B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, nech sa páči.

R. Nemcsics, podpredseda vlády a minister hospodárstva a pre správu a privatizáciu národného majetku SR: Ďakujem pekne. Ak môžem reagovať. My sme naozaj v rámci našich kompetencií preverili alebo podrobili analýze zistenia Najvyššieho kontrolného úradu a tam nedošlo ku konfliktu so zákonom. Preto sme sa zamerali aj na druhú časť, ktorú som spomínal, to znamená na plnenie účelu krytu civilnej obrany. A po analýze naozaj zo všetkých strán sme museli konštatovať, že aj tento problém bol riešený v súlade s platnými právnymi predpismi. Je teda naozaj na úradoch vyšetrovania, aby objasnili celý prípad z tejto stránky.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Ostaňte ešte na mieste, lebo šiestu vyžrebovanú otázku položila pani poslankyňa Sabolová tiež vám a je tohto znenia: "Ktoré zdravotnícke zariadenia sú určené do privatizácie po 1. 6. 2003 po novele zákona č. 277/1994 Z. z.?"

Nech sa páči.

R. Nemcsics, podpredseda vlády a minister hospodárstva a pre správu a privatizáciu národného majetku SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

V rámci novely zákona 277/1994 o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov bola schválená aj novela zákona č. 416/2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky. Práve touto novelou je určené, že aj konania začaté podľa zákona č. 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby budú dokončené podľa tohto zákona, teda na dotknuté prípady sa jednoducho nevzťahuje postup podľa príslušných ďalších ustanovení zákona č. 416/2001. V praxi to znamená pokračovanie v privatizácii a jej dokončenie v prípadoch zdravotníckych zariadení a časti zdravotníckych zariadení, ktoré boli zaradené do privatizácie podľa § 41 zákona č. 92/1991 konkrétnymi uzneseniami vlády, prijatými k druhej etape privatizácie v zdravotníctve v júni 2001 a následne vo februári a marci 2002.

Chcem pre úplnosť ešte uviesť, že ide o značný počet zdravotníckych zariadení a ich častí, ktoré boli zaradené do druhej etapy privatizácie v zdravotníctve a ich privatizácia nebola ukončená do 1. 1. 2003. Ide teda cca o 90 výstupov základných privatizačných projektov, ktoré predstavujú polikliniky, obvodné zdravotné strediská, lekárne, patria tam aj detské sanatóriá a denné detské sanatóriá a liečebne pre dlhodobo chorých.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa? No, ale mali by ste aspoň zatlačiť gombík, lebo nabudúce poslancovi nedám slovo, pokiaľ sa nehlási. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že v tomto parlamente je asi málo poslancov, ktorí sa nechcú opýtať ďalej, lebo si myslím, že tie odpovede nie sú nikdy celkom vyčerpávajúce.

Pán minister, ja sa chcem opýtať, či sa neobávate pri platnosti tohto zákona, že je taký malý problém trochu aj s retroaktivitou, pretože dodnes aj tie zdravotnícke zariadenia, ktoré mali delimitáciou prejsť napríklad na vyššie územné celky, vlastne delimitačné protokoly sú, nie sú, nie sú tie veci dokončené. Od 1. 6. nastáva iný proces, vraciame sa k transformáciám zariadení. Ako to prebehne? Ste na to pripravení? Mňa zaujíma, či máte na ministerstve prehľadne zoznam zariadení plus s tým, kto sa uchádza o túto privatizáciu týchto zariadení. Pretože posledná odpoveď z minulej hodiny otázok pána ministra zdravotníctva bola, že všetky veci so stanoviskami zdravotníctva sú odstúpené na ministerstvo hospodárstva.

Zaujíma ma, či váš rezort alebo rezort zdravotníctva do zmlúv, ktoré bude pripravovať Fond národného majetku, uvedie aj podmienky, za ktorých by mali byť dodržané nájomné zmluvy s tými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktorí sú v zariadeniach. Pretože už dnes počuť, že sa súčasní riaditelia niektorých polikliník vyhrážajú svojim pracovníkom takým spôsobom, že však zvýšime ceny, možno tu nebudete mať ani pracoviská. Čiže mala by byť základná podmienka, že prednostné právo má ten na poliklinike, kto tam dlhé roky pracuje a má záujem ostať v tých zariadeniach. Pretože tak ako sa ja na východnom Slovensku stretávam, je veľmi veľa otázok a problémov. A hlavne, aby nedošlo k nejakým legislatívnym zádrhom pri prechode jednotlivých zariadení na iné subjekty.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, nech sa páči, môžete odpovedať.

R. Nemcsics, podpredseda vlády a minister hospodárstva a pre správu a privatizáciu národného majetku SR: Ďakujem pekne.

Možno začnem od konca. Ak hovoríme o budúcich zmluvách a o tom, či v týchto zmluvách bude podmienka dodržania existujúcich nájomných zmlúv, my sme veľmi podrobne analyzovali jednak rozsah nájomných zmlúv, ktoré sú tam existujúce, koľkých zariadení sa to týka. Naozaj tam vznikalo riziko, že by v mnohých prípadoch, opakujem, v mnohých prípadoch boli existujúce nájomné zmluvy zrejme rušené, preto sme sa dohodli v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva na tom, že jedna z podmienok, jedna z podmienok uzatvorenia týchto zmlúv bude, že budú musieť byť akceptované existujúce nájomné zmluvy. Je dnes otázka, a to je predmetom aj nášho rokovania, do akého času. Pretože niektoré z nájomných zmlúv sú uzatvorené na dobu neurčitú, resp. na dobu konkrétnu, ktorá je veľmi-veľmi široká, ale určite budeme chcieť zakomponovať do zmlúv o prevode dodržanie podmienky existujúcich nájomných zmlúv. Je ešte otázka toho času - dokedy.

Čo sa týka samotného zoznamu zariadení, tak máme veľmi podrobne, nie veľmi podrobne, ale absolútne podrobne zmapovaný zoznam zariadení so všetkými náležitosťami, ktoré s tým súvisia. Bola najväčšia práca dať to vôbec dohromady, pretože to predstavovalo rekognoskáciu terénu v pravom slova zmysle, ale tento zoznam existuje našťastie, čiže vieme, o čom hovoríme.

A čo sa týka retroaktivity, je to naozaj právny problém, ktorý analyzovalo rovnako ministerstvo zdravotníctva, ako sme ho analyzovali my. Dnes existujú protichodné právne vyjadrenia práve na túto skutočnosť a rovnako nie sme ujednotení v názore, či je vhodné pokračovať takým alebo onakým spôsobom práve kvôli retroaktivite a je to predmetom veľmi častých stretnutí v tomto období. Predpokladám, že do 14 dní - maximálne máme termín do polovice mája - mali by sme zjednotiť právne stanoviská, ktoré sú v mnohom protichodné, čo sa týka retroaktivity, tak, aby sme postupovali jednotne s jednotným právnym výkladom.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Siedmu otázku položil pán poslanec Hanzel ministrovi školstva Martinovi Froncovi: "Plánujete nejaké konkrétne zmeny vo vzdelávacom procese našich detí, ak áno - aké?"

Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať na takto položenú otázku.

M. Fronc, minister školstva SR: Vážená Národná rada, vážený pán poslanec, ministerstvo školstva pri realizácii zmien vo výchovno-vzdelávacom procese vychádza z programového vyhlásenia vlády. V zmysle tohto dokumentu v oblasti regionálneho školstva pripravujeme kroky na obsahovú prestavbu výchovy a vzdelávania v základných a stredných školách s dôrazom na skvalitnenie výučby cudzích jazykov a urýchlenie procesu informatizácie školstva.

Základným strategickým dokumentom pri naplnení konkrétnych cieľov vládou je schválená koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania Milénium. V obsahovej prestavbe nám pôjde predovšetkým o inováciu učebných osnov, učebných plánov a zavedenie do vzdelávania takých obsahov, ktoré potrebuje mladý človek na kvalitný a tvorivý život. Máme záujem redukovať neefektívne informácie a poznatky v učive a posilniť zložky všeobecného vzdelávania na stredných odborných školách a uľahčiť tak absolventom adaptovať sa na požiadavku trhu práce.

Legislatívnym základom pri uskutočňovaní navrhovaných zmien bude vypracovanie nového zákona o výchove a vzdelávaní a následne viacerých predpisov. V tomto kalendárnom roku pripravujeme predložiť legislatívny zámer tohto zákona. V tomto roku už začalo monitorovanie úrovne kvality výchovy a vzdelávania v poslednom ročníku základnej školy, ktorého výstup bude rozhodujúcim kritériom na prijímanie na strednú školu.

V oblasti ukončovania štúdia na stredných školách sa uskutočňuje testovanie žiakov v posledných ročníkoch stredných škôl z vybraných predmetov s cieľom zaviesť štandardizovanú objektívnu maturitnú skúšku s externou časťou. Jej zavedenie plánujeme postupne od roku 2004 - 2005.

Takisto máme záujem posilniť alternatívne vzdelávacie programy s osobitným zreteľom pre nadané a talentované deti. V oblasti zmien odborného vzdelávania v súlade so štandardom stredoškolského odborného vzdelávania a výchovy sa budeme usilovať o redukciu a inováciu sústavy študijných a učebných odborov.

Skončil som. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Hanzel, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne. Najprv k tomu, čo ste hovorili, by ma zaujímal nejaký časový horizont, v akom rozpätí asi plánujete urobiť to, čo ste spomínali.

Ďalej by som chcel povedať, že, samozrejme, o internete sme už toho narozprávali veľa a verím, že sa tým spôsobom naša spoločnosť bude viacej a rýchlejšie rozvíjať. Cudzie jazyky tiež boli viackrát omieľané. Verím, že bez toho si už v budúcnosti asi ťažko poradíme a bolo by potrebné čím skôr, povedzme, už možno od prvej triedy s tým začať a normálne ako s bežným jazykom zvoliť základný cudzí jazyk, ktorý by bol povinný na školách.

Ale povedal by som aj ďalšie veci, ktoré sú zaujímavé. Čo tak napríklad zjednodušiť slovenčinu tak, aby deti, ako ste už spomínali, nemali toľko učenia, lebo sú aj v našom slovenskom jazyku niektoré, povedal by som, možno zbytočnosti. Keď nič inšie, len vybrané slová a podobne.

Ale ďalší dôležitý predmet, ktorý by som zaviedol od prvej triedy, je napríklad dopravná výchova na školách. Vieme, že doprava nám dnes vstupuje do života tak hrozne, že je ťažké prejsť cez ulicu. A bolo by dobré, aby sa deti od prvej triedy učili dopravnú výchovu, lebo tiež veľmi dobre viete, že toto je v niektorých západných krajinách. Ja viem určite, že takáto výchova je v Holandsku, vo Švédsku a inde.

Ďakujem.

M. Fronc, minister školstva SR: Áno. Po prvé k časovým horizontom. Tie kľúčové zákony, chceme ich legislatívne zámery predložiť do vlády na jeseň, tak je to aj v pláne legislatívnych úloh vlády s tým, že samotný zákon o výchove a vzdelávaní, aj samotný zákon o financovaní by mal byť predložený do vlády na budúci rok, predpokladám, v prvom polroku budúceho roka.

K zjednodušeniam by som chcel povedať, že samotný zákon má byť oveľa viac o obsahu štúdia ako o inštitucionálnej forme a o predpisoch. Myslíme si, že tie by mali byť inde. A tu chceme jednak vytvoriť podstatne väčší priestor na tvorivú činnosť žiakov, ale aj učiteľov, jednak redukciou obsahu učiva. Treba povedať, že dnes obsahy učiva sú podľa nás príliš veľké, ale to musí, samozrejme, posúdiť špeciálny orgán odborníkov. Aj kvôli tomu plánujeme a rozbieha sa schválenie kurikulárnej rady, ktorá by mala tieto záležitosti na starosti.

Pokiaľ, pán poslanec, navrhujete zjednodušenie slovenčiny, my sme, myslím, o tom spolu hovorili. Ja nemôžem rozhodovať o tom, či bude existovať aj mäkké i, aj tvrdé y. Ja by som sa bez neho celkom rád zaobišiel a pomohlo by to celkom iste aj tým mladým, ale kodifikácia spisovného slovenského jazyka nepatrí ministerstvu školstva, ale inej inštitúcii.

No a čo sa týka zavedenia dopravnej výchovy, musím povedať, že je to vec, o ktorej uvažujeme. Je to rozumná vec, ale treba aj povedať, že dnes už máme naozaj obsahy a veci, ktoré sa musia žiaci učiť, také veľké, že to nie je jednouchá vec. Čiže v súvislosti s celou touto komplexnou reformou je možné aj o vašom návrhu, ktorý, myslím si, je rozumný, uvažovať.

Ďakujem.

 

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím teda tento bod programu a zároveň odovzdávam vedenie schôdze pani podpredsedníčke Martinákovej.

Nech sa páči.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rokovaní pokračujeme bodom

interpelácie poslancov.

Chcem na úvod pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

Nemám žiadnu písomnú prihlášku od žiadneho poslanca na interpelácie na členov vlády, preto otváram pre poslancov možnosť hlásiť sa ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne s... No, dobre, teraz uzatváram možnosť hlásiť sa ústne s interpeláciami.

Pán poslanec Fajnor, nech sa páči.

K. Fajnor, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem pána predsedu vlády Mikuláša Dzurindu.

Vážený pán predseda vlády, na valnom zhromaždení Slovenského plynárenského priemyslu zástupca Fondu národného majetku odsúhlasil predaj časti akcií SPP na základe tzv. pozemkovej zmluvy, ktoré vlastnili privatizéri Ruhrgas a Gas de France, na spoločnosť, ktorá má sídlo v Holandsku. Holandsko je známe ako daňový raj pre dividendy. Ak by vlastnili tieto akcie Ruhrgas, resp. Gas de France, dividendy z týchto akcií sa zdaňujú zrážkovou daňou vo výške 15 % priamo pri zdroji, t. j. sú príjmom Slovenskej republiky. Žiadny z nich, podotýkam, nevlastní viac ako 25 % podielu v SPP podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia s Nemeckou republikou č. 18/1984 Zb. a Francúzskom č. 73/1975 Zb. V terajšej situácii, keď do hry vstúpil holandský vlastník, klesne zrážková daň na 10 %, ak táto spoločnosť bude vlastniť menej ako 25 % podielu v SPP, čo je rozdiel 5 %. Ak by holandská spoločnosť prekročila 25-percentný podiel v SPP, Slovenská republika si podľa Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Holandskom č. 138/1974 Zb. nemôže zraziť nič, čím príde Slovensko po liberalizácii cien plynu o značné dane. Požadujem od vás, pán predseda vlády, túto informáciu: O akú výšku daní sme prišli a koľko akcií bude vlastniť holandská spoločnosť a kto je jej majiteľom?

Druhou interpeláciou sa obraciam na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Kaníka.

Vážený pán minister, obyvatelia Domu opatrovateľskej služby na Medvedej 21 v Bratislave-Petržalke sa na vás obrátili s naliehavou žiadosťou o riešenie ich sociálnej situácie. Ani avizované zvýšenie dôchodkov od 1. 6. 2003 o 300 korún nebude riešiť zúfalú finančnú situáciu, v ktorej sa uvedení obyvatelia nachádzajú. Uvádzajú, že po zvýšení mesačnej zálohovej platby, ktorá je od 472 až po 1 006 korún z miestneho bytového podniku, po úhrade za lieky a stravu ostáva obyvateľom domu opatrovateľskej služby v priemere mesačne 330 Sk. Táto situácia je pre nich neúnosná, osobitne čo sa týka samostatne žijúcich dôchodcov, ktorí musia znášať neúmerné náklady z jedného dôchodku. Vážený pán minister, títo obyvatelia očakávajú od vás konkrétnu pomoc. Odmietajú argumenty, aby hľadali vlastné riešenie ich situácie, a pripomínajú svoje odpracované roky v prospech štátu. Vážený pán minister, akú odpoveď dáte týmto dôchodcom na otázku, či sa dá vôbec takto žiť, a ako im pomôžete? Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej vystúpi s interpeláciou pán poslanec Ďaďo.

V. Ďaďo, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, v zmysle § 129 o rokovacom poriadku Národnej rady interpelujem ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa s týmto problémom.

Obec Vrchteplá sa nachádza v ochrannej oblasti Strážovské vrchy na turistickej trase Maninská tiesňava - Súľovské skaly. Je podhorskou obcou v okrese Považská Bystrica. V obci je 280 obyvateľov. Jej rozloha je 490 hektárov. V roku 1994 sa vybudoval záchyt prameňa podľa projektovej dokumentácie a vybavenie stavebného povolenia. Z hľadiska výskytu podzemných vôd je Obec Vrchteplá v druhom stupni vodného zdroja Maninská úžina a Horný prameň. Z toho dôvodu i pre ochranu maninského, ba i celého životného prostredia z ohľadu na lokalitu Maninskej úžiny bola vypracovaná projektová dokumentácia v obci na vodovod, vodojem, kanalizáciu a čističku odpadových vôd. Projektovú dokumentáciu a vybudovanie záchytu prameňa predstavuje výšku pre obec v sume 840 000 Sk, ktorú obec zaplatila. Okresný úrad v Považskej Bystrici vydal rozhodnutie o povolení stavby "Celoobecný vodovod, vodojem, kanalizácia a čistička odpadových vôd" - pod týmto názvom -, avšak pre nedostatok finančných prostriedkov nebola stavba dodnes začatá. Dnes je v tejto obci taký stav, že vyše 60 % občanov je bez pitnej a úžitkovej vody, pretože obec nemá finančné prostriedky na dovoz pitnej vody. Občania si svojimi silami, každý ako vie, dováža vodu zo vzdialených vodných zdrojov. Žiadosti na dotáciu boli predkladané každoročne Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, a preto všetky podklady a dokumentácia je na uvedenom ministerstve.

Z toho dôvodu, že starosta obce sa obrátil písomne na mňa ako poslanca so žiadosťou, aby započala stavba aspoň tohto roku v sume 1 300 000 korún, keďže stavebné povolenie končí 31. 12. 2003 a nebude možné ďalej pokračovať v tejto stavbe a finančné prostriedky sa stanú neúčelne vyhodené, žiadam pána ministra, aby dal odpoveď na uvedenú situáciu, ale nielen odpoveď, ale aby aj zabezpečil riešenie celého problému zabezpečenia zásobovania občanov pitnou vodou v obci Vrchteplá. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Ďaďo bol posledným prihláseným s interpeláciou. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

Otváram ďalší bod, a to

písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 31. marca 2003,

ktoré ste dostali ako tlač 214. Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 214 nachádza.

Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto z poslancov vyjadriť svoje stanovisko k odpovediam. Písomne sa neprihlásil žiaden z poslancov. Otváram možnosť hlásiť sa ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré máte ako súčasť tlače 214.

Prosím poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o uznesení k písomným odpovediam členov vlády na interpelácie poslancov.

Prednesiem návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať, týmto uznesením Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 31. marca 2003.

Budeme hlasovať o tomto uznesení. Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 94 poslancov, za 65, proti 11, zdržalo sa 18.

Konštatujem, že sme písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zobrali na vedomie.

Zároveň vyhlasujem tento bod programu za skončený.

V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Písomne sa do rozpravy k tomuto bodu prihlásili páni poslanci Abelovský, Gaľa a Galbavý.

Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Abelovskému, ktorý sa prihlásil písomne ako prvý. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Abelovský, poslanec: Pani podpredsedníčka, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, môj postoj k navrhovanej novele som prezentoval v tejto snemovni dvakrát. Chcem len zdôrazniť, že napriek veľmi vážnemu rokovaniu, ktoré prebehlo v ústavnoprávnom výbore, ktorý sa dopracoval k tým siedmim pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú predmetom aj spoločnej správy, nič nemení na zmene môjho stanoviska, že táto novela Trestného zákona je z hľadiska existencie Trestného zákona nesystémová, nepatrí doň a v budúcnosti vyvolá rôzne problémy v súdnej praxi. Chcem len zdôrazniť, že veľká časť sudcovskej verejnosti, prokurátorov a advokátov rovnako túto novelu ako určité východisko na sprísnenie trestnej represie odmieta.

Už som spomínal rokovanie ústavnoprávneho výboru, kde sme prijali celkom schodné východiská na priechodnosť tejto novely. Dokonca niektoré sme prijali aj nad moje očakávanie, poviem to otvorene, ktoré aspoň sčasti minimalizujú minimálne v dvoch častiach protiústavnosť tejto navrhovanej novely, a súdna prax ukáže, pretože je to súčasť vládneho programu tejto vládnej koalície. Takže vychádzajúc z toho, že v politike môžeme ísť len po hranicu možného a že vládna koalícia by schválila túto novelu, chcem vystúpiť s určitým komparatívnym vystúpením, ktoré sa zaoberá záležitosťou trikrát a dosť a vychádza z amerických prameňov, kde táto zásada je už niekoľko rokov aplikovaná. Nakoniec aj sám predkladateľ sa odvoláva na americké pramene, kde vychádza z poznatkov jej platnosti. Teda aby bolo moje vystúpenie chápané tak, aby zostalo v pamäti tejto snemovne, že sa našli poslanci, ktorí pred nesporným schválením tejto novely vystúpili a upozornili poslancov na to, ako táto novela pôsobí, by som povedal, v krajine jej zrodu, v Spojených štátoch amerických, kde je možné vzhľadom na dĺžku trvania tejto novely prísť k určitým záverom.

Zásada trikrát a dosť bola začlenená do trestnoprávnych kódexov v 30 štátoch USA a vo federálnom zákonodarstve, v štáte Kalifornia dokonca formou ústavného zákona. Vo väčšine krajín sa aplikuje pri násilných a drogových deliktoch. V niektorých štátoch sa aplikuje aj pri vybraných majetkových deliktoch. Vo Veľkej Británii sa aplikuje zásada dvakrát a dosť, teda ukladanie obligatórneho trestu odňatia slobody na doživotie, už pri druhom odsúdení, ale len pri najzávažnejších násilných trestných činoch. Navrhovaná právna úprava sa obmedzuje na užšiu verziu tohto inštitútu, ktorá zahŕňa iba násilné a drogové delikty.

Po zavedení inštitútu trikrát a dosť bola v Kalifornii vypracovaná štúdia, ktorá porovnávala predpokladaný počet trestných činov pred zavedením tohto inštitútu s počtom spáchaných trestných činov. Táto štúdia prišla k záveru, že každý ďalší rok uloženého trestu odňatia slobody u recidivistov zabránilo spáchaniu približne 3,5 trestných činov na jedného odsúdeného. Je tu aj prameň, je to Penal Confinement and Restraint of Crime z roku 1995. Z toho vyplýva, že od roku 1994 do roku 1998 klesol počet vrážd v Kalifornii o 51,5 %, počet znásilnení o 18,7 % a počet lúpeží dokonca o 48,6 %. Zavedeniu tejto zásady predchádzalo poznanie, podľa ktorého sa ukazovalo, že približne 6 % všetkých páchateľov pácha od 70 až do 80 % trestnej činnosti. Zásada trikrát a dosť sa zdala byť jednoduchou a účinnou odpoveďou na tento problém, aj problém recidívy.

Prvým štátom USA, ktorý pristúpil k zavedeniu tohto inštitútu, bol Washington v roku 1993. V roku 1994 nasledovala Kalifornia, kde bola táto zásada schválená dokonca referendom. Prijatie tejto zásady bolo v prípade Kalifornie bezprostrednou reakciou na dve brutálne vraždy mladých dievčat spáchané recidivistami. V súčasnosti je táto zásada súčasťou právneho poriadku v 37 štátoch, hoci vo veľmi rozdielnom rozsahu a vo federálnom Trestnom zákone. V tomto sa však neaplikuje. Vo väčšom rozsahu sa v praxi aplikuje len v Kalifornii v uvedených prípadoch, t. j. dosiaľ, dá sa povedať, len v desiatkach prípadov, maximálne v stovkách prípadov, ešte v ďalších 5-6 štátoch, inak v podstate ide o obsolétne, teda nepoužívané ustanovenie. Odhaduje sa, že viac ako 90 % všetkých trestov v zmysle zásady trikrát a dosť bolo vynesené práve v štáte Kalifornia. Problémom argumentácie spomínaných 6 % kriminálnikov páchajúcich 70 až 80 % trestnej činnosti je, že je prakticky nemožné túto skupinu účinne identifikovať. Vo veľkej miere je trestná činnosť páchaná mladými mužmi, avšak 6 % nemožno stotožňovať len s odsúdenými a prepustenými recidivistami.

Viacero štúdií poukazuje na skutočnosť, že účinnosť tohto princípu je len ilúziou. Najviac väčšina týchto kriminálnikov spadajúcich do skupiny 6 % tak či tak aj bez ohľadu na uplatňovanú zásadu trikrát a dosť strávi svoj aktívny kriminálny vek vo väzení a miera trestnej činnosti ďalších potenciálnych páchateľov, ktorí zostávajú na slobode, sa rapídne znižuje. Mnohé štúdie zaoberajúce sa vplyvom tohto inštitútu na celkovú mieru kriminality, t. j. posudzujúce jeho tzv. deterenčný účinok, však v tomto ohľade poukazujú na nie príliš presvedčivé, resp. minimálne, ak vôbec nejaké výsledky.

Napr. štúdia Stolzenberga a D´Alessia z roku 1997 skúmala vplyv legislatívy Three Strikes and You´re out, teda trikrát a dosť, na mieru závažnej trestnej činnosti v 10 najväčších kalifornských mestách a dospela k záveru, že tento inštitút neprispel k zníženiu drobnej, ale ani závažnej trestnej činnosti. V Kalifornii sa táto zásada uplatňuje aj na menej závažné trestné činy. Zníženie trestnej činnosti v Kalifornii títo autori pripisujú už predtým existujúcim trendom.

Tieto úvahy podporujú aj výsledky štúdie Mauera z roku 1996. Ten poukazuje na skutočnosť, že kriminalita sa v posudzovanom období znížila aj v štátoch, ktoré zásadu trikrát a dosť vo svojom právnom poriadku buď vôbec nemali, alebo ju neaplikujú. Uvádza sa príklad New Yorku, kde sa v roku 1995 znížil počet vrážd o 25 %, a štát Tennesee, kde sa zvýšil v tom istom období o 42 %, pričom právo v Tennesee v obmedzenom rozsahu spomínanú zásadu aplikuje, kým v New Yorku vôbec nie. Takisto poznamenáva, že ďalšie významné faktory ovplyvnili znižujúcu sa mieru kriminality v Kalifornii v 90. rokoch, a to zlepšujúcu sa hospodársku situáciu vo všeobecnosti a osobitne historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti, ako aj najnižší podiel mladých mužov, teda potenciálne najčastejších páchateľov trestnej činnosti na celkovej populácii. Rovnako spochybňuje deterenčný efekt tohto trestu aj nie jednoznačne preukázaný deterenčný účinok trestu smrti, prečo by potom menej prísna sankcia sa mala pre tento deterenčný účinok vôbec vykazovať.

Hoci v Kalifornii došlo k zníženiu kriminality počas relevantného obdobia o necelých 5 %, presne 4,9 %, v porovnaní s celoamerickým priemerom o 2 %, tento výraznejší pokles bolo možné pozorovať až v období predchádzajúcich 4 rokov zavedením spomínanej zásady. Korelácia uvádzaná v dôvodovej správe k tomuto zákonu, ktorý bol predložený, teda ešte nemusí nevyhnutne znamenať kauzalitu.

Štúdia Stolzenberga a D´Alessia ďalej vysvetlila neefektívnosť zásady trikrát a dosť tým, že

1. už súčasné možnosti ukladania trestov umožňujú účinne trestať vysoko rizikové skupiny potenciálnych páchateľov,

2. uväznenie recidivistov na sklonku ich kriminálnej kariéry s väčšou pravdepodobnosťou skôr nemá vplyv na celkovú mieru kriminality a

3. mladistvých, resp. vekovo mladých páchateľov sa tento trest prakticky vôbec nedotýkal.

Trestná činnosť mladistvých a vekovo mladých páchateľov napr. v Kalifornii stúpla aj naďalej po zavedení zásady trikrát a dosť.

Ďalšie štúdie rovnako poukazujú na to, že miera kriminality v štátoch uplatňujúcich zásadu trikrát a dosť nie je signifikantne nižšia ako v štátoch, ktoré túto zásadu neuplatňujú. Americkí kritici tohto inštitútu poukazujú ďalej na to, že práve v dôsledku relatívne krátkych "kriminálnych kariér", trvajúcich v priemere okolo 10 rokov, má uväznenie týchto recidivistov na taký dlhý čas malý, resp. žiadny účinok.

Najvyššia miera páchania násilnej trestnej činnosti v USA býva dosahovaná u páchateľov vo veku od 17 do 27 rokov, a to v majetkovej trestnej činnosti vo veku okolo 20 rokov. Páchatelia upúšťajú od páchania násilnej trestnej činnosti po dosiahnutí veku 22 rokov a majetkovej trestnej činnosti po dosiahnutí 19 rokov. Inštitút trikrát a dosť zo svojej podstaty zasahuje ľudí, ktorí by neskôr trestnú činnosť aj po svojom prepustení tak či tak spáchali oveľa v nižšej miere, než sa to vo všeobecnosti predpokladá. Priemerný vek ľudí v súčasnosti uväznených na základe zásady trikrát a dosť je v Spojených štátoch 36 rokov. Pritom v roku 1999 len 22 % všetkých zadržaných páchateľov bolo vo veku 36 a viac rokov. Nad 50 rokov páchalo trestnú činnosť len 5 % všetkých páchateľov. Zásada trikrát a dosť je preto hodnotená ako nesprávne cielená.

Štúdia Schafera z roku 1999 uvádza, že uplatňovanie tejto zásady môže mať nie deterenčný účinok, ale práve naopak, môže viesť k zvýšeniu trestnej činnosti. Ak totiž recidivista spadajúci pod pravidlo trikrát a dosť spácha trestný čin a čelí riziku chytenia a usvedčenia, v situácii, keď tak či tak vie, že mu hrozí doživotné väzenie, štruktúra tohto trestného činu ho môže viesť k tomu, aby vraždil svoje obete namiesto toho, aby ich napr. "len olúpil alebo znásilnil", svedkov či policajtov, nachádzajúcich sa na mieste činu, a tým zabraňoval zvýšenej možnosti svojho chytenia.

Ak pri zavedení asperačnej zásady ministerstvo argumentuje, že v súčasnosti pri viacčinnom súbehu trestných činov ďalšie menej závažné trestné činy pácha páchateľ de facto beztrestne, potom zavedením obligatórneho trestu, ktorý, samozrejme, v zmysle prijatých pozmeňujúcich návrhov je už determinovaný, v zmysle zásady trikrát a dosť zase umožňuje páchateľom de facto beztrestne páchať ešte závažnejšie trestné činy, ako by za normálnych okolností páchali. Napr. spomínaná vražda namiesto lúpeže.

Štúdia Marvella a Moodyho z roku 2001 s príznačným názvom "Smrteľné účinky trikrát a dosť" tento fenomén skúmala a dospela k záveru, že uplatnenie zásady trikrát a dosť v jednotlivých amerických štátoch z krátkodobého hľadiska viedlo k zvýšeniu počtu vrážd o 10 až 12 % a z dlhodobého hľadiska až o 23 až 29 %.

Problémom uplatňovania zásady trikrát a dosť sú aj vysoké náklady. Pobyt starších väzňov uväznených v dôsledky zásady trikrát a dosť z hľadiska horšieho zdravia, ako aj ostatných zvýšených nárokov na starostlivosť o nich je až trojnásobne drahší a nákladnejší ako priemer väzenskej populácie, a to všetko za situácie, keď sú už títo väzni v podstate za horizontom svojich aktívnych kriminálnych kariér. Odhaduje sa, že náklady spojené s uplatňovaním zásady trikrát a dosť v Kalifornii dosiahnu počas nasledujúcich 25 rokov sumu 5,5 mld. USD.

Je tu celý rad prameňov, z ktorých som čerpal svoje vystúpenie. Tento komparatívny materiál som si dal expertne pripraviť preto, aby členovia parlamentu videli, že aj argumentácia, ktorá je uvedená v dôvodovej správe, a pramene, na ktoré sa odvoláva predkladateľ, celkom nezodpovedajú tomu, čo je tam ako kauzálne vzaté. My tvrdíme, že napriek tomu, že zásada trikrát a dosť v Spojených štátoch reálne existuje už 10 rokov, že tie výsledky jej uplatňovania sú skôr pochybné a nesvedčia o tom, že budú viesť k radikálnemu zníženiu najzávažnejšej trestnej činnosti.

Preto prosím, aby ste pri rozhodovaní o tom, či podporíte túto novelu, alebo nie, vzali tieto moje slová do úvahy. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gaľa, pripraví sa pán poslanec Galbavý. Ešte predtým faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Faktická poznámka - pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Chcel by som reagovať na pána spravodajcu, ktorý je aj podpredsedom ústavnoprávneho výboru, a spýtať sa ho, ako myslel toto svoje vystúpenie, lebo pokiaľ ma pamäť neklame, tak ústavnoprávny výbor prijal jednomyseľne všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladal pán poslanec Drgonec, ktorý je predsedom výboru. A trošku mi to potom nekomparuje s tým, ako vystúpil pán podpredseda. Prosím ho teda, aby sa vyjadril. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Polka.

L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som podporiť stanoviská pána poslanca Abelovského a podčiarknuť dve skutočnosti.

Po prvé, namiesto totálneho alebo absolútneho sústredenia sa na novelu, opravujem, nie novelu, ale prípravu nového Trestného zákona, kde by sme vyriešili všetky nové veci, ktoré ťažia túto spoločnosť, robíme 35. novelizáciu Trestného zákona, schváleného česko-slovenským parlamentom v roku 1961, a úporne sa snažíme preniesť rôznorodé prvky z iných právnych systémov, ktoré absolútne nezapadajú do kontinentálneho systému európskeho práva.

Druhá vec je, že každá právna norma by mala reagovať na istú spoločenskú objednávku, na istý spoločenský dopyt. Kde tu ten spoločenský dopyt je? Potrebujú tento zákon sudcovia? Potrebuje ho právnická prax? Padali zmienky o tom, že to bude naháňanie kšeftov pre advokátov. No chcel by som vidieť advokáta, ktorý dokáže zarobiť na obhajobe recidivistu alebo na obhajobe človeka, ktorý má za sebou takúto kriminálnu minulosť.

Skutočne si neviem predstaviť, z čoho vlastne tento podnet vznikol, pretože tá trestná činnosť, ktorá je predmetom tejto novelizácie, nie je tou, ktorá by otriasala základmi právneho systému Slovenska. Mohla pokojne, ak už by teda bola žiaduca, prejsť v rámci prípravy nového Trestného zákona a mohla sa začleniť do istého systému. Takto ju považujem skutočne za nesystémovú a môžem inak povedať, že takúto novelu nemožno v žiadnom prípade seriózne podporiť. Ďakujem pekne za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Gaľa, nech sa páči, máte slovo.

M. Gaľa, poslanec: Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, keď Národná rada Slovenskej republiky v jeseni 1997 prerokúvala návrh na vyslovene súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne, bolo konštatované v dôvodovej správe, že postoj Slovenskej republiky k jednotlivým článkom a paragrafom návrhu vychádza z rešpektovania Ústavy Slovenskej republiky, doteraz platných zákonov, ako aj mravných a kresťanských tradícií nášho národa. Dôvodová správa súčasne konštatovala, že dohovor bol prijatý Radou Európy v roku 1996, a preto ešte nemá presne definovaný postoj k možnosti klonovania ľudských zárodkov. Dalo sa však z neho dedukovať, že klonovanie nemá v úmysle pripúšťať.

Dňa 12. 1. 1998 podpísalo 19 štátov v Paríži Dodatkový protokol Rady Európy zakazujúci klonovanie ľudských bytostí. Je to záväzná medzinárodná dohoda v tejto oblasti a protokol bol v tom čase odpoveďou Európy na nebezpečenstvo, že klonovanie s použitím ľudských buniek by mohlo byť aplikované na ľudských bytostiach po tom, čo bol úspešne dokončený experiment na cicavcoch, uskutočnených v Škótsku vo februári 1997. Protokol je prirodzeným Dodatkom dohovoru Rady Európy o ľudských právach a biomedicíne, tzv. oviedska konvencia, ktorý zakazuje akýkoľvek zásah s úmyslom vytvoriť geneticky identickú ľudskú bytosť s inou ľudskou bytosťou, či už žijúcou, alebo mŕtvou. Tento dodatkový protokol spolu s Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne zvýrazňuje dôležité princípy potrebné na zachovanie etickej základne pre ďalší medicínsky a biologický rozvoj platný pre súčasnosť aj budúcnosť.

Na pôde tejto Národnej rady som vo februári 1998 podal návrh na uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky zaviazala vtedajšiu vládu, aby pristúpila k tomuto dodatkovému protokolu, o ktorom som hovoril. V ďalšom vývoji veci okolo klonovania sa vlastne dostali do zákona č. 277/1994 o zdravotnej starostlivosti, ktorý v súčasnosti obsahuje zákaz klonovania ľudí v zmysle Dodatkového protokolu k Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne č. 143/2001 Z. z., ale sankciu podľa tohto zákona je možné uložiť iba zdravotníckemu zariadeniu, a to do výšky 500 000 Sk. Za takéto konanie podľa doteraz platného právneho stavu nie je možné postihovať fyzickú osobu, preto sa v návrhu novely Trestného zákona, o ktorom teraz hovoríme, navrhuje, aby sa klonovanie ľudskej bytosti stalo trestným činom, ktorý bude zakotvený v siedmej hlave Trestného zákona, tzv. trestné činy proti ľudskej dôstojnosti. Text skutkovej podstaty je upravený popisnejším spôsobom a z pohľadu Trestného zákona presnejšie, ako je to upravené v zákone č. 277/1994 Z. z. A keďže úmysel vytvorenia ľudskej bytosti bude značne obťažné dokázať, pričom navrhované znenie neumožňuje v tomto znení ani klonovanie na terapeutické účely. Som rád, že tento vývoj, ktorý sme v krátkosti mohli sledovať od roku 1996 cez rok 1997, 1998, 2001 až k dnešnému stavu, dospel k tej situácii, že klonovanie, či už reprodukčné, alebo terapeutické, je v návrhu novely Trestného zákona posudzované ako trestný čin. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Galbavý.

T. Galbavý, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som stručne vystúpil k navrhovanej novele Trestného zákona.

Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšej trestnej činnosti a doviesť ho k tomu, aby viedol riadny život a v tomto zmysle pôsobil aj na ostatných členov spoločnosti. Preto, keď sa človek dopustí vraždy alebo znásilnenia, je odsúdený na určitý trest odňatia slobody s tým, že štát mu dáva po návrate na slobodu šancu normálne žiť. Ale tento človek o nejaký čas znova niekoho zavraždí alebo znásilní a štát mu po odpykaní trestu znova dáva možnosť normálne žiť s nádejou, že uložený trest splnil svoj účel. A on znovu zavraždí niekomu syna alebo otca a znova znásilní matku alebo dcéru, znova lúpežne prepadne. Má ďalšia šanca žiť normálne pre tohto zločinca zmysel? Alebo za ňu zaplatí niekto nevinný?

Štát musí postupovať rázne proti tým, ktorí nemajú zábrany siahnuť inému na život. Je to nielen právo, ale aj povinnosť. Preto podporujem novelu Trestného zákona, tak ako ju pripravilo ministerstvo spravodlivosti aj s najnovšími úpravami, podľa ktorých pri treťom potrestaní za závažný trestný čin, napríklad za spáchanú vraždu, ozbrojenú lúpež, znásilnenie, obchodovanie s ľuďmi, teror, zorganizovanie zločineckej skupiny alebo únos, bude páchateľ odsúdený na doživotie. Súd bude mať však možnosť pristúpiť aj k alternatívnemu udeleniu trestu odňatia slobody na 25 rokov, pričom však nemôže za žiadnych okolností páchateľovi uložiť trest pod 20 rokov.

Ja som vystúpil hlbšie k tejto novele Trestného zákona v prvom čítaní, preto pochopte, že toto bolo trošku veľmi stručné, chcel som sa dotknúť filozofie toho návrhu, ale zároveň by som však chcel prispieť k spravodlivej a demokratickej podobe Trestného zákona svojím pozmeňujúcim návrhom týkajúcim sa § 156 ods. 3. Zámerom môjho návrhu je vypustiť tento paragraf z Trestného zákona z týchto dôvodov.

Analogicky je potrebné predovšetkým namietať vágnosť a neurčitosť pojmov hrubá urážka, hrubé ohovorenie, s ktorým operuje dikcia § 156 ods. 3 Trestného zákona. Keďže ani v rámci tohto ustanovenia, ako to napríklad bolo pri § 102 a 103 Trestného zákona, ktoré už dnes neexistujú a pozastavil ich Ústavný súd, nie sú vyjadrené dôvody, pre ktoré je možné obmedziť slobodu prejavu, čo je jednou zo základných ústavnoprávnych požiadaviek v právnom štáte. Predsa normu nemožno považovať za zákon, pokiaľ nie je formulovaná dostatočne presne, aby umožnila občanovi regulovať svoje správanie, musí byť schopný v prípade potreby s primeraným poučením predvídať v miere primeranej okolnostiam následky, ktoré môže mať určitý akt. Osobitný význam jasnosti významu normatívnych ustanovení treba akcentovať v rámci odvetvia trestného práva vrátane štylizovania jednotlivých skutkových podstát trestných činov, ktorých aplikácia znamená vždy zásah do základných práv a slobôd občanov.

Myslím si, že takto vágny a ľahko neužívateľný paragraf v kvalitnom trestnom práve by nemal byť. Navyše § 156 ods. 3 Trestného zákona v dnešnom ponímaní je v konflikte so slobodou prejavu garantovanou v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jednotliví nositelia štátnej moci ako takí by nemali byť objektmi chránenými trestnoprávnymi ustanoveniami tak, ako je to podľa súčasnej právnej úpravy. Chráneným objektom by mal byť len hodnotový systém demokratickej spoločnosti a právneho štátu. Myslím si, že aj verejným činiteľom postačuje civilnoprávna ochrana a niet dôvod, prečo by mali na rozdiel od ostatných občanov byť pred urazením a ohováraním chránení aj trestnoprávne.

Z mojej strany je to všetko, pani predsedajúca. Prosím vás o podporu. Môj pozmeňujúci návrh dávam písomne spravodajcovi a ďakujem za podporu.