Štvrtý deň rokovania
3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
12. novembra 2002 o 9.05 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vítam vás na rokovaní 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Po prerušení 3. schôdze Národnej rady budeme pokračovať prerokúvaním bodu programu
návrh na vyslovenie dôvery vláde,
ako aj o prerokúvaním
Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni nepožiadal žiaden poslanec. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Vojtech Tkáč.
K predloženému návrhu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky rokovali výbory, ktorým bolo programové vyhlásenie vlády pridelené. Správu o prerokovaní programového vyhlásenia vlády ste dostali ako tlač 22a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Teraz žiadam pána premiéra vlády Slovenskej republiky ako navrhovateľa, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovávania návrhu programového vyhlásenia vlády v gestorskom výbore - vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Prosím pána premiéra, v prípade, ak nebude prítomný na rokovaní, aby určil ako navrhovateľa niektorého z členov vlády. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán poslanec Farkas.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážená vláda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som vás informoval o obsahu správy o prerokovaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery vo výboroch Národnej rady. Slovenskej republiky.
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery predložila vláda Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky. Predseda vlády Mikuláš Dzurinda predniesol Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky dňa 5. novembra 2002 s tým, že schôdza Národnej rady bola prerušená do 12. novembra 2002. Počas tohto obdobia zasadali výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery bolo doručené v písomnej forme poslancom Národnej rady Slovenskej republiky pred 3. schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky ako tlač 22.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 49 zo dňa 4. novembra 2002 pridelil podľa § 107 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery všetkým výborom okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva na prerokovanie do 8. novembra 2002.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky súčasne určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý na základe uznesení výborov predloží na schôdzu Národnej rady správu o prerokovaní programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery vo výboroch a návrhy z rozpravy ako podklady na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Programové vyhlásenie vlády SR a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery prerokovali v stanovenom termíne všetky určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory vyslovili súhlas s predloženým Programovým vyhlásením vlády SR a žiadosťou vlády o vyslovenie dôvery a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky schváliť a vysloviť vláde dôveru, to jest výbory: výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre zdravotníctvo, pre ľudské práva, pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor a výbor pre vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, kde výbor uznesením č. 3 zo dňa 6. novembra 2002 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky Programové vlády SR neschváliť a nevysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, kde výbor neprijal platné navrhnuté uznesenie, pretože z celkového počtu 17 poslancov 14 poslancov bolo prítomných, za uvedený návrh hlasovalo 7 poslancov a 7 poslancov bolo proti a nikto sa hlasovania nezdržal.
Ďalej okrem výboru pre verejnú správu, kde výbor neprijal platné navrhnuté uznesenie, pretože z celkového počtu 12 poslancov za uvedený návrh hlasovalo 6 poslancov a 6 poslancov bolo proti, nikto sa hlasovania nezdržal. Zároveň výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá skonštatoval, že skupina 5 poslancov požiadala podľa § 52 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov o uvedenie stanoviska v tomto znení, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá prerokoval Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a osobitne časť 3 D kultúra a nesúhlasí s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky neschváliť ako aj nevysloviť dôveru vláde. Teda ide o stanovisko piatich poslancov. Pod bodom D je poskytnutý prehľad ďalších návrhov a doporučení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Pod bodom 1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo podporil ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky v opodstatnenom úsilí zachovať vzťah Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky k potravinárstvu ako k celku i potravinárskeho priemyslu v súlade so súčasným platným kompetenčným zákonom.
Po druhé, Výbor Národnej rady pre obranu bezpečnosť odporučil Národnej rade požiadať vládu o rozpracovanie programového vyhlásenia do konkrétnych terminovaných úloh na rok 2003 a nasledujúce roky 2004, 5 a 6 a zabezpečiť následnú kontrolu plnenia úloh vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády, požiadal ministra obrany a ministra vnútra vymedziť priority a hlavné úlohy vyplývajúce pre rezort z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na rok 2003 a nasledujúce roky 2004, 5 a 6. O tomto návrhu budeme hlasovať potom po skončení rozpravy k prerokovanému bodu.
Pod bodom III je uvedené uznesenie nášho výboru, teda výboru pre financie, rozpočet a menu a výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča Národnej rade schváliť Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a vysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky. Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery bola schválená uznesením č. 17.
Súčasťou tejto správy, pani poslankyne, vážení páni poslanci, je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, o tomto návrhu, samozrejme, budeme hlasovať potom, po skončení rozpravy k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi predsedovi výboru za oboznámenie s návrhom uznesenia, ktoré prijal gestorský výbor.
Otváram rozpravu o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a jej žiadosti o vyslovenie dôvery. Chcem poprosiť všetkých pánov poslancov, ktorí budú v rozprave vystupovať a ktorí chcú podať pozmeňujúce návrhy, aby poverenému spravodajcovi odovzdali riadne sformulované návrhy písomnou formou.
Chcem vás ďalej informovať, že do rozpravy sa celkom prihlásilo 63 poslancov. Za poslanecké kluby sa prihlásili pán poslanec Robert Fico za poslanecký klub strany Smer, pán poslanec Vladimír Mečiar za poslanecký klub HZDS, pán poslanec Jozef Ševc za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska, pani podpredsedníčka Zuzana Martináková za poslanecký klub SDKÚ, pán poslanec Ľubomír Lintner za poslanecký klub strany ANO, pán poslanec Gyula Bárdos za poslanecký klub Strany maďarskej koalície a pán poslanec Pavol Minárik za poslanecký klub KDH.
Ďalej sa do rozpravy prihlásili v tomto poradí poslanci: Sergej Kozlík, Vladimír Ďaďo, Dušan Čaplovič, Ján Jasovský, Milan Cagala, Milan Murgaš, Dagmar Bollová, Ján Mikolaj, Jaroslav Paška, Eva Antošová, Ján Gabriel, Ľudmila Mušková, pán poslanec Žiak, pán poslanec Miroslav Chovanec, Maroš Kondrót, pán poslanec Urbáni, Jarjabek, Abelovský, Tibor Mikuš, Igor Šulaj, pani poslankyňa Dana Podracká, Karol Džupa, Ladislav Polka, Miroslav Číž, Jozef Burian, Ivan Kiňo, Viliam Soboňa, Milan Rehák, pani poslankyňa Zmajkovičová, Vážny, pán podpredseda Veteška, Karol Ondriaš, Anton Blajsko, Jozef Elsner, Samuel Zubo, Eduard Kolesár, Jozef Hrdlička, Tibor Cabaj, Karol Fajnor, Michal Vajda, pán poslanec Hurban, Kajči, pán poslanec Zala, Kovarčík, Jozef Brhel, pán poslanec Milan Hort, Jaduš, pán poslanec Gabriel, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Muňko, pán poslanec Maxon, Galbavý a posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Pinkava.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ficovi, predsedovi poslaneckého klubu strany Smer. Nech sa páči, pán poslanec vystúpi v rozprave ako prvý.
R. Fico, poslanec: Vážený pán predseda vlády, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil v mene poslaneckého klubu strany Smer k programovému vyhláseniu vlády.
O programovom vyhlásení vlády budeme hlasovať približne v tých istých dňoch mesiaca, keď sa pred trinástimi rokmi u nás rozhodovalo o zásadnej zmene politických, spoločenských a ekonomických pomerov. Ani tí najväčší pesimisti však v novembri 1989 nemohli predpokladať, že na konci roku 2002, hoci pred bránami Európskej únie a NATO, bude mať podstatná časť obyvateľov Slovenska nižšiu životnú úroveň ako v roku 1989 a že podstatná časť majetku štátu bude v cudzích rukách. Programové vyhlásenie vlády by malo byť súhrnom strategických rozhodnutí vlády na najbližšie štvorročné obdobie. Malo by reagovať nielen na súčasné postavenie Slovenska, na definovanie a odstraňovanie najakútnejších defektov či na podporu vyskúšaných priorít. Programové vyhlásenie by malo byť aj ucelenou štvorročnou súčasťou dlhodobejšieho pohľadu politikov na miesto Slovenska v Európe a vo svete. Na aké Slovensko má vlastne programové vyhlásenie vlády reagovať? Na také, aké ho už piaty rok vykresľujú vládni politici, alebo na skutočnú, každodennú realitu? V Smere sme vždy dávali priestor tvrdej realite, a preto mi dovoľte, aby som v stručnosti charakterizoval, ako dnes vidíme Slovensko a na aké Slovensko by malo programové vyhlásenie reagovať.
Slovensko je dnes krajina, ktorá stojí nepripravená na vstup do únie. Do únie, ktorá je veľkým ringom národných ekonomických záujmov a najnovšie aj spoločných záujmov súčasných členských krajín proti nastupujúcich nováčikom. Slovensko nemá veľkú šancu zohrávať v tomto ringu rovnocennú úlohu a stane sa obeťou tých slovenských politikov, ktorí urobili z Európskej únie nedotknuteľnú, posvätnú inštitúciu. Slovensko stojí pred rizikom povstupového šoku, pretože prehnané očakávania neinformovaných ľudí nebudú ani sčasti naplnené a vietor do plachiet dostanú extrémne sily. Slovensko je dnes krajina významne podkapitalizovaná a s nízkou kvalitou priamych zahraničných investícií. Okrem niekoľkých výnimiek sa k nám presunula výroba s nízkou pridanou hodnotou, na ktorú nevedia nájsť západné krajiny pracovnú silu doma. Hovorme o tom, že na Slovensku máme cudzie spoločnosti, ktoré nechávajú našich ľudí vo vysokom tempe pracovať za 7 - 8 000 korún mesačne pri ručnom montovaní káblov, skladaní výrobkov zo súčiastok vyrobených v zahraničí či pri výrobe výkovkov spracovávaných v zahraničí.
Žiadajme odpoveď na otázku, ako dlho budú chcieť naši ľudia pracovať za takúto východoeurópsku mzdu pri západných cenách? Žiadajme odpoveď na otázku, čo urobíme, ak tento typ investícií využívajúcich lacnú pracovnú silu odíde z krajiny ďalej na Ukrajinu či do Rumunska, keďže príde tlak na zvyšovanie miezd. Aké alternatívy má pripravené vláda pre ľudí bez kvalifikácie okrem ich zaradenia do sociálnej siete. Slovensko je dnes krajina so zdeformovaným podnikateľským prostredím, neustále zmeny legislatívy, korupcia pri získavaní zákaziek, kedy podnikateľ musí dopredu zaplatiť niekoľko percent z objemu zákazky ako úplatok, aby vôbec zákazku dostal. Či situácia, kedy sa k úverom dostávajú len top klienti, toto všetko významne vplýva na životaschopnosť našej podnikateľskej sféry. Slovensko je krajina bez vlastných presne definovaných hospodárskych priorít. Stále nepoznáme kvalifikovanú odpoveď na otázku, na čo má táto krajina predpoklady, akú úlohu budeme zohrávať po vstupe do Európskej únie.
Život neskončí po vstupe do únie a vstup sám osebe nemôže byť strategickým cieľom, pretože členstvo v únii treba využiť ako prostriedok na formovanie vlastného obrazu krajiny, a nie toho, ktorí by radi videli iné krajiny. Slovensko je krajina, ktorá sa nezmyselne zbavuje strategického majetku a kontroly nad ním. Politici tejto vlády trestuhodne vzali Slovensku energetickú a potravinovú bezpečnosť. Budeme dovážať energiu, potraviny. Pokračovaním v privatizácii strategických podnikov zbavia štát opakovateľných príjmov v podobe dividend z obrovských ziskov, ktoré budú mať monopoly po drastickom zvýšení cien. Po plyne a elektrine prichádza na rad útok tejto vlády na lesy ako neuveriteľne cennú surovinu, pretože transformácia lesov štátneho podniku na akciovú spoločnosť nie je ničím iným ako prípravou na privatizáciu. Slovensko je krajina, kde je vzdelanosť nie cťou a výhodou. Nenasledujeme príklad malých vzdelaných krajín, ktoré svoj úspech postavili práve na špičkovom systéme vzdelávania a vysokej profesionalite. Dosiahnutie špičkového vzdelania je motivované iba možnosťou zamestnať sa v zahraničí bez perspektívy návratu domov.
Slovensko je krajinou, v ktorej sa neoplatí pracovať, a oplatí sa páchať trestnú činnosť. Veľa ľudí si vyberie možnosť nepracovať, ak za prácu dostane presne toľko alebo menej ako za zotrvanie v sociálnej sieti. Korupcia, provízie, nekontrolované a nezdanené čierne príjmy sú základným zdrojom pri formovaní životného štandardu mnohých ľudí na Slovensku. Legálne zbohatlo na Slovensku len veľmi málo ľudí a len veľmi málo si dokáže zo svojho oficiálneho platu zabezpečiť slušný životný štandard. No a nakoniec, Slovensko je krajina, ktorá starne. Oveľa viac ľudí bude za krátky čas odkázaných na dôchodky. Slovensko je krajina, kde narastá počet detí, ktoré vzhľadom na životný štýl svojich rodičov nemajú veľkú perspektívu a ktoré sa stávajú zdrojom príjmov vlastných rodičov.
Vážené dámy a páni, programové vyhlásenie vlády by malo reagovať na takéto Slovensko, a nie na Slovensko vymyslené v hlavách niekoľkých politikov, ktorí dávno stratili zmysel pre realitu. Slovensko potrebuje poriadok, vytváranie nových zdrojov a silnú sociálnu solidaritu, aby zvládlo nielen dedičstvo prevzaté v roku 1989, ale najmä dedičstvo posledných trinásť rokov. Predložené programové vyhlásenie túto ambíciu vôbec nespĺňa. Je iba súhrnom názorov niekoľkých štátnych úradníkov, ktorí dostali za úlohu na jednotlivých ministerstvách pripraviť podklady na vypracovanie programového vyhlásenia. Nie je súčasťou žiadnej dlhodobejšej vízie krajiny, ktorú vláda doteraz nepredložila, hoci disponuje všetkými prostriedkami na splnenie tejto úlohy. Dokonca sa zdá, že klientelizmus bol aj pri zákazke, ktorá prišla z úradu vlády na vypracovanie vízie krajiny do roku 2020, keď v komisii, ktorá rozhodovala o víťazovi tejto súťaže, bola osoba, ktorá bola členom správnej rady víťaznej inštitúcie, ktorá takýto tender vyhrala.
Jedno treba vláde uznať. Poučila sa z chýb, z minulosti a do programového vyhlásenia nezaradila konkrétne záväzky, napríklad mieru želateľnej nezamestnanosti v roku 2006, ambície v bytovej politike či pri výstavbe diaľnic. Takto nebude musieť predseda vlády pred skončením volebného obdobia hovoriť o splnení sľubov na 30 alebo 50 %. Programové vyhlásenie je také všeobecné, že už dnes sa dá pri určitom výklade považovať za splnené. Príznačné pre túto vládnu koalíciu, ako to bolo aj v rokoch 1998 až 2002, je to, že absolútne najkonkrétnejšie sú časti programového vyhlásenia týkajúce sa postavenia maďarskej národnostnej menšiny.
S predloženým programovým vyhlásením sú spojené ešte dve skutočnosti. Jedna závažná, druhá paradoxná. Pokiaľ ide o závažnú skutočnosť súvisiacu s programovým vyhlásením, tak treba uviesť, že podľa čl. 56 ods. 1 slovenskej ústavy sa hospodárstvo Slovenska zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky, opakujem, sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Pre takúto definíciu sme sa v roku 1992 pri prijímaní ústavy nerozhodli náhodne, ale bola vyslovením vôle uskutočňovať silnú sociálnu úlohu štátu. Totiž už v roku 1992 bolo zrejmé, že dopady transformácie na obyčajných ľudí budú také významné, že ich schopnosť vysporiadať sa s nimi bude minimálna. Až do septembra 2002 existovala aká-taká snaha realizovať čl. 56 ods. 1 ústavy v praxi. Takto sme vnímali aj celý rad zákonov schválených v roku 2002, niekoľko z nich dokonca bezprostredne pred voľbami. To, že išlo o kolosálny podvod alebo o míny nastavené inej vláde, sme zistili okamžite po voľbách.
Dnes je úplne zrejmé, že programové vyhlásenie spolu s návrhom štátneho rozpočtu a súvisiacimi dvadsiatimi dvoma návrhmi zákonov s drastickým zvyšovaním cien všetkého je jasným dôkazom otočenia azimutu vývoja Slovenskej republiky o 180 stupňov. Realizácia programového vyhlásenia v praxi znamená jasný odklon od sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. Vzniká otázka, či takého zásadné zmeny v charaktere ekonomiky nevyžadujú aj zmenu slovenskej ústavy, aby ústavný text zodpovedal praktickým krokom vlády. Programovému vyhláseniu vlády by totiž zodpovedal ústavný text, podľa ktorého sa hospodárstvo Slovenska zakladá na princípoch čisto trhovej ekonomiky bez ohľadu na sociálne dopady. Pokiaľ ide o paradoxnú skutočnosť, súvisiacu s programovým vyhlásením, bolo by veľmi dobré, keby takto načrtnutá čisto pravicová orientácia vláda bola dopredu pripravená a odkonzultovaná. Keby sme za zámerom vlády videli niečo viac, obavám sa však, že nič viac hľadať nemožno, pretože vláda len kŕčovito reaguje na svoje vlastné hospodárske "úspechy" z rokov 1998 až 2002 a ekonomické míny, ktoré si sama nachystala. A jej neschopnosť sa prejavuje v tom, že síce hovorí o pokračovaní v reformách a o reformách, ale v skutočnosti ide len o bohapusté zdražovanie, znižovanie sociálneho štandardu a výpredaj posledného cenného majetku. Ak aj odpustíme pravicovej vláde nepripravenosť na vládnutie, s ktorou sa prezentovala už v roku 1998, na takúto antisociálnu politiku nemá ani len morálne právo.
Vážené dámy a páni, politika novej vlády, čo sa odzrkadľuje aj v programovom vyhlásení vlády, je založená na filozofii, podľa ktorej trh vyrieši všetko. Ide o prístup typický pre prelom 19. a 20. storočia. Rád by som členom vlády pripomenul, že je prelom 20. a 21. storočia, keď aj tie najkapitalistickejšie krajiny pripúšťajú určitú mieru aktívnej úlohy štátu v riadení spoločnosti a ekonomiky. Neexistuje žiadna zázračná ruka trhu. Práve naopak. V krajinách, v ktorých je toľko neporiadku a korupcie ako na Slovensku, kombinácia voľného trhu a klientelizmu nevyhnutne vedie k obrovským rozdielom medzi bohatými a chudobnými, a to nehovorím len o ľuďoch. Týka sa to aj regiónov. Slovensko je veľmi malá krajina. Sme v ňom však svedkami obrovských regionálnych rozdielov, kde napríklad v Bratislave dosahujú obyvatelia životnú úroveň Európskej únie a napríklad na východnom Slovensku niektoré okresy zápasia s tridsať- a viacpercentnou nezamestnanosťou. Programové vyhlásenie však neobsahuje žiadne recepty, ako proti takémuto vývoju postupovať. Aj preto môžeme programové vyhlásenie s pokojným svedomím premenovať na dokument s názvom Bohatí budú bohatšími a chudobní budú chudobnejšími.
Tragédia programového vyhlásenia v spojení so zdražovaním a reštrikciami je aj v tom, že sociálne najslabší dostávajú dva údery naraz. Ak krajina pristupuje k liberalizácii cien, je bežné, že poskytuje občanom sociálny dáždnik, aby zvyšovanie ako-tak prežili. Naša vláda namiesto sociálneho dáždnika dáva sociálne najslabším najavo, ako si ich váži, prichádza so sociálnymi reštrikciami, teda obmedzovaním existujúceho sociálneho štandardu.
Vážené dámy a páni, Smer v porovnaní s pravicovou vládou dlhodobo prezentoval odlišné názory na štát. Práve v období transformácie, kedy sú ľudia najzraniteľnejší a kedy pravicová vláda jeho silu z neznalosti úplne opúšťa, musí byť štát podstatne aktívnejší. Nemáme na mysli byrokratický, ťažkopádny moloch, ale efektívny výkon štátnych funkcií. V prípade účasti vo vláde by sme trvali na zániku polovice okresných úradov už od 1. januára 2003, na zrušení krajských úradov v tom istom termíne a na vytvorení integrovaného modelu verejnej správy na krajskej úrovni. Čo by v praxi znamenalo zlúčenie orgánov VÚC a krajskej štátnej správy. Nerozpakovali by sme sa znížiť ani počet nezamestnaných na ústredných orgánoch štátnej správy minimálne o 20 %, pretože je na nich obrovská prezamestnanosť. Nič podobné vláda napriek predvolebných sľubom neurobila. Jediným výsledkom jej útoku na prebyrokratizovanú štátnu správu je to, že má viac štátnych tajomníkov ako vláda v roku 1998 - 2002. A naviac, nechala regionálnu a miestnu samosprávu, o ktorej toľko hovorí v súvislosti s prenosom kompetencií, bez peňazí. Súčasná vláda teda úlohy štátu opúšťa, ale ponecháva štát v tej istej zbyrokratizovanej podobe. Je to najhoršia kombinácia, aká nás mohla postihnúť.
Čo od štátu očakáva v transformačnom období Smer? Najmä to, aby sa ekonomickými pohybmi v rámci globalizácie a transformácie neobmedzila suverenita ľudí a aby sa zahraničnými investíciami orientovanými na menej kvalifikovanú pracovnú silu nezaložila faktická sociálna nerovnosť a aby sa nezastavil proces vytvárania vhodných podmienok pre malé a stredné podnikanie. Štát by si podľa nás mal rovnako v neobmedzenej miere zachovať všetky nástroje menovej a finančnej politiky ako aj kontrolu surovinových, potravinových a energetických zdrojov a zdrojov pitnej vody. Zdá sa, že po ekonomickej vlastizrade, ktorej sa súčasná vládna garnitúra dopustila v rokoch 1998 - 2002 a v ktorej lacným výpredajom strategického majetku chce pokračovať, štát už nikdy nebude môcť takúto dôležitú funkciu plniť.
Vážené dámy a páni, v úvode svojho vystúpenia som naznačil niekoľko výziev, na ktoré by malo programové vyhlásenie vlády reagovať. Prvou výzvou je určite reálny vstup Slovenska do Európskej únie v roku 2004, teda v polovici volebného obdobia. Programové vyhlásenie odhaľuje naivnú vieru vlády, že vstup Slovenska do únie vyrieši všetky ťažkosti. Vo vstupe, ktorý je pre vládu konečným cieľom, a nie prostriedkom, vidí vláda svoju vlastnú spásu. V mene vstupu vláda už obetovala energetickú a potravinovú bezpečnosť a ak ju pozorne sledujeme, je schopná urobiť všetko bez ohľadu na katastrofálne dopady na Slovensko v budúcnosti. Vláda takto buď úplne ignoruje, alebo si toho vôbec nie je vedomá, že pri spájaní západného a východného sveta budeme ťahať za kratší koniec a že obava našich západných partnerov z ohrozenia vlastných životných záujmov je silnejšia ako snaha vytvoriť adekvátne podmienky pre kandidátske krajiny. Ak vláda v úvode programového vyhlásenia vyhlasuje, citujem: "Náš program je plánom, aby Slovensko využilo svoju príležitosť a zaujalo v európskom spoločenstve dôstojné, rešpektované a zodpovedné postavenie." Koniec citácie. Už dnes musí vedieť, že jej plán je nereálny, pretože podmienky vstupu Slovenska do únie takéto postavenie neumožňuje. Závažnou skutočnosťou je aj to, že programové vyhlásenie hovorí len pár všeobecných fráz o tom, čo bude po vstupe do únie. Je zrejmé, že vláda chce vydať Slovensko napospas európskych štruktúram bez toho, aby dnes mala odvahu odpovedať niečo na otázky týkajúce sa budúcnosti Európskej únie. Z obsahu programového vyhlásenia sa dá vydedukovať, že vláda by súhlasila aj s európskym superštátom, ale možno aj s federáciou či konfederáciou, teda so všetkým alternatívami. Vstup Slovenska do únie bude vzhľadom na nadradenosť legislatívy únie a ďalšie faktory tak závažne ovplyvňovať život na Slovensku, že vývoj od roku 2004 nie je možné odbiť pár všeobecnými frázami!
Program vlády Slovenskej republiky na obdobie po vstupe do únie by mal rozsahom predstavovať minimálne polovicu programového vyhlásenia vlády. Iba že by sa vstupom Slovenska do únie pre túto vládu všetko skončilo. Aj tak bol jej volebný úspech založený len na vytváraní nekonečne pozitívneho obrazu vývoja Slovenska po vstupe do tejto inštitúcie. Ak je to tak, uvažujme v záujme čo najväčšej účasti ľudí na voľbách poslancov do Európskeho parlamentu, o spojení týchto volieb s parlamentnými voľbami, pretože v roku 2004 sa začína pre Slovensko úplne nová etapa vývoja.
Ak sa v súvislosti s úniou dotýkame zahraničnej politiky, vláda by mala mať odvahu pripustiť, že okrem členských krajín EÚ, NATO a našich susedov existujú aj také krajiny ako napríklad Ruská federácia, Čína či Izrael. Nemeniac nič na základnej zahraničnopolitickej orientácii Slovenska na úniu a NATO treba jasne povedať, že sú tu aj iné krajiny a medzi nimi určite aj tie, ktoré som vymenoval, ktoré vytvárajú obrovské obchodné príležitosti, ktorým by mala zodpovedná administratíva venovať riadnu pozornosť.
Druhou výzvou je nedostatok vnútorných zdrojov. Programové vyhlásenie vlády len sucho konštatuje, že vláda podporí prílev investícií, ale akých a ako? Investorom nestačí, že na Slovensku je lacná pracovná sila a že vládu zostavovala SDKÚ. To by tu už v rokoch 1998 - 2002 bol pretlak investícií, k čomu však nedošlo. Ani pozvánka do NATO nemusí byť okamžite certifikátom na masívny vstup investícií, hoci by sme boli všetci veľmi radi. Smer vníma ako základ prílevu kvalitných, nie špekulatívnych investícií, dôveru obchodných partnerov v právny štát a politickú stabilitu. Sme prvá krajina na svete, v ktorej došlo ku skorumpovaniu kapitálového trhu, čo bolo doteraz považované za nemožné. Meno, ktoré si vďaka úrovni korupcie urobila minulá a teda aj súčasná vláda, sa nedá zmyť prázdnymi frázami o boji proti klientelizmu. Politická stabilita na Slovensku je tiež diskutabilná, pretože tesná väčšina a prvé príznaky vydierania v jej vnútri nejdú príliš spolu. Smer má záujem, aby na územie Slovenska vstupovali predovšetkým väčšie investičné celky do oblastí s vyššou pridanou hodnotou. Takíto investori budú vždy vítaní a štát by im mal vytvoriť všetky potrebné podmienky.
Treťou vážnou výzvou je stanovenie vlastných, presne definovaných priorít Slovenska, ktoré chceme presadzovať aj po vstupe do únie. Takéto priority sa vyčítať z programového vyhlásenia vlády jednoducho nedajú. Programové vyhlásenie je všeobecnou všehochuťou bez jasného koncepčného smerovania, najmä vo vnútornej hospodárskej politike, Aj Smer bol pripravený na dôsledné šetrenie výdavkov zo štátneho rozpočtu. Súčasne však chcel akumulované zdroje prednostne použiť na niekoľko priorít, a to aj na úkor iných oblastí. Išlo o priority, bez naplnenia ktorých nemá Slovensko šancu na úspech. Prednostne sme mali záujem investovať do vytvorenia skutočného právneho štátu. Ak sa pozrieme na súčasné výdavky, plánované výdavky v rezortoch vnútra, spravodlivosti či prokuratúry, ihneď pochopíme, že v nasledujúcich rokoch nemôže dôjsť k výraznej zmene kvality právneho štátu.
Ďalšou prioritou financovanou na úkor iných oblastí by boli diaľnice a podpora presne kvantifikovaného rozsahu bytovej výstavby ako oblasti s významným multiefektom. Pri pohľade do návrhu štátneho rozpočtu a súvisiacich návrhov zákonov hneď pochopíme, ako to bude v nasledujúcich rokoch v týchto oblastiach.
Treťou prioritou malo byť poľnohospodárstvo, nielen ako zdroj potravinovej bezpečnosti, ale ako krajinotvorný faktor a faktor významne ovplyvňujúci rozvoj vidieka. Osobitne sa mala pozornosť venovať drevospracujúcemu priemyslu, ktorý môže byť v mnohých oblastiach Slovenska spolu s poľnohospodárstvom a podporou cestovného ruchu jedinou možnosťou na vytvorenie nových pracovných miest. Kto pozná oblasti, akou je napríklad Sobranecko, vie, o čom v tomto okamihu hovorím. Ako to vláda myslí s drevom, dala jasne najavo pri nominácii štátneho tajomníka na ministerstve pôdohospodárstva.
A nakoniec, pokiaľ ide o priority, to bola plná podpora vzdelanosti a osobitne projektom spojených s informačnými technológiami, ktoré mohli znamenať šancu pre zamestnávanie našich technických špičiek inak smerujúcich do zahraničia. Len poriadok, výroba a silná sociálna solidarita môžu byť programom pre takú krajinu transformácií, akou je aj Slovensko.
Štvrtou dôležitou výzvou pre novú vládu je zmierňovanie dopadov spôsobených tlakom na liberalizáciu cien. Tu sa vláda vyfarbila ako pravicové zoskupenie, ktorému je úplne jedno, ako ľudia zvládnu obrovský cenový šok počnúc 1. januárom 2003. Ukázalo sa, že vláda a ďalšie orgány pristupujú k zvyšovaniu cien bez poznania skutočnej sociálnej sily ľudí. Aj Smer pri príprave na vládnutie musel pripustiť postupnú liberalizáciu cien. Chcel ju však kompenzovať predkladaním programov, ktoré by nielen viedli k zmierneniu dopadov, ale aj k vytváraniu nových pracovných miest. V súvislosti so zvyšovaním cien plynu a elektriny mal Smer takto pripravený celoslovenský program zatepľovania bytov a rodinných domov a program masívneho spracovania odpadového dreva, ktorého je v našich lesoch prebytok. Nič podobné v programovom vyhlásení vlády nenachádzame, pretože vláda ho pripravovala podľa svojich peňaženiek, a nie podľa šesť- sedemtisícových platov alebo päťtisícových dôchodkov. Nakoniec, čo môžeme očakávať od vlády, ktorá lacno predala 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu a vyrobila pritom ešte aj takmer deväťmiliardovú kurzovú stratu. A to predala Slovenský plynárenský priemysel, vážené dámy a páni, po tom, čo sa len donedávna dokončovala na Slovensku najväčšia plynofikácia v Európe s cieľom sprístupniť najväčšiemu množstvu obyvateľov Slovenska tento druh paliva. Je logické, ak štát pomáha občanovi tak, že mu umožní prístup k plynu za rozumnú cenu, ktorú dotuje obrovskými ziskami z tranzitu, to je politika na prospech ľudí. My však najskôr splynofikujeme krajinu tak, že to Európa ešte nevidela, potom predáme SPP za pár korún a dovolíme zdvihnúť ceny plynu o 40 - 45 %. Vyznieva to ako zlý žart. V praxi to však môže viesť k zmareniu mnohomiliardových štátnych investícií do plynofikácie, ak sa verejnosť z dôvodu neschopnosti platiť vysoké ceny plynu vráti k iným druhom paliva.
Od vlády sme očakávali, že bude v programovom vyhlásení dôsledne reagovať na výzvu nezamestnanosti. Časť programového vyhlásenia o nezamestnanosti nám v praxi detailne priblížil balík antisociálnych návrhov zákonov z dielne ministra práce, rodiny a sociálnych vecí. Je hlbokým omylom, ak si niekto myslí, ako sa cituje na strane 21 programového vyhlásenia, že opatrením, ktoré zvýši motiváciu jednotlivca nájsť a udržať si zamestnanie, je zníženie hornej hranice sociálnych dávok sumárne len na sumu niečo vyššiu ako 10 000 Sk. Takéto opatrenia smerujú len k podpore majetkovej a ekonomickej kriminality. Ako zlý žart pôsobí, ak sa vedľa vyhlásenia o podpore mobility pracovnej sily, ktoré je v programovom vyhlásení, objaví návrh na zvýšenie cestovného. Smer je za poriadok v sociálnom systéme štátu, za poriadok, ktorý má viesť k tomu, aby tí, ktorí si naozaj prácu nájsť nemôžu, mohli prežiť v dôstojných podmienkam, a aby tí, ktorí systém zneužívajú, boli zo systému urýchlene vytlačení. Na tento účel Smer už v predchádzajúcom volebnom období predložil návrh zákona o pracovnom teste, ktorý aj podľa vyjadrenia Národného úradu práce mohol významne ovplyvňovať mieru čiernej práce. Návrh tohto zákona opätovne ponúkame. Vo vzťahu k nezamestnanosti však Smer zastáva názor, že ju nikdy nevyriešia reštrikcie v sociálnom systéme, ale len poriadok v štáte, vytvárajúci podmienky na podnikanie a s ním prichádzajúce nové pracovné miesta.
A nakoniec je to výzva, vážené dámy a páni, ktorú permanentne na Slovensku predstavuje korupcia a ekonomická kriminalita, spôsobujúca štátu miliardové škody. Smer vyjadruje obavu, či sú príslušné orgány bez primeraného finančného krytia schopné dosiahnuť významnejšie výsledky. Mali sme záujem sústrediť sa v boji proti korupcii výhradne na najvyššie orgány štátu, najmä parlament, vládu a iné ústredné orgány štátnej správy, ďalej súdy, prokuratúru, políciu, daňové a colné orgány. Na tento účel sme rátali s nadštandardne vybavenými špeciálnymi tímami a masívnejším nasadzovaním agentov provokatérov. Boj s korupciou, s ekonomickou kriminalitou nie je možný na všetkých frontoch naraz, ale už vôbec nie vtedy, ak nie sú dostatočné finančné zdroje. Smer privítal záujem vlády prijať zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý sme v prísnej podobne opakovane predkladali do tejto Národnej rady. Naše nadšenie však ochladlo, keď sa objavili úvahy, že zákon má byť iba kompilátom existujúcich právnych mechanizmov ako siahnuť niekomu na majetok, pôvod ktorého nevie vysvetliť, čiže nesiahneme na majetok nikomu. Osobne sa takémuto cieľu nečudujem, pretože na Slovensku je veľa politikov, ktorí by mali vážny problém vysvetliť pôvod svojho majetku. Smer je však pripravený spolupracovať na schválení zmysluplného zákona o preukazovaní pôvodu majetku a to isté platí aj o zákone o konflikte záujmov.
Vážené dámy a páni, Smer mieni pôsobiť v novom volebnom období ako sociálna alternatíva pravicovej vlády. Chceme robiť politiku tretej cesty, pre ktorú je príznačný silný pragmatizmus a racionalita spojená s hodnotami sociálnej spravodlivosti. Podporíme v Národnej rade všetko rozumné a nemáme záujem obštrukciami blokovať rokovanie najvyššieho zákonodarného zboru. Dobrú vôľu sme ukázali pri hlasovaní o nastúpení náhradníkov za členov vlády. Chceme sa aktívne zúčastniť na vytváraní nových podmienok fungovania slovenského politického systému, najmä formovaním nového volebného systému, kde Smer neustále presadzuje myšlienku, aby aspoň časť poslancov Národnej rada bola volená priamo v jednomandátových volebných obvodoch, ktoré ako jediné môžu zabezpečiť priamu zodpovednosť poslanca voči voličovi. Smer však nemieni podporovať živelný, pravicový vývoj Slovenska, sociálny cynizmus a neprofesionalitu. To sú tri charakteristické črty predloženého programového vyhlásenia vlády.
Programové vyhlásenie vlády predložené Miklošovou vládou s premiérom Dzurindom je naozaj výnimočné. Absentujú v ňom čo i len náznaky kvantifikácie predstavených zámerov. Tak sa programové vyhlásenie degradovalo na mimoriadne množstvo všeobecných konštatovaní, sľubov a nepodložených tvrdení bez akejkoľvek spätnej väzby na kontrolu alebo analýzu, či a do akej miery vláda programové vyhlásenie plní. Jednoducho povedané, z programového vyhlásenia sa nebude dať ani v roku 2006, ani priebežne medzitým urobiť odpočet jeho plnenia. Ak bolo toto zámerom vlády, tak programové vyhlásenie ho do bodky spĺňa.
Programové vyhlásenie poskytuje zreteľný dôkaz o pokračovaní bezkoncepčnej politiky a chaotického správania sa štátu staro-novou vládou. Vládnuca garnitúra si nepostavila otázku, ako mať vyzerať Slovensko, ako tu majú žiť ľudia. Vôbec ľudia, tí normálni, plniaci si každý deň svoje povinnosti, na peňaženkách ktorých má byť postavený úspech pravicovej vlády, ako keby úplne vypadli zo zorného uhla súčasnej vlády. Nekoncepčnosť vláda zakrýva prázdnymi frázami o slobode a demokracii alebo o všeobjímajúcej a všespasiteľnej integrácii. Bez jasnej definície národnoštátnych záujmov a stanovenia zreteľných cieľov v strednodobom a dlhodobom horizonte nemá žiadny dokument na úrovni programového vyhlásenia šancu získať oprávnené označenie štátnický dokument. Aj preto opätovne žiadam ostatné politické strany, aby pristúpili k rokovaniam a k dosiahnutiu všeobecnej dohody relevantných politických strán na vypracovaní štátnej doktríny Slovenskej republiky, ktorá by sa stala nadstraníckou, zjednocujúcou základňou aj pre programové vyhlásenia v budúcich volebných obdobiach. Smer svoje predstavy o štátnej doktríne už prezentoval a je pripravený výsledky svojej práce okamžite poskytnúť.
Vážený pán predseda vlády, vážené dámy a páni, programové vyhlásenie pravicovej vlády je pre Smer v predloženej podobe, v obsahu a v kvalite neprijateľný dokument. Preto ho poslanci tejto politickej strany nepodporia. Rešpektujeme legitímne právo súčasnej vlády na vládnutie, ale urobíme všetko preto, aby nenarobila veľa škôd, kým bude vymenená. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko prihlásený pán poslanec Vladimír Mečiar. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
V. Mečiar, poslanec: Vážená Národná rada Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky. Slovensko je naším domovom, buduje sa obraz jeho vývoja na budúce štyri roky. Každá pravda sa rodí v spore. Predstavujeme alternatívu tohto sporu a berte ju ako pomoc pri hľadaní pravdy a hľadaní východísk. Program vlády je vládny dokument, ktorým je vopred stanovený plán činnosti, ktorým sa vecne a časovo tvoria postupy pri plnení úloh. Ak hodnotíme, čo v programe vlády je a čo v programe vlády nie je, tak nie je časovo zladený, nie je kontrolovateľný, neexistujú žiadne konkrétne merateľné údaje, takže vláda sa zaväzuje všeobecne, údaj ako znížime, ak znížime zadlženosť o korunu, tak sme program splnili. Postup nedáva záruky, že strategické ciele naplnené budú. Zaoberá sa skôr časťou rozdeľovacích procesov než tvorbou a výsledkami.
Privítali sme kroky, ktoré sa robili v oblasti verejnej správy s tým, že proces sa začal, nie sme spokojní so stavom doteraz. Začatý proces znamená viac úradov, viac úradníkov ako v dobe pred začiatkom tohto rozvoja. Absolútne absentujú otázky okolo miestnej samosprávy, keď je všeobecne známe, že viacej ako 60 % obcí nie je schopných plniť samosprávne úlohy. Všade v Európe na to reagujú zriaďovaním stredísk správnych obcí, v našom programovom vyhlásení sa o tomto neuvažuje. V programovom vyhlásení sa hovorí o rušení okresov, ale nehovorí sa nič o správnom dualizme, ktorý zavádza riešením správy na úrovni krajov, kde dve tretiny problémov vybavuje jedna tretina samosprávnych úradníkov a jednu tretinu problémov dve tretiny úradníkov štátnej správy. Na tento stav nereaguje, nepočíta s ním a nemá celkom jasné východiská. Pokiaľ ide o tento dualizmus, je ešte podmienený tým, že zachováva sa centrálne rozdeľovanie zdrojov a vlastne samosprávny charakter je prísne potlačený. Dostanú tie zdroje, ktoré im rozpočtom budú pridelené, a aj to znovu cez úrady štátnej správy. Doteraz, za dobu viac ako rok, si predseda vlády nenašiel čas na stretnutie so všetkými predsedami vyšších územných celkov. Z hľadiska výhľadov centrálnej správy síce je veľa hovorené o tom, ako bude redukovaná, znížená a podobne, zriaďovaním nových úradov sa jej charakter posilňuje, úloha a postavenie ministerstiev výrazne oslabuje.
Pokiaľ ide o občiansky charakter štátu, vidíme, že je veľký rozpor medzi ústavou a zákonníkmi. V podstate všetky rozhodujúce zákonníky, či je to Trestný či Občiansky, či je to Zákonník o správnom konaní, sú socialistické. Existujú k nim drobné dodatky a vlastne ešte neboli prebudované. V roku 1998 sme nechali pre novú Národnú radu hotové dokumenty s tým, aby sa o nich rokovalo. Rokovanie nebolo a tento základ spôsobuje v mnohých oblastiach nefunkčnosť, korupčnosť, dezinformáciu a dvojkoľajnosť pri riadení spoločenských procesov. Nemôžeme budovať novú spoločnosť zákonmi zodpovedajúcimi typu inej spoločnosti. Tým sú aj oslabené záruky plnenia občianskeho charakteru, teda občianskych slobôd, politických i právnych. V mnohých rozporoch už dnešná Ústava Slovenskej republiky je v zásadnom rozpore s Trestným zákonníkom a dôsledné uplatňovanie ústavy by v podstate znamenalo vyradenie postupu polície, policajného zákona aj Trestného zákona z pôsobnosti.
Pokiaľ ide o volebný systém, sme za to, aby terajší systém bol zmenený. V roku 1990 bol prevzatý zo vzoru, ktorý sa uplatňoval v Taliansku a skončil sa totálnou korupciou talianskej politiky a hrozil rozpadom talianskeho štátu. Od tohto obdobia odišli od tohto systému všetci. Treba si priznať, že terajší volebný systém plodí korupciu, z volieb robí obchod, pri ktorom zarábajú agentúry, a už nejde o vlastnú politiku a že doplácajú na to všetci. Sme za to, aby sa v Slovenskej republike uplatnil nový, väčšinový, jednokolový volebný systém, sme za to, aby sa zrušili rozdiely, ktoré existujú medzi zástupcom a občanom, a isté odcudzenie zástupcov občanovi, ktoré sa nahrádza smiešnou kritikou toho, za koľko korún je káva v poslaneckom klube. Podstata je v niečom celkom inom a v celkom iných vzťahoch.
Pokiaľ ide o volebný systém, tak Slovensko musí vychádzať z toho, že vlastne má všetky druhy volebných systémov. Inak volí primátorov, inak zástupcov, inak vyššie územné celky a inak poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky. Je čas zjednotiť volebný systém a dať mu zásadný charakter. Doterajší stav je neúnosný. Parlamentarizmus ako sústava vzťahov orgánov, pri ktorých parlament je dominujúci, je do istej miery prelomený tým, že druhé konanie alebo schvaľovanie zákonov a kontrola a preverovanie súladu s ústavou vykonáva prezident Slovenskej republiky. Vo všetkých krajinách, kde parlamentarizmus je rozvinutý, to vykonáva druhá komora parlamentu. Preto navrhujeme, aby Slovenská národná rada bola prijatá zmenou ústavy tak, aby mala dve komory - senát, ktorý bude kontrolu zákonnosti s ústavou vykonávať, a takisto kongres, ktorý bude plniť úlohy zastupovania občanov a prijímania právnych noriem. Odpadne mnoho chybných kalkulácií, odpadne mnoho procedurálnych otázok, pričom nemusí narásť počet poslancov ani počet pracovníkov Národnej rady. Rovnako sa môže zmeniť voľba prezidenta, môže byť viceprezident, ktorý bude súčasne šéfom senátu a v prípade choroby prezidenta môže ho zastupovať.
Pokiaľ ide o otázky vývoja politického, dávam na zváženie ďalšiu otázku, či potrebuje Slovensko s 5 300 000 ľuďmi aj funkciu prezidenta, aj predsedu vlády. Či by ich nemohol zlúčiť na ten spôsob, ako je v Spojených štátoch amerických, pričom bude zachovávať iný volebný systém.
Pokiaľ ide o otázky etník. Sú tu problematické viaceré skutočnosti, pred niektorými vláda otvára dvere, pred niektorými zatvára. Pokiaľ ide o etniká rómske, je tu dobrý úmysel, ale chýbajú konkrétne kroky a nie sú kvantifikované zdroje. Z hľadiska Slovákov treba otvorene povedať, že žiadame od vlády to, čo v programe nie je, aby prehodnotila súčasnú situáciu Slovákov v obciach a mestách, kde sú Slováci v menšine. Všade. A aby o nej podala správu verejnosti a urobila kroky na nápravu. Vidíme, že je tu návrh zriadenia univerzity v Komárne, nič proti tomu, že tam univerzita bude, ale nemôžme sa stotožniť s tým, že vyučovací jazyk na tejto univerzite má byť jazyk maďarský! To je diskriminácia všetkých ostatných študentov, ktorí po maďarsky nevedia. Takto si univerzitu nepredstavujeme a tento stav podporovať nemôžeme.
Pokiaľ ide o financie, ktoré vláda prezentuje, a spôsob, ako ich chce riešiť. Hovoríme, že financie sú sústavou peňažných vzťahov, súvisiacich s tvorbou, rozdeľovaním a používaním peňažných prostriedkov. Po dobrom prečítaní programového vyhlásenia o tvorbe peňažných prostriedkov tam nie je nič. O prerozdeľovaní je tam viac. Použitie peňazí nie je kvantifikovateľné, nie je merateľné a nie je postupné v čase. To vytvára rozpor, aby sme vôbec vedeli okrem hesiel stanoviť alebo odhadnúť, aký bude približne ďalší vývoj. Pôsobia tu faktory vonkajšie, predovšetkým vysoká vonkajšia zadlženosť, ktorá je podstatne väčšia ako v roku 1998, bude treba splácať dlhy, je tu pomerne veľký vnútorný deficit, je tu pomerná veľká strata, spôsobená zlým hospodárením. Ak by sme mohli podporiť návrh programového vyhlásenia vlády, museli by sme sa v ňom dočítať aspoň raz a aspoň na niektorom mieste, že sa vláda zaväzuje, že schodok verejných financií bude držať na 3,5 % HDP v zmysle modelu hodnotenia Európskej únie. Ak to tam nie je a naopak, budú tam údaje o siedmich percentách, nemôžeme takýto rozpočet podporiť! Naviac je tu dlh podnikov, ktoré sú stále štátne a ktoré budú zaťažovať všetkých a vláda si ani nekladie za úlohu dlh znížiť, ona iba hovorí, že ho bude rozvíjať tak, aby ďalej veľmi nerástol. Koľko je to veľmi? Pre každého to môže byť iné číslo a iná hodnota.
Ďalej sa nemôžeme stotožniť s nástrojmi a krokmi, ktoré vláda robí. Vidíme, že kroky v oblasti cenovej výrazne obmedzia osobnú spotrebu, ale je otázka, kde sa peniaze, ktoré sa týmto pohybom získajú, prelejú. Kde pôjdu, na aký účel budú použité? Budú z nich investície, budú podporené verejné zdroje alebo sa stanú príjmom tých spoločností, ktoré teraz privatizovali organizácie? Prečo bolo treba s mnohými opatreniami čakať tri roky, tváriť sa pre verejnosť inak a po voľbách inak a mať dve tváre? Takže práve obmedzovanie osobnej spotreby, posilňovanie verejnej spotreby vzbudzuje otázku, aká je vlastne táto politika? Je to reštriktívna politika? Rastie schodok a rastie spotreba - aká reštrikcia, v čom? To, čo sa tu prezentuje, je reštrikcia vo vzťahu k prísľubom budúcim, ako sa ľudia budú mať dobre po novom volebnom období. Tie prísľuby sa berú späť. Ale reálna reštrikcia nie je a ani s ňou vláda reálne na štyri roky nepočíta.
Pokiaľ ide o skúsenosť, ktorú máme, za minulé obdobie disponovala vláda zdrojmi približne 300 mld. Sk, mimorozpočtovými. Kde sú? Odpoveď nemáme. Pokiaľ ide o znižovanie príjmov a zvyšovanie výdavkov štátneho rozpočtu - dokedy to vydrží? Kde je tá hranica, stabilizačná? Ak ide o zdroje Európskej únie, tak sa súčasne musíme opýtať, či sa vytvorili vo vláde mechanizmy, ktoré by zdroje ekonomické mohli vôbec považovať sa za využiteľné, jednak vybudovaním inštitucionálneho rámca, ale aj zakotvením rozpočtových zdrojov, to, čo spoluúčasť štátu vyžaduje. Zatiaľ to tak nie je .
Pokiaľ ide o investície. Rozlišujeme ich na pasívne a aktívne. Pasívne sú tie, ktoré idú do výpredaja majetku a tam program máte, aj keď nie je presne identifikovaný, ale zámer zrejme bude taký, že vytvoríte stav, keď nebude možné rozdiely v hospodárení udržať inak ako rýchlym dopredajom ďalšieho majetku, ale smerovanie, jasné zásady v programovom vyhlásení nie sú. Takže ak sa hovorí, že je to vláda reštrikcií, zatiaľ nie ste vládou reštrikcií, zatiaľ ste vládou obmedzovania osobnej spotreby a posilňovania spotreby verejného sektoru a rastu deficitov. Ak táto taktika pôjde ďalej, nevydrží to dlho hospodárstvo.
Pokiaľ ide o podporu podnikania a konkurencieschopnosti, v programe nie je obsiahnuté takmer nič! Z hľadiska uzákonenia podnikateľských slobôd nie je navrhnuté nič! Vyžaduje sa, aby sa zmenila štruktúra celej ekonomiky, aby sa dosiahlo technické a technologické prebudovanie úrovne práce. O tom sa v programe nehovorí celkom nič. Žiada sa, aby bola stimulácia investičných programov. Ak stimulovať, tak uznajme rovnosť domácich a zahraničných investorov, uzákoňme ju a zrušme výhody pre zahraničných, alebo uzákoňme pre všetkých, ktorí budú investovať akýmkoľvek spôsobom na Slovensku.
V obchodnej politike v programe nie je nič. V infraštruktúre veľmi málo. Nejaký náznak postupu, nekvantifikovaného, pričom by sme povedzme vedeli pomôcť aj urobiť veci, pokiaľ by k dohodám došlo.
Záver. O celom hospodárskom bloku možno povedať - vláda nemá hospodársku politiku. O privatizácii vláda cudne či čudne mlčí. Podpora diaľničnej výstavbe v obmedzenom rozsahu vo všeobecných tézach bez konkrétnych záverov, doplnkov. Vieme pomôcť, aby sa veci urýchlili aspoň o rok a sme pripravení pomôcť.
Z hľadiska pôdohospodárstva. Hovorí sa o novom termíne konkurencieschopnosť. V poriadku, ale ako si s ňou poradiť, keď je to len 25 % dotácie toho, čo budú mať konkurenčné výrobky, ktoré sem prídu, keď je zanedbaná hlboko investičná činnosť, bude existovať rovnosť na trhu, ale nerovnosť v podmienkach. Európska únia dnes umožňuje vládam republík, aby prijali doplnkové programy, ktoré by umožnili zachovať poľnohospodárstvo. Nie je to tak, že môže byť len to, čo EÚ. V programovom vyhlásení sa o tom nehovorí nič.
Považujem za protiústavný fakt, že vláda hovorí o tom, že chce do roku 2006 odňať neidentifikovanú pôdu. Je to nielen protiústavné, ale už keby len toto bolo v programovom vyhlásení, musíme byť proti. V podstate ide o to, že identifikovaná pôda je tá, ktorá má polohu, výmeru a vlastníka. Na Slovensku platilo uhorské obyčajové právo a vlastníctvo sa nadobúdalo plesnutím do dlane. Zápis nebol nutný. Tak sa stalo, že nie sú v poriadku ani mapové operáty, nie sú zaznamenané dedičské konania, nie je zaznamenaný vývoj, v päťdesiatych rokoch sa zrušili vložky, v roku 1964 sa začalo robiť s emkami. Naša vláda sa pokúšala tento stav zmeniť s tým, že začala prijímať opatrenia na identifikáciu pôdy, prišla vaša vláda, nedali ste peniaze, stav sa zastavil a dnes hovoríte, že treba, aby sa neidentifikovaná pôda odovzdala obciam. Vážení, viete, koľko je to? V niektorých krajoch od 60 do 80 % obcí. Zoberte to vlastníctvo. A každé vlastníctvo je nedotknuteľné, to urobiť nemôžete. Treba hľadať zdroje na urýchlené identifikovanie pôdy, urýchlené identifikovanie vlastníkov a až po skončení tohto procesu, a to nebude rok 2006, uvažovať inak. Tu vidím, že chcete urobiť zadosťučinenie v programovom vyhlásení z jednej strany, ale poškodíte základné ústavné právo na vlastnenie. Navrhujeme preto, aby sa neznárodňovalo a aby občania neboli trestaní za nedostatky v evidencii nehnuteľností.
Pokiaľ ide o bytovú politiku, budeme podporovať vládu vo všetkom, čo bude chcieť rozvíjať, sme za to, aby sa rozvíjali byty, sociálne, aby mladí ľudia dostali podporu, aj daňovú, pri získavaní prvého bytu, aby sa používali efektívnejšie daňové aj úverové nástroje, je to možné dosiahnuť, isté predstavy máme, sme pripravení konzultovať.
Pokiaľ ide o sociálny model, ktorý sa vcelku dnes predstavuje. Treba povedať, že nie je neznámy. Tento sociálny model pôsobí vo viacerých krajinách Európskej únie a je vlastne aj výsledkom, ktorý prináša. Starnutie populácie, zníženie pôrodnosti, oslabovanie rodín. Čo vy na to, kresťanskí demokrati? Ak teda by tu mala byť postavená sociálna politika, tak by sme čakali, že bude aspoň jedna veta v programovom vyhlásení, ako zastaviť vymieranie Slovenska. Taká veta neexistuje. Čakali sme, že sa budú jasne definovať pravidlá vo vzťahu zamestnávania dôchodcov. Taká veta tam nie je. Čakali sme, že budú prijímané opatrenia na podporu mladých matiek, mladých rodín, pri ich zakladaní, pretože situácia sa ozaj rapídne zhoršuje. Také kroky tam nie sú. Ak tam teda tieto kroky absentujú a k mladým ľuďom sa vracajú iba v časti vzdelanie tak, že si budú priplácať za štúdium, tak pre koho je potom tá reforma? Ak nemá byť pre ľudí, je to pre nikoho! Ak sa hovorí o reforme dôchodkového systému, je otázka metódy, dvadsaťročnej, okamžite, som za tú dvadsaťročnú, ktorá by postupne umožnila nabiehanie viacerých systémov a bola lepšie spoločensky zvládnutá. Veľmi veľa hovoríte o nutnosti boja proti korupcii a už sa aj menujú nástroje. Po mimoriadnych vyšetrovateľoch sa má zaviesť inštitút mimoriadneho prokurátora. Prosím vás, tieto veci sa nikdy nekončia dobre! Každý, kto začínal s mimoriadnymi vyšetrovateľmi, potom prešiel na mimoriadnych prokurátorov a skončil na mimoriadnych súdoch. Potom ho to síce tiež zomlelo, ale medzi tým časom bola kopa ľudí, ktorých bolo treba po čase rehabilitovať. Sme za to, aby neboli prekračované hranice terajšieho ústavného systému. Sme za to, aby sa najprv zmenili zákony! Nie sme za to, aby sa prenášala zodpovednosť a personifikovala zodpovednosť na súdoch bez ohľadu na to, že objektívne existujú kritériá, ktoré znižujú funkčnosť súdov! Treba zaviesť pomocných tajomníkov každému sudcovi, treba zrýchliť pojednávanie na súdoch, ktoré umožní sfunkčnenie, treba zmeniť legislatívu, ktorá je zastaraná, zlá a láme spoločenské vzťahy od socializmu až po dnešok. Treba urobiť kroky k tomu, aby sa výkon práva zlepšil, a potom môžeme dávať nejaké okrasy, prokurátorov alebo iné cukrovinky, ktoré by mali niečo zmeniť. Ak sa nezmení legislatíva, kontrolné mechanizmy štátu, nedosiahne sa lepšia prehľadnosť v rozhodovaní štátu, žiadni špeciálni prokurátori nič nevyvrátia. Zoberme si, že by každý deň objavil jednu vec. To je do roka 365 a koľko ich je za rok - desaťtisíc. Taký bude efekt činnosti. Veci sa stanú tajnejšími, no a tí, čo berú, budú brať viac, lebo je to spojené s rizikom, zarátajú si to do úplatku. Nie sme za túto cestu a nemyslíme si, že by toto bolo správne.
Rovnako sa nestotožňujem ani so všetkými krokmi, ktoré sa majú robiť v reforme zdravotníctva. Začína sa tým, že sa prenáša zodpovednosť na človeka, ktorý má odovzdávať kvázi za ubytovanie a stravovanie peniaze zdravotníckemu zariadeniu bez toho, aby sa dávala záruka, že tieto zdroje budú použité v jeho prospech. Znova sa zníži osobná spotreba, ale zväčší sa spotreba zdravotníckych zariadení bez skvalitnenia služby. Nemôžme prijať takéto opatrenia. Ani ako čiastkové, ani definitívne. Nie je to reforma. V podstate sa začína proces, ktorý ak zostane stáť na tomto, bude spoločensky škodlivý a vyvolá iba sociálny nepokoj.
Pokiaľ ide o zdravotnú ochranu, absolútne nič sa nehovorí o primárnej starostlivosti. Treba sa aj v tomto smere zamerať na zdravotnícke zariadenia, investície, lieky.
Ďalej, to isté platí v školstve. Vnútorný obsah výučby nie je predmetom tohto programu. Snaha prispôsobiť absolventov trhu práce nie je predmetom tohto programu. Pritom sú to otázky transformácie a zmeny podstatné. Pokiaľ ide o členstvo v Európskej únii, máme zhodu v cieľoch. Ale pokiaľ ide o cesty, tam sa rozchádzame. Vytýkame vláde nevybudovanie infraštruktúry, ktoré mešká. Bude sa vyžadovať vstup do ústavy Slovenskej republiky a sme pripravení tak vykonať, aby sa presun kompetencií aj prenos vzťahov zo Slovenskej republiky na orgány Európskej únie urýchlil. Sme za to, aby sa zrýchlili veci transformácie práva, sme za to, aby sa vybudovali jednotné inštitúcie, ktoré umožnia transfer peňazí z Európskej únie pre Slovensko. Upozorňujeme na nutnosť politických krokov, predovšetkým referendum, nielen v tom, že referendum bude, to vieme všetci, ale považujeme za chybu tejto vlády, ak už tu pred týmto parlamentom niekoľkokrát sa odvolávala na Európsku úniu vo veciach, v ktorých vyložene zlyhali osoby vo vláde, ktoré nemajú s Európskou úniou nič spoločné. Je veľmi nezodpovedné v tomto čase vyvolávať pred integráciou negatívne pocity vo vzťahu k EÚ. Nezabúdajte, že výnos bude platný vtedy, keď sa ho zúčastní 50 % ľudí a to sa ešte ani raz nestalo. Pokiaľ ide o otázky voľby do Európskeho parlamentu, odporúčame spojiť ich s voľbami prezidenta. Boli by lacnejšie, rýchlejšie. Veľmi ma mrzí, že v programovom vyhlásení som nenašiel nič, čo by hovorilo o tom, čo bude na druhý deň po integrácii. Upozorňujem, že s integráciou sa spájajú veľké očakávania, ale minimálne znalosti o reálnom stave. Tento stav je nutné odstrániť, len ľudia, ktorí vedia, čo ich čaká, budú vedieť aj reagovať. HZDS podporuje politickú integráciu Európy, ale podporuje ju aj vláda? Ste za to, aby vznikli Spojené štáty európske? My hovoríme áno, ale v programovom vyhlásení takéto východisko nenachádzam. Pekne hovoríte, že Európska menová únia bude do roku 2006. Nebude, je nerealistické očakávať, že by sa ekonomické vzťahy vo vnútri dokázali v tomto období vypočítať tak, aby sme mohli byť prijatí do Európskej menovej únie. Ak je úloha nereálna, nie je ani vecná a ani mobilizačná.
Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, budeme ju podporovať vo všetkých oblastiach, ale aj zahraničná politika musí prestať byť stranícka. Musí vytvoriť priestor na účasť všetkých strán na tvorbe zahraničnej politiky a nemôže byť vykonávaná v rozpore ku skupine občanov alebo k politickým stranám iná.
Podobne podporujeme rozšírenie do NATO a kroky, ktoré Organizácia Spojených národov na naplnenie funkcie NATO v Iraku prijíma.
Pokiaľ ide o otázky na záver, hľadal som prirovnanie k tomu, čo dnes na Slovensku beží. Hovorí sa, že vláda je nová, pričom vo vláde sedia tri politické strany, ktoré aj predtým a tvorili väčšinu vlády, čiže len doplnok sa obmenil. Ďalej sa hovorí, že vláda je poučená, a z programového vyhlásenia to tak nevyzerá. Ďalej sa hovorí, že vláda je na štyri roky, a tiež sa to nezdá pravdivé. Hľadal som k týmto trom veciam analógiu histórie a našiel som ju v histórii socializmu v Sovietskom zväze, kde našinec uvažuje. Hovorí: No ako tomu mám rozumieť, Lenin sa volal Uľjanov, Stalin Ďžugašvili a októbrovú revolúciu robili v novembri, no kto by tomu uveril! Ozaj, kto by tomu uveril? Ďakujem. (Potlesk.)