P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec Ondriaš chce doplniť svoju otázku. Nech sa páči, pán poslanec.
K. Ondriaš, poslanec: Pán minister, mám tomu rozumieť tak, že vy z hrubého domáceho produktu teraz financujete bytovú výstavbu, poľnohospodárstvo, kultúru, zdravotníctvo tak, ako to bolo v roku 1988? A až áno, prečo tie výsledky sú horšie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno, ďakujem pekne za doplňujúcu otázku. Ak dovolíte, pán Ondriaš, pán poslanec Ondriaš, odpoviem vám takto. My dnes financujeme, samozrejme, aj z verejných zdrojov bytovú výstavbu, aj zdravotníctvo, aj kultúru, ale dnes už nie je financovaná len z verejných zdrojov, ale je financovaná aj zo súkromných zdrojov, aj keď zatiaľ nie v takej miere, v akej podľa môjho názoru by cieľový stav mal byť.
Samozrejme, že je pravdou, že dnes musíme vynakladať aj také výdavky alebo musíme vynakladať veci na také peniaze, na ktoré sa počas komunizmu vynakladať nemuseli. Podpory v nezamestnanosti za komunizmu neexistovali, pretože oficiálne neexistovali ani nezamestnaní, všetci sme boli povinne zamestnaní, ale s tým výsledkom, aký tu bol z hľadiska konkurencieschopnosti ekonomiky, z hľadiska výšky platov, z hľadiska motivácie, aj z hľadiska slobody, ak chcete.
Ale vezmime si to trochu inak. Vezmime si to tak, ak tvrdíte, a ja viem, že je to názor istého počtu, nie nepodstatného počtu občanov Slovenska, že v časoch komunizmu bolo lepšie. Myslím si, že toto je vec, ktorú budete chcieť neustále umelo živiť a na tejto ilúzii sa priživovať, takže dovoľte mi k nej povedať pár slov.
Po prvé chcem povedať, hovoril som, že komunistický režim je život z podstaty a na úkor budúcnosti, ale počul som ešte jednu výstižnejšiu charakteristiku, a to takú, že na komunizme je najzákernejšie to, že sa bráni ústami vlastných obetí. Čo sa týka komunizmu, treba si uvedomiť, že áno, zákernosť, tá zákernosť spočíva v tom, že život z podstaty na úkor budúcnosti, na úkor budúcich generácií môže na prvý pohľad vyzerať ako život bezstarostnejší, bezproblémovejší a ľahší, ale problémom je, že je to spôsob absolútne neudržateľný, že je to bezalternatívne. A myslím si, že veľmi jasným dôkazom toho je realita. Pozrite sa, kde dnes na svete ešte funguje komunistický režim, teda to, čo vy voláte socializmom a čo chválite, ako to tu do roku 1989 fungovalo. Existuje to v Severnej Kórei, páni, dáma a páni, a dôsledok fungovania takéhoto režimu je hladomor, je umieranie desaťtisícov detí od hladu. To nehovorím o umieraní nevinných obetí, to nehovorím o neslobode, ale hovorím o ekonomickej úrovni a o dôsledkoch v oblasti životnej úrovne.
Problém je teda v tom, a v tom je zákernosť toho režimu, že ten režim vie istý čas budiť dojem, že vie dosiahnuť vysoký ekonomický rast, že vie zabezpečiť bezplatné zdravotníctvo, bezplatnú kultúru a tak ďalej, ale skutočná konkurencieschopnosť takéhoto systému je čím ďalej, tým menšia a čím ďalej, tým menej sa darí túto ilúziu pestovať.
Našťastie v krajinách Európy sa podarilo zhodiť tento režim novembrovou revolúciou, ktorú vy dodnes voláte prevrat, takže sme nemuseli dôjsť až do takého stavu a do takých dôsledkov, aké sú dnes v Severnej Kórei. Takže, ak vy tu dnes propagujete tento režim a propagujete pokračovanie tohto režimu, tak musím veľmi jasne povedať, so všetkou úctou musím veľmi jasne povedať, že propagujete a plánujete, alebo predkladáte ľuďom víziu Severnej Kórey. A ak chcete teda hovoriť o... (Potlesk.) Ak chcete posudzovať ekonomickú efektívnosť, konkurencieschopnosť a ak chcete porovnávať aj sociálnu spravodlivosť týchto režimov, tak prosím, nemusíme byť veľkí teoretici, stačí porovnať fungovanie týchto režimov v krajinách, kde ten istý národ bol rozdelený a fungovala časť podľa kapitalistických pravidiel a časť podľa komunistických pravidiel. A opýtam sa, ktoré auto je podľa vás lepšie, trabant alebo volkswagen. Podľa vás, z ktorého režimu do ktorého utekali ľudia? Utekali zo Spolkovej republiky Nemecko do Nemeckej demokratickej republiky, alebo utekali naopak? (Hlasy v sále.) (Smiech.) Áno, utekali na tých trabantoch z Nemeckej demokratickej republiky do Spolkovej republiky Nemecko.
