B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani predsedníčka výboru. Takže otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Ako jediná pani spravodajkyňa. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu.

Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia poslanci. Vzhľadom na to, že gestorský výbor neprijal uznesenie k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, navrhujem po rozprave, aby Národná rada súhlasila s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Pani spravodajkyňa tiež nie, lebo ona sama predložila tento návrh. Takže pristúpime k hlasovaniu.

Nech sa páči, pani predsedníčka výboru, môžete predniesť návrh na hlasovanie.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o mojom návrhu zákona, aby sa...

B. Bugár, podpredseda NR SR: O vašom návrhu uznesenia.

A. Záborská, poslankyňa: ... o návrhu uznesenia, ktoré som predniesla v rozprave s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 3. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných je 126 poslancov, za návrh 73, proti 53.

Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvoláva teraz poslanecké grémiu, takže vyhlasujem 15-minútovú prestávku. V rokovaní budeme pokračovať o 15 minút.

(Prerušenie rokovania o 15. 25 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 16.15 hodine.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme pokračovať v rokovaní. Samozrejme vyzývam aj členov vlády, aby prišli do rokovacieho priestoru, budeme rokovať o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali a dostali súhlas na skrátené legislatívne konanie, budeme rokovať o nich v prvom čítaní.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o vládnych návrhoch zákonov v prvom čítaní, a to o každom návrhu osobitne vrátane všeobecnej rozpravy. Chcem pripomenúť, že hlasovať budeme po prerokovaní všetkých vládnych návrhov zákonov v príslušnom bloku, osobitne o každom z nich.

Pristúpime k rokovaniu o vládnych návrhoch zákonov, ktoré uvádza podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Ako o prvom budeme rokovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmena a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 46, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rade máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 20.

Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon nadobudol účinnosť dňa 1. júla 1998. Bol niekoľkokrát novelizovaný, naposledy zákonom o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravil mechanizmus zvyšovania platov colníkov v nadväznosti na zvýšenie priemerných platov zamestnancov národného hospodárstva, a to podľa predchádzajúceho kalendárneho roka počínajúc rokom 2002. Takýto spôsob valorizácie nepovažuje vláda za systémový a zároveň navrhuje zmenu tohto spôsobu valorizácie aj z dôvodu potrebnej úspory verejných výdavkov. Na základe uvedeného odporúčam schválenie predloženého návrhu zákona.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, predsedovi tohto výboru poslancovi Pálovi Farkasovi.

Pán poslanec, pán predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, pán minister. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 46, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie schôdze Národnej rady. Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú politiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

Skončil som, pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy ústne niekto z poslancov? Pán poslanec Maxon, predseda výboru. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Nech sa páči, pán predseda Maxon, máte slovo.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predseda výboru. Celkom na úvod mi dovoľte skonštatovať, že je mi trochu ľúto, že musíme takýmto spôsobom alebo, že ste sa rozhodli takýmto spôsobom vstupovať do zákona č. 200/1998 Z. z. Sme tu minimálne dvaja pamätníci, ktorí si pamätajú peripetie, ktoré sme prežili pri tvorbe a schvaľovaní tohto zákona a bez akejkoľvek dávky skromnosti alebo bez akejkoľvek dávky namyslenosti mi dovoľte, aby som skonštatoval, že to, že zákon č. 200/1998 uzrel svetlo sveta, to považujem za jeden z kľúčových úspechov za to krátke obdobie, čo som pôsobil na ministerstve financií, a to, čo sa uvádza v dôvodovej správe, tak mi dovoľte, aby som vyjadril úplne opačný názor. Ja automatickú valorizáciu platov colníkov a nakoniec všetkých zamestnancov verejnej a štátnej správy vo väzbe na dosiahnutý priemerný zárobok v národnom hospodárstve považujem v každom prípade za systémové riešenie. Za nesystémové riešenie považujem to, že poviete, že od 1. 7. to bude o 5 percent. To je nesystémový prvok. To je nesystémový prvok aj v oblasti sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, s ktorým sme sa borili veľmi dlho, nesystémový v tom, že takéto riešenie podlieha politickým požiadavkám, politickým vplyvom a determinuje to, samozrejme, aj schopnosť tvorby rozpočtu v súlade s predstavami vlády, na druhej strane ja som teda v každom prípade presvedčený, že automatická valorizácia upravená v zákone je systémovým riešením a dáva aj stabilitu celému tomuto systému. Vy pán minister veľmi dobre viete a počas svojho pôsobenia sa aj presvedčíte, aké problémy sú v colnej správe a neodporúčal by som vám, aby ste si takýmito úpravami vyrábali ďalšie problémy.

Dovoľte mi, ale v súvislosti s tým, samozrejme, nechcem povedať, že colná správa Slovenskej republiky nepracuje dostatočne efektívne, samozrejme, všade sú ešte rezervy, všade sú rezervy personálne, všade sú rezervy organizačné a ešte raz zdôrazňujem, toto riešenie bolo systémovým riešením upraveným v zákone, ktorý stabilitu tohto systému nabúrava. Ale v súvislosti s týmto zákonom, ak sa odvolávate na systémové riešenie, tak mi dovoľte možno trošku preskočiť časový horizont a bude sa tu hovoriť aj o valorizácii platov učiteľov. Ak sa tu odvolávame na to, že toto je systémovejšie riešenie ako to, ku ktorému sme sa dopracovali v zákone č. 200/1998 Z. z., nuž tak to, čo sa mieni robiť s platmi učiteľov, tak to považujem za absolútne nesystémové riešenie a trestuhodný precedens. Pán minister, vy ste členom vlády Slovenskej republiky, a ak si myslíte, že ste kanibali, tak to je váš problém. A myslím si, že na pôde Národnej rady občas je vhodné zavtipkovať, ale tento váš vtip nebol na mieste. Ak ako minister vnútra takýmto spôsobom chcete vtipkovať aj ďalej, tak predložte ešte jeden návrh v skrátenom legislatívnom konaní, a to je návrh na skrátenie volebného obdobia tejto vlády. (Potlesk.)

Dovoľte mi však dokončiť myšlienku. Vo vašich návrhoch aj v zákone o štátnom rozpočte uvažujete, že sa platy vysokoškolským učiteľom budú upravovať od 1. 7. 2003. Možno, že sa mýlim, že to nakoniec bude smerovať až k termínu 1. 9. 2003, prosím, nechytajte ma teraz za slovo z hľadiska termínu. Ale dovoľte mi povedať niečo k princípu. Ak sa tu odvolávame na systémové riešenie, tak vaše systémové riešenie v oblasti valorizácie platov ide tak ďaleko, že robíte dve kategórie učiteľov. Jednu kategóriu učiteľov, ktorú si treba vážiť, a to sú vysokoškolskí učitelia, a druhú kategóriu učiteľov, ktorú si netreba všímať. Veď to je bezprecedentné riešenie. Opäť sa môžeme baviť o dopadoch na štátny rozpočet, ale tu musí platiť nejaký princíp spravodlivosti a toto riešenie princíp spravodlivosti hlbokým spôsobom potiera. Vy všetci, ktorí tu sedíte, veľmi dobre viete, ja sa v žiadnom prípade nechcem dotknúť vysokoškolských učiteľov, naopak, ja si túto skupinu ľudí, ktorí pôsobia v tejto krajine, mimoriadne vážim, ale vy veľmi dobre viete, že je to skupina, ktorá, ak má dostatok invencie, ak má dostatok ctižiadosti, tak je to skupina ľudí, ktorí sú schopní nájsť spôsob, ako si k vysokoškolskému platu nejakú korunu privyrobiť. Samozrejme, je aj taká skupina, ktorá získava len na tom, že sa menej koncentrujú na pedagogickú prácu a viac sa koncentrujú na tú skutočnosť, o ktorej som hovoril. Im ideme valorizovať platy, či už od 1. 7., alebo od 1. 9., no a skúste mi, prosím, povedať, akú možnosť zárobku má učiteľ základnej školy. Nuž môže ísť robiť poisťovacieho agenta, áno, alebo môže vykonávať takého práce, ktoré nie sú hodné postaveniu učiteľa na Slovensku, a ak, prosím, aj má invenciu a schopnosti, aby si mohol zarobiť, tak jeho podmienky, koľko pracovného času musí venovať priamo výučbe, mu jednoducho tento priestor nedávajú. Vysokoškolskí učitelia tento priestor majú. Ešte raz prosím, neberte to tak, že kritizujem vysokoškolských učiteľov, ale ak sa odvolávate na systémové riešenie, tak práve aj v zákone o colníkoch sa systémové riešenie bezprecedentne narúša v úvahách o valorizácii platov učiteľov, nehovoriac o tom, že kategorizujeme učiteľov na lepších a horších. A to je podľa môjho názoru neakceptovateľné. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave. Na jeho vystúpenie s faktickou poznámkou pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pani poslankyňa, máte slovo.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ja chcem podporiť pána poslanca v tom, čo hovoril o ocenení učiteľov základných a stredných škôl. Skutočne, pokiaľ učitelia malého školstva, ako sa nazýva, nebudú ocenení, ani vysoké školstvo nebude mať na čom stavať. Ale k zvýšeniu platov učiteľov vysokých škôl poviem len toľko. Aj v tomto prípade sa vláda ukázala ako vláda korupčná, pretože pristúpila k tomuto kroku len vtedy, keď chcela podporu akademickej obce pri schvaľovaní zákona o vysokých školách. Napriek tomu, že sľúbila učiteľom vysokých škôl tieto platy, ako vidíte, slovo nedodržala a opäť im ich posúva a vlastne odoberá.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť k tomuto v tejto rozprave.

Nech sa páči, máte možnosť.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Chcem sa vyjadriť k tomu, pretože otázka, či je to systémové riešenie, alebo nie, či doteraz to bolo systémové, alebo nie, je, myslím si, dôležitá. A netýka sa len tohto zákona. Týka sa aj ďalších zákonov, ktoré navrhujú zrušiť automatickú valorizáciu viazanú na vývoj miezd v národnom hospodárstve. Ja trvám na názore, s ktorým sa stotožnila aj vláda, že doterajší spôsob nebol systémový. Musím povedať, že ma možno až tak neprekvapuje, že v tom máme iný názor s pánom Maxonom. Nakoniec HZDS, keď tu robilo ekonomickú politiku, tak vychádzalo z iného chápania systémových riešení v mnohých oblastiach. Takže zrejme naše nazeranie na to, čo je systémové a čo nie je systémové, je rôzne. A je rôzne aj v tejto oblasti. Nepovažujem za systémové riešenie automatickú valorizáciu na základe vývoja priemerných miezd v národnom hospodárstve jednoducho preto, že takýto princíp nezohľadňuje možnosti štátu a takýto princíp navyše nezohľadňuje to, že z hľadiska mzdového je potrebné rozlišovať vývoj miezd v súkromnom a verejnom sektore. V súkromnom sektore všade na svete sú platy vyššie aj preto, že pôsobenie v súkromnom sektore je spojené s väčšími rizikami, s menšou stabilitou, s menšími výhodami v niektorých iných oblastiach. Zase pôsobenie vo verejnom sektore aj cez zákony, ktoré sme schválili o štátnej službe a verejnej službe, je síce, zvykne byť úroveň platov nižšia vo verejnom sektore, ale je to kompenzované inými vecami, ktoré v súkromnom sektore nie sú. Väčšou stabilitou, stálou štátnou službou napríklad a inými vecami. Takže aj preto toto automatické naviazanie platov, a nielen colníkov, ale aj ozbrojených zborov, lebo bude sa to týkať policajtov, bude sa to týkať ďalších ozbrojených zložiek, nepovažujem za systémové, a preto je návrh zmeniť to.

Dve vety aj k školstvu, lebo debata bola nad rámec zákona, ktorý navrhujem, ale keďže, samozrejme, má svoju silnú politickú dimenziu, vyjadrím sa k tomu, čo pán poslanec Maxon hovoril. My sme deklarovali a trváme na tom, že školstvo má byť prioritou a bude prioritou aj z hľadiska odmeňovania, ale, a to chcem zdôrazniť - vo väzbe na uskutočnené reformné kroky. Vo väzbe na to napríklad, že chceme, aby v školstve bolo zavedené viaczdrojové financovanie. Máme to jasne napísané v programovom vyhlásení, prostredníctvom ktorého príde väčší objem peňazí do školstva a umožní aj zásadnejšie zvýšenie platov, ale aj vo väzbe na racionalizáciu školskej siete napríklad, ktorá, žiaľbohu, doteraz dostatočne racionalizovaná nebola napriek tomu, že demografický vývoj je taký, že počet aj podiel detí klesá, počet škôl a tried neklesal, čiže aj tam určite je priestor na úspory a deklarujeme to v programovom vyhlásení, že tieto reformy chceme robiť a vo väzbe na tieto reformy aj prostredníctvom viaczdrojového financovania, ale aj prostredníctvom financovania z verejných zdrojov chceme riešiť aj platy v školstve, ktoré nepovažujeme za dostatočné. V roku 2003 to ešte nebude možné v tej miere, v akej to bude možné v ďalších rokoch aj z hľadiska efektov reforiem, o ktorých hovorím. A stavať proti sebe vysokoškolských učiteľov a iných učiteľov považujem za neadekvátne a považujem to jednoducho za len politicky účelovú hru. My sme, panie poslankyne, páni poslanci, neschválili zvýšenie platov pre vysokoškolských učiteľov, pretože dnes už po schválení zákona, ktorí ste tu vy schválili, vysokoškolského, je miera autonómie vysokých škôl omnoho vyššia a tabuľkové platy, ktoré sú tam uvedené, sú len akýmsi odporúčaním a spodnou hranicou. My sme pri schvaľovaní istého navýšenia peňazí do kapitoly školstva hovorili o tom, že zrejme závisí od vysokých škôl, ako tieto peniaze použijú. Dá sa predpokladať, že menšia časť z navýšených prostriedkov môže byť a bude použitá aj na platy, ale predpoklad ministra a ministerstva je, že to bude len menšia časť. Čiže takto stavať proti sebe vysokoškolských učiteľov a iných učiteľov považujem za politicky účelový krok a neopodstatnenú argumentáciu.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete mať. Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 48. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 22.

Teraz dávam slovo znovu podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi a prosím ho, aby návrh odôvodnil.

Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Cieľom tejto novely zákona je priblíženie výnosovosti stavebného sporenia úrovni výnosovosti dlhodobých termínovaných vkladov v komerčných bankách. Navrhovanými zmenami v systéme, teda znížením percentuálnej sadzby na 20 percent a zmenou štvrťročného vyplácania na polročné pri maximálnej výške prémie 3 500 korún sa dosiahne pre rok 2003 úspora vo výške 9 000 miliónov korún v porovnaní s alternatívou, ktorá by bola, keby nedošlo k zmene tohto zákona. Ten dôvod nie je len tento rozpočtový efekt, ale dôvodom je aj riešenie disproporcie, ktorá vznikla na finančnom trhu tým, že bola omnoho vyššia výnosovosť pri vkladoch do stavebných sporiteľní pri vkladoch do komerčných bánk, čo jednoducho narúša aj stabilitu finančného trhu a aj rovnosť šancí a férovú súťaž. Chcem podotknúť a povedať, že došlo po rokovaní s predstaviteľmi stavebných sporiteľní aj k dohode v tom zmysle, že akceptujú takéto riešenie a bolo to aj verejne deklarované.

Takže chcem vás požiadať, vážené poslankyne, vážení poslanci, o podporu a schválenie tejto novely zákona.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Júliusovi Brockovi.

Pán poslanec, nech sa páči, môžete informovať Národnú radu.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia. Vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Súhlasili sme s tým. Rokujeme v prvom čítaní a aj pán predseda tento návrh posúdil tak, že spĺňa všetky kritériá nielen z formálnoprávnej stránky, aby sme o ňom rokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

Ja by som chcel povedať len jednu - dve vety navyše a využijem príležitosť, že som spravodajcom k tomuto návrhu zákona. Ak pán podpredseda vlády hovorí, že sledujeme týmto opatrením priblížiť výnosnosť stavebného sporenia k úrovni výnosnosti z termínových vkladov v komerčných bankách, súhlasím s ním, len chcem podotknúť, že tu by som očakával od koaličnej vlády, ktorej som súčasťou, väčšiu guráž a odvahu pri šetrení výdavkov štátneho rozpočtu. I pri tomto návrhu znížení z 25 na 20 percent štátnej prémie a v absolútnom vyjadrení zo 4 000 korún na 3 500 korún šetríme v rozpočte na budúci rok takmer 900 miliónov korún. I napriek tomu to budú takmer 3 miliardy korún, ktorými prispievame tým, ktorí zo svojej, by som povedal, nadstavby a z toho, čo im zostane, si môžu uložiť dnes do stavebnej sporiteľne, čo je najlepšie zúročenie svojich vkladov, a ja by som očakával, keďže sme vo veľmi zlej ekonomickej situácii a budeme schvaľovať zákony, ktorými veľmi tvrdo uťahujeme opasky našim spoluobčanom, že by sme to mohli proporcionálne rozložiť, aby sa to týkalo viac tých, ktorí si odkladajú zo svojej nadstavby. To považujem za potrebné povedať. Na porovnanie, ak schválime aj toto zníženie stavebnej prémie, tak ešte stále to bude veľmi atraktívne a v porovnaní aj s vyspelými európskymi krajinami to bude nadštandardné podporovanie týchto súkromných stavebných sporiteľní. V Rakúsku stavebná prémia je na úrovni 4,5 percenta. V Nemecku je to 10 percent. A u nás to bude 10,5 percenta aj po tomto znížení. Čiže ja toto nepovažujem za návrh, ktorý je nejakým výrazne reštriktívnym opatrením zo strany vlády, je to celkom racionálne opatrenie, s ktorým ja súhlasím, ale by som chcel nabádať vládu k tomu, aby pri takýchto legislatívnych opatreniach bola oveľa razantnejšia a smelšia, lebo si myslím, že by sme mohli práve úspory pri tomto zákone alebo v tejto oblasti kompenzovať možno menšími úsporami v iných oblastiach, ktoré naši občania vnímajú veľmi citlivo.

Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.

Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 74. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona máte v tlači číslo 48.

Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady o dani z pridanej hodnoty, pričom účelom tohto zákona je priblíženie sadzieb dane z pridanej hodnoty z dnešnej úrovne 10 a 23 percent na úroveň 14 a 20 percent. Tento krok je aj v súlade so zámerom, ktorý je vyjadrený v programovom vyhlásení vlády, kde vláda deklaruje svoj úmysel do vstupu do Európskej únie zaviesť jednotnú sadzbu dane z pridanej hodnoty. Tento krok bude mať pozitívne rozpočtové efekty vo výške zhruba 8,3 miliardy korún, pričom efekt je nielen zo samotnej zmeny sadzieb, ale najmä z toho, že sa zužuje priestor na úniky pri tejto dani. Tento priestor vzniká najmä veľkým rozdielom medzi základnou a zníženou sadzbou a najmä pri tých tovaroch alebo pri tých podnikateľských subjektoch, ktoré pri vstupe používajú základnú, teda vyššiu daň a pri výstupoch prevažne nižšiu sadzbu dane z pridanej hodnoty. Takže aj z tohto titulu predpokladáme pomerne vysoký zvýšený príjem štátneho rozpočtu.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Teraz dávam slovo spravodajcovi pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi.

Pán poslanec, nech sa páči, môžete informovať Národnú radu.

J. Brocka, poslanec: Áno. Vážený pán podpredseda, ďakujem. Dovoľte mi, aby som predniesol veľmi krátku správu ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Ako spravodajca výboru si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Len pripomeniem, že zo schválenia tohto zákona vyplýva zvýšenie výnosu na tejto dani o 8,3 miliardy korún.

Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do všeobecnej rozpravy. Pán poslanec Maxon. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do všeobecnej rozpravy.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády. Ja naozaj ešte raz chcem zdôrazniť. Všetko to, čo sa deje okolo dane z pridanej hodnoty, má jednu jedinú koncovku, a to je to, čo povedal pán spravodajca, že je to príjem do štátneho rozpočtu 8,6 miliardy s aproximáciou a vo väzbe aj na tie porovnania, aké sadzby sú, aké základné sadzby sú v Európskej únii, aké znížené sadzby sú v Európskej únii a aké super znížené sadzby sú v Európskej únii, jasne hovoria, že to s aproximáciou nemá nič spoločné. Ja som už k tejto problematike nechcel vystúpiť, lebo naozaj nechcem plytvať čas, ale pán minister, naozaj ma trošku zarazilo vaše vyjadrenie, že zblíženie sadzieb uľahčí výkon správy tejto dane a zlepší výber. Nuž vážim si, tak ako si vážim prácu colníkov, tak si vážim aj prácu daniarov, ale to, čo je povinnosť subjektov, ktoré túto nepriamu daň majú platiť, a to, čo je povinnosť subjektov, ktoré túto daň kontrolujú, tak nemôžeme suplovať zákonom. A jednoducho tomu, čo ste povedali, že to zlepší výber, jednoducho nemôže nikto nijakým spôsobom, a zníži možné úniky, tomu jednoducho nemôže naozaj nikto veriť. A ešte raz teda zdôrazňujem, to nie je, prosím, len 8,6 miliardy príjmu do štátneho rozpočtu, to je 8,6 miliardy, ktoré vytiahneme najskôr z disponibilných zdrojov podnikateľského sektora, kde je potom vaša proklamovaná podpora podnikateľského prostredia, a v konečnom dôsledku 8,6 miliardy zaplatí občan Slovenskej republiky. Takže šermovať len s tým, že to je 8,6-miliardový príjem a že to nebude mať ďalšie dopady, tak je naozaj nesprávne.

V tejto súvislosti mi dovoľte povedať ešte jednu vec. Jedno možno zrozumiteľné číslo, aj keď ja sám uznávam, že má veľmi ďaleko od odborných analýz a odborných komparácií. Všetky tieto opatrenia, o ktorých hovoríme, a týka sa to aj dane z pridanej hodnoty, prinášajú do štátneho rozpočtu 25 miliárd Sk. Ešte raz opakujem 25 miliárd Sk. Potom sa tu mesiac šermuje s tým, že tieto opatrenia majú dopad 400 Sk na rodinu. Nuž štatistické údaje hovoria, že slovenská rodina je štvorčlenná. Tak si potom láskavo, prosím, vydeľte 25 miliárd počtom obyvateľov na Slovensku a zistíte, že je to 5-tisíc korún na osobu a 2-tisíc korún na rodinu. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či chce zaujať stanovisko?

Nech sa páči, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Pôvodne som nechcel zaujímať stanovisko, ale po výkone pána poslanca Maxona ohľadom toho prepočtu musím.

Pán poslanec Maxon, musím povedať, že tak ako ste argumentovali o dani z pridanej hodnoty, ten váš prepočet ilustruje mieru odbornosti vašich argumentov. A dovoľte mi k tomu prepočtu povedať, pretože nechcem zdržiavať ctenú snemovňu, že prepočet stojí, ale absolútne, ale absolútne na vode a svedčí o nepochopení základných ekonomických súvislostí. Po prvé. Hovoríme o tom, že ak by neboli prijaté opatrenia, ktoré navrhujeme, deficit verejných financií by bol o 25 miliárd korún väčší, čo v žiadnom prípade neznamená, že zvyšujeme príjmy o 25 miliárd korún. My zvyšujeme príjmy zhruba o 12 až 13 miliárd korún a znižujeme možné potenciálne výdavky, ktoré by boli nevyhnutné, ktoré by sme museli navyše vydať, ak by sme tieto zákony neschválili. Inými slovami, suma, ktorú ste delili, nie je 25 miliárd korún, ale je 12 až 13 miliárd korún. To po prvé. Po druhé. Táto suma vôbec a v žiadnom prípade nejde v plnej miere, aj keď v istej miere ide z vreciek občanov. Pretože keď som hovoril o dani z pridanej hodnoty, konkrétne o tomto návrhu zákona, tak my predpokladáme, že suma vyššieho výnosu, efekt vyššieho výnosu na výbere dane z pridanej hodnoty práve zblížením sadzieb, a to je vec, ktorú síce pán poslanec spochybnil, ale ktorú unisono tvrdia všetci experti, všetci analytici, všetky aj medzinárodné organizácie, že to efekt bude mať, teda len z toho zblíženia predpokladáme zhruba 3,5 miliardy korún vyšší výnos len z titulu zníženia únikov, daňových únikov, ktoré cez nadmerné odpočty prostredníctvom zneužívania toho veľkého rozdielu v sadzbách prosto existujú. Čiže takéto delenie a takéto vyvodzovanie potom nejakých súm, koľko sa to dotkne občana, je postavené na vode, je absolútne nekompetentné. Ale dovoľte mi povedať, koľko je odhad, pretože ja som povedal na jednej tlačovej konferencii predbežný odhad, ktorý ešte nebol úplný a predbežný odhad bol okolo 400 korún, prepočty, samozrejme, ďalej pokračovali, odhad teraz spresnený je vyšší, pohybuje sa okolo 500 až 560 korún, teda nie 400 korún, ale dopad vyšší, ale v žiadnom prípade nie dopad, aký vypočítal pán poslanec Maxon.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, rozprava už bola uzavretá. Pán minister a podpredseda vlády vystupuje a reaguje na rozpravu, rozprava už je skončená. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem vám pán spravodajca.

Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 50 a rozhodnutie predsedu Národnej rady na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v tlači 24.

Prosím teraz pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša, aby vládny návrh odôvodnil.

Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh novely zákona č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov. Pri tejto dani ide o zvýšenie spotrebnej dane na krátke cigarety, čo je podmienka vstupu do Európskej únie z hľadiska plnenia minimálnej výšky tejto sadzby. Týmto zvýšením ešte nebudeme dosahovať tú úroveň, ktorú bude potrebné dosiahnuť z hľadiska kritérií Európskej únie, ale približujeme sa k tejto sadzbe tak, aby sme vlastne mohli záväzky, ktoré sme uzavreli v kapitole s Európskou komisiou, potom aj napĺňať. Bude to mať aj dopad na zvýšené príjmy štátneho rozpočtu, takže účelom tejto novely je aj plnenie kritérií vstupu do Európskej únie, aj vyšší prínos do štátneho rozpočtu.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Zsoltovi Komlósymu.

Pán poslanec, nech sa páči, môžete oboznámiť Národnú radu s výsledkom rokovania.

Nech sa páči.

Z. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som podal stručnú správu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, tlač č. 50, ako spravodajca poverený výborom pre financie, rozpočet a menu. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie Národnej rady. Ako spravodajca k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa to navrhuje v predmetnom návrhu, a to ešte pred rokovaním o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003, pretože určite každý uzná, že má dopad na príjmovú časť rozpočtu. A pravdepodobne budem mať ľahšiu úlohu ako predchádzajúce a ďalšie zákony, lebo jednak, ako uviedol aj pán podpredseda vlády, je to približovanie sa k normám Európskej únie, a jednak nevyvoláva zvýšenie ceny cigariet také spoločenské alebo sociálne napätie ako iné návrhy zákonov. Prosím Národnú radu o podporu tohto návrhu.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 52 a pridelenie výborov máte v tlači č. 26.

Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám návrh novely zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov. Dôvodom predloženia tohto návrhu je priblíženie sadzieb k minimálnym sadzbám stanoveným príslušnou smernicou Európskej únie a tiež zámer získať zvýšené príjmy do štátneho rozpočtu.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Teraz dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Mikušovi.

Nech sa páči, pán poslanec, a prosím vás, aby ste informovali Národnú radu o výsledku rokovania vášho výboru.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov. Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady, kde sme odsúhlasili jeho skrátené legislatívne konanie. Ako spravodajca Národnej rady k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Chcel by som len doplniť k tomu, čo povedal pán podpredseda a pán minister vlády, že pri zachovaní súčasnej spotreby automobilových benzínov a motorovej nafty by navrhované úpravy sadzieb mohli znamenať zvýšenie výnosov o 1,1 miliardy Sk. Sadzby pri ostatných minerálnych olejoch nemajú podstatný vplyv na rozpočet, a ak by navrhované zvýšenie sadzieb daní pri automobilových benzínoch a motorovej nafte bolo premietnuté v plnej výške do ceny konečného spotrebiteľa, tak by to znamenalo zvýšenie zhruba o 80 halierov vrátane DPH na jeden liter.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Pán spravodajca, nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.

A teraz budeme ešte pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 34 a rozhodnutie predsedu Národnej rady na pridelenie vládneho návrhu zákona výborom máte v tlači číslo 8.

Pán podpredseda vlády, pán minister, nech sa páči, môžete odôvodniť návrh.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe, a to v tom zmysle, že dnes platný zákon o štátnej službe v ustanovení § 164 priznáva štátnym zamestnancom v druhom polroku 2003 ďalší 13. plat. Nakoľko z tohto ustanovenia vyplýva objemovo značný medziročný rast nákladov v mzdovej oblasti, ktorý nie je rozpočtovo únosný, schválenie predkladaného návrhu, ktorý predpokladá vyplatenie 13. platu, sa neuskutoční, čím dôjde k úspore prostriedkov štátneho rozpočtu vo výške 912 miliónov korún. K tomu chcem ešte povedať, že toto opatrenie nebude znamenať pokles platov v štátnej správe, bude znamenať pribrzdenie nárastu týchto platov. V celom verejnom sektore, ak schválime toto, ak schválime aj ten zákon o verejnej službe, ktorý zruší polovicu 13. platu, tak predpokladáme, že v celom verejnom sektore dôjde k nominálnemu rastu miezd vo výške 10,6 percenta, čo pri 8,8-percentnej inflácii znamená 1,6-percentný rast reálnych miezd. Teda aj vo verejnom sektore by malo dôjsť k rastu reálnych miezd, aj keď rast bude omnoho nižší, ako je rast, ktorý zrejme bude v tomto roku, v roku 2002.

Ďakujem pekne.