moci. To, čo sa udialo počas procesu prerokovania s pôvodnou normou a jej konečná navrhovaná úprava, ak ju prijmeme, minimálne u mňa takýto pocit určite nenavodila. Obzvlášť v období, keď je verejným tajomstvom prebiehajúci zápas o ovládnutie represívnych aparátov, keď sme od nástupu novej vládnej koalície svedkami, prepáčte, účelového využívania legislatívneho procesu, jeho deformácií. V období, keď je parlament poslušným nástrojom vlády a keď neexistuje proces verejnej kontroly týchto chúlostivých mechanizmov.

Nerád by som vyzeral pred vami ako naivný demokrat, lebo si uvedomujem, že úlohou parlamentu, samozrejme, je umožniť vláde vládnuť a garantovať jej stabilitu, ale som presvedčený, že je úlohou poslancov parlamentu aj zastupovať občianske záujmy. A to sa podľa mňa teraz neudialo.

Znenie zákona je svedkom výrazného preváženia štátneho záujmu, nech už bol odôvodnený a argumentovaný akokoľvek. Nechcem vôbec spochybňovať odborné argumenty a požiadavky rezortov vnútra a špeciálnych služieb. Vyznievajú úplne logicky, opodstatnene a z ich pohľadu majú svoju logiku. Majú však len jednu závažnú chybu. Odrážajú totižto výlučne, ale výlučne potreby štátu. Zdanlivo sa splnil v konečnom znení, ak prejdú všetky pozmeňujúce návrhy, je ich neúrekom, účel navrhovateľa, sprísnili sa podmienky používania informačno-technických prostriedkov, narábania s výstupmi, ich archivovanie, kontrola, znehodnocovanie. Možno sa aj zlepší kontrola celého toho mechanizmu. Napriek tomu si však dovolím povedať, že sme sa asi minuli účinku. Som presvedčený, že občan a jeho právo na súkromie opäť zostali bokom. Niektoré zmeny podľa mňa dokonca vytvoria ešte väčšiu dispozíciu na zneužívanie, ale je to subjektívny názor. Ukážkou je napr. zmena povolenia odpočúvania, nie čísla, ale na osoby, ku ktorej určite viedli veľmi logické dôvody konkrétnych služieb, ktoré vychádzali zo svojej konkrétnej praxe.

Jednoducho, kolegyne, kolegovia, nechcem napádať a nechcem polemizovať o znení zákona ako takom, chcem len na mechanizme toho, ako vznikol tento zákon a tak ako sme ho pripomienkovali, upozorniť na fakt, ktorý je neodškriepiteľný, a to, že my sme v tomto parlamente za občana a pre občana. A chcem vás požiadať, ak naozaj prevažuje v tomto znení zákona ten štátny záujem nad verejným a ak sa nám nepodarilo dosiahnuť to, čo bolo v preambule zákona, rovnováhu záujmov v tomto zákone, pokúsme sa, prosím vás, zadefinovať si túto rovnováhu všetci vo svojom myslení, a to z jediného dôvodu, aby ak opäť raz v blízkej alebo vzdialenej budúcnosti budeme pripomienkovať a kreovať podobnú zákonnú normu, aby opäť neprevážil len štátny záujem, ale aby tá občianska a verejná rovnováha bola zachovaná. Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou - ako jediný pán poslanec Vavrík. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

R. Vavrík, poslanec: Ja by som chcel poprosiť pána kolegu Pašku v tej pasáži, kde spomínal odpočúvacie kauzy pána Badžgoňa s ďalšími ľuďmi, chcem len upozorniť, že tieto kauzy neboli preukázané a zatiaľ nikdy nebolo dokázané, že išlo o odpočúvanie. To sú tzv. kauzy. Existujú len prepisy, žiadne pásky, žiadne nahrávky. Nehlásia sa k nim ani tajné služby, ani Policajný zbor a zatiaľ Úrad vyšetrovania preveruje tieto domnelé nahrávky a zatiaľ ich nemožno klasifikovať, že existujú. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Paška, môžete reagovať, nech sa páči.

P. Paška, poslanec: Chcem vám, pán kolega, pardon, ešte raz, keď ste ma počúvali, samozrejme, je to jasné a aj som to pomenoval. Dodnes vlastne nevieme, ako to bolo, preto som poukázal na veci tak, ako som poukázal.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jaduš. Pripraví sa pán poslanec Polka.

J. Jaduš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja sa nebudem vyjadrovať k duchu predkladaného zákona, ktorý je iste veľmi potrebný, a myslím si, že aj napriek peripetiám, ktoré zažil pán Drgonec ako predkladateľ tohto zákona, že má všeobecnú podporu. Napriek tomu doznal mnohých zmien a ja by som vás poprosil o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu k jednej takejto zmene.

Ide o § 5, ktorý je v podstate prepracovaný a k jeho dohode došlo na rokovaní výboru pre kontrolu SIS. Ide v podstate o technicko-organizačné namietnutie alebo pripomienku a súvisí s tým, že momentálne dohoda, čo sa týka § 5, je taká, že informačno-technické prostriedky môže nasadiť Policajný zbor a do 1 hodiny po nasadení týchto informačno-technických prostriedkov má povinnosť príslušný orgán oznámiť túto skutočnosť sudcovi. Do 6 hodín musí túto žiadosť predložiť písomne a do 12 hodín sa má vyjadriť sudca.

Ja by som vás poprosil o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý znie:

V rámci § 5 ods. 1 zmeniť text "Policajný zbor je povinný oznámiť začatie použitia informačno-technického prostriedku zákonnému sudcovi do 1 hodiny od začatia použitia informačno-technického prostriedku" atď. a zmeniť ho na "Policajný zbor je povinný oznámiť použitie informačno-technického prostriedku zákonnému sudcovi pred začatím použitia informačno-technického prostriedku".

To znamená, aby sme nezavdali občanom príčinu alebo návod na to, aby mohli pochybovať o zneužití informačno-technických prostriedkov zákonnou mocou. Nejde o nič iné, ide len o to, aby sa nepovedalo, že v rozsahu 59 minút a 59 sekúnd sa čosi môže udiať. Ide o to, že súčasné technické možnosti umožňujú, ale myslím si, že aj organizácia práce policajných zložiek umožňuje, aby bolo nasadenie informačno-technických prostriedkov oznámené jednoducho vopred. Je jedno, či hodinu pred, pol hodiny alebo sekundu, ale aby to malo istú štábnu kultúru.

Ďakujem vám veľmi pekne. Nie je v tom politika, je to skutočne len záujem nevystresovať našich občanov. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Polka. Pripraví sa pán poslanec Abelovský.

L. Polka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi niekoľko poznámok k predloženému návrhu zákona a v prvom rade by som chcel avizovať to, čo tu pán spravodajca naznačoval v súvislosti s kauzami.

Môžem jednoznačne dosvedčiť, že predkladateľ sa touto záležitosťou zaoberal dávnejšie, Justičná revue z roku 2001, takže to nebol Badžgoň, to nebol Kvasnica, to neboli iné kauzy, ktoré teraz otriasali prednedávnom Slovenskom. Ale aj všetci ostatní iste viete z vašich osobných skúseností, a už to tu raz zaznelo, je strašné žiť v štáte, kde sa ľudia rozprávajú stíšeným hlasom, kde si vypínajú telefóny, kde opatrne hovoria, pretože vraj sa odpočúva. Musím konštatovať, že v tomto smere totálne zlyhal štát. Naše skúsenosti z dvoch výborov pri prieskume sú jednoznačné, alebo spejú k jednoznačnému záveru, že zlyhal nie ľudský faktor, ale zlyhal štát. Zlyhal v procese ochrany občana pred zasahovaním štátu, zlyhal v procese pomoci občanovi pred takýmto zásahom nejakým spôsobom sa domôcť nápravy.

Musím dopredu signalizovať, že podporil by som akýkoľvek návrh, ktorý by riešil túto problematiku, pretože tá problematika na rozdiel od predchádzajúceho prerokovaného zákona v súvislosti so zásadou trikrát a dosť dozrela a je tu výrazná spoločenská objednávka na riešenie. Ostali vo mne isté obavy a tie signalizujú aj skutočnosť, že bolo uplatnených 61 pripomienok, čo svedčí o tom, že záujem bol a mali sme možno ešte viacej priestoru venovať niektorým otázkam predovšetkým v tom, čo spomínal pán poslanec Paška. Riešime, a pre Slovensko je to špecifické, vždy riešime niečo z polohy štátu. Štát je naša veľká modla, ku ktorej sa s hlbokým predklonom skláňame a čakáme, čo ten štát všetko pre nás vyrieši. Zabudli sme na občana. Zabudli sme na občana v tom smere, že sme mu v tomto zákone nevytvorili istý priestor a hlavne páky, prostriedky, metódy, ako sa domôcť nápravy v tom prípade, keď jeho pocit prerastá do presvedčenia, že je skutočne zasahované do jeho súkromia.

Môžem vám z vlastnej skúsenosti potvrdiť, ako advokát odpočúvaný, alebo advokát, ktorého rozhovory s klientom boli odpočúvané, čo sa preukázalo takými ekvilibristickými dôkazmi na súdoch, že skutočne to bolo veľké vypätie jednak zo strany súdov, jednak zo strany advokátov a ďalších kolegov, pretože nie je možné u nás exaktným spôsobom dosvedčiť, že štát porušil svoje vlastné princípy a svoje vlastné zásady a zneužil občana ako predmet svojho záujmu.

Myslím, že mali sme viacej a hlbšie dať možnosť občanovi obrátiť sa na štátny orgán, obrátiť sa na parlamentný výbor a dať mu isté garancie, aby tento občan mohol trebárs v občianskom procese alebo aj inými možnosťami dovolať sa nápravy a dovolať sa ochrany svojho súkromia. V tomto smere sme asi ešte celkom veci nedomysleli.

Druhá obava je, a tá vyplýva z tej praktickej skúsenosti, na Slovensku sa rozmohol biznis so získaným materiálom z odpočúvania, či už legálneho, alebo nelegálneho. Domnievam sa, že tu opäť zlyhal štát a zlyhal pri výbere ľudí, ktorým boli zverené technické prostriedky na to, aby chránili zákon, aby chránili ostatných občanov. A závery, ktoré sa realizovali, trebárs v Slovenskej informačnej službe alebo na ministerstve vnútra, považujem za skutočne nedostatočné. Aj spôsob obrany ministerstva vnútra ma vedie k tomu, že asi sa tam nepochopil zámer, ktorý sledujú zákonodarcovia, ktorý sleduje občan. Spôsob obrany bol účelový a obávam sa, že slová, ktoré tu povedal pán kolega Paška, že to chce niekto zamiesť do zabudnutia, sa napĺňajú a budeme musieť skutočne vo výbore popracovať s vojenskými prokurátormi na tom, aby sme dostali reálne výsledky s reálnymi závermi.

Napokon mi dovoľte vyjadriť istú obavu z toho, či skutočne vážne berieme vzhľadom na prítomnosť nás pri prerokúvaní tohto zákona, pretože vrátim sa k tomu, čo som povedal, je strašné žiť v štáte, kde poslanci, zákonodarcovia, nositelia moci sa boja niekoho tajuplného, kto ich sleduje, kto ich kontroluje.

Preto aj z týchto dôvodov tento zákon v každom prípade podporím. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou - pán poslanec Husár. Nech sa páči, ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

S. Husár, poslanec: Pán kolega Polka niekoľkokrát opakoval, že štát v tejto problematike úplne zlyhal. Dámy a páni, je úplne výsmechom výkonnej, ale dokonca aj zákonodarnej moci, teda aj nás, že v čase, keď prerokúvame návrh tohto zákona a keď sa nám tieto aférky rozmnožili ako huby po daždi, možno aj dnes v inzercii slovenských denníkov vychádzajú ponuky na predaj odpočúvacieho zariadenia, ako sa v nich uvádza, z telefonickej siete. Takéto ponuky, pokiaľ čítate inzerciu, môžete čítať už niekoľko týždňov bežne. Komu tieto ponuky na odpočúvanie na kúpu týchto zariadení smerujú? Komu, keď v zmysle platných zákonov tejto republiky sú u nás na zákonné odpočúvanie prísne určené inštitúcie a orgány? A naozaj, vrátane mňa, iba čítame tieto nehoráznosti, pritom nepochybujem, že existuje aj faktické materiálne krytie týchto ponúk a že nákup takýchto zariadení v tomto štáte je možný.

Teda potvrdzujem a staviam sa za slová kolegu Polku, ktorý povedal, že štát v tejto oblasti úplne zlyhal a zlyháva i dnes. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Abelovský. Pripraví sa ako posledný pán poslanec Köteles.

M. Abelovský, poslanec: Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja podporujem návrh zákona a som veľmi rád, že sa skupina poslancov a najmä Dr. Drgonec podujal a vydal sa na tŕnistú a nie ľahkú cestu, keď pripravil napriek, povedal by som, zúrivému odporu jednotlivých rezortov proti tomu, aby tento zákon mal takú podobu, ako nám bola predložená.

Ja som aj v ústavnoprávnom výbore zdôraznil, že tento zákon vnímam v prvom rade ako zákon na ochranu nás, politikov. To chcem zdôrazniť. Prijímame si ho prakticky sami pre seba a prostredníctvom nás aj pre ostatných občanov. Nemyslím, že by sme mali v tomto smere mať nejaké privilegované postavenie, ale určite v tých všelijakých krážoch, ktoré tu prebiehajú, sme najviac zraniteľní. Podporujem zákon aj preto, že sme svedkami, a nechcem hovoriť ani o minulosti, ale prakticky dnešnej prítomnosti, že sa tu verejne obchoduje s takým tovarom, ako sú prepisy odpočutých telefonických hovorov, pritom sa polemizuje s ich obsahom, vyvodzujú sa z toho také alebo onaké konzekvencie, ako je to napríklad pri údajnom odpočúvaní podnikateľa Badžgoňa, ale nikto neskúma, akým spôsobom boli tieto hovory nadobudnuté, z akého odpočúvania boli nadobudnuté. A to považujem za najstrašnejšie.

Totiž, v čom je podstata toho odpočúvania, alebo teda zla toho nelegálneho odpočúvania, alebo neregulovaného odpočúvania? Je to, že raz, keď tá informácia je zverejnená, niet sily, aby niekto tú informáciu dal na pravú mieru, alebo polemizoval, že on to nepovedal, alebo povedal to ináč. Čiže by som to prirovnal k určitej facke. Ak niekomu dáte facku, nikdy ju nemôžete už zobrať späť. A práve preto regulácia tohto je absolútne potrebná.

Keď som si prvýkrát prečítal zákon, ktorý Dr. Drgonec spracoval, mal som aj sám výhrady, pretože bol taký toporný. Myslím, že boli tam aj určité pojmové problémy, čo je pochopiteľné, nie ľahko napísať takýto zákon. Ale myslím si, že v tejto podobe, ako bol spracovaný, aj po pripomienkach rezortov, bol daný do tej polohy a zodpovedá mojim predstavám, a preto ho rád podporím. Som rád, že predkladatelia neopustili základnú myšlienku a základný predpoklad súdnej ochrany odpočúvania. To je alfa a omega toho, aby sa odpočúvanie v budúcnosti už nemohlo zneužívať. Preto rád budem hlasovať za tento zákon. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Köteles.

L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, vážení hostia, Strana maďarskej koalície od založenia Slovenskej informačnej služby presadzovala, aby táto organizácia, ktorá má zo zákona obrovskú právomoc, možnosti a niekoľko stomiliónový rozpočet, jednak pracovala čím účinnejšie, zároveň aby nemohla byť zneužitá voči občanom Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu od roku 1993 sme podporili všetky pokusy na personálne a technické zabezpečenie spoľahlivosti našich bezpečnostných orgánov. Že sme mali pravdu, potvrdila to aj Správa o činnosti Slovenskej informačnej služby z obdobia rokov 1994 - 1998, keď práve riaditeľ Mitro nás upozornil na nelegálne odpočúvania. Dodal by som, že aj túto správu o činnosti SIS Strana maďarskej koalície prijala s rozpakmi, veď kým správa sa podrobne zmienila o odposluchoch KDH, vtedy ani jedným slovom neuvádzala SMK, napriek tomu, že v tej istej budove pracovala, ba aj občas v tých istých miestnostiach rokovala ako KDH. Kým vtedajšie politické elity, podľa správy aspoň, boli odpočúvaní, zo SMK jediný, vtedy už neaktívny politik bol uvádzaný. Keď som upozornil na to riaditeľa Slovenskej informačnej služby, dostal som zápornú odpoveď, vraj sa nezachovali z tohto obdobia nijaké materiály.

V súčasnosti sú a boli široko medializované tzv. kauzy nezákonného odpočúvania telefónu jedného z najvyšších ústavných činiteľov alebo jedného podnikateľa. Takisto sa vynorili dosiaľ nepotvrdené správy, že vo veľkom sa kšeftuje s takto získanými informáciami. Nečakané v tomto bolo, že sa v tomto prípade ocitli v podozrení štátne inštitúcie, ministerstvo vnútra a Slovenská informačná služba. Na riešenie tejto kontroverznej, občas, dodal by som, aj tragikomickej situácie predložila Aliancia nového občana návrh zákona o využívaní informačno-technických prostriedkov so snahou legislatívne garantovať, že nedôjde k nelegálnemu odpočúvaniu, prenasledovaniu a najmä k manipulácii s takto získanými informáciami.

V návrhu predkladateľ právom tvrdí, že každý občan, ale aj verejný činiteľ má právo na súkromie. Zákon v tomto prípade má slúžiť na to, aby ho ochraňoval pred zneužívaním informačno-technických prostriedkov. Súčasná legislatíva má veľké rezervy, a preto si myslím, že ak sprísnime legálne odpočúvanie a využívanie informačno-technických prostriedkov a dáme mu jasné pravidlá, tak zároveň zúžime priestor na nelegálne využívanie týchto prostriedkov.

SMK po konzultáciách s odborníkmi a predkladateľom podporuje predložený návrh zákona s poznámkou, že legislatívne tak riešený návrh nevyrieši všetky dosiaľ existujúce neuralgické body používania ITP. Z tohto dôvodu SMK naďalej pracuje na návrhu zákona, ako systémovo oddeliť správcov systému od tých, ktorí objednajú úlohy, a ako vypracovať čím spoľahlivejší registračný systém aj hardvérovo, aj softvérovo. Dodal by som, že dosiaľ verejne prezentovaná zosúladenosť bezpečnostných zložiek štátu občas znie nedôveryhodne nielen z tohto dôvodu, že nedokážu zosúladiť prácu a získané informácie orgánov, ale s tým, že občas nemôžu ani odhadnúť, že kto a kedy využíva tie špeciálne prostriedky.

Ako som povedal, Strana maďarskej koalície podporuje predložený návrh zákona a v budúcnosti priebežne chce aj analyzovať účinky zákona, ale až na základe týchto už konkrétnych skúseností a poznatkov predloží alebo nepredloží svoj návrh o informačno-technických prostriedkoch. Takže SMK hlasuje za. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný ústne prihlásený do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán poslanec Drgonec, máte možnosť.

J. Drgonec, poslanec: Dámy a páni, nebýva zvykom vysvetľovať na záver zmysel právnej úpravy, ale myslím si, že poslanec by mal vedieť, o čom sa má rozhodovať, o čom má hlasovať, a preto mi dovoľte vysvetliť niektoré veci, ktoré tu zazneli.

Priznávam sa, že z hľadiska pocitového ma najviac oslovil pán poslanec Paška, ktorý nechápavo kládol otázku, prečo také zmäkčenie predloženého návrhu zákona. Priznávam sa tiež k tomu, že keby otázka predčasného alebo predchádzajúceho, alebo následného súhlasu s odpočúvaním bola riešená ideálne podľa mojich predstáv, tak nie je vôbec možné používať informačno-technické prostriedky inak ako s predchádzajúcim súhlasom. Ale je niekoľko ale.

Po prvé, celá problematika používania informačno-technických prostriedkov z právneho hľadiska je o dvoch balíkoch právnych úprav. Je to o odpočúvaní v trestnom konaní a mimo trestného konania. Odpočúvanie v trestnom konaní je upravené Trestným poriadkom. Táto právna úprava, alebo prvé obmedzenia použitia informačno-technických prostriedkov, použitia odpočúvacích prostriedkov, bola vytvorená začiatkom 90. rokov práve v Trestnom poriadku. My momentálne nehovoríme o použití informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní. Hovoríme o ich používaní mimo trestného konania, kde sa pre tri štruktúry štátnej moci ruší možnosť použiť informačno-technické prostriedky bez predchádzajúceho súhlasu zákonného sudcu.

Čo zostáva, je možnosť Policajného zboru, polície, používať informačno-technické prostriedky aj bez predchádzajúceho súhlasu zákonného sudcu. Táto možnosť sa znižuje po prvé tým, že sa skracuje zákonom daná lehota 24 hodín na 12 hodín, a zároveň tým, že sa ruší možnosť opakovaného odpočúvania v tom cykle, ktorý som tu spomínal pri prvom čítaní, to znamená, že sa neodpočúva celých 24 hodín, na chvíľu sa zariadenia odstavia a po uplynutí zanedbateľného času sa teda zas cyklicky používajú stále dokola.

Vo vzťahu k trestnému konaniu za súčasného stavu nie je možné vyriešiť všetky problémy používania informačno-technických prostriedkov z jednoduchého dôvodu. Každý zákon, každý návrh nového zákona, každý návrh zmeny zákona vstupuje do systému právneho poriadku. Nezostáva nič iné, než tento systém rešpektovať minimálne z jednoduchého dôvodu, aby sa zachoval aký-taký prehľad o platnej právnej úprave.

Ja som sa zaoberal otázkou odpočúvania asi osem rokov. A napriek tomu tá dnes platná úprava je natoľko neprehľadná, natoľko chaotická, že mi nezostáva nič inšie, než sa priznať, že tým, že som na niekoľko mesiacov vypustil túto problematiku z pozornosti, som prehliadol, že došlo k novelizácii Trestného poriadku s účinnosťou k 1. októbru 2002. Tou novelizáciou sa výrazne zmenil režim používania informačno-technických prostriedkov Policajným zborom v trestnom konaní. Keby sme išli na vytvorenie úplne protikladných režimov použitia informačno-technických prostriedkov Policajným zborom v trestnom konaní a mimo trestného konania, nemalo by to za následok nič iné, než obchádzanie zákona o použití informačno-technických prostriedkov mimo trestného konania tým, že by sa veľmi ľahko dali predstierať úkony trestného konania a tým ich v rámci Policajného zboru vykonávať oficiálne pod hlavičkou Trestného poriadku.

Čiže prakticky nemá význam vytvárať rozdielny právny režim pre činnosť Policajného zboru v rámci trestného konania a mimo trestného konania. Problematika informačno-technických prostriedkov z hľadiska systému právneho poriadku je problematikou, ktorú upravuje niekoľko zákonov, alebo rad zákonov, a ak ju chceme riešiť dôsledne, nezostáva nič iné, než postupne vstupovať do jednotlivých zákonov. Určite najbližší v poradí by mal byť Trestný poriadok, v ktorom by sa veci mali výrazne vrátiť späť, to znamená do čias pred poslednou novelizáciou Trestného poriadku. Ale to je o inej veci a inom čase. Aby sa riešila problematika použitia informačno-technických prostriedkov v celej šírke, mal by sa novelizovať Trestný zákon, mala by sa vytvoriť minimálne jedna skutková podstata, pomocou ktorej by sa mimo zákona a do režimu zodpovednosti určenej zákonom dostali všetky nelegálne transakcie alebo podnikanie, či už legálne, alebo nelegálne získanými záznamami. To je však zase otázka, ktorá sa nedá riešiť v tejto chvíli novelizáciou toho zákona alebo schválením toho zákona, o ktorý ide.

Návrh právnej úpravy, o ktorom máte rozhodovať, zavádza kontrolu parlamentu nad používaním informačno-technických prostriedkov. Tá právna úprava zveruje kontrolu výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že zrejme v zákone o rokovacom poriadku by sa mala rozšíriť buď pôsobnosť existujúceho výboru Národnej rady, alebo vytvoriť nový výbor, ale opäť ide teda o problematiku, ktorá by sa z hľadiska systému právneho poriadku mala riešiť v inom právnom predpise, nie v tom, v ktorom je predložená v tej podobe, v ktorej je predložená.

Čiže opakujem, ja súhlasím so všetkými, ktorí tu upozorňovali na rad problémov, ktoré zostávajú otvorené. Ale nie sú to problémy, ktoré by bez neuváženého zásahu do systému právneho poriadku mali byť upravené týmto návrhom zákona. Z toho dôvodu je ten návrh taký, aký je. A v tomto smere ma s pánom poslancom Paškom spája istá melanchólia, že ten zákon nemôže riešiť všetko, čo by bolo potrebné, aby naozaj odo dňa účinnosti zákona platilo, že informačno-technické prostriedky sú jednoznačne a nespochybniteľne právne upravené a nebude môcť dôjsť k ich zneužitiu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.

R. Vavrík, poslanec: Pán podpredseda, ďakujem za slovo. V rozprave vystúpilo šesť rečníkov, šesť poslancov Národnej rady. Dovolím si len tlmočiť, čo som počul, že prakticky všetci podporujú túto iniciatívu poslancov z poslaneckého klubu Aliancie nového občana. Samozrejme, odlišné sú názory na pritvrdenie najmä lehoty, počas ktorej jeden jediný z tých orgánov, ktoré môžu, teda Policajný zbor do koľkých hodín môže bez súhlasu a po koľkých hodinách ten režim musí požiadať o súhlas zákonného sudcu. Napokon je to vyjadrené aj tým, že pán poslanec Krajči požiadal o to následne, preto vyjmem bod 30 na osobitné hlasovanie. Toto všetko práve rieši tento § 5, ktorým aj kolega pán poslanec Jaduš navrhuje pritvrdiť túto lehotu.

No musím k tomuto však povedať aj to, že vo výbore pre obranu a bezpečnosť pred schvaľovaním spoločnej správy po oboznámení sa so všetkými 61 pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré ste iste v úvode zachytili, že túto normu posudzovalo neštandardne veľa výborov, ako bežne býva v parlamente, takže preto aj bolo tu tých 61 bodov, napriek tomu všetky výbory dali rôzne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na zlepšenie. Chcem len spomenúť to, že pred zasadnutím gestorského výboru a pred schvaľovaním spoločnej správy zasadla expertná skupina všetkých poslaneckých klubov, ktoré sú zúčastnené vo výbore pre obranu a bezpečnosť, mali možnosť sa zúčastniť nielen...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále.

R. Vavrík, poslanec: ... koaličné politické strany, ale aj opozičné, čo vysoko hodnotím, že sme sa zišli, zišiel sa aj pán predkladateľ, alebo za skupinu predkladateľov predseda ústavnoprávneho výboru poslanec Ján Drgonec a takisto prišiel aj minister vnútra a, myslím, veľmi otvorene a seriózne sme diskutovali a dospeli sme ku kompromisu, ktorý je zohľadnený práve pri odporúčaniach k tým jednotlivým bodom, ktoré body podporiť máme a ktoré body podporiť nemáme. Tam sa narysoval kompromis, ktorý, myslím si, by sme si mali vážiť a podľa toho potom v hlasovaní sa aj vyjadriť. Pán podpredseda, toľko všetko k záverečnému slovu spravodajcu.

Najprv budem odporúčať, aby sme dali hlasovať o bodoch zo spoločnej správy s výnimkou bodu 30, lebo ten bol vytiahnutý na osobitné hlasovanie, to som spomenul. A potom sa budeme musieť vrátiť k tomu pozmeňujúcemu návrhu poslanca Jaduďa pre korektnosť a serióznosť...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Jaduša.

R. Vavrík, poslanec: ... však upozorňujem, že pokiaľ schválime bod 30, čo ja osobne si želám, aby sme ho schválili, potom už pozmeňujúci návrh bude nadbytočný. Čiže ak prejde bod 30 v spoločnej správe, o pozmeňujúcom návrhu poslanca Jaduďa už nebude možné hlasovať...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, pán poslanec sa volá Jaduš.

R. Vavrík, poslanec: Jaduš. Áno, ja to tu tak mám. (Reakcie z pléna.) Ospravedlňujem sa, ak som to pomýlil.

Len to som chcel povedať, že už bude potom nadbytočný, ak prejde tá tridsiatka, aby sa potom vedelo dopredu, ako sa to bude správať.

Pán podpredseda, to je všetko. Poprosím, aby sme spustili mechanizmus hlasovania, a preto si dovolím navrhnúť, aby sme najprv hlasovali spoločne o bodoch, poprosím na stranu 32 spoločnej správy, keby ste sa dostali, pre istotu to prečítam. Hlasovali by sme o bodoch 1, 3, 5, 6, 12, 13, 14, 17, 18, 21, 22, 24, 25, 31, 32, 33, 40, 41, 43, 44, 45, 47, 49, 51, 53, 55, 57, 59 a 60. Tieto body navrhuje gestorský výbor schváliť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP