B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Pýtam sa pána poslanca, či chce položiť doplňujúcu otázku. Konštatujem, že nie je tak.
Takže môžeme pristúpiť k ďalšej otázke, ktorú položila pani poslankyňa Dagmar Bollová tohto znenia: "V informácii o hospodárení s rozpočtovými rezervami za I. - III. štvrťrok 2002 je položka rezerva predsedu vlády Slovenskej republiky v sume 20,4 mil. Sk. Môžete, prosím, informovať Národnú radu Slovenskej republiky, ako bola táto suma čerpaná?"
Nech sa páči, pán podpredseda.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa,
Národná rada Slovenskej republiky zákonom č. 586/2001 o štátnom rozpočte schválila výšku rezervy predsedu vlády v sume 22,5 mil. korún. Táto rezerva je v súlade s § 15 ods. 5 zákona o rozpočtových pravidlách rozpočtovaná v rozpočtovej kapitole úradu vlády. O poskytnutí rozpočtovaných prostriedkov z tejto rezervy podľa § 15 tohto zákona rozhoduje predseda vlády. Úrad vlády v zmysle § 6 ods. 2 a 3 zákona o rozpočtových pravidlách vypracoval záväzné podmienky a zásady na poskytovanie dotácií právnickým a fyzickým osobám z rozpočtovej rezervy predsedu vlády Slovenskej republiky.
Dotáciu z rezervy predsedu vlády možno poskytnúť fyzickým a právnickým osobám formou bežného a kapitálového transferu na konkrétne akcie, projekty alebo na vopred určené okruhy potrieb s podrobnou špecifikáciou pri dodržaní vyššie spomínaných záväzných podmienok a zásad. V roku 2002 bola vyčerpaná rezerva predsedu vlády v plnej výške 22,5 mil. korún. Dotácia z tejto rezervy bola poskytnutá na konkrétnych 123 projektov pre 123 subjektov. V prevažnej väčšine išlo o projekty a aktivity z oblasti školstva, vedy, kultúry, športu, ako aj rôzne sociálne výpomoci, pričom zoznam mám v prílohe k dispozícii, ak máte záujem, tak vám môžem poskytnúť aj konkrétny zoznam tých 123 akcií.
Skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Budem veľmi rada, ak si budem môcť pozrieť ten výpis. To je všetko. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Takže, nakoľko pánu predsedovi vlády boli položené len dve otázky, môžeme pristúpiť k otázkam, ktoré položili poslanci jednotlivým ministrom.
Prvá otázka bola položená pánom poslancom Vladimírom Ďaďom ministrovi obrany Slovenskej republiky Ivanovi Šimkovi: "Občania obce Badín sú znepokojení nadmerným hlukom lietadiel letiska Sliač pri cvičných letoch v malých výškach nad obcou. V predchádzajúcom volebnom období im bolo prisľúbené odstránenie tohto problému a ostalo len pri sľuboch. Prosím o odpoveď, ako sa dá s týmto problémom vysporiadať".
Pán minister, nech a páči.
I. Šimko, minister obrany SR: Vážený pán poslanec, rezort ministerstva obrany si tento problém uvedomuje a usiluje sa ho v rámci možností riešiť. V minulosti bola vykonaná štúdia leteckej základne Sliač, v rámci ktorej bola spracovaná aj hluková štúdia. V zmysle hygienickej charakteristiky treba posudzovať dve hodnoty hladín hluku. Pre dennú dobu je prípustná hladina hluku do 60 decibelov a pre nočnú dobu je prípustná hladina hluku do 50 decibelov. Obec Badín je v zasiahnutom území hluku nad 60 decibelov pri vzlete lietadiel z letiska Sliač. Vo výcvikovom roku 2001 bolo v dennej dobe uskutočnených 1664 letov a v nočnej dobe 412 letov. Čas zvýšenej hlukovej záťaže na jeden vzlet lietadla v dennej dobe je 52 sekúnd a v nočnej dobe 71 sekúnd. Celkový čas zaťaženia obce Badín nadmerným hlukom vyplývajúci z celkového počtu letov v roku 2001 predstavoval 32 hodín.
V tomto roku v súvislosti so zvýšením počtu nalietaných hodín bude celkový čas zaťaženia približne o 10 % vyšší. Podľa spracovateľov hlukovej štúdie problém nadmerného hluku v obci Badín nie je možné úplne vyriešiť. Platný právny poriadok však neumožňuje poskytovanie finančného odškodnenia alebo nejakých kompenzačných úľav pre obce zasiahnuté hlukom nad rámec hodnôt stanovených nariadením vlády Slovenskej republiky o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami č. 40/2002 Z. z. Rezort ministerstva obrany sa snaží prijať také opatrenia, ktoré na čo najnižšiu mieru obmedzia negatívne dôsledky prevádzky letiska Sliač na obyvateľstvo, pričom pri riešení tohto problému spolupracuje s dotknutými obcami.
25. júna tohto roku sa uskutočnilo stretnutie veliteľa vzdušných síl Armády Slovenskej republiky s primátormi miest a starostami obcí Zvolenskej kotliny zamerané na nadmernú hlukovú záťaž spôsobenú prevádzkou letiska Sliač. Veliteľ vzdušných síl prijal nasledujúce opatrenia na zníženie nadmernej hlučnosti alebo zmiernenie nadmernej hlučnosti. Posledné vzlety lietadiel uskutočňovať do 22.00 hodiny a posledné pristátia lietadiel do 23.00 hodiny. V prípade vykonávania letov vyššej techniky pilotáže nad letiskom Sliač vopred upovedomiť starostov okolitých obcí. Obmedzovať lety vyššej techniky pilotáže v popoludňajších a večerných hodinách.
Treba však tiež pripomenúť, že napriek negatívnym dôsledkom spojených s prevádzkou letiska v Sliači prináša letisko pre svoje okolie aj niektoré pozitíva, napríklad podporu zamestnanosti a taktiež vytvára podmienky na rozvoj podnikania v regióne.
Vážený pán poslanec, ja si uvedomujem, že toto je problém, ktorý je istým konfliktom dvoch rôznych záujmov, ktoré každý štát, pokiaľ chce zabezpečovať ochranu svojho vzdušného priestoru, tak riešiť musí. To znamená, že na jednej strane treba, aby sa lietalo. Na druhej strane treba robiť všetko pre to, aby tým čo najmenej trpelo obyvateľstvo. V krajine, ako je Slovensko, kde nemáme jednoducho letiská ďaleko od obývaných oblastí, nie je možné zrejme tento problém vyriešiť úplne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi. Pýtam sa pána poslanca, či chce položiť doplňujúcu otázku. Áno, nech sa páči.
V. Ďaďo, poslanec: Nie. Pán minister, len sa chcem poďakovať a vašu odpoveď tak ako odznela, odstúpim Obecnému úradu v Badíne, kde bol záujem o vaše stanovisko. Ďakujem pekne.
I. Šimko, minister obrany SR: Ďakujem pekne aj ja.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Eva Rusnáková pánovi ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi tohto znenia: "V pripravovanej novele zákona o zdravotnej starostlivosti je návrh na vyňatie umelého oplodnenia zo skupiny výkonov hradených zdravotnou poisťovňou. Natalita na Slovensku klesá. Čiastočná úhrada tohto zdravotníckeho úkonu by mohla byť prostriedkom na to, aby sa situácia v raste počtu obyvateľov zlepšovala a nie zhoršovala. Neuvažujete, pán minister, nad zmenou svojho pôvodného stanoviska?"
Nech sa páči, pán minister.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Poviem, čo napísali moji úradníci, a potom poviem môj názor. (Smiech v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, chvíľočku. Nech sa páči, už som našiel, pani poslankyňu som hľadal, ale vidím, že je tu, takže môžete odpovedať.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Pán predsedajúci, ja už som sa jej hlboko pozrel do očí. Takže napísali, ďakujem za vašu otázku... (Hlas z pléna.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Pani poslankyňa, prepáčte mi, ja som sa nie vám hlboko pozrel do očí.
Ďakujem za vašu otázku a k problematike zdravotných výkonov umelého oplodnenia uvádzam nasledujúce. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky navrhuje v pripravovanej novele zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov zdravotnú starostlivosť poskytovanú na základe zmluvného pripoistenia, ktoré presahuje rámec zdravotnej starostlivosti poskytovanej bezplatne na základe povinného zdravotného poistenia. Do tejto časti sú zahrnuté okrem iných aj zdravotné výkony pri umelom oplodnení. Z uvedeného vyplýva, že zdravotné výkony pri umelom oplodnení budú uhrádzané osobe, ktorá bude zmluvne pripoistená. Zdravotné indikácie, pri ktorých sa zdravotné výkony pri umelom oplodnení uhrádzajú na základe povinného zdravotného poistenia, zostávajú v platnosti, čo znamená, že zdravotné výkony umelého oplodnenia budú uhrádzané tak ako doteraz.
Pani poslankyňa otvorila jednu zo zásadných otázok reformy zdravotníctva. To je otázka, či zo 60 mld. existujúcich zdrojov sme schopní financovať všetko, alebo inak, čo sme a čo nie sme schopní financovať. Keď sme vo vládnom vyhlásení vyhlásili za prioritu, že zo solidárneho zdravotného poistenia budeme financovať to, čo ohrozuje život a zdravie a v tom prípade ide hlavne o kardiologické ochorenia, onkologické ochorenia, ťažké úrazy, dlhodobé chronické ochorenia, transplantácie, diabetes atď., stojíme pred otázkou - máme rozostavaných päť domov, no financie máme na jeden - otázka je, ktorý máme dostavať.
Môžeme zvoliť aj inú stratégiu, a to je stratégia v rozvojových krajinách, kde sa existujúce zdroje investujú do zlepšovania tých bežných chorôb. To znamená, znížite úmrtnosť na infekčné ochorenia, znížite úmrtnosť na chrípku, znížite úmrtnosť na ochorenia, ktoré sa v Európe nepovažujú za smrteľné, ale špičku, tú drahú špičku onko, kardio, trauma vynechávate. Prejaví sa to tak, že máte vysoké zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva. V našej zemepisnej šírke a v našej stratégii sme povedali, že sa nemôžeme ďalej pozerať na to, ako umierajú pacienti na nedostatok onkologických liekov, na nekvalitnú kardiologickú starostlivosť a necháme preto tie veci, ktoré výrazne zlepšujú demografické údaje, svojím spôsobom aj na účasť pacienta.
Argumentujú rodinnou politikou. My hovoríme, áno, súhlasíme, nakoniec tá cena, keď to poviem brutálne ekonomicky, je celkom jasná - 450 detí za 100 mil. korún. Otázka je, kto je motivovaný na rodinnej politike. Solidárny balík zdravotného poistenia alebo rodinná politika štátu. V programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali, že vytvoríme balík sociálnej, a spokojne ho nazvime aj balíkom rodinnej politiky. To je balík, v ktorom zdravotníctvo zohráva istú úlohu, ale nie rozhodujúcu. To je balík, z ktorého chceme financovať ošetrovanie, opatrovanie. Balík, z ktorého chceme zjednotiť rozdiel medzi liečebňami pre dlhodobo chorých a medzi domovmi dôchodcov.
Ak je štát motivovaný na rodinnej politike, a zjavne musí byť, lebo demografické údaje sú varujúce, tak potom musíme vytvoriť na úrovni štátu taký systém financovania, ktorý umožní financovať aj fertilizačné výkony.
Nepochybne ostalo, aby som vysvetlil tú poslednú vetu - nepriechodnosť vajcovodov alebo porucha spermiogenézy ako ochorenie ostane v systéme financovania zo solidárneho balíka, i keď nechcem teraz povedať, že plne hradeného. Ale samotný výkon, keď ho v podstate používame vtedy, keď máme dvoch ľudí, ktorí sú svojím spôsobom, a to hovorím ako andrológ, pripravení na reprodukciu, ale nedarí sa to, je výkon, na ktorý naozaj zo solidárneho balíka nemáme prostriedky.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte priestor.
E. Rusnáková, poslankyňa: Nebude to otázka, skôr reakcia na vystúpenie pána ministra. Ak zostane situácia legislatívne na tej istej rovine, na akej je dnes, to znamená, že zdravotná poisťovňa bude môcť prispieť na čiastočnú úhradu nákladov, tak v tom prípade som spokojnejšia. Pretože mne išlo najmä o to, ak hovoríme, že do základného poistenia budú patriť zdravotné úkony, ktoré sú život zahrňujúce, samozrejme, vyvstane otázka, či môžeme dávať do jednej roviny zdravotnícke úkony, ktoré sú priam život dávajúce. A je veľmi ťažko povedať, čo je viac alebo menej dôležité. V tomto prípade si myslím, že tá rovina je spoločná a štát by mal mať záujem na tom, aby naozaj našiel každý prostriedok na to, aby počet obyvateľov nebol klesajúci, ale aby sa neustále zlepšoval.
K doplnkovému zdravotnému poisteniu, pán minister, len jedna pripomienka. Myslím si, ak uvažujeme nad tým, že tento zdravotnícky úkon zaradíme do doplnkového poistenia, potom by sme možno mali rozmýšľať aj nad tým, či by sme tam nemali zaradiť aj tých, ktorí si aj vlastnou vinou zapríčiňujú svoje zdravotné problémy. To sú napríklad ľudia, ktorí sú drogovo závislí alebo sú závislí od alkoholu. Ich zdravotné problémy dnes hradí spoločnosť v plnej miere na svoje náklady. Vravím, že majú niesť spoluzodpovednosť za svoju liečbu, pretože si svoje problémy zapríčinili sami. Ak uvažujeme nad ďalšími zložkami doplnkového poistenia, potom by som poprosila, aby sme uvažovali nad rozšírením diapazonu, ktorý je tam doteraz navrhovaný.
Ďakujem pekne.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Môžem reagovať?
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Len chcem upozorniť na jednu veľmi dôležitú vec. Táto vláda sa zaviazala, že urobí reformu zdravotníctva. I keď sa jej to zdanlivo v tejto chvíli nedarí, tak ako sme si predstavovali, neznamená to, že ju neurobí. A musím povedať, že naozaj vážne stojíme pred otázkou, na koľko domov máme. Súhlasím s vaším názorom, čo by malo byť predmetom doplnkového poistenia. Dokonca musím povedať, že prax je taká, keďže doplnkové poistenie bude na inej báze, ako je báza povinnosti, je možné uvažovať aj o poistení rodičov svojich detí atď., je tento produkt pomerne typický. A teraz si netreba pliesť pojmy, štát je štát a má svoju politiku a je financovaná zo štátneho rozpočtu. Preto štát odoberá ľuďom peniaze nejakým spôsobom a určuje politicky, kam ich bude dávať. Ale zdravotné poistenie je poistenie, o ktorom ústava jasne hovorí, je spojené so zdravotnou starostlivosťou. A keď sme povedali, že na stomatológiu nemáme dosť zdrojov, tak sme nepovedali, že by sme neboli radi, keby sme ju mohli financovať zo solidárneho balíka. Ale hovoríme, v tejto chvíli na to nemáme. Tie faktory si musíme ujasniť. Potom stojíme iba pred voľbou, ktorú som nazval, prosím, budem to opakovane hovoriť, kým budem mať príležitosť, pred voľbou život alebo zuby.
Chcem povedať, že máme skrytú vysokú úmrtnosť. Rešpektujem názor rozvojových republík, čo nás je po infarktoch, ktoré chodia vo vyššom veku, čo nás je po onkologických ochoreniach, ktoré chodia po vyššom veku. Zažil som situáciu, keď sa ma pýtali pacienti, či už nebudú v rámci reformy zdravotníctva peniaze na imunosupresívu po transplantácii obličiek. A keď stojíte pred systémom, ktorý vám dáva k dispozícii balík, ktorý je relatívne veľmi nízky a možno by bolo potrebné skôr sa pýtať predchádzajúcich politických garnitúr, ako je možné, že republika je zadlžená na 65 % hrubého domáceho produktu, čo je dolná hranica možného crossdifaultu. Ako je možné, že sme neboli za 12 rokov schopní zdravotníctvo zbaviť jeho nadbytočných nákladov, korupcie, prezamestnanosti. V tom momente sa musíme pýtať, čo sme schopní za 60 mld. poskytnúť.
A potom závisí od vás, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, či prijmete doktrínu, že budeme financovať veci, ktoré až tak veľmi nesúvisia s bezprostrednou záchranou života, a tých ľudí, ktorí to potrebujú, akoby sme nevideli. Ale v tejto chvíli nám programové vyhlásenie jasne hovorí, čo sú priority. Ale to neznamená, znova opakujem, to neznamená, že štát nemá nájsť zdroje, aby vypomohol tým, ktorí sú na to odkázaní. To sa netýka len reprodukčnej medicíny. To sa dokonca týka aj prepravy, to sa týka dotácií, to sa týka financovania sociálne odkázaných, či štát dokáže nájsť mechanizmy, ktoré sú mechanizmy adresnosti, ktoré jasne dokážu definovať potrebnosť a následne aj financovanie. To je širší projekt ako zdravotná starostlivosť, ktorá len patrí ako jeden segment do celého balíka sociálno-zdravotnej ochrany občana a tento balík my vytvorený nemáme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, dovoľte mi povedať, aj keď mi to nepatrí, že to nie je žiadna slasť žiť s veľmi nezdravými a boľavými zubmi.
Ďalej tretiu otázku položil pán poslanec Mikuláš Juščík pánovi ministrovi kultúry Rudolfovi Chmelovi: "Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach napriek jeho reprezentácii doma i v zahraničí dosiaľ za posledných 7 rokov nezískalo žiadne finančné dotácie z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Aj rozpočet, ktorý potrebuje vo výške 2 mil. 930 tis. korún, na tento rok je len 2 mil. 500 tis. korún. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky diela z tohto múzea využíva na reprezentáciu doma i v zahraniční, napriek tomu sú finančné prostriedky pre toto múzeum neustále krátené. Pýtam sa, pán minister, ako to bude zabezpečené na budúci rok. Veď je to jediné múzeum tohto druhu kráľa pop-artu na svete".
Nech sa páči, pán minister.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach bolo zriadené rozhodnutím ministerstva kultúry z 24. 7. 1991. Je samostatnou príspevkovou organizáciou s právnou subjektivitou. V roku 1996 bola organizácia delimitovaná do pôsobnosti Krajského úradu v Prešove a teda aj finančné prepojenie na bežný transfer z Krajského úradu v Prešove. Zriaďovateľská pôsobnosť Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach od 1. 4. 2002 prešla z Krajského úradu v Prešove pod Prešovský samosprávny kraj.
Vzhľadom na tieto skutočnosti Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky nemalo a nemá v súčasnosti priame kompetencie na jeho odbornú koordináciu, ani na jeho financovanie. Špecializáciou tohto múzea - galérie je sústreďovanie umeleckých diel a dokladovej dokumentácie o Warholovi, ako aj o jeho rodine. Zároveň múzeum interpretuje prostredníctvom svojich aktivít moderné trendy vo výtvarnom územní v II. polovici 20. storočia korešpondujúce s dielom Warhola a spolupracuje s medzinárodnou nadáciou Spoločnosť Andyho Warhola.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v čase, keď bolo zriaďovateľom uvedenej organizácie, vykrývalo základné finančné prostriedky na činnosť a realizáciu kultúrnych aktivít organizácie. Problémom organizácie zostalo vlastníctvo budovy, ktoré je v prenájme od Mestského úradu v Medzilaborciach. Pretrvávajúce problémy sa vyskytli v nedostatku finančných prostriedkov na poistenie zbierok, na technické zabezpečenie objektu a akvizičné aktivity.
Nemožno sa však stotožniť s konštatovaním, že v minulých rokoch Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky neposkytlo múzeu žiadne finančné dotácie. I napriek skutočnosti, že toto múzeum nie je v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky poskytlo v roku 2000 zo všeobecnej pokladničnej správy 200 000 Sk na rekonštrukciu osvetlenia stálej expozície múzea a sumu 300 000 na rekonštrukciu bezpečnostného systému. Takisto v roku 2002 boli pridelené finančné dotácie v plne požadovanej výške 70 000 Sk z programu PRO SLOVAKIA na nákup umeleckého diela Andyho Warhola do zbierok múzea a 50 000 korún na katalóg z podujatia Hry s umením 2002 v znamení Andyho Warhola, ktoré poriadalo múzeum v spolupráci s inými galerijnými inštitúciami.
Múzeum moderného umenia Andyho Warhola má i v budúcom roku možnosť uchádzať sa o dotácie z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z programu PRO SLOVAKIA.
Skončil som, pán podpredseda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pána poslanca Juščíka, či chce položiť doplňujúcu otázku.
M. Juščík, poslanec: Nie, ďakujem veľmi pekne za vysvetlenie. O to sa budeme uchádzať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne aj pánovi ministrovi.
Štvrtú otázku v poradí položil pán poslanec Fajnor ministrovi obrany Slovenskej republiky Ivanovi Šimkovi: "Možno zoznámiť poslancov s konkrétnymi položkami jednotlivých rezortov finančného zabezpečenia NP PRENAME? Prosím, odpovedať aspoň za ministerstvo obrany".
Nech sa páči.
I. Šimko, minister obrany SR: Vážený pán poslanec, Národný program prípravy Slovenskej republiky na členstvo v severoatlantickej aliancii PRENAME vyplynul z Washingtonského summitu NATO, na ktorom bol prijatý akčný program na členstvo.
Slovenská republika vypracovala a prijala už v roku 1999 prvý národný program PRENAME. Národný program PRENAME je členený do 5 rozhodujúcich kapitol:
1. Politické a ekonomické otázky.
2. Obranné a vojenské otázky.
3. Otázky zdrojov.
4. Bezpečnostné otázky.
5. Právne otázky.
Ministerstvo obrany zodpovedá za plnenie úloh v druhej a piatej kapitole. Rok 2003 je štvrtým rokom plnenia národného programu PRENAME a na tento rok bola postavená ako hlavná priorita dôsledné pokračovanie v implementácii koncepcie reformy ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa dlhodobého plánu štruktúry a rozvoja ozbrojených síl Model 2010. Táto priorita je rozpracovaná v konkrétnych opatreniach a cieľoch.
Veľkú pozornosť v rámci národného programu PRENAME rezort obrany venuje budovaniu spoločnej Poľsko-Česko-Slovenskej brigády, kde do konca roku 2003 je cieľom dosiahnuť pripravenosť k prevereniu brigády zo strany NATO na schopnosť mnohonárodného štábu plánovať účasť jednotky na mnohonárodnej operácii pod vedením NATO, resp. Európskej únie.
Na základe posledných skúseností pozornosť je zameriavaná aj na posilnenie kapacít ozbrojených síl Slovenskej republiky zameraných proti novým asymetrickým bezpečnostným hrozbám hlavne terorizmu a šírenia zbraní hromadného ničenia.
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky má na rok 2003 celkovo plánované finančné prostriedky v rámci národného programu PRENAME vo výške 2 mld. 817 mil. 488 tisíc Sk. Na plnenie partnerských cieľov je vyčlenených 2 mld. 805 mil. 988 tisíc korún. Z toho 1 mld. 941 mil. 118 tisíc korún na vyzbrojovanie, 537 mil. 580 tisíc korún na udržiavanie, 273 mil. na infraštruktúru, 8 mil. 270 tisíc na rozvoj ľudských zdrojov a 45 mil. 920 tisíc korún na výcvik.
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky na informovanie širokej občianskej verejnosti zriadilo na internetovej stránke rezortu samostatnú sekciu Cesta do NATO. V tejto sekcii sú pravidelne zverejňované všetky dôležité dokumenty súvisiace so vstupom Slovenska do aliancie, taktiež je tu prezentovaný národný program PRENAME v rokoch 2001 - 2003, tak ako ich prijala vláda Slovenskej republiky.
V jednotlivých národných programoch PRENAME sú zverejnené detailné informácie o množstve finančných prostriedkov plánovaných na jednotlivé aktivity súvisiace so vstupom do aliancie. Adresa tejto internetovej stránky je www.mod.gov.sk.
Skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chcete mať doplňujúcu otázku? Nie, ďakujem pekne.
Piatu otázku položila pani poslankyňa Sabolová pánovi podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi tohto znenia: "Ako uvažujete s kompetenciou do budúcnosti s Úradom daňového preverovania? Bude aj naďalej rozhodovať o jeho riaditeľovi Daňové riaditeľstvo?"
Nech sa páči, pán podpredseda.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani poslankyňa Sabolová,
Daňová správa Slovenskej republiky sa v súčasnosti nachádza v etape realizácie rozsiahlych zmien, ktoré vyplývajú z projektu reforma daňovej správy, ktorý sa týka všetkých činností daňovej správy a jej podstatou sú štrukturálne zmeny a zmeny postupov v správe daní. Súčasťou tohto projektu bol aj návrh ideového zámeru na zriadenie útvaru na odhaľovanie podozrení z daňových trestných činov v štruktúre Daňovej správy Slovenskej republiky. V intenciách tohto zámeru bol na základe uznesenia vlády prijatý zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1. 5. 2002 a ktorým bol zriadený Úrad daňového preverovania pre územné obvody všetkých daňových úradov.
Osobne som presvedčený, že tento úrad má svoje opodstatnenie, a to najmä preto, že objem daňových únikov je značný a efektívnosť vyšetrovania týchto daňových únikov a porušovania daňových zákonov doteraz nebola dostatočná. Úrad, samozrejme, funguje len krátky čas od mája, takže ešte je asi predčasné hodnotiť, či už prináša výsledky. Ale dôležité je, že chceme a chcem aj ja osobne klásť dôraz na jeho fungovanie, na efektívnosť jeho fungovania tak, aby mohol byť urobený aj reálny odpočet efektov jeho fungovania.
Čo sa týka podriadenosti, je to v zákone tak, ako spomínate v otázke, že vymenovanie šéfa Úradu daňového preverovania je v kompetencii riaditeľa, resp. riaditeľky Daňového riaditeľstva. Neuvažujeme, teoreticky, samozrejme, prichádza do úvahy možnosť buď priameho podriadenia ministerstvu financií alebo dokonca inému ministerstvu, ministerstvu vnútra. Nepredpokladám, že by malo dôjsť k zmene kompetencií oproti dnešku v tom zmysle, že by to malo ísť pod iný rezort. Ale čo sa týka možnej zmeny kompetencií z hľadiska toho, že by vymenúval priamo minister financií, to je vec, ktorú budeme zvažovať a ktorú pri prípadnej novele tohto zákona môžeme navrhnúť, čím nechcem povedať, že to navrhneme. Je to vec, ktorá si zrejme vyžaduje aj hlbšiu analýzu fungovania, už v praxi fungovania tohto zákona.
Skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete mať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Len krátko chcem zareagovať. Pán podpredseda a pán minister vie, že o tejto téme sme hovorili aj v minulom období. Ja súhlasím s tým, že nie je potrebné meniť vplyv rezortu alebo dať to pod iný rezort. Ale vieme dobre, že sú tam také disproporcie, že Úrad daňového preverovania by mal byť úrad, ktorý by mal mať istú kompetenciu aj pre Daňové riaditeľstvo. A preto by nebolo vhodné, aby podriadenosť šéfov bola v tejto väzbe. A myslím si, že je to vec rezortu celého ministerstva financií, ktoré by mohlo byť garantom a gestorom preverovania daňových nedoplatkov a problémov v daňovej sfére.
Ďakujem pekne.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno, ďakujem pekne za poznámku a za návrh. Je to vec, ktorú preskúmame a na tom, čo hovoríte na tých argumentoch, samozrejme, sú hodné zreteľa, takže posúdim všetky tieto veci.
Ešte možno doplním, že chystáme zásadnú zmenu vôbec v daňovej legislatíve tak, aby zákony boli rádovo jednoduchšie a jednoznačnejšie. A už tým by sa mal zmenšiť priestor na možné daňové delikty a daňové úniky. Ale to, čo hovoríte, áno, má to svoje ratio, myslím si, aby tento úrad mohol vyšetrovať a kontrolovať a skúmať aj činnosť daňových úradov, tak asi by bolo lepšie, keby tá podriadenosť bola iná. Takže zvážime to a pri prvej novele je možné, že tento podnet využijem.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalšiu otázku, šiestu v poradí, položila pani poslankyňa Sabolová pánovi ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi. Otázka znie: "Kde boli zverejnené podmienky - kritériá pre podávanie projektov na výstavbu Hospicov?"
Pán minister, nech sa páči.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ministerstvo zdravotníctva uverejňuje záväzné podmienky na poskytovanie a vyúčtovanie dotácií zo štátneho rozpočtu. Prostredníctvom kapitoly Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zverejňovalo na svojich webovských stránkach ministerstva zdravotníctva www.health.gov.sk, a to o financovaní štátny rozpočet 2002 v auguste 2002 po ich schválení Ministerstvom financií Slovenskej republiky a podpísaní ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky Romanom Kováčom dňa 20. 8. 2002.
Súčasne boli zaslané všetkým hlavným odborníkom a riaditeľom všetkých sekcií ministerstva zdravotníctva tieto podmienky. Na základe telefonického vyžiadania v priebehu mesiacov september až december boli záujemcovia o poskytnutie dotácií informovaní, na akej stránke sa podmienky nachádzajú a v prípade, ak to bolo potrebné alebo boli požiadaní, boli zaslané elektronickou poštou na požadovanú e-mailovú adresu.
Skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán minister. Chcem dať doplňujúcu otázku, ktorá vlastne súvisela možno ešte s inou otázkou, ktorú som vám predložila. V záväzných podmienkach, ktoré sú na internete - veľmi ťažko dochádza k ich hľadaniu, pretože som sa pokúšala aj ja o to, aj mnohí iní, a len na základe informácie z ministerstva zdravotníctva bolo možné sa k nim dopátrať - je termín podania projektov do 30. novembra. Vzhľadom na to, že je to vlastne nové volebné obdobie, aj my sami problematicky, alebo ešte možno mnohí z nás vedia nájsť tieto veci. Chcem sa spýtať, či platí termín 15. december, ktorý MUDr. Hlavačka uviedol v zdravotníckom výbore počas rokovania o štátnom rozpočte, lebo si myslím, že by bolo vhodné, aby rezort ministerstva možno tieto špecifické veci uverejňoval aj nejakým iným spôsobom, možno aspoň v nejakých zdravotníckych médiách. A zároveň sa chcem spýtať, či sú pripravené hodnotiace kritériá na to, akým spôsobom bude 20 miliónov schválených v rozpočte poskytnutých na výstavbu Hospicov, aby sa nestalo to, čo sa stalo v minulom období. A bola by som veľmi rada, keby ste si prezreli to prerozdelenie, pretože v mnohých prípadoch išlo o kontraindikáciu na poskytovanie prístrojového vybavenia v niektorých zariadeniach a nemyslím si, že nemocnice s poliklinikami, ktoré budú vytvárať možno nejaké oddelenia LDCH, budú typickými Hospicmi a máme dnes veľmi dobré projekty od mnohých organizácií, ktoré vytvorili na európskej báze hospicové zariadenie. A bolo by dobré, keby boli zverejnené tieto kritériá, aby nedochádzalo k rôznym vysvetleniam, prečo tak a prečo nie inak. Takže zaujímal by ma hlavne ten termín, pán minister. Ďakujem.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: To znamená, aby sme to upresnili, tak parlament včera schválil štátny rozpočet, v ktorom bolo na návrh KDH účelovo viazaných zo zdravotníckeho výboru na návrh pani poslankyne Záborskej, ktorý ja beriem ako návrh KDH a stotožnil som sa s ním, 20 miliónov korún z účelového fondu lotérií v celkovej výške 138 mil. Sk viazaných na realizáciu a financovanie Hospicov.
Chcem ale súčasne podotknúť, to znamená, v tejto chvíli nie je problém, či ten termín bude do 15. decembra alebo 31. decembra, alebo do 15. januára. To je možno problém úradníkov, ale nie je to náš problém. Problém je, že máme Hospice v zákone o zdravotnej starostlivosti uvedené ako legálnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale nevenujeme im príslušnú pozornosť. Problém je, a znova sa vrátim k tej večnej otázke, čo budeme financovať. Hospice ako zariadenia, kde by sme mali umožniť dôstojné dožitie, by sme mali oveľa výraznejšie financovať, ako naozaj aj financovanie stomatologickej starostlivosti alebo financovanie reprodukčnej medicíny. Pretože človek je plný viery vo svoj život a príde raz čas, keď sa život končí. A my nie sme schopní sa postarať dôstojne a postarať sa profesionálne a aj ľudsky o tento koniec života.
To znamená, v našej stratégii a koncepcii, ktorú sme pripravili a ktorá je schválená v programovom vyhlásení vlády, Hospice ako samostatní poskytovatelia starostlivosti, kde významnú rolu zohrajú aj sestry, ktoré zatiaľ svoje miesto nenašli v našom zdravotnom systéme, budú iste lepšie financované, ako je 20 mil. Sk z jediného obmedzeného účelového fondu, ktorý máme.
Tie projekty o 20 miliónov korún, samozrejme, môžeme pokojne, a dávam tu slovo, uzatvárať 31. januára, aby bol čas ich dobre preskúmať, aby boli financované tie, ktoré naozaj slúžia svojmu účelu a neslúžia len svojmu menu.
Ale chcem súčasne podotknúť, že v prípade, že reforma dôjde ku svojej druhej časti, to znamená, bude vo fáze určovania priorít vo finančnom objeme, Hospice tam zohrajú významnú rolu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Končím bod programu hodina otázok. Ďakujem aj ostatným ministrom, aj podpredsedom vlády, ktorí odpovedali na otázky poslancov.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Končím bod programu Hodina otázok. Ďakujem aj ostatným ministrom, aj podpredsedom vlády, ktorí odpovedali na otázky poslancov.
Teraz budeme pokračovať v rokovaní návrhom rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 2003.
Návrh ste dostali ako tlač 104, spoločnú správu výborov máte v tlači 104a. V tejto tlači nájdete aj návrh uznesenia Národnej rady.
Dávam slovo podpredsedovi Rady Fondu detí a mládeže pánu Rastislavovi Dikantovi a žiadam ho, aby návrh rozpočtu uviedol.
Nech sa páči.
R. Dikant, podpredseda Rady Fondu detí a mládeže: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dobrý deň prajem. Fond detí a mládeže predkladá v zmysle § 5 zákona o Fonde detí a mládeže v zmysle neskorších predpisov návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 2003 na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky. Jeho schválenie je podmienené predchádzajúcim prerokovaním vo vláde Slovenskej republiky. Súčasťou materiálu je plán činnosti na rok 2003. Fond detí a mládeže ráta pre rok 2003 s tržbami a výnosmi vo výške 37 660 tisíc, nákladmi vo výške 18 501 tisíc a výdavkami vo výške 19 miliónov korún. Rozpočet bol prerokovaný v parlamentných výboroch, bol predložený na stanovisko vláde, vláda ho prerokovala.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo členke výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslankyni Eve Rusnákovej, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.
Nech sa páči, máte slovo.
E. Rusnáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 2003. Návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 2003 je predkladaný Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie podľa § 5 ods. 1 a 5 v spojení s § 10 ods. 4 zákona NR SR č. 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 56 z 18. novembra 2002 pridelil návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 2003 na prerokovanie dvom výborom, a to Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, kultúru a médiá v termíne do 29. novembra 2002. Súčasne za gestorský výbor určil Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá, ktorý na základe rokovaní výborov predloží Národnej rade správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu. Určené výbory prerokovali návrh rozpočtu v lehote určenej predsedom Národnej rady. V čase prerokovania návrhu vo výboroch poslancom nebolo známe stanovisko vlády Slovenskej republiky k predmetnému návrhu rozpočtu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v uznesení č. 28 z 26. novembra 2002 a Výbor pre vzdelanie vedu, mládež a šport v uznesení č. 20 z 26. novembra 2002 zhodne vyslovili súhlas s návrhom rozpočtu Fondu detí a mládeže. Gestorský výbor na základe výsledkov prerokovania návrhu rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 2003 vo výboroch odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť rozpočet Fondu detí a mládeže na rok 2003, ktorý obsahuje tržby a výnosy vo výške 37 660 tisíc korún, náklady vo výške 18 501 tisíc korún, výdavky vo výške 19 miliónov korún. Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 28 zo dňa 5. decembra 2002. Návrh na uznesenie NR SR je prílohou tejto správy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem aj pánovi podpredsedovi, aj pani spravodajkyni.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu na voľbu členov Rady Fondu detí a mládeže a členov Dozornej rady Fondu detí a mládeže.
Návrh vlády máte v tlači 98 a správu výboru pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá máte v tlači 98a.
Teraz dávam slovo ministrovi školstva Martinovi Froncovi a žiadam ho, aby informoval o tomto vládnom návrhu.
Nech sa páči.
M. Fronc, minister školstva SR: Vážená Národná rada. Návrh sa predkladá v zmysle § 8 ods. 1 zákona Národnej rady č. 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže v znení neskorších predpisov na kandidátov do Rady Fondu detí a mládeže a členov Dozornej rady Fondu detí a mládeže na ďalšie štvorročné funkčné obdobie, ktoré začne plynúť od 19. januára 2003. Podľa § 11 ods. 2 uvedeného zákona kandidátov na členov Dozornej rady Fondu detí a mládeže navrhuje len vláda Slovenskej republiky. Fond detí a mládeže v zmysle koncepcie a ďalšieho rozvoja Fondu detí a mládeže, ktorú schválila Národná rada v októbri 2000, realizuje posledné kroky kapitalizácie majetku. V roku 2001 a 2002 so súhlasom vlády bezodplatne previedol majetok v celkovej hodnote cca 200 milión na Nadáciu mládeže Slovenska. Vo fonde je v súčasnosti majetok v hodnote cca 27 miliónov korún, ktorý sa postupne kapitalizuje. V priebehu kapitalizácie majetku je zrejmé, že najneskôr do mája 2003 fond nebude mať žiadny majetok a vstúpi do likvidácie. Vláda Slovenskej republiky v súčasnosti pracuje na návrhu zákona na zrušenie fondu, ktorý by mal byť predložený do Národnej rady Slovenskej republiky v januári až februári 2003. Uvedené skutočnosti viedli vládu Slovenskej republiky k rozhodnutiu podať Národnej rade Slovenskej republiky návrhy na kandidátov do rady fondu a dozornej rady fondu v takom zložení, aby tento proces mohol plynulo pokračovať. Z návrhu rozpočtu fondu je zrejmé, že v roku 2003 bude mať len veľmi obmedzený rozpočet. Vláda Slovenskej republiky navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky do rady fondu schválila Mgr. Rastislava Dikanta, bol členom rady v rokoch 1999 až 2002, MUDr. Jozefa Mikloška, PhD., bol členom rady v rokoch 1999 až 2002, Petra Šatana, Patrika Krauspeho, Dr. Jána Šipoša, CSc., bol členom dozornej rady v roku 1999 až 2002, a Mgr. Petra Vörösa. Vláda navrhuje, aby Národná rada do dozornej rady fondu schválila Karola Jadaša, Petra Markoviča a Martina Kuglu, ktorý bol členom rady v roku 1999 až 2002. Menovaní kandidáti majú znalosti o danej problematike a poznajú problematiku Fondu detí a mládeže. Je preto predpoklad kontinuity činnosti fondu bez zbytočných prestojov. Je predpoklad, že nominanti vlády svojou činnosťou prispejú k bezproblémovému ukončeniu činnosti Fondu detí a mládeže.
Pani predsedajúca, skončil som.