Středa 13. listopadu 2002

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalším v poradí je pán poslanec Boris Zala. Ja ho tu teda nevidím. Konštatujem, že pán poslanec Zala stráca poradie. Po ňom nasleduje vystúpenie pána poslanca Jána Kovarčíka. Pripraví sa pán poslanec Brhel.

J. Kovarčík, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, Slovenská republika je mladým a novým štátom, ktorý za 10 rokov svojej existencie prešiel vývojom a konkrétnym cieľom priblíženia sa k ostatnej vyspelej demokratickej spoločnosti rodiny národov Európy. Naša cesta k približovaniu je často aj bolestivá a niektoré kroky zostávajú i nepochopené alebo sú neadekvátne. Za posledné roky sa spoločnosť výrazne polarizovala a došlo aj k úpadku kultúry na Slovensku. Hnutie za demokratické Slovensko je ľudovou stranou, ktoré považuje kultúru a umenie za jeden z hlavných pilierov národa a štátu. Kultúra je dedičstvom predkov v každom národe, národnostné menšiny na našom území nevynímajúc. My občania Slovenskej republiky sme povinní, a to v celom komplexe, uchovávať zdedenú kultúru a umenie. Na druhej strane štát má najvyššiu povinnosť napomáhať pri vytváraní novej súčasnej kultúry. Hnutie za demokratické Slovensko trvá na tom, že štát sa nemôže vzdať svojej zodpovednosti za podporu kultúry predovšetkým v oblasti tvorby, produkcie, distribúcie, uchovávaní a reflexie kultúrnych hodnôt. Hovorí sa, že kultúra je akýmsi lakmusovým papierikom úrovne a kvality jednotlivca, skupín či celej širokej spoločnosti.

Žijeme v priestore Európy, ktorý sa dá opísať ako najväčšia európska križovatka, cez ktorú v minulosti prechádzali mnohé iné národy, aby sa tu zastavili a istý čas na území aj žili alebo aby so zbraňou v ruke plienili či uzurpovali si časti zeme pre svoj ďalší život. Naše dejiny sú bohaté na rôzne udalosti, ktoré mnohokrát ovplyvňovali aj ostatné národy európskeho kontinentu. Stačí spomenúť historickú prosbu kniežaťa Rastislava v roku 862, adresovanú byzanskému cisárovi Michalovi III., a jeho rozhodnutie o vyslaní svätého Cyrila a Metoda na naše územie a následné šírenie kresťanstva do ostatných okolitých krajín. Už vtedy v tých posvätných a pamätných rokoch, keď staroslovienčina sa stala štvrtým uznávaným oficiálnym liturgickým jazykom, naši predkovia prijatím kresťanstva dostali do vienka okrem iného i vyšší stupeň kultúry a ten neustále rozvíjali až do dnešnej podoby. Patríme k tým národom sveta, ktorý sa môže popýšiť najmä bohatstvom prameniacim z nezvyčajnej studnice ľudového umenia. Práve ľudové umenie je pevným základom ostatných aktivít pestrofarebnej palety národného kultúrneho dedičstva. S ohľadom na históriu, ale najmä na prítomnosť je našou povinnosťou vytvárať podmienky na existenciu a rozvoj kultúry v celom komplexe, či už ide o zachovanie a ochranu národného kultúrneho dedičstva, alebo súčasnú živú kultúru, ktorú sme aj z historického hľadiska povinní rozvíjať. V súlade s praxou v Európskej únii je HZDS pripravené usilovať a prípadne podporovať systémové zmeny vo financovaní kultúry a zo systému prerozdeľovania dôsledne prejsť na systém priameho financovania, ktorý zabezpečí prehľadnosť využívania verejných zdrojov, grantového systému a systému viaczdrojového financovania kultúry.

Celý tento proces si vyžiada novelizáciu daňovej, živnostenskej a nadačnej legislatívy. V tomto volebnom období budeme, tak ako doteraz, podporovať v rámci svojich možností rozvoj kultúry všetkých menšín žijúcich v Slovenskej republike. Takisto činnosť cirkví a náboženských spoločností na základe zásady rovnosti občanov a ich práva slobodne vyznávať vieru. Snahou HZDS je ctiť si a rešpektovať dosiahnuté dohody medzi cirkevnými spoločenstvami a štátom.

V budovaní demokratického štátu je nemenej dôležitý aj inštitút slobody prejavu a slobodný prístup k informáciám pre všetky skupiny obyvateľov. Vo svojej podstate ide o právo vyhľadávania a šírenia informácií, o etickú zodpovednosť novinárov a prostriedkov masovej komunikácie voči občanom štátu. V tejto súvislosti bude HZDS na pôde parlamentu presadzovať a podporovať zámery profesijných novinárskych organizácií a vydavateľov periodickej tlače na konštituovanie a budúcu aktívnu prácu novej mediálnej tlačovej rady v Slovenskej republike, a to na princípe kreovania rady z celej novinárskej obce, a nie iba z jednej jej časti. Mám na mysli Syndikát slovenských novinárov. Dnes, 12 rokov po novembri 1989, musíme nemilo konštatovať, že sa doteraz nepodarilo ani jednej vláde presadiť nový mediálny zákon, ktorý by nahradil dosiaľ platný tlačový zákon prijatý ešte v roku 1966 za éry budovania socializmu. Je preto nevyhnutné, aby Národná rada prijala, a to ešte pred vstupom do Európskej únie, nový zákon a upravila tak abnormálny stav javiaci sa nateraz ako hanba tých politických subjektov, ktoré v minulosti niekoľkokrát nechceli predkladaný zákon prijať.

Ak zalistujeme v pamäti, potom tlačový zákon bol predkladaný za vlády Vladimíra Mečiara i za vlády Mikuláša Dzurindu. Takýto stav je asi pre niekoho prijateľný. Musím konštatovať, že Hnutie za demokratické Slovensko nie je tým politickým subjektom, ktorému súčasná situácia slovenského mediálneho priestoru vyhovuje. Preto bude dôležité, aby v novom mediálnom zákone boli niektoré ustanovenia o posilnení práv občanov, a to práv na opravu a dodatočnú informáciu. Zákon musí priniesť aj modernejšiu legislatívu v oblasti redakčného tajomstva. Myslím tým posilnenie práv novinárov a symbolické pokuty, ktoré by sa týkali zanedbania niektorých zo zákona ohlasovacích povinností. V podstate ide o tri základné princípy, na ktorých väčšina krajín Európy sformulovala ich pravidlá dotýkajúce sa priamo médií. Ide o pravidlá týkajúce sa práv verejnosti na ochranu proti publikovaným nepravdám a ohováraniu, po druhé, pravidlá týkajúce sa práv verejnosti vyjadriť sa v médiách, pokiaľ tieto nekonali správne, po tretie, pravidlá týkajúce sa osôb označujúcich sa titulom novinár. Je jasné, že verejnosť musí mať právo, aby bola ochránená pred ujmou, ktorá jej môže byť médiami spôsobená. Chyby pri práci novinárov sa vyskytujú a ešte dlho sa aj budú, pokým nebudeme mať jasné pravidlá. Vyspelé krajiny Európy založili mediálne rady, ktoré sa prípadmi porušovania novinárskej etiky zaoberajú. Spokojne ich môžeme nazvať odvolávacími súdmi médií.

Aj keď sme v tomto roku u nás zaznamenali vznik Tlačovej rady Slovenskej republiky, musíme konštatovať, že nebola zložená na zákonnom podklade a nezastupuje všetkých novinárov organizovaných v troch novinárskych organizáciách. Pre informáciu vám uvediem Syndikát slovenských novinárov, Slovenská asociácia novinárov a Únia slovenských novinárov seniorov pôsobiacich na Slovensku.

Za ostatné štyri roky sa veľmi ťaživým problémom na slovenskom mediálnom nebi stala verejnoprávna Slovenská televízia. Ešte stále máme v pamäti hanebné internovanie novinárov na 28. poschodí budovy STV vtedajším ústredným riaditeľom Ing. Materákom. Musíme si uvedomiť, že Slovenská televízia je inštitúcia, ktorá je zo zákona charakterizovaná ako verejnoprávna služba s jasným poslaním pre spoločnosť. Mala by byť akousi matkou slovenskej kultúry, žiaľ, nie je to tak. Rozpočet tejto televízie ročne predstavuje takmer 2 mld. korún. Uvedené prostriedky vo väčšine pochádzajú od občanov koncesionárov a z daní, a preto musia podliehať aj náležitejšej kontrole, lebo sú hlavným a nosným pilierom financovania Slovenskej televízie. Za posledné tri roky došlo v STV k nasmerovaniu veľkej časti financií nie na naplnenie zákona o tejto inštitúcii, ale do súkromných agentúr, čiže pre iných, ako boli určené. Vo výsledkoch ide o to, že táto inštitúcia si prestáva plniť svoje poslanie, a to za tichej podpory súčasnej Rady STV, kontrolného orgánu zo zákona podliehajúceho Národnej rade Slovenskej republiky.

Dnes musíme konštatovať, že Slovenská televízia samostatne nevyrába skoro žiadny vlastný program a takmer vôbec nemá čo ponúknuť na celosvetové televízne trhy. Veľkú väčšinu programových pracovníkov manažment označil za nadbytočných. Nepodarené relácie sa stali pravidlom vo vysielaní a STV ochudobňujú o možný príjem z reklamného koláča, z ktorého inštitúcia ukrajuje iba žalostných 11 %. Ústup v porovnaní s rokom 1998 predstavuje stratu 21 %, čo ročne znamená prepad takmer o 200 mil. korún. Dejiny Slovenskej televízie a najmä dlhoroční pracovníci si nič také nepamätajú. Posledný prípad v STV hovorí o neskutočnom nákupe vysielacích práv na futbal a hokej za neuveriteľných 160 mil. korún, čo predstavuje 10 % celkového rozpočtu inštitúcie. O kvalite slovenského futbalu nemusíme hovoriť. V uvedenom prípade hovorme radšej o nehoráznej korupcii.

Pri smutnom konštatovaní o Slovenskej televízii je nutné vytknúť vláde Slovenskej republiky nesystematický odpredaj siete vysielačov a následnú nemožnosť regulovania cien za multiplikáciu signálov Slovenskej televízie a druhej verejnoprávnej inštitúcie Slovenského rozhlasu. Výsledkom odpredaja je neustále zvyšovanie cien a postupné zväčšovanie dlhov STV voči Slovenským telekomunikáciám, ktoré bez akútneho riešenia úplne znefunkční najmä Slovenskú televíziu.

Ďalej treba bývalej koalícii pripomenúť politické kreovanie Rady STV a následné dosadenie manažmentu, ktorého výsledky sú za ostatné štyri roky viac než katastrofálne. Stav je preto vážny a žiada si radikálne a okamžité riešenie. Jediným liekom pre túto verejnú službu bude novela zákona o STV, ktorá odpolitizuje inštitúciu a jasne zabezpečí kontrolné orgány. Hnutie za demokratické Slovensko bude iniciovať a podporovať taký zákon, ktorý zabezpečí vylúčenie možnosti politických a neefektívnych nominácií na post ústredného riaditeľa a jasne určí kontrolné orgány ustanovené zákonom na princípe profesionalizácie jej členov. A preto vyzývam koalíciu, aby na tejto schôdzi urobila reparát a napravila chyby z minulosti, ktoré STV priniesli do kolapsu.

Všade v iných krajinách je iba prirodzené, že národná kultúra sa logicky stáva hlavnou nositeľkou štátnosti a jej šírenie do sveta je primerane zabezpečené. Na Slovensku to máme, žiaľ, ináč. Bez intenzívneho rozvíjania vlastnej kultúry doma a hlavne moderného šírenia do sveta v rámci cezhraničného multiplikovania jej produktov, a to prostredníctvom moderných nosičov budeme slovenskú kultúru pomaly a isto strácať. Zákonite sa začne meniť na inú, bude preberať a aplikovať, lepšie povedané, začne sa prispôsobovať iným. A to môže byť aj priamou príčinou skorého zániku originálnej slovenskej kultúry. Presne takýmto spôsobom dochádza aj k postupnému asimilovaniu slovenskej komunity, ktorá je rozptýlená po celom svete. Sme zraniteľnejší ako kedykoľvek predtým, pretože podľa zahraničného prieskumu patríme medzi národy s najnižšou mierou hrdosti na svoj pôvod. Obava z nezdravého smerovania je teda aktuálna a môže to byť aj horšie. Pravdou je aj to, že bez celosvetovej konfrontácie by sme sa uzatvorili ako v minulosti Číňania za čínskym múrom. To predsa nechceme.

Vo svete mimo územia Slovenska žije odhadom takmer 3 milióny našich krajanov, ktorí sa viacej či menej hlásia k slovenskému pôvodu. Je to takmer toľko, ako je mimo maďarského územia vo svete Maďarov. Žiaľ, sme jedinou modernou európskou krajinou, ktorá nešíri svoju kultúru prostredníctvom satelitného vysielania. Všetky susediace štáty vysielajú prostredníctvom satelitu. V Poľskej republike sú to dokonca dva vysielacie okruhy. Verejnoprávna stanica vysiela aj na území Severnej Ameriky. Česi multiplikujú svoj signál prostredníctvom satelitu a pozemne šíria terestriálnym spôsobom, čiže sa môžu dostať, aj u nás sa dostávajú do káblových rozvodov i na individuálny príjem. Naši južní susedia začali so satelitným vysielaním už v roku 1992. Stalo sa tak po 3. svetovom stretnutí Maďarov v roku 1992, ktorého závery boli jasné. Iniciovali naplnenie § 6 bodu 3 Ústavy Maďarskej republiky, ktorý hovorí, že každý Maďar má právo na denný kontakt s materskou krajinou. Už o dva týždne maďarská vláda rozhodla a v tom istom roku sa našli aj finančné prostriedky pre 300-člennú televíznu stanicu DUNA, ktorá s pomocou družicového vysielania začala vysielať a svojím dosahom pokrýva strednú a východnú Európu. Stanica zabezpečuje naplnenie Ústavy Maďarskej republiky. Zoberme si tento postup za príklad.

O svojich krajanov, hlavne žijúcich v USA, sa starajú aj iné krajiny. Sú to vysielania pre Španielov, Rusov, Talianov, Chorvátov a tak ďalej. Aká je situácia u nás? Dnešná situácia je v Slovenskej republike taká, že z technickej stránky je Slovenská televízia pripravená na satelitné vysielanie, pretože druhý najväčší operátor na svete nórska spoločnosť TELENOR postavila v Mlynskej doline v roku 1998 za 50 mil. korún technické zariadenie Apling pre retransmisiu televízneho programu. Šírenie vlastnej kultúry modernými prostriedkami je najlepšou vizitkou pre plánovaný vstup Slovenskej republiky do Európskej únie.

Ak sa chceme vyrovnať ostatným štátom hlavne z Vyšegradskej štvorky, potom v žiadnom prípade nemôžeme za nimi zaostávať. Štát musí vyčleniť prostriedky na zriadenie televíznej stanice, ktorá zabezpečí denný televízny kontakt so zahraničnými Slovákmi, slovenskými veľvyslanectvami a ďalšími potenciálnymi divákmi. Hnutie za demokratické Slovensko bude iniciovať a podporovať snahu o zriadenie satelitného vysielania pre zahraničných Slovákov ako doplnkového programu verejnoprávnej Slovenskej televízie na zvýšenie informovanosti našich krajanov o materskej krajine a oživenie rozvoja slovenskej identity. Založenie stanice je nutnosťou na podporovanie národného povedomia Slovákov žijúcich v zahraničí. Prostredníctvom vysielania tohto elektronického média budú môcť zahraniční Slováci získavať nové a aktuálne informácie z bohatého kultúrneho a spoločenského diania. Vysielaním docielime mediálne zrovnoprávnenie Slovenskej republiky, pretože aj okolité krajiny šíria televízne programy komerčných a verejnoprávnych televízií prostredníctvom satelitnej technológie. V tomto zmysle satelizácia a digitalizácia bude rozvíjať naše možnosti smerom k mobilite, integrite, kvalite a účinnosti a dosahu vysielania. V konečnom dôsledku pôjde o rozšírenie komunikačného potenciálu Slovenskej republiky.

Hnutie za demokratické Slovensko bude pozorne sledovať kroky vlády a následne legislatívne výstupy, ktoré budú smerovať k Národnej rade. Tie návrhy zákonov, ktoré budú pre našu stranu prijateľné a budú v súlade s naším volebným programom, podporíme. Na druhej strane očakávam podporu koalície pri predkladaní našich návrhov noviel a zákonov, ktoré budú na prospech občanov Slovenskej republiky. Dúfame v korektnú parlamentnú spoluprácu na prospech nás všetkých. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalším v poradí je pán poslanec Jozef Brhel. Pán poslanec Brhel nie je prítomný, konštatujem, že pán poslanec Brhel stráca poradie v rozprave. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Jaroslav Jaduš. Nech sa páči, pripraví sa pán poslanec Gabriel.

J. Jaduš, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v diskusii k predloženému Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky vyjadril a prispel niekoľkými pripomienkami a návrhmi na doplnenie, resp. na prehodnotenie niektorých statí a odsekov v predloženom materiáli.

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky by malo vychádzať z poznania skutočného stavu životného prostredia, inštitucionálneho a legislatívneho rámca starostlivosti o životné prostredie a záväzkov Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov, multilaterálnych a bilaterálnych dohôd, ako aj zo záväzkov súvisiacich s členstvom v organizáciách zameraných na trvalo udržateľný rozvoj a starostlivosť o životné prostredie v rámci systému OSN, OECD a tak ďalej. Samozrejme, netreba zabúdať ani na úlohy, ktoré vyplývajú z nášho prístupového procesu našej republiky do Európskej únie. Hlavnými oblasťami Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky by mali byť opatrenia prijaté a realizovateľné v jednotlivých zložkách a v oblastiach činnosti životného prostredia, ktoré môžu byť po ukončení obdobia jednoducho a reálne vyhodnotiteľné, kvantifikované a môžu byť posúdené ich vplyvy na skutočnú realizáciu jednotlivých zámerov našej vlády. Preto mi dovoľte veľmi konkrétne v rámci jednotlivých zložiek:

V ochrane ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme navrhujem zvýšiť efektívnosť presadzovania emisných poplatkov a pokút prostredníctvom monitorovania a predkladania správ o presadzovaní a s tým súvisiacimi príjmami. Ďalej zvýšiť dohľad nad udelenými výnimkami z daní a noriem v oblasti životného prostredia priemyselným subjektom a producentom energie a zabezpečenie ich úplnej transparentnosti a konzistentnosti so zdravou a spravodlivou súťažou. Uplatňovať zmenu palivovej základne z domáceho málo kvalitného hnedého uhlia na zemný plyn a obnoviteľné zdroje energie, napríklad biomasu, geotermálnu energiu atď., pri zohľadnení dôsledkov na zamestnanosť a životné prostredie. Oddeľovať využívanie energie od ekonomických výstupov v slovenskej ekonomike pomocou zvyšovania energetickej účinnosti v rôznych sektoroch prostredníctvom vhodných podnetov a programov. Ďalej v ochrane a racionálnom využívaní vôd navrhujem implementáciu nového inštitucionálneho rámca vodného hospodárstva, prípravu plánov vodného hospodárstva podľa povodí, berúc do úvahy záujmy ochrany území pred povodňami. Modernizáciu a rozširovanie kanalizačnej siete a čistiarní odpadových vôd pre mestá a obce s intenzívnejším využívaním možností poskytovaných z predvstupových fondov Európskej únie.

Ďalej odporúčam zaoberať sa intenzifikáciou a dôkladnou identifikáciou oblastí zraniteľných, čo sa týka dusičnanového znečistenia z poľnohospodárstva. V rámci odpadového hospodárstva odporúčam zamerať pozornosť na minimalizáciu tvorby odpadov, rozvoj separovaného zberu komunálnych odpadov a presadzovanie spracúvania vyseparovaných materiálov najprv na materiálové zhodnotenie, ako aj na energetické ohodnotenie, využívajúc ekonomické nástroje a pohnútky. Ďalej je to urýchlené dokončenie prehľadu potrieb zariadení na spaľovanie nebezpečných odpadov a pokročenie v modernizácii technických noriem pre existujúce spaľovne nebezpečných odpadov. No a samozrejme som za úplné prijatie zeleného zoznamu OECD na dovoz odpadov určených na regeneráciu.

V ochrane prírody a krajiny odporúčam teda našu pozornosť zamerať na harmonizáciu poľovníckej a lesníckej legislatívy so zákonmi o ochrane prírody so zreteľom na ochranu biodiverzity. Vyjasnenie vzťahov a prevod kompetencie v riadení nášho najstaršieho národného parku TANAP-u s cieľom jednotného riadenia ochrany a exploatácie územia tohto národného parku.

V oblasti starostlivosti o životné prostredie a ekonomiku navrhujem sústrediť pozornosť na využívanie ekoauditu s cieľom zhodnotiť staré environmentálne záväzky bývalých štátnych podnikov, najmä v kontexte procesu privatizácie, a strategické environmentálne posudzovanie v sektore energetika, doprava, cestovný ruch a poľnohospodárstvo. Samozrejme, bolo by vhodné skúmať zavedenie ekodaní.

Vážení priatelia, nad rámec svojho príspevku by som chcel ešte povedať zopár slov. Keď som dnes išiel na toto stretnutie, na toto zasadnutie, pustil som si spravodajstvo v jednej nemenovanej televízii a trošku ma mrzelo, keď sa pán premiér vyjadril, že príspevky poslancov opozície - budem trošku parafrázovať, nestihol som si to zapísať - sú nekonkrétne pre neho, nie sú prínosom a v mnohom z nich bolo cítiť demagógiu.

Vážení priatelia, ja by som chcel povedať, že rovnako ako vy, aj my opoziční poslanci sme tu prišli pracovať, pracovať pre ľudí. Ja pevne verím, že bolo by vhodné od politika takého kalibru, akým je nesporne premiér ľubovoľného štátu, sa aj pred médiami vyjadrovať adresnejšie. A považujem za vhodné, ak pán premiér v budúcnosti, ak teda uzná za vhodné, bude hovoriť konkrétne o tom, ktoré príspevky boli málo konkrétne, ktoré sú demagogické. Ja si myslím, že nie je na škodu veci, ak si povieme úprimne a otvorene, že aj v poslaneckom klube HZDS je mnoho skutočných odborníkov. A my sme už dávno deklarovali našu snahu prispieť k chodu tejto republiky tým, že budeme aj v rámci klubov podporovať to dobré, k čomu sa naša vláda zaväzuje.

Na druhej strane by som chcel povedať zopár slov aj o tom, že do istej miery chápem, prečo je programové vyhlásenie vlády také, aké je. Prečo mu chýba tá konkrétnosť. Povedzme v kapitole životného prostredia, musím úprimne povedať, že držím prsty pánovi ministrovi, aby dokázal urobiť zázrak, pretože vo väzbe na pripravovaný rozpočet to bude veľmi, veľmi zložité a veľmi ťažké. Chcel by som povedať, že my poslanci HZDS za životné prostredie vynaložíme maximálne úsilie na to, aby sme sa v rámci nášho klubu nezaoberali hlúposťami, ktoré sršia z médií, v poslednom čase veľmi intenzívne, ale skutočne sa venovali tomu, na čo sme tu. A ja pevne verím, že tá odbornosť nad politikárčením zvíťazí.

Ešte by som vám chcel zacitovať jednu vetu z programového vyhlásenia vlády. "V rámci ochrany zložiek životného prostredia sa vláda zaväzuje vybudovať environmentálne infraštruktúry, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou pre vstup do EÚ, a medzi najvýznamnejšie aktivity bude preto patriť budovanie kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, ako aj zariadení na zneškodňovanie odpadov a na zníženie emisií znečisťujúcich látok."

Vážení priatelia, my sa tu zaväzujeme k tomu, že budeme stavať nové čističky, nové kanalizácie, budeme investovať do tejto oblasti. Ja by som chcel upozorniť vládu Slovenskej republiky, staronovú vládu, že po roku 1998 v mnohých slovenských obciach a v podstate na veľkej časti územia boli zastavené stavby práve v tejto oblasti. Máme na Slovensku zakopané neskutočné množstvo miliónov, ktoré sa nevyužívajú. V každom jednom okrese našej krajiny existuje množstvo nedobudovaných čističiek, množstvo neukončených stavieb. A chcel by som poprosiť aj našu vládu, aby vykonala audit takýchto nedobudovaných stavieb, pretože vieme veľmi dobre, že predlžovanie stavieb potom zvyšuje investičné náklady.

Pani poslankyňa, pevne verím, že aj vy sa o to zasadíte z vášho regiónu, pretože v našom regióne je takých stavieb neskutočne veľa a nie sme taká bohatá krajina, aby sme si mohli dovoliť vyhadzovať peniaze na to, čo občania tejto republiky nemôžu užiť.

Vážení priatelia, ďakujem za pozornosť a pevne verím, že spoločne niečo skutočne pre tých našich občanov urobíme. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ján Gabriel. Konštatujem, že pán poslanec Gabriel stráca poradie. Ďalšou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Irena Belohorská, takisto ju nevidím, konštatujem, že stráca poradie.

Nasleduje pán poslanec Dušan Muňko. Pán poslanec, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Miroslav Maxon.

D. Muňko, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vyjadriť k niektorým častiam Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

Programové vyhlásenie vlády by malo vyjadrovať zámery a ambície vlády na celé volebné obdobie. Môže samozrejme obsahovať vízie a predstavy vlády, ale podstatným sú práve konkrétne kroky a postupy, ako sa k vytýčeným cieľom prepracovať. Jednotlivé časti programového vyhlásenia vlády sú robené tradičnou formou ako doteraz, to znamená kvázi tzv. rezortným prístupom. To však znamená, že nie sú vytvorené vzájomné väzby medzi jednotlivými druhmi problémov a pohľadmi na ich riešenie. Je to napríklad problém premietnutia daňovej sústavy do oblasti školstva, daňovej sústavy do oblasti samosprávnych orgánov, zmien v oblasti penzijného systému do štátneho rozpočtu, zmien v oblasti zamestnanosti do podnikateľského prostredia atď. Táto neprepojenosť potom vytvára riziko do budúcnosti, že opätovne bude treba riešiť parciálne problémy, ktoré budú kontraproduktívne a ktoré budeme prijímať vo vzájomnom rozpornom postavení a vzájomných dôsledkoch.

Druhý závažný problém vo väzbe na programové vyhlásenie vlády možno definovať ako problém reálneho rozporu medzi očakávanými cieľmi a ich finančným krytím. Ak na jednej strane chceme zásadným spôsobom znižovať výdavky štátneho rozpočtu a ostatných položiek verejných financií, je potom značne problematické zabezpečovať rozvoj infraštruktúry, riešiť problémy regiónov, riešiť kumulované dlhy v oblasti samospráv, školstva atď. Pokiaľ celkom vážne neuvažujeme o vzájomnom prepojení týchto problémov, nemôžeme hovoriť ani o tom, aký reálny priestor zostáva na riešenie týchto problémov. Napríklad ak z jednou z významných priorít vlády je snaha čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie, potom musí byť v politike štátneho rozpočtu jasne uvedené, aké veľké objemy finančných prostriedkov ročne chceme vynakladať na dofinancovanie týchto projektov z hľadiska Slovenskej republiky. Je všeobecne známe, že bez dofinancovania nie je možné čerpať finančné prostriedky z Európskej únie, a to tak platí pre súčasný stav, ako aj pre obdobie rokov 2004 - 2006. Ak teda Slovensko chce reálne čerpať zdroje vyčlenené Európskou úniou, na proces rozširovania budeme musieť príslušnú časť financií vyčleniť aj vo výdavkoch štátneho rozpočtu.

Tretia zásadná výhrada spočíva v tom, že na jednej strane vláda hovorí, že chceme ísť do Európskej únie, ale na druhej strane sa principiálne nerešpektujú všetky očakávania, normy, ktoré používa Európska únia. Pritom Európska únia jasne očakáva, že ich budú používať aj dnešné kandidátske krajiny. Týka sa napríklad zmlúv uzatváraných vo verejnom záujme. Ak Európska únia v dohode Lakanského samitu prijala tézu podpory verejnej dopravy a riešenia problémov zmluvy vo verejnom záujme medzi železnicami a štátom, ktorá zaväzuje štát uzatvárať zmluvu s poskytovateľmi dopravných výkonov a túto zmluvu aj finančne plniť. Nie je potom možné byť svedkami toho, čo sme si mohli všimnúť a boli sme svedkami pri príprave návrhu štátneho rozpočtu. Ak je raz definovaná medzinárodným auditom zmluva vo verejnom záujme v rozsahu 6 až 7 mld., štát sa musí zaviazať nielen na 1 rok, ale až na niekoľko rokov, že túto zmluvu bude riadne plniť. To sa týka železníc, ako ak autobusovej dopravy.

Okrem toho Európska únia veľmi jasne stanovila v rámci komplexného európskeho boja za zníženie nezamestnanosti snahu podporovať dochádzanie za prácou, ktorá je jedine reálne možná v Európskej únii, čiže teritoriálna mobilita spojená s trvalým presťahovaním dnes nie je nereálna tak v Európskej únii, ako i na Slovensku. V tomto kontexte by udržanie cenovo prijateľných služieb železníc, autobusovej dopravy na zvýšenie mobility dochádzky za prácou mohlo byť jedným z významných nástrojov na riešenie nezamestnanosti.

V predkladanom materiáli vlády sme však svedkami úplne opačného postupu, v ktorom chceme znižovať výdavky na dopravu a likvidovať jednotlivé trate a tým vlastne obmedzovať reálnu možnosť dochádzania za prácou, čo, pravda, nebude vytvárať až taký problém na západnom Slovensku, ale môže sa stať podstatnou brzdou riešenia nezamestnanosti vo východoslovenských regiónoch. Takisto treba upriamiť pozornosť na skutočnosť, že pokiaľ sa hovorí vo vyhlásení, že chceme plniť všetky aspekty týkajúce sa integrácie Slovenska do Európskej únie, potom aj pripravované normy, napríklad daňová reforma či penzijná reforma, musia implicitne obsahovať aj očakávanie, ktoré Európska únia spája so svojimi vlastnými reformami. Napríklad Európska únia v rámci penzijnej reformy veľmi striktne stanovuje, že žiadny dôchodok nesmie byť menej ako 50 % priemernej mzdy, alebo tvrdo požaduje, aby bolo zachované vo väzbe na Sociálnu chartu Európskej únie 50 % priebežného systému financovania dôchodkov a zvyšných 50 % prechádzalo cez kapitálové piliere, je nutné upozorniť na to, že slovenské návrhy mali byť konzistentné vo väzbe na pripravovaný jednotný Európsky penzijný trh. Týka sa to aj štruktúry portfólia hospodárenia penzijných fondov atď.

Podobne to vyzerá aj v oblasti daňovej sústavy. V súčasnosti vláda operuje tvrdením, že sa zbližujú sadzby dane z pridanej hodnoty, a keď vstúpime do Európskej únie, musíme tieto sadzby vyrovnať. Opak je pravdou. Európska únia pripravuje novú normu v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktorá stanovuje sadzby od 15 do 25 %, pritom pre jednotlivé vlády zostáva priestor na začleňovanie tovarov do jednotlivých sadzieb minimálne. Sadzba bude stanovená na úrovni 5 % na jeden rok, ale aj to s podmienkou iba súhlasu Bruselu.

Kľúčovou otázkou sa stáva informačné zabezpečenie pohybu informácií a platcov dane z pridanej hodnoty a v následnom spätnom refundovaní v rámci vzťahov pohybu tovarov medzi jednotlivými krajinami. Nie je teda možné tvrdiť, že postupným znižovaním horných sadzieb a zvýšením dolných sadzieb sa približujeme k pomerom v Európskej únii.

Hlavnou výhradou voči programovému vyhláseniu vlády teda je, že síce v preambule sa hovorí, že vstup do Európskej únie je jednou z hlavných priorít Slovenska, zároveň však v celom rade čiastkových riešení, ktoré sú predkladané v rámci programového vyhlásenia, sa skôr odchyľujeme od Európy a nerešpektujeme Európsku úniu o pripravenú sériu noriem na obdobie 2004 až 2006, ktoré predchádzajú vypracovaniu nového finančného rámca na obdobie rokov 2007 až 2013. Pritom kandidátske krajiny budú mať nielen priestor na čerpanie štrukturálnych fondov z období rokov 2004 až 2006, ale na druhej strane budú musieť aj dôsledne rešpektovať prípravu nových plošných európskych noriem. Hovoríme napr. o harmonizácii priamych daní, zbližovaní nepriamych daní a spotrebných daní tak, aby rozdiel daní medzi jednotlivými výrobkami na spoločnom trhu nebol väčší ako 10 %. O reforme dane z pridanej hodnoty, o návrhu reforiem v oblasti miestnych a regionálnych daní, o zavádzaní nových ekologických daní, napr. v oblasti energetiky, o reforme oblasti penzijného systému, kde sa predkladá zavedenie druhého a tretieho piliera, avšak v značne odlišnom garde, pričom pozornosť sa sústreďuje na štruktúru a možnosti činnosti penzijných poistných fondov. O zásadnej reforme regionálnej politiky, v ktorej sa ustupuje od tézy vyrovnania medziregionálnych rozdielov a prechádza na filozofiu, v ktorej kľúčové rozvojové budú regióny, ktoré sa majú stimulovať a podnecovať, a rozvoj okolitých menej vyspelých regiónov. V tomto ohľade ak nebudeme rešpektovať navrhované reformy a zámery, ktoré pripravuje Európska únia v kľúčových oblastiach podnikateľského prostredia, môžeme sa po roku 2005 znova ocitnúť v situácii, v ktorej budeme nútení uskutočniť ďalšie nové reformy len preto, že sme naše pripravované zmeny dôsledne nezohľadňovali vo väzbe na reformy v Európskej únii.

Jedným z významných nedostatkov programového vyhlásenia vlády je skutočnosť, že chýbajú akékoľvek konkrétne časové termíny realizácie jednotlivých zámerov a riešení. Ak chceme hovoriť o odhadnuteľnosti podnikateľského prostredia, čo je jedna z hlavných myšlienok programového vyhlásenia, musíme poznať aspoň určité približné termíny, v ktorých dôjde ku zmenám daňových systémov, odvodových povinností, regionálnych a miestnych daní, liberalizácii cien atď. Pokiaľ takéto termíny nie sú známe, je veľmi obťažné stanoviť reálnosť podnikateľských zámerov, čo sa spätne premietne do značnej a pokračujúcej opatrnosti bánk pri poskytovaní úverov. Bohužiaľ, výsledkom takejto nesúrodosti a neúplnosti je potom pokračovanie neodňateľnosti zmien podnikateľského prostredia v jeho kľúčových segmentoch. Ak sa štátny rozpočet bude vyvíjať tak, ako bol proklamovaný, znova sa siahne k ďalším dodatočným opatreniam a úpravám, napr. v oblasti nepriamych daní či DPH, aby sme vyrovnali hroziaci väčší ako očakávaný deficit štátneho rozpočtu.

S tým súvisí aj skutočnosť, že pokiaľ štát priznáva, že v rámci zmeny kompetencií previedol rad dlhov v oblasti školstva, zdravotníctva či dopravy na samosprávy, nie je potom možné túto situáciu riešiť tým, že sa zavedie tzv. horizontálna kompenzačná dotačná politika. Táto nerieši problém starých dlhov z minulosti, ale rieši len problémy prevádzkových nákladov a možno sčasti aj kapitalizačných nákladov, pokiaľ sú na to v štátnom rozpočte finančné prostriedky. Ak sa teda nebudeme zaoberať dôsledne otázkou riešenia vnútorných dlhov, ktoré sú v školstve, zdravotníctve, doprave, ekológii a v niektorých ďalších oblastiach, samosprávy nebudú schopné reálne zvládnuť tento problém už aj preto, že reálne prechodné obdobia, dohodnuté s Európskou úniou, majú relatívne krátke časové rámce niekoľkých rokov a bez reálneho záväzku štátu a jeho schopnosti štátu splácať časť týchto záväzkov, ktoré vznikli jeho činnosťou, samosprávy nebudú schopné tieto záväzky finančne utiahnuť.

Pripomínam ešte, že od 1. 1. 2003 preberáme v oblasti samospráv nielen rozpočtovú metodiku Európskej únie, ale aj cieľové principiálne zámery, podľa ktorých priebežné financovanie miest a obcí musí byť v zmysle zákona vyrovnané. Táto skutočnosť bude zásadným spôsobom limitovať činnosť samospráv, ale bude tlačiť aj na to, aby samosprávy svoju situáciu riešili okrem iného ďalšími miestnymi daňami, čo samozrejme znova negatívne ovplyvní podnikateľské prostredie a znova zásadným spôsobom zneistí banky pri úverovaní podnikateľských projektov.

Toto sú prierezové problémy a nedostatky, ktoré vidím v programovom vyhlásení vlády. Bohužiaľ, bez reálnej odpovede na tieto body je ťažké uveriť akýmkoľvek dobrým zámerom, ktoré sú prezentované vo veľmi všeobecnej podobe v rámci programového vyhlásenia vlády. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Miroslav Maxon. Pripraví sa pán poslanec Igor Pinkava.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, tak trochu je to aj pre mňa historická chvíľa, lebo po prvýkrát za dosť dlhé obdobie, čo pôsobím v Národnej rade Slovenskej republiky, mám česť vystúpiť, keď rokovanie snemovne vedie dáma. Asi sa všetci zhodneme na tom, že je to celkom príjemné a možnože pre budúcnosť by to mal byť politický záväzok, aby tých dám v Národnej rade Slovenskej republiky bolo podstatne viac. (Potlesk.)

Dovoľte mi, aby som sa vyjadril niekoľkými vetami k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. Inšpirujúcou bola pre mňa tretia časť tohto dokumentu, kde vláda Slovenskej republiky pozýva všetkých, ktorí majú záujem na modernej občianskej spoločnosti, ktorí majú záujem o efektívnejší štát, k spolupráci a vláda má ambíciu takýmto spôsobom osloviť občanov Slovenskej republiky. Ja som túto tretiu časť spomenul predovšetkým preto, že toto pozvanie vláda v tomto období nerealizuje celkom najšťastnejším spôsobom - 22 novelami zákonov, ktoré sa týkajú predovšetkým ekonomickej a sociálnej situácie občanov Slovenskej republiky, nie je celkom vhodným prejavom realizácie pozvania občanov na budovanie lepšieho a ekonomicky prosperujúcejšieho Slovenska, ale predovšetkým vo väzbe na životnú úroveň občanov a ich sociálne postavenie.

Dovoľte mi však, aby som sa vecne vyjadril veľmi stručne k dvom oblastiam, k ekonomickej politike, o ktorej vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení hovorí a, prirodzene, o časti poľnohospodárstva alebo poľnohospodárska politika. V tej oblasti makroekonomiky a verejných financií ma mimoriadne zaujala tá pasáž, kde sa vláda zaväzuje v úzkej spolupráci s Národnou bankou Slovenska pripraviť stratégiu nevyhnutných krokov vedúcich k dosiahnutiu cieľa, aby Slovenská republika splnila podmienky na vstup do Európskej menovej únie do roku 2006. Toto konštatovanie ma zaujalo pre dve veci. Pre obsah tohto konštatovania a kuriózne aj preto, že je to jedno z troch alebo štyroch čísiel, ktoré sa v programovom vyhlásení vlády vyskytujú, a definuje sa tam rok 2006 ako rok možnosti pripravenosti Slovenska na vstup do Európskej menovej únie. Je to naozaj mimoriadne ambiciózny plán a podľa môjho názoru však nereálny.

Do tejto chvíle sme teda nemali celkom relevantne vysvetlené, či je ambícia v tom roku 2006 do Európskej menovej únie vstúpiť alebo deklarovať pripravenosť Slovenskej republiky, lebo medzi týmito dvoma pojmami je mimoriadne veľký rozdiel. Ja to jednoducho pripomínam preto, že ak si zoberieme súčasný stav Európskej menovej únie a podrobíme dôkladnej analýze predovšetkým krajiny, ktoré sú ekonomicky, hospodársky a sociálne na tom horšie ako vyspelé krajiny Európskej únie, tak tým, že do Európskej menovej únie vstúpili, tak tú takpovediac vlastnú biedu zakonzervovali. Jednoznačne tie roky alebo to obdobie, nie roky, ale to obdobie uplatňovania jednotnej európskej meny toto moje konštatovanie potvrdzuje. Z toho pohľadu teda túto ambíciu vlády hodnotím ako príliš odvážnu a za istých okolností aj Slovensku škodiacu.

V tých ekonomických oblastiach ma zaujalo mnoho vecí predovšetkým preto, že som si spravil istú analýzu programového vyhlásenia vlády, ktorej predsedom bol ten istý pán, pán Mikuláš Dzurinda, v roku 1998, a píše sa rok 2002, a mnohé veci, ku ktorým ste sa v roku 1998, mnohé veci sa v programových cieľoch vlády Slovenskej republiky opakujú. Ja to budem, možno teda na niektoré tie veci poukážem.

Za vhodné považujem, že vláda Slovenskej republiky má ambíciu predložiť nový zákon o rozpočtových pravidlách a pravidlách rozpočtového hospodárenia územnej samosprávy. Je medzi odborníkmi jednoznačne konštatované, že v mnohých oblastiach zákon č. 303 o rozpočtových pravidlách je prekonaný a že nutne musí mať vláda takúto ambíciu, aby pripravila novú právnu normu v oblasti rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky z hľadiska vládneho sektora, ale teda aj v oblasti samosprávy. Nakoniec veľmi rukolapne sa to premietlo teraz, tie nedostatky sa premietli pri presune kompetencií na mestá a obce. Doprial by som každému z vás, keby ste sa mohli zúčastniť toho nekonečného a dosiaľ nevysvetleného chaosu pri decentralizačných dotáciách, kde mestá a obce preberajú kompetencie v oblasti školstva, v oblasti zdravotníctva, v oblasti sociálnej politiky. Ja som vo svojom vystúpení už poukázal na niektoré nedostatky, ktoré s tým súvisia, a tá situácia je naďalej mimoriadne zložitá a mimoriadne vážna. O tom však budeme hovoriť podstatne podrobnejšie pri návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003.

Pri tej ambícii vlády pripraviť novú právnu normu o rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky aj vo väzbe na samosprávy by som si dovolil, pán podpredseda vlády a pán minister financií, trošku vás podpichnúť v tom zmysle, že pozorne som sledoval vašu mediálnu reťaz v nedeľu a vy ste sa v jednom svojom vystúpení zmienili, že v tom novom zákone o rozpočtových pravidlách bude jasne definovaný aj rozpočtový postup samosprávy a že v novom zákone bude explicitne uvedené, že samosprávy zo zákona musia oblasť bežných výdavkov rozpočtovať vyrovnane. No chcel by som vás, pán minister, upozorniť, že tento princíp už platí na Slovensku rok a pol, že rozpočet miest a obcí v oblasti bežných výdavkov zo zákona musí byť vyrovnaný. Toto pravidlo bolo uplatnené pri poslednej novele a myslím si, že správne.

Ak som teda upozornil na niektoré veci, ktoré sa v programovom vyhlásení vlády opakujú z roku 1998, tak úplne takým explicitným výkričníkom je konštatovanie, že s cieľom zefektívnenia správy rozpočtových prostriedkov a správy finančných prostriedkov štátu vláda uskutoční kroky na urýchlené dobudovanie systému štátnej pokladnice. Nuž urýchlene ste ju budovali 4 roky, tak dúfam, že už v týchto ďalších 4 rokoch ten postup naozaj nadobudne reálne kontúry. Nakoniec zákon o štátnej pokladnici je schválený, je realitou, spoločne sme všetci sledovali tie "srandičky", ktoré sa diali okolo tendra na výber dodávateľa hardvéru a softvéru, je to, samozrejme, lukratívna zákazka, majúca hodnotu 1 mld. Sk, ale možnože to nie je teraz predmetom tejto diskusie, ale naozaj je fascinujúce, že ste pred 4 rokmi presne takýto istý záväzok na seba zobrali a bez akéhokoľvek zdôvodnenia tu opäť uvediete v programovom vyhlásení vlády, že uskutočníte kroky na urýchlené dobudovanie systému štátnej pokladnice. Minimálne v tejto oblasti by bolo korektné povedať, legislatíva je pripravená, inštitucionálne sme pripravení, zákon by mal byť účinný od 1. 1. 2003, s najväčšou pravdepodobnosťou zákon nebude možné v reálnej praxi aplikovať. Ale minimálne sa od vás očakávalo, že dáte konkrétny termín, kedy princíp štátnej pokladnice na Slovensku bude fungovať. Nehovoriac o tom, že v celom legislatívnom procese a predovšetkým v dôvodovej správe sa veľmi jasne a zrozumiteľne uvádzalo, koľko prostriedkov štátneho rozpočtu sa aplikovaným systémom uvedenia štátnej pokladnice do reálnej praxe dá ročne ušetriť. Takže ja vás z tohto miesta vyzývam, aby ste pri návrhu zákona o štátnom rozpočte, prosím, informovali Národnú radu Slovenskej republiky, kedy inštitút štátnej pokladnice bude fungovať.

Analogicky toto moje konštatovanie sa týka aj konštatovania, že vláda pripraví stratégiu riadenia štátneho dlhu, ktorej realizáciou bude zníženie nákladov štátneho rozpočtu. Nuž veľmi dobre vedia odborníci, že aj túto oblasť čiastočne rieši zákon o štátnej pokladnici. Stratégia riadenia štátneho dlhu schválením zákona mala byť samozrejme pripravená a podľa tejto stratégie už sa malo v plnom rozsahu postupovať.

V oblasti daní a odvodov už som konštatoval, že vláda predkladá programové vyhlásenie, ktoré je rozporom skutkov, ktoré sa týkajú predovšetkým tých 22 zákonov, ktoré boli v skrátenom legislatívnom konaní. Vláda sa zaväzuje pri realizácii ešte iných inštrumentov v oblasti správy daní a inštrumentov hospodárskej politiky znižovať daňové zaťaženie občanov predovšetkým v oblasti priamych daní a tento záväzok jednoducho v programovom vyhlásení je, ale to, čo sme teda v prvom čítaní schválili v Národnej rade Slovenskej republiky, je v príkrom rozpore s tým, k čomu sa vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení zaväzuje.

Považujem za správne, ale opäť by si to asi vyžadovalo bližšiu informovanosť poslancov, že ako chce vláda postupovať predovšetkým v oblasti zamedzenia daňových únikov, najmä v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane z liehu. Veľmi dobre asi viacerí viete, že daňové nedoplatky Slovenskej republiky, ktoré spravuje alebo ktoré sú pod gesciou Ústredného daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici, sa za ostatné obdobie významným spôsobom zvýšili a v oblasti zamedzenia únikov spotrebnej dane, predovšetkým spotrebnej dane z liehu, vláda aktívne nič nespravila. Existujú naozaj veľmi špecifické a podľa môjho názoru presné analýzy, ako postupuje vývoj inkasa spotrebnej dane z liehu, a naozaj by si to vyžadovalo nielen proklamáciu v programovom vyhlásení vlády, ale aj reálne kroky. Myslím si, že v oblasti dobudovania a prepojenia slovenských informačných systémov v oblasti správy daní a ciel so systémami používanými v Európskej únii, ako vláda vo svojom programovom vyhlásení konštatuje a zaväzuje sa k tomu, by si žiadalo naozaj doplniť a veľmi dôrazne žiadam, aby ste o tomto probléme diskutovali, že nepochybne oblasť informačných systémov v oblasti správy daní aj v oblasti ciel musí byť navzájom prepojený. Ak však nebude tento systém prepojený na systém zdravotného poistenia, na systém dôchodkového zabezpečenia a systém sociálneho zabezpečenia, tak budeme len na pol ceste. Existoval istý projekt, ktorý sa mal realizovať v spolupráci vtedy so sociálnym fondom Európskej únie, kde nám teda ponúkali nielen finančnú pomoc, ale aj organizačno-technickú pomoc a odbornú pomoc, a myslím si, že vláda by mala mať ambície, aby oblasť správy ciel, aby oblasť správy daní a tých záležitostí, ktoré sa týkajú zdravotného, sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, boli kompatibilne prepojené. Ak by takýto systém na Slovensku fungoval, tak nemáme vôbec žiadne problémy s diskusiou o majetkových priznaniach, s diskusiou o zavedení dane z prírastku majetku. Jednoducho by to mala byť ambícia, ktorá by vyriešila veľmi veľa problémov predovšetkým z hľadiska presných informácií o občanovi Slovenskej republiky, v tomto prípade za občana Slovenskej republiky považujem daňovníka. Veľmi by sa zjednodušila štátna administratíva a nakoniec by sa zjednodušila aj pozícia občana z hľadiska administratívnej náročnosti.

Veľmi veľa sa hovorí v médiách aj na politickej verejnosti o boji proti hospodárskej korupcii. Vláda venuje tomuto problému jednu štvrť stránku programového vyhlásenia vlády. Ja v zásade sa s tými ambíciami, ktoré sú tam, vecne stotožňujem, ide len o to, aby tie proklamácie, ktoré sú tam uvedené, boli aj v reálnej praxi naplnené. Využívam v tejto chvíli prítomnosť predsedu vlády, pán predseda vlády, s najväčšou pravdepodobnosťou 11. 10. tohto roku na Úrad vlády bolo doručené pravdupovediac anonymné podanie, kde sa veľmi veľa píše o železniciach, kde sa veľmi veľa píše o správe letísk, kde sa veľmi veľa píše o Štátnom fonde cestného hospodárstva, kde sa dosť píše o tunelovaní na tuneli Branisko. Pán predseda vlády, ak to, čo je uvedené na str. 10 v oblasti boja proti hospodárskej korupcii, myslíte vážne, prosím, podrobte analýze toto podanie, ktoré bolo napísané 10. 10. 2002, a informujte Národnú radu Slovenskej republiky, ako ste vyriešili tie podnety, ktoré v tom anonymnom podaní boli uvedené.

No a dovoľte mi, aby som povedal niekoľko slov o osobitnej časti programového vyhlásenia pôdohospodárstvo, poľnohospodár-stvo, využívanie a vlastníctvo pôdy a veľmi stručne o oblasti lesného a vodného hospodárstva. Je to možno netradičný prístup, ale pri tejto príležitosti aj vo väzbe na isté konštatácie v programovom vyhlásení vlády nepochybne bude potrebné otvoriť kompetenčný zákon. Myslím si, že už je na svete politická dohoda, že oblasť vodného hospodárstva pôjde pod životné prostredie. Možno tí, ktorí sa trochu špecifickejšie venujete problematike kompetencií ústredných orgánov štátnej správy, tak ste zachytili diskusie o tom, že aj oblasť potravinárstva by mala prejsť na ministerstvo hospodárstva. Pri tejto príležitosti mi dovoľte poďakovať všetkým, ktorí zhromaždili argumenty, a poďakovať všetkým, ktorí na túto tému diskutovali, a predovšetkým poďakovať tým, ktorí v konečnom dôsledku rozhodli, že táto kompetencia v oblasti potravinárstva zostáva pod rezortom pôdohospodárstva, lebo pokiaľ by prešla pod ministerstvo hospodárstva, predovšetkým v oblasti prístupového procesu Slovenskej republiky by to bola obrovská chyba.

Diskutovať, samozrejme, môžeme - a to už je v programovom vyhlásení dosť explicitne konštatované - aj o oprávnenosti alebo vhodnosti prenesenia výkonu štátnej správy v oblasti vodného hospodárstva na životné prostredie. Je to niekoľko rokov trvajúci zápas, niekoľko rokov trvajúci spor. Ja nie som odborník z oblasti aplikácie výkonu štátnej správy, špecificky na oblasť vodného hospodárstva, ale na druhej strane mám isté ekonomické vnímanie tohto problému. Treba si uvedomiť, že pokiaľ takéto riešenie bude realitou, tak ministerstvo životného prostredia sa už celkom nebude orientovať na životné prostredie, ale bude to ekonomickým ministerstvom. Ak odplata za energetický potenciál vôd bude príjmom ministerstva životného prostredia, tak bude to niekoľkomiliardový alebo mal by to byť v budúcnosti niekoľkomiliardový príjem a ten rezort, ktorý zásadným spôsobom má dohliadať nad životným prostredím, tak ako som uviedol, sa stane ekonomickým ministerstvom.

Možnože by stálo za uváženie ešte diskutovať o tom, či slovenský vodohospodársky podnik by v budúcnosti nemal byť ústredným orgánom štátnej správy pre správu vôd a tokov, ale predtým, ako predložíte do Národnej rady Slovenskej republiky novelu kompetenčného zákona, tak by bolo naozaj veľmi potrebné, aby ste sa s odborníkmi na túto tému veľmi vážne porozprávali. Okrem samotného toho ekonomického rozmeru prenosu tejto kompetencie, samozrejme, dôjde aj k istému problému, pretože ministerstvo životného prostredia bude aj výkonným orgánom, aj dohliadacím orgánom. Nebude to prvý precedens v Slovenskej republike, takýto precedens už máme, takže ministerstvo životného prostredia bude aj kontrolovať, aj riadiť.

Pokiaľ ide o niektoré konštatácie priamo v oblasti poľ-nohospodárstva, my sme na tú tému vo výbore pre pôdohospodárstvo dosť intenzívne diskutovali. Vláda sa zaväzuje, že podporí štrukturálne reformy v záujme prispôsobenia poľnohospodárskej výroby prírodno-pôdno-klimatickým podmienkam a meniacim sa podmienkam trhu. Práve tento odsek programového vyhlásenia vlády nebol celkom uspokojivo, aspoň teda pre mňa, na rokovaní Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo vysvetlený a do tejto chvíle celkom neviem, čo touto konštatáciou vláda mala na mysli.

Čo je však principiálny a základný problém celej oblasti dotačnej politiky, to je problém, ktorý rezonuje v tejto spoločnosti už od roku 1990, donekonečna sa hovorí o masívnej podpore poľnohospodárskej prvovýroby na Slovensku, o neefektívne čerpajúcich dotáciách. Naozaj málokedy sa v tých analýzach spomína to, že prostredníctvom štátneho rozpočtu nie je prioritne dotované poľnohospodárstvo, ale sprostredkovane je dotovaný predovšetkým spotrebiteľ. Táto téma je mimoriadne aktuálna a na túto oblasť je programové vyhlásenie v časti Poľnohospodárstvo naozaj chudobné, táto téma je mimoriadne aktuálna pri negociačných rokovaniach v predposlednej kapitole, myslím, že ich máme uzatvorených 27, zostáva nám pôdohospodárstvo alebo poľnohospodárstvo a rozpočet, a určite ste zaregistrovali, čo sa deje v súvislosti s rozhodnutím Bruselu poskytnúť kandidátskym krajinám v prvom roku vstupu 25-percentnú úroveň priamych platieb do poľnohospodárstva. Nuž laikovi to naozaj málo hovorí, odborníci sa rozchádzajú v celkom presných prepočtoch, aké dosahy by to na Slovensko malo, ale odborníci sa v jednom zhodujú, že 25-percentná úroveň priamych platieb pre Slovensko v prvom roku vstupu do Európskej únie je jednoznačne nedostatočná a ten vývoj na Slovensku v oblasti poľnohospodárstva by bol neudržateľný.

Ostatné okolité krajiny na to reagujú špecifickým spôsobom. Za ten špecifický spôsob považujú predovšetkým to, že domácu vnútornú podporu významným spôsobom zvyšujú. Takýmto významným spôsobom podporu pre poľnohospodárov zvyšujú v Poľsku, významným spôsobom zvyšujú podporu v Česku, čiastočne túto podporu zvyšujú aj v Maďarsku z jedného jediného dôvodu, aby východiskový základ v roku 2004 pre krajiny, ktoré by mali byť v roku 2004 prijaté za riadnych členov Európskej únie, tú východiskovú základňu si takýmto spôsobom zásadne zvýšili v prospech domácich producentov potravín. Slovensko je v tom špecifické. Slovensko jediné podporu do poľnohospodárskej prvovýroby v návrhu rozpočtu na rok 2003 znižuje.

Ak by boli argumenty, že to nie je pravda, môžeme sa o nich alebo určite sa o nich budeme baviť pri návrhu zákona o štátnom rozpočte, ale za priamu podporu nie je možné považovať financovanie integrovaného administratívneho kontrolného systému, ktorý Slovenská republika nemá. Za priamu podporu nie je možné považovať zdroje, ktoré bude potrebné na dobudovanie platobnej agentúry Slovenskej republiky, ktorú Slovenská republika nemá.

No a, vážený pán predseda vlády, aj tu sa opakujete. To, že bude funkčná platobná agentúra a že bude mať akreditáciu ministerstva financií, ste sa nezaviazali síce bezprostredne v programovom vyhlásení v roku 1998, ale približne na rozhraní rokov 1999 a 2000. Do dnešného dňa platobná agentúra nefunguje. Ja už predpokladám, že vaša odpoveď bude, že to bolo v kompetencii SDĽ-kárskeho ministra a že jednoducho je vám ľúto a že všetko spravíte pre to, aby sa táto inštitucionálna povinnosť, ktorú vláda Slovenskej republiky vo väzbe na možnosť čerpania štrukturálnych a kohéznych fondov Európskej únie musí splniť, aby sa táto požiadavka naplnila. Ale opäť sú štyri roky fuč.

Možnože málokto z vás vie, že prostriedky SAPARD bude možné využívať do roku 2004. V tomto období sa v rámci prostriedkov, pardon, prostriedky PHARE bude možné využívať maximálne do roku 2004, v tomto období sa čerpá limit prostriedkov PHARE, ktorý bol pre Slovenskú republiku z roku 2001, a s najväčšou pravdepodobnosťou nebude ani do konca tohto roku limit prostriedkov PHARE vyčerpaný. Predovšetkým preto, že inštitucionálne vláda Slovenskej republiky nevytvorila podmienky na to, aby tieto peniaze Slovenská republika v rámci predvstupových fondov mohla prijímať.

No a poďme, prosím, k tým politickým rozhodnutiam, ktoré sa týkajú poľnohospodárstva. Za mimoriadne vážne považujem konštatovanie alebo záväzok, že vláda obnoví lehoty na uplatnenie nárokov podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému majetku v znení neskorších predpisov a umožní sa náprava krívd spáchaných pred rokom 1989 vo vzťahu k poľnohospodárskej pôde. No, možnože by sme dokázali vecne konštatovať, čo má týmto znením vláda na mysli, ale tu je naozaj znepokojujúca tá dikcia z hľadiska vymedzenia toho rozhodného obdobia, ktorého sa tento zákon má týkať. Pôvodná 229-ka toto rozhodné obdobie veľmi exaktne vymedzovala. Povedalo sa 1948 až 1989. Na moju otázku - prečo sme v tejto dikcii nemohli pokračovať aj ďalej, ak objektívne je potrebné niektoré ustanovenia tohto zákona novelizovať? - tak jednoducho tú relevantnú odpoveď, ktorá by ma uspokojila, som nedostal. A naozaj to vzbudzuje vážne pochybnosti, že chceme ísť pred rok 1948. Bola by to absolútne bezprecedentná vec a garantujem vám, že pokiaľ by ste sa k takémuto postupu rozhodli, tak skomplikujete mimoriadne sami sebe život, pokrivíte ten systém uplatnených a realizovaných reštitúcií, ktorý bol na základe 229-ky realizovaný.

