Siedmy deň rokovania
8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
6. marca 2003 o 14.02 hodine
(Po skončení rokovania 9. schôdze NR SR pokračovalo po prestávke rokovanie 8. schôdze NR SR.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram bod programu
hodina otázok a odpovedí na členov vlády Slovenskej republiky.
Chcem vás informovať, že zo všetkých písomných otázok poslancov, podaných do stredy do 12.00 hodiny, určení overovatelia vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť.
Chcem informovať, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, opýtaný člen vlády nemusí odpovedať. Ďalej vás chcem informovať, že do 12.00 hodiny včera nikto z poslancov nepoložil pánovi premiérovi žiadnu otázku, preto úlohou pána premiéra v tejto chvíli je, aby oznámil Národnej rade Slovenskej republiky, kto za neprítomných členov vlády bude odpovedať, prípadne či pán premiér nechce odpovedať na otázky sám.
Nech sa páči, pán premiér.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, namiesto pána ministra Kaníka odpovie pán minister Zajac. Na služobných cestách sú vicepremiér Csáky, minister zahraničných vecí Kukan, ale nemajú otázky. Na vnútroštátnej pracovnej ceste je pán minister Gyurovszky, ale nemá otázku. Prijatie zahraničného hosťa má pán vicepremiér Lipšic, ale nemá otázku. A pán Palko práve v týchto chvíľach prijíma veľvyslanca Kazašskej republiky, ale rovnako otázku nemá.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi premiérovi za uvedenie informácie, ktorých členov vlády poveril, aby odpovedali za neprítomných členov vlády.
Keďže na pána premiéra neboli položené otázky, tak čas vyhradený na odpovede členov vlády je 45 minút, preto aj hodinu otázok skončíme v tomto časovom limite.
Teraz pristúpime k odpovedi na otázku, ktorú položil pánovi ministrovi Simonovi pán poslanec Jasovský, ktorý sa vás pýta:
"Ministerstvo pôdohospodárstva 23. 12. 2002 vydalo príkazný list č. 199, ktorým bol doručený na generálne riaditeľstvo Lesy Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica, v ktorom je uvedený pokyn, že zmluvy presahujúce hodnotu 300 000 Sk podliehajú schváleniu kancelárie ministerstva pôdohospodárstva. Myslíte si, pán minister, že je to v súlade s platnými právnymi normami?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, chcel by som povedať, že koncom minulého roka ministerstvo dostalo niekoľko podnetov v oblasti zásobovania drevom a problémy okolo štátneho podniku Štátne lesy Slovenskej republiky v Banskej Bystrici. Vzhľadom na to, že bolo treba konať rýchlo a nemali sme ešte ukončené účtovné uzávierky štátnych podnikov, rozhodli sme sa využiť ustanovenia zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, konkrétne ide o štátnu novelu, kde podľa § 23 písm. c) citovaného zákona zakladateľ verejnoprospešného podniku dohliada na vedenie a hospodárenie podniku. Zákon nerieši formu, ako má zakladateľ podniku dohliadať na hospodárenie, preto sa zvolila forma, o ktorej hovoril pán poslanec Jasovský. Zároveň chcem upriamiť vašu pozornosť na § 4 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého zakladateľ vykonáva voči štátnemu podniku funkciu orgánu hospodárskeho riadenia. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jasovský chce položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pán poslanec.
J. Jasovský, poslanec: Áno, ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, lebo tak som bol aj ja oslovený, pán minister. Zákon o štátnom podniku hovorí jednu vec, otázky a kompetencie štátneho podniku sú v zákone vymedzené, ale sú vymedzené naozaj kompetencie zakladateľa štátneho podniku a súvisí to ešte ďalej s Hospodárskym zákonníkom a ďalšími právnymi normami.
Chcem však upriamiť vašu pozornosť na rozhodnutie Protimonopolného úradu, ktorý v tejto veci rozhodol, kde pôsobnosť pri uzatváraní kúpnych zmlúv bola presne stanovená. A ja si vás dovoľujem upozorniť na to, že vaše ministerstvo týmto príkazným listom podľa môjho názoru hrubo porušuje obidve právne normy.
Otázka na vás, pán minister: Budete pripravený znášať dôsledky porušenia rozhodnutia Protimonopolného úradu, ktoré sa pohybujú rádovo v miliónoch, alebo kto zaplatí tieto pokuty? Ja sa skôr obávam, pán minister, či to nebude súvisieť s tým, že na ministerstve je dnes tisíc až dve tisíc kúpnych zmlúv, ktoré sa vybavujú prednostne. Chápem, že ide o firmy, ktoré sú najmä voči štátnym lesom zadlžené. Ale nebude vznikať paradoxne iná situácia, že bude dochádzať k ďalšiemu zadlžovaniu sa týchto firiem voči štátnym lesom, voči štátnemu podniku? Pán minister, skôr sa obávam, či nebude súvisieť toto rozhodnutie aj so zmluvou, ktorá bola uzatváraná vo volebnom a predvolebnom období medzi SDKÚ, SMK a Zväzom spracovateľského priemyslu, kde vznikol určitý dohovor, ako sa bude postupovať po voľbách v prípade, že SDKÚ a SMK budú vo vláde.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: V žiadnom prípade, túto poslednú časť vašich otázok musím poprieť, nesúvisí to s tým a môžem vás ubezpečiť, že nedochádza na ministerstve k posudzovaniu zmlúv z toho hľadiska, že kto dostane, kto nedostane. Skôr sme mali zámer na tom, aby sme všetky tie problémy, ktoré boli v rámci štátnych lesov, aby sme odstránili. Išlo nám právne o to, aby sme všetky nekalé zmluvy vytriedili. Protimonopolný úrad svojím rozhodnutím pri zakladaní štátnych lesov určil, že štátne lesy, jednotlivé závody, majú istú samostatnosť. My nehovoríme a nezasahujeme do toho, s kým ony uzatvoria zmluvy. Ani do toho, že za akú sumu uzatvoria tieto zmluvy. Ministerstvo len neschválilo alebo neodsúhlasilo podpísanie takých zmlúv, ako som uviedol minulý týždeň na tlačovej konferencii, kde cena predávaného kubíka dreva bolo 24 euro a penále za nedoloženie do vagóna 21,50. A podľa zistenia potom dochádzalo k tomu, že kubík dreva sa predával do zahraničia za 2,50 euro, to je 100 Sk kubík. Mali sme zámer tento, ale môžem vás ubezpečiť, že tento príkazný list bude zrušený, len čo nastúpi do štátnych lesov nový generálny riaditeľ, pravdepodobne sa to stane 17. marca tohto roku. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na doplňujúcu otázku.
Teraz poprosím pána ministra Zajaca, ktorý je poverený odpovedať za pána ministra Kaníka, aby zodpovedal na otázku pána poslanca Horvátha, ktorý sa, vás nie, ale vášho iného člena vlády kolegu Kaníka pýta:
"Pán minister, v súvislosti so zrušením okresných úradov k 1. 1. 2004 ako bude riešená otázka prechodu kompetencií odborov sociálnych vecí?"
Nech sa páči.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno, ďakujem pekne. Jedným z významných cieľov pripravovaných zmien sociálneho systému a trhu práce, ktorý je spracovaný v návrhu stratégie podpory rastu zamestnanosti aj prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce, prispievajúci k rastu zamestnanosti a kvalitnejším službám pre obyvateľov Slovenska, je efektívnejšie zabezpečenie štátnej správy v oblasti trhu práce a sociálnych vecí. Jej súčasťou bude modernizácia štátnej správy a verejných služieb v oblasti sociálnych vecí a trhu práce, ktorá sa uskutoční v nadväznosti na zrušenie okresných úradov a spoločný výkon kompetencií v tejto oblasti.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predpokladá rozšírenie existujúcej siete úradov špecializovanej štátnej správy i o orgány špecializovanej štátnej správy zabezpečujúcej výkon správy na úseku sociálnych vecí. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predpokladá samostatnú právnu úpravu pri organizáciách špecializovanej štátnej správy na úseku sociálnych vecí. Ministerstvo predpokladá, že navrhované riešenie usporiadania miestnej štátnej správy okrem zvýšenia kvality výkonu samotných odborných činností zjednoduší riadiace vzťahy, osobitne zvýšením zodpovednosti ministerstva práce za tok finančných prostriedkov, personálne podmienky a podobne. Zjednoduší tak prípravu, budú menšie nároky na súčinnosť pri príprave a realizácii rozpočtu, štátneho rozpočtu a sprehľadní sa financovanie, pričom sa zaistí flexibilita pri výkone štátnej správy, pretože vznikne možnosť zriaďovania stálych alebo dočasných pracovísk podľa potrieb občanov. Umožní sa lepšia koordinácia pomoci občanom vzhľadom na špecifické podmienky a potreby daných regiónov, umožní sa účinnejšia spolupráca v danej oblasti s orgánmi miestnej samosprávy a inými subjektami.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predpokladá na zabezpečenie výkonu štátnej správy zriadenie územných sociálnych úradov s miestnou pôsobnosťou pre územný obvod jedného alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu jedného samosprávneho kraja. Zároveň sa uvažuje na zabezpečenie výkonu niektorých činností územného úradu možnosť zriaďovania, ale aj zrušovania stálych alebo dočasných pracovísk tohto územného úradu. Spoločný výkon kompetencií v oblasti sociálnych vecí a trhu práce nepočíta s využitím zamestnancov okresných a krajských úradov, ktorí vykonávajú takzvané obslužné činnosti ekonomického, technického a administratívneho charakteru.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Pýtam sa pána poslanca, či chce položiť doplňujúcu otázku.
Z. Horváth, poslanec: Pán minister, ďakujem pekne za odpoveď, nemám ďalšie doplnenie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.
Teraz poprosím pána ministra Prokopoviča, aby odpovedal na otázku pána poslanca Hurbana, ktorý sa vás pýta:
"Uvažujete vy alebo vláda o prehodnotení koncepcie výstavby diaľničnej siete na Slovensku?"
Pán minister, máte slovo.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, diaľničná sieť na území Slovenskej republiky bola založená v 70. rokoch a priebežne až dosiaľ bola potvrdzovaná územnoplánovacím procesom, tvorbou koncepčných dopravných materiálov a ich priebežnými aktualizáciami. Naposledy bola diaľničná sieť potvrdená schválením Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001. Diaľničná sieť na území Slovenskej republiky, teda diaľnice D 1 až D 4 v plánovanej dĺžke 659 km, je založená na hlavných európskych cestných ťahoch E 50, E 65 a E 75, ktoré sú súčasťou medzinárodnej cestnej siete E v zmysle dohody AGR, podpísanej Európskou hospodárskou komisiou OSN v roku 1975. Bola schválená ako súčasť paneurópskych multimodálnych dopravných koridorov, koridory 4, 5 vetva a 6, potvrdená ako súčasť siete TEM (to je transeurópsky severno-južný diaľničný projekt) a ako súčasť dopravnej siete TINA.
Koncepčný materiál "Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest", schválený vládou Slovenskej republiky vo februári 2001, zahrnul do spoločnej koncepcie s diaľnicami aj rýchlostné cesty, ktoré sú tiež definované v trasách medzinárodných E ciest. Tento materiál bol založený na výsledkoch celoštátneho sčítania cestnej dopravy v roku 1995. Výsledky celoštátneho sčítania cestnej dopravy v roku 2000 preukazujú opodstatnenosť a reálnosť tohto rozvojového dokumentu.
Rezort dopravy v súčasnosti pripravuje aktualizáciu "Nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest", a to výhradne z dôvodu zmeny miery financovania diaľnic a rýchlostných ciest na základe schváleného štátneho rozpočtu na rok 2003 s výhľadom ich financovania do roku 2006 a s možnosťou zapojenia aj iného financovania iných zdrojov ako zdrojov zo štátneho rozpočtu.
V zmysle aj tu uvedeného, čo som povedal, vážený pán poslanec, nevidím žiadny dôvod na prehodnotenie koncepcie výstavby diaľničnej siete.
Skončil som, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pána poslanca, či chce položiť... Áno, nech sa páči.
J. Hurban, poslanec: Áno, pán predseda. Pán minister, ja som vám položil túto otázku preto, lebo vychádzajúc z programového vyhlásenia vlády, pod ktoré sa podpísali, samozrejme, všetky koaličné vládne strany, niektorí politici spochybňujú schválenú koncepciu výstavby diaľnic. Ja si naozaj nemyslím, že tzv. južný ťah je možné vybudovať za päť rokov s nákladmi okolo 80 mld. už aj vzhľadom na majetkovoprávne vysporiadanie a všetko, čo s tým súvisí. Podľa vášho vyjadrenia, ktoré som zachytil v poslednom čase, tzv. severný ťah mal by stáť okolo 200 mld. korún. Z akých zdrojov je možné dobudovať tento severný ťah? A poprosím vás aj, aby ste odpovedali, aký názor máte na tie hlasy, ktoré zaznievajú od niektorých politikov z vládnej koalície. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Sú to dve otázky v podstate, pán poslanec.
Prvá, z akých zdrojov chceme doplniť do tých tie chýbajúce finančné zdroje v objeme zhruba desať aj viac miliárd ročne na urýchlenie výstavby diaľnice tak, aby bola dokončená do roku 2010. My sme aj pred dvoma dňami boli účastníkmi seminára, ktorý práve riešil problematiku možností alternatívnych zdrojov financovania diaľničnej siete tak, aby do roku 2010 až 2011 bol spojený východ a západ Slovenska diaľničnou cestou. Uvažuje sa s rôznymi možnosťami kombinácie mimo štátneho rozpočtu, štátnymi dlhopismi, uvažuje sa o vstupe fondového kapitálu, uvažuje sa takisto reálne so vstupom súkromného kapitálu, samozrejme, takisto sčasti aj úvermi. Je to kombinácia rôznych druhov. Teraz momentálne vypracúva Výskumný ústav dopravný komplexnú koncepciu, o ktorú sa chceme opierať aj na základe skúseností tých odborníkov, ktorí tam boli. A teda jednoznačne treba povedať, ak by sme sa spoliehali len na prostriedky zo štátneho rozpočtu, výstavba diaľnice alebo spojenie východu a západu diaľničnou cestou by trvalo pri takomto tempe aj viac ako 20 rokov.
Čo sa týka posledných mediálnych správ alebo mediálnych výstupov niektorých odborníkov aj politikov o možnosti riešenia spojenia východu a západu republiky tzv. južnou cestou, chcem podčiarknuť jednu vec. V žiadnom prípade z môjho pohľadu, ani z pohľadu ministerstva, ani z pohľadu vlády nemôže ísť o alternatívne riešenie. Tu je raz daná, schválená v koncepcii diaľnica severnou trasou. To, že uvažujú niektorí o možnosti rýchlostnej cesty južným smerom, bol by som zlý minister a myslím, že nikto nie je proti tomu, aby sa súbežne s tým mohla robiť aj rýchlostná cesta. Ale podotýkam, rýchlostná cesta, nie diaľnica, lebo tá má iné parametre, ako má diaľnica. Aby sa robila rýchlostná cesta, ale z iných zdrojov, ako je štátny rozpočet. Teda ak sa nájde investor, pre ktorého bude atraktívne budovať súčasne aj rýchlostnú trasu južným smerom, my urobíme všetko pre to, aby sme to podporili. Ale podotýkam, nie ako alternatívu severnej trasy výstavby diaľnice. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď za otázku.
Teraz poprosím pána ministra Fronca, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa vás pýta:
"Ak má škola právnu subjektivitu, má právo obec, resp. primátor či starosta rozhodovať o použití finančných zdrojov, ktoré škola získala z nájomného, školného alebo iného príspevku za vhodný pobyt dieťaťa v príslušnom zariadení?"
Pán minister, nech sa páči.
M. Fronc, minister školstva SR: Áno, ďakujem, pán predseda. Pán predseda, vážená pani poslankyňa, podľa zákona č. 542/1990 Zb. o štátnej správe a školskej samospráve v znení neskorších predpisov obec vykonáva správu škôl a školských zariadení aj v oblasti zabezpečovania finančných prostriedkov na prevádzku a údržbu. Pokiaľ má škola v zriaďovateľskej pôsobnosti právnu subjektivitu, vzťahujú sa na ňu ustanovenia zákona č. 303 o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a doplnení. A podľa § 20 ods. 3 tohto zákona je rozpočtová organizácia oprávnená prekročiť rozpočtové výdavky o sumu prekročenia rozpočtových príjmov. Zriaďovateľ je povinný povoliť tejto organizácii prekročenie rozpočtovaného limitu výdavkov o túto sumu.
Aby som vymenoval trochu širšie, o ktoré príjmy ide. Ide o príjmy za úhradu stravy, prijaté od fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu, to je napríklad za nájomné, za telocvične, športoviská a podobne, získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení, od rodičov a iných osôb, ktoré majú voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, alebo za úhradu niektorých nákladov v súvislosti s osobitnými predpismi, napríklad poplatky za deti v školských kluboch, základných umeleckých školách a podobne. Čiže tu, kde vzniká tento problém, na ktoré si niektoré mestá a obce nárokujú tieto príjmy ako zriaďovateľa, je to v rozpore s týmto ustanovením a sú to prostriedky, ktoré patria škole. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová chce pánovi ministrovi položiť doplňujúcu otázku.
M. Sabolová, poslankyňa: Ja by som chcela len doplniť, aby pán minister možno ešte zodpovedal na takú podotázku. Je konkrétny prípad, kde všeobecne záväzným nariadením si mesto určuje možnosť rozhodovať o tom, akým spôsobom budú takto nadobudnuté prostriedky v škole používané. O použití všetkých prostriedkov, píše sa v tej dôvodovej správe, z nájomného, školného, z príspevku za pobyt dieťaťa v príslušnom zariadení bude rozhodovať primátor mesta - nebudem to zatiaľ menovať, ja vám to priamo odovzdám, pán minister - na základe písomnej žiadosti riaditeľa školy a školského zariadenia. Myslím si, že už väčšiu byrokraciu som nestretla pri tomto prechode kompetencií. A myslím si, že ak riaditeľ zodpovedá za chod školy a v súlade s rozpočtovými pravidlami hospodári, nie je tak, ako ste povedali, dôvodné, aby mesto vstupovalo do rozhodovania. Akým spôsobom môžeme takúto vec alebo túto vec zabrániť? Je tu prijaté, by som povedala, v rozpore so zákonom všeobecne záväzné nariadenie mesta, čiže bolo by dobré, aby cez metodické usmernenia sa dostali do škôl alebo do miest a obcí takéto možno jednoznačnejšie vykonávacie pokyny.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.
M. Fronc, minister školstva SR: Takéto všeobecne záväzné nariadenie nemôže ísť nad rámec platného zákona. Ja som dal metodické usmernenia v súvislosti s tým, že mnohé veci sa menili v rámci zákona č. 416, to znamená o kompetenciách, ktoré išli ďalej aj na samosprávu, ale prostredníctvom Združenia miest a obcí Slovenska znova, ak mi to dáte, pani poslankyňa, tak vo štvrtok budem na ich rade a upozorním ich na tieto veci a posuniem ďalej.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď na doplňujúcu otázku.
Teraz poprosím pána ministra Zajaca, aby odpovedal v zastúpení pána ministra Kaníka na ďalšiu otázku pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa pýta:
"Do akého termínu sú povinné krajské samosprávne celky uzatvoriť zmluvy o finančných príspevkoch s poskytovateľmi sociálnych služieb?"
Pán minister, odpovedajte, prosím.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno, ďakujem. Samosprávne kraje nie sú povinné uzatvoriť zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na úhradu nákladov za sociálnu službu so súkromnými poskytovateľmi. Ak však takáto zmluva bola uzavretá o poskytnutí finančného prostriedku medzi samosprávnym krajom a súkromným poskytovateľom na čas dlhší ako jeden rok, tak potom na každý kalendárny rok sa uzatvára písomný dodatok k písomnej zmluve o výške finančného príspevku, účel jeho použitia, spôsob jeho poskytovania a vyúčtovania za príslušný kalendárny rok, pričom termín uzatvorenia dodatku k písomnej zmluve nie je zákonom stanovený a je predmetom dohody.
Dúfam, že som to vyčerpávajúco zodpovedal a že vás odpoveď uspokojila.
P. Hrušovský, predseda NR SR: To zbadáte, či sa chce, alebo nechce opýtať pani poslankyňa doplňujúcou otázkou. Nech sa páči, chce.
M. Sabolová, poslankyňa: Škoda, že tu nie je pán minister, pretože vy ste tú svoju odpoveď, alebo pán minister tú svoju odpoveď posunul do takej nie celkom tej, ktorú som chcela počuť, pretože sa nepýtam na dodatky o finančných príspevkoch, ale pýtam sa na základné zmluvy. Pretože samosprávne celky by mali mať uzatvorené zmluvy po prechode kompetencií, dá sa povedať, nové základné zmluvy, ku ktorým sa robia dodatky na príspevky finančné. A, bohužiaľ, stáva sa, že ani táto základná zmluva medzi zariadeniami alebo medzi inštitúciami, ktoré tieto služby poskytujú, a samosprávnymi celkami v niektorých krajoch neexistujú. Myslím, že takou výnimkou - teda zas nebudem konkrétna, aby som sa tu možno aj v tejto sále nedotkla niektorých ľudí. Ale akým spôsobom chceme garantovať, aby sociálne služby boli poskytované? Inštitúcie a zariadenia ich vykonávajú, ale do dnešného dňa nedostali ani korunu, ani zmluvu a vlastne už sú dva mesiace nového roku.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ak dovolíte, ja len poviem dva názory. Jeden je názor, ktorý je tu a je v prvej vete vyjadrenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že nie je tam povinnosť uzavrieť zmluvu. Musíme vychádzať z faktu, že taká povinnosť pravdepodobne v zákone nebude. A asi narážate na to, že ak aj zmluvy boli uzavreté, či neboli cedované na samosprávne kraje.
A druhú vec, ktorú ste povedali, na tú by som rád odpovedal z iného dôvodu, ak môžem, a to je, že vlastne otvárame otázku toho, akým spôsobom budeme v budúcnosti financovať ošetrovanie, opatrovanie a celý ten balík sociálnych vecí, kde my hovoríme dokonca o balíku sociálnej medicíny.
A v tejto chvíli môžem povedať, že:
1. Musíme uzavrieť nejakú dohodu medzi dvoma rezortmi o tom, čo pod tým rozumieme. Čo rozumieme pod LDCH, domovom dôchodcov, azylovým domom, drogovým centrom, HOSPIC-om a tak ďalej.
2. Riešime a dokončujeme prvý draft.
Asi ste zachytili informáciu, že šéfom skupiny je Peter Tatár, že tam je Oľga Reptová, Hela Woleková. Riešime prvý draft, kam to osadíme. Keď tento problém vyriešime, musíme hľadať zdroje, z ktorých to budeme financovať, a vieme, že väčšia časť bude financovaná z tzv. dnešnej sociálnej sféry a menšia časť bude financovaná zo zdravotného poistenia. A to sú práve tie rozdiely, kto trošku vie, o čom to je, tak to je ten rozdiel v slove "ošetrovanie", "opatrovanie".
A nám to vychádza tak, že vlastne v rámci veľkej fiskálnej reformy a daňovej reformy, ktorú teraz pripravujeme na úrovni ministerstva financií ako gestorského ministerstva, hľadáme priestor, kto bude vlastne tým nositeľom tej objednávky. Teda kto bude objednávať tieto služby? A zdá sa, že vychádza nám to tak, že objednávateľom a obligatórnym objednávateľom tejto služby, nie výberovým, ale povinným, by mala byť obec, v ktorej toto zariadenie je alebo bude. A je to preto dôležité, že je tam ešte jedna sféra, len na ňu musia dostať prostriedky. Ja hovorím to, čo chceme spraviť my. Je tam ešte jedna sféra, ktorú treba vidieť, a to je ošetrovanie a opatrovanie v domácej starostlivosti ako ten modernejší spôsob, ako vytiahnuť toho človeka do nejakého ústavu, kde ošetrovať a opatrovať v domácej. A zdá sa nám tam, že v danej chvíli je obec, a skôr myslíme teda menšie obce, je výhodnejšie, pretože oveľa lepšie pozná tú konkrétnu situáciu toho klienta.
Takže ja som sa nechcel teraz ministrovi Kaníkovi "vlúpavať" do jeho rezortu, ale tento problém je aj v programovom vyhlásení vlády popísaný, my sme ho len nazvali preto, aby sme ho mohli riešiť ako otázku sociálnej medicíny. Ale ak si dobre pozriete programové vyhlásenie vlády, je to tam pomerne jasne povedané a naozaj chceme do konca roku dať prvý legislatívny návrh na celé riešenie. Trošku nás však zdržuje to, že nevieme celkom presne, ako bude vyzerať fiskálna reforma, na ktorej teraz zase pracuje Viktor Nižňanský a do ktorej tiež chodíme z obidvoch rezortov, aby sme chytili trochu ten priestor, ako vlastne tie prostriedky majú byť delimitované.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, neodchádzajte ešte, pretože máte ďalšiu otázku.
Pani poslankyňa Sabolová sa teraz pýta vás, pán minister, či "je ukončená kontrola financií, ktoré boli poskytované v roku 2002 na výstavbu HOSPIC-ov".
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno, ďakujem pekne. Nie je ukončená kontrola, pretože termín zúčtovania finančných prostriedkov poskytnutých na zabezpečenie činnosti HOSPIC-ov je v zmysle usmernenia ministerstva financií do 31. marca 2003, pričom kontroly môžu byť vykonávané príslušnými kontrolnými orgánmi, ako je NKÚ, Správa finančnej kontroly a sekcia štátneho dozoru ministerstva zdravotníctva. Takže ukončené kontroly nie sú. Kontroly dokončíme k 31. 3. 2003 s tým, že za ministerstvo zdravotníctva kontrola beží, či NKÚ, alebo finančná správa, ministerstvo financií robí, to neviem povedať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Pán minister, mňa zaujímajú hlavne kontroly vášho rezortu, pretože ja sa neobávam, že tam dôjde k nejakému porušeniu platieb alebo tých finančných záležitostí. Ale tak ako som na to upozornila už aj vás, pán minister, aj v minulom volebnom období prostriedky boli v niektorých organizáciách poskytnuté nad rámec paliatívnej starostlivosti. Mali byť prekvalifikované, či boli, alebo neboli, a, bohužiaľ, tak sme vlastne rozbabrali 20 mil. korún a neslúžili výstavbe, ale slúžili na dobudovanie mnohých nemocničných zariadení, možno nejakých LDCH. Čiže bolo by veľmi zaujímavé ako napr. nemocnice, ktoré dostali prostriedky na vybavenie HOSPIC-ov, či vôbec do dnešného dňa po roku nejaký HOSPIC existuje v tých okresoch, je ich viac tých okresov, že by som vás chcela požiadať, pán minister, aby bola hlavne účelovosť týchto prostriedkov skontrolovaná a aby boli, a to sú tie nasledujúce otázky, možno na ktoré nevyjde čas, aby boli postavené priority a kritériá aj pre teraz to posudzovanie. A verím, že už sa aktívne pracuje na rozdelení 20 mil. na výstavbu týchto HOSPIC-ov, ktoré na tento rok žiadali organizácie.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno, ak dovolíte, budem odpovedať.
Po prvé, ministerstvo zdravotníctva úsekom štátnej kontroly môže kontrolovať len tie prostriedky, ktoré na výstavbu HOSPIC-ov pridelilo. V roku 2003 v štátnom rozpočte účelovým viazaním bolo 20 mil. viazaných z výnosu lotérií a tie boli pridelené na dobudovanie 4 alebo 5 HOSPIC-ov, tá informácia je na internete, dokonca viem aj povedať, ktoré sú. Je to už rozdelené a pridelené. To, čo vy hovoríte, je z minulých rokov prekontrolované, či boli investované. A táto kontrola beží a bude ukončená k 31. 3.
To, čo zatiaľ nie je a čo tiež tam je niekde otázka, poviem radšej teraz, lebo je to dôležité povedať, je, že z poistných systémov HOSPIC-e zatiaľ neboli financované. To znamená, HOSPIC-e, zatiaľ ich samotná prevádzka, starostlivosť o toho klienta je financovaná z charity, zo sponzorstva, z nadácií, ale určite nie zo zdravotného poistenia. Pripravujeme nový cenový výmer, ktorý by mal začať platiť. My ho predložíme ministerstvu financií ku koncu mesiaca marec s tým, že ministerstvo financií vzhľadom na dobrú spoluprácu, predpokladám, že nám dá nový cenový výmer k dispozícii k 1. máju, kde zavádzame prvýkrát v dejinách Slovenska financovanie HOSPIC-ovej starostlivosti ako jednej zložky zdravotnej starostlivosti, aj keď ide vždy o to terminálne štádium. A vychádzame z predpokladu, že zatiaľ máme pracovný vzorec, že budeme preplácať 10 dní akoby 10-dňový turnus, lebo tam je predpoklad, že zhruba toľkokrát nejakú sumu na obyvateľa. Vychádzame z toho, že zatiaľ to nemalo nič, teraz musíme dať do toho niečo. Ale narážam aj späť na tú odpoveď, že nie celá starostlivosť, ktorá je v HOSPIC-och, je zdravotná, skôr naopak, menšina tej starostlivosti je zdravotná a väčšina už je v tom pojme opatrovanie.
A to, čo naozaj máte pravdu, pani poslankyňa, čo si aj my uvedomujeme a čo veľmi dôrazne chcem kontrolovať, je, že dávali sa peniaze na HOSPIC-e, ale my zatiaľ vieme o reálne fungujúcich, alebo iba jeden jediný, o ktorom reálne viem povedať, že funguje, je oddelenie paliatívnej starostlivosti u Sv. Alžbety. A ďalej niektoré HOSPIC-ové postele, ktoré sú však skôr podľa môjho pocitu HOSPIC-ové postele pre potreby kontroly ako na reálne poskytovanie tejto služby.
Je však pravda, že tento rok sme 20 mil. rozdelili na päť HOSPIC-ov, čo majú byť inštitúcie ako také, teda buď existujú, alebo sa majú dostavať z týchto prostriedkov, ktoré budú výlučne HOSPIC-ové, nebudú spojené so žiadnym iným medicínskym zariadením. A na tieto HOSPIC-e pripravujeme financovanie tejto služby v tej úrovni, aby sme zabezpečili našim občanom, tým, ktorí sa tam dostanú alebo budú túto službu potrebovať, teda tú dôstojnú službu, ktorú oni ozaj potrebujú.
A mňa samého, a to je taká posledná veta, zarazilo, že napriek dosť veľkým prostriedkom, ktoré vynakladáme niekedy aj na nezmysly, doteraz nikto nikdy na HOSPIC-e zo zdravotného poistenia neuvoľnil ani korunu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku pani poslankyne Sabolovej.
Ešte, pán minister, by som vás poprosil o ďalšiu odpoveď, pardon, pána ministra Fronca, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Gabániovej, ktorá sa vás pýta, pán minister:
"Ako chce vaše ministerstvo prispieť k riešeniu existujúceho nedostatku stomatológov v našej liečebno-preventívnej praxi?"
M. Fronc, minister školstva SR: Vážená pani poslankyňa, ministerstvo školstva vytvára všeobecné podmienky na poskytovanie vysokoškolského vzdelávania verejnými vysokými školami. (Reakcia z pléna.)
No ja vám tu teraz... Prosím?
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, odpovedajte.
M. Fronc, minister školstva SR: Určovanie však počtu prijímaných študentov je vo výsostnej kompetencii vysokej školy. Ministerstvo školstva v tomto smere môže urobiť jedine to, že keď vydá rozhodnutie, tak nemôžu vysoké školy v celkovom objeme zvýšiť počet novoprijímaných viac ako o 5 %. Ale musí to začiatkom kalendárneho roku urobiť. Zatiaľ ministerstvo školstva nikdy takéto obmedzenia neurobilo, čiže vysoké školy v prvom rade reagujú a mali by reagovať na požiadavky na trhu práce a možnosti uplatnenia sa. Z druhej strany ministerstvo školstva má istý priestor v nepriamych ekonomických nástrojoch, ale zatiaľ musím povedať, že ministerstvo zdravotníctva neavizovalo nedostatok stomatológov. A pokiaľ takýto nedostatok nám bude avizovať, nedá sa to urobiť, samozrejme, zo dňa na deň, ale sme pripravení tieto nepriame nástroje využiť. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku, nech sa páči.
D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Neprosí si. Teraz poprosím pána ministra Zajaca, aby odpovedal na otázku znovu pani poslankyne Gabániovej, ktorá sa vás pýta:
"Ako chce vaše ministerstvo prispieť k riešeniu existujúceho nedostatku stomatológov v našej liečebno-preventívnej činnosti - praxi?"
Pán minister, máte slovo.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno, ďakujem pekne. Nijako, pretože máme ambulantnú sieť v odbore stomatológia predimenzovanú, pretože podľa európskych noriem na 2 500 obyvateľov potrebujeme jedno stomatologické kreslo. Okrem Bratislavy a Košíc, kde nám vychádza priemer 1 538 v Bratislave obyvateľov a v Košiciach 1 620, všade inde sa nám pohybujú čísla od 2 316 v Trnavskom kraji, v Trenčianskom kraji 2 377. Jediné dva kraje sú mierne pod túto normu, a to je Nitriansky, kde máme 2 658,98 človeka, a Žilinský kraj, kde máme 2 526, Banskobystrický kraj 2 595. To znamená, v zásade na úrovni týchto troch krajov by sme mohli legálnym spôsobom pustiť do siete po jednom lekárovi v rámci celého kraja.
To znamená, my v tejto chvíli máme prebytok stomatológov, ale to, čo naozaj chceme spraviť, je, stomatologickú starostlivosť rozdeliť na dva balíky - na povinnú, kde hlavne chceme zahrnúť výrazné zlepšenie prevencie u detí a do 18 rokov vrátane plného financovania ortodoncie. A potom tú menej povinnú, resp. nepovinnú, to znamená, kde chceme zaradiť iba odstránenie bolesti zo solidárneho balíka a tie najjednoduchšie stomato-chirurgické výkony. A v tej chvíli, ak toto vieme spraviť a máme predimenzovanú sieť, tak očakávame, že môžeme pustiť každého lekára na plný systém služieb, teda každého stomatológa, a to preto, že tam začne trochu fungovať už aj trh ako kontrolór, by som povedal, sieťových počtov. Úlohou štátu aj do budúcna bude dohliadnuť, aby nebolo menej, ako je potrebných lekárov, teda aby sme stanovili to najväčšie možné oko, ktoré je ešte únosné. A poviem to na príklade: Nie je dobré, aby v Zázrivej boli na celú dolinu len dvaja lekári. Ale úlohou štátu nie je regulovať množstvo lekárov na trhu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.
D. Gabániová, poslankyňa: No ja sa pýtam preto, teda v poriadku, akceptujem isteže vaše zistenia, teda počet pacientov na jedného stomatológa, ale nám prichádzajú už požiadavky z Komory zubných lekárov, že veľa stomatológov končilo kedysi pred tým rokom, teda teraz odchádza veľa stomatológov, je už v dôchodkovom veku a chystajú sa opustiť prax. A každým rokom vtedy, v tých časoch, končilo 130 stomatológov. Pretože sa napĺňala sieť, rušili sa dentisti atď., skrátka. A teraz tí ľudia odchádzajú do dôchodku a Komora zubných lekárov nám avizovala hroziaci problém, tak preto ma to zaujímalo. Vidím, že vy ešte tento problém...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ešte zapnite pani poslankyňu Gabániovú.
D. Gabániová, poslankyňa: Vidím, že vy ešte o tomto probléme neviete, tak asi ešte nie je taký akútny. Ďakujem.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Budem reagovať a trošku aj pomôžem kolegovi Froncovi. My v súčasnosti vychovávame v Bratislave, v ročníku máme 30 študentov. Problém našej výchovy stomatológov spočíva v tom, že podľa noriem Európskej únie je to prípad, keď absolvent štúdia stomatológie musí vyjsť ako hotový lekár schopný ísť priamo do praxe. Práve sme si s ministerstvom školstva ujasnili a budeme parlamentu predkladať návrh o kompetenciách zákona o zdravotnej starostlivosti, kde zavádzame nový titul, kde nebude už stomatológ MUDr., ale bude MDDr. To je prvý krok.
Druhý krok. V súčasnosti máme dostatok stomatológov a oni sa nám síce chystajú do penzie, ale zatiaľ neodchádzajú a budú všetci dovtedy čakať, kým v zákone o komorách, poskytovateľoch a o spôsobe a podmienkach vykonania praxe im neumožníme predať licencie.
Tretia vec. V súčasnosti prebytok stomatológov, ktorý máme v Bratislave a v Košiciach, budeme riešiť motivačným prvkom, pretože máme absolútne prebytok stomatológov. V Bratislave máme na 1 500 jedného. Norma nám hovorí, že zhruba 2,5 tisíc občanov je schopných uživiť slušne jedného stomatológa. To znamená, musíme vytvoriť tie - a to musia urobiť poisťovne - motivačné prvky, aby ten prebytok, a to neplatí len u stomatológov, to je skoro vo všetkých našich medicínskych odboroch, v Bratislave a v Košiciach prinútil tých ľudí ísť tam, kde je, by som povedal, trhová diera. Ale ísť do nejakej nadbytočnej výchovy stomatológov, keď vyprodukujeme ročne 30, čo považujeme za číslo, ktoré je pomerne rozumné, a opakovať to, čo robíme pri výchove lekárov, že dnes vychovávame 700 lekárov ročne, ale vôbec netušíme, či ich náhodou celých, ako sú, nevychovávame pre Čechy a ďalej na západ, to by som nepovažoval za šťastné riešenie.
A myslím, že poviem jednu vec, ak zavedieme spoplatnenie vysokoškolského štúdia, ten prebytok toho tlaku na tie populárne odbory - právo, medicína, a neviem aké - sa vyreguluje, pretože v tej chvíli my naozaj za naše spoločné peniaze vychovávame našich odborníkov do slova a do písmena pre cudzinu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, čas vyhradený na (reakcia z pléna) - pani poslankyňa, už nemôžete reagovať na pána ministra - členov vlády, tentoraz to bolo na pána ministra Zajaca, uplynul.
Pán minister, poďakovať, že si mohol vystúpiť v parlamente.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, končím bod programu hodina otázok a odpovedí.
Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým je hlasovanie o
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Poprosím teraz pána ministra, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a poprosím pána poslanca Novotného, ktorý bol určený ako spoločný spravodajca výborov, aby zaujal svoje miesto. Pristúpime k hlasovaniu.
Včera sme prerušili rokovanie pred hlasovaním o záverečných bodoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ako aj o návrhoch, ktoré boli podané v rozprave. Poprosil by som teraz pána spravodajcu, aby uvádzal v poradí najskôr tie návrhy, ktoré majú... (Ruch v sále.)
Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci.
... ktoré majú procedurálny charakter, potom pristúpime k hlasovaniu o podaných návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktorú máte rozdanú ako tlač 121a, a potom budeme hlasovať o deviatich podaných návrhoch deviatich pánov poslancov, ktorí vystúpili v rozprave k tomuto návrhu zákona.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uvádzali jednotlivé hlasovania, a pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta, prestali diskutovať s pánmi ministrami. Pán poslanec Farkas, pán poslanec Rusnák, pani poslankyňa Sabolová. (Veľký ruch v sále.)
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.
Pán poslanec Novotný, máte slovo, prosím, uvádzajte návrhy.