Takže, páni, nechcem vám brať ani právo na názor, ale nechcem ani podceňovať ilúzie, ktoré dnes na Slovensku stále sú dosť rozšírené a ktoré vy chcete ďalej umelo živiť. Ale práve preto, že komunizmus bol veľmi zákerný režim a zákernosť toho režimu tu stále je a prejavuje sa v tom, že sa bráni ústami vlastných obetí a tých obetí komunizmu, žiaľbohu, tu je ešte veľa, myslím si, že o týchto veciach treba veľmi otvorene hovoriť, a ja som presvedčený o tom, že sa mýlite. Som presvedčený o tom, že dnes má Slovensko reálnu šancu a reálnu víziu dostať sa z tohto dedičstva komunizmu, má šancu aj preto, že sa podarilo za tie roky, ktoré neboli ľahké, ktoré boli aj rokmi omylov, ktoré boli aj rokmi transformačnej recesie, aj vysokej nezamestnanosti, aj zníženia životnej úrovne, ale Slovensko dnes má jasnú víziu a jasnú perspektívu a tá je v pokračovaní integrácie, v zavŕšení integrácie, v pokračovaní v reformách, a potom bude šanca, že sa budeme mať tak, ako sa chceme mať, ako sa majú dnes ľudia v západnej Európe, zdôrazňujem, v tých krajinách, ktoré nemuseli na ich šťastie niesť bremeno a dedičstvo komunizmu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, už nemôžete položiť ďalšiu doplňujúcu otázku. Ešte ste na svetelnej tabuli.
Poprosím teraz pána ministra Zajaca, aby odpovedal na otázku, ktorú položil pán poslanec Hrdlička a ktorý sa vás pýta: "Nemieni vláda SR udeliť zdravotným sestrám generálnu výnimku zo vzdelania?"
Nech sa páči, môžete odpovedať.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážené poslankyne, vážení poslanci,
moja odpoveď bude v prvej vete stručná. Nemieni, pretože to nepotrebuje urobiť, pretože generálnu výnimku zo vzdelania nepotrebujeme dávať. Predpokladám, že máte na mysli sestry, ktoré v zmysle odborových smerníc Európskej únie nespĺňajú požadované kritériá na výkon povolania. Avšak v zmysle § 27, ods. 3 nariadenia vlády č. 156/2002 Z. z. o odbornej spôsobilosti pracovníkov v zdravotníctve má odbornú spôsobilosť aj sestra, ktorá ju získala ukončením úplného stredného odborného vzdelania na strednej zdravotníckej škole v študijnom odbore zdravotná sestra, všeobecná sestra, detská sestra, zubná sestra alebo ženská sestra. Navyše, keďže sme v predprístupových rokovaniach, bude tento problém riešiť aj novela zákona o verejnej službe s tým, že sestry s maturitou bude môcť zamestnávateľ prijímať aj na miesto sestry, na ktoré sa vyžaduje vyššie odborné alebo univerzitné vzdelanie. Takže na vašu otázku znova opakujem, nemienime, lebo to nepotrebujeme za predpokladu, že sestra má maturitu z príslušného odboru.
Pán predsedajúci, skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Ďakujem pekne.
Teraz poprosím pána ministra Vladimíra Palka, aby odpovedal na otázku, ktorú položila pani poslankyňa Bollová, ktorá sa vás pýta: "Pán minister, ak uvažujete zvýšiť počet policajtov pre službu v teréne, pýtam sa, koľkí pracovníci Ministerstva vnútra a Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky budú pre túto službu uvoľnení. Čo sľúbite občanom v rámci boja s mafiou, ktorá má prepojenie na vedenia niektorých politických strán, dokonca na členov vedenia štátu?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predseda. Vážená pani poslankyňa Bollová, po posúdení obsahu vašej otázky si dovolím oznámiť vám nasledujúce. Slovenská republika má približne 21 tisíc príslušníkov Policajného zboru. Tento počet je vzhľadom na počet obyvateľov Slovenska porovnateľný so susednými štátmi, je aj porovnateľný so štátmi Európskej únie. Teda, ak chceme zefektívniť boj proti zločinnosti, tak nie je to možné dosiahnuť cestou ďalšieho zvyšovania počtu policajtov. Schodná cesta je v zefektívnení činnosti už existujúcich štruktúr Policajného zboru. Preto si vláda vo svojom programovom vyhlásení, ktoré dnes bolo schválené, dala za "cieľ zefektívniť štruktúru Policajného zboru v regiónoch s cieľom debyrokratizácie, zníženia počtu riadiaceho a administratívneho aparátu a posilnenia priameho výkonu služby a zároveň pripraviť postupné začlenenie Justičnej polície do jednotnej štruktúry spoločne so službou Kriminálnej polície". Toľko citát z programového vyhlásenia vlády.
Ak sa má týmito organizačnými zmenami dosiahnuť sledovaný cieľ, t. j. dosiahnuť posilnenie priameho výkonu služby znížením administratívy Ministerstva vnútra SR a Prezídia Policajného zboru SR, tak, pani poslankyňa, je jasné, že týmto zmenám musí predchádzať podrobná analýza súčasnej organizačnej štruktúry rezortu. Za týmto účelom som mojím rozkazom minulý týždeň zriadil komisiu pod vedením prezidenta Policajného zboru, pričom jej prvý komplexný návrh organizačných zmien očakávam niekedy v januári budúceho roku. O konkrétnych počtoch policajtov, o ktorých sa posilní priamy výkon služby, preto vás budem môcť informovať podrobne až po vypracovaní tohto materiálu.
Samozrejme, ale rád vás informujem už teraz, že ministerstvo vnútra k posilňovaniu útvarov priameho výkonu služby už čiastočne pristúpilo. Tento proces sa realizuje postupným scivilňovaním vybraných miest policajtov na Prezídiu Policajného zboru. K 1. novembru 2002, teda už po mojom nastúpení do funkcie ministra bolo scivilnených 43 miest policajtov a uvoľnenými miestami policajtov bol posilnený priamy výkon služby, konkrétne ochrana štátnej hranice s Ukrajinou. Ako iste viete, problematika nelegálnej migrácie je vážna problematika, jej význam bude narastať aj v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie a v súvislosti s potrebou silnejšej ochrany tejto hranice, pretože bude časťou hranice Európskej únie.
Čo sa týka druhej časti vašej otázky, pani poslankyňa, ktorá sa týkala boja s mafiou, dovolím si citovať zase z programového vyhlásenia vlády: "Vláda pripraví legislatívne a organizačné podmienky na ochranu sudcov, prokurátorov, pracovníkov bezpečnostných a justičných orgánov a spolupracujúcich osôb, podieľajúcich sa na boji proti organizovanému zločinu. Ďalej vláda zabezpečí potrebné organizačné a legislatívne predpoklady na zriadenie a činnosť špeciálneho útvaru, zloženého z vyšetrovateľov a kriminalistov. Tento útvar bude úzko spolupracovať s novozriadeným úradom špeciálneho prokurátora a so špeciálnym súdom v boji proti organizovanému zločinu. Ďalej vláda vytvorí legislatívne predpoklady na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb a podporí zriadenie špecializovaného útvaru na zabezpečenie konfiškácie majetku, pochádzajúceho z trestnej činnosti."
Pani poslankyňa, tieto, ale i ďalšie opatrenia budú rozpracované nielen v rezorte vnútra, ale aj v ďalších príslušných rezortoch a dovoľujem si zdôrazniť, že ak sa má úspešne bojovať proti organizovanému zločinu, tak je nevyhnutné, aby tento boj neostal iba záležitosťou rezortu vnútra, ale aby sa do neho zapojili i občania, aby sa do neho zapojili i iné štátne orgány i neštátne organizácie, ale teda najmä občania a, samozrejme, poslancov nevynímajúc. Preto, pani poslankyňa, ak disponujete nejakými konkrétnymi informáciami, ktoré sa týkajú organizovaného zločinu, tak privítam, ak tieto poskytnete mne alebo priamo orgánom činným v trestnom konaní.
Pán predseda, odpovedal som na otázku.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
D. Bollová, poslankyňa: Áno, ak dovolíte, ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, chcem sa vám poďakovať za slušnú a fundovanú odpoveď na otázku, ktorú som vám položila v mene vašich podriadených, z ktorých veľká väčšina vo všeobecnosti, aspoň z tých, s ktorými som hovorila, s vašimi návrhmi plne súhlasí. Otázku som vám položila nie v záujme konfrontácie, ale v záujme toho, aby som im mohla odpovedať. Ďakujem ešte raz za to, že ste nám, vysokoškolsky vzdelaným poslancom za KSS tu neusporiadali nejakú prednášku z dejepisu pre základnú školu. Prosím, aby podľa vášho vzoru, ak môžete, nepremieňali naše vyjadrenia vaši páni kolegovia na nemiestny, žartovný program tu. Ďakujem vám ešte raz, pán minister.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, takej pocty sa vám už dávno nedostalo.
V. Palko, minister vnútra SR: Vážená pani poslankyňa, (Smiech, hlasy v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
V. Palko, minister vnútra SR: Vážená pani poslankyňa, aj vašu otázku, ktorú ste mi položili, aj túto reakciu na moju odpoveď považujem za možno nečakaný, ale o to milší prejav podpory v mojej práci a chcem sa vám za to poďakovať. Ďakujem. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Teraz poprosím pána ministra dopravy Pavla Prokopoviča, aby odpovedal na otázku pána poslanca Fajnora, ktorý sa pýta: "Akú pripravujete dopravu pre občanov v regiónoch, kde rušíte lokálne železničné trate? Nemyslíte si, že týmto rozhodnutím len zhoršíte už aj tak zlú ekonomickú a sociálnu situáciu občanov?"
Nech sa páči, pán minister.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Fajnor, môžem zodpovedne povedať, že neruším žiadne lokálne železničné trate. Dokonca tohto roku predložím na rokovanie vlády Slovenskej republiky všetky projekty regionálnych tratí, ktoré sú spracované. Projekty určujú rôzne spôsoby transformácie. Bude sa posudzovať ich efektívnosť a vláda Slovenskej republiky rozhodne, ktorý z navrhovaných spôsobov transformácie bude použitý. Zdôrazňujem, že základná dopravná obslužnosť dotknutých regiónov zostane zachovaná. V budúcnosti očakávame efektívnejšie riešenie dopravnej obslužnosti regiónu presunom príslušných kompetencií na samosprávne územné celky.
Predpokladám, pán poslanec, že vaša otázka vychádza z informácií v médiách, údajne vraj ministerstvo dopravy alebo priamo minister dopravy ide rušiť 32 tratí. Mrzí ma, že čítate v médiách len informácie tohto zamerania, pretože okrem iného som viackrát v médiách povedal, že nerušíme žiadne trate, že ja som si len vyžiadal zo Železníc Slovenskej republiky špecifikáciu vysoko neefektívnych tratí. O tom, ktoré z nich budú zrušené alebo ináč transformované, rozhodneme na základe toho, či sa uvažuje s nimi ďalej s nákladnou dopravou, alebo sa neuvažuje a ďalšie faktory, ktoré tam sú. Môžem vám garantovať za vládu Slovenskej republiky, že bude vybratý taký spôsob transformácie, ktorý bude prínosom a pozitívny, výhodný pre všetkých občanov Slovenskej republiky. To všeobecne. A za seba vám môžem garantovať, že aj keď niekde v budúcnosti dôjde k zrušeniu trate osobnej dopravy, to vám môžem garantovať, že určite tam bude náhradný spôsob dopravy, a teda dopravná obslužnosť zostane v každom prípade zachovaná.
Ďakujem, skončil som, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi. Pán poslanec si nežiada položiť doplňujúcu otázku. Ďakujem, pán minister.
Teraz poprosím pána ministra Zajaca, aby odpovedal na otázku pána poslanca Vajdu, ktorý sa vás pýta: "Pán minister, viete, koľko rokov sú lekári prvého kontaktu - praktickí lekári pre dospelých a pre deti platení len kapitačnou platbou a ako bola táto platba v tomto období valorizovaná?"
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, kapitačné platby ako spôsob odmeňovania lekárov primárnej ambulantnej starostlivosti boli zavedené v roku 1995, vtedy ešte v kombinácii s bodovým oceňovaním výkonov. Následne kapitačné platby pre praktických lekárov pre dospelých boli v tom čase určené v maximálnej cene 8,90 Sk za uzavretú zmluvu, teda per capita a pre praktických lekárov pre deti a dorast v maximálnej cene 11,90 Sk. To bolo v roku 1995.
Len od 1. januára 1999 boli tieto úpravy cien za kapitáciu realizované dvakrát. Od 1. júna 2000 bolo zvýšenie maximálnej ceny pre praktických lekárov pre dospelých a predstavovalo 11,43 %, pre praktických lekárov pre deti a dorast uvedené úpravy v priemere predstavovali až 36-percentný nárast cien kapitačných úhrad.
Od 1. januára 2002 sa výkony zdravotnej starostlivosti oceňujú mesačnou kapitačnou platbou pre praktických lekárov pre dospelých, a to vo vekových kategóriách podľa štruktúry poistencov a úpravy maximálnych cien kapitačných platieb predstavovali v priemere zvýšenie o 4,81 %. Kapitačné platby pre lekárov pre deti a dorast v kategorizácii poistencov do jedného roku boli upravené a maximálna cena predstavovala zvýšenie v priemere o 4,66 %. V kategórii od 1 - 5 rokov sa maximálna cena zvyšovala v priemere o 7,03 %. V kategórii od 6 - 14 rokov zvyšovanie maximálnej ceny predstavovalo 4,43 %. Zaviedla sa aj kategória poistencov od 15 - 18 rokov, vrátane s rozpätím absolútnej čiastky od 31 - 42 Sk; 40,20 Sk. Pritom v roku 2002 sa pre dorastových lekárov pre poistencov v kategórii od 15 - 18 rokov vrátane zaviedla cena od 31 - 40,20 Sk a v kategórii poistencov po dovŕšení 19 rokov do veku 28 rokov vrátane sa cena upravila v rozpätí od 29 - 38 Sk. Ale navyše sa zaviedla samostatná úhrada za vybraté preventívne zdravotné výkony, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 98/1995 o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov s cenou za 1 bod 34 halierov.
Takže, vážený pán poslanec, dovolím si vám odpovedať, že viem, koľko, kedy a ako boli zvyšované úhrady za kapitáciu, lebo tak znela vaša otázka.
Pán predseda, skončil som. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán poslanec si nežiada položiť doplňujúcu otázku.
Pán poslanec Vajda, áno? Nech sa páči. Počkajte ešte, pán minister, budete odpovedať.
M. Vajda, poslanec: Pán minister, toto je všetko v poriadku, ale poviem vám, ako to vyzerá v praxi. Od roku 1998 je kapitačná platba. Všeobecnou zdravotnou poisťovňou bola 35 Sk za osobu, teda približne pred rokom sa upravila podľa vekových štruktúr a jej priemer dosahuje 33 Sk. Takže toto je prax. Takto je platený praktický lekár v čase posledných štyroch rokov, o ktorých hovorím.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, chcete zaujať stanovisko k otázke?
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno, chcem zaujať stanovisko. Ak mi dovolíte, pán poslanec, nič nie je nebezpečnejšie ako používať priemery. Po prvé bol by som rád, aby si poslanecká snemovňa uvedomila, o aký motivačný typ úhrady ide, čo sa volá kapitácia. Kapitácia je totiž financovanie lekárov primárnej ambulantnej starostlivosti a detskej starostlivosti, teda pediatrov za uzavretú zmluvu, a nie za vykonaný výkon. To znamená, čisto teoreticky, keďže môže mať v sieti a v kmeni až 1800 poistencov, uzavrie zmluvu a už ďalej v podstate - nehovorím, že to robia -, ale robiť nemusia, pretože úhrada ide mesačne za uzavretú zmluvu, či lieči, či nelieči.
Po druhé vaše priemery, pán poslanec, som zažíval 42 rokov. My predsa dobre vieme, že index rizika, to znamená, chorobnosť je rôzna podľa rôznych vekových skupín. A jasne sme odpovedali, že sme ju diferencovali, povedzme, u detí od 0 - 1 roku je index rizika 3 a u dospelých od 60 vyššie až 66 oproti nákladovo najnižšej skupine pacientov, a to sú 20-roční. Keď sme štruktúrovali vo vašom kmeni, aký máte kmeň, a to veľmi dobre viete, pán poslanec, a máte veľa mladých, tak budete mať priemerne nižšiu úhradu, ale skoro žiadnu prácu. Takže by som bol veľmi rád, aby sme priemerné čísla dávali racionálne. A chcem vám súčasne povedať, že nič iné nebudeme môcť spraviť s primárnou ambulantnou starostlivosťou, len zaviesť motivačné prvky a začneme platiť za to, za čo lekári budú naozaj robiť, a nie za to, že uzavreli zmluvu.
A navyše, chcem ešte jednu vec povedať, dostávame sa do pozície, že sa pýtate ministra zdravotníctva, či viem, aké sú úhrady za kapitáciu. Ale správna odpoveď je, že vy máte vyjednávať o úhradách so zdravotnými poisťovňami, pretože nie s ministrom zdravotníctva máte uzavretú zmluvu, ale so zdravotnými poisťovňami. Takže si myslím, že sme si tu len tak trošku hovorili o teórii financovania zdravotníctva. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi.
Teraz poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka, aby odpovedal na otázku pána poslanca Hoptu, ktorý sa vás pýta: "Ako chcete riešiť vysokú nezamestnanosť vo východoslovenskom regióne, keď svojou nekompetentnou ekonomickou politikou rušíte ďalšie pracovné miesta? Nemala by sa táto vláda ospravedlniť občanom za predvolebný podvod, keď niečo iné sľubovala pred voľbami a niečo iné robí teraz, keď totálne zvyšujete ceny?"
Pán minister, odpovedajte.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Pán poslanec si zrejme svojím zakotvením nevšimol, že sme v čase, keď už vláda nevytvára, ani neruší pracovné miesta. Keď vláda nezakladá fabriky, nevlastní fabriky, neotvára nové výroby, ale vytvára podmienky na to, aby takéto pracovné miesta vytvárali súkromní zamestnávatelia. Preto vláda nemôže žiadnym svojím rozhodnutím zrušiť ani jedno pracovné miesto. V opatreniach, ktoré táto vláda vo svojom programovom vyhlásení naznačuje a v zákonoch, ktoré predkladá, ktoré realizuje, naopak, vytvára predpoklady na oživenie trhu práce. Pripravovanou novelizáciou Zákonníka práce, ako aj už predložených ďalších právnych úprav prinášame nové impulzy na tvorbu pracovných miest.
Do aktívnej politiky trhu práce sa prostredníctvom Národného úradu práce tohto roku dostane podstatne väčší objem prostriedkov ako minulého roku. Aj keď budú použité úplne nové nástroje, ale nástroje, ktoré nebudú merať svoju efektivitu tým, koľko peňazí daňových poplatníkov minú bez efektu, ale ktoré budú merať svoju účinnosť tým, koľko prinesú vytvorených nových pracovných miest s trvalou účinnosťou. A to je tá podstatná zmena, ktorú prináša súčasná vláda.
Odstránenie existujúcich legislatívnych bariér spružní pracovný trh. Zároveň zmeny v systéme sociálnej pomoci privedú k väčšej motivácii občanov aktívne sa usilovať o hľadanie zamestnania. Takže vláda neruší žiadne pracovné miesta, pokiaľ pán poslanec nepovažuje za pracovné miesto pasívne poberanie sociálnej podpory a aktívne vyhýbanie sa získania si práce prostredníctvom získania trvalého zamestnania. Začatím ďalších opatrení, ako je nová reforma dôchodkového systému, vráti peniaze do rúk občanov, aj tým v dôchodkovom veku, a umožní im vynakladať ich podľa vlastných preferencií. Dôchodková reforma taktiež povedie rozhodujúcim spôsobom k znižovaniu odvodového zaťaženia zamestnávateľov aj zamestnancov, čo je jedným z kľúčových predpokladov zvýšenia zamestnanosti.
Realizácia zámerov ministerstva práce a sociálnych vecí, ku ktorej má dôjsť už v priebehu budúceho roka, povedie, som presvedčený, k zlepšeniu situácie v oblasti trhu práce, a to najmä v regiónoch, kde je situácia veľmi zlá, pretože tieto opatrenia sa nebudú dominantne prejavovať v tých regiónoch, kde je nasýtený trh práce, kde je vysoká životná úroveň, ako je napríklad Bratislava, ale predovšetkým tam, kde je vysoká miera nezamestnanosti, kde práve treba tieto nové impulzy, kde práve potrebujeme vznik nových pracovných miest. Preto som presvedčený, že tieto opatrenia predovšetkým pomôžu ako východoslovenskému regiónu, tak aj ďalším regiónom na Slovensku na to, aby sa medziregionálne rozdiely zmazali.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Hopta.
I. Hopta, poslanec: Pán minister, pozorne som si vypočul vašu odpoveď...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, nedotýkajte sa hlasovacieho zariadenia, keď hovoríte. Nech sa páči.
I. Hopta, poslanec: Pozorne som si vypočul vašu odpoveď... (Smiech v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pokoj, páni poslanci.
I. Hopta, poslanec: Vypočul som si vašu odpoveď, de facto vytvárate také podmienky, že dosiaľ vo východoslovenskom regióne je 200 tisíc ľudí bez práce. Bola tu reč o Severnej Kórei, ja mám obavy, že ak budete pokračovať vo svojej ekonomickej politike, v akej pokračujete, že vy nás dovediete do tej Severnej Kórey, nie Komunistická strana Slovenska. To je po prvé. A chcem vám povedať len jeden príklad, aké vytvárate podmienky.
V obci Ulič, je to Sninský okres, bola benzínová pumpa, ktorú jednoducho niekto nechal zbúrať a občania našej najvýchodnejšej obce Novej Sedlice teraz cestujú za benzínom 50 km, tam do Sniny a 50 km naspäť. Ak hovoríme o podmienkach na podnikanie, tak tie sú podľa môjho názoru veľmi úbohé práve vo východoslovenskom regióne. Tie takzvané priemyselné parky, o ktorých sa toľko hovorí, jednoducho nič pozitívne neprinášajú, pretože ak v Humennom má vzniknúť priemyselný park a vynaložíme naň 300 - 400 miliónov a vytvorí sa tam 200 pracovných miest a vedľa sú prázdne budovy, kde kedysi pracovalo v okresom priemyselnom podniku 1200 ľudí, tak myslím si, že je to nerozumná ekonomická politika. A mali by ste sa zamýšľať nad tým, ako zladiť ekonomickú politiku tak, aby nielen v celoštátnom meradle sa o tom hovorilo, že máme dobré výsledky, ale aby obyčajní ľudia to už konečne pocítili na svojej peňaženke, či sa im žije lepšie, lebo jednoducho z vašich predvolebných sľubov sa nenajedia.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, chcete reagovať?
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Som rád, pán poslanec, že sa zhodujeme v tom, že existujú problémy, ktoré treba riešiť, že je nedostatok pracovných miest. Ale tieto vaše slová len podčiarkujú potrebu nevyhnutných opatrení. Keby sme sa na to pozerali, aká je táto situácia a vy hovoríte, že táto vláda 3 týždne po nástupe vytvorila 200 tisíc nezamestnaných vo východoslovenskom regióne, dosť ťažko si viem predstaviť, ako je to možné. Len dnes bolo prijaté vládne vyhlásenie, pán poslanec, že práve opatreniami, ktoré som spomínal, verím, sa podarí aj vo východoslovenskom regióne, aj v ostatných regiónoch zlepšiť situáciu na trhu práce. To, že situácia je taká, ako ste ju popísali, spôsobilo práve odkladanie nevyhnutných opatrení, práve to, že veľké skupiny ľudí a práve vo východoslovenskom regióne sa radšej spoliehajú na pasívnu pomoc od štátu, radšej sa spoliehajú na to, že nepracujú a vyhýbajú sa práci a takýmto spôsobom sociálna sieť vytvára podmienky na to, aby naďalej mohli takto fungovať.
My prichádzame s radikálnymi zmenami v tejto oblasti, prichádzame s obmedzením hornej hranice sociálnych dávok pre jednu rodinu na 10 500, ktoré drvivo podporuje aj podľa prieskumov verejnej mienky celá populácia na Slovensku. To znamená, že tieto opatrenia sú dobré a môžu priniesť efekt. Spolieham sa na to, že efekt naozaj prinesú a nebude potrebné, aby vláda stavala benzínové pumpy, ako ste možno naznačili alebo sa starala sa o to, kde benzínové pumpy sú, ale aby bolo dostatok impulzov pre podnikateľských sektor, aby bola práca tam, kde žijú ľudia, aby sa ľudia mali lepšie.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Teraz poprosím pána ministra a podpredsedu vlády Ivana Mikloša, aby odpovedal na otázku pána poslanca Ševca, ktorý sa pýta: "Bude ministerstvo, vláda riešiť zrušenie daňových úľav zahraničným akcionárom a investorom?"
Pán podpredseda vlády, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, čo sa týka daňových úľav, sú upravené dvomi zákonmi, zákonom o dani z príjmov, a potom špeciálnym zákonom o investičných stimuloch, ktorý platí od začiatku tohto roka. V súvislosti so vstupom do Európskej únie sme prijali aj zákon o štátnej pomoci a dnes udeľovanie všetkých týchto výhod musí byť v súlade so zákonom o štátnej pomoci a musí byť aj schvaľované Úradom pre štátnu pomoc. Trošku vo verejnosti ešte prežíva nie presný a správny názor, že poskytujeme iné, výhodnejšie podmienky zahraničným ako domácim. Chcel by som upresniť, že podľa zákona o investičných stimuloch, ktorý platí od 1. 1. tohto roka, sa môžu uchádzať o tieto stimuly investori bez ohľadu na to, či sú zahraniční alebo domáci. Ale mechanizmus je taký, že vláda posudzuje a schvaľuje, či boli splnené podmienky, ktoré mali byť splnené, kým v zákone o dani z príjmov automaticky, keď sú splnené kritériá, a tam je to pre zahraničných, tak sa môžu o ne uchádzať.
Záver odpovede je, že sa to teraz zužuje, je to podľa toho zákona o investičných stimuloch aj pre domácich, aj pre zahraničných a pôjde to teraz plne v súlade s pravidlami Európskej únie a zákona o štátnej pomoci, kde sa bude dávať možnosť zvýhodnenia a daňových úľav aj domácim, ale aj zahraničným bez rozlíšenia, najmä pri investovaní do ekonomicky zaostalejších regiónov s väčšou nezamestnanosťou na vyrovnávanie rozdielov.
Skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi za odpoveď. Prosím, opustite rečnícky pult.
A prosím pána ministra Zajaca, aby odpovedal na poslednú položenú otázku pána poslanca Ďaďa, ktorý sa pýta: "V roku 1988 boli pre martinskú Fakultnú nemocnicu vykúpené pozemky a budovy na výstavbu novej nemocnice. Dodnes nie je postavené nič. Nemocnica, kde pracujú odborníci na vysokej odbornej úrovni, kde študujú budúci lekári zo zahraničia, nie je docenená z technickej stránky - priestorové vybavenie pre lekárov a pacientov. Žiadam stanovisko pána ministra, kedy a za akých podmienok začne výstavba (jednotlivé etapy) Fakultnej nemocnice v Martine".
Pán minister, prosím o stručnú odpoveď.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, na základe vydaného územného rozhodnutia na výstavbu polikliniky Fakultnej nemocnice s Poliklinikou Martin, ktorá sa v tom čase volala, teraz martinská Fakultná nemocnica, sa začalo v roku 1987 až 1990 s výkupom nehnuteľností, ktoré sa nachádzali v priestoroch plánovanej výstavby Polikliniky Martin. Uvedené nehnuteľnosti sa nachádzali po oboch stranách Kollárovej ulice, ktoré priamo nadväzovali na pôvodný areál martinskej Fakultnej nemocnice. Ide o nehnuteľnosti, ktoré boli získané na základe kúpno-predajných zmlúv, a to konkrétne 18 nehnuteľností s celkovou výmerou 9 243 m2.
Vzhľadom na celkovo zmenené hospodárske podmienky v našej republike po roku 1990 sa dospelo k zásadným koncepčným zámerom, ktoré taktiež zmenili aj pohľad na dostavbu martinskej Fakultnej nemocnice napriek tomu, že väčšina objektov martinskej Fakultnej nemocnice je prestarnutá a fyzicky opotrebovaná vzhľadom na svoj vek. Objekty sú vzhľadom na poskytované služby už dnes priestorovo nevyhovujúce. Vychádzalo sa z komplexného koncepčného riešenia so zameraním na účelovosť a hospodárnosť. Tieto poznatky boli predložené Ministerstvu zdravotníctva Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v roku 1991. Konštatovalo sa, že účelnosť budovy monobloku polikliniky je v nových podmienkach pre nemocničné zariadenia neopodstatnená. Napriek tomu z dôvodu havarijného stavu niektorých starších pavilónov, hlavne chirurgického, patrí medzi najstaršie postavené ešte v roku 1929, pristúpilo sa k celkovej zmene investičného zámeru. Upustilo sa od výstavby monobloku polikliniky a prijalo sa zásadné stanovisko, že výstavbou pavilónu chirurgických disciplín sa vytvorí dostatočný priestor na postupnú koncepčnú úpravu budov, ktoré si však toto riešenie vyžaduje. Súčasne vedenie v spolupráci s naším rezortom pristúpilo k cieľavedomému riešeniu rozvojovej koncepcie dostavby martinskej Fakultnej nemocnice. Práve teraz bola dobudovaná štrukturálna štúdia komplexnej prestavby martinskej Fakultnej nemocnice, ktorej postupnosť krokov bola s nami konzultovaná a následne budeme uvažovať, či do takejto investície nájdeme dosť zdrojov.
Skončil som, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Ďaďo chce položiť doplňujúcu otázku.
V. Ďaďo, poslanec: Otázku ani tak nie. Pán minister, ďakujem, bol to dôkaz toho, že aj minister vlády opäť vie odpovedať konkrétne a adresne na otázku. Len tak prirovnám s pánom Miklošom, ktorý si zmenil ekonomiku s ideologickým tajomníkom a dokázal druhýkrát perfektne odpovedať takisto aj na otázku pána Ševca. Pán Dzurinda, takto sa má odpovedať na otázky. Ďakujem.
(Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem aj jednému, aj druhému rečníkovi. Pán minister, ešte chcete?
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Chcem sa len poďakovať klubu komunistických poslancov, že mi urobili dobrú pia ratio dnes. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otázka pána poslanca Ďaďa a odpoveď pána ministra bola poslednou položenou otázka v bode programu hodina otázka a odpovedí.
Podľa dohody v poslaneckom grémiu budeme pokračovať bodom programu interpelácie poslancov na členov vlády. Na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať prednesenú interpeláciu predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky v písomnom vyhotovení. Upozorňujem, že prepis záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady Slovenskej republiky nenahrádza túto povinnosť. V tejto súvislosti chcem požiadať poslancov, aby písomné znenie interpelácií doručili predsedovi Národnej rady prostredníctvom podateľne Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ôsmy deň rokovania
3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
19. novembra 2002 o 13.11 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále. Páni poslanci, otváram...
Pán poslanec Krajči, chcete. Nech sa páči.
G. Krajči, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím o pokoj, páni poslanci.
G. Krajči, poslanec: Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkosti zareagoval na situáciu, ktorá minulý týždeň zaznela v tomto parlamente v súvislosti s mojím vyjadrením k hlasovaniu o dôvere vlády. Chcel by som vám povedať, že sám považujem toto vyjadrenie za nie veľmi šťastné, lebo sa dá vysvetľovať rôzne. Nemal som však v úmysle nikoho uraziť, obzvlášť nie pána Bódyho, preto sa mu verejne ospravedlňujem a súčasne chcem poprosiť za ospravedlnenie aj svojho kolegu Ruda Žiaka, ktorý nezodpovednosťou novinára bol označený za strojcu tohto výroku.
Ďakujem. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Bódy.
P. Bódy, poslanec: Ďakujem pekne, pán poslanec Krajči, že ste našli odvahu a prostredníctvom mňa ste sa ospravedlnili 500-tisíc ľuďom na Slovensku so zdravotným postihnutím, ale myslím si, že aj členom vášho poslaneckého klubu.
Ďakujem ešte raz a beriem, prijímam toto ospravedlnenie. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem obidvom pánom poslancom za prejav ľudskosti a úprimnosti.
Prosím pána poslanca, aby svoje fotografické schopnosti a talenty prejavil na dovolenke.
Panie poslankyne, páni poslanci, viacerí páni poslanci ma upozornili na to, že si zabudli svoje hlasovacie karty. Poprosil by som teda o krátku 3-minútovú technickú prestávku, aby technici mohli vyhotoviť náhradné hlasovacie karty.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, páni poslanci, všetci máte hlasovacie karty? Áno.
Otváram ôsmy rokovací deň 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že na dnešnom rokovaní sú ospravedlnení poslanci, ktorí sa včera a dnes zúčastňujú na rokovaní Európskeho parlamentu ako delegácia Národnej rady Slovenskej republiky v tomto zložení: poslanec Banáš, poslankyne Bauer, Belohorská, Beňová, pán poslanec Béreš, pani poslankyňa Dubovská, poslanci Fico, Figeľ, Jasovský, Kaliňák, Kozlík, Kubovič, pani poslankyňa Masácová, páni poslanci Nagy, Ševc a pán poslanec Žiak.
Nakoľko dnešné rokovanie Národnej rady začíname hlasovaním o prerokovaných návrhoch zákonov, páni poslanci, pán poslanec Minárik, pán poslanec Abrhan, sadnite si na svoje miesta.
Prosím, prezentujme sa. Zistím počet prítomných poslancov v rokovacej sále.
(Hlasovanie.) Prítomných je 120 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada je schopná uznášať sa.
Pristúpime k hlasovaniu o prvom vládnom návrhu, ktorý sme prerušili rokovaním po tom, ako sa skončila rozprava návrhu zákona.
Prosím teraz povereného spravodajcu pána poslanca Abelovského, aby uvádzal ako spoločný spravodajca návrhy na hlasovanie.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.