P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále. Chcem vás privítať na druhom rokovacom dni 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vám oznámiť, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty páni poslanci Figeľ, Kaliňák, Elsner a pán poslanec Tkáč.

Včera sme prerušili rokovanie Národnej rady bodom programu

pred začatím rozpravy.

Chcem vás informovať, že do rozpravy je celkom prihlásených 19 a 7, 26 poslancov. Najskôr vystúpia v rozprave písomne prihlásení poslanci za poslanecké kluby v tomto poradí: pán poslanec Ševc za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska, pán poslanec Farkas za poslanecký klub SMK, pán poslanec Murgaš za poslanecký klub strany Smer, pán poslanec Brocka za poslanecký klub KDH, pán poslanec Malchárek za poslanecký klub strany ANO, Milan Hort za poslanecký klub SDKÚ a pán poslanec Ivan Kiňo za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko. Dávam teraz slovo prvému prihlásenému, poslancovi za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska, pánovi poslancovi Jozefovi Ševcovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Ševc, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, chcem hneď na úvod dve poznámky. Dnes prišli do Bratislavy odborári z celého Slovenska vyjadriť stanovisko k znižovaniu svojej životnej úrovne a k opatreniam vlády Slovenskej republiky. Poslanecký klub za Komunistickú stranu Slovenska ich v týchto oprávnených požiadavkách podporuje a tohto protestu odborárov sa cez obedňajšiu prestávku zúčastní. Bolo by spravodlivé a namieste, keby bola daná možnosť predstaviteľom odborov, keď o to požiadajú, vystúpiť v Národnej rade Slovenskej republiky.

Stanovisko poslaneckého klubu za KSS k novele zákona o sociálnych dávkach vrátenej prezidentom Slovenskej republiky je jednoznačné a nič sa na ňom nemení. Hlasovali sme za pripomienky pána prezidenta, tento zákon odmietame ako celok. Omyl, ktorého sa včera dopustil poslanec Arvay, je poľutovaniahodný, veľmi nás to mrzí a občanom sľubujeme, že urobíme všetko preto, aby sa to už viac nezopakovalo.

Predkladaný štátny rozpočet na rok 2003 bude nás všetkých ovplyvňovať pri hľadaní východísk z ekonomickej situácie, v ktorej sa Slovensko nachádza. Treba na úvod povedať, že z predkladaného návrhu nie je jasne vidieť, podľa akej metodiky sa tento návrh pripravoval. To, že má reštriktívny charakter, nie je nič nové. To, čo v sebe obsahuje, že všetky ťažkosti sa zvaľujú na obyčajných ľudí, ktorí absolútne nenesú vinu na krachu verejných financií, na najbiednejších ľuďoch, je už otázka veľmi vážna a treba začať zároveň diskusiu o charaktere štátu. Predložený návrh rozpočtu je návrhom likvidátorom sociálnych zásad nášho štátu. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 počíta s celkovými príjmami vo výške 235 miliárd slovenských korún, s celkovými výdavkami vo výške 291,8, teda deficit vo výške 56,8 miliárd slovenských korún. Keď si zoberieme históriu, tento deficit sa u každej vlády zvyšuje. Budúcoročný schodok by mal tak dosiahnuť 4,91% z predpokladanej výšky HDP na úrovni 1 155 miliárd slovenských korún. Náklady na reštruktrualizáciu bánk vo výške 10,7 miliárd sú zahrnuté do výdavkov rozpočtu a tým aj do schodku štátneho rozpočtu. Otázka: Komu sa potom predajú tie zvyšné banky a za čo?

Vláda vychádza z hlavných makroekonomických prognózovaných ukazovateľov - priemerná inflácia 8,8, rast HDP 3,7 a nezamestnanosť 18 %. Vláda tvrdí, že rozpočet je založený na postupnom prechode od metodiky MMF k uplatneniu metodiky štandardne používanej v krajinách Európskej únie s názvom ESA 95. Ďalej vláda tvrdí, že rozpočet je metodologicky ovplyvnený posunom a presunom kompetencií štátnej správy na obce a vyššie územné celky a procesom transformácie vysokého školstva na verejné vysoké školy. No na druhej strane aká je pravda, Združenie miest a obcí Slovenska žiada prehodnotiť návrh vlády Slovenskej republiky a prijať rozhodnutia na zosúladenie návrhu finančného vzťahu štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí na rok 2003 s Ústavou Slovenskej republiky.

V číselnom vyjadrení majú oprávnené nároky obce a mestá vo výške takmer 1,65 miliárd slovenských korún. Národný kontrolný úrad upozorňuje vo svojom stanovisku, že bez zlepšenia podmienok na vykonanie efektívnej daňovej správy a daňovej kontroly nemusia predkladané návrhy priniesť očakávaný príjem do štátneho rozpočtu. Takto by sme mohli ísť ďalej, kapitolu za kapitolou, akékoľvek by boli argumenty z radov opozície, aj tak si vládna koalícia odsúhlasí to, čo potrebuje. Napriek tomu však niekoľko poznámok.

Riziká vyplývajúce z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 ako aj z bežného účtu sa nielenže nebudú eliminovať jeho prijatím, ale môžu naštartovať negatívny, multiplikačný efekt s nedozernými dôsledkami. Pokiaľ ide o návrh štátneho rozpočtu, dnes k jeho príjmovej a výdavkovej časti sa vyjadríme v diskusii i pri ostatných poslancoch. Dnes považujeme za nevyhnutné zdôrazniť nasledovné: odmietame stratégiu návrhu štátneho rozpočtu, ktorá vychádza z axiómy nešetriť na vláde a jej byrokratických štruktúrach, ale na občanoch, na tých sociálne najslabších a odkázaných, na dôchodcoch, robotníkoch. Vyjadrujeme poľutovanie, že sa vláda vydala týmto smerom napriek tomu, že aj všetky politické strany súčasnej vládnej koalície sľubovali voličom niečo celkom opačné. Považujeme za nemorálne v tejto kritickej situácii odkladať na neurčitú dobu sľuby o zoštíhlení a skvalitnení ministerstiev a ostatných ústredných úradov. Zrušenie okresných úradov a prepúšťanie prebytočných úradníkov. Zoštíhlenie vlády o štyri stoličky pri zvýšení rozpočtových nákladov na jej činnosť je skôr výsmech ako účinný rozpočtový krok. Obmedzovanie spotreby ľudí cestou zvýšenia DPH, spotrebných daní, poplatkov, plošného zmrazovania miezd, obmedzovanie podpory bývania, znižovania sociálnych dávok bude mať za následok všeobecný úpadok krajiny, vymieranie národa a zhoršovanie budúceho postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii. Poslanci za KSS kategoricky odmietajú dvojaký prístup k úsporným opatreniam v štátnej správe a na občanov. Vláda síce priznáva, že ťažisko úsporných opatrení by malo byť vo sfére výkonnej moci, neriadi sa tým s odôvodnením, že najskôr treba pripraviť potrebné reformy, až potom presadiť reštrikcie. Pýtame sa, prečo tá istá logika neplatí na občanov. Odmietame predloženú konštrukciu DPH. Je skôr produktom asociálneho voluntarizmu a lobizmu a nie nástrojom riešenia kľúčových a naliehavých problémov Slovenska. Reštrikcie tiež majú svoje medze. Predložený návrh ich voluntaristicky ignoruje. Okrem toho štátny rozpočet zabúda na ekonomickú situáciu, v ktorej sa väčšina občanov dnes nachádza. Väčšina obyvateľov už vyčerpala aj finančné rezervy, vzhľadom na výšku nemocenských dávok aj teraz práceneschopnosť živiteľa rodiny komplikuje finančnú a sociálnu situáciu rodiny.

Minister zdravotníctva chce donútiť chorých živiteľov a ich rodiny, aby mesačne vyžili zo sumy 7 035 korún, respektíve 7 245, teda aby z tejto sumy zaplatil nájomné, inkaso, energiu, stravu a iné náklady členov rodiny, ktoré sú už aj tak dnes vysoké. A teraz ešte za stravu a pobyt v nemocnici, za prepravu a recepty bude musieť platiť. Z čoho, vážení? A osobitne dôchodcovia? Zrejme pre túto vládu je dnes už dôchodca nepotrebný a treba sa ho čo najskôr zbaviť. Nezabúdajme, že ak sa vaším pričinením priveľmi prehĺbi ekonomická sociálna priepasť a situácia sa stane pre určitú skupinu neúnosnou, veľmi ľahko sa všetko môže obrátiť proti tým, ktorí ich do tejto situácie vohnali. KSS bude pri sociálnych nepokojoch, či sa to niekomu páči, alebo nie. Dôrazne na to upozorňujú aj odborníci, ktorí doteraz zásadne podporovali politiku vlády Mikuláša Dzurindu. A ak im niekto neverí, nech sa poučí z praxe členských krajín Európskej únie. Tam väčšinou veľmi starostlivo dbajú, aby aj v tejto oblasti udržali únosnú mieru a rovnováhu s možnosťami zárobkovej oblasti.

Aby bolo jasné, nie sme proti zmenám v zdravotníctve a v sociálnej sfére, treba ich premyslieť a pripraviť tak, aby boli na prospech občana a nie na jeho úkor. Ľudia si po celé desaťročia platili poctivo poistné a teraz ich ktosi ľahkovážne obviňuje z niečoho, čo oni nezavinili. Veď nemožno jedným dychom hovoriť o nevyhnutnosti zabezpečiť vymožiteľnosť práva a súčasne upierať práva poistencov voči štátu, ktorý je druhou stranou poistnej zmluvy. Nie je pravda ani to, že na rozdiel od všetkých balíčkov prvej Dzurindovej vlády vidieť reálnu snahu rovnomernejšie rozložiť ťažisko opatrení medzi príjmovú a výdavkovú časť. Podstata problému rozpočtu nespočíva iba v rovnováhe medzi jeho príjmovou a "výdajovou" stránkou. To je len javová stránka problému. Podstata všetkých problémov návrhu rozpočtu je v štruktúre tak jeho príjmovej, ako aj výdavkovej časti. Príjmová stránka rozpočtu je konštruovaná tak, že celé bremeno, východiská zo situácie, ktorú spôsobila Dzurindova vláda, predošlá, rozpočet prenáša na občana, ktorý túto situáciu nespôsobil. Ak v prvom svojom období táto vláda obrala občana formou rozpredaja spoločného majetku, ktorý vznikol v období pred rokom 1989, teraz ho oberie o úspory predchádzajúcich desaťročí. Výdavková stránka je rovnako štruktúrovaná tak, že ožobračuje občana prostredníctvom daní, zvyšovania cien a reštrikcií v sociálnej, zdravotníckej a v ďalších oblastiach. Hlavná chyba krásy však spočíva v jeho škrtiacom charaktere. Nezakladá dynamiku, ale stagnáciu, úpadok. Nezabezpečuje východiská z krízy a z parazitistickej nezamestnanosti, v ktorej suverénne vedieme na Slovensku. Súhlasíme, že financovať sociálny systém zo zahraničných pôžičiek či z privatizácie sa určite dlho nedá, preto musí prísť náprava. Dôležitý je spôsob, akým bude urobená táto náprava, a kto ju zaplatí. Vláda pripravila 22 návrhov noviel zákonov a táto snemovňa ich schválila, ich prijatie v skrátenom legislatívnom konaní by malo podľa nich udržať deficit v plánovanom rozsahu. Sú to zákony, ktoré v rámci predvolebnej kortešačky navrhla a v parlamente presadila vláda Mikuláša Dzurindu. Prijatím týchto noviel sa pozastaví, odloží či podstatne zníži, čo sami schválili. Ako sa hovorí, kto druhému jamu kope, sám do nej padne. To, čo pred voľbami Dzurindova vláda dala, po voľbách berie. Učitelia, policajti a vojaci sa oprávnene pýtajú a my spoločne s nimi, prečo pred rokom či šiestimi mesiacmi bolo možné vďaka zlepšenej ekonomickej situácii zákony prijať a prečo je teraz nevyhnutné to všetko zmeniť? Podľa nás príčiny zlej situácie, ktoré treba bezodkladne riešiť, sú nasledujúce: po prvé, nestabilita a nekvalita zákonov, najmä daňových. Štát zákon o daniach z príjmov menil 30-krát za 10 rokov, vážení. Pri prijímaní, respektíve novelizácii nových daňových zákonov treba zohľadniť poznatok, že hospodárstvo krajín s nízkou kúpyschopnosťou obyvateľstva rastie pomalšie. Okrem toho tieto krajiny zápasia s väčšou nezamestnanosťou a značne vyšším podielom dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte ľudí práce.

Po druhé, trh pracovných síl je rozvrátený. Nič nie je tu nového. Nezamestnanosť treba považovať za problém problémov. Koaličné strany a vláda pri predkladaní a prerokovávaní štátneho rozpočtu by sa mali riadiť svojím záväzkom voličom, že zníženie kritickej nezamestnanosti bude ich prioritou.

Po tretie, keďže nevznikajú nové pracovné miesta, vláda v spolupráci s regiónmi by mala vypracovať a predložiť parlamentu štvorročný plán vytvárania nových pracovných príležitostí na roky 2003 až 2006.

Po štvrté, cena pracovnej sily je predražená 38 % odvodmi z miezd, ktoré podnikatelia odovzdávajú štátu. Vláda by mala predložiť návrh na zosúladenie úrovne týchto odvodov s úrovňou členských krajín Európskej únie.

Po piate, vzhľadom na prebujnený štátny aparát vypracovať a predložiť návrh na jeho komplexnú reformu. Cieľom reformy musí byť zoštíhlenie a skvalitnenie štátnej správy, od vlády až po najnižšie stupne. Riešiť problém pokračujúceho poklesu pracovných miest v dôsledku prechodu slovenských podnikov do rúk zahraničných nadnárodných korporácií. Už bolo ohlásené, že telekomunikácie na budúci rok prepustia viac než 2 000 ľudí. Riešiť problém potrebnej kvalifikačnej štruktúry absolventov vysokých škôl a stredných odborných škôl.

Po ôsme, odstrániť deformáciu rozhodovacích procesov vrátane zákonodarného odstránením tlakov lobistických skupín straníckych a osobných záujmov predstaviteľov štátnej moci a správy. Je načase, aby predstavitelia štátnej moci a správy pochopili, že rozhodovanie o osudoch ľudí a krajiny je v prvom rade o zodpovednosti.

Po deviate, poľnohospodárstvo. Dotovanie poľnohospodárstva nie je slovenský vynález. Robia to v EÚ, v USA. V neporovnateľne vyššej miere ako Slovensko. Štátny rozpočet pre rok 2003 kráti zdroje pre poľnohospodárstvo o 300 miliónov. Česi zvýšia budúcoročný rozpočet o 1,5 miliardy korún, Poliaci o 16 %. Keby sa všetci dohodli, že nebudú podporovať poľnohospodárstvo, potom by to bolo iné. Podstatne vyššie by boli aj ceny potravín. Tie by sa potom museli premietnuť aj do celkových príjmov a výdavkov. Keď hovoríme o dotáciách do poľnohospodárstva, musíme mať na mysli aj trvale udržateľný rozvoj krajiny, ktorý je v záujme Slovenska.

Bytová výstavba. Všetci vieme, že patrí a ešte dlho bude patriť na Slovensku medzi dôležité sociálne priority. Prvá vláda Mikuláša Dzurindu pred voľbami z roku 1998 sľúbila, že vytvorí podmienky na odovzdanie 56 000 bytov. Svoj sľub nesplnila, ako mnohé iné. Zostalo po nej 10 000-bytové manko. Podľa vládneho vyhlásenia vláda počíta s výstavbou 10 až 14 000 bytov ročne. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 sú avizované nižšie finančné objemy, než ich bude treba. Za desaťročie sa už šesťkrát menila štátna prémia pri stavebnom sporení. Z toho päťkrát bola znížená. V roku 2003 sa počíta s ďalším znížením. Sme toho názoru, že by veľmi pomohlo, keby boli prijaté fixné pravidlá pre celé funkčné obdobie vlády. Vo svete mnohé daňové systémy vo svojej konštrukcii obsahujú silné a efektívne impulzy zvýšenej starostlivosti o všetky formy bývania a reprodukcie bytového fondu. Iste by občania privítali každý počin výkonnej moci v tejto oblasti a v tomto by sme boli aj my nápomocní. Predložený návrh rozpočtu nemôže naštartovať žiadne rozvojové programy. Jednoducho preto, že ich neobsahuje a s nimi ani nepočíta. S tým, že obchádza riešenie aj takých životne dôležitých problémov pre Slovensko, ako je dvojciferná nezamestnanosť, súčasné problémy v nasledujúcom období sa budú reprodukovať len na vyššej a pre občana na neúnosnej úrovni. Na riziká návrhu rozpočtu upozorňuje aj Medzinárodný menový fond, aj Európska únia. Vzniká otázka, prečo sa rezervy hľadajú len v sociálnej oblasti. V peňaženke občanov, ktorá je už aj tak vydrancovaná. Respektíve ide o to, aby sa po predaji spoločného majetku občanov za mizerný groš, celoživotné úspory presunuli na kontá nadnárodných monopolov, ktorým už aj tak patrí všetko na Slovensku?

Mnohí ľudia nemohli pochopiť, čo znamená heslo, že musíme ísť do Európy, keď sme vždy tam patrili. Dnes to už chápu, že podľa týchto predstáv v Európe budeme až vtedy, keď vyjdeme zo svojho bytu a všetko okolo nás bude len cudzie, európske. Podľa tohto kritéria budeme už skoro v Európe. Pomôže tomu vládny program i predložený návrh štátneho rozpočtu na rok 2003. Rozpočet neevokuje nový systémový pohľad na štátne financie. V najlepšom prípade je len svojráznou reakciou na problémy, ktoré sú nad možnosti a schopnosti súčasnej vládnej koalície vniesť do systému aspoň trocha poctivosti a elementárnu morálku.

Štátny rozpočet na rok 2003 možno charakterizovať ako najtragickejší rozpočet za posledných trinásť rokov vo vzťahu k sociálnemu charakteru štátu, sociálnej stabilite občanov. Odporúčame vláde Slovenskej republiky prepracovať návrh štátneho rozpočtu s tým, že zdroje treba hľadať vo výrobe, privatizérov a u tých, ktorým odpustila daňové prázdniny, ako i naštartovanie rozvojových programov, ako to proklamovala vláda vo svojom programovom vyhlásení. Za týchto podmienok ho môžu naši poslanci podporiť. V opačnom prípade ho poslanci za KSS podporiť nemôžu, bolo by to v rozpore s naším programom. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalším v poradí prihlásený do rozpravy za poslanecký klub SMK pán poslanec Farkas. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, vážený pán minister financií a podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Prerokovanie a schvaľovanie návrhu štátneho rozpočtu vždy a v každej parlamentnej demokracii patrí medzi najdôležitejšie a najvážnejšie návrhy, ktorý sa prerokúva na pôde najvyššieho zákonodarného zboru. V Slovenskej republike rovnako ako všade inde na svete štátny rozpočet svojimi príjmami a výdavkami vytvára a rozdeľuje mnohomiliardové sumy rozpočtových prostriedkov a v rukách štátu sa to javí ako hlavný nástroj na zabezpečenie vládnym programom vytýčených cieľov, hlavne v hospodárskej politike vytváraním určitého ekonomického rámca, ďalšieho ekonomického rozvoja celej krajiny. V takomto slova zmysle štátny rozpočet u nás zohráva oveľa podstatnejšiu úlohu než vo vyspelých ekonomikách aj tým, že podiel štátneho rozpočtu na tvorbe hrubého domáceho produktu je u nás oveľa významnejší než u nich, ale našou snahou je neustále znižovať tento podiel. Aj z tohto hľadiska je veľmi dôležité, že pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu z akých národohospodárskych pozícií a trendov sa vychádza, aby rozpočet okrem zabezpečenia, krytia požiadaviek verejného sektoru mohol motivačne pôsobiť aj na podnikateľské subjekty a, samozrejme, aj na správanie sa domácností. V tomto zmysle prerokovaný návrh rozpočtu zohráva významnejšiu úlohu aj tým, že pred parlamentnými voľbami väčšina politických strán, ale aj časť odbornej a väčšina laickej verejnosti očakávala, že vychádzajúc z jesenného termínu volieb z časového hľadiska nová vláda nebude schopná predložiť a Národná rada Slovenskej republiky nebude schopná prerokovať taký návrh, ba niektoré politické strany vystupovali aj s konkrétnymi návrhmi na zmenu termínu parlamentných volieb. Ich odôvodnenie smerovalo hlavne na otázku súvisiacu s nedostatkom času na predloženie návrhu rozpočtu na nasledujúci rok.

Súčasná vládna koalícia zastúpená vládou Slovenskej republiky, zdá sa, že pre tento rok vyriešila "dotknutý" problém. Predložila podľa nášho hodnotenia v dostatočnom časovom predstihu návrh štátneho rozpočtu na rok 2003, čo hodnotíme veľmi pozitívne. A pokiaľ ide o otázku zmeny jesenného termínu parlamentných volieb, môžeme to hodnotiť iba ako námet na širšiu rozpravu. Riešenie tejto otázky absolútne súvisí a závisí od obsahu a formy širšej politickej dohody medzi relevantnými parlamentnými politickými stranami. Dosiahnuť takúto dohodu, vychádzajúc zo súčasného zloženia politických síl u nás a ďalej vychádzajúc z existujúcich vážnych názorových rozdielov týchto strán aj pri hodnotení tejto otázky, táto úloha sa nám javí ako veľmi náročná. Treba vychádzať z toho, že ak chceme zmeniť termín volieb, minimálne raz by muselo dôjsť ku skráteniu volebného obdobia, teda ku skráteniu termínu, ktorý je určený na zvládnutie úloh vytýčených programovým vyhlásením vlády. Pýtam sa - v súčasnom štádiu rozvoja našej ekonomiky a spoločnosti ktorá vláda si to môže dovoliť? Ale pokiaľ nám ide iba o riešenie problému súvisiace s otázkou predloženia návrhu rozpočtu v roku parlamentných volieb v dostatočnom časovom predstihu, existuje tu aj iná alternatíva riešenia, ktorá podľa nášho hodnotenia je dobrá a z ekonomického hľadiska je v maximálnej miere opodstatnená. Je to otázka programového rozpočtovania. Naša snaha v nasledujúcom období by mala smerovať k postupnému rozširovaniu rozpočtového obdobia a mali by sme s využitím niektorých z efektívnych metód a foriem programového vyhlásenia a rozpočtovania predložiť a prerokovať návrh rozpočtu minimálne na dvojročné obdobie. Okrem riešenia problému včasného predloženia návrhu rozpočtu znamenalo by to aj našu aktívnu snahu na dosiahnutie vyššej úrovne ekonomickej stability u nás a o to nám všetkým vlastne tu ide. A nie je tu žiadna novota či neznáma vec. Veď vo vyspelých ekonomikách uvedeným spôsobom prijímajú návrh rozpočtu na dva, tri a v niektorých krajinách už aj na sedem rokov. Podľa nášho hodnotenia je to otázka nadmieru aktuálna a taktiež úzko súvisiaca s našimi integračnými snahami do vyspelých ekonomických štruktúr, kde táto naša krajina smeruje.

Pri hodnotení nášho štátneho rozpočtu na rok 2003 a pri hodnotení naznačeného ekonomického rámca návrhu rozpočtu je potrebné vychádzať z aktuálneho vývoja ekonomiky u nás. Rast ekonomiky Slovenskej republiky sa naďalej zvyšuje aj napriek spomaleniu rastu globálnej ekonomiky. Určitým negatívom je, že stimulom takéhoto rastu ekonomiky Slovenska je naďalej neustále rastúci domáci dopyt. Oproti predchádzajúcemu obdobiu rástli už aj domáce investície a nie iba domáca spotreba, čo je pozitívne. Rast domáceho dopytu podľa dosiahnutých informácií je v súčasnom období prakticky na úrovni zahraničného dopytu a jeho rast bol vyšší ako rast hrubého domáceho produktu. Útlm zahraničného dopytu a súčasný rast domáceho dopytu však viedlo k výraznému prehĺbeniu deficitu zahraničného obchodu a taktiež viedlo k výraznému deficitu bežného účtu našej platobnej bilancie násobený nadmerným, výkonnosťou ekonomiky nepodloženým posilnením Slovenskej koruny voči euru a americkému doláru. Aktuálny stav je vážnym signálom pre ďalšie úspešné fungovanie našej ekonomiky hlavne vo vzťahu k našej exportuschopnosti. Zvyšujúci sa rast domáceho dopytu nebránil v ďalšom poklese miery inflácie. Úrokové miery sa znižovali a stabilizovali na nižšej úrovni oproti predchádzajúcemu obdobiu. Postupným uplatňovaním štrukturálnych reforiem sa neustále zlepšujú trhové podmienky fungovanie ekonomiky a vytvárajú sa predpoklady pre zvýšenie jej efektívnosti, konkurencieschopnosti a tempa rastu na udržateľnej úrovni v strednodobom horizonte. Aj výsledkom privatizácie sa zvyšuje prílev priamych zahraničných investícií, čo sa odráža aj na raste našich devízových rezerv. Okrem týchto makroekonomických vplyvov v súčasnom vývoji ekonomiky, ale aj v nastávajúcich rokoch budú dočasne pretrvávať niektoré negatívne efekty vyplývajúce aj z procesu transformácie a integrácie našej ekonomiky, taktiež z vývoja vonkajšieho ekonomického prostredia. Hlavne v Nemecku a v krajinách Európskej únie, ale aj v Spojených štátoch amerických. V nastávajúcom období bude potrebné ešte stále počítať s pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti a relatívne nízkou úrovňou ceny práce. Výrazným rizikom sa javí zvýšený podiel deficitu verejných financií na hrubom domácom produkte a taktiež zvýšený podiel deficitu obchodnej bilancie a bilancie bežného účtu na hrubom domácom produkte. Sú to veľmi významné ekonomické kategórie, ktoré rámcujú naše možnosti v ďalšom ekonomickom vývoji.

Vychádzajúc zo spomenutých a zo súčasného stavu našej ekonomiky, makroekonomické východiská návrhu rozpočtu na rok 2003 môžeme hodnotiť ako ambiciózne ciele, ale pôsobením už aj na minulej schôdzi Národnej rady schválených a prijatých racionalizačných opatrení ako aj prípravou a prijatím ďalších úsporných opatrení zo strany vlády sa nám javia ako reálne a reálne dosiahnuteľné ciele. 3,7-percentné tempo rastu hrubého domáceho produktu v stálych cenách môžeme hodnotiť ako reálny cieľ s tým, že v ďalších rokoch očakávame postupné zvyšovanie rastu hrubého domáceho produktu. K tomuto, aby týmto cieľom bol reálny a k tomu, aby takýto cieľ vôbec bol reálny, bude bezpodmienečne potrebné neustále znižovať deficit verejných financií v pomere k hrubému domácemu produktu, udržať rozpočtovú disciplínu, zabezpečiť mierny rast miezd, neprevyšujúci rast produktivity práce, znižovať mieru inflácie a okrem iných opatrení nezvyšovať vnútornú a zahraničnú zadlženosť krajiny.

Menej pozitívnym sa podľa posledných štatistík javí vývoj na trhu práce. Síce za posledné troj-štvormesačné obdobie nedochádzalo k zvyšovaniu úrovne miery nezamestnanosti, ale zámer znižovať tento ukazovateľ sa bude dať napĺňať iba veľmi pomaly. Miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 18 %, ako to programuje návrh rozpočtu, sa javí ako reálny ukazovateľ. Doterajšia citlivosť trhu práce na zvyšovanie ekonomiky a reakcie ukazovateľa nezamestnanosti na túto skutočnosť bola doteraz veľmi nízka a ani v nasledujúcom období nemôžeme počítať so zásadným zlepšením. Zlepšenie vývoja v predchádzajúcom období nastalo iba výrazným vplyvom zavedenia takzvaných verejnoprospešných prác. Ale buďme realisti a treba sa priznať, že zavedenie verejnoprospešných prác prináša iba zníženie absolútneho čísla počtu nezamestnaných, dokáže iba dočasne vylepšiť ukazovateľ miery nezamestnanosti na ťarchu verejných výdavkov, ale ekonomický prínos takejto aktivity podľa našich informácií ešte nikdy nebol reálne vypočítaný.

Ale na strane druhej, niektoré negatívne vplyvy sú verejnosti už dávnejšie známe. Okrem všeobecne známych negatívnych vplyvov by som rád chcel poukázať aj na relatívne nízke mzdy zamestnaných v rámci verejnoprospešných prác, čím znižujú priemernú mzdu za národné hospodárstvo a, samozrejme, znižujú aj produktivitu práce. Problém nezamestnanosti sa týmto spôsobom rieši len dočasne a čiastočne. Zvýšiť ukazovateľ zamestnanosti v našich podmienkach, v podmienkach potreby zefektívnenia ekonomiky a zvyšovania produktivity práce bude veľmi, veľmi náročné. K riešeniu tejto úlohy podľa nášho hodnotenia vedie iba jediná cesta, a to je cesta uplatnenia účinnej aktívnej politiky zamestnanosti a cesta uskutočnenia reforiem v oblasti zdravotníctva, školstva, sociálnych vecí, poľnohospodárstva a v ďalších rezortoch.

Dokončenie začatých reforiem a vykonanie nových sa podľa nášho hodnotenia stáva jedným zo základných potrieb ďalšieho úspešného fungovania spoločnosti. Strana maďarskej koalície vždy stála na strane potreby vykonania reformných krokov. Sme pripravení aj teraz prerokovať s našimi partnermi všetky otázky, ktoré súvisia aj s touto problematikou a v záujme ich riešenia predložiť naše konkrétne návrhy a predstavy. Sme radi, že súčasná vládna koalícia má ambíciu uvedené problémy riešiť. Vychádzajúc z očakávanej zmeny vo vývoji domáceho dopytu a taktiež z predpokladaného rastu cien výrobkov a z rastu cien energií a taktiež z programovanej úrovne regulovaných cien 8,8-percentná priemerná ročná miera inflácie, s ktorou počíta návrh rozpočtu, sa nám javí ako ambiciózny cieľ. Okrem uvedených na vývoj tohto ukazovateľa budú vplývať viaceré faktory. Jedným z nich bude zvýšenie spotreby domácností aj z dôvodu nárastu miezd a z iných príjmov. Výrazný rozmach multinacionálnych veľkopredajní a supermarketov na Slovensku tiež vytvára priestor na ďalšie zvyšovanie spotreby domácností a bude to spotreba krytá väčšinou nie z produkcie našich výrobcov, ale vo väčšej miere z exportu, čo naďalej bude vytvárať priamy a nežiadúci tlak na našu obchodnú bilanciu.

Po zohľadnení tohtoročného vývoja rozhodujúcich druhov príjmov štátneho rozpočtu a po schválení niektorých zákonných úprav smerujúcich k zvyšovaniu príjmov štátneho rozpočtu sa celkové príjmy na rok 2003 odhadujú na úrovni 235 mld. Sk. V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2002 dochádza k absolútnemu nárastu príjmov vo výške 15 mld. Sk a oproti očakávanej skutočnosti roku 2002 ide o nárast vo výške viac ako 17 mld. Sk. Odhad týchto príjmov vychádza, samozrejme, z vývoja predpokladaných makroekonomických ukazovateľov pre rok 2003, predovšetkým v daňovej oblasti z vývoja plnenia daní. No a práve pri tejto položke je potrebné sa trošku pozastaviť. Keď už hovoríme o príjmoch návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 a hlavne o daňových príjmoch, nemôžeme nespomenúť našu nespokojnosť vo vzťahu k súčasným daňovým nedoplatkom, ktoré sú evidované na jednotlivých daňových úradoch. V tejto súvislosti musíme kriticky hodnotiť prácu našej daňovej správy. Veď základným ukazovateľom efektívnosti výkonu tejto správy je stav a celková výška daňových nedoplatkov.

Daňové nedoplatky od roku 1998 výrazne vzrástli zo 40 mld. Sk v roku 1998 na súčasných 72 mld. Sk. Je to výsledok alarmujúci a je aj reálnym ukazovateľom výsledku práce predchádzajúceho vedenia daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici. Toto vedenie v spolupráci s vedením ministerstva financií v predchádzajúcom volebnom období nedokázalo zintenzívniť prácu daňových úradov, ba práve naopak, neefektívnou centralizáciou našej daňovej správy zaviedli neprehľadný a netransparentne fungujúci systém, ktorý sme nechceli a vždy kritizovali. Znížením počtu výkonných pracovníkov v daňovej správe na jednotlivých daňových úradoch na území celého Slovenska, teda znížením počtu tých pracovníkov, ktorí vykonávajú daňové kontroly a majú zabezpečiť priamy styk s podnikateľskou sférou, sa stala naša daňová správa málo výkonná.

Na druhej strane z takto získaných počtov zamestnancov daňové správy sa cieľavedome vytvorili a daňové riaditeľstvo sa vytváralo po maximálne centralizované daňové riaditeľstvo a neefektívne fungujúce daňové riaditeľstvo. Toto daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici, kde teraz už pracuje vyše 400 zamestnancov, ktorí vykonávajú svoju prácu väčšinou iba prostredníctvom jednotlivých daňových úradov, ale popritom disponujú maximálnymi právomocami. Podľa nášho hodnotenia, my nepotrebujeme byrokratov a úradníkov v jednom centre, v obrovskom kolose, ktorí síce dennodenne dokážu poskytnúť pracovníkom ministerstva financií zosumarizované a presné informácie, ktoré získavajú od jednotlivých daňových úradov, ale podľa nás potrebujeme vysoko kvalifikovaných a usilovných odborníkov v našej daňovej správe na jednotlivých daňových úradoch, teda vo výkone.

Naša daňová správa potrebuje výkonných pracovníkov takpovediac v teréne, ktorí majú prehľad o podnikoch a podnikateľoch, ktorí disponujú patričnými právomocami a informáciami. Bude potrebné znížiť počet byrokratov a málo efektívnych úradníkov na daňovom riaditeľstve a bude potrebné posilniť prácu jednotlivých daňových úradov. Možno niektorí z vás, panie poslankyne a páni poslanci, alebo pán minister, so mnou v plnej miere nesúhlasíte a poviete, že príčinou vysokých daňových nedoplatkov podnikateľskej sféry nie je iba neefektívna práca našej daňovej správy. Áno, nie iba to, máme ešte niektoré nedostatky v našej daňovej legislatíve, ktoré samozrejme úspešne využívajú niektorí neplatiči, ale tieto nedostatky je potrebné urýchlene a razantne riešiť. A keď takéto nedostatky existujú a daňové nedoplatky rapídnym spôsobom narastajú, právom sme očakávali od vedenia daňového riaditeľstva, že vychádzajúc z takéhoto nepriaznivého stavu nás zasype návrhmi noviel zákonov a taktiež bude iniciatívne a prijme opatrenia, ktoré smerujú k riešeniu problémov. To sa, žiaľ, nestalo.

Prosím vás, vážené dámy, vážení páni, nehodnoťte moje slová ako útok na činnosť našej daňovej správy, o to tu vôbec nejde. Neútočím na nikoho, len som chcel poukázať na niektoré problémy, ktoré sú podľa nášho hodnotenia vážne a pretrvávajúce. V záujme našej prosperity je potrebné ich riešiť. Niektoré predstavy na riešenie máme aj my a v budúcnosti budeme chcieť o nich hovoriť a rokovať.

Našou snahou je dospieť k tomu, aby u nás fungovala účinná a efektívna daňová správa, ktorá dokáže riešiť aj otázku daňových nedoplatkov. Platenie daní patrí medzi základné atribúty každej demokraticky fungujúcej spoločnosti. Základnou povinnosťou každého podnikateľského subjektu je platenie daní a taktiež základnou povinnosťou daňovej správy účinne spravovať a vymáhať dane od platiteľov dane. Tu nejde o žiadnu požiadavku navyše, či o vykonanie nadpráce, ide o náplň a výkon práce štátneho úradu či štátneho úradníka. Máme maximálny záujem na tom, aby to šlo a fungovalo.

Predminulý týždeň bolo vymenené vedenie daňového riaditeľstva a to je už pozitívny signál. Očakávame, že v nasledujúcom období dôjde k zlepšeniu a zefektívneniu práce našej daňovej správy a výrazne sa zníži počet neplatičov daní a taktiež sa zníži aj celková suma daňových nedoplatkov. Aj v zmysle tu povedaných môžeme konštatovať, že príjmy rozpočtované na rok 2003 sú podľa nášho hodnotenia reálne a splniteľné. Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa však z dôvodu používania inej medzinárodne zaužívanej metódy rozpočtovania príjmov štátneho rozpočtu niektoré iné daňové príjmy, s ktorými sa doteraz vždy počítalo ako príjmami štátneho rozpočtu, nie sú zahrnuté do návrhu rozpočtu na rok 2003. Tu predovšetkým máme na mysli príjmy z deblokácií starých pohľadávok Slovenskej republiky či príjem z predaja licencií osobitne za predaj tretieho pásma mobilnej siete, ďalej príjem pohľadávok v správe Slovenskej konsolidačnej, a. s., alebo príjem z predaja iného majetku vo vlastníctve štátu, napríklad hotela Fórum. Podľa súčasne platného právneho stavu, o použití týchto príjmov rozhodne vláda Slovenskej republiky, ktorá tieto príjmy môže použiť bez obmedzenia na vykrytie vládou klasifikovaných a hodnotených požiadaviek. Podľa nášho názoru vychádzajúc z toho, že v doterajšom období horeuvedené príjmy tvorili vždy súčasť príjmov štátneho rozpočtu, bude potrebné aj zo strany Národnej rady použitie týchto nerozpočtovaných príjmov bližšie stanoviť.

Pri stanovení takého použitia sme vychádzali z predloženého a prerokovaného návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 s tým, že v tomto návrhu sú vykryté všetky požiadavky, ktoré boli vládou či jednotlivými rozpočtovými kapitolami tlmočené. Ukazovateľom určitého stupňa spokojnosti členov vlády s predloženým návrhom rozpočtu je aj výsledok hlasovania o návrhu štátneho rozpočtu vo vláde Slovenskej republiky. Preto v záujme efektívneho a účelného využitia uvedených nerozpočtovaných príjmov predkladáme návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky nasledovného znenia: Národná rada Slovenskej republiky ukladá vláde Slovenskej republiky použiť štátne finančné aktíva z predaja hotela Fórum, z predaja pohľadávok v správe Slovenskej konsolidačnej, a. s., z predaja licencie a z deblokácií starých pohľadávok Slovenskej republiky na krytie splátok istín štátneho dlhu z predchádzajúcich rokov alebo na zníženie schodku štátneho rozpočtu na rok 2003.

Charakteristickým znakom výdavkovej časti návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 je rast výdavkov v nominálnom vyjadrení pri súčasnej stagnácii reálnej kúpnej sily. Výrazným negatívom návrhu je, že dochádza k vysokému podielu bežných výdavkov na celkových rozpočtovaných výdavkoch. Oproti predchádzajúcemu obdobiu došlo síce k miernemu zníženiu takého podielu výdavkov, ale súčasný stav na hranici vyše 85 % je nepriaznivý. Znamená, že kapitálové výdavky sú rozpočtované na nižšej, neuspokojujúcej úrovni. Vo všeobecnosti môžeme poznamenať, že aj v prerokovanom návrhu rozpočtu na rok 2003 naďalej pretrváva takzvaný spotrebný charakter tvorby návrhu rozpočtu. Nízky podiel kapitálových výdavkov nevytvára a negeneruje dostatok rozvojových impulzov pre našu ekonomiku a takým spôsobom návrh rozpočtu iba v minimálnej miere dokáže ovplyvniť ďalší rozvoj na trhu investícií u nás.

Na základe tu povedaných môžeme mať názor, že v roku 2003 výdavky štátneho rozpočtu budú pôsobiť iba stabilizačne a nie rozvojovo.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, napriek tomu, že existuje určitá napätosť tak na príjmovej ako aj na výdavkovej stránke návrhu rozpočtu, je možné v tomto návrh nájsť aj určité rozvojové impulzy, čo možno hodnotiť pozitívne. Iste, tieto impulzy nie sú až také markantné a významné, ako by sa žiadali, ale vychádzajú z existujúcich zdrojov a možnosti sú relevantné, ktoré istotne budú pozitívne vplývať na ďalší vývoj našej ekonomiky. Chcel by som spomenúť iba niektoré z nich.

Výrazným impulzom je vyčlenenie dostatočného objemu finančných prostriedkov na spolufinancovanie projektov, na ktorých sa spolupodieľa aj Európska únia. Alebo ďalej vyčlenenie nemalého balíka finančných prostriedkov na ďalšiu výstavbu diaľnic či poskytnutie prostriedkov na podporu a rozvoj bytovej výstavby a taktiež aj zaujímavý balík finančných prostriedkov na priamu podporu podnikateľskej sféry v poľnohospodárstve či v hospodárstve. Takýmto signálom sa javí aj podpora ďalšieho rozvoja infraštruktúry u nás, alebo výrazným rozvojovým impulzom je zabezpečenie finančného krytia požiadaviek súvisiacich s reštrukturalizáciou bankovej sféry a mohol by som pokračovať ďalej. Môžeme si byť istí, že uvedené rozvojové impulzy a aktivity budú v pozitívnom smere vplývať na rozvoj ekonomiky a hospodárstva.

Isteže, je možné položiť aj otázku, či spomenuté impulzy sú dostačujúce na vykrytie všetkých požiadaviek, ktoré s touto problematikou súvisia. Môžeme na túto položenú otázku odpovedať, že nie. Veď naša ekonomika sa nachádza na veľmi zložitej ceste svojho vývoja, postupne sa transformuje na schopnejšiu a výkonnejšiu a potrebovala by oveľa významnejšie rozvojové impulzy zo strany štátneho rozpočtu. Ale existuje zdroj, odkiaľ uvedené impulzy sa dajú vykryť a vyfinancovať a o to nám tu ide.

Vážené dámy, vážení páni, podľa hodnotenia Strany maďarskej koalície aj predložený návrh štátneho rozpočtu poukázal na niektoré problémové okruhy v našej rozpočtovej politike, ktoré bude potrebné v nasledujúcom období odstrániť. Niektoré sa nám už spoločne podarilo odstrániť, o ktorých sme už vedeli skôr a mali sme na to prostriedky. Na niektoré sme poukázali dnes s úprimnou snahou a so záujmom ich riešiť. Niektoré sme vymenovali z dôvodu, aby pri tvorbe návrhu rozpočtu na budúci rok sa s nimi už počítalo. Naša snaha nesmerovala iba ku kritike, či k vymenovávaniu nedostatkov, či úzkych miest a napätých bodov prerokovaného návrhu, ale smerovala k určitému hodnotenia predloženého návrhu a smerovala k poukazovaniu niektorých súvislostí v spojitosti s ďalším rozvojom našej ekonomiky.

Moji kolegovia z poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície budú ešte, samozrejme, hovoriť aj o ďalších stránkach a súvislostiach prerokovaného návrhu, budú, samozrejme, hodnotiť aj ďalšie ukazovatele a kapitoly návrhu štátneho rozpočtu. Všeobecne je možné vychádzať z tézy, že aj v budúcom období bude potrebné návrh štátneho rozpočtu tvoriť takým spôsobom, aby štátny rozpočet plnil stabilizačnú úlohu pre ďalší rozvoj hospodárstva krajiny. Štátny rozpočet nikdy nemôže byť pre niektoré rozpočtové kapitoly iba zdrojom rozdeľovania lacných peňazí, ale musí byť zásobárňou spravodlivého a efektívneho prerozdeľovania zdrojov, pomocou ktorých je možné udávať smer a dynamiku budúceho rozvoja spoločnosti. V tomto smere iste zavedenie štátnej pokladnice bude pôsobiť pozitívne a optimalizujú sa niektoré rozpočtové vzťahy, pričom sa však nedá očakávať, že sa zmení všetko samo od seba, naďalej bude potrebné pripravovať ďalšie a ďalšie právne normy a všeobecné právne predpisy smerujúce k vytvoreniu priaznivého, transparentnejšieho a tvorivejšieho ekonomického prostredia u nás. Musí dôjsť k zmenám aj vo fiskálnej politike v záujme stabilizácie vzťahov v našom hospodárstve. Strana maďarskej koalície je pripravená spolupodieľať sa na tomto tvorivom procese a taktiež sme pripravení podporiť každý opodstatnený návrh.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poslanci Strany maďarskej koalície aj v zmysle tu povedaných podporia prerokovaný návrh štátneho rozpočtu na rok 2003. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)