Tretí deň rokovania

3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

7. novembra 2002 o 9.00 hodine

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal pán poslanec Fajnor a na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Banáš, Irena Belohorská, Diana Dubovská a Robert Kaliňák.

Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní prerušenej 3. schôdze pokračujeme blokom vládnych návrhov zákonov, ktoré odôvodňuje podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Daniel Lipšic.

Ako o prvom budeme rokovať o

vládnom návrhu zákona o platových pomeroch sudcov v roku 2003 a o dočasnom obmedzení účinnosti niektorých ustanovení zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 44 a rozhodnutie na pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 18.

Pán podpredseda vlády a minister, nech sa páči, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa predkladá návrh zákona o platových pomeroch sudcov v roku 2003 a o dočasnom obmedzení účinnosti niektorých ustanovení zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z.

Podľa čl. IV zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich mali príslušné ustanovenia zákona, ktorými sa upravujú platové pomery sudcov, nadobudnúť účinnosť 1. januára 2003. Návrh zákona upravuje platové pomery sudcov v prvom polroku 2003, pričom sa príslušné ustanovenia zákona č. 385/2000 Z. z. v tomto čase neuplatnia. Samostatne je upravený v roku 2003 ďalší plat sudcov a valorizácia základného platu sudcov. Sudcom sa prizná tzv. 13. plat, ale nebudú mať nárok na tzv. 14. plat. Výšku a termín valorizácie základného platu sudcov určí zákon o štátnom rozpočte. Návrh zákona je súčasťou legislatívnych zmien, ktorých prijatím sa podmieňuje prijatie návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003. Zvýšenie platových náležitostí sudcov by založilo mimoriadne zložité podmienky pre zostavovanie ekonomicky únosného štátneho rozpočtu na budúci rok.

Vzhľadom na zámer predkladaného návrhu zákona odporúčam návrh zákona o platových pomeroch sudcov v roku 2003 a o dočasnom obmedzení účinnosti niektorých ustanovení zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich schváliť a postúpiť ho na ďalšie ústavné prerokovanie. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi za uvedenie návrhu.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor, poslancovi Miroslavovi Abelovskému. Pán poslanec, nech sa páči, môžete informovať Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.

M. Abelovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením z 5. novembra 2002 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o platových pomeroch sudcov v roku 2003 a o dočasnom obmedzení účinnosti niektorých ustanovení zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z. (tlač 44).

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 18 z 31. októbra 2002 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 8. novembra 2002 a gestorský do 11. novembra 2002.

Prosím pána predsedajúceho, aby otvoril rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne, nakoľko žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov nemám. Ako jediný pán spravodajca. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Abelovský, poslanec: Vážené panie poslankyne, poslanci, kolegovia, mám akúsi dvojjedinú úlohu, na jednej strane som spravodajca k tomuto zákonu a na druhej strane pociťujem potrebu vystúpiť v rozprave k tomuto zákonu s tým, že mám aj jeden procedurálny návrh pri rokovaní ohľadne tohto zákona.

Mám v prvom rade výhrady voči tomu, že odôvodnenie k tomuto zákonu neobsahuje ekonomický rozbor, ktorý by mal obsahovať tento zákon, najmä z hľadiska toho, koľko bude ušetrené z prostriedkov štátu, ak vstúpia do účinnosti ustanovenia tohto zákona, ktoré pred chvíľkou predniesol pán minister.

Pretože je nesporné, že tento návrh zákona má spätnú väzbu aj na zákon o štátnom rozpočte, ktorý ráta u sudcov už so zníženým platom. A je potrebné uviesť, že vláda podľa môjho názoru si nesplnila ani ústavnú povinnosť, ktorá je uvedená v čl. 141a ods. 4 písm. f) novely Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí sa aj vyjadrovať o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu, pretože tento návrh zákona je teda v priamom príčinnom vzťahu k samotnému štátnemu rozpočtu a povinnosť vlády, resp. ministra spravodlivosti je umocnená ešte aj ústavnou povinnosťou, ktorej nedodržanie vyvoláva pochybnosti o ústavnosti legislatívnej schvaľovacej procedúry na pôde parlamentu, preto vznášam procedurálny návrh a navrhujem prerušiť rokovanie o tomto bode programu až do času, keď bude ústavou predpokladaný postup dodržaný. Toto nakoniec vyplýva aj z uznesenia Súdnej rady č. 38, kde je vláda vyzvaná rokovať o všetkých návrhoch dotýkajúcich sa súdov a sudcov v rámci štátneho rozpočtu.

Mám aj vecné námietky. Sudcovská nezávislosť predstavuje jednu zo základných demokratických hodnôt a naplneniu tejto nezávislosti nesporne napomáha i materiálne zabezpečenie sudcov. Je podstatné, aby do sudcovských platov nebolo zo strany iných zložiek štátnej moci zasahované svojvoľne a, zdôrazňujem, opakovane, a to akoukoľvek formou. Preto sa zameriam v súlade s rozhodovacou právomocou Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu na otázku, či mienený zásah do zaručených práv a odňatie tzv. 14. platu, ako sme tu počuli z úst pána ministra, resp. zníženie platu po prvé smerovalo k určitému legislatívnemu cieľu a po druhé bolo nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, za ktorú túto spoločnosť považujem. Teda po prvé je pravdou, že ani sudcovia sa nenachádzajú v akomsi právnom alebo v ekonomickom vákuu, to uznávam, ktoré by ich celkom izolovalo od okolitej hospodárskej, sociálnej reality, ktorá by snáď odôvodňovala zníženie platu, ale to len za predpokladu, že sa bude verejne deklarovať, že súčasná hospodárska a ekonomická situácia je v dôsledku predchádzajúcej vlády v takom hrozivom stave, že musí dôjsť k zníženiu platu o. i. u všetkých ústavných činiteľov, teda vyhláseniu akéhosi stavu núdze, ale na druhej strane materiálne zabezpečenie slovenských sudcov všeobecných súdov je aj tak na nízkej úrovni.

Dovolím si troška komparatistiky. V okolitých štátoch Vyšehradskej štvorky, s ktorými sa môžeme reálne porovnávať, je situácia úplne odlišná. Zoberme si platy sudcov v Českej republike, ktoré sú minimálne o dve tretiny vyššie. V susednom Maďarsku prijali práve v nedávnej minulosti ich podstatné zvýšenie. Pritom, dá sa povedať, ekonomická úroveň týchto štátov, do toho treba zahrnúť Poľsko, ale aj krajiny, ktoré nie sú súčasťou Vyšehradskej štvorky, ako Slovinsko a Chorvátsko, hovorí jasne v neprospech Slovenska. Čiže úroveň platov by mala byť legitímnou formou a nemala by byť v žiadnom prípade znižovaná.

Považujem za absolútne pomýlené dávať sudcov všeobecných súdov do jednej skupiny s colníkmi, policajtmi, dokonca s hasičmi, aj keď ich prácu si vyslovene vážim. Ale to zrejme zodpovedá právnej kultúre už v tomto štáte, že sa takýmto spôsobom všetci hádžu do jedného balíka, pretože som toho názoru, že sudcovia musia byť vo zvýšenej miere chránení pred ústavnými kautelami princípu nezávislosti tejto skupiny ústavných činiteľov. Ďalej je potrebné, aby k tomuto zásahu nedochádzalo v dôsledku svojvôle, a to opakovane, pretože je to porušenie princípu právnej istoty.

K tomu je potrebné dodať, že pri nástupe predchádzajúcej vlády už v roku 1998 došlo k dvom reálnym zníženiam platov sudcov, k jednému priamemu, a to v roku 1999, a jednému nepriamemu, keď zo zákona č. 385/2000 Z. z. zvýšenie platov sa odložilo o tri roky, teda do roku 2003, do 1. januára 2003, a už je pripravené ďalšie tretie zníženie, prakticky v dĺžke štyroch rokov. Sudcovia pociťujú, že na princíp právnej istoty trpezlivo čakali tri roky a očakávané zníženie zo strany výkonnej moci do ich platov ruší akúkoľvek aktivitu v tomto smere a určite nebude dobrým štartom tejto vlády, ktorá si v programovom vyhlásení vytyčuje za základný cieľ dosiahnuť zvýšenie vymožiteľnosti práva v tomto štáte.

Mám za to, že navrhovaný zákon prejudikuje záver, že zo strany výkonnej moci zjavne došlo k porušeniu legitimity sledovaného cieľa vo vzťahu k nezávislosti sudcovskej moci.

Pri odpovedi na druhú otázku, ktorú som položil, či bolo nevyhnutné toto, takýto postup v demokratickej spoločnosti, dodávam, že sa treba pri tomto zamerať na to, či pri sledovaní tzv. legitímneho cieľa nebolo možné dospieť aj inými nástrojmi a inými spôsobmi než prijatím tohto reštrikčného zákona. Mám za to, že by to bolo možné, a to celkom zrozumiteľne aj celým radom iných legislatívnych zmien, ktoré podstatne "zlacnia súdnictvo", a tým prilejú do tohto rezortu ďalšie peniaze, ako i napr. procesné úpravy v procesných predpisoch, ktoré obmedzia opravné prostriedky vo vzťahu k tzv. bagateľným veciam, napr. je nedôstojné, aby napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval o vrátení súdneho poplatku 20 Sk, čo sa za súčasného stavu deje.

Preto vychádzajúc v tejto mojej prednesenej správe z predneseného procedurálneho návrhu žiadam, aby bolo o ňom rozhodnuté. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy ústne.

O slovo požiadal predseda Najvyššieho súdu. Preto sa pýtam, či je všeobecný súhlas s tým, aby pán predseda mohol vystúpiť v rozprave. Je alebo nie je? (Hlasy z pléna.) Dobre, budeme hlasovať.

Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o tom, či Národná rada Slovenskej republiky umožní vystúpiť v rozprave pánovi predsedovi Najvyššieho súdu. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 113 poslancov, za návrh 58, proti 23, zdržalo sa 30, nehlasovali 2.

Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že pán predseda Najvyššieho súdu môže vystúpiť v rozprave.

Nech sa páči, pán predseda. (Potlesk.)

Š. Harabin, predseda Najvyššieho súdu SR: Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovolil by som si upozorniť na niekoľko dôležitých momentov v súvislosti s otázkou znižovania platov sudcov okrem samotnej otázky procedurálnej možnosti vôbec rokovať o znižovaní platov sudcov a návrhu vlády v tomto smere.

Sudcovská nezávislosť sa opiera nielen o inštitucionalizovanú, ale aj ekonomickú nezávislosť. Názory tvrdiace, že sa dosiahol prijateľný, povedal by som, rozumný kompromis v tom smere, že sa platy sudcov budú zvyšovať až od 1. júla 2003, považujem za irelevantný, pretože v otázke nezávislosti totiž nemôžu byť prípustné žiadne kompromisy. Aspoň v krajinách EÚ to evidentne platí a platí to aj v krajinách Vyšehradskej štvorky okrem Slovenska.

Chcel by som upozorniť v tejto súvislosti na jeden dôležitý moment. Autori noviel zákonov súvisiacich so schvaľovaním štátneho rozpočtu neustále argumentujú, že sa iba odloží zvyšovanie platov sudcov k 1. 7. 2003. Zákon o výške platov sudcov bol schválený a prijatý ešte v roku 2000. Teda keď je účinný tento zákon, myslím sudcovský, a bude v parlamente zmenený, tak dôjde k znižovaniu platov od 1. 1. 2003 do 1. 7. 2003. Nejde o odklad zvyšovania platov k 1. 7. 2003. Treba úprimne priznať, že iba v priebehu posledných 4 rokov ide už o tretie znižovanie platov. Prvé bolo realizované na jar v roku 1999 a vtedy som prvýkrát vystúpil v parlamente proti znižovaniu platov. Druhé nepriame bolo v roku 2001, keď začal platiť nový zákon o sudcoch, avšak ustanovenia o platových pomeroch sa atypicky a neštandardne presunuli až na obdobie od 1. 1. 2003. A tretie sa má uskutočniť teraz od 1. 1. 2003. Pri tej príležitosti sa chcem opýtať kompetentných a zodpovedných ústavných činiteľov, že kto z nich je schopný poskytnúť dôveryhodné záruky o neznižovaní platov od 1. 7. 2003, resp. od 1. 1. 2004, keď, ako som už spomínal, za posledné 4 roky ide skoro o pravidelný a podľa môjho názoru mimoriadne nebezpečný precedens znižovania platov sudcov.

Pred mesiacom som sa zúčastnil na medzinárodnej konferencii v Budapešti predsedov Najvyšších súdov krajín Vyšehradskej štvorky plus Slovinska a Chorvátska, kde sa predmetom rokovania stali i otázky platové. V tejto spojitosti chcem upozorniť, že slovenskí sudcovia v porovnaní s krajinami už spomínanými majú nepochybne najnižšie platy, a pritom ekonomická situácia týchto krajín nie je o nič lepšia ako u nás. V Maďarsku práve prebieha diskusia o zvyšovaní platov našich maďarských kolegov a nedávno inštalovaný maďarský predseda Justičnej rady, ktorá, mimochodom, má oveľa silnejšie ústavné postavenie ako Súdna rada na Slovensku, totižto personálne pokrýva takmer všetky právomoci ministra spravodlivosti v porovnaní so Slovenskou republikou, pán Lomnici pohrozil podaním demisie, keď sa tak nestane. Minulý týždeň vláda Maďarskej republiky schválila zvyšovanie platov maďarských kolegov.

Iba na ilustráciu ešte dve poznámky z hľadiska zahraničných skúseností. Počas rozhovorov s Justičnou radou Tadžikistanu a predsedom Ústavného súdu Alžírska zahraniční partneri nevedeli pochopiť, ako je možné, že dochádza u nás k znižovaniu platov sudcov, pretože u nich je prax taká, že keď sa platy nezvyšujú, tak v žiadnom prípade nedochádza k ich znižovaniu.

Pokiaľ sa dobre pamätám, všetky politické strany, či koaličné alebo opozičné, mali vo svojich programoch nie destabilizáciu, ale stabilizáciu súdnictva. Znižovanie platov sudcov v žiadnom prípade neprispeje k stabilizácii súdnictva.

Dovolím si podotknúť aj jeden dôležitý fakt vyplývajúci z hodnotiacej správy Európskej komisie, pokiaľ ide o náš prístupový proces, teda Slovenska vo vzťahu k Európskej únii. Tam sa totižto hovorí, že jedným z hlavných zdrojov alebo dôvodov korupcie na Slovensku vrátane justície sú aj nedostatočné platy sudcov. A my ešte tieto nedostatočné platy sudcov ideme znižovať.

Pokiaľ ide o znižovanie platov sudcov, k tomu sa jasne a zreteľne vyjadrila Asociácia sudkýň Slovenska, takisto ďalšie dve stavovské organizácie: SÚNS a Združenie sudcov Slovenska, takisto Rada sudcov na mimoriadnom zasadnutí. Jednoznačne odmietli znižovanie platov.

Chcem upozorniť na to, že práve znižovanie platov môže znamenať už spomínanú destabilizáciu v tom smere, že odídu z justície ďalší dobrí a kvalifikovaní a odborne spôsobilí sudcovia do komerčnej sféry. Asi netreba pripomínať, že Slovenská republika vzhľadom na počet sťažností či už na štrasburskom súde alebo teraz momentálne na Ústavnom súde má veľké problémy s realizáciou ústavného práva na súdnu ochranu v primeranej lehote a v tej spojitosti aj s primeraným finančným zadosťučinením, ktoré má v kompetencii teraz Ústavný súd poskytnúť občanom. Ja sa pýtam, či znižovanie platov a finančný efekt, ktorý by malo priniesť pre ekonomiku Slovenska toto znižovanie, je porovnateľný vôbec s finančným - nenazvem to odškodňovaním, pretože to nie je správny výraz - primeraným zadosťučinením, ktorého sa títo občania na Ústavnom súde dovolajú. Toto zatiaľ nikto nevyčíslil. Chcem vám povedať to, že jednoducho tento efekt podľa mojich prepočtov je absolútne neporovnateľný s tým, čo nás čaká s prieťahmi v konaní a s finančným zadosťučinením, ktoré Ústavný súd bude priznávať občanom za prieťahy v súdnom konaní.

Treba povedať aj to, že znižovanie platov sudcov zrušením príslušných ustanovení sudcovského zákona zároveň znamená aj vyvolávanie nedôvery občanov v existujúci právny poriadok a napomáha právnej nestabilite. Akú majú istotu občania, že nebudú zrušené aj iné zákony, ktoré sú súčasťou nášho právneho poriadku?

Na záver pripomeniem iba to, čo som už spomínal hneď v úvode. Súdna rada je ústavný orgán v zmysle poslednej novely ústavy, ktorá má svoje kompetencie dané ústavou a aj zákonom o Súdnej rade. V týchto kompetenciách sa jasne hovorí aj to, že Súdna rada sa musí vyjadriť okrem otázky štátneho rozpočtu aj k všetkým zákonom, ktoré súvisia s justíciou. Súdna rada sa k tejto otázke nemohla vyjadriť, pretože až včera minister spravodlivosti Súdnej rade poslal predmetný materiál. Mám tu aj v podstate toto podanie zo 6. 11. Takže chcem len podotknúť to, že tu sa obchádzajú ústavné právomoci Súdnej rady. Súdna rada je ústavný orgán, ktorý je porovnateľný s parlamentom a s vládou. A Súdna rada nemala možnosť sa vyjadriť. Aj napriek tomu dochádza k prerokovaniu tohto materiálu vlády dnes v parlamente, čo považujem ja za procesnú prekážku. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú... (Ruch v sále.)

Pani poslankyňa, poznáte rokovací poriadok, takže nabudúce reagujte rýchlejšie. Nech sa páči, máte slovo. Pani poslankyňa Mušková sa ako jediná hlási s faktickou poznámkou.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Budem stručná. Pán predseda Najvyššieho súdu sa pýtal, akú istotu budú mať občania tejto republiky, že sa v krátkom čase nezmení zákon. Ja by som si dovolila odpovedať, že žiadnu, pretože jediná istota v tomto štáte sa stáva neistota.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, vy ste sa prihlásili neskoršie, takže nabudúce, chcem upozorniť... (Hlasy z pléna.) Pán poslanec Krajči, môžete povedať áno ale aj vašim. Chcem upozorniť každého, že podľa rokovacieho poriadku po príspevku toho vystupujúceho už musí sa prihlásiť poslanec, lebo uzavriem možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok a nerád by som to robil. Aby sme sa naučili poriadok, preto na to upozorňujem dopredu.

Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra a pána podpredsedu vlády, či sa chce vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, skúsim byť vecný a reagovať na výhrady, ktoré boli vznesené pánom poslancom Abelovským a následne aj pánom predsedom Najvyššieho súdu.

Čo sa týka ekonomického rozboru, ja som ho tu uviedol včera, keď sa návrh zákona predložil do skráteného legislatívneho konania. Obidva zákony teda, ktoré sa týkajú platových pomerov sudcov aj prokurátorov, znamenajú úsporu 190 mil. korún, to znamená asi 2 : 1 v prospech sudcov, pretože sudcov je asi dvojnásobný počet ako prokurátorov.

Čo sa týka skutočnosti, ktorú tu povedal pán poslanec Abelovský, že návrh zákona o štátnom rozpočte nebol zaslaný Súdnej rade na vyjadrenie, k tomu mám dve pripomienky. Po prvé parlament v súčasnosti o návrhu zákona o štátnom rozpočte nerokuje a po druhé zaslaný bol. Mrzí ma, ak predseda Súdnej rady neinformuje Súdnu radu o skutočnosti, že 24. októbra tohto roku pán minister financií zaslal predsedovi Súdnej rady návrh zákona o štátnom rozpočte, ktorý obsahuje, pretože obsahuje všetko, aj rozpočty súdov. Ja o tom budem osobným listom informovať všetkých členov Súdnej rady.

K pochybnosti ústavnoprávnej pri zmrazení alebo odložení účinnosti ustanovenia zákona, ktorý posúva, ktorý upravuje platy sudcov. Jednoznačne judikatúra aj slovenského Ústavného súdu, aj českého Ústavného súdu je v tomto smere taká, že k takémuto kroku môže prísť, ak je odôvodnený ekonomickou situáciou, čo v tomto prípade je celkom nespochybniteľné.

Čo sa týka porovnania s úrovňami platov v Maďarsku a v Poľskej republike, musím povedať, že celkom správne, keďže súdnictvo je treťou mocou v štáte, je plat sudcov odvodený od platov poslancov, a teda iných ústavných činiteľov. Je možno pravdou, že v Maďarsku a v Poľsku majú vyššie platy sudcovia, ale tak isto majú vyššie platy poslanci a iní ústavní činitelia. To znamená, v tejto dimenzii je potrebné vnímať aj platy sudcov. Sú naviazané na platy poslancov a toto naviazanie nebolo spochybnené ani Európskou úniou, ani inými inštitúciami. Takže z tohto pohľadu sa mi zdá byť ten argument nie celkom korektný. Samozrejme, to nie je populárne opatrenie. A sudcovia a prokurátori budú mať od 1. 7. zvýšené platy, čo je prejavom pochopenia zo strany vlády, že je potrebné garantovať nezávislosť súdnej moci. A tá garancia, že od 1. 7. budú mať zvýšené platy, je v tom, že štátny rozpočet sa nerobí na pol roka, ale na rok. To znamená, že tá garancia od 1. 7. je celkom jednoznačná.

Ešte jedna poznámka k tomu, čo tu povedal pán predseda Najvyššieho súdu, že nejde o odklad účinnosti zvýšenia platov, ale o zníženie platov. Ja by som bol rád, keby pán predseda Najvyššieho súdu oznámil verejnosti výšku svojho platu v decembri a v januári, aby tí, čo majú elementárne znalosti matematiky, povedali (Potlesk.), či ide o zníženie alebo len o zmrazenie platu. Ďakujem veľmi pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona... (Hlasy z pléna.)

Neexistuje. Pán predseda Najvyššieho súdu, nemôžete reagovať, rozprava už bola uzatvorená, len v rámci rozpravy môžete reagovať.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o platových pomeroch prokurátorov v roku 2003 a o dočasnom obmedzení účinnosti niektorých ustanovení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 72 a jeho rozdelenie pre výbory na prerokovanie máte v rozhodnutí č. 46.

Pán podpredseda vlády a minister, nech sa páči, môžete odôvodniť návrh vládneho zákona.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som na základe poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodnil v prvom čítaní vládny návrh zákona o platových pomeroch prokurátorov v roku 2003 a o dočasnom obmedzení účinnosti niektorých ustanovení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

Účelom vládneho návrhu zákona, ktorý je po obsahovej stránke rovnaký ako predchádzajúci vládny návrh zákona, je ustanoviť platové pomery prokurátorov v čase od 1. januára do 30. júna 2003 na úrovni roku 2002 a tak isto odložiť vyplatenie 14. platu. Ako som už spomenul, obidva návrhy zákonov znamenajú úsporu asi 190 mil. korún, z toho asi tretina sa týka prokurátorov. Z dôvodu napätosti štátneho rozpočtu a z dôvodu, aby sa znížil deficit štátneho rozpočtu, vláda navrhla ako súbor opatrení aj túto novelu zákona. Z uvedeného dôvodu sa v tomto návrhu zákona navrhuje obmedziť účinnosť niektorých ustanovení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a dovoľujem si požiadať Národnú radu, aby posunula návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády a minister za uvedenie tohto návrhu.

Dávam slovo spravodajcovi pánovi poslancovi Miroslavovi Abelovskému. Nech sa páči, môžete informovať Národnú radu.

M. Abelovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 5. 11. 2002 pod č. 7 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o platových pomeroch prokurátorov v roku 2003 a o dočasnom obmedzení účinnosti niektorých ustanovení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (tlač 72).

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré vyplývajú z ustanovení § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z ustanovenia § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 46 z 31. októbra 2002 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 8. novembra 2002 a gestorský výbor do 11. novembra 2002.

Prosím pána predsedajúceho, aby otvoril rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku od pánov poslancov. Nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode.

Ďakujem aj pánovi spravodajcovi.

Budeme rokovať teraz v tomto bloku o poslednom návrhu na prvé čítanie a to je

vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 42, rozhodnutie predsedu Národnej rady na pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 16.

Pán podpredseda vlády a pán minister, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa predkladá návrh novely zákona č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky.

Zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom bol predložený na rokovanie Národnej rady ako poslanecký návrh a jeho cieľom bolo zmiernenie krívd spôsobených komunistickým režimom politickým väzňom na Slovensku v nadväznosti na zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, a to poskytnutím jednorazovej peňažnej sumy. Uvedený zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 2002, pričom oprávnené osoby majú právo písomne uplatniť svoj nárok na príslušnom orgáne najneskôr do 31. decembra 2003.

V novele zákona sa navrhuje, aby Sociálna poisťovňa ako orgán príslušný na rozhodovanie o poskytnutí príspevku a na výplatu príspevku v zmysle § 3 ods. 1 zákona začala vyplácať priznané príspevky až od 1. januára 2004. Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu, že štátny rozpočet v súčasnosti nedisponuje prostriedkami, z ktorých by bolo možné uhradiť priznané príspevky a ich vyplácanie v priebehu tohto a budúceho roka. Ďakujem veľmi pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi za uvedenie tohto návrhu.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor, poslancovi Alexejovi Ivankovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru. Nech sa páči.

A. Ivanko, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím rozhodnutím č. 7 z 5. novembra 2002 ma určil ako spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom (tlač 42).

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla, že odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 16 z 31. októbra 2002 navrhujem, aby návrh zákona ako jediný výbor prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady v lehote do 11. novembra 2002.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte všeobecnú rozpravu k tomuto bodu rokovania.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Dvaja páni poslanci, pán poslanec Maxon a pán poslanec Vážny. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

Pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, možnože by som tento bod rokovania Národnej rady Slovenskej republiky trošku lepšie strávil, keby ste sa aspoň trochu červenali a hanbili. To, čo sa udialo pri schvaľovaní tohto zákona, to, čo je napísané v dôvodovej správe tohto zákona, to, čo sa udialo v tejto snemovni pred pár mesiacmi, to už neplatí, lebo je po voľbách, zabudnite.

Vážení, ak vy tu v tejto snemovni jedným dychom poviete, že 48 mil. korún je škoda značného rozsahu, ktorá ohrozí základy tohto štátu, tak, prosím, opätovne opakujem, hanbite sa. Ja si veľmi dobre pamätám tú rozpravu, ktorá bola k tomuto zákonu. My sme sa z hľadiska jeho filozofie, z hľadiska jeho riešenia s tými vecami stotožnili. Jeden jediný problém sme mali a pýtali sme sa: Vážení, ste si istí, že budú na to peniaze, ste pripravení zabezpečiť dostatok zdrojov, aby realizácia tohto zákona v praxi bola bezproblémová a plynulá? Vtedy ste jedným dychom povedali áno. Dnes neviete pre rok 2003 nájsť 48 mil. Sk.

Vážený pán podpredseda vlády a minister, nakoniec prostredníctvom vás aj vláda, ja vás vyzývam ospravedlňte sa tým ľuďom, ktorým ste pred pár mesiacmi už neviem z akých dôvodov sľubovali to, čo im možno 12 rokov právom patrí. Ale dnes predovšetkým im patrí to, aby ste sa im za to ospravedlnili, čo ste spravili. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa hlási pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán kolega, vy síce vyčítate tejto vláde a minulej vláde niektoré skutočnosti, ale aj vy ste tu vládli 8 rokov. Čiže keď hovoríte o 12 rokoch vysporiadania pre finančný príspevok politickým väzňom, všetci sme zodpovední za to obdobie, čiže nehádžte to na zodpovednosť... (Ruch v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, vyrušujete pani poslankyňu.

M. Sabolová, poslankyňa: ... len jednej skupine. Myslím si, pretože bol to poslanecký návrh v minulom parlamente, že bude potrebné pri rokovaní vo výboroch a pri teda druhom čítaní sa skutočne zamyslieť nad touto problematikou a hľadať aspoň postupné riešenie, pretože sú to ľudia, ktorí sú vo vyššom veku, a možno hľadať riešenie, ako odstupňovaným spôsobom v priebehu rokov, ktoré sú teda v tomto volebnom období, odškodniť týchto ľudí, pretože ten vek, ktorý majú, vo väčšine je taký, že v priebehu jedného roka možno tí osemdesiatnici alebo nad 80 rokov veku tu nemusia byť v roku 2004. Čiže ja si myslím, že v druhom čítaní prosím aj opozíciu o vecné argumenty a o vecný prístup k tak citlivej téme, aby sme ju nepoužívali ako politikum, ale aby sme ju používali skutočne v súlade s tým, čo týmto ľuďom za minulé obdobie patrí. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon, môžete reagovať na faktickú poznámku. Nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. No ja naozaj sa nestačím čudovať. Vy ste tento zákon úplne jednoznačne pred voľbami použili ako politikum a teraz nás opozíciu vyzývate, aby sme k tomu pristupovali z hľadiska reálnych, morálnych záväzkov tejto spoločnosti. Nuž, pani poslankyňa, berte na vedomie, že my sme k tomu pristupovali aj v predchádzajúcom volebnom období, pred tými pár mesiacmi ako morálnemu záväzku, ktorý sa nám nepodarilo splniť, a budeme k tomu pristupovať aj teraz tak.

A tak trošku ste objavili Ameriku. Ten zákon jednoducho to postupné odškodnenie rieši a pre rok 2003 bolo treba slovom a písmom 48 mil. Sk. Celkový nárok tak postupne, ako sa bude odškodňovať, predstavuje čiastku od 500 mil. do 700 mil. Sk.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi ako posledný pán poslanec Vážny. Nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Vážny, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vystúpiť k celému balíku predložených zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, ale najmä k tým ekonomickým, ktoré sa dotýkajú výdavkov štátneho rozpočtu. Vôbec to...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, môžete vystúpiť len k tomuto zákonu, lebo teraz som otvoril rozpravu len k jednému.

Ľ. Vážny, poslanec: K celému balíku už nebude možné z hľadiska...?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nie. To sa dá v procese teda rokovaní v blokoch o jednotlivých skrátených konaniach, teraz je prvé čítanie ku každému zákonu zvlášť.

Ľ. Vážny, poslanec: Nemal som to povedať? Dobre, tak môžem vystúpiť k tomuto?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, samozrejme, máte slovo.

Ľ. Vážny, poslanec: Vôbec to nie je klasická obštrukcia opozície, ako tu bolo odznené, ale mám z tých zákonov, resp. možno z tohto nie najlepší pocit. Spoločným menovateľom tých predkladaných zákonov je, že zákon bol schválený v roku 2001 - 2002 a teraz ho ideme opravovať. K tomu sa ale nejdem vracať.

Chcem len povedať. Ruku na srdce, vážený poslanecký zbor, neverím, že aj zo 78 koaličných hlasov nie je zopár takých, ktorí nie sú celkom presvedčení o správnosti skráteného legislatívneho konania.

Chcem povedať len to, že som čakal od vlády Slovenskej republiky viac sofistikovaného prístupu k spracovaným zákonom a, samozrejme, viac toho, aký rastový efekt budú mať tieto opatrenia. Som si veľmi dobre vedomý, že reštrikciu verejných výdavkov treba a zníženie treba, ale ťažisko treba dať na odstránenie systémových chýb a nie len na reštrikciu ako takú. Chýba mi v týchto zákonoch rastový efekt, chýba mi v týchto zákonoch nejaká doložka efektívnosti. Preto by som chcel požiadať, aby sme sa viacej venovali odstráneniu systémových chýb v legislatíve a nielen uberaním a reštrikciou, lebo táto nevedie k tomu, čo chceme dosiahnuť. A to je zníženie štátnych výdavkov, ale aj efektivita národného hospodárstva ako takého.

Preto chcem požiadať Národnú radu, aby uznesením zaviazala vládu Slovenskej republiky, aby, tak ako sa robí doložka zlučiteľnosti predkladaných legislatívnych návrhov s úniou, tam bola vložená aj doložka efektívnosti zákona predkladaného v skrátenom legislatívnom konaní, kde by bol pozdvihnutý rastový efekt, kde by bola zhodnotená efektívnosť tohto zákona, kde by boli budúce výnosy, nielen toto nám ten zákon donesie, ušetríme 7 mil., ušetríme 5 mld., ale aké dôsledky to ušetrenie bude mať. Toto by som chcel, aby sme sa s týmto zaoberali a takúto doložku aby sme si do týchto nových legislatívnych konaní dali.

Čiže čakal som od vlády sofistikovanejší prístup pri spracovaní týchto zákonov a viacej rozvedenú tú dôvodovú správu, ktorá sa dotýka rôznych oblastí, či už stavebného sporenia alebo zákona o štátnej službe.

Prepáčte, že som vás zdržoval a že som vstúpil do tohto zákona. Nemal som na mysli presne tento zákon, ale celý balík problémov. Vraciam sa k tomu.

Čiže ak môžeme takto reagovať, ozaj by som požiadal Národnú radu, aby zaviazala vládu Slovenskej republiky spracovať nejakú doložku efektívnosti, najmä tých ekonomických zákonov. Ďakujem za pozornosť.