J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Teraz prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Jána Cupera, aby informoval Národnú radu o výsledku návrhu vo výboroch Národnej rady. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
J. Cuper, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám prečítal informáciu o výsledkoch prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi, ktorý ste dostali ako tlač 1633 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1822 z 26. júna 2002 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi, tlač 1633, na prerokovanie vo všetkých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva s termínom ihneď. Zároveň určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, aby pripravil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledkoch prerokovania uvedeného návrhu. Výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov určených výborov: Výbory prerokovali návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi v určenom termíne. Deväť výborov, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládeže a šport, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijali platné uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov toho-ktorého výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v spojení s článkom 88 Ústavy Slovenskej republiky.
Ďalšie štyri výbory, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh neprerokovali, nakoľko neboli uznášaniaschopní.
Gestorský výbor rokoval o stanoviskách výborov, ktorým bol návrh pridelený, 2 júla 2002 na svojej 165. schôdzi. Spoločnú správu neschválil. Uznesením č. 1080 poveril poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Cupera informovať Národnej radu Slovenskej republiky o priebehu a výsledkoch rokovania výborov.
Dovoľte, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby som vám predniesol a prečítal výpis zo zápisnice zo 165. schôdze Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa konala 2. júla 2002. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval dňa 2. júla 2002 návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi. Na návrh poslanca Jána Cupera hlasoval o návrhu uznesenia uvedeného v prílohe. Z celkového počtu 11 poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 7. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali 2 poslanci, 5 poslanci hlasovali proti návrhu, nikto sa nezdržal hlasovania.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky nezískal potrebný počet hlasov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov výboru.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám teda predniesol návrh uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 2. júla 2002. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády. Súhlasí s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády. Odporúča Národnej rade predmetný návrh schváliť. Poveruje poslanca Národnej rady, aby o tom informoval Národnú radu. O tom sa bude hlasovať.
Je tu aj druhé uznesenie, v ktorom je zmena iba v tom, že navrhuje neschváliť. A takisto poveruje mňa, aby som tento návrh predniesol.
Pán predseda, bude sa hlasovať teda kladne o návrhu na odvolanie pána premiéra vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu. Ďakujem za pozornosť.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov výborov.
Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako otvorím rozpravu, chcem vás informovať, že poslanci budú vystupovať v nasledujúcom poradí, tak ako budem čítať: pán poslanec Cagala, Weiss, Kanis, Rusnák, Jarjabek, Tatár, Hoffmann, Prokopovič, Maxon, Hort, Lackovič, Belohorská, Brhel, Húska, Kačic, Tóthová, Andrejčák, Dubovská, Danko, Mušková, Delinga, Gašparovič, Šťastný, Podhradská, Hofbauer, Karlín, Kozlík a posledný pán poslanec Cabaj.
Panie poslankyne, páni poslanci, ešte jeden oznam, o 19.00 hodine by sme urobili prestávku na večeru od 19.00 do 20.00 hodiny. Potom by sme pokračovali.
Panie poslankyne, páni poslanci, do rozpravy sa prihlásil pán predseda vlády, v súlade s § 28 rokovacieho poriadku, Mikuláš Dzurinda. Nech sa páči, pán predseda vlády, máte slovo.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne, vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci. Vystúpenie pána predkladateľa bolo, myslím, presne také, ako sa dalo očakávať, a to volebné. Myslím, že aj v jasnej nádeji, že bude televízny prenos a že bude môcť osloviť svojich priaznivcov. To je hlavný dôvod, prečo sa ním bližšie nebudem zaoberať. Nebola to žiadna analýza. Už vôbec nie seriózna, ale bola to taká mítingová reč pre fanúšikov HZDS. (Hlasy v rokovacej sále.) Aj samotná mimoriadna schôdza Národnej rady s týmto obsahom, dva a pol mesiaca pred parlamentnými voľbami, to sa dá chápať iba ako súčasť predvolebného zápasu, predvolebných aktivít Hnutia za demokratické Slovensko. Z týchto dôvodov sa budem venovať tomu alebo reagovať nie na to, čo pán poslanec hovoril, ale na to, čo je napísané v návrhu skupiny poslancov na moje odvolanie.
Hneď na úvod treba zdôrazniť to, čo je úplne evidentné už pri pohľade na tento návrh, a to, že návrh skupiny poslancov neobsahuje žiadnu argumentáciu. Iba stručné, jednoznačne formulované tvrdenia. Odpovede na tieto tvrdenia preto nebolo možné formulovať ako polemiku s určitými konkrétnymi argumentmi. Predložený návrh textu vyjadrenia vlády sa snaží k návrhu skupiny poslancov vyjadriť s prihliadnutím na relevantné súvislosti a v tej miere, ako je to možné, v čo najkonkrétnejšej faktografickej forme. Takto sme sa dnes týmto stanoviskom na rokovaní vlády zaoberali. A takto ho aj vláda schválila.
Takže k jednotlivým bodom návrhu, predloženému skupinou poslancov, sme dnes schválili toto stanovisko:
Po prvé, podľa tvrdenia obsiahnutého v návrhu skupiny poslancov vláda pod mojím vedením nerieši životné otázky spoločnosti. Spomínajú sa vysoké deficity verejných financií, platobnej a obchodnej bilancie, vysoká nezamestnanosť, pokles kurzu slovenskej koruny. Odpoveď na toto tvrdenie možno formulovať v politickej rovine. Teda bez širšej argumentácie ho odmietnuť. Je však, myslím, správne formulovať ho v polohe odbornej, ekonomickej, ale táto predpokladá ochotu akceptovať argumenty, posudzovať problémy v kontexte minulého vývoja, rozhodujúcich vnútorných a vonkajších vplyvov a najmä predpokladov pre budúci vývoj ekonomiky.
V uplynulom období aj v predchádzajúcich týždňoch sa vývojom slovenskej ekonomiky zaoberali viaceré inštitúcie. Popri iných je odôvodnené uviesť predovšetkým Medzinárodný menový fond a Organizáciu pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, inštitúciu, o ktorej dôveru a začlenenie sme sa roky uchádzali. Hodnotenia týchto inštitúcií, váhu ktorých nemožno spochybňovať, v zásade oceňujú smerovanie slovenskej ekonomiky a jej základnú vývinovú tendenciu, založenú touto vládou, vidia ako dobrý predpoklad pre naplnenie integračných cieľov a konvergenciu slovenskej ekonomiky s ekonomikou Európskej únie.
Toto základné, určujúce hodnotenie platí aj napriek tomu, že správy oboch inštitúcií poukazujú na nevyhnutnosť prioritnej orientácie na vývoj verejných financií, platobnej bilancie a na pretrvávajúci problém nezamestnanosti. Týchto problémov sme si vždy boli vedomí a permanentne sa im aj venujeme. Správa Organizácie pre ekonomický rozvoj a spoluprácu z júna tohto roku pri sumárnom hodnotení vývoja ekonomiky po roku 1998 uvádza, že v Slovenskej republike sa v tomto období ekonomika radikálne preorientovala. Vytvorili sa inštitúcie trhovej ekonomiky, implementované štrukturálne reformy posilnili ekonomický potenciál krajiny a zvýšili jeho odolnosť voči rôznym nárazom. Správa v záverečnom hodnotení uvádza, že politika stabilizácie a dosiahnutý pokrok v štrukturálnych reformách podnietili oživenie ekonomiky v roku 2001. Umožnili zvýšiť úverový rating Slovenska na investičný stupeň. V správe sa konštatuje, že súhrnné pôsobenie týchto faktorov, ktoré sú výsledkom ekonomických krokov vlády, umožnia v nadchádzajúcich osemnástich mesiacoch, t. j. v druhom polroku 2002 a v roku 2003, rast hrubého domáceho produktu priblížiť k 4 %.
Do vašej pozornosti uvádzam aj výsledky za prvý kvartál tohto roku, kde Slovensko jasne vedie v raste hrubého domáceho produktu medzi krajinami Višegrádskej štvorky s rastom hrubého domáceho produktu 3,9 %. Len pre porovnanie, česká a maďarská ekonomika v rovnakom období rástli tempom 2,5 a 2,9 %, poľská 1 %. Pripomínam, že slovenská 3,9 %. Správa ďalej konštatuje zmenu tendencie vo vývoji zamestnanosti, pričom uvádza, že napriek tomuto obratu miera nezamestnanosti zostane vysoká - okolo 18 %. Vysoký nárast nezamestnanosti bol spôsobený nevyhnutnými hlbokými reštrukturalizačnými krokmi v slovenskom hospodárstve. Tých faktorov, ktoré na to pôsobili a pôsobia, je nepochybne veľa. Umelé udržiavanie zamestnanosti v roku 1995 - 1998, neseriózna privatizácia v tomto období, ale aj veľmi silný populačný vývoj, keď sa v deväťdesiatych rokoch dostalo do praxe asi 330 000 mladých ľudí. Napriek týmto komplikáciám, subjektívnym aj objektívnym, v priebehu roku 2001 došlo k niektorým zmenám na trhu práce, ako napríklad 11-percentný rast zamestnanosti v roku 2001 po viac ako piatich rokoch, výrazné zníženie nezamestnanosti absolventov škôl a postupné znižovanie podielu nezamestnaných mladých ľudí.
V správe je podrobne popísaný vývoj vo všetkých oblastiach ekonomiky a načrtnutá pravdepodobná trajektória ďalšieho vývoja. Opodstatnene možno konštatovať, že súhrnné hodnotenie ekonomickej politiky vlády v správe Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj vyznieva pozitívne. A to napriek tomu, že neobchádza žiadny z jestvujúcich problémov.
Pri hodnotení ekonomickej politiky vlády a jej výsledkov treba na prvom mieste vidieť významnú, často však opomínanú skutočnosť. Vláda po svojom nástupe nemohla uskutočňovať kontinuálnu politiku. Musela začať so stabilizáciou hospodárstva. Musela naštartovať oneskorované štrukturálne reformy, stála pred úlohou získať dôveru zahraničných investorov. Jej prioritou sa stali úlohy, ktoré neboli doriešené v predchádzajúcom období transformácie ekonomiky. Vytvorenie právneho prostredia a predovšetkým vymáhateľnosti práva, nastolenie podmienok pre štandardné, transparentné podnikateľské prostredie, reštrukturalizácia finančného sektora, ktorému sa v predchádzajúcom období, napriek jeho kľúčovému významu pre ekonomiku aj ďalší vývoj, nevenovala pozornosť vôbec. Prioritou sa stali zahraničné investície, pre vstup ktorých bola určujúcim predpokladom dôveryhodnosť vlády a jej hospodárskej politiky. Vo výpočte týchto krokov, ktoré v tej či onej súvislosti boli súčasťou radikálneho obratu v ekonomickej politike vlády, by iste bolo možné pokračovať.
Je nepochybne skutočnosťou, a pozitívnou, pri uvedomovaní si všetkých jestvujúcich problémov a čiastkových aj neúspechov to, že vývoj ekonomiky má takú orientáciu, na ktorú bude možné kontinuálne nadväzovať. V tom je zmena oproti situácii, s ktorou sa vláda stretla pri svojom nástupe do funkcie v roku 1998. Najlepším potvrdením tejto zmeny je skutočnosť, že Slovenská republika je nespochybňovaným kandidátom na vstup do Európskej únie. A tento úspech má svoj pevný základ v uskutočňovanej hospodárskej politike, jej orientácii a v tej očakávanej trajektórii jej vývoja, ktorá zodpovedá európskym integračným kritériám. Vláda sa domnieva, že by bolo veľkou chybou túto skutočnosť nevidieť. Je to úspech všetkých obyvateľov Slovenska, ktorý prinesie svoje efekty.
Ak by som to teda zhrnul, tak by som povedal asi toľko: Ak by boli tie pasáže z vystúpenia pána poslanca Jasovského, ktoré hovorili o situácii pomerne horšej ako v čase hospodárskej krízy pravdivé, Slovensko by nebolo v OECD. Neboli by sme prvýkrát vlani hodnotení ako ekonomika trhová, konkurencieschopná. Neboli by sme predo dvermi Európskej únie a neboli by nám zvyšované investičné ratingy, ktoré za vašej vlády, pán poslanec Jasovský, boli pravidelne znižované. Preto vaša argumentácia bola úplne alebo vaše konštatovania boli úplne, úplne falošné.
Po druhé, v návrhu skupiny poslancov Národnej rady na moje odvolanie sa ďalej uvádza, že výberové konania na privatizáciu Slovenských telekomunikácií, komerčných bánk, SPP, Tanspetrolu, boli netransparentné, vo viacerých prípadoch nakoniec zostal jediný záujemca, ktorý doslova diktoval nevýhodnú cenu. K tomuto neopodstatnenému a neprijateľnému tvrdeniu treba povedať, že privatizácia uvedených akciových spoločností vo vlastníctve štátu sa dlhodobo pripravovala a prebiehala v súlade s vládou prijatým postupom. Vo všetkých spomínaných prípadoch bol menovaný privatizačný poradca, ktorý postup privatizácie navrhol, hodnotil hospodársku bilanciu podnikov a pripravil vyhlásenie tendra v zahraničí. Jeho postup bol vo všetkých prípadoch dôsledne transparentný.
Privatizácia slovenských telekomunikácií bola zavŕšená v júli 2000. Vlastníkom 51 % akcií tejto spoločnosti sa stal Deutsche Telekom. Ostatok akcií zostáva vo vlastníctve štátu - 34 % - a vo vlastníctve Fondu národného majetku 15 %. Postup privatizácie plne zodpovedá stanoveným podmienkam medzinárodného tendra. Víťazom, ako je všeobecne známe, sa stal Deutsche Telekom, ktorý prijal podmienky tendra a spomedzi všetkých záujemcov navrhol najvyššiu cenu.
Privatizácia v komerčných bankách prebiehala postupne. V máji 1999 vláda schválila návrh koncepcie privatizácie bánk s majetkovou účasťou Fondu národného majetku, vo februári 2000 schválila aktualizáciu tohto návrhu. Dôvodom tejto aktualizácie bola podstatná zmena finančnej pozície týchto bánk. Túto zmenu umožnila predprivatizačná reštrukturalizácia spojená aj so zmenami akcionárskej štruktúry. Privatizácia Slovenskej sporiteľne sa začala v roku 2000. V januári 2001 bola na základe opäť dôsledne transparentne uskutočneného medzinárodného tendra podpísaná zmluva o predaji 87,2 % podielu akcií tejto banky s rakúskou Die Erste Bank.
Podobný proces prebiehal aj v prípade privatizácie Všeobecnej úverovej banky, ktorý však bol rozdelený do dvoch etáp. V prvej etape sa schválil predaj 27 % akcií multilaterálnym investorom, t. j. Európskej banke pre obnovu a rozvoj, v druhej etape bol z tendra vybraný zahraničný investor INTESA BC. S touto talianskou finančnou skupinou sa podpísala zmluva o predaji 94,5-percentného podielu akcií. Investor teda získal aj podiel vlastnený EBRD a IFC. O kúpu akcií sa uchádzali viacerí zahraniční investori. Výber INTESA BC bol odôvodnený skutočnosťou, že táto spoločnosť predstavuje významný bankový dom v Taliansku, disponuje potrebným know-howom a jej ponuka bola vyhodnotená ako najlepšia.
Privatizácia IRB bola podmienená uskutočnením vnútornej finančnej konsolidácie. Spomedzi záujemcov, ktorí sa prihlásili do medzinárodného tendra, najlepšie podmienky ponúkla maďarská OTF. V decembri 2001 získala 69,6-percentný podiel akcií Investičnej rozvojovej banky. Privatizácia 60 % podielu akcií Banky Slovakia nebola zatiaľ uskutočnená, prebieha už tretí tender, kým predchádzajúce dva boli zrušené pre neakceptovateľné ponuky, predovšetkým nízko ponúkanú cenu, ale aj pre neakceptovateľnosť subjektov, nezodpovedajúcich kritériám, vyplývajúcim z princípov, presadzovaných Národnou bankou Slovenska. Na tomto príklade chcem ukázať, že príslušné inštitúcie neváhali odmietnuť alebo zrušiť súťaž, ak sa ukázalo, že tie ponuky sú nevýhodné, napríklad kvôli nízkej cene. (Hlas v rokovacej sále.)
Privatizácia SPP sa pripravovala dlhší čas. Predchádzala jej predprivatizačná reštrukturalizácia, po nej nasledovala vlastná privatizácia 49 % podielu akcií. Bola ukončená v roku 2002 podpisom zmluvy o predaji uvedeného podielu akcií. Privatizačný poradca pripravil medzinárodný tender, podmienky tendra schválila vláda a výber víťaza tendra bol výsledkom činnosti privatizačnej komisie, určenej vládou Slovenskej republiky. Cena, za ktorú sa predalo 49 % akcií SPP, zodpovedá očakávaniam, obvyklým kritériám predaja spoločnosti uplatňovaným v zahraničí a dlhodobému výnosu, ktorý táto spoločnosť môže v najbližších rokoch dosiahnuť. Cena odráža potrebu investícií v najbližšom období a možný rozsah prepravy plynu cez územie Slovenska. Z hľadiska strategického išlo o významné rozhodnutie, jeho časové oneskorenie alebo zrušenie tendra a hľadanie nového investora by mohlo znamenať prijatie takých strategických rozhodnutí v európskej sieti prepravy plynu, ktoré by Slovensku mohli spôsobiť v budúcnosti veľkú ujmu a zmeniť SPP z kľúčového prepravcu na podnik s nevýznamným regionálnym pôsobením.
Privatizácia Transpetrolu prebiehala predajom akcií medzinárodným tendrom. Postup bol dôsledne transparentný, dôvody pre zvolený postup boli všestranne posúdené a akceptované. Privatizácia týchto takzvaných strategických podnikov prebiehala pod kontrolou komisií pre privatizáciu. Do týchto komisií boli prizvaní aj zástupcovia opozície. Transparentnosť bola zabezpečená jednak uverejnením podmienok tendra, spôsobom otvárania ponúk a ich verejným hodnotením. Z medzinárodných tendrov vyšiel víťazne vždy jeden investor. Výber bol spravidla ohraničený predovšetkým počtom vážnych investorov, ktorí podnikajú v danej oblasti a sú schopní danú cenu zaplatiť. Investori sa aj združovali, aby mohli splniť požiadavky tendra. Ostatní záujemcovia boli oboznámení s výsledkami vyhodnotenia ponúk. Cena bola kľúčovým kritériom privatizácie, bola nezávisle určovaná tromi subjektmi, zakladateľom, vlastným privatizovaným podnikom a privatizačným poradcom. Štvrtý cenový návrh bola ponuková cena víťaza tendra.
Vláda je presvedčená, že proces privatizácie napriek jeho zložitosti prebiehal s pozitívnymi trendmi. Neporušili sa pri ňom princípy transparentnosti, nevyskytli sa pokusy o manipuláciu. Občasné indície v médiách sa ukázali skôr ako manipulácia lobistov ako problém samotnej transparentnosti tendra. Vláda je presvedčená, že ak by boli dôkazy neprípustných postupov k dispozícii, boli by už dávno zverejnené.
Porovnávanie privatizácie v rokoch 1995 - 1998 a dnes vychádza jednoznačne pozitívne v prospech vlády, ktorej predsedám. Vtedy sa majetok rozdával straníckym verným za zlomok ceny. (Ruch v rokovacej sále.) Straníckym verným za zlomok ceny. Teraz sa predával renomovaným investorom za dobré ceny. V rokoch 1995 - 1998 sa písalo a hovorilo o takzvanom Modeli 34, čo znamená, že 34-percentný podiel privatizovaného majetku v týchto rokoch bol určovaný politickým stranám. V týchto rokoch sa nič také nepíše, v týchto rokoch sa vo verejnosti o ničom takom nehovorí! (Výkriky v rokovacej sále.) Aj vaše reakcie svedčia o tom, aký principiálny rozdiel v privatizácii v rokoch 1995 - 1998 a teraz bol.
Po tretie, podľa návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády, korupcia rozkladá hospodársky systém Slovenska. Počas pôsobenia súčasnej vlády, podľa prieskumov v oblasti podnikateľskej sféry, podľa predkladateľov došlo k nárastu korupcie. K tomuto tvrdeniu treba na prvom mieste povedať, že problémom korupcie sa vláda zaoberá od začiatku svojho pôsobenia. Hneď po začiatku svojho funkčného obdobia vytvorila podmienky pre systematické sledovanie problému korupcie, analýzu jej foriem a pre identifikovanie oblastí, kde je najväčšie potenciálne nebezpečenstvo jej výskytu. Oprávnene možno konštatovať, že výsledky boja proti korupcii za obdobie pôsobenia súčasnej vlády sú priaznivé. Je pravda, že problém korupcie nie je vyriešený. Proti náznakom korupcie na vysokých miestach vláda nekompromisne zasahuje už aj v prípadoch podozrenia alebo náznaku, že by mohlo ísť o prejav korupcie. Môj postup v prípade niektorých jej ministrov bol známy. Boj proti korupcii sa však musí stať súčasťou širšieho spoločenského záujmu a nesmie pripúšťať ani náznak možnosti pre vytváranie korupčného prostredia či tolerovanie korupcie. V tomto smere v našej spoločnosti nie je dostatočná úroveň právneho vedomia. Pokiaľ ide o vysokých štátnych úradníkov, nečlenov vlády a možnú korupciu na tejto úrovni, ich pôsobenie sa overuje a postup voči nim pri strate dôvery zodpovedá zákonným postupom, až po skončenie pracovného pomeru. Treba však vidieť, že tento druh korupcie, presadzovania záujmov alebo účelového konania, často zakrytý profesionálnym záujmom alebo zastávaným funkčným miestom sa ťažko odkrýva, najmä ak celková atmosféra v spoločnosti nie je stále dostatočne zameraná proti korupcii a klientelizmu. Vláda Slovenskej republiky v tomto volebnom období pripravila viacero právnych predpisov, ktorých zmyslom bolo zamedziť vytváraniu podmienok pre podplácanie či korupciu. Prijali sme viaceré medzinárodné dokumenty, najmä také, ktoré umožňujú zamedzenie prania špinavých peňazí. Adekvátne k týmto dokumentom bol novelizovaný zákon o boji proti praniu špinavých peňazí, ale i Trestný zákon a Trestný poriadok. Zavedenie inštitútu takzvaného agenta provokatéra, ale i právna úprava utajovaného svedka majú pomôcť pri odhaľovaní tejto trestnej činnosti, ale aj pri usvedčovaní páchateľov.
Sme si vedomí, že nepostačí iba represia, a preto vláda pripravuje všeobecný etický kódex pre podnikateľskú sféru, ktorý sa má stať základom pre vyššiu úroveň etického správania sa zamestnancov, ale aj riadiacich orgánov v spoločnosti. V zápase s korupciou je však potrebný spoločný postup, ktorý bude znamenať, že sa natoľko zmení spoločenská atmosféra, a to bez ohľadu na príslušnosť k politickým stranám, ktorá podstatne zmení myslenie ľudí. V boji proti korupcii nie je možné robiť kompromisy. Aj napriek nespornej rozšírenosti korupcie na nižších úrovniach možno hovoriť o zmenšení jej rozsahu. Medzi oblasti, kde sa podľa názorov obyvateľstva, zistených vo viacerých prieskumoch, rozšírenosť korupcie znížila, patrí privatizácia, podnikanie a banky. Teda presný opak toho, čo tvrdia predkladatelia v návrhu na moje odvolanie. Podľa zistení nepochádzajúcich z vládnych kruhov miera korupcie mierne poklesla v colných úradoch, daňových úradoch, úradoch práce a v regionálnej štátnej správe. Problémové však ostávajú predovšetkým tie úseky činnosti, kde sa reformy a najmä štrukturálne reformy nedokončili, nie sú úplné alebo sa možno ani neuskutočnili. Ľudia hovoria, podľa zistení týchto nezávislých inštitúcií, že patrí sem predovšetkým zdravotníctvo, kde pocit potreby dať úplatok podľa prieskumov dokonca zosilnel, ale aj školstvo. V týchto oblastiach vláda Slovenskej republiky prijala rad reformných krokov a opatrení tak, aby miera korupcie aj v týchto oblastiach klesala.
Po štvrté, v návrhu skupiny poslancov sa ako ďalší dôvod na moje odvolanie uvádza, že pre podozrenie z korupcie a klientelizmu muselo doposiaľ z vlády odísť viacero ministrov. Tu by som chcel pripomenúť, že od ustanovenia vlády, ktorej predsedám, došlo k výmene jej deviatich členov. Treba pripomenúť, že piati z nich boli v rôznych formách podozrievaní či z klientelizmu, alebo aj priamo z korupcie. K tomuto tvrdeniu, ktoré je, žiaľ, rozšírené aj vo verejnosti, treba však dodať dôležité, významné tvrdenie. Išlo o podozrenie, ani v jednom prípade nepreukázané a v niektorých prípadoch už jednoznačne vyvrátené. Počas tejto vlády došlo k výraznému posunu nárokov na morálku pri výkone verejných funkcií. S ohľadom na zodpovednosť voči občanom viacerí ministri odstúpili zo svojich funkcií sami a tým umožnili nezávislé a nestranné prešetrenie vznášaných obvinení. Z vlády, ktorej predsedám, niektorí jej členovia teda neodišli pre preukázané, nesporné previnenia, ale v záujme budovania základov novej politickej kultúry v činnosti orgánov štátnej moci a to je veľká, principiálna zmena, ktorá otvára cestu k prihláseniu sa k zásadám európskej etiky, k správe vecí verejných.
Lákavá možnosť zjednodušovať a niekedy neochota prijať najmä politicky nezaujímavé fakty by nemali brániť reálnemu pohľadu, ak dovolíte, na jednotlivé prípady. Je azda namieste si ich pripomenúť. Ľudovít Černák a Nafta Gbely. Vyšetrovanie vylúčilo všetky podozrenia. Gabriel Palacka a výber poradcu pre privatizáciu Slovenských telekomunikácií. Podozrenie sa nielenže nepreukázalo, ale pán Palacka inicioval súdne spory na ochranu osobnosti, ktoré stále prebiehajú. Pavol Hamžík a záležitosť eurofondov. Závery vyšetrovania vylúčili podozrenie z korupcie. Pavol Kanis a financovanie výstavby rodinného domu. Nepreukázal sa žiadny vzťah medzi touto aktivitou a pôsobením vo vládnej funkcii. Jozef Macejko a výberové konanie na dodávku železničných súprav. Závery umožní intenzívne vyšetrovanie prípadu, ktoré som sám inicioval.
Po piate, v odôvodnení návrhu na vyslovenie nedôvery sa ďalej uvádza, že za tejto situácie hrozba ďalších škôd v spoločnosti je vyvolaná tým, že vlastne každý týždeň vedenia vlády mojou osobou môže prehĺbiť negatívny vývoj. Myslím, že netreba hlbšie študovať tento výrok, a uvedomíme si, že takáto formulácia sa neopiera o nijakú argumentáciu. Ide vyslovene o proklamáciu, heslo, s ktorou vlastne sa dá aj nedá polemizovať. Stanovisko vlády k ostatným bodom návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády, odmietajúce a najmä vyvracajúce tvrdenie, obsiahnuté v návrhu, umožňuje túto proklamáciu v plnom rozsahu odmietnuť. Toto odmietnutie možno oprieť o vecnú argumentáciu a preukázateľné fakty.
Návrhy na vyslovenie, po šieste, nedôvery predsedovi vlády poukazuje na to, že v prípade obstarania vagónov môj brat bol predsedom výberovej komisie, čo podľa navrhovateľov zaváňa klientelizmom. Toto by som chcel odmietnuť ako rýdzi nezmysel. Už som povedal na mnohých fórach, povedal som to aj na ústavnoprávnom výbore, že nikto nebránil žiadnemu poslancovi, žiadnemu výboru, aby túto otázku, prečo ten alebo onen človek viedol výberovú komisiu, ktorá mala 11 členov a zhodou okolností rozhodovala v pomere 11:0, viedol ten alebo onen zamestnanec Železníc Slovenskej republiky. Je to téma voči mne absolútne irelevantná. Mali ste všetky možnosti sa opýtať jediného kompetentného, a to je pán generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Železničnej spoločnosti, akciová spoločnosť, pána Egyeda, koniec koncov, všimol som si, že na jednom z výborov aj bol; prečo, koho a akou úlohou poveril. Toto poverenie príslušného zamestnanca Železničnej spoločnosti nemá s mojou činnosťou a už vôbec nie s činnosťou vlády žiadnu súvislosť, jednoducho nič.
Práve naopak, vláda a aj ja sám máme najvyšší záujem na tom, aby sa všetky okolnosti spojené s nákupom alebo tendrom na nákup železničných súprav do dôsledku vyšetrili. Vláda v tejto súvislosti podporila politické, ústavné aj trestnoprávne kroky, súvisiace so vzniknutou kauzou. Podrobne som informoval aj verejnosť, že som konal nielen politicky, ale vlastne dodnes ako jediný politický činiteľ som podal oznámenie na generálnu prokuratúru v súvislosti s podozrením, že bol spáchaný trestný čin. A bezprostredne nato som žiadal, aby som mohol byť v súlade s príslušnými zákonmi aj vypočutý a poskytol som príslušnej inštitúcii všetky informácie, ktoré som získal.
Oceňujem rozhodnutie generálneho prokurátora pána Hanzela, ktorý poveril vlastne výkonom šetrenia protikorupčného prokurátora generálnej prokuratúry. Predpokladám, že takto je príležitosť alebo šanca na došetrenie čo najskôr.
Návrh na odvolanie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Jozefa Macejka som podal na základe zistení, že pán minister Macejko a skupina ľudí vo vedení ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií nenáležitým spôsobom zasahovala do tendra, ktorého organizátorom, vyhlasovateľom a vyhodnotiteľom je Železničná spoločnosť, a. s. Nadobudol som podozrenie, že skupina ľudí z ministerstva dopravy sledovala v tendri svoj osobný prospech, a nie verejný záujem. Preto som konal tak, ako som v stručnosti povedal.
Siedmym, (Hlasy v sále.) no ešte ste, ešte jeden dôvod ste napísali a to, po siedme, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na odvolanie premiéra obsahuje aj tvrdenie, podľa ktorého početnosť korupčných škandálov a klientelizmus potvrdzuje, že hlavným cieľom činnosti predstaviteľov vlády nie je práca na prospech občanov, ale presadzovanie svojich vlastných a skupinových záujmov, najmä v privatizácii a prerozdeľovaní verejných zdrojov. Z jednej strany by sa dalo povedať, že takáto argumentácia, takéto heslá, napísané aj obsiahnuté vo vystúpení predkladateľam pána poslanca Jasovského, odhaľujú vlastne myslenie samotných predkladateľov. Veľmi jednoduché myslenie: Podľa seba súdim teba. Pripomínam opäť, že som jediný politický predstaviteľ, ktorý na nikoho nečakal, ale konal som tak, aby som vytvoril predpoklady na to, aby celá kauza, tá ostatná, mohla byť dôsledne a dobre prešetrená a vlastne celé štyri roky dokumentujú aj úprimný záujem vlády bojovať s klientelizmom a bojovať s korupciou. Také závažné obvinenie vlády, ako obsahuje bod 7 návrhu skupiny poslancov, nie je podložené žiadnymi, ani minimálnymi dôkazmi. To je charakteristické pre celý návrh skupiny poslancov.
Zo stanoviska vlády k niektorým iným častiam tohto návrhu, myslím, jednoznačne vyplýva, že boj s korupciou, boj s klientelizmom považujeme vo vláde za základnú súčasť svojho kréda. Podľa toho aj konáme. Náš razantný postup v niektorých prípadoch nemožno považovať za dôkazy neprípustného, neetického alebo dokonca nelegálneho postupu členov vlády, ale za dôkaz dôsledne presadzovanej novej politickej kultúry. Preto vláda Slovenskej republiky je rozhodnutá sa dôsledne zaoberať všetkými konkrétnymi obvineniami. Túto svoju rozhodnosť sme už viackrát preukázali. Nemôžeme však akceptovať všeobecné, nekonkrétne, nepodložené obvinenia. Takéto obvinenia neničia korupciu a klientelizmus. Naopak, zničujúco pôsobia na náladu v spoločnosti a vyvolávajú neopodstatnené pocity všeobecnej frustrácie. Preto ich aj, samozrejme, razantne odmietame.
Celkom na záver by som chcel povedať, že som sa viackrát zamýšľal, prečo opozícia siaha k návrhu na moje odvolanie, keď konám aj ja, aj vláda ako celok v súlade so zákonmi, v súlade s potrebnou etikou, politickou kultúrou a pri každom podozrení vytvárame priestor, aby mohli konať aj orgány činné v trestnom konaní. Zdá sa mi, že opozícii nevyhovuje naše úprimné úsilie o presadzovanie právneho štátu a poriadok, pretože iné trendy v našej spoločnosti sama presadzovala v rokoch 1995 - 1998.
A celkom na záver sa ešte pristavím pri jednom tvrdení, pri ktorom je možné si urobiť úsudok a azda vidieť veci korektnejšie. Pán poslanec Jasovský vyhlásil, že som doviedol krajinu na plytčinu. Možno by som mohol povedať, že ja to vidím tak, že vláda doviedla krajinu nielen do OECD, ale aj predo dvere Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. (Hlasy v sále.) Aj preto, že robí dôsledné reformy, že sa o ne pri všetkých ťažkostiach úprimne usiluje a samozrejme aj preto, že sa dôsledne zasadzuje, aby Slovensko bolo právnym štátom, kde platia zákony, kde platí právo, ale kde platia aj etické pravidlá.
Dámy a páni, oboznámil som vás so stanoviskom vlády Slovenskej republiky, ktorá dnes prerokovala návrh skupiny poslancov a vyjadrila s týmto návrhom jednomyseľný nesúhlas. Na základe uvedeného sa aj naďalej uchádzam o vašu dôveru. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána premiéra sa hlásia piati páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Pán poslanec Cuper ako spoločný spravodajca, servus.
J. Cuper, poslanec: Pán predsedajúci, vystupujem ako spoločný spravodajca, tak prosím, aby ste nespúšťali nášmu poslaneckému klubu časomieru.
Pán premiér, vaše vystúpenie ma inšpirovalo k tomu, aby som začal svoje prvé vystúpenie pri dnešnom vašom odvolávaní citáciou z vašej prvej virtuálnej tlačovky ako predsedu SDK, ktorá sa udiala 25. 2. 1998, to ste sa rozbiehali ako budúci premiér na bicykli alebo chystali ste si bicykel na cestu po Slovensku. Začali ste ju takto: "Tú báseň som napísal ako 16-ročný na strednej škole. Jeden z profesorov ma chcel pripraviť na vstup do KSČ. Žiadal odo mňa angažovanú báseň. V mojej mladej hlave som si to zrovnal tak, že básničku napísať môžem, ale do KSČ nevstúpim. Tak aj bolo."
Áno, pán premiér, zmysleli ste si, že budete ministerským predsedom, kúpili ste si bicykel alebo lepšie povedané, kúpili vám ho zo zahraničia, zohnali ste si pánov Oravu, Čeredejeva a ďalších, previezli ste sa po Slovensku, nasľubovali ste absolútnu znôšku nezmyslov a občania vám uverili. A tak aj bolo. Stali ste sa premiérom tohto štátu. Žiaľbohu, situácia je nie taká, ako tvrdíte vy, ale situácia je taká, ako tvrdil môj kolega pán poslanec Jasovský. Iba vy cez tie ružové okuliare, ktoré ste si zrejme kúpili vo Washingtone alebo niekde v Bruseli vidíte Slovensko inak, a preto možno máte pocit, keď ste sa vyjadrili, že nechápete, ako je možné, že občania tohto to štátu vidia Slovensko inak ako vy, že sa cítite, ako keby ste nebývali v tejto krajine. Mám taký pocit, že ste si tie ružové okuliare nedali dole.
Ale vyjadrím sa len k niektorým veciam, ktoré ste tu spomínali. Tvrdíte, že ste začali vehementný boj s korupciou a že proti korupcii sa je potrebné spojiť. V boji proti nej. Pán premiér, povedzte mi, ako môže vláda Mikuláša Dzurindu bojovať proti korupcii, keď piati ministri, ako ste sám priznali, ale bolo ich až deväť, boli odvolaní z podozrenia z korupcie. Samozrejme, podozrievaný z korupcie ste aj vy sám. Skutočnosť, že ste sa obrátili na generálnu prokuratúru, iba zahmlieva daný stav veci. Tak ste to urobili už raz, aby ste zahmlili, pretože na prokuratúre sa to šetrí dlho a než to vyjde najavo, tak to môže trvať veľmi dlho. A možno niektoré veci nemusia vyjsť najavo ani vôbec. Chcem vám pripomenúť, pán ministerský predseda, že tak, ako ste zriadili, alebo váš minister, v tej veci ešte budem možno dnes hovoriť, ak bude čas, pán minister Pittner, ktorý obšťastňoval ľudí celé tri roky nezmyselnými tlačovkami, traumatizoval spoločnosť zmyslenými trestnými činmi, ktorých sa údajne dopustil Lexa, nakoniec ste ho museli odvolať. Už vtedy, pán premiér, vo vašom boji proti korupcii vás opustil váš spojenec, KDH. Pretože vašu antikorupčnú jednotku, ktorú viedol vtedajší vedúci úradu ministerstva spravodlivosti, pán Daniel Lipšic, sa vzdal funkcie, asi zrejme vtedy pochopil, že bojovať proti korupcii s vašou vládou je márne alebo zrejme si asi uvedomil, že jednoducho korupcia je taká veľká, že ak KDH chce obstáť vo voľbách ako politický subjekt, zrejme asi nemôže s vami spolu niesť zodpovednosť za to, že tak úspešne, ako ste nás tu presviedčali, bojujete proti korupcii. A čuduj sa svete, nepriedušne ste uzavreli val boja proti korupcii, keď ste sa chceli nechať sám vymenovať aj za ministra vnútra Slovenskej republiky, čo by sa v každej civilizovanej spoločnosti pokladalo za snahu uzurpovať príliš veľa moci v štáte a kontrolovať taký dôležitý rezort, ako je ministerstvo vnútra a byť zároveň ministerským predsedom. To sa deje iba v rozvojových krajinách alebo v banánových republikách, kde vláda má zosilnené mimoriadne právomoci. Ale v skutočnosti, pán premiér, ste zrejme chceli ututlať škandál, ktorý sa vtedy odohral okolo peňazí, ktoré mali z firmy Barkas do Východoslovenských železiarní a ktoré tam nikdy nedošli. Išlo iba o sumu asi okolo 40 mil. dolárov, ktoré boli použité na rozbeh istých mediálnych prostriedkov, ktoré vám mali poslúžiť k zvráteniu verejnej mienky a k vášmu druhému víťazstvu v parlamentných voľbách v roku 2002. Rozbehlo sa to, uvidíme, ako vám to pomôže, pán premiér. Našťastie pán prezident prehliadol váš zámysel, zrejme skôr, ako ste ho stihli presvedčiť, a nevymenoval vás za ministra vnútra a vlády Slovenskej republiky. Tak ste nemohli ututlať všetky veci, ktoré s týmto škandálom súviseli a ja dodnes čakám pravdivú odpoveď od pána ministra vnútra Slovenskej republiky pána Šimka na moju interpeláciu, ktorou som sa ho na niektoré veci súvisiace s týmto škandálom na ministerstve vnútra, ktorý vyústil do vojny policajtov, pýtal, a stále som nedostal odpoveď, ktorá by bola uspokojivá a vo všetkých bodoch, na ktoré som sa pýtal. Samozrejme, že vtedajší všetci vysokí činitelia ministerstva vnútra boli podozriví z korupcie, a to veľmi vysokej korupcie a veľmi ohrozujúcej štát, keď už ste spomínali jeho colnú a devízovú politiku.
Ale samozrejme, títo ľudia sa cítili pod Pittnerovým vedením dostatočne pevní, pretože plnili iné dôležité funkcie, ktoré, pán Dzurinda, nesvedčia pre demokratický a právny štát, škandalizovali a vláčili po súdoch opozíciu. To vám vtedy vyhovovalo a boli ste s tým spokojní.
Ak už ste tak hovorili o transparentnosti tendrov, ktoré ste vypisovali a ich medzinárodnom charaktere, pán premiér, chcem sa vás opýtať ako mohla vyhrať firma Deutsche Telekom tender na privatizáciu polovičného podielu na akciách Slovenských telekomunikácií, keď dnes na iternete čítam, že je to druhá najzadlženejšia firma na svete so 67 mld. eúr. Môže takáto firma investovať do rozvoja Slovenských telekomunikácií? Nečudujte sa potom, že je tu problém, ktorý súvisí s tým, že zdražel aj internet. Ja nepociťujem ako občan tohto štátu, že by sa boli zlepšili telekomunikačné služby. Pravý opak je pravdou, pán Dzurinda. Platím viacej za horšie služby. Toto je vaša transparentná privatizácia. Žiadal by som vysvetlenie, ako sa mohlo stať, že bol vybratý vašimi privatizačnými poradcami práve tento subjekt, ktorý je najzadlženejší.
Pán Dzurinda, chcel by som sa opýtať, ako je možné, že v takom transparentnom tendri, ktorým bol predaj akcií VSŽ, mimochodom, tých 66 % bolo predaných ešte za vlády pána Čarnogurského, ako je možné, že sa predali za úctyhodných 63 mil. USD US Steelu, keď za toľko sa predal jeden futbalista Luis Figu z FC Barcelona do Realu Madrid. To je hodnota, ktorú zaplatil nový vlastník. Myslím si, že to bolo veľmi transparentné, najmä tým sme si zaslúžili pozornosť