Správa
o 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
konanej 21. januára 2003 o 13.02 hodine
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážená Národná rada, prichádza prezident Slovenskej republiky.
(Príchod prezidenta Slovenskej republiky do rokovacej sály.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážená Národná rada Slovenskej republiky, Vaša Excelencia - vážený pán prezident, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, vzácni hostia, členovia diplomatického zboru, otváram rokovanie 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, aby som na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky privítal prezidenta Slovenskej republiky pána Rudolfa Schustera, predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu, členov vlády, predstaviteľov diplomatického zboru členských štátov Európskej únie, ako aj ďalších hostí. (Potlesk.)
Schôdzu som zvolal za účelom prerokovania
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.
Iniciovaním referenda chcú politické strany a politické hnutia zastúpené v Národnej rade dať možnosť občanom, aby sa k otázke vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie vyjadrili priamo.
Prosím vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby ste sa pre zistenie prítomnosti počtu poslancov na schôdzi Národnej rady prezentovali.
Prítomných je 134 poslancov. Národná rada je schopná uznášať sa.
Na 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Eduard Kolesár a Ľubica Navrátilová. Náhradníkmi poslanci Jozef Šimko a Maroš Kondrót.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali písomne páni poslanci Hopta a Ľubomír Vážny. Na zahraničnej služobnej ceste je pani poslankyňa Belohorská.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 6. schôdze s jediným bodom programu, ako ste ho dostali v pozvánke. Pristúpime teraz k schvaľovaniu návrhu programu 6. schôdze.
Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či má niekto doplňujúce alebo pozmeňujúce návrhy k programu 6. schôdze Národnej rady, ako ho máte uvedený v pozvánke. Konštatujem, že nie je to tak. Pristúpime k schvaľovaniu programu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 142 poslancov, za 141, proti 1.
Konštatuje, že program 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme schválili.
Teraz poprosím pána podpredsedu Národnej rady Bélu Bugára, aby viedol ďalšie rokovanie 6. schôdze Národnej rady.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teda k rokovaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.
Návrh ste dostali ako tlač 133. Bola vypracovaná spoločná správa o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch pod tlačou 133a, ktorá vám bola rozdaná.
Prosím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Pavla Hrušovského, aby za skupinu poslancov návrh odôvodnil. Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vaša Excelencia - vážený pán prezident, vážený pán predseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, ctení hostia, je pre mňa veľkým potešením, že ma skupina navrhovateľov poverila predložiť dnes na rokovaní Národnej rady návrh, ktorý považujem za historicky dôležitý pre budúci osud našej krajiny.
Skupina poslancov už svojím zložením hovorí o význame materiálu, ktorý pripravila parlamentu na posúdenie. Šesť predsedov a jedna podpredsedníčka zastupujú všetky parlamentné politické strany, ktoré dostali najväčšiu dôveru občanov Slovenskej republiky. Ide o prvý prejav takéhoto širokého konsenzu v histórii Národnej rady. Na návrh Vladimíra Mečiara, predsedu Hnutia za demokratické Slovensko-ľudovej strany, Zuzany Martinákovej, podpredsedníčky Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie, Roberta Fica, predsedu strany Smer, Bélu Bugára, predsedu Strany maďarskej koalície, Pavla Ruska, predsedu Aliancie nového občana, Jozefa Ševca, predsedu Komunistickej strany Slovenska, a Pavla Hrušovského, predsedu Kresťanskodemokratického hnutia, dnes budeme rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda o vstupe Slovenska do Európskej únie.
Po rokoch úsilia a množstve politických rozhodnutí máme možnosť pridať sa k rozvinutým európskym demokraciám, na ktoré sme dlhé desaťročia hľadeli s otázkou, či niekedy dostaneme šancu žiť rovnako slobodne. Dnes po trinástich rokoch slobody sa náš pohľad na integrujúcu sa Európu mení. Priveľmi často v diskusii dominuje len otázka prosperity. Pri našom dnešnom rozhodovaní by sme preto nemali zabudnúť na zakladateľskú ideu európskej integrácie - spoluprácu, ktorá predchádza spory medzi národmi, spoluprácu, vďaka ktorej môžu občania Európskej únie zažívať viac slobody ako bez nej.
Nie je dobré zúžiť rozhodovanie, ktoré nás čaká, len na ekonomický rast, dotácie či kompenzácie. Boli sme stvorení pre slobodu a spoluprácu a Európska únia je projektom, v ktorom chceme tento zámer realizovať. Určite nie je dokonalým spoločenstvom, to však nemôžeme očakávať od žiadnej z ľudských inštitúcií. Verejná diskusia, ktorú treba zintenzívniť, odkryje pozitíva aj negatíva členstva v únii. Je to správne, pretože čím lepšie budú občania informovaní, tým väčšiu váhu budeme môcť prikladať výsledku referenda a tým zodpovednejšie budeme môcť sami podnikať všetky nevyhnutné záverečné kroky pri napĺňaní strategického cieľa našej krajiny.
Po páde železnej opony sa Európa stáva jednotným priestorom slobody. Členstvo v únii bude pre nás prostriedkom, ako pád komunizmu zavŕšiť aj formálne. Očakávaný vstup tak bude aj uzavretím jednej kapitoly našej histórie. Európska únia otvorí novú.
Po desaťročiach obmedzených možností rozhodovať čo i len o sebe samých budeme mať možnosť formovať rozhodnutia ovplyvňujúce celý kontinent. Príležitosť vstúpiť do Európskej únie nás zastihla vo zvláštnom rozpoložení, len desať rokov sme plne suverénnou krajinou. Vstup do únie si však vyžaduje, aby sme výkon časti svojich práv odovzdali Európskemu spoločenstvu. Preto je správne, že toto rozhodnutie dávame do rúk občanom. V tomto prípade je skutočne opodstatnená žiadosť, aby v zastupiteľskej demokracii prebral rozhodovanie prvotný nositeľ štátnej moci.
Referendum je inštitút, ktorý bol v krátkej histórii Slovenskej republiky často zneužívaný na vnútropolitické zápasy. Vyhlasovali sme ho príliš často aj v takých prípadoch, ktoré si to nezaslúžili. Dnes preto stojíme pred otázkou, či nám ľudia uveria a či prijmú našu výzvu, aby uplatnili svoju suverenitu a vyjadrili svoj názor. Preto považujem za veľmi dôležitú tú skutočnosť, že práve na pôde Národnej rady sme dokázali nájsť zhodu všetci a že sme našli vôľu postupovať spoločne. Svedčí o tom aj fakt, že návrh na vyhlásenie referenda skupinou poslancov jednomyseľne podporila aj vláda Slovenskej republiky.
Ak dnes návrh prijmeme, obrátime sa tak spoločnou vôľou parlamentu a vlády na prezidenta republiky so žiadosťou, aby referendum vyhlásil. Je len jeho výslednou kompetenciou, aby stanovil dátum konania referenda. Som však veľmi rád, že po spoločných konzultáciách pán prezident podporuje dohody, ktoré v tejto otázke dosiahli politické strany.
Dnes tak máme veľkú šancu vyslať posolstvo občanom Slovenskej republiky, aby v referende prišli odpovedať na otázku, ktorá na dlhé roky najsilnejšie ovplyvní budúcnosť našej krajiny: "Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?"
Je to otázka kľúčová, od ktorej sa odvíja všetko ostatné. Každý občan bude môcť povedať svoj názor - áno alebo nie. Od odpovede každého jedného z nás pritom závisí, ako sa bude vyvíjať nielen naša osobná budúcnosť a budúcnosť našich rodín, ale aj osud Slovenska a tiež Európy.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, milí hostia, Slovensko má dnes veľkú šancu stať sa plnoprávnym členom spoločenstva slobodných a vyspelých krajín, spoločenstva zjednocujúceho Európu tak, ako sa jej to nepodarilo nikdy v histórii, na základe slobodného rozhodnutia krajín, ktoré ju tvoria. Je preto nevyhnutné, aby o takomto závažnom rozhodnutí, ktoré je do istej miery nezvratné, hlasovali všetci občania. My im to máme umožniť.
Ja sám preto budem dvakrát hlasovať áno: dnes za vyhlásenie referenda a v máji za vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Prosím vás, aby ste urobili to isté.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda.
Teraz dávam slovo predsedníčke Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre Európsku integráciu poslankyni Monike Beňovej a prosím ju, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.
M. Beňová, poslankyňa: Vaša Excelencia - vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, ctené kolegyne a kolegovia, členovia vlády, ctení hostia, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, prerokovanú Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničným výborom Národnej rady Slovenskej republiky a Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, ktorý ste dostali ako tlač 133.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 112 zo dňa 15. januára 2003 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, ktorý podá správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbory prerokovali predmetný návrh podľa § 46 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 13. schôdzi prijal uznesenie č. 67, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. c) ods. 2 a čl. 95 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky schváliť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 7. schôdzi prijal uznesenie č. 14, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyhlásením referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu na svojej 5. schôdzi prijal uznesenie č. 8, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyhlásením referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.
Predmetná správa o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu č. 9 zo dňa 20. januára 2003.
Na základe prerokovania predmetného návrhu vo výboroch gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. c), čl. 93 ods. 2 a čl. 95 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uznesením, ktorým navrhuje vyhlásiť referendum o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie s touto otázkou: "Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie? Áno - Nie".
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu a konštatujem, že do rozpravy sa prihlásili zástupcovia jednotlivých poslaneckých klubov v tomto poradí: za Komunistickú stranu Slovenska vystúpi pán poslanec Jozef Ševc, za Kresťanskodemokratické hnutie vystúpi poslanec Ján Figeľ, za Alianciu nového občana vystúpi poslanec Imrich Béreš, za Stranu maďarskej koalície-MKP vystúpi poslanec Gyula Bárdos, za Smer vystúpi poslanec Robert Fico, za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu vystúpi podpredsedníčka Národnej rady poslankyňa Zuzana Martináková a za Hnutie za demokratické Slovensko vystúpi poslanec Vladimír Mečiar.
Takže teraz dávam slovo pánu poslancovi Ševcovi, ktorý vystúpi za Komunistickú stranu Slovenska. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
J. Ševc, poslanec: Vážený pán prezident Slovenskej republiky, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážená vláda, vážená Národná rada Slovenskej republiky, všetko podstatné, všetko, čo rozhodujúcim, respektíve významným spôsobom ovplyvňuje náš život, vzniká v určitom čase a za určitých podmienok. Platí to aj o dejinách národa, krajiny. Čo inokedy pokojne tečie, skoncentruje sa do jediného okamihu, ktorý predznamená a rozhodne o všetkom. Jediné "áno", jediné "nie" a mnohé pokolenia už nemôžu túto chvíľu odvolať. Určí život všetkých príslušníkov komunity, národa, krajiny na celé desaťročia a stáročia.
K takým zriedkavým dramatickým a osudovým chvíľam o rozhodnutí bezpochyby patrí rozhodnutie o vstupe do Európskej únie. Sme preto presvedčení, že o tomto nemôže rozhodnúť nikto s krátkodobou delegovanou právomocou, len jediní nositelia originárnej právomoci v štáte - a tým sú občania. Preto KSS a jej poslanecký klub bez výhrad a pripomienok bude hlasovať za konanie referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie s otázkou, ako je uvedená v návrhu. KSS je v zásade aj za členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii. Vychádza pritom zo skutočnosti, že si Slovensko nemôže dovoliť nebyť súčasťou spojenej Európy. Už aj teraz nemálo platíme za zjednocovanie Európy. Postavenie outsiderov v spojenej Európe bude ešte zložitejšie a ťažšie.
Bolo rozhodnuté, že sa Európska únia v krátkom čase rozšíri o desať nových členov. Záverečnú etapu rozširovania ešte môže skomplikovať ratifikačný proces. Vychádzajme z predpokladu, že všetko sa bude vyvíjať podľa scenára, svadba teda bude, aj keď u Poliakov, Čechov a Slovincov už samotné zásnuby ochladli a ich nadšenie pre vstup do Európskej únie, dekórum bolo zachované. Inak to ani nemohlo byť.
Je najvyšší čas, aby aj Európa definovala a zaujala to miesto za stolom svetovej politiky, ktoré jej oprávnene patrí. Európski politici sa zaviazali na samite v Lisabone urobiť z Európy najdynamickejší a konkurencieschopný región na svete do roku 2010. Nie je až také ťažké si predstaviť, čo treba urobiť, aby tento pozoruhodný cieľ, resp. zámer nevošiel do učebníc histórie ako nenaplnený sen. Lisabonská rezolúcia stanovila cieľ, na splnenie ktorého je potrebná jasná vízia, aby pomohla zlikvidovať bariéry, ktoré sú na ceste zjednotenia supernárodnej Európy. Toto úsilie často naráža na neochotu ekonomických reforiem. Dôsledkom je upieranie práva Európanom na lepšie výrobky za nižšie ceny, ktoré by mal zabezpečiť zjednotený trhový priestor. Sme svedkami opakujúcich sa medzinárodných zasadnutí na pôde Európskej únie, kde dominujú krátkodobé národné a skupinové záujmy nad želaním a potrebami európskych občanov. Skutočnosť, že európsky legislatívny proces je často iba v rukách niekoľkých odborníkov, je na škodu veci. Veľké členské štáty, hlavne tradiční lídri európskeho zjednocovacieho procesu, neprejavujú potrebnú vôľu prispôsobiť neflexibilný európsky trh pracovných síl a neefektívny sociálny systém. Európska únia je aj naďalej zajatcom úzkych egoistických záujmov svojich 15 členov. Transparentne sa to prejavuje najmä v blokovaní dôležitých otázok pre celú úniu jednotlivými členskými štátmi.
Žiaľ, sen zjednotenej Európy stráca svoje čaro a stále viac naplňuje Európanov pocit odcudzenosti. Lídri strácajú víziu, čím by zjednotená Európa mohla a mala byť, čo by mala ponúknuť a dať občanovi. Nedokázali dať jasný signál, akým smerom by sa mala vydať Európa do budúcnosti. Mnohí Európania si nemôžu urobiť jasnú predstavu, čím všetkým zjednotená Európa chce a prispeje k zdokonaleniu ich života. Ak Európa skutočne má reálny potenciál, politické pochybnosti, "netečnosti" by mali byť eliminované. Európa si musí vytvoriť jasnú predstavu, akou by mala byť jej budúca ústava, a vydať sa na cestu zmysluplných ekonomických reforiem.
Základnou povinnosťou vlády a nás poslancov v procese objasňovania výhod a nevýhod vstupu do Európskej únie je povedať občanom, v čom je skutočný zmysel pre ich aktívnu účasť v referende o vstupe Slovenskej republiky do EÚ. Musíme dať presvedčivú odpoveď kritikom, ktorí tvrdia, že proces zjednocovania Európy je na hony vzdialený obyčajným ľuďom a ich záujmom. Je nevyhnutné vysvetliť občanom, čo sa skrýva pod pojmom európsky federalizmus a zjednotiť sa na ňom. Mala by to byť moderná a otvorená štruktúra, ktorá by vznikla a zdokonaľovala sa z vôle občanov a slúžila ich záujmom a nie záujmom európskej byrokracii. Musia byť jasne stanovené kritériá rozdelenia právomocí medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi.
KSS odmieta predstavu byť ovládnutí a ovládaní. Sme za to, aby sme si o našich problémoch rozhodovali sami tu, v Bratislave, na Slovensku. Je potrebné povedať ľuďom úplnú pravdu tak, ako to povedal v úvode pán Hrušovský, predseda Národnej rady, že Slovenská republika stratí veľa zo svojej suverenity - alebo málo? Obávam sa, aby sme v tomto náhlení nestratili aj niečo zo svojej zvrchovanosti a to by bolo už o inom Slovensku ako o tom, ktoré vzniklo pred desiatimi rokmi.
Je potrebné vyviesť ľudí z ilúzií, že Európska únia je bohatý mesiáš, z ktorého štedrosti sa budeme mať lepšie. Ale že môže vzniknúť i reálna situácia, keď bude Slovensko vkladať do Európskej únie viac, než z nej prijímať, čo si málo informovaný občan zatiaľ nechce pripustiť. Európa nemôže byť ponechaná na svojvôľu Bruselu a už vôbec by sa nemala dostať do rúk krátkozrakých politikov, ktorí by rozhodovali v súlade so svojimi predstavami a záujmami.
V súvislosti s naším členstvom v Európskej únii je potrebné, aby sme našim občanom vysvetľovali, že sme za to, a aby sme vstupovali do klubu skutočne ako rovný s rovným. Navyše sme presvedčení, že zjednocovanie má aj druhú stránku tejto mince, a to je obohatenie celku. Z rozšírením Európy by mala ísť hore nielen parita euro, ale aj prestíž Európy, jej sebavedomie. To je dôvod, prečo nechceme ísť do Európy a do Európskej únie chudobní a holí, zbavení svojej identity, ale - ako som povedal - ako rovný s rovným.
Je našou ambíciou taká Európska únia, pre ktorú by vstup Slovenska znamenal obohatenie našou kultúrou, našou kvalifikovanou pracovnou silou a ďalšími hodnotami, ktoré sú súčasťou našej svojbytnosti. Považujeme za nevyhnutné zdôrazniť, že chceme byť v Európskej únii plnoprávnymi členmi, nie iba členmi so stopercentnými povinnosťami a štvrtinovými právami. Nikto dnes nemôže povedať, aká bude budúcnosť spojenej Európy. Sme presvedčení, že predpokladom jej stability a jednoty môže byť len rovnosť všetkých členov, vzájomná úcta a solidarita.
V nádeji, že spojená Európa bude práve taká, ako si ju predstavujeme, v referende budeme hľadať východiská pre naše "áno" práve v záujme mladej generácie a zvyšovania ekonomického potenciálu Slovenskej republiky. Sme za mierovú Európu, Európu bez vojen, národnostných či rasových nezhôd, Európu rovnoprávnych štátov, Európu spolupráce. Nech sa jej darí! Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ján Figeľ za Kresťanskodemokratické hnutie. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
J. Figeľ, poslanec: Vaša Excelencia - vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, pán predseda vlády, milé dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, vážení predstavitelia diplomatického zboru, ctení hostia, "Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia, je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami a kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií". Tieto slová nám pred vyše šiestimi rokmi adresoval priateľ Slovenska a osobnosťou azda najväčší Európan našich čias pápež Ján Pavol II. Sú to slová stále aktuálne, v tomto čase osobitne.
Preto by som rád na tomto mieste vyslovil poďakovanie všetkým tým z generácií pred nami, ktorí boli vyznávačmi ľudskej slobody a dôstojnosti a ktorí sa aj za cenu najvyšších obetí nezastavili v zápase o pravdu, dobro a spravodlivosť. Ovocím týchto obetí a tohto úsilia bolo prekonanie najväčších omylov a zlyhaní Európy, ktorými boli totalitné režimy a totalitné ideológie 20. storočia, ale aj prekonanie dlhého bolestného rozdelenia nášho kontinentu.
Dnes budeme v tomto parlamente rozhodovať o kroku vedúcemu k najdôležitejšiemu referendu v našej slobodnej histórii. Referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie bude veľmi významným vyjadrením celej spoločnosti. Slovensko bude totiž v slobodných podmienkach patriť tam, kam vedome a aktívne bude chcieť patriť väčšina jeho občanov. A kam by mal patriť stred Európy, ak nie do centra spoločenstva slobodných národov a krajín, ktoré je najväčším mierovým a pritom reálnym projektom vo svetových dejinách? Najväčším prínosom Schumannovho plánu pre zjednotenú Európu bolo praktické vylúčenie možnosti vojny medzi zúčastnenými krajinami. Zjednotená Európa tým zažíva doteraz nevídane dlhé obdobie mieru. A mier, pokoj, to je za predpokladu duchovného povznesenia i za prínosu ekonomicko-sociálneho rozvoja. Pokoj je najvýznamnejším ovocím európskeho zjednotenia. Nedá sa merať peniazmi, ale prináša veľmi veľa. Slovensko dnes môže mať na ňom svoj stabilný a vážny podiel. Môže byť spolupodieľnikom na výnosoch stability, bezpečnosti a intenzívnej spolupráce v Európe.
Osudy Európy boli aj našimi osudmi, v dobrom i v zlom. V dejinách Slovenska je veľa ťaživých stôp. Jednou z nich je aj početnosť a rozsah emigrácie obyvateľov Slovenska. Kardinál Jozef Tomko, ktorý tiež kedysi musel odísť z neslobodnej krajiny, hovorí: "Moderné dejiny Slovákov sú dejinami odchodu - odchodu za prácou, za slobodou a v nedávnej minulosti za obojím." Zaiste to rovnako platí o príslušníkoch maďarskej či rusínskej národnostnej menšiny. Integrácia do Európskej únie sa v tomto duchu môže stať pre Slovensko novou úspešnou kapitolou dejín príchodu. A to v skutočnom, ako aj v prenesenom zmysle slova. Príkladom takejto zmeny je vývoj v štátoch únie. A najlepším príkladom sú azda Íri. V prepočte na počet obyvateľov žijúcich v rodnej krajine tvoria najviac emigrujúci národ. Až po integrácii Írska do únie sa tento trend zmiernil, následne zastavil a teraz sa dokonca radikálne obrátil. Íri zaznamenávajú jednu z najväčších vĺn prisťahovalectva do krajiny.
Kým odchod je symbolom konca, príchod je symbolom počiatku, novej nádeje a entuziazmu. Slovensko má nádej na nový historický počiatok, ktorý je pre veľkú časť slovenskej spoločnosti dnes už dlhodobým symbolom nádeje a perspektívy. Integrácia však nemôže byť chápaná ako únik z vlastných dejín. Integrácia je ich logickým a prirodzeným postupným vyústením. Slovensko nemôže a verím, že ani nechce vidieť svoje začlenenie len z pohľadu jednej, a to súčasnej generácie. Integrácia je aj o minulosti, ktorej omyly a rozdelenia treba prekonávať, ale aj o súčasných krokoch a o budúcej perspektíve. Týka sa celej spoločnosti i tých, čo prídu po nás.
Európska integrácia je najkonsenzuálnejšou politicko-spoločenskou témou na Slovensku. Nesmie však zostať iba témou. Musí sa stať realitou. Realitou znamenajúcou lepšiu perspektívu pre celú krajinu a pre jej obyvateľov. Základom takejto reality musí byť politická stabilita a dôveryhodnosť inštitúcií právneho štátu, súlad právneho systému s európskym právom a jeho efektívnejšia vymožiteľnosť, konkurencieschopné a pritom sociálne trhové hospodárstvo s ekologickou zodpovednosťou a rozvoj regiónov.
Ako hlavný vyjednávač vlády Slovenskej republiky pre rokovania o vstupe do únie by som rád pripomenul, že sme sa v roku 1998 vracali na európsku cestu s veľmi oslabenou dôverou, s dvojročným meškaním v rokovaniach oproti našim susedom. Naša stratégia však bola nielen ambiciózna, ale aj realistická. Začať rokovania čím skôr, pripraviť sa na vstup k roku 2004 a ukončiť rokovania v roku 2002 s rezervovaním súčasného roku 2003 na ratifikácie. Tento harmonogram sa neskôr stal spoločným európskym harmonogramom. Nepotrebovali sme ho meniť, nemuseli sme vo väčšom počte či rozsahu rušiť naše negociačné požiadavky. Slovensko vynegociovalo prechodné obdobia v súlade so svojimi pôvodnými požiadavkami. Dotýkajú sa tak dôležitých oblastí, ako sú slobodné poskytovanie služieb, slobodný pohyb kapitálu, hospodárska súťaž, poľnohospodárstvo, dane, energetika, životné prostredie. V osobitne citlivých sektoroch, ako sú dane a životné prostredie, patrí dokonca polovičná dĺžka prechodných období pre Slovensko k najväčším. V iných, napríklad v rozpočte a v poľnohospodárstve, bolo dosiahnuté maximum možného. Výsledky odrážajú naše základné záujmy a požiadavky a sú porovnateľné v niektorých prípadoch i lepšie ako u niektorých iných kandidátskych krajín. V troch oblastiach sme však prijali prechodné obdobia na strane štátov európskej pätnástky. Bolo to pri slobodnom pohybe osôb, poľnohospodárstve a doprave. Tieto obdobia sú však totožné s inými kandidátskymi krajinami. K politickým kompromisom sa radí aj rozhodnutie o skoršom odstavení dvoch starších blokov Jadrovej elektrárne V1 v Jasovských Bohuniciach. Bez rozhodnutia vlády o tomto kroku by Slovensko nebolo mohlo začať rokovania vôbec. Čiastočnou kompenzáciou budú finančné príspevky únie s prísľubom, že tieto budú pokračovať aj po roku 2006, keď sa končí súčasné rozpočtové obdobie únie.
Podstatne vitálnejšou náhradou za ekonomicko-sociálne dosahy bude celková perspektíva členstva Slovenska v únii, ale aj napríklad konkrétne pripravovaná investícia do výstavby nového automobilového závodu pri Trnave. Bez istoty členstva Slovenska v únii by tak silné a dôležité investície Slovensko jednoducho obchádzali. Vstup Slovenska preto treba vidieť v komplexe. Ucelený obraz má väčšiu výpovednú hodnotu.
Všetky negociačné pozície boli vypracované s relevantnými ekonomickými a sociálnymi partnermi vlády. Aj keby jestvovali presnejšie dopadové štúdie v rokoch 1998, 1999, naše negociačné pozície by to nebolo zásadne zmenilo. O rokovaniach boli pravidelne informované zahraničný a integračný výbor parlamentu a parlamentné politické strany. Aj tento otvorený a korektný prístup sa podpísal na upevnení integračného konsenzu v našej krajine. Som rád, že táto zhoda pokračuje aj pri príprave referenda o vstupe do Európskej únie.
Chcel by som na tomto mieste vysloviť poďakovanie nielen predchádzajúcej a súčasnej vláde, ale aj prezidentovi republiky, predstaviteľom parlamentných výborov a strán za ich priamu či nepriamu účasť v negociačnom procese, ktorý podpisom zmluvy v Aténach v apríli zavŕšime. Treba pamätať na mnohé kroky, ktoré sa v postupnom úsilí o približovanie sa Slovenska k rokovaniam o členstve realizovali v období uplynulých 10 rokov. Oceniť je potrebné aj príspevky aktivity ekonomickej a obchodnej sféry, samosprávy, odborov, akademickej obce, cirkví, mimovládnych organizácií a médií, ktoré sa na tomto procese podieľali rozvíjaním svojich vzťahov a upevňovaním dôvery v Slovensko. Ukončenie rokovaní musí znamenať ešte intenzívnejšie obdobie prípravy celej krajiny.
V oblasti legislatívnej nás čaká ešte viac než 100 úloh predovšetkým legislatívnej povahy. Na základe dnes už definitívnych výsledkov rokovaní je potrebná príprava budúcoročného rozpočtu štátu už so zohľadnením spoluúčasti na rozpočte únie. Národný rozvojový plán pre účasť Slovenska na štrukturálnych a kohéznom fonde únie by sa mal už zakrátko stať ucelenou a koordinovanou stratégiou opatrení v doprave, v životnom prostredí, v priemysle, v službách, poľnohospodárstve a rozvoji vidieka, v zamestnanosti, v cezhraničnej spolupráci. Rovnako dôležitá však je schopnosť jednotlivých subjektov pripravovať úspešné projekty. Podobne v poľnohospodárstve, v potravinárstve pôjde o celý rad opatrení, ktoré ešte chýbajú na realizáciu fytosanitárnych a veterinárnych štandardov, o vybudovaní integrovaného administratívneho a kontrolného systému na vyplácanie priamych platieb.
V záležitostiach vnútra a justície to bude predovšetkým realizácia schengenských opatrení. Po podpise prístupovej zmluvy, t. j. od apríla, Slovensko získa štatút pozorovateľa. Už teraz treba k tomu prispôsobiť orgány parlamentu i ústredné orgány štátnej správy. V únii potrebujeme totiž nielen byť, ale predovšetkým v nej obstáť pri prezentácii a obhajobe našich oprávnených záujmov, pri riešení spoločných problémov, ale aj pri prekonávaní konkurenčných tlakov. Po vstupe sa naše negociácie istým spôsobom rozvinú znovu. Tentoraz pri tvorbe európskej legislatívy a pri spolurozhodovaní o európskych záležitostiach. Výhody členstva sa stanú reálnymi, ak na ne budeme pripravení. Podobne je to s rizikami. Riziká neprekoná ľahostajnosť alebo neschopnosť. Pre vyššie ciele si musíme klásť vyššie kritériá na samých seba, ale byť solidárni aj s tými, ktorí ich objektívne nemôžu splniť.
Pre našu budúcnosť v spoločnej Európe budú ešte viac než doteraz dôležité susedské vzťahy. Spolupráca s Českou republikou môže obidvom krajinám poskytnúť väčší politický priestor v únii, než by hypoteticky bolo malo vnútorne oslabené federatívne Česko-Slovensko. Vyšehradský priestor, kompaktný vďaka Slovensku v jeho strede, môže byť veľmi dynamickým regiónom Európy pre celé 21. storočie. Vo veľkej Európe bude pre nás stredoeurópska identita cennou hodnotou. Schengenská vonkajšia hranica sa nesmie stať novou deliacou čiarou, ale líniou novej strategickej spolupráce, predovšetkým s Ukrajinou a Ruskom.
V únii sa darí nie predovšetkým veľkým, ale predovšetkým schopným, pripraveným, aktívnym. A takým môže a má byť aj Slovensko. Bude sa nám to dariť, ak sa európske záležitosti stanú súčasťou nielen našej zahraničnej, ale aj vnútornej politiky. Stane sa tak, ak sa s Európou bude spájať vo vedomí občanov prívlastok "naša" Európa. Toto vedomie spolupatričnosti je správnym východiskom pre vedomie a kultúru spoluzodpovednosti. Spoluzodpovednosti za ďalšie osudy nás i spoločenstva štátov zjednotenej Európy. Naším vstupom doň sa únia viac europeizuje, ale to isté sa bude diať aj so Slovenskom, bude sa viac europeizovať.
Aj keď sme ešte stále len pred vstupom do spoločného domu, potrebujeme mať jasnú a konštruktívnu predstavu o jeho usporiadaní. Slovensko chce mať a bude mať možnosť spolurozhodovať o podobe budúcej ústavnej zmluvy. Európska únia potrebuje viac transparentnosti v rozhodovacích procesoch, efektívnosti pri dosahovaní cieľov. Chceme precíznejšie vymedzenie kompetencií únie na základe osvedčeného princípu subsidiarity, ale aj posilnenie jej úlohy v bezpečnosti vonkajších vzťahoch a v obrane, aby Európa bola schopnejšia čeliť novodobým výzvam a hrozbám i zohrávať aktívnejšiu úlohu vo svete. Únia bude silná, ak bude posilňovať jednotu rôznosti, ktorá neoslabuje národnú identitu, ale dáva jej nový priestor. Únia nemôže byť ani super štátom, ani obchodným spolkom zúčastnených krajín. Podporujeme, aby reformy posilnili charakter tohto politického spoločenstva zakrátko 25 krajín ako dobre zorganizovanej špecifickej kombinácie komunitárnej a medzivládnej formy spolupráce členských štátov.
Vážený pán prezident, vážení členovia Národnej rady a členovia vlády, pravá jednota spočíva na zhode v základných hodnotách. Ak máme byť príspevkom pre pravú jednotu v Európe, musíme takúto jednotu vytvárať doma - vo vzťahoch, v zákonoch, v inštitúciách. Lebo môžeme dávať iným iba to, čo sami máme. Prejavom takejto jednoty je potom ľudskosť a solidarita, a to národná i medzinárodná. Takéto Slovensko bude dobrým domovom svojim vlastným občanom, dobrým susedom svojmu okoliu a bude vítanou a vitálnou súčasťou spoločnej Európy.
Pre Kresťanskodemokratické hnutie je myšlienka európskej integrácie od začiatku výzvou i cestou hľadať a nachádzať rovnocenné a silnejšie medzinárodné postavenie demokratického Slovenska v Európe i vo svete. V tomto čase, na prahu dverí spoločného európskeho domu, chceme prijať budúce zásadné rozhodnutie spolu s občanmi našej republiky. Preto celý klub poslancov Kresťanskodemokratického hnutia bude hlasovať za prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie i za samotný vstup do Európskej únie v májovom referende.
Vážení prítomní, dovoľte mi zakončiť toto vystúpenie parafrázovaním slov Konráda Adenauera, ktorý je považovaný za spolutvorcu projektu zjednotenej Európy: "Miesto Slovenska v jednotnej Európe bolo snom niekoľkých, stalo sa nádejou pre mnohých a dnes je nevyhnutnosťou pre všetkých."
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Imrich Béreš za Alianciu nového občana, pripraví sa pán poslanec Bárdos. Pán poslanec Béreš, nech sa páči, máte slovo.
I. Béreš, poslanec: Vaša Excelencia, ctený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, pán premiér, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, milí hostia, dnes rokujeme o otázke, ktorá patrí už vyše jedno desaťročie medzi kľúčové v živote našej spoločnosti. Azda netreba pripomínať, že už pri samotnom vzniku Slovenskej republiky sme prevzali právne záväzky vyplývajúce z Asociačnej dohody s Európskou úniou a otázka integrácie do Európskej únie sa stala prioritnou nielen pre zahraničnú politiku nášho štátu a jeho vrcholových politikov, ale i pre každého pragmaticky, racionálne, perspektívne a zodpovedne mysliaceho občana. Hoci sme si to nemuseli vždy uvedomovať, ale kroky, ktoré bolo nevyhnutné urobiť v záujme integrácie našej krajiny do Európskej únie, sa dotkli života aj tých, ktorí o tom vôbec nepremýšľali.
Slovensko sa, podobne ako ostatné krajiny strednej a východnej Európy, ešte stále vyrovnáva s nahromadenými problémami zapríčinenými bývalým komunistickým režimom a chybami, ktoré boli urobené v rámci transformačných procesov v spoločnosti. Za súčasný stav životnej úrovne obyvateľstva teda nezodpovedá naša integrácia do euroatlantických štruktúr, ale ideologické programy a spoločenské systémy postavené na chybných predpokladoch.
Som predstaviteľom politického subjektu, ktorý obhajuje a zastáva liberálne hodnoty, na ktorých je postavená západná civilizácia. Práve uplatňovanie liberálnych hodnôt, najmä práva na život, majetok a osobnú slobodu, priniesli západnému svetu slobodu, prosperitu a uznanie. Slovenská republika využila možnosť, ktorá jej bola ponúknutá zo strany Európskej únie integrovať sa do jej štruktúr. I preto sa musíme práve my prispôsobiť pomerom platným v jej rámci. Aj keď momentálne pociťujeme niektoré dosahy ťažšie a ešte mnohé budeme musieť prekonať, je to jediná schodná cesta, ak sa chceme priblížiť k štandardom Európskej únie. Iba takýmto spôsobom dokážeme vybudovať moderný štát a zabezpečiť prosperitu pre jeho občanov.
Spolu s mojimi kolegami z Národnej rady, ale i s partnermi z ostatných európskych liberálnych strán združených v Európskom parlamente sa usilujeme uvádzať liberálne hodnoty do praktického života, aby každý jednotlivec dostal šancu využiť naplno svoje schopnosti. Jedine trh potom dokáže vyselektovať tých najlepších a najschopnejších a zabezpečiť, aby sa nepresadili tí, za ktorými stoja politické vplyvy, klientelizmus a rodinkárstvo. Na druhej strane však netreba zabúdať ani na tých, ktorí sú odkázaní na našu pomoc. Prispôsobenie sa pomerom platným v rámci Európskej únie neznamená, že by Slovenská republika nemala priniesť so sebou do Európskej únie aj určité obohatenie. Aliancia nového občana presadzuje víziu budúceho usporiadania Európy, ktorá je v súlade s európskymi trendmi, teda ideou budovania európanstva na jednej strane, avšak na druhej strane nezabúdame ani na nevyhnutnosť vytvoriť taký priestor v Európe, ktorý umožní uplatniť sa aj záujmom malých a menších krajín. Sme za prijatie jednotnej európskej ústavnej zmluvy, ktorá by mala presne vymedzovať deľbu kompetencií medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami, čo bude viesť k väčšej efektívnosti, transparentnosti a odbyrokratizovaniu Európskej únie, a tým sa stane celý proces pre jej občanov jednoduchší a zrozumiteľnejší.
Dámy a páni, minulý rok, predovšetkým jeho záver, bol mimoriadne úspešný pre Slovenskú republiku a jej zahraničnú politiku z hľadiska napĺňania našich integračných ambícií. Okrem obdržania pozvánky do Severoatlantickej aliancie znamenal i dlho očakávaný posun v otázke integrácie do Európskej únie. Už októbrová pravidelná správa Európskej komisie a výsledky decembrového samitu Európskej únie v Kodani jednoznačne konštatovali, že Slovenská republika splnila kodanské politické a ekonomické kritériá. Máme fungujúce otvorené trhové hospodárstvo a dosiahli sme dostatočný pokrok v oblasti makroekonomickej stabilizácie. Ak budeme pokračovať v uskutočňovaní nevyhnutných reforiem, nepochybne budeme schopní čeliť konkurenčnému prostrediu Európskej únie. Tieto reformy nám umožnia vytvoriť vhodný politický, sociálny a ekonomický systém, ktorý bude schopný produkovať zdroje na zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva, aby sme čoskoro mohli nadobudnúť pocit európskej spolupatričnosti a hrdosti, aký majú príslušníci ostatných národov prosperujúcej západnej Európy.
Aby sme to dosiahli, nemožno sa spoliehať iba na rozhodnutia politikov, ale každý by mal začať sám od seba. Prijímané normy a rozhodnutia na najvyššej úrovni majú občanom iba vytvoriť určitý rámec, resp. prostredie umožňujúce ich sebarealizáciu. Iba sebazdokonaľovaním a tvrdou prácou dosiahneme lepšie miesto na slnku a budeme môcť byť i prínosom pre ostatné krajiny Európy. Neintegrujeme sa do Európy preto, aby sme boli odkázaní na jej finančnú pomoc, ale aby sme sa čo najskôr priblížili jej úrovni. Európska únia pre nás nemôže predstavovať iba akúsi sociálnu sieť. Naopak, je prostriedkom našej motivácie na zvyšovanie produktivity práce, konkurencieschopnosti našich výrobcov, zamestnanosti, miezd a možností pre saturovanie čo najširšej škály potrieb jednotlivca. Integrácia do Európskej únie je komplexnou problematikou, hoci občas dochádza k nesprávnej interpretácii, ktorá tento pojem zužuje len na čisto ekonomický rozmer.
Mottom celého tohto procesu je dosiahnutie stavu, v ktorom európske národy navzájom získajú väčší pocit sebadôvery a spolupatričnosti. Život v pokoji, v mieri a spolupráca jednotlivých regiónov prispievajú k opätovnému oživeniu stavu harmónie v Európe. Na rozdiel od európskeho koncertu 19. storočia sa na súčasnej stabilite v Európe nepodieľajú len štáty s veľmocenským postavením. Po nedávnych smutných udalostiach na Balkáne sme si uvedomili, že stabilita v Európe závisí od všetkých - malých či veľkých štátov, súčasných, prizvaných i budúcich členov Európskej únie.
Rok 2002 znamenal pre Slovenskú republiku nielen dosiahnutie zahraničnopolitických úspechov, ale za nemenej významnú považujem i skutočnosť, ktorá i takpovediac spečatila výsledok parlamentných volieb. Občania Slovenskej republiky svojou účasťou v parlamentných voľbách a počtom odovzdaných hlasov umožnili vznik stredopravej vlády, čím na jednej strane dali najavo, že podporujú kontinuitu v zahraničnom politickom smerovaní Slovenska a na strane druhej si uvedomujú potrebu pokračovať zvýšiť neraz nejednoznačné úsilie v naštartovanej ekonomickej a sociálnej reforme.
Integrácia Slovenskej republiky do Európskej únie je integráciou našej krajiny do spoločenstva štátov požívajúcich už celé polstoročie plody mieru, rozkvetu, slobody a prosperity. Proces integrácie neznamená stratu suverenity Slovenskej republiky, ktorá je nedeliteľná, ale iba prenos výkonu časti kompetencií na európske inštitúcie.
V súvislosti so zavŕšením našich integračných ambícií do Európskej únie nás čaká podpis prístupovej zmluvy a jej následná ratifikácia v Národnej rade Slovenskej republiky i v parlamentoch členských štátov a v príslušných inštitúciách Európskej únie. Okrem toho nás v máji čaká referendum o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Vysoká občianska podpora pre tento vstup napĺňa Alianciu nového občana presvedčením, že občania pochopili dôležitosť tohto kroku pre budúcnosť nášho štátu, ako i ich samotných, a že i tohtoročné májové referendum o tejto otázke nemôže dopadnúť inak než kladne.
Dámy a páni, úlohou parlamentu je v tejto historickej chvíli prijať uznesenie o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Pritom je symbolické, že jeho predkladateľmi sú predstavitelia všetkých siedmich parlamentných politických strán. Tento moment je nielen pozitívnym signálom pre zahraničie, hovoriacim jasnou rečou o zahraničnopolitickej kontinuite Slovenskej republiky, ale najmä pre našich občanov, ktorí prejavia týmto významným nástrojom priamej demokracie svoju suverénnu vôľu.
Táto chvíľa je výnimočná aj preto, že prvýkrát v histórii slovenskej štátnosti dochádza k naplneniu významu Svätoplukovho posolstva, ktorým je výzva k jednotnosti.
Vyzývam vás, kolegov poslancov Národnej rady, k jasnému súhlasu s prijatím uznesenia o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, ktoré bude úvodom k budúcnosti Slovenska v Európe národov. Vás, občanov Slovenska, žiadam o účasť v referende a jasné "áno" budúcnosti nielen nás, ale predovšetkým ďalších generácií.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)