Treba si naozaj veľmi korektne povedať, žiadna náprava krívd nemôže byť úplne 100-percentná a žiadna náprava krívd nemôže odstrániť všetky tie príkoria, ktoré sa v tom období udiali. Ale ja vás naozaj vyzývam, nekalkulujte s tým a neuvažujte s tým, že by ste mali ísť pred rok 1948. Okrem toho si myslím, že je to taký vážny problém, že v programovom vyhlásení vlády malo byť napísané, čo v oblasti 229-ky idete otvárať. Už nehovorím, teda na to rozhodné obdobie som upozornil však aj vecne. Idete meniť rozsah pôsobnosti zákona? Idete meniť oprávnené osoby? Idete meniť povinné osoby? Idete inak definovať ten majetok, ktorého sa to týka? Myslím si, že korektne treba priznať, že tá posledná novela, ktorá bola, myslím, realizovaná v oblasti úpravy vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v roku 1995, myslím, namiesto toho, aby sa krivdy odstránili, tak sa mnoho nových krívd svojím spôsobom napáchalo. Takže ja na tento problém naozaj so všetkou vážnosťou upozorňujem a navrhujem, prosím, aby vláda neprišla do parlamentu štandardným režimom prostredníctvom novely zákona 229, ale prosím, predtým ako spravíte politické rozhodnutie, predložte nám do parlamentu filozofiu tohto zákona, čo by ste ním chceli dosiahnuť. Ja som naozaj presvedčený, že pokiaľ sa má spraviť takáto zásadná vec, tak musí dôjsť k principiálnej diskusii koalície a opozície. Ja chcem dúfať, pán predseda vlády, že aj vy si uvedomujete vážnosť tohto problému a že budete taký láskavý a túto moju požiadavku budete akceptovať.

V tej záverečnej časti Vlastnícke vzťahy k pôde a využívanie pôdy je také lakonické konštatovanie, ale úplne jasné a zrozumiteľné, "vláda zruší poplatky za vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu". Diskutovali sme aj o tomto probléme vo výbore pre pôdohospodárstvo, a pokiaľ by tu pán minister pôdohospodárstva bol, tak by potvrdil na moju otázku, že čo vládu k tomu viedlo a aké riešenia navrhuje, tak bolo jednoznačne konštatované, je to politické rozhodnutie. Nuž ak sa ekonomické kategórie majú stať výhradne vecou politického rozhodnutia, tak aj o tom je potrebné, aby sme vážne diskutovali. Ja rešpektujem to, že nie je to celkom systémový prvok v oblasti ochrany pôdneho fondu a on štandardne v Európskej únii práve takýmto spôsobom nefunguje, ale ak vláda takéto politické rozhodnutie prijme, tak by sa súčasne mala zaviazať, aké legislatívne nástroje uplatní na to, aby poľnohospodársky pôdny fond bol relevantným spôsobom ochraňovaný. Pri tejto príležitosti by som vám rád dal do pozornosti Európsky poľnohospodársky dohovor, ktorý hovorí o budúcnosti vidieka v rozšírenej Európe a o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o multiplikačných efektoch poľnohospodárstva, o vidieku ako takom sa tam hovorí veľmi veľa. S najväčšou pravdepodobnosťou tento Európsky poľnohospodársky dohovor v Európskom parlamente bude schválený, takže tento dokument by mal byť istým kritériom pre rozhodovacie procesy aj v Slovenskej republike. Len na vašu ilustráciu, zrušenie odvodu za záber poľnohospodárskeho pôdneho fondu bude predstavovať sumu od 600 do 700 mil. Sk ročne. Nie je to malá suma, ale tento inštitút by predovšetkým plnil tú ochranársku pozíciu kvalitnej poľnohospodár-skej pôdy.

Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení navrhuje, že zriadi akciovú spoločnosť zo Štátnych lesov Slovenskej republiky. Tí skôr narodení, ale ešte teda vo výkone lesníci, tí naozaj majú právo, aby sa usmievali, nehovorím, že nad tým, že máte ambíciu založiť akciovú spoločnosť, ale práve oblasť lesníctva je tou oblasťou, kde prebiehajú permanentné reformy už 30 rokov. Ja som naozaj mimoriadne prekvapený, že to naše lesníctvo to vôbec vydržalo. Možnože to vydržalo preto, že ten odborný potenciál tam je a že v tejto oblasti naozaj pracujú ľudia, ktorým na vývoji lesného hospodárstva na Slovensku mimoriadne záleží. Ja osobne si myslím, že nebolo potrebné uvažovať o tom, aby sa, pretože sme dostali ubezpečenie, že by to mal byť lex specialis, to znamená špeciálny zákon, na základe ktorého by sa zriadila akciová spoločnosť Štátnych lesov. Ja osobne si myslím, že to bolo možné riešiť aj niekoľkými drobnými novelami zákona o štátnom podniku a že by sa dosiahol presne ten istý cieľ, ale s podstatne väčšou garanciou, že ten majetok bude významnejším spôsobom ochránený. O tom, samozrejme, si však dovolím diskutovať potom, keď tento zákon, špeciálny zákon o zriadení akciovej spoločnosti v oblasti lesného hospodárstva, alebo teda správy lesnej pôdy, bude pripravený.

Čo je ešte naozaj otvorený problém, je otázka pôdy neidentifikovaných vlastníkov. Neviem, pán predseda vlády, či túto oblasť sledujete dosť dôsledne, ale ani jeden rok tí, ktorí mali na starosti usporiadavať vlastníctvo k pôde, nedostali dostatok prostriedkov a neboli využité všetky technické prostriedky na to, aby pozemkové vlastníctvo v Slovenskej republike bolo definitívne usporiadané. Toto je druhé číslo v programovom vyhlásení vlády a zhodou okolností opäť 2006. V roku 2006 máte ambíciu previesť pôdu neidentifikovaných vlastníkov do vlastníctva štátu. Z tejto pôdy, ktorú štát nebude potrebovať na investičnú výstavbu alebo na infraštrukturálne projekty celospoločenského významu, teda tú pôdu, o ktorú nebude mať štát záujem, chcete previesť do vlastníctva obce. Obce časť tejto pôdy ponúknu právnickým a fyzickým osobám, ktoré hospodária na pôde a budú ju naďalej poľnohospodársky využívať. My samozrejme vieme veľmi jednoznačne identifikovať zámery, ktoré v tejto oblasti sú. Ja neviem, či mám celkom presné údaje, ale s najväčšou pravdepodobnosťou ide asi o 400 000 hektárov vysokokvalitnej bonitnej pôdy. A mohli by sme diskutovať o tom, či táto pôda má prejsť na obce a z akého dôvodu by mala na obce prejsť. Ale už si vôbec neviem predstaviť, ako chcete dosiahnuť, aby obce mali povinnosť potom takúto pôdu prenajať právnickým alebo fyzickým osobám, ktoré sa zaoberajú poľnohospodárskou výrobou. Tým dňom, tou hodinou, tou sekundou, keď obce budú mať túto pôdu na liste vlastníctva, nikto nemôže obmedzovať ich vlastnícke práva a určovať im, či tú pôdu budú využívať na prenájom pre poľnohospodársku výrobu, alebo túto pôdu na druhý deň lukratívnym spôsobom predajú, alebo naložia s ňou, ako uznajú samosprávne orgány obcí. Myslím si, že aj toto je záväzok, ktorému treba pripisovať mimoriadne veľkú pozornosť v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. A my teda budeme žiadať prostredníctvom, alebo ja osobne, prostredníctvom výboru pre pôdohospodárstvo, aby sme pre túto oblasť dostali podstatne dôkladnejšie analýzy, aby sme mali jasný a zrozumiteľný náhľad na riešenie tohto problému.

Napriek tomu, že som hovoril len k dvom oblastiam, naozaj je veľmi veľa nedopovedaného, čo je ešte v programovom vyhlásení vlády napísané. Celá tá diskusia poukázala na mnohé nedostatky, celá tá diskusia poukázala na dve riziká programového vyhlásenia vlády. Prvé riziko, že je nekontrolovateľné, lebo neobsahuje žiadne čísla. A druhé riziko, že ak napríklad budete uplatňovať 229-ku z pohľadu istej politickej skupiny, tak ostatným občanom Slovenskej republiky spôsobíte škodu a narobíte problémy. Takže zaväzujete sa k veciam, ktoré naozaj, pokiaľ nie sú dôkladne prediskutované, tak signalizujú mimoriadne vážne problémy.

Z toho dôvodu vo väzbe na tú diskusiu, ktorá tu odznela, predkladám návrh, je to procedurálny návrh, pán kolega spravodajca, aby bolo prerušené rokovanie o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, aby programové vyhlásenie vlády bolo vláde Slovenskej republiky vrátené na prepracovanie v súlade s pripomienkami, ktoré odzneli v rozprave. Dámy a páni, ďakujem pekne za vašu trpezlivosť. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP