V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ondriaš. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami. Pán poslanec, máte slovo.
K. Ondriaš, poslanec: Áno, ďakujem za slovo. Mňa zaujala tá veta, že zločinecké komunistické režimy padli. Ja by som chcel pripomenúť, že v súčasnosti je vo svete 166 komunistických a robotníckych strán a vznikajú aj komunistické strany tam, kde by to človek nepredpokladal. Vlani vznikla Komunistická strana v Poľsku.
Ďalej k tým komunistickým režimom. Asi sa zabudlo, že Čína je komunistická a vlani dosiahla hrubý domáci produkt 6. najväčší na svete, že mala 20 rokov rast HDP každý rok asi o 8 % a že, tie čísla som už zabudol, v ktorom roku to bude, dosiahne 2. najväčší HDP vo svete. To je asi všetko. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej bude hovoriť pán poslanec Fico, pripraví sa poslankyňa Dubovská za Hnutie za demokratické Slovensko-Ľudová strana.
R. Fico, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy a páni, klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Smer podporí svojimi hlasmi návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Severoatlantickou zmluvou. Ide o logické zavŕšenie 4-ročného pôsobenia Smeru na slovenskej politickej scéne, keď od samotného vzniku v roku 1999 Smer podporoval integračné ambície Slovenskej republiky.
Vyslovovanie súhlasu Národnej rady s pristúpením k akejkoľvek dôležitej medzinárodnej organizácii je politická udalosť vymykajúca sa z rámca bežného vnútroštátneho politického súperenia medzi opozíciou a vládnou koalíciou. Stabilita takýchto rozhodnutí vyžaduje, aby sa k nim prihlásili, pokiaľ je to možné, všetky relevantné politické strany. Tým je zabezpečené, že pri akejkoľvek politickej zmene v rámci pravidiel demokratického pluralitného systému nedôjde k zásadnej zmene zahraničnopolitickej orientácie Slovenska. Zdá sa, že vyslovovanie súhlasu Národnej rady zo Severoatlantickou zmluvou bude takýmto procesom. Bolo by dobré, a to dávam do pozornosti predovšetkým stranám vládnej koalície, aby aj pri iných rozhodnutiach týkajúcich sa dlhodobých systémových zmien zvažovali potrebu opozičnej podpory, ktorá je tak dôležitá pre zachovanie stabilného vývoja Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni, na rozdiel od môjho predrečníka pána poslanca Minárika z Kresťanskodemokratického hnutia nepociťujem žiadnu slávnostnú atmosféru. Je na to veľa dôvodov. Napriek tomu, že NATO ako organizácia dala prednosť dodržiavaniu medzinárodného práva pred jednostrannou vojenskou aktivitou Spojených štátov amerických v Iraku, občania Slovenska spájajú NATO predovšetkým s touto superveľmocou a s jej štýlom presadzovania si vlastných národných záujmov. Jednoducho NATO, do ktorého chceme vstúpiť, by mohlo byť pre Slovensko dobrým učiteľom, ako rešpektovať a postupovať v súlade s medzinárodným právom.
Smer napriek tomu, ako dnes budeme hlasovať, to znamená hlasovať za podporu, aby Národná rada vyslovila súhlas so Severoatlantickou zmluvou, nikdy, a to chcem podčiarknuť, nikdy nezmení svoj postoj k irackej kríze. Odzbrojenie Iraku bolo možné dosiahnuť mierovou cestou, bez potreby ničiť, bombardovať a zabíjať nevinných civilistov. Útok na Irak je podľa nás hrubým porušením medzinárodného práva, ku ktorému sa prihlásila aj vláda Slovenskej republiky, a za útokom treba vidieť úzke ekonomické záujmy.
Chcem vysloviť ľútosť, že slovenská vláda nenašla ani raz, hoci príležitosti vo vojne v Iraku bolo nadostač, odvahu ostro odsúdiť zabíjanie civilistov, najmä detí a žien, pri spojeneckých útokoch. K takémuto ostrému odsúdeniu dokonca pristúpila aj Európska komisia, teda orgán Európskej únie, na vstupe do ktorej by sme mali mať podstatne väčší záujem. Odvahou, vážené dámy a páni, nie je pridať sa k najsilnejšiemu. Odvahou je presadzovať princípy medzinárodného práva, etiku a humanitu a hovoriť o veciach, ktoré sa nemusia vždy páčiť krajinám silnejším a väčším, ako je malé Slovensko. Ani ja osobne, ani moji kolegovia v Smere nepodľahneme názoru typickému pre viacerých slovenských politikov, podľa ktorého by sme nemali ísť do vyslovovania iných postojov, než majú najväčšie krajiny, pretože to môže mať negatívny vplyv na vzájomné vzťahy. Cítime sa politicky podstatne slobodnejší. A toto vychádza z demokracie ako hodnoty, ak bez ohľadu na minulé, terajšie alebo budúce výhody môžeme principiálne trvať na tých princípoch a hodnotách, na ktorých je postavené medzinárodné riešenie sporov.
Hoci Slovensko ako malá krajina, ktorá podľa vyjadrení niektorých predstaviteľov koaličných vojenských síl má hodnotu iba symbolickej vlajky zapichnutej do stola riadiaceho útok na Irak, nikdy nevplyvní vývoj v Iraku, a to ani teraz, ani po skončení vojny, mali by sme tvrdo presadzovať líniu a myšlienku dominantnej úlohy Organizácie Spojených národov v povojnovom usporiadaní tejto krajiny.
Mrzí ma aj to, že zo Slovenska sa stáva jedna z krajín tešiacich sa na povojnovú rekonštrukciu Iraku. Keď sme sa na začiatku vojny v Iraku pýtali predstaviteľov vlády, čo Slovensko získa z toho, že sa pridalo ku krajinám presadzujúcim svoje vlastné národné ekonomické záujmy, boli sme odmietaní rečami o hodnotách a morálke, hoci všetci dobre vieme, že v Iraku nejde ani o princípy, ani o morálku. (Potlesk.) Dnes však vidíme, s akou radosťou niektorí slovenskí politici prijímajú správy o tom, že za symbolickú vlajočku na stole sa budeme môcť zúčastniť na povojnovej rekonštrukcii krajiny, hoci sa obávam, že tieto očakávania nie sú príliš reálne. Odvážne, vážené dámy a páni, a úprimné zo strany vlády by preto bolo, keby ihneď na začiatku vojny povedala, že ideme do toho práve z dôvodu našej účasti na obnove vojnou zničeného Iraku. Odvážne a úprimné zo strany vlády by bolo aj to, keby povedala, že za našu symbolickú vlajočku na stole sa prestanú o Slovensku trúsiť poznámky o korupcii na najvyšších miestach, ktorým sme čelili pri akomkoľvek stretnutí s predstaviteľmi krajín útočiacich na Irak. Dnes čítam niektoré vyjadrenia a mám pocit, že žijem v inej krajine. Slovensko vraj urobilo významný pokrok v boji proti korupcii a podľa niektorých vyhlásení boj s korupciou už aj vyhralo. A pritom vrece s príkladmi klientelizmu ako keby sa práve roztrhlo teraz.
Vážené dámy a páni, nečudujme sa, že za daných okolností slovenská verejnosť neoplýva práve nadšením zo vstupu Slovenska do Severoatlantickej aliancie. Opozičné strany, osobitne Smer, Hnutie za demokratické Slovensko a dnes aj Klub nezávislých poslancov, sa po roku 1998 správali k NATO jednoznačne. Keby tomu tak nebolo, dnes ani len tá malá časť verejnosti, ktorá sa k vstupu Slovenskej republiky do NATO hlási, by s veľkou pravdepodobnosťou neexistovala. Smer nikdy nespochybnil túto orientáciu a významný pokles záujmu verejnosti o NATO pripisuje teda len a len vládnej koalícii. Čo má verejnosť, vážené dámy a páni, očakávať od vstupu do Severoatlantickej aliancie. Jedno je isté. Ide o úplne inú organizáciu, ako ju verejnosť vnímala do roku 1989, keď predstavovala protiklad Varšavskej zmluvy. Ani dnes už NATO nie je tou organizáciou, ktorou bolo pred 2 alebo 3 rokmi. Veľmi pozorne sledujeme návrhy predovšetkým prichádzajúce z krajín, ktoré sú členskými štátmi NATO v Európe a ktoré sa týkajú spoločnej európskej bezpečnosti. Dá sa preto očakávať, že NATO podstúpi veľmi významné vnútorné zmeny a Slovenská republika musí byť na to pripravená. Jednoducho nemôžeme pozerať na túto inštitúciu ako na niečo, čo je stabilné na večné veky.
Pokiaľ ide o očakávania od vstupu do Severoatlantickej aliancie, dovoľte mi povedať niekoľko z nich.
Po prvé. Považujeme vstup do NATO za dôležitý, pretože tým zaručujeme stabilitu v tomto regióne. Pravdepodobne si slovenská verejnosť málo uvedomuje, ako je dôležité, aby Slovenská republika bola v tých istých medzinárodných organizáciách, ako sú naše susedné štáty, najmä Maďarská republika, pretože akonáhle by došlo k akýmkoľvek sporom v medzinárodnoprávnej oblasti alebo v inej oblasti, už je tu mechanizmus, ktorý môže významne vplývať na riešenie týchto sporov. A myslím si, že k stabilite ešte viacej prispeje, ak Slovensko vstúpi spoločne s Maďarskom, s Českou republikou a s Poľskom do Európskej únie. Takže prvá závažná výhoda, ktorá prichádza zo vstupu do Severoatlantickej aliancie, je zabezpečenie stability a existencie procedúr, ktoré budú riešiť prípadné spory.
Po druhé. Rovnako očakávame od vstupu do Severoatlantickej aliancie suverénnu a dôstojnú zahraničnú politiku. Možno to znie tvrdo a nie vždy sa páči toto moje vyjadrenie, ktoré používam na adresu vlády Slovenskej republiky, ale považujem zahraničnú politiku vlády Slovenskej republiky za servilnú. Jednoducho Slovensko musí robiť suverénnu a dôstojnú politiku, kde bude našou výhodou predovšetkým to, že budeme rešpektovať medzinárodné právo.
Po tretie. Slovensko môže v rámci NATO budovať novú kvalitu vzťahov s tými európskymi krajinami, kde jednostranná orientácia na Spojené štáty americké, ktorú dnes potvrdil aj pán predseda vlády Slovenskej republiky, nie je práve najpopulárnejšou témou. Ešte raz zdôrazňujem, najvýznamnejšie investície na územie Slovenskej republiky neprišli spoza oceánu, ale prišli a prichádzajú z Európy. Sú to nemecké, francúzske investície, preto Slovensko musí mať veľký záujem o spoluprácu s týmito krajinami. (Potlesk.) Očakávame, a to sa obraciam na pána ministra zahraničných vecí, suverenitu aj v iných vzťahoch. Som za to, aby Slovensko napriek tomu, že bude členom Európskej únie a členom NATO, robilo ekonomicky orientovanú zahraničnú politiku aj na krajiny, ktoré nie sú členmi Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Nebojme sa obracať na také krajiny, ako je Čína napr. Je pravda, že táto krajina podlieha tvrdej kritike zo strany západných veľmocí, ale všetci významní predstavitelia západného sveta pravidelne navštevujú Čínu a pokúšajú sa o dobré priateľské obchodné vzťahy s ňou. Ide aj o ďalšie krajiny. Nakoniec, musím oceniť aj návštevu predsedu vlády Slovenskej republiky v Ruskej federácii, hoci prišla od roku 1998 ako prvá. Očakával som, že predseda vlády navštívi túto krajinu podstatne skôr. Mrzí ma aj to, že v čase, keď predstavitelia Smeru otvorene a oficiálne navštevovali Ruskú federáciu, boli sme zo strany vládnych politikov kvôli tomuto napádaní. Takže ekonomicky orientovaná zahraničná politika, to je jediné východisko, ktoré Slovensko ako malá krajina do budúcnosti má. Nemôžeme sa zavesiť jednostranne na jednu veľmoc a očakávať od toho veľké výhody do budúcnosti. Len našou šikovnosťou a dobrými vzťahmi s celým svetom môžeme prežiť.
Veľmi často sa spomínajú v súvislosti so vstupom do Severoatlantickej aliancie investície. Vraj keď budeme v NATO, prídu investície. Upozorňujem všetkých, že len pre to, že sme v NATO, sem nepríde podnikateľský investor. Podnikateľ sem príde zo zahraničia len vtedy, ak tu nájde priaznivé podmienky na podnikanie. My skôr očakávame od vstupu do NATO, že členské krajiny budú tlačiť na Slovensko, aby vytvorilo stabilný legislatívny systém, aby tu bol konečne skutočný boj s korupciou, a ja verím, že prestanú tie nezmyselné vyhlásenia, ktoré, samozrejme, sú vo vzťahu k vláde veľmi dobré, že boj s korupciou skončil, a neviem, čo všetko som si prečítal v novinách od niektorých amerických predstaviteľov. Rovnako očakávam, že po vstupe do NATO tu bude obrovský tlak na to, aby jednoducho nedochádzalo k úniku informácií, aby tu bol systém, ktorý je typický pre všetky členské krajiny Severoatlantickej aliancie. V tomto teda naozaj si myslím, môže byť vstup Slovenska do tejto inštitúcie prospešný.
Vážené dámy a páni, len za týchto podmienok si myslíme, je to názor Smeru, že naše členstvo v Severoatlantickej aliancii môže priniesť očakávané ciele. Nepridávame sa k hlasovaniu s nejakou pokorou, nepridávame sa len preto, že očakávame od toho nejaké obrovské výhody, myslíme si, že tu budú aj veľké povinnosti, veľké záväzky. Ale ak máme niekde vstúpiť, tak tam vstupujme naozaj so vztýčenou hlavou a s tým, že tam budeme zohrávať akú takú úlohu, hoci s 5,5 mil. obyvateľov, s takým územím, aké máme, a s takou ekonomikou, nejakú veľkú medzinárodnú politiku hrať nebudeme.
Opakujem ešte raz, poslanci Národnej rady za stranu Smer podporujú, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s pristúpením k Severoatlantickej aliancii, a budeme robiť všetko pre to, aby Slovensko zohrávalo v tejto inštitúcii dôstojnú úlohu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz bude pokračovať v rozprave poslankyňa Dubovská za klub Hnutia za demokratické Slovensko-Ľudovej strany, pripraví sa pán poslanec Karol Ondriaš.
D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, členovia vlády, ctení hostia, verím, že veľa z nás si pri príležitosti ratifikácie Severoatlantickej zmluvy vybavuje v predstave svoj film. Tí starší si možno spomenú na povojnové obdobie po druhej svetovej vojne, ďalší si možno vybavia rok 1968. Predpokladám, že vtedy by si z nás ťažko niekto pomyslel, že to nepotrvá ani tak dlho a zanikne Varšavská zmluva a naša krajina sa za desaťročie tak závratne zmení. Často vyjadrujeme nespokojnosť s dĺžkou času, koľko trvajú jednotlivé etapy reforiem. Iste, musíme byť k sebe nároční, ale povedzme si úprimne, za desaťročie vznikol samostatný slobodný štát Slovenská republika. Stál pred obrovským množstvom úloh, agendou ustanovenia inštitúcií tak, aby boli pevným základom pre vtedy rodiacu sa demokraciu. Bolo to náročné, ale výsledky sa dostavili. Dnes tu stojíme pred dverami organizácií, ako je Európska únia a NATO. Držíme v ruke pozvánku s vedomím, že sme si to naozaj zaslúžili, a prichádzame do rodiny tu združených krajín, aby sme aj naším dielom prispeli k upevňovaniu spoločných hodnôt, ako sú demokracia, prosperita a mier.
Cestou zmien, akou prešiel náš mladý štát, muselo prejsť aj NATO. Dnes táto už 19-členná aliancia severoamerických a európskych demokracií, ktoré pod jednou strechou našli spôsob zaistenia spoločnej bezpečnosti cez spoluprácu ako politickú, tak vojenskú, neposkytuje len kolektívnu obranu. Začiatkom deväťdesiatych rokov pocítilo NATO zmenu atmosféry a spojenci sa mohli pokojne rozhodnúť o znižovaní výdavkov na obranu, zmeniť koncepciu a začať s reorganizáciou. Bola potrebná vnútorná reforma aliancie tak, aby sa zmenila forma vojenských štruktúr, aby sa vybavili a vyzbrojili pre potreby nových cieľov a výziev. Medzi ne patria zabezpečenie krízového manažmentu, mier podporujúce, ale aj udržujúce aktivity a operácie. Vznikajú ďalšie dodatočné zodpovednosti, ktoré na seba aliancia preberá a prevzala, ku ktorým patrí aj európska bezpečnosť, idúc od regionálnych a etnických konfliktov až po nové vzťahy s Ruskom, Ukrajinou a ďalšími nečlenskými krajinami NATO, s ktorými spolupracuje pri odstraňovaní prekážok, ktoré by mohli ovplyvniť bezpečnosť a záujmy týchto štátov. Spoločne sa diskutuje na témy, ako udržať mier na Balkáne, ako zvládať krízový manažment, ako kontrolovať výrobu a zásobovanie, resp. dodávanie zbraní a odstraňovanie zbraní hromadného ničenia a aj ako ochraňovať efektívne životné prostredie, ale aj ako zabezpečiť núdzové alebo civilné plánovanie. Novou agendou sa stala aj spolupráca európskych spojencov NATO v európskej bezpečnostnej a obrannej identite stavajúcej sa na zdrojoch NATO. Ďalším dôležitým diskutovaným bodom je spoločný boj proti terorizmu.
HZDS-Ľudová strana cez svoj program a ústami svojich politikov a členov vyslovuje podporu Slovenskej republike pri napĺňaní našich integračných aktivít. Vieme, že vstup Slovenskej republiky do NATO nie je len o výhodách, nechceme byť podriadení, naše postavenie bude partnerské, teda aj náš hlas v transatlantickej bezpečnosti zaznie a zaváži. HZDS-Ľudová strana odmieta, aby sa naša krajina stala ostrovom organizovaného zločinu, mafií a teroristov, preto zdôrazňujeme potrebu skorého začlenenia sa do NATO.
Na záver mi však dovoľte pripomenúť, že dnešná slávnostná príležitosť je skôr vecou formálnou, je koncom jednej a zároveň začiatkom ďalšej etapy úsilia. Tam začína plnenie povinností a zodpovednosti, ktoré na seba týmto dnešným aktom preberáme. Prijímame a potvrdzujeme záväzok zodpovedne sa správať k partnerským krajinám. Ale nesmieme zabúdať aj na záväzky voči našim občanom. Veríme, že naše členstvo a z neho vyplývajúce úlohy, ktoré sú náročné ako finančne, tak aj časovo, neovplyvnia životnú úroveň občanov k horšiemu. Reformám armády hovoríme áno. Je potrebné mať malú interoperabilnú, kompatibilnú, funkčnú, a tak aj menej nákladnú armádu, ale nie na úkor reforiem v zdravotníctve alebo sociálnom sektore.
Už úplne záverom dovoľte, aby som vo svojej reči vyslovila vieru a presvedčenie, že za dnešné rozhodnutie, ktoré v tejto sále spravíme, sa nebudeme musieť hanbiť alebo ho nebudeme musieť ľutovať, naopak, že úsilie jednotlivcov a tímov, ktoré tak naplnili, a patrí im za to vďaka, bude zúročené v prospech nás všetkých a v budúcnosti pre ďalšie generácie. Chceme, aby naši mladí videli svoju budúcnosť tu, kde sú doma, a nie v zahraničí. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Karol Ondriaš za klub Komunistickej strany Slovenska, pripraví sa pani poslankyňa Bollová.
K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, mám pár poznámok k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve.
Úvodom by som chcel povedať, že klub Komunistickej strany Slovenska nepodporí predbežný návrh, lebo Komunistická strana Slovenska je proti vstupu Slovenska do NATO.
Komunistická strana Slovenska spoločne so 160 komunistickými a robotníckymi stranami sveta má diametrálne iný názor na súčasné usporiadanie ekonomických, politických vzťahov medzi štátmi a inú filozofiu o spolunažívaní a bezpečnosti sveta. Nesúhlasí s kapitalistickou doktrínou maximálneho zisku, rozdelením sveta na jednu miliardu bohatých, z ktorých niekoľko stotisíc má absolútnu moc na 4 miliardami chudobnými. Chudobní bohatým slúžia len ako lacná pracovná sila, sú ekonomicky a politicky závislí od bohatých, ktorí v tomto imperialistickom systéme stále bohatnú, a chudobní stále chudobnejú. Napr. v súčasnosti 200 nadnárodných korporácií kontroluje 80 % priemyselnej a poľnohospodárskej produkcie sveta a 70 % služieb a predaja. Majetok 32 najbohatších je podobný ako národný majetok všetkých krajín juhovýchodnej Ázie. Príjem každého z 200 najbohatších po dobu 4 rokov bol 2 mil. dolárov denne. A ich majetok je porovnateľný s majetkom 41 % populácie sveta. Vždy keď chudobní odmietnu príkaz bohatých, príde tvrdý trest. Napr. keď predstavitelia Talibanu v roku 1994 odmietli Spojeným štátom stavbu a prevádzku ropovodu cez Afganistan, USA si svoje nároky presadili násilím. V súčasnosti dochádza k potrestaniu Iraku za to, že svoje druhé najväčšie zásoby ropy neposkytol Spojeným štátom a im spojencom. Je možné, že v blízkej budúcnosti bude potrestaný aj Irán, pretože vlastní druhé najväčšie zásoby plynu na svete a chce ich využívať len vo vlastný prospech. Chudobné štáty sú zadlžené v bohatých štátoch a splácajú im stále dlh a úroky. Cena pracovnej sily v chudobných vykorisťovaných štátoch je len 1 % až 15 % ceny pracovnej sily v bohatých štátoch.
Už som tuná párkrát zopakoval, že Slovensko v posledných 8 rokov spláca zahraničný dlh a úroky priamo okolo 1,2 mld. týždenne, keď počítam 40 korún za 1 dolár. Ďalšie miliardy korún splácajú slovenskí robotníci pracujúci v zahraničných podnikoch na Slovensku, každý robotník dostáva okolo 13 % mzdy jeho kolegu v Európskej únii a odvádza za každú hodinu práce do zahraničia okolo 15 až 20 eur. Komunistická strana Slovenska si uvedomuje, že základom tohto vykorisťovania je systém kapitalizmu. Aby mohol úspešne fungovať, opiera sa aj o vojenskú moc, ktorej súčasťou je aj NATO. NATO sa v súčasnosti podieľa na stabilizovaní súčasnej sociálnej nerovnosti vo svete a nerovnomerného rozdeľovania zdrojov. Preto nemôžeme súhlasiť, aby Slovensko vstupom do NATO sa spolupodieľalo na zaisťovaní súčasného vykorisťovania chudobných a aj Slovenska.
V súčasnosti v mediálnom systéme propagandy na Slovensku sa používa množstvo fráz dokazujúcich výhody vstupu do NATO. Jednou z nich je aj fráza, ktorú používa najradšej predseda vlády pán Dzurinda a jeho najbližší. Hovorí, že vstupom do NATO sa zvýšia investície na Slovensku. Keď som porovnal prílev zahraničných investícií v Maďarsku a v Českej republike, zistil som, že sa po vstupe do NATO nezvýšili. Dokonca prílev zahraničných investícií na obyvateľa v Turecku, ktoré je členom NATO už 50 rokov, je len 10 % až 20 % zahraničných investícií, ktoré prichádzajú na Slovensko. Zrejme opäť pán premiér nehovoril pravdu alebo len veril médiám. Pripomenul by som, že podľa štatistiky OSN, ktorá hodnotí životnú úroveň v rôznych štátoch, Turecko je na 85. mieste v porovnaní s Kubou, ktorá je na 55. mieste, a Slovenskom, ktoré po 13 rokoch nie veľmi úspešného ekonomického rozvoja je stále na 36. mieste.
Je tuná ešte jeden zaujímavý fakt týkajúci sa investícií na Slovensku. Keď porovnáme prílev zahraničných investícií na Slovensku a počet obyvateľov v materiálnej núdzi, podľa správy Svetovej banky č. 22351 zo dňa 9. augusta 2001 zistíme, že čím viac investícií prichádza na Slovensko, tým máme viac obyvateľov v materiálnej núdzi. Je to paradox. Je možné, že vláda vstupom do NATO sa snaží, aby sme mali čo najviac obyvateľov v materiálnej núdzi. Komunistická strana Slovenska si uvedomuje, že prílev zahraničného kapitálu nezachránil Argentínu, Malajziu, Indonéziu ani bývalé krajiny Sovietskeho zväzu od ekonomických ťažkostí. Preto nemôžeme súhlasiť, aby Slovensko vstúpilo do NATO kvôli zabezpečeniu zahraničných investícií, ktoré nám doposiaľ prinášali len chudobu. Komunistická strana Slovenska je za politiku spoliehania sa na vlastné sily.
Ďalšia široko medializovaná fráza hovorí, že vstupom do NATO sa znížia naše výdavky na obranu. Nie je to pravda. Ako vyplýva z Parlamentného zhromaždenia NATO z mája 2002 v Sofii, náklady na obranu nových štátov NATO sa zvýšia. Zvýšia sa aj na Slovensku na 2 % HDP a zvýšili sa aj v Poľsku, v Maďarsku a v Českej republike po vstupe do NATO.
Najdôležitejšia ideologická fráza, ktorú používa súčasná vládna garnitúra, hovorí: "Vstupom do NATO sa budeme podieľať na ochrane spoločných hodnôt." Snažil som sa zistiť, ktoré sú to spoločné hodnoty. Je to aj výpalníctvo, je to aj narkománia, detská prostitúcia, násilné trestné činy, vraždy na objednávku, koncentrácia majetku u 1 % bohatých, korupcia? Máme chrániť slovenských pracovníkov, aby dostávali stále za svoju prácu len 10 % - 20 % mzdy? Máme v rámci NATO bojovať a podieľať sa na ochrane Slovnaftu, ktorý nám už z veľkej časti nepatrí? Máme sa podieľať na ochrane Volkswagenu, VSŽ Košice, Slovenského plynárenského priemyslu, bánk, poisťovní, ktoré nám taktiež vo väčšej časti nepatria alebo nebudú patriť? Máme sa podieľať na obrane systému, kde občania Slovenska sú využívaní len ako lacná pracovná sila? Máme sa podieľať na ochrane pôdy, ktorej veľká časť pravdepodobne bude patriť cudzincom za niekoľko rokov po vstupe do EÚ?
V podobnom NATO, kde sme "chránili spoločné hodnoty", sme už niekoľkokrát boli, napr. len v 20. storočí, či už sme boli v nadnárodných, bezpečnostných štruktúrach dva razy. V roku 1914 majetok, ktorý na území Slovenska produkoval hodnoty, patril väčšinou cudzím majiteľom. Cudzí majitelia si ho na území Slovenska potrebovali chrániť. A ideálne bolo, aby si ho chránili občania žijúci na území Slovenska ako ich vlastný majetok. Tak sa aj stalo. Po vypuknutí prvej svetovej vojny mladí muži zo Slovenska v rámci Trojspolku Rakúsko-Uhorsko, Nemecko a Taliansko išli v rámci vtedajšieho NATO bojovať a zomierať, aby nielen chránili, ale ešte aj zväčšili majetok cudzích majiteľov na Slovensku. Chvalabohu, vojnu sme prehrali, čo malo paradoxne pozitívny vplyv na náš budúci rozvoj. Vytvorila sa možnosť vzniku Česko-Slovenska a zmena majetkovoprávnych pomerov. Podobná situácia sa opakovala na začiatku druhej svetovej vojny. Keď napr. podiel nemeckého kapitálu v slovenských spoločnostiach stúpol zo 4 % v roku 1938 na 51,6 % ku koncu vojny. Slovenskí vojaci išli v rámci Hitlerovej osi opäť bojovať za cudzie záujmy a opäť, chvalabohu, vojnu prehrali a paradoxne to ovplyvnilo opäť pozitívne náš ďalší rozvoj.
V súčasnosti väčšina majetku na Slovensku, ktorá produkuje hodnoty, je v rukách cudzieho kapitálu. Vlastníci pre tento majetok potrebujú stabilitu, prosperitu a bezpečnosť. A majitelia nášho majetku vedia, tak ako ich predchodcovia, že ideálne je, keď ich majetok na Slovensku a vo svete budú chrániť občania Slovenska. A možno ako členovia NATO zase pôjdeme bojovať, aby sme im ho chránili a zveľadili. Ostáva nám len dúfať, že vojnu zase prehráme, čo bude mať paradoxne opäť pozitívny vplyv na náš budúci rozvoj. (Potlesk.)
Ako si predstavuje Komunistická strana spoločné hodnoty? Jednoducho, keď majetok v štátoch NATO bude nám spoločne patriť. Ale to je opäť socializmus. Pretože toto zatiaľ neplatí, Komunistická strana Slovenska aj v tomto bode odmieta vstup do NATO.
Dotkol by som sa ešte jednej otázky súvisiacej s aktivitou NATO a so súkromnou aktivitou niektorých jej členov. Napr. v súčasnosti vojaci USA a Veľkej Británie v priamom prenose robia agresiu v Iraku, aby sa zmocnili jeho zásob ropy. Môže sa stať, že následkom tohto aktu niekto začne vojenské akcie proti USA a Veľkej Británii. V tomto prípade, samozrejme, v rámci zmluvy NATO musia všetky štáty NATO chrániť USA a Veľkú Britániu. Komunistická strana Slovenska zásadne nesúhlasí s takýmto zneužívaním NATO na súkromné účely, a preto nepodporí návrh uznesenia.
NATO, ktoré sa podriaďuje vplyvu USA, v bývalej Juhoslávii v roku 1999 porušilo medzinárodné právo a prisvojuje si právomoci, ktoré patria OSN a Bezpečnostnej rade OSN. Takto sa NATO profiluje ako vojensko-politický pakt prekračujúci hranice obrany. Je dôležitým nástrojom presadzujúcim hegemóniu bohatých vo svete. Európa nepotrebuje na zaistenie mieru vo svete a budovanie mierumilovných vzťahov agresívny pakt, ktorý neuznáva medzinárodné právo a OSN. Potrebuje taký systém bezpečnosti, ktorý by rešpektoval v plnom rozsahu Chartu OSN, helsinský proces a duch Parížskej charty pre novú Európu podpísaný na záver Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe v Paríži v roku 1990. Považujeme OSN za významný nástroj celosvetového kolektívneho politického rozhodovania. Sme za posilnenie jeho váhy pri riešení konfliktov na zásadách vzájomného rešpektovania kolektívnej bezpečnosti. OSN musí byť suverénna organizácia a nesmie byť pod vplyvom žiadnej mocnosti. Podporujeme rozhodujúcu úlohu OSN aj v boji s medzinárodným terorizmom v súlade s Chartou OSN. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Bollová, pripraví sa pán poslanec Žiak.
D. Bollová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, predstavitelia vlády, vážení hostia, po včerajšej oslavnej správe o úspechoch našej zahraničnej politiky s víťazným zvolaním, dvere do NATO máme otvorené, pokúsim sa podnietiť k zamysleniu všetkých vás nadšených stúpencov nášho členstva v tejto vojensko-politickej, ba dnes už i spoločensko-ekonomickej organizácii. Budem sa držať argumentov, ktorých pramene uvediem, aby poznámky o demagógii nemali opodstatnenie, a budem nesmierne poctená, ak ma vypočujete.
7. októbra v roku 1997 sa začal pred Senátnym výborom Spojených štátov amerických pre zahraničné vzťahy proces vypočutí o rozšírení NATO. Tento dátum, teda rok 1997, súhlasí s konštatovaním ekonomických analytikov o tom, že tento rok bol poslednou možnosťou zachrániť krach americkej ekonomiky. V Spojených štátoch amerických sa totiž približne pred 15 rokmi začal prudký rozvoj tzv. novej vysokotechnickej ekonomiky. Na základe masovej propagandy sa 30 % investícií ročne vkladalo do odvetví, ktoré sa ukázali stratové, resp. neprinášali a ani dnes neprinášajú očakávaný zisk. Boli to nové technológie ako komputerizácia, komunikácie, internetizácia, ktoré sa nestali predmetom širokej spotreby a pri ktorých napriek masívnej reklame, ktorá, mimochodom, tiež požiera obrovské prostriedky, nepodarilo sa a ani sa nedarí zabezpečiť návratnosť vložených investícií.
Systémová kríza, tak ju nazvali analytici, spôsobila, že americká ekonomika vykazuje dnes mesačný deficit financií 200 mld. až 220 mld. dolárov mesačne. K nemu prispieva i rast objemu sociálnych dávok. V šesťdesiatych rokoch totiž Spojené štáty prilákali na mimoriadne výhodné sociálne dávky prisťahovalcov, najmä černochov. Dnes sa už narodili ďalšie 2 pokolenia, ktoré nikde nepracujú, žijú iba zo sociálnych dávok. Predstavte si, že by im prestali platiť. Spojené štáty americké riešili nedostatok peňazí zvyšovaním objemu peňazí. Rastie približne o 30 % ročne. Tlačia sa bankovky bez krytia. Napr. spoločnosti korporácie Internet predali akcie za 2 mld. dolárov, ale ich aktíva predstavujú iba 100 000. V rokoch 1997 - 1998 Spojené štáty americké nepristúpili k zásadnému obratu ekonomiky, t. j. nezrušili odvetvia produkujúce štátny deficit, pretože by museli pristúpiť k rozsiahlemu prepúšťaniu. A spomeňme si na krízu v energetike, v oceliarstve, o ktorých sa prednedávnom hovorilo. Najbohatšia krajina sveta, vzor pre ostatný svet, za ktorý sa vydáva, si nemohla dovoliť sociálne nepokoje a výbuchy. Preto vláda Spojených štátov amerických našla východisko v rozšírení svojej pôsobnosti a v hľadaní zdrojov mimo svojho územia. Dokladujem to citátmi z knihy Ronalda Asmusa "Dvere do NATO", ktorú sme včera dostali.
Madam Albrightová sa v roku 1997, keď Senát USA rozhodoval o rozšírení NATO, vyjadrila: "Nech je už budúcnosť akákoľvek, bude v našom záujme existencia životaschopnej a širšej aliancie s tými európskymi demokraciami, ktoré vyznávajú naše hodnoty. Keď sa NATO rozšíri, Amerika bude bezpečnejšia, NATO bude silnejšie. Takéto sú naše strategické argumenty." A naša vláda sa usiluje presvedčiť parlament i občanov o tom, že vstup do NATO, ktorý víťazne zabezpečila, bude spásou pre nás a je otázkou nášho jestvovania alebo zániku. Ešte jeden citát madam Albrightovej poviem: "Som pevne presvedčená, že je to veľmi rozumné preventívne opatrenie. História nám totiž ukázala, že sa rozhodneme ísť do Európy vždy, keď si to vyžadujú naše ekonomické a strategické záujmy." To je koncept rozšírenia, pán premiér, nie ten, ktorý ste predniesli. A keď vy vyslovujete slovo vlasť, je mi z toho smutno.
Vrátim sa krátko k úvodnej časti o stave ekonomiky Spojených štátov, ktorú považujeme za najpádnejší dôvod rozširovania NATO i nášho pozvania do NATO. 24. júna 2002 vyjadril významný predstaviteľ politickej ekonómie Michail Chasin prognózu, že v priebehu 1 až 1,5 roka Američania sa pokúsia znehodnotiť všetky väčšie dolárové bankovky, ktoré sú obeživom za hranicami USA, pod zámienkou, že môžu pochádzať z nekalých, t. j. z teroristických zdrojov, a vydajú nové, naružovkasté bankovky, ktorými ich zamenia. To bolo 24. júna 2002. Včera sa tieto bankovky objavili na internete s oznamom, že sa začali vydávať. Jeho vlaňajšia prognóza tiež hovorí, že ak neurobia Spojené štáty niečo výnimočné, v septembri 2003 dospejú k finančnému bankrotu. Preto pristúpili k výnimočnému tragickému kroku. Potrebujú sa totiž zmocniť naftových polí, aby predajom nafty zaplátali obrovský deficit, ktorý mesačne predstavuje už spomenutých 200 mld. dolárov. Preto sa neodhodlali odstrániť Husajna vtedy, keď vraždil vlastných občanov, ale až teraz, keď dolár stráca funkciu jednotného svetového platidla.
A na dôvažok, priemyselné štáty juhu a západu USA stále otvorenejšie prejavujú nevôľu živiť neproduktívny sever bankových a burzových špekulantov a hrozia oddelením sa od únie. Amerika sama seba zahnala do kúta. Američania sa ale poväčšine sväto-sväte presvedčení o výnimočnosti ich krajiny, o jej kritike nemôže byť ani reči.
Včerajšia správa o zahraničnej politike našej vlády, niektoré oslavné komentáre i dnešné úvodné slovo pána ministra zahraničných vecí i pána premiéra predstavujú nebezpečenstvo, že na Slovensku je tiež ohraničený počet ľudí, ktorí túto mienku napriek zdravému rozumu vnucujú všetkým. Zachovajme si, prosím, zdravý rozum. USA, vedúci štát i hlavná armáda NATO, vyhlásili vojnu terorizmu. Ale terorizmus nie je možné poraziť silou. On mnohonásobne vyrastie. Do akej spoločnosti nás, páni z vládnej koalície, vediete?
Časť môjho vystúpenia, v ktorej som sa pokúsila vysvetliť dôvody vášho zblúdenia i príčinu odmietavého postoja KSS k začleneniu Slovenskej republiky do NATO, dovoľte uzatvoriť ešte jedným citátom. Na už spomínanom októbrovom zasadnutí Senátu USA v roku 1997 vtedajší minister obrany William Cohen zakončil svoje vystúpenie slovami: "Teraz majú príležitosť" (rozumej štáty, nádejní členovia) "pridať sa k najúspešnejšej vojenskej inštitúcii vo svetovej histórii. Je to v našom životnom záujme a už len preto by sme mali rozšírenie NATO ratifikovať." Takže skutočne sa nachádzame pred dverami organizácie, ktorá uvažuje od počiatku o prospechu a sile vlastnej, nie našej. Nemáme teda žiaden dôvod na bezhraničnú radosť, ktorou niektorí z vás, páni, slovne oplývajú.
Pri našich vystúpeniach vyjadrujúcich nesúhlas Komunistickej strany Slovenska so začlenením Slovenskej republiky do NATO nám dávate, vážené kolegyne, kolegovia, ironickú otázku: "No a čo navrhujete?" Viackrát z našich úst zaznelo, že sme za celoeurópsku bezpečnosť zahŕňajúcu všetky štáty Európy, obrazne povedané, od Atlantiku po Ural. Pre súčasnú Európu viac ako kedykoľvek predtým je potrebná architektúra bezpečnosti, v ktorej by panovala rovnoprávnosť podieľajúca sa na riešení sporných otázok v regióne na základe rešpektovania suverenity a územnej celistvosti, rovnakej bezpečnosti štátov, nezávisle od toho, či sú alebo nie sú členmi vojenských blokov. Taký prístup predpokladá i priznanie štatútu neutrality, nevyhnutnosti demilitarizácie namiesto pretekov v zbrojení.
Súčasné požiadavky európskej bezpečnosti pozostávajú podľa našej mienky predovšetkým v nevyhnutnosti zohľadnenia skúsenosti histórie európskeho kontinentu, hlavne ťažkej skúsenosti z 2 ničivých svetových vojen i studenej vojny, nevyhnutnosti rešpektovania záujmov celého európskeho kontinentu a všetkých európskych štátov, nevyhnutnosti potvrdenia mnohostranných, podľa možnosti kolektívnych nevojenských, t. j. mierových koncepcií bezpečnosti, nevyhnutnosti záväznej povinnosti rešpektovať antifašistickú budúcnosť v základnom zákone Európskej únie, nevyhnutnosti potvrdenia princípu rovnosti všetkých základných hodnôt v ústave Európskej únie, ako je nedotknuteľnosť dôstojnosti človeka, sloboda, demokracia, právny štát, ľudské práva a tiež spoločnosť, v ktorej by panovala trpezlivosť, spravodlivosť a solidarita, nevyhnutnosti odmietnutia rozvoja Európskej únie ako ochrancu svetového deregulátora ekonomiky na úžitok veľkých koncernov, nevyhnutnosti odmietnutia zneužívania lacnej cudzej pracovnej sily a nevyhnutnosti odstraňovania sociálnych výhod na škodu vlastnej pracovnej sily, ďalej, nevyhnutnosti odstraňovania násilnej liberalizácie sféry služieb, nevyhnutnosti prístupu ku vzdelaniu, nevyhnutnosti zásobovania vodou a energiou, nevyhnutnosti existencie sféry finančných služieb, pôšt a telekomunikácií a iných, odmietaní ďalšej militarizácie Európskej únie a akejkoľvek iniciatívy vytvárať vojenské bloky, potrebe organizácie orientácie na celosvetový rozvoj dialógu a partnerstva medzi parlamentmi, regiónmi, mestami, spoločenskými organizáciami, vládnymi orgánmi a tak ďalej.
Základom Európskej bezpečnosti by sa mala stať teda historická skúsenosť, ekonomická vyspelosť, technická, vzdelanostná a kultúrna úroveň národov, ktoré by rovnakým dielom prispievali k spoločnej ochrane pred vonkajším nebezpečenstvom, a konštituovanie zásad partnerstva a solidarity, ktoré by zabezpečovali vnútornú bezpečnosť všetkých obyvateľov národne a kultúrne suverénnych štátov, členov spoločnej Európy. Takú Európu by sme radi pripravili aspoň pre našich vnukov, ktorí by nečakali na odpadky zo stola bohatých, neboli by demoralizovanými obeťami geopolitických, globalizačných snáh, ale zostali by v spoločenstve partnerov a priateľských susedov hrdými občanmi suverénneho štátu, Slovenskej republiky.
Dámy a páni, chápem, že v súčasnej situácii sa môžu zdať naše predstavy utópiou. My ale vyjadrujeme svoje úvahy o budúcnosti, keď prestanú byť aktuálne vyjadrenia známeho dramatika Henryho Millera, že štátnici, sprevádzajúci národy sveta históriou vojen, sú tupci a darebáci. Hovoríme o čase, keď slová Bertranda Russela, súčasníka, že "je strašné, ak osudy miliónov riadia zločinci a idioti", stratia opodstatnenie. Vyjadrujem nádej, že i tento parlament v okamihu pre náš štát historickom prijme múdre rozhodnutie, resp. že viacerí z vás, ctené kolegyne, kolegovia, ktorí ste ma vydržali počúvať, sa nateraz aspoň nad ním zamýšľajú. Viacerí z vás totiž, ako vidno, majú napäté tváre a prinajmenej pochybujú o naprogramovanom hlasovaní. Už to je pozitívne. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa opýtať pána poslanca Žiaka, ako dlho asi vyjde jeho vystúpenie. Chceš vystúpiť teraz, pán poslanec, alebo potom? Teraz? Je všeobecný súhlas, lebo o 12.00 hodine má byť prestávka? (Hlasy v sále.)
Ešte predtým, pán poslanec Žiak, ospravedlňujem sa, je tu s faktickou poznámkou pán poslanec Gál.
G. Gál, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Už som nedúfal, že dostanem slovo. Pani poslankyňa Bollová, nesledujem až tak vehementne literatúru science-fiction, ale čo ste nám vy teraz predniesli, tak to je určite z tej slabšej. A nerád by som polemizoval o tom, aké argumenty vás priviedli k tomu, aby ste nám predniesli tento váš prejav. Ale dúfam, že väčšina z nás a voličov neuverí vašim slovám. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ešte vystúpi s reakciou pani poslankyňa Bollová.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, to, čo som citovala, je z knihy, ktorú sme včera dostali a ktorá sa volá "Dvere do NATO". Skúste si ju pozrieť, prosím, nech sa páči. Potom uveríte, že to, čo som hovorila, je v nej uverejnené. Nie je to žiadna fantázia. Ďakujem.