P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán kolega Fico, ja som pozorne počúval to, čo ste rozprávali a predstavil som si, že by ste v tejto chvíli neskončili svoj príhovor, ale pokračovali v argumentácii obhajoby vášho trestu smrti. Veľmi by ma zaujímalo, už nehovorím také veci, že tam by ste ani nepoužívali zrejme argument päťdesiatych rokov, keď boli justičné vraždy, nepoužívali by ste 21. storočie, pretože trest smrti v podstate na celom svete odchádza. Zaujímalo by ma, aký by bol váš vnútorný prechod z tohto, čo ste rozprávali, k argumentácii, ktorou by ste podporovali trest smrti. Prepáčte, pre mňa nevychádza žiadny iný vnútorný krok alebo nejaké smerovanie okrem populizmu. Nič viac. Neviem si predstaviť argumenty po tomto, ktorým by ste podporovali trest smrti.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Husár.

S. Husár, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Pri prerokúvaní tohto bodu programu v poslaneckom klube HZDS v súvislosti s vystúpením pána Fica, ktoré na toto využívam, sme vo veľkej a podstatnej časti k stanovisku k tomuto návrhu prijali argumentáciu, ktorá je veľmi blízka alebo zhodná s argumentáciou pána Fica, ktorý, myslím si, prezentoval za poslanecký klub Smer. Preto ju nebudeme opakovať a z tých podstatných dôvodov, ktoré on uviedol, oznamujem, že poslanecký klub HZDS tento návrh nepodporí.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Fico.

R. Fico, poslanec: O krátku reakciu na pána poslanca Mikloška. Pán poslanec, jasne som povedal, že Slovenská republika prijala medzinárodné záväzky, ktoré jej bránia vrátiť sa k trestu smrti. Ja som osobne za trest smrti, aj budem stále zaň. Mám dostatok argumentov, aby som to vyargumentoval, ale vážim si záväzky, ktoré Slovenská republiky prijala, a aj preto napríklad trest smrti nebol súčasťou kampane mojej osobnej ani politickej strany, kým návrh, ktorý predkladá dnes ministerstvo spravodlivosti, je v rozpore s medzinárodnými záväzkami, ktoré Slovenská republika prijala, najmä s Európskym dohovorom o ľudských právach.

Ďalšia informácia, pán poslanec, je, že nie je pravda, že trest smrti je na ústupe. Stále má väčšia časť krajín sveta trest smrti vo svojich právnych úpravách, ako sú tie krajiny, ktoré momentálne trest smrti nemajú. Ale myslím si, že trest smrti nás nemusí trápiť. Cesta k trestu smrti je zarúbaná. Jednoducho medzinárodné právo nám to neumožňuje. Použil som tento argument najmä preto, aby nikto nemohol spochybniť, či som alebo nie som za prísnosť trestných sankcií. Som, ale prísnosť trestnej sankcie má význam len vtedy, ak páchateľa chytíme a naozaj ho aj odsúdime. Takže ja nemám žiadnu vnútornú dilemu a naozaj, keby bola možnosť návratu k trestu smrti, určite by som s takýmto návrhom prišiel.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Posledný ústne prihlásený je pán poslanec Tomáš Galbavý.

T. Galbavý, poslanec: No tak, budem to mať ťažké po mojom predrečníkovi. Nie som právnik, ale predsa.

Pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil k návrhu Trestného zákona. Na rozdiel od pána poslanca Fica chcel by som mu pripomenúť, či si ešte pamätá na kontúry vývoja farmárskeho zákona, keď odporúčal, aby si majitelia týchto políčok so zbraňou v ruke ich chránili, a keď bude potrebné, aj strieľali do páchateľov, ktorí si odnášajú práve vrece zemiakov na chrbte. V tomto prípade sa dá hovoriť o prísnosti v zákone.

Staré dobré slovenské ľudové príslovie hovorí, že hlas ľudu je hlas boží. A tento hlas nám podľa prieskumov hovorí, že slovenská verejnosť popri vysokej nezamestnanosti ako veľmi vážny problém pociťuje vysokú kriminalitu. V týchto parlamentných laviciach nesedí ani jedna strana, ktorá by občanom vo svojom programe nesľubovala, že riešenie tohto problému sa pokúsi vyriešiť.

Dnes tu teda stojíme pred prvým krokom, ktorým by mala byť novelizácia Trestného zákona. § 1 Trestného zákona hovorí, že účelom Trestného zákona je chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb, záujmy spoločnosti, ústavné zriadenie Slovenskej republiky. Hoci Trestný zákon v § 1 výslovne neustanovuje, pred čím majú byť uvedené záujmy chránené, je zrejmé, že ide o ochranu pred trestnými činmi taxatívne uvedenými v trestnoprávnych normách. Trestnoprávna ochrana spočíva v tom, že trestné právo určuje, ktoré zo spoločensky závažných konaní sú trestnými činmi a zároveň ustanovuje i tresty za ich spáchanie. Pritom si však treba uvedomiť, že ochrana trestnoprávnymi normami má vždy len subsidiárnu funkciu, a to pre prípad, že iné spôsoby ochrany nie sú dostačujúce. Pôsobenie trestného práva v spoločnosti smeruje k zabezpečeniu určitej stability spoločenských vzťahov nevyhnutnej na jej vývoj. Ak však dôjde k ich porušeniu alebo ohrozeniu, musí nastúpiť a nastupuje ochrana týchto vzťahov, a to aplikáciou sankcie, teda zodpovednostného následku. Trestné právo plní teda isté funkcie, ktoré vytvárajú zákonný rámec na ochranu vzťahov uvedených v § 1. Najdôležitejšou funkciou je regulatívna funkcia. Dôvodom, pre ktorý došlo k vypracovaniu novely Trestného zákona, je vysoký stav násilnej kriminality na Slovensku. Ide o najťažšie formy trestnej činnosti, ktoré, ako ukázala prax, nie sú na Slovensku dostatočne postihované a sankcie ukladané podľa súčasného znenia Trestného zákona nedávajú dostatočnú možnosť ochrany spoločnosti pred malým počtom páchateľov, ktorí sa podstatnou mierou podieľajú na najťažších a na najnebezpečnejších formách trestnej činnosti a trestnej súčinnosti, ako sú najmä násilné a drogové delikty.

Predložená novela reflektuje na reálny stav v oblasti obzvlášť závažnej kriminality a potrebu jeho efektívneho riešenia, a preto okrem ďalších prvkov do Trestného zákona zavádza asperačnú zásadu, zásadu trikrát a dosť, trest absolútneho doživotia a sprísnenie trestu pri trestnom čine vraždy podľa § 219 ods. 2.

Cieľom predloženej novely Trestného zákona je teda vniesť také prvky, ktoré sprísnia tresty a zabezpečia účinnejšiu izoláciu najnebezpečnejších zločincov, respektíve tých foriem trestnej činnosti, ktoré podkopávajú podstatu princípov, na ktorých budujeme našu spoločnosť. Napríklad ochrana života a zdravia, a preto si zasluhujú mimoriadne odsúdenie. V tomto zmysle vnímam túto novelu ako úplne legitímny krok, od ktorého očakávam želaný prínos vo forme zníženia kriminality a zvýšenia ochrany spoločnosti pred najnebezpečnejšími a neprevychovateľnými živlami. Bezpečnosť spoločnosti je výzva, na ktorú musíme vždy reagovať i za cenu ešte väčšieho obmedzenia práv tých, ktorí absolútne neuznávajú a nerešpektujú práva spoločnosti a jej jednotlivých členov a voči ktorým bežné zákonné postihy už nie sú účinné.

Čo sa týka asperačnej zásady, nemôžem úplne súhlasiť, že by ju táto novela zavádzala do nášho Trestného zákona, skôr by som povedal, že dochádza k rozšíreniu jej použitia. Prvky asperačnej zásady pri ukladaní trestov sa prejavujú v súčasnosti znením Trestného zákona, napríklad podľa § 34 písm. i) z dôvodu priťažujúcej okolnosti dochádza k určitému zostreniu postihu. Taktiež pri ukladaní trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 42 súd na základe Trestného zákona zvýši hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o jednu tretinu podľa § 42 ods. 1. Zásada trikrát a dosť predstavuje jednu z foriem prísnejšieho postihu recidivistov, teda osôb opakovane páchajúcich trestnú činnosť. Je založená na pravidle, na základe ktorého súd pri treťom odsúdení za násilný trestný čin povinne ukladá trest odňatia slobody na doživotie. Návrh predpokladá uloženie trestu relatívneho doživotia, to jest s možnosťou podmienečného prepustenia po výkone dvadsaťpäť rokov trestu. Táto zásada je používaná predovšetkým v krajinách s anglosaských právnym systémom. Jej praktickým využitím však došlo k preukázateľnému poklesu najzávažnejších foriem trestnej činnosti.

Treba si však uvedomiť, že nejde o prijatie zásady, ktorá by akokoľvek bola v rozpore s právnym systémom používaným na Slovensku. Vôbec napríklad nedochádza k narušeniu zásad ukladania trestov u nás. V našom trestnom práve sa používa absorbčná zásada, ktorá môže v niektorých prípadoch byť doplnená o sčítaciu zásadu. Napríklad za niektoré zbiehajúce sa trestné činy možno uložiť viac druhov trestov, táto horizontálna kumulácia jednotlivých trestných činov môže prispieť k tomu, že súd vyberie najvhodnejší trest na splnenie účelu trestu. Zároveň, ako som už spomínal, sa používajú i prvky asperačnej zásady. Zásada trikrát a dosť je vlastne iba krokom, ktorým spoločnosť reaguje na jednotlivcov absolútne ignorujúcich zákony a pravidlá, na ktorých naša spoločnosť stojí.

Ja osobne by som videl zásah do našej právnej kultúry a systému vtedy, ak by sme napríklad zaviedli takzvanú sčítaciu zásadu, ktorá by umožňovala súdu udeliť odsúdenému trest odňatia slobody v trvaní napríklad stodvadsať rokov. Potom by sme mohli hovoriť o amerických prvkoch alebo o pokuse amerikanizácie nášho právneho systému. Samozrejme, potom by sme nepotrebovali však zásadu trikrát a dosť.

Už v predchádzajúcich dňoch zaznela vo verejnej debate k tejto novele výhrada, že ak páchateľ pácha trestný čin tretíkrát a vie, že ak bude postihnutý a odsúdený, dostane doživotie, potom nemá čo stratiť a môže to zvýšiť jeho brutalitu. Nemožno vylúčiť v jednotlivých prípadoch i takúto reakciu jednotlivca, ale ťažko si viem predstaviť, že by sa nejaký páchateľ dopúšťal trestnej činnosti s vedomím, že ho chytia. Duševne priemerne zdravý páchateľ ráta s tým, že ho nechytia a v skratových chvíľach väčšinou nestíha kalkulovať so znením Trestného zákona. Skôr sa snaží podniknúť kroky na to, aby bol úspešný. A okrem toho musím pripomenúť, že páchateľ má vždy čo stratiť. Áno, súd bude povinný uložiť trest doživotia, ale relatívneho doživotia, to jest s možnosťou podmienečného prepustenia po výkone dvadsaťpäť rokov trestu. Rovnako som počul výhradu, že rozdiel v spôsobe páchania trestných činov, napríklad či niekto ide do banky s drevenou pištoľou alebo ozajstnou, treba povedať, že z hľadiska súčasného znenia Trestného zákona tu rozdiel nie je. Pretože zákon hovorí, že trestný čin je spáchaný so zbraňou i vtedy, ak páchateľ použije napodobneninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby sa považovala za pravú. Zásada trikrát a dosť je založená na predpoklade, že pri opakovanej recidíve je prevýchovný účinok trestu minimálny. Dôkazom toho predpokladu je fakt, že predchádzajúce právoplatne uložené tresty nemali žiaden vplyv na prevýchovu páchateľa. V týchto prípadoch teda musí nastúpiť represívny účinok trestu spočívajúci v dlhodobej, prípadne i trvalej izolácii takýchto páchateľov. Nemali by sme však zabudnúť aj na to, že aplikácia inštitútu trikrát a dosť okrem represívneho účinku môže rovnako pôsobiť aj preventívne na potenciálnych páchateľov násilnej trestnej činnosti. Novela Trestného zákona zavádza trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia na slobodu pri niektorých obzvlášť závažných úmyselných trestných činoch, respektíve pri ich špeciálnej recidíve, a v prípade, že osoba je opätovne odsúdená na trest odňatia slobody na doživotie. Ide o trestné činy uvedené v § 62 a tie úmyselné trestné činy, pri ktorých Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov. Ide o páchateľa, ktorý spáchal dva alebo viac obzvlášť závažných trestných činov. Naplnil súčasne dve alebo viac okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby. Spáchal trestný čin ako člen zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny, alebo bol už potrestaný za trestný čin uvedený v § 43. Skrátim to, lebo to už pán minister hovoril. Sprísnenie trestov sa dotkne aj trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 2, pri ktorom sa vypúšťa možnosť uložiť trest odňatia slobody na dvanásť až pätnásť rokov a súd bude musieť uložiť ako trest výnimočný trest, a to je trest odňatia slobody nad pätnásť do dvadsaťpäť rokov alebo doživotie. Samotná vražda patrí k najhorším trestným činom. Objektom postihnutým trestným činom je totiž život a zdravie človeka.

Čiže porovnávať trestný čin vraždy s nejakými majetkovými trestnými činmi sú dve neporovnateľné veci, avšak upravuje prípady, keď páchateľ naplní kvalifikovanú skutkovú podstatu, a to tak, že spácha trestný čin na dvoch alebo viacerých osobách. Obzvlášť surovým a trýznivým spôsobom opätovne na osobe mladšej ako pätnásť rokov. Na tehotnej žene, na inom pre jeho rasu, príslušnosť k etnickej skupine alebo spácha z inej obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky. V týchto prípadoch ide o prípady, ktorých stupeň nebezpečnosti je veľmi vysoký alebo mimoriadne vysoký a ide o obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný následok. Prax ukázala, že napriek mimoriadnej nebezpečnosti páchateľov takýchto činov súdy pri ukladaní trestov často ukladali menej prísne tresty, ktoré dostatočne neodrážali ich spoločenskú nebezpečnosť a obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný následok. Preto považujem za správne, aby v týchto prípadoch nebol veľký priestor na rozhodovanie o výške trestu a bol udelený v primeranosti k nebezpečnosti spáchaného činu a jeho následku. Účelom Trestného zákona je chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb, záujmy spoločnosti a ústavné zriadenie Slovenskej republiky. Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobil na ostatných členov spoločnosti. Ak nie sme schopní zabezpečiť ochranu spoločnosti a prevýchovu zločincov v súčasnosti dostupnými prostriedkami a nástrojmi, musíme použiť také opatrenia, ktoré takéto hrozby eliminujú, ak je to nevyhnutné, tak i natrvalo. Je to zodpovedné a nevyhnutné. Preto považujem túto novelu za dobrú, prínosnú a podporím ju. Verím, že rovnako ju podporíte aj vy.

Pán predsedajúci, dovolím si na záver predniesť návrh z rozpravy. Navrhujem, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) Národná rada prerokovala návrh v druhom čítaní.

Ďakujem pekne, z mojej strany je to všetko.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Páni poslanci, hlásite sa s faktickými poznámkami alebo do rozpravy. Pán Abelovský do rozpravy. Momentíček, ja musím dať priestor najskôr na faktické poznámky. Pán Polka do rozpravy, predpokladám, pani Beňová s faktickou poznámkou. Prosím, ešte kto sa chce prihlásiť s faktickou poznámkou, aby to urobil. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Prvá faktická poznámka pani poslankyňa Beňová, druhá pani poslankyňa Belohorská.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcela vyjadriť poďakovanie pánovi poslancovi Galbavému hlavne za vetu o hlase ľudu vox populi a chcela by som sa ho spýtať, ako rieši dilemu s reflektovaním toho vox populi, keď v prípade vyslania našich vojakov do irackej krízy takmer 90 percent verejnej mienky bolo proti tomu a pán poslanec Galbavý hlasoval za. Takže toto by ma zaujímalo.

Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovolím si len upozorniť aj predkladateľa na porušenie článku 50 Charty Základných ľudských práv a slobôd, ktorý hovorí o tom, že nikto nesmie byť v trestnom konaní súdený alebo potrestaný za čin, v súvislosti s ktorým už bol právoplatne oslobodený alebo odsúdený v rámci Únie v súlade so zákonom. O chvíľu budeme v Európskej únii. Mali by sme dodržiavať tieto zákony. Pretože tu sa vlastne do následného trestu zaratúva aj trest za predchádzajúce dva trestné činy, ktoré už raz boli naplnené väzbou.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Galbavý, chcete reagovať? To sú prihlášky do rozpravy. Prosím, keby ste sfunkčnili mikrofón pána poslanca Galbavého.

T. Galbavý, poslanec: Ja by som predsa len využil príležitosť a mojej sympatickej predsedníčke vysvetlil alebo odpovedal na jej otázku v kuloároch, ak by to bolo možné.

Ďakujem pekne. (Smiech a ruch v sále.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pokračujeme, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave ústnymi prihláškami. Ešte dávam možnosť aj ďalším poslancom, ktorí sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne, aby tak urobili. V tejto chvíli uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne a odovzdávam slovo pánovi poslancovi Abelovskému.

M. Abelovský, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ako spravodajca som predostrel dôvody, pre ktoré predložený návrh považujem za protiústavný. Nebudem to opakovať. A chcem len zdôrazniť, že ako poslanec Národnej rady sa nevyjadrujem k tomuto problému po prvýkrát. K problému trikrát a dosť som mal zásadné vystúpenie na plenárnom zasadnutí Národnej rady v rozprave k programovému vyhláseniu vlády, kde som tento programový návrh zásadne odsúdil ako nekompatibilný, nesystémový legislatívny krok, ktorý nemá v našom zákonodarstve miesto. O zjavnej protiústavnosti som sa už zmienil. K následkom, ku ktorým predkladateľ vo svojom návrhu dospel, je predpoklad, že trest, a to trest doživotný je vopred určený a že súd nemôže uložiť iný trest, nemôže brať ohľad ani na výnimky ohľadom povahy trestného činu, ohľadom na osobu páchateľa ani s ohľadom na účinky prípadnej zákonnej fikcie o zahladení odsúdenia. Návrh ako taký v podstate popiera po stáročia vytvorené princípy trestného práva v kontinentálnom a najmä stredoeurópskom poňatí. Zjavne prepína úlohu represie. To, že súd nemôže prihliadnuť na spôsobený následok a výber skutkových podstát, kde hrozí doživotný trest, jasne naznačuje napríklad pri trestnom čine lúpeže aj pri nepatrnej škode a nepatrnom stupni násilia, dokonca aj u mladistvých páchateľov, postačí na uplatnenie tohto ustanovenia pri treťom odsúdení v konečnom dôsledku uloženie doživotného trestu, čo by nielen samotní páchatelia, ale aj zásadná časť verejnosti považovala za nespravodlivý trest.

Som toho názoru, že sa týmto podrýva autorita trestného práva oveľa viac, než sa predkladateľ novely domnieva. Nakoniec preceňovanie trestnej represie je zrejmé aj z dôvodovej správy. Recidíva najzávažnejších trestných činov vedúca k strate života, teda najmä trestných činov teroru, vraždy, úmyselného všeobecného ohrozenia a tak ďalej, po tom, čo si ich páchateľ po odsúdení trest odpykal, je v praxi celkom výnimočná. Odôvodnenie návrhov zákona sa vo veľkej miere opiera o štatistické údaje a poznatky z USA a čiastočne z Veľkej Británie. Predpokladom na zavedenie takýchto podľa mňa nezmyselných represívnych opatrení v konečnom dôsledku, ako aj stanovenie rozsahu uplatnenia tejto zásady v slovenskom trestnom zákonodarstve by malo byť náležite odôvodnené a vychádza z náležitého rozboru a hodnotenia situácie v Slovenskej republike. Preto poznatky založené len na štatistických údajoch Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorá je v dôvodovej správe, považujem za absolútne nedostatočný podklad pre takúto závažnú zmenu v našom zákonodarstve. Nakoniec aj výber skutkových podstát do nového ustanovenia § 43 nedostatočne berie do úvahy špecifiká slovenskej kriminality a jej postihu. O trestnom činu lúpeže som sa už zmienil.

Rovnaká zásada platí aj pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 Trestného zákona alebo pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 1 Trestného zákona. Páchatelia, o ktorých ide, a menej harmonické štruktúrované osobnosti sa často úporne snažia kontrolovať svoju zvýšenú popudlivosť a impulzívnosť. Napriek svojmu úsiliu sa počas života dopustia násilia, ktoré má za následok ťažkú ujmu na zdraví. Ide pritom o kvalifikáciu často len v dôsledku dlhšieho trvania poruchy zdravia, napríklad viac ako šesť týždňov, bez trvalých následkov. Odsúdenie potom na doživotie pri treťom spáchaní takého činu by bolo neprimerané najmä v prípade veľkých časových odstupov medzi jednotlivými odsúdeniami. Ide o typické krčmové ublíženia na zdraví, ktoré spočívajú, ja neviem, v bitke úderom pivovým pohárom po hlave, ktoré sa spravidla takýmto spôsobom právne kvalifikujú.

Ďalej pri trestnom čine podľa § 242, teda sexuálne zneužitie, vôbec neberie do úvahy zníženie hranice začiatku sexuálneho života mládeže v súčasnosti najmä u rómskej populácie. Viete, že pri trestnom čine sexuálneho zneužitia sa odhalí spáchanie takého skutku najmä vtedy, keď maloletá poškodená je tehotná a vtedy sa odhalí, že mala pomer pred dovŕšením pätnásteho roku a obyčajne mladistvý páchateľ je postavený pred súd za trestný čin podľa § 242. Zoberme si do úvahy, že by sa tak stalo dvakrát. Pri treťom odsúdení, by som povedal, aj vo vyššom veku by nebolo podľa navrhovanej novely iné východisko, len takémuto páchateľovi uložiť trest doživotia.

Rovnako je neadekvátne podľa môjho názoru zaradenie skutkových podstát, ako je obchodovanie s deťmi podľa § 216a, vydieranie podľa § 235, hrubý nátlak podľa 235b, ktoré ináč samy osebe stanovujú pri základnej skutkovej podstate odňatia slobody len do troch rokov.

Prijatie novely v tejto podobe by mohlo mať aj iné nepredvídateľné dôsledky, z ktorých k najzávažnejším by patrilo značné zvýšenie miery krutosti páchateľov. Pri ohrození doživotných trestov už aj pri druhom spáchaní takého činu podľa navrhovanej úpravy možno predpokladať, že páchatelia by častejšie ako doposiaľ siahali k odstraňovaniu obetí. Nakoniec miera krutosti v spoločnosti je vždy priamo úmerná krutosti trestania. Navrhovaná úprava by nás podľa môjho názoru zaviedla niekde do 16., 17. storočia, teda do stredoveku. Niet pochýb, že túto dobu môžeme označiť za krutú dobu.

Predloženú novelu preto považujem za krajne populistickú, ktorá vznikla bez serióznej diskusie o možnostiach zlepšenia Trestného zákona a lepšieho vymedzenia okruhov a úloh trestného práva. V legislatívnom procese, ktorý predchádzal tejto novele, je zrejmé, že žiadna sa nekonala. Predkladateľ odmietol všetky zásadné pripomienky, ktoré predložila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Slovenská advokátska komora a jednotlivé katedry trestného práva Univerzity Komenského aj Pavla Jozefa Šafárika. V každom prípade takáto zásadná zmena Trestného zákona môže byť uskutočnená ako výsledok diskusie pri dôkladnej znalosti pôsobenia trestného práva v spoločnosti, na základe dôkladnej znalosti vývojových trendov kriminality a ich zmien v súvislosti so zmenami spoločenskej klímy a zmien trestného práva.

Predloženú novelu vnímam ako povzbudenie atavizmov, ktoré pôsobia v každom jedincovi. Trest ako pomsta a zásada zub za zub sú heslá, ktoré ľudí znepokojujú s nárastom kriminality, nepoznajúc mechanizmy pôsobenia trestného práva im ochotne načúvajú. To, že sa tu predostiera zásada takzvanej tvrdej ruky, ktorá aj podporou takýchto návrhov vedie vo svojich dôsledkoch k vytváraniu nebezpečenstva nového totalizmu, ktoré občania obyčajne prehliadajú. Malo by byť v prvom rade úlohou odborníkov pôsobiacich v orgánoch činných v trestnom konaní alebo zaoberajúcich sa trestným právom, aby proti týmto nebezpečným tendenciám argumentovali tak, aby trestné právo zostalo v medziach, ktoré mu prináleží, a to v medziach vymedzených zásadami subsidiarity a ekonómie trestnej represie.

Veľmi stručne mi dovoľte sa vyjadriť aj k ďalším ustanoveniam, to je najmä k článku II a článku III predloženého návrhu, ktoré sú v navrhovanej podobe retroaktívne, čo je z hľadiska požiadavky ochrany právnej istoty a dôvery občanov v právny poriadok v zásade neprípustné. Preto v tomto smere poukazujem na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky pod číslom 36/1995 z  3. apríla 1996, podľa ktorého v ústavnom poriadku Slovenskej republiky je možný všeobecne zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ustanovení v odôvodnení článku 1 ústavy, podľa ktorého Slovenská republika je právnym štátom.

K navrhovanému zavedeniu novej skutkovej podstaty podľa § 246a, teda klonovanie ľudskej bytosti, dodávam, že i pri tejto skutkovej podstate, ktorej cieľom by mal byť zákaz klonovania ľudí ako neprípustné experimentovanie s ľudským životom, ktoré je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a zasahuje do oblasti ochrany rodiny, nepredchádzala takmer žiadna vedecká diskusia, na čo právom poukazujú príslušné inštitúcie biológov, genetikov, prípadne bioetikov.

Dôvodová správa neobsahuje žiadne komparatistické porovnanie existujúcej legislatívy tohto typu v iných krajinách. Určite namietam aj zákonné použitie takzvanej umelej zygoty, ktorá v praxi bude spôsobovať výkladový problém, nakoľko musí byť úplne jasné, že takzvaná umelá zygota je zygotou prirodzenou, s ktorou má byť popísaným spôsobom manipulované.

Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci. O pätnásť mesiacov by sme mali byť členom Európskej únie. Ak by sme vstúpili do Európskej únie s obsahom takéhoto Trestného zákona, boli by sme absolútnou výnimkou a mám pochybnosti, kto by sa mal komu prispôsobovať, či Európska únia nám alebo my Európskej únii.

Na poslednom zasadnutí ústavnoprávneho výboru v súvislosti s prerokovaním materiálov o legislatívnych úlohách ministerstva spravodlivosti pani štátna tajomníčka naznačila, že je veľmi pravdepodobné, že ministerstvo spravodlivosti do konca tohto kalendárneho roka predloží návrh rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku. Som presvedčený, že táto novela, ktorú predkladá predkladateľ, nemôže byť súčasťou rekodifikovaných trestnoprávnych kódexov, pretože by nebola kompatibilná s trestným právom platným v krajinách Európskej únie. Je preto otázne, či novelu je potrebné prijať na takéto krátke obdobie. Nechcem byť zbytočným prorokom, ale ak bude prijatá novela v predloženom znení najmä s najproblematickejším novým ustanovením § 43 a súdy ho budú musieť aplikovať, ešte v tomto volebnom období budeme musieť prijať novelu tejto novely, v rámci ktorej sa budú ľudia odsúdení podľa tohto návrhu rehabilitovať a tresty sa im budú musieť primerane skracovať, čo sme za posledných trinásť rokov zažili už niekoľkokrát. Vyhnime sa nekoncepčným atavistickým návrhom, ktoré so serióznym trestným právom nemajú nič spoločné a hlasujme podľa predloženého návrhu vrátenia celej novely na dopracovanie.

Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Polka. Pán poslanec Polka ďalej vystúpi v rozprave.

L. Polka, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, dámy a páni. Dovoľte mi niekoľko slov k predloženému návrhu zákona. V prvom rade by som chcel vyjadriť, že sa plne stotožňujem s vecnými argumentmi, ktoré tu odzneli v diskusných príspevkoch pána poslanca Fica a pána poslanca Abelovského, a mne dovoľte, aby som poukázal na trošku inú stránku veci, ktorá tu, samozrejme, v kontexte zaznela a chcel by som ju ešte zvýrazniť. Jednou z podmienok kvalitnej legislatívy je jej spoločenská objednávka a časová aktuálnosť. V aktualizovanom Komplexnom programe boja so zločinnosťou, ktorý budeme na dnešnom rokovaní ešte zrejme prerokúvať, je termín rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku určený na 30. september 2004 a je pripravená novelizácia Trestného zákona o inštitúte korunného svedka s termínom 31. 12. 2003. Každá politická strana vo svojich volebných programoch a v predvolebnom ťažení horlila, to pán poslanec Galbavý zdôraznil, horlila za bezpečnosť občanov a hlásila sa k aktuálnej rekodifikácii Trestného zákona a Trestného poriadku.

Dámy a páni. Pred sebou máme tridsiatu piatu novelizáciu Trestného zákona a pripravujeme ďalšie. Dámy a páni. Čo chceme novelizovať. Dovoľte mi, aby som vám odcitoval z dôvodovej správy zákona č. 140/1961 Zb. z 29. novembra 1961: "Víťazstvo socializmu vytvorilo podmienky pre prekonanie všetkých prežitkov starej spoločnosti vo vedomí ľudí a pre všestranný rozvoj nových socialistických vzťahov medzi ľuďmi. V procese socialistickej výstavby sa formuje i morálna tvárnosť našej novej spoločnosti. Likvidácia vykorisťovateľských tried, naprosté víťazstvo socialistickej hospodárskej sústavy a existencia socialistického vlastníctva vytvorili pevný základ pre súlad záujmov jednotlivca a spoločnosti. V procese oslobodenej práce založenej na uvedomelej súdružskej spolupráci všetkých pre spoločnosť sa rodí nový socialistický človek. Súčasne s týmto procesom sa zvyšujú morálne požiadavky voči všetkým jej členom rastom socialistickej morálky. Pri presadzovaní socialistickej morálky má napomáhať spoločnosti ako jej najdôležitejší nástroj Trestný zákon."

Dámy a páni, táto dôvodová správa je neoddeliteľnou súčasťou normy, ktorú chceme tridsiaty piatykrát novelizovať a pripravujeme ďalšie novelizácie. Chcel by som skutočne x-krát zdôrazniť, sústreďme sa, prosím, na nový Trestný zákon, nový Trestný poriadok, v ktorom združíme všetky záujmy odbornej verejnosti i občianskej verejnosti a vyhovieme tak tomu, čo sme sľubovali vo volebných programoch.

Pokiaľ som spomínal časovú aktuálnosť. Ja si myslím, že slovenské zdravotníctvo sa borí s takými vážnymi problémami, že na klonovanie im asi nezostáva čas. Osobne som presvedčený, že klonovanie i ľudských bytostí sa stane neoddeliteľnou súčasťou vedeckého rozvoja, vedeckého pokroku, stane sa jedným z prostriedkov záchrany ľudského života. Ale nemyslím si, že by to bol súčasný aktuálny problém slovenskej legislatívy, aby sme sa v pozícii lyonských tkáčov postavili k tomuto nezvratnému procesu a vopred ho zakázali. Prispôsobme sa Európskej únii, zosúlaďme naše právo s Európskou úniou a potom môžeme pokračovať v prerokúvaní takýchto návrhov zákonov.

Preto sa pripájam k návrhu pána poslanca Abelovského na vrátenie návrhu zákona na prepracovanie.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Fico faktická poznámka.

R. Fico, poslanec: Chcel by som v súvislosti s vystúpením pána poslanca Polku povedať iba jednu poznámku, že ani jeden jediný právnik, ktorý je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, nevystúpil na obhajobu tohto návrhu zákona. Všetci právnici, ktorí tu boli, vystúpili proti tomuto návrhu zákona, čo len znamená, aký názor má právnická verejnosť na túto absurditu, ktorú ministerstvo spravodlivosti prostredníctvom vlády predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

Pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, chcete sa vyjadriť k rozprave?

Nech sa páči, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Na poslednú poznámku pána poslanca Fica musím povedať, že všetci právnici z opozície, ktorí k tomuto vystúpili, aby sme boli presní.

Budem sa snažiť vecne reagovať na niektoré argumenty, ktoré v rozprave zazneli, z ktorých niektoré mali vecný charakter, niektoré vecný charakter nemali.

Pán poslanec Abelovský namietol, že návrh novely je protiústavný, pretože podľa článku 50 ods. 1 ústavy rozhoduje o vine a treste súd. Ale to je jedno rozhodnutie. To nie je samostatné rozhodnutie o vine a samostatné rozhodnutie a treste. Koniec koncov obligatórne výnimočné tresty máme aj v platnom Trestnom zákone. § 94 ods. 2 trestný čin terorizmu, ktorý umožňuje uloženie len výnimočného trestu a len obligatórneho trestu prepadnutia majetku. § 259b zločin proti ľudskosti ods. 2 - takisto jediný možný trest výnimočný.

Pán poslanec Abelovský aj pán poslanec Fico argumentovali, že obligatórne tresty, doživotné tresty sú neznáme v kontinentálnom právnom systéme. Pán poslanec Fico povedal, že nepozná krajinu, kde by bol obligatórny doživotný trest. To je presné, nepozná takú krajinu. Ale také krajiny sú aj v strednej Európe, len pán poslanec Fico nepozná ich trestné zákony.

Zacitujem: "§ 211 ods. 1 nemeckého Trestného zákona. Vrah bude potrestaný doživotným odňatím slobody." Žiaden iný trest, obligatórny trest. Žiadna Amerika, žiadna Veľká Británia, Spolková republika Nemecko a podobne Rakúsko. Takže toľko k obligatórnosti trestu. Samozrejme, trestné sadzby sú vecou zákonodarcu. Ako sú široké a ako sú úzke.

Je rôzny rozsah trestných sadzieb. Povedať, že uloženie obligatórneho doživotného trestu je protiústavné, ale ak by sme do § 43 dali, že v takomto prípade tejto špecifickej recidívy súd zvýši trestnú sadzbu od päťdesiat do šesťdesiat rokov, že to by už nebolo protiústavné, takýto argument je absurdný. Obligatórne tresty navyše podľa mojej mienky sú spravodlivé. Sú spravodlivé, pretože postihujú v rovnakých situáciách páchateľov a neumožňujú pri obrovských šírkach trestných sadzieb rôzne lavírovanie. A je fakt, že napriek tomu, že platný Trestný zákon v niektorých ustanoveniach umožňuje aj relatívne vysoké tresty, tieto tresty nie sú využívané a sú ukladané tresty, taká je prax, na samotných dolných hraniciach trestných sadzieb.

Pán poslanec Fico povedal, že za vlády Mikuláša Dzurindu bol Trestný zákon novelizovaný štyrikrát. Zabudol povedať, že dvoma poslaneckými novelami pána poslanca Fica. Prvá z nich bola, to bola hneď prvá novela v roku 1999.

Otázka zhody akademickej obce alebo odborníkov na týchto ustanoveniach. No musím povedať, že rekodifikačná komisia, kde sú spomínaní sudcovia Najvyššieho súdu, zástupcovia Generálnej prokuratúry, tak v legislatívnom závere rekodifikácie tieto inštitúty sú zakotvené. To znamená povedať, že je voči nim absolútny odpor, je podľa môjho názoru nepravda. Aj keď je fakt, že akademická obec u nás, ale aj v zahraničí prejavuje určitú tendenciu k humanizácii trestného práva, čo je pre mňa neprijateľné pri narastajúcej brutalite trestnej činnosti požadovať ďalšiu humanizáciu trestania vo vzťahu k páchateľom trestnej činnosti. Žiaľ, musím opakovať, že naša justícia nevyužíva rozpätie trestných sadzieb, že za viacnásobné a brutálne vraždy sú ukladané tresty v rozmedzí dvanástich - trinástich rokov, kde sú splnené podmienky aj dnes platného Trestného zákona na uloženie výnimočného trestu. Sú ukladané páchateľom, ktorí sú v dvadsiatich rokoch svojho života , ktorí môžu o deväť - desať rokov byť na slobode na podmienečnom prepustení a predstavujú obrovské riziko, obrovské riziko, že budú vo svojej trestnej činnosti recidivovať. A to je zámer, aby sme takejto recidíve zabránili.

Pán poslanec Fico hovorí, že by sme sa mali zamerať na lepšie odhaľovanie trestných činov. Sčasti súhlasím, ale jeho výpoveď postráda elementárnu logiku, pretože o dve minúty neskôr povedal, že pri násilných trestných činoch je odhalenie veľmi úspešné - na 90 percent, ale veď táto zásada sa týka práve násilných trestných činov, len treba logicky smerovať svoju argumentáciu.

Boli tu spomenuté aj absurdné prípady. Lúpež, keď chytí spolužiak pod krk druhého spolužiaka a zoberie mu škatuľku cigariet. Ale všetci dobre vieme, že naše trestné právo je založené na materiálnom ponímaní trestného činu, že existuje v trestnom práve hmotnomateriálny korektív, ktorým je spoločenská nebezpečnosť činu pre spoločnosť a že takéto triviálne konanie nie je vôbec kvalifikovateľné ako trestný čin. Aj keď pri rekodifikácii upustíme od materiálneho korektívu, pôjde sa na iný druh korektívu v trestnom procese na princíp oportunity. Takže strašiť tu absurdnými prípadmi podľa môjho názoru nie je náležité.

Otázka retroaktivity. Nesúhlasím s tým, že návrh predloženého zákona je retroaktívny. Doživotný trest ako obligatórny bude trestom pre tretí trestný čin, nie pre dva predchádzajúce, len pre ten tretí, ale, samozrejme, bude tam sprísnený trest pre recidivistu, pre tú špeciálnu recidívu, ktorú navrhovaný § 43 predpokladá.

Pani poslankyňa Belohorská spomínala, že je to v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach, ale veď podobnú zásadu aplikuje Veľká Británia a nikdy podľa mojich vedomostí nebola ani namietnutá táto právna úprava pred Štrasburským súdom.

Pán poslanec Abelovský povedal, že navrhované znenia novely zvýšia krutosť páchateľov, zvýšia mieru krutosti páchateľov. Povedať, že musíme mať nízke trestné sadzby, pretože máme takých brutálnych páchateľov, že je nebezpečné, aby sme ich na dlho dali do väzenia, ten argument sa mi zdá byť absolútne nelogický až absurdný.

Bolo tu spomenuté, že zásadné pripomienky neboli akceptované, Generálna prokuratúra nedala zásadné pripomienky a všetky pripomienky s nimi prekonzultované boli. Áno, je pravda, že Slovenská advokátska komora dala pripomienky, ktoré neboli akceptované, a napriek tomu, že si vážim advokátsku komoru, tak chápem príčiny, pre ktoré takéto pripomienky advokátska komora dala.

Je možné mať mnohé výhrady k navrhovanej novelizácii, je možné mať mnohé výhrady k navrhovanému inštitútu trikrát a dosť, ale tie sú podľa mojej mienky vysoko prevážené v prípade, ak aplikácia tejto zásady zachráni niečí život, ak zachráni ľudský život, a preto si vás dovoľujem požiadať o podporu vládneho návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.

Ďakujem. (Potlesk.)