Středa 9. dubna 2003

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Teraz sa pýtam pána spoločného spravodajcu či chce vystúpiť.

Nech sa páči.

J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem tiež oceniť konštruktívnu diskusiu, ktorá je istou reflexiou aj samotného materiálu, lebo je naozaj kvalitný, rozsiahly a aj perspektívny smerom na najbližšie obdobie. Musím povedať, že z roka na rok je to v podstate naozaj kvalitatívny krok dopredu a či sa dá aj časovo, chcem len pripomenúť, že ministerstvo zahraničných vecí predložilo začiatkom roka, a rokovali sme o tom vo februári, rozsiahly materiál o výsledkoch rokovaní s Úniou, čo naozaj nielenže dá zabrať, ale je priestorom jadra európskej alebo zahraničnej politiky v tomto čase, takže skôr by som ocenil, že v takom rozsahu aj v takom čase, v marci, predložili materiál, o ktorom dnes môžeme rokovať. Ešte raz vďaka.

Len jednu poznámku. Dodatok o úcte k životu. Mal by byť všade prítomný a všade evidentný, nie slovne, ale, samozrejme, odborne a ľudsky, kompetentne v tom, že prijímame zákony a opatrenia, ktoré túto úctu jednoznačne deklarujú alebo rozvíjajú, a nielen o nej hovoria. Ja som mal byť dnes v Štrasburgu na hlasovaní Európskeho parlamentu, ale naozaj z dôvodu domácich významným záležitostí som nakoniec aj rád, že aj pri tejto diskusii som mohol byť, a chcem povedať, že vlastne z diskusie vzišiel len jeden návrh na uznesenie o deklarácii Slovenskej republiky v záležitostiach bioetiky a rodinného práva. Dopoviem len toľko, čo som začal, že nie je to o tom, ako otázky bioetické alebo rodinného práva riešiť, ale kde, nie ako, ale tu. A už ako, to už, samozrejme, závisí od zákonodarného zboru, v ktorom sa nachádzame. Text, ktorý som predložil, vám bude distribuovaný tak, aby sa o ňom dalo jasne hlasovať, bol upravený po rokovaniach s expertmi aj ministerstva zahraničných vecí. Som presvedčený, že je textom, ktorý obstojí aj z hľadiska právneho, aj politického, žiada si však, samozrejme, odobrenie touto snemovňou a osobitne vládou, pretože ona rokuje s 15 štátmi Únie. Takže pri hlasovaní budem dávať návrh na to, aby Národná rada zobrala na vedomie správu vlády o plnení úloh zahraničnej politiky a potom aj o predloženom uznesení tak, ako som ho prečítal.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda výboru.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu najskôr o prerokúvanej správe.

Pán spravodajca prečíta návrh uznesenia, pán poslanec, takže o tom budeme hlasovať.

J. Figeľ, poslanec: Môžeme aj tak, ale váš predchodca pri vedení schôdze povedal, že až keď sa bude hlasovať v bloku o všetkých bodoch, tak...

P. Hrušovský, predseda NR SR: No, ideme hlasovať, pán predseda, o všetkých troch doteraz prerokovaných zákonoch. Boli sme dohodnutí, že o 18.00 hodine budeme hlasovať. No veď tak odporúčam, aby sme odhlasovali teraz prerokovaný bod Správa o plnení úloh zahraničnej politiky, potom sa vrátili k hlasovaniu o dvoch návrhoch zákonov, ktoré predložili poslanci Národnej rady a pokračovali v rokovaní o ďalších bodoch programu. (Ruch v sále.)

Prosím pána poslanca Figeľa, predsedu zahraničného výboru, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie o prerokúvanom bode Správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2002 a zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2003, ktorú prerokúvame ako tlač 171.

Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Prvé uznesenie vyplýva zo samotnej správy. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu vlády o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2002 a zameranie zahraničnej politiky na rok 2003, tlač 171.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prvého uznesenia, tak ako ho predniesol pán spoločný spravodajca.

(Hlasovanie.) Prítomných je 121 poslancov, za návrh 111, proti 5, zdržalo sa 5.

Návrh sme schválili.

Prosím, ďalší návrh.

J. Figeľ, poslanec: Pán predseda, druhý návrh vyplynul z môjho príspevku a týka sa prístupovej zmluvy, respektíve vyhlásenia vlády Slovenskej republiky k tejto zmluve. Je aktuálny aj preto, lebo zajtra sa bude o zmluve definitívne rozhodovať vo vláde podľa jej predloženej slovenskej verzie a v stredu na budúci týždeň ju slávnostne Slovenská republika podpíše spolu s ostatnými kandidátskymi a členskými krajinami.

Návrh uznesenia: Na základe deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie v kultúrno-etických otázkach z 30. januára 2002 a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 185 z 26. februára 2003 k správe o Konvente o budúcnosti Európy v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby v súvislosti s vyjadrením svojho súhlasu so zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Zmluve o Európskej únii prijala nasledovné vyhlásenie: Nadpis: Deklarácia Slovenskej republiky v záležitostiach bioetiky a rodinného práva. Vláda Slovenskej republiky vyhlasuje, že nič v ustanoveniach Zmluvy o Európskej únii alebo zmlúv zakladajúcich Európske spoločenstvá, alebo zmlúv, alebo aktov pozmeňujúcich alebo doplňujúcich tieto zmluvy nebráni upravovať vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa ochrany života a dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia až po smrť a ochrany rodiny a inštitúcie manželstva ako základu spoločnosti. Slovenská republika si vyhradzuje právo na zváženie svojej účasti na programoch Európskej únie týkajúcich sa týchto záležitostí.

To je všetko, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa.

Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Pán minister, práve k tomuto návrhu na uznesenie ste sa vo svojej záverečnej reči nevyjadrili. Ja považujem vaše vyjadrenie za mimoriadne dôležité.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, ja mám pocit, že tento dodatok nebol dobre pripravený, nie je v laviciach, že sa o ňom nediskutovalo, preto mám isté pochybnosti, či by sme mali o ňom hlasovať. Dávam na zváženie, či by sme ho nemali stiahnuť v dôvere, že vláda ho zajtra prijme. (Ruch a smiech v sále.)

J. Figeľ, poslanec: Ja si myslím, že ho môžeme rozmnožiť, nie je problém. (Reakcie z pléna.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o... Janko, ideme hlasovať? (Reakcie a hlasy v sále.)

Prosím, ešte sa chce vyjadriť pán poslanec Figeľ.

J. Figeľ, poslanec: Ja by som sa rád vyjadril naozaj možno naposledy, nie že možno, určite naposledy, pretože v stredu by sme radi zmluvu podpísali, ako hlavný vyjednávač. Prežíval som tie osudy priamo, osobne po celé roky a teraz je záver. Som presvedčený, že takýto dodatok, tak ako to predniesli a prijali iné krajiny kandidátske a predtým aj členské v Európskej únie. Pri tejto prístupovej zmluve je asi 40 dodatkov. Celkovo zmluvy o Európskej únii obsahujú vyše 100 rôznych dvojstranných alebo jednostranných dodatkov. Vyjadrením záujmu, aby tieto záležitosti boli riešené naďalej tak ako dnes na úrovni členskej krajiny, Slovenska, iba potvrdzujeme svoju zodpovednosť, že to budeme riešiť naďalej v dobrej viere, že to bude znamenať pozdvihnutie života a spoločenstva.

Ešte k samotným rokovaniam. Táto téma je na stole od februára. Na politickej úrovni zatiaľ nebola uzavretá, na odbornej bol text vyčistený.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán predseda zahraničného výboru, veľmi rád, ale už to nie je celkom v súlade s rokovacím poriadkom. Rozprava sa skončila, dôvody a argumenty, ktoré by mali byť podporné na prijatie tohto uznesenia, boli prednesené v rozprave, predpokladám, takže pristúpime k hlasovaniu o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Figeľ.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci. (Ruch v sále.)

(Hlasovanie.) Prítomných je 117 prítomných, za návrh 16, proti 25, zdržalo sa 76.

Konštatujem, že návrh sme neschválili.

Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi predsedovi zahraničného výboru za spoluprácu pri prerokúvaní tohto bodu programu.

Prosím teraz pána poslanca Šulaja, aby ako poverený spravodajca gestorským výborom uvádzal hlasovanie k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o dani z pridanej hodnoty.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som uviedol hlasovanie ohľadom spoločnej správy k novele zákona o dani z pridanej hodnoty. V zmysle spoločnej správy, ktorú máte k dispozícii, 162a vyplynulo 6 pozmeňujúcich návrhov a v rozprave som vystúpil ja a dal som jeden pozmeňujúci návrh. Vzhľadom na to, že tieto návrhy sa vzájomne ovplyvňujú a mám mandát gestorského výboru, žiadam, aby sme hlasovali postupne podľa jednotlivých návrhov, tak ako ich máte najprv v spoločnej správe 162a.

Preto vás žiadam, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o návrhu č. 1 zo spoločnej správy 162a. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj, pán spoločný spravodajca je pánom teraz nad hlasovaním, prosím, uveďte ešte raz hlasovanie, o ktorých bodoch zo spoločnej správy ideme hlasovať.

I. Šulaj, poslanec: Budeme hlasovať o bode č. 1 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o bode č. 1 zo spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

(Hlasovanie.) Prítomných je 126 poslancov, za návrh 85, proti 31, zdržalo sa 8, nehlasovali 2.

Návrh sme schválili.

I. Šulaj, poslanec: Ďalej vás žiadam, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o bode č. 2 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o bode 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

(Hlasovanie.) Prítomných je 122 poslancov, za návrh 114, proti 1, zdržalo sa 6, nehlasoval 1.

Návrh sme schválili.

Ďalší návrh.

I. Šulaj, poslanec: Ďalej vás žiadam, aby sme dali hlasovať o bode č. 3. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bode 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

(Hlasovanie.) Prítomných je 125 poslancov, za návrh 118, proti 2, zdržali sa 2, nehlasovali 3.

Schválili sme bod 3 zo spoločnej správy.

I. Šulaj, poslanec: Ďalej vás žiadam, aby sme dali hlasovať o bode č. 4. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bode 4 zo spoločnej správy.

(Hlasovanie.) Prítomných je 128 poslancov, za návrh 122, zdržalo sa 5, nehlasoval 1.

Schválili sme bod 4 zo spoločnej správy.

I. Šulaj, poslanec: Ďalej vás žiadam, aby ste dali hlasovať o bode č. 5. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bode 5 zo spoločnej správy.

(Hlasovanie.) Prítomných je 128 poslancov, za návrh 122, proti 1, zdržalo sa 5.

Bod 5 zo spoločnej správy sme schválili.

Ďalší návrh.

I. Šulaj, poslanec: Ďalej vás žiadam, aby sme dali hlasovať o bode č. 6 spoločnej správy. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bode 6 zo spoločnej správy.

(Hlasovanie.) Prítomných je 126 poslancov, za návrh 123, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

Bod 6 zo spoločnej správy sme schválili.

I. Šulaj, poslanec: Z rozpravy vyplynul ešte môj návrh, ale vzhľadom na to, že sme už hlasovali o návrhu k bodu č. 1, ktorý sme odsúhlasili v šiestich mesiacoch, takže to nemá význam, aby sme hlasovali o tomto mojom návrhu. Tým sú vyčerpané všetky návrhy.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Chcem sa vás opýtať, či máte poverenie gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

I. Šulaj, poslanec: Áno, pán predsedajúci, mám toto poverenie.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

(Hlasovanie.) Prítomných je 124 poslancov, za návrh 115, proti 6, zdržali sa 3.

Návrh sme schválili.

Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Otváram rozpravu o tomto bode program. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi schváliť.

Pán spoločný spravodajca.

I. Šulaj, poslanec: Schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Schváliť. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.

(Hlasovanie.) Prítomných je 128 poslancov, za návrh 116, proti 5, zdržalo sa 6, nehlasoval 1.

Konštatujem, že návrh zákona Národná rada schválila.

Ďakujem pánovi poslancovi Šulajovi.

Teraz poprosím pána poslanca Tkáča, ktorého poveril gestorský výbor, aby predniesol návrh uznesenia Národnej rady o určení orgánov, ktorým niektoré služobné úrady predkladajú na prerokovanie návrhy svojich systemizácií.

Pán predseda výboru, máte slovo.

V. Tkáč, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 12 ods. 3 prvej vety zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určuje, po prvé, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako orgán určený na prerokovanie návrhov systemizácií služobných úradov Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky. Po druhé, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako orgán určený na prerokovanie návrhov systemizácií služobných úradov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Po tretie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako orgán určený na prerokovanie návrhu systemizácie služobného úradu Kancelárie verejného ochrancu práv.

Skončil som, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, počuli ste návrh uznesenia, ktorý predložil výbor prostredníctvom svojho pána predsedu.

Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky určuje niektoré služobné úrady, ktoré majú predkladať na rokovanie návrhy svojich systemizácií.

(Hlasovanie.) Prítomných je 122 poslancov, za návrh 114, proti 2, zdržali sa 4, nehlasovali 2.

Konštatujem, že návrh sme schválili.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme rokovať o ďalšom bode programu a chcem vás požiadať, aby sme po prerokovaní tohto bodu programu prerušili rokovanie 10. schôdze Národnej rady a zajtra pokračovali ráno o 9.00 hodine rokovaním o bode programu, ktorý sme si zaradili ako prvý bod zajtrajšieho rokovacieho dňa, a to je Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve.

Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom, páni poslanci? (Reakcie z pléna.)

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím teraz generálneho prokurátora pána Milana Hanzela, aby na základe schválenia na úvod rokovania Národnej rady Slovenskej republiky predniesol správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2002 a jej poznatkoch o porušovaní zákonov, ktorú prerokúvame ako tlač 187.

Nech sa páči, pán generálny prokurátor, máte slovo.

M. Hanzel, generálny prokurátor SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade so zákonom o prokuratúre a rokovacom poriadku Národnej rady predkladám na rokovanie Národnej rady správu o činnosti prokuratúry a o jej poznatkoch o porušovaní zákonov v roku 2002. Plním tak povinnosť, ktorá mi vyplýva z výlučnej zodpovednosti k tomuto orgánu.

V činnosti prokuratúry sú veľmi zriedkavé obdobia pokoja. Prevažuje práca v strese, pod časovým tlakom a aj snahou osôb, ktorých sa konanie týka, o často arogantné ovplyvňovanie postupu prokuratúry, aby urgentne konala či urgentne nekonala. V roku 2002 sme evidovali zvýšený počet trestných oznámení na tých vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov, ktorí neakceptovali názory oznamovateľov obvinených či účastníkov konania na postup, či rozhodnutie týchto orgánov a v predchádzajúcom čase predvolebnej kampane, najmä komunálnych volieb, bol evidovaný nárast trestných oznámení proti volebným súperom, pričom predmetom oznámení boli spravidla skutky staršieho dáta.

V oblasti zahraničných stykov prokuratúra pokračovala v aktívnom pôsobení v medzinárodných komisiách pre právo trestné a v komisii, ktorej predmetom činnosti je postavenie európskej prokuratúry. Uznaním našich aktivít a aj reforiem prokuratúry Slovenskej republiky je hádam aj to, že som sa v roku 2002 stal členom Byra Európskych generálnych prokurátorov a že prokuratúra Slovenskej republiky v súčinnosti s Radou Európy v júni tohto roka zabezpečuje konferenciu Európskych generálnych prokurátorov v Bratislave.

V procese prípravy právnych predpisov aj v pripomienkovom konaní dosť často a rigorózne uplatňujeme svoje názory a zásadné pripomienky. Neraz z toho vznikajú invektívy o tom, že prokuratúra je spiatočnícka, že nepodporuje snahy o reformné zmeny. S takýmito názormi súhlasiť nemožno. Chceme aktívne a pozitívne prispievať k tvorbe kvalitného a stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky, k tvorbe takých právnych predpisov, ktorých obsah by nevyžadoval bezprostredne nutné a náhle zmeny, ktoré možno v aplikačnej praxi realizovať bez zásadných výkladových pochybností, respektíve bez pochybností o tom, čo realizátor, spravidla štátny orgán môže alebo nie.

V prípadoch, keď sa generálny prokurátor obracia na Ústavný súd s návrhom o nesúlade právneho predpisu s ústavou, by mu Ústavný súd mohol právom vyčítať jeho pasivitu v legislatívnom procese. Nejde o samoúčelný postup, pretože ústavným poslaním prokuratúry Slovenskej republiky je ochrana práv občanov, fyzických a právnických osôb a štátu. Domnievam sa, že je účelnejšie možným konfliktom predchádzať, ako ich ex post riešiť a odstraňovať. V disciplinárnom konaní bolo v roku 2002 17 prokurátorov, v trestnom stíhaní 6. Pre niektorých našich teoretikov a aj politikov je vďačnou témou postavenie prokuratúry a rozsah jej pôsobnosti. Namiesto obmedzovania pôsobnosti však neustále dochádza k rozširovaniu. V roku 2002 došlo k rozšíreniu v oblasti netrestnej aj trestnej najmä výraznou novelou na záver roka. Z pripravovaných legislatívnych návrhov vyplynú ďalšie významné a nové úlohy, či ide o návrh zákona o úrade špeciálneho prokurátora, o návrh zákona o preukazovaní pôvodu nadobudnutého majetku, či dokončovanú rekodifikáciu trestného práva.

Chcem upozorniť na to, že bez personálneho a finančného zabezpečenia prokuratúra už nebude schopná ďalšie nové úlohy plniť. Bez náležitého využitia prostriedkov PHARE a na technické vybavenie by register trestov nebol zvládol nápor na vydanie výpisov, ktorý súvisel s realizácia zákonov o štátnej a verejnej službe.

Odborné vzdelanie prokurátorov sa tiež uskutočňuje s významnou participáciou zahraničných partnerov. Napriek tomu, že v uplynulých vyše dvoch rokoch boli v prípravnom konaní skončené obzvlášť závažné trestné veci podaním obžaloby a boli najmä v závere minulého roka urobené viaceré významné legislatívne zmeny, nemožno vysloviť spokojnosť s efektívnosťou trestného konania. Boríme sa s nedostatkom odborne pripravených policajtov a vyšetrovateľov, s ich vysokou zaťaženosťou, s neprimeranou dĺžkou vyšetrovania či so zavinenými prieťahmi. Prokurátori podľa výsledkov našich kontrol tolerujú nedostatočné skutkové či právne zistenia a podávajú obžaloby na súdy namiesto vrátenia vecí vyšetrovateľovi alebo meritórneho rozhodnutia. Máme dobré štatistické výsledky, ktoré však neoprávňujú na optimizmus. Z tých istých štatistík totiž vyplýva, že ročne v prípravnom konaní je z dôvodu neznámeho páchateľa prerušené stíhanie v priemere až 40-tisíc vecí. Pred sebou teda tlačíme balvan týchto káuz. Na neprimerane dlhé prípravné konanie nadväzuje po podaní obžaloby neprimerane dlhé konanie na súde. Často veci spočívajú, riešia sa kompetenčné konflikty a je snaha nedôvodne vracať veci na došetrenie prokurátorovi. Nie je už ničím zriedkavým, keď riadnym či dokonca mimoriadnym opravným prostriedkom dosahujeme, aby súd konal o obžalobe na hlavnom pojednávaní. Iba na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom nebolo v primeranej lehote rozhodnuté vo viac ako 470 veciach, pritom však voláme po sprísňovaní trestného postihu novými inštitútmi a dosť dobre v ukladaní trestov nevieme využívať ani druhy trestov a ich rozpätia v konkrétnych výmerách a ani ochranné opatrenia.

Čakáme na rekodifikáciu práva trestného. Určite sa jej raz dočkáme, ale policajtov, vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov musíme na zmenu situácie pripraviť už teraz. Jednoduchšie je urobiť legislatívne a organizačné zmeny, ako zmeniť zaužívané zvyky a postupy. Je to aj náš aktuálny problém. Na prahu vstupu do Európskej únie si musíme uvedomiť a poznať nie iba aktuálny stav postavenia orgánov trestného konania jej štátov, ale aj trendy jeho vývoja. Nemôžeme hovoriť iba o neprimerane dlhom čase súdneho konania, ale aj o neprimerane dlhom čase konania predsúdneho. Ak totiž nebudeme schopní do dvoch rokov od vznesenia obvinenia postaviť páchateľa pred súd, budeme musieť trestné stíhanie zastaviť.

Výrazne sa nezmenila situácia v oblasti netrestnej, postupne posilňujeme túto oblasť o nových prokurátorov. Pre široký predmet činnosti aj tu je nevyhnutná špecializácia. Zistené nedostatky sa týkajú najmä postupov a rozhodovania orgánov verejnej správy. Nerešpektovanie právnych predpisov, ich svojské výklady či rozhodovanie na základe akejsi voľnej úvahy sú charakteristické znaky porušenia zákonov zistených prokurátormi pri previerkach. Ide pritom o oblasť, ktorá sa veľmi citlivo týka občanov, ich práv a povinností. V oblasti verejnej správy sa ešte zrejme nemohli pozitívne prejaviť nové zákony o štátnej a verejnej službe.

Zmeny termínov sťahovania generálnej prokuratúry do samostatného objektu odďaľovali aj zmeny v jej organizačnej štruktúre. Od novembra minulého roka bol do doby účinnosti pripravovaného zákona zriadený úrad špeciálneho prokurátora na realizáciu nových právnych predpisov o statuse prokurátora, zamestnancov štátnej a verejnej služby bol zriadený služobný úrad. V trestnom odbore bolo zriadené prieskumné oddelenie, ktorého náplňou činnosti je posudzovať zákonnosť právoplatne skončených vecí, efektívnosť uplatňovania nových inštitútov trestného práva a poskytovať súčinnosť Úradu pamäti národa. Boli vytvorené referáty so špecializáciou na ochranu životného prostredia a násilie v domácnostiach. V netrestnom odbore bolo vytvorené oddelenie pre agendu Ústavného súdu a k personálnemu posilneniu došlo tiež v oddelení pre integráciu a právnu pomoc.

Prokurátor pri výkone svojej pôsobnosti musí byť nestranný a v rôznorodých situáciách, ktoré život prináša, je pre neho určujúci iba zákon a jeho svedomie, teda profesionálna česť. Dôvera v prokuratúru sa začína vtedy, keď sa občan na ňu obracia s nádejou o potvrdenie jeho subjektívnej pravdy, a končí sa vtedy, keď dostane odpoveď, že pravdu nemá. Takých prípadov je dosť. Chceme však svojou činnosťou celú spoločnosť presvedčiť o tom, že sme tu pre zákonnosť a jej uplatňovanie v každodennom živote. Je to zložitý proces, pretože nestačia patetické vyhlásenia, ale sú nutné konkrétne činy, ktoré spoločnosť akceptuje.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi generálnemu prokurátorovi za prednesenie správy.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Madejovi, aby ako poverený spravodajca informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu v ústavnoprávnom výbore.

Nech sa páči, pán poslanec.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán generálny prokurátor, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Uznesením ústavnoprávneho výboru č. 110 som bol určený za spravodajcu k predloženej správe, tlač 187. Spoločnú správu máte predloženú ako tlač 187a.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2002 a jej poznatkoch o porušovaní zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor prerokoval túto správu, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň bol určený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky za gestorský výbor. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu odporúčal vziať správu na vedomie. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien odporučili správu schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2002 a jej poznatkoch o porušovaní zákonov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2002 a jej poznatkoch o porušovaní zákonov schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti prokuratúry bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 111 dňa 9. apríla 2003.

Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Chcem informovať, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Soboňu.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

V. Soboňa, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán generálny prokurátor. V zmysle článku 149 Ústavy Slovenskej republiky prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Inak povedané, prokuratúra je orgánom ochrany práva a je organizovaná tak, aby mohla pôsobiť na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných právnych predpisov súdmi a orgánmi verejnej správy.

Chcem zdôrazniť slová jednotné uplatňovanie zákonov a mám dôvod to zdôrazniť práve v súvislosti so správou generálneho prokurátora o dodržiavaní zákonnosti v Slovenskej republike. A mám dôvod povedať to tu pred Národnou radou Slovenskej republiky ako najvyšším zákonodarným orgánom Slovenskej republiky a mám dôvod povedať to práve ja na základe osobných skúseností a dôkazu, ktorý vám tu verejne predkladám. Vyslovujem pochybnosť v plnení práve o tejto úlohe prokuratúry. V súvislosti s toľko medializovanou a prepieranou kauzou Kúpele Sliač a Kováčová, akciová spoločnosť, a jej násilným obsadením som podal niekoľko trestných podaní a podnetov na trestné stíhanie, na čo mám ako občan v zmysle ustanovenia § 158 Trestného poriadku právo a policajný orgán má v zmysle toho istého ustanovenia Trestného poriadku povinnosť tento podnet prijať a preveriť. Istý čas sa mi dostal do rúk oficiálny list riaditeľa Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru Slovenskej republiky Banská Bystrica, číslo vyšetrovacieho spisu je uvedené, zo dňa 21. 8. 2000 adresovaný Obvodnému oddeleniu Zvolen, ktorý má pod názvom Vec označenie Trestné oznámenie JUDr. Eduarda Jurovatého - vrátenie spisového materiálu, v ktorom sa okrem iného píše: Pokynom generálneho riaditeľa sekcie vyšetrovania kriminalisticko-expetríznych činností generála docenta JUDr. Jaroslava Ivora bolo uložené vyšetrovateľom Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru Banská Bystrica vykonávať preverovanie len vo veci trestného oznámenia JUDr. Eduarda Jurovatého zo dňa 11. 7. 2000. V liste sa ďalej píše. Až po obdržaní písomného pokynu z Okresnej prokuratúry Zvolen, kde prokurátor žiadal podať správu vo veci preverovania pod číslom trestného spisu 552/2000 trestné oznámenie doktora Soboňu, bolo zrejmé, že vy ste tento materiál odstúpili kompletný k realizovaniu vyšetrovateľovi Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru i napriek vyššie uvedeným skutočnostiam. Z uvedeného vyplýva jednoznačne protizákonné rozhodnutie bývalého generálneho riaditeľa sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností generála docenta JUDr. Jaroslava Ivora, ktoré spočíva vo vydaní pokynu porušovať zákon a neprijímať trestné oznámenie od iného ako od JUDr. Eduarda Jurovatého, t. j. osoby, ktorá realizovala protizákonné násilné obsadenie Kúpeľov Sliač a Kováčová.

Vážený pán generálny prokurátor. Tu pred Národnou radou Slovenskej republiky a verejne vám podávam dôkaz o porušení zákona bývalým generálnym riaditeľom slovenských vyšetrovateľov generála docenta JUDr. Jaroslava Ivora a zároveň vám verejne podávam podnet na jeho trestné stíhanie pre trestný čin zneužívania verejného činiteľa podľa ustanovenia § 158 Trestného zákona. Zároveň navrhujem, aby ste v rámci svojej príslušnosti vykonali preverenie pokynov a usmernení, ktoré počas výkonu funkcie bývalý generálny riaditeľ sekcie vyšetrovania generál Ivor vydal aj v iných veciach, ktoré boli v čase jeho výkonu funkcie ním dozorované. Možno moje podanie na jeho trestné stíhanie pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa nebude jediné.

Vážený pán generálny prokurátor, dovoľte mi, aby som ďalej uviedol, že násilné obsadenie Kúpeľov Sliač a Kováčová istým spôsobom bolo realizované pánom generálom Piptom, bývalým prezidentom Policajného zboru, ktorý bol vyšetrovaný a vyšetrovací spis bol riadne ukončený a odovzdaná obžaloba. Za vašej neprítomnosti na Generálnej prokuratúre táto obžaloba bola stiahnutá a boli požiadaní dvaja krajskí prokurátori Bratislavy, aby podpísali odôvodnenie na stiahnutie tejto žaloby, oni však tento úkon odmietli vykonať. Musela sa požiadať Krajská prokuratúra v Trnave a námestník Krajskej prokuratúry v Trnave stiahnutie žaloby podpísal.

Ja pevne verím, pán generálny prokurátor, že to nebolo preto, že operatívna porada pred násilným vniknutím do Kúpeľov Sliač a Kováčová bezpečnostnou službou, ktorá predtým patrila pánovi generálovi Rázgovi, bola vykonaná na Úrade vlády v pracovni pána predsedu vlády Dzurindu. Podobne popisujem pokus o stiahnutie ukončeného vyšetrovacieho spisu a podanej obžaloby voči úverovému podvodu, ktorý vykonal v súčasnosti Fond národného majetku v zastúpení osobami, ktoré nominoval do akciovej spoločnosti Kúpele Sliač a Kováčová, pričom dozorujúci prokurátor znovu odišiel na dovolenku a krajský prokurátor stiahol obžalobu, ale nenašiel žiadneho prokurátora, ktorý by to podpísal, a preto sa vo veci musí pokračovať. Znovu vyslovujem nádej, že to nie je preto, že ekonomická riaditeľka Kúpeľov Sliač a Kováčová v súčasnosti je blízka rodinná príbuzná pánovi podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Soboňa bol jediným poslancom, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne. Otváram teraz možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Fico. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

Dámy a páni, pán poslanec Fico ma informoval, že jeho vystúpenie je asi polhodinové.

Chcem sa preto spýtať, či budeme hlasovať o predĺžení dnešnej schôdze, alebo je všeobecný súhlas, aby sme v tejto chvíli prerušili rokovanie parlamentu a pokračovali v tomto bode zajtra potom, ako prerokujeme plánovaný bod o pristúpení k Severoatlantickej zmluve. (Reakcie v sále.)

Základný záver pre mňa je, že nie je všeobecný súhlas s tým, aby sme teraz prerušili schôdzu. Preto dávam hlasovať, aby sme pokračovali dnes po 19.00 hodine. Dávam hlasovať o tomto návrhu. Poprosím o chvíľku strpenia, zvolám poslancov, keďže hlasujeme neplánovane.

Takže ešte raz chcem informovať, o čom ideme hlasovať. Pán poslanec Fico má vystúpenie, ktoré bude trvať približne pol hodinu. Dávam hlasovať o návrhu, či budeme dnes pokračovať v tomto bode programu aj po 19.00 hodine.

Prosím, dámy a páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Prezentácia.

(Hlasovanie.) Konštatujem, že sme návrh neschválili.

V každom prípade budeme pokračovať do 19.00 hodiny. Nie je tu dostatočný počet poslancov. Ja som sa už raz spýtala, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme... (Ruch v sále.) Moment, moment, moment. (Reakcie z pléna.) Ja to musím zopakovať.

Je všeobecný súhlas s tým, aby sme pokračovali po 19.00 hodine. (Reakcie z pléna.)

Ja musím konštatovať, že nie je všeobecný súhlas s týmto návrhom. Nie je. (Potlesk.)

Pán poslanec Fico, prosím vás, do 19.00 hodiny rokujeme, aby sme teda pokračovali do 19.00 hodiny a o 19.00 hodine preruším rokovanie do zajtrajšieho dňa.

Ešte raz vyzvem pána poslanca Fica, pretože hlasovaním sme vlastne nedospeli k žiadnemu záveru. (Potlesk.) Čiže rokujeme dnes do 19.00 hodiny, keďže sme nedospeli k žiadnemu inému záveru, a preto ho prosím, aby sa ujal slova a vystúpil so svojím príspevkom. O 19.00 hodine prerušíme rokovanie parlamentu.

Pán poslanec Číž, procedurálny návrh? Prosím, zapnite pána poslanca Číža. (Ruch v sále.) Ja viem, procedurálny návrh, pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Procedurálny návrh je veľmi jednoduchý, pani podpredsedníčka. Veď z toho robíme zbytočnú frašku.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ale nerobíme z toho frašku.

M. Číž, poslanec: Ide o 10 minút, končíme úplne bežne o pol deviatej. Je neetické, aby u poslanca, ktorý má predpokladané vystúpenie na pol hodiny, aby ho rozkladal na dve polovice.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, nie je to procedurálny návrh, všetko. Videli sme všetci tie hlasovania.

Pán poslanec Fico, máte slovo definitívne.

M. Číž, poslanec: Procedurálny návrh je, aby sme ukončili rokovanie a aby sme pokračovali zajtra, pani podpredsedníčka.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, už sme o tom rozhodli.

Pán poslanec Fico, máte slovo, nech sa páči.

R. Fico, poslanec: Vážený pán generálny prokurátor, vážené dámy a páni. Dovoľte mi, aby som predniesol prvých 10 minút z môjho vystúpenia, ktoré sa týka správy predloženej pánom generálnym prokurátorom o stave zákonnosti v Slovenskej republike.

Chcel by som, poprosím vás pani podpredsedníčka, keby ste urobili poriadok v sále s pánom podpredsedom Bugárom.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Dámy a páni poslanci, rokujeme do 19.00 hodiny. Prosím o vašu pozornosť. Vymieňanie názorov, prosím, mimo poslaneckej sály.

R. Fico, poslanec: Dovoľte mi, vážené dámy a páni, aby som sa vyjadril a súčasne predložil aj návrh uznesenia, pokiaľ ide o prerokúvanú správu o stave zákonnosti v Slovenskej republike. Začal by som jednou časťou môjho vystúpenia, ktoré som predniesol v podobnej správe v roku 2002.

V roku 2002 som konštatoval, že správa predložená generálnym prokurátorom obsahuje naozaj obrovské množstvo informácií o stave kriminality, o tom, ktorí páchatelia a za akých okolností sa dopúšťajú akých druhov trestnej činnosti a, samozrejme, správa sa týka aj civilnej oblasti, v ktorej prokuratúra ako taká postupuje a je oprávnená podávať konkrétne návrhy.

Chcel by som využiť moju úvodnú časť vystúpenia a požiadať pána generálneho prokurátora, hoci som to urobil už aj v roku 2002, aby pri spracúvaní ďalšej správy za rok 2003, ktorú budeme prerokúvať či už v roku 2004, alebo niekedy v druhej polovici tohto roku nezabudol na tú časť trestného systému Slovenskej republiky, ktorej hovoríme obete alebo poškodení trestnými činmi. Opakovane, a to nielen v súvislosti so správou pána generálneho prokurátora, ale aj s ďalšími správami, ktoré predkladá napríklad ministerstvo vnútra, trváme na tom, aby sa v týchto informatívnych dokumentoch objavovali nielen štatistické údaje o počte trestných činov, o páchateľoch, ale predovšetkým o tom, v akom postavení sa nachádzajú obete trestných činov. Nechcem teraz rozoberať, pretože mojím zámerom nebolo zdržiavať. Ja iba túto oficiálnu požiadavku kladiem na generálneho prokurátora, pretože podávané správy nie sú potom vyvážené a neposkytujú celkový obraz o stave trestného systému.

Druhá vec vo všeobecnej polohe, o ktorej by som rád hovoril v súvislosti s prokuratúrou, je iniciatíva, ktorá sa objavuje v rámci rezortu spravodlivosti, ktorej úlohou je významne obmedziť právomoci a postavenie generálneho prokurátora a prokuratúry ako takej. Objavujú sa návrhy, že by to mal byť minister spravodlivosti, ktorý bude oprávnený vymenúvať niektorých funkcionárov prokuratúry, napríklad okresných a krajských prokurátorov. Objavujú sa návrhy, že dokonca minister spravodlivosti by mal mať právo podávať pokyny týmto činiteľom, pokiaľ ide o ich prácu s jednotlivými prípadmi. Materiál, o ktorom hovorím, obsahuje aj ďalšie významné oprávnenia, ktoré sa berú z rezortu prokuratúry a dávajú sa do rúk rezortu ministerstva spravodlivosti, napríklad pri podávaní mimoriadnych opravných prostriedkov.

Vážené dámy a páni, chcel by som naozaj upozorniť, že keď sme v roku 1992 prijímali Ústavu Slovenskej republiky, tak sme úmyselne viedli pomerne dlhú diskusiu na tému, či zaradiť alebo nezaradiť prokuratúru do systému orgánov, ktoré sú upravené v Ústave Slovenskej republiky. Nakoniec vyhrala predstava, že aspoň rámcovo naozaj prokuratúru upravíme, z čoho vyplýva, že prokuratúra je ústavný orgán Slovenskej republiky a nie je možné jej právomoci obmedzovať, limitovať obyčajnými zákonmi. Na túto tému rokoval aj výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien včera, kde pán generálny prokurátor vystúpil s podobnou správou alebo s tou istou správou, ako vystupuje dnes.

Chcem vás informovať, vážené dámy a páni, že výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien včera prijal mimoriadne závažné uznesenie vo vzťahu k ministrovi spravodlivosti, kde výbor vyjadril obavy nad tým, že v rezorte spravodlivosti vzniká takýto dokument, ktorý významne siaha na právomoci generálneho prokurátora, a navyše požiadal ministra spravodlivosti, aby pri spracúvaní akýchkoľvek iných legislatívnych iniciatív vždy rešpektoval Ústavu Slovenskej republiky, základnú právnu úpravu prokuratúry, ktorá je obsiahnutá nielen v ústave, ale aj v príslušných zákonoch. Jednoducho diskusia o správe, ktorú predkladá pán generálny prokurátor, by sa nemala zúžiť iba na čísla a štatistiky, na ktoré pán generálny prokurátor ukazuje, ale mal by tu byť daný aj priestor na diskusiu o budúcnosti a postavení prokuratúry ako takej. Som presvedčený napriek tomu, akú minulosť mal tento systém prokuratúry, že sa osvedčil, že je to systém, na ktorom by nám malo v každom prípade záležať a nemali by sme dovoliť, aby niekto vstupoval prostredníctvom exekutívy a obmedzoval veľmi dôležitý stupeň slovenského trestného systému.

Bol by som preto naozaj rád, vážené dámy a páni, ak sa objaví podobná iniciatíva, o ktorej som teraz hovoril, na stoloch poslancov Národnej rady, aby bola odmietnutá, pretože ide naozaj o nekoncepčný, nekoordinovaný zásah do významného piliera slovenského trestného systému.

Vážené dámy a páni, milí kolegovia. Chcem konštatovať, že prokuratúra Slovenskej republiky je podľa môjho názoru jeden z najstabilnejších prvkov slovenského trestného systému. Ak porovnávame prokuratúru napríklad s políciou, s úradmi vyšetrovania, ktoré sme, samozrejme, pomenili, pokiaľ ide o názvy, a súčasne porovnávam prokuratúru so všeobecnými súdmi, ktoré rozhodujú o trestných veciach, musím naozaj konštatovať, že ide o jeden z najstabilnejších prvkov, aj pokiaľ ide o kvalitu prijímaných rozhodnutí, aj pokiaľ ide o kvalitu prijímaných návrhov.

V tomto duchu si myslím, že by mala Národná rada Slovenskej republiky možno aj v podobe uznesenia oceniť príspevok, ktorý prokuratúra v tejto oblasti urobila.

Pokiaľ ide o samotnú správu, ktorú predložil pán generálny prokurátor. Mimoriadne dôležité je konštatovanie, že v roku 2002 došlo k výraznému zvýšeniu počtu osôb, ktoré sú trestne stíhané. Možno by mohol niekto povedať, že je to dôsledok lepšej práce orgánov činných v trestnom konaní. Skôr by som konštatoval, že ide o dôsledok nárastu trestnej činnosti, a to predovšetkým v oblasti majetkovej a hospodárskej, pretože v oblasti násilnej trestnej činnosti sme dnes svedkami mierneho poklesu trestnej činnosti.

Veľmi dôležité sú informácie, ktoré uvádza pán generálny prokurátor vo svojej správe, ktoré sa týkajú predovšetkým majetkovej trestnej činnosti a vysokej účasti recidivistov na páchaní predovšetkým takých trestných činov, ako sú krádeže, ďalej je to trestný čin odcudzenia motorového vozidla, trestný čin krádeže vlámaním do rodinných domov, do bytov, ako aj ďalšie trestné činy, ktoré spadajú do charakteristiky trestných činov majetkovej a hospodárskej povahy.

Veľmi pozorne si treba prečítať tú časť správy pána generálneho prokurátora, ktorá hovorí o civilnej oblasti. Je veľká škoda, že sme zobrali prokuratúre možnosť iniciatívnejšie a aktívnejšie vstupovať do občianskeho súdneho konania, ako to je teraz, pretože prokuratúra v porovnaní s predchádzajúcim obdobím má naozaj podstatne obmedzenejšie právomoci. Viem si predstaviť, že sú tu mnohé prípady, kde by prokuratúra v mene štátu začínala mnohé konania civilného charakteru a o jednom z takýchto konaní budem, vážené dámy a páni, hovoriť, ak budem pokračovať v tomto vystúpení.

V tomto okamihu, vážené dámy a páni, keďže je 19.00 hodín, chcem vám všetkým popriať, pekný večer.

Ak dovolíte, pani podpredsedníčka, rád by som pokračoval s konkrétnymi vecami, pokiaľ ide o správu pána generálneho prokurátora zajtra po tom, čo Národná rada slávnostne schváli pristúpenie k NATO.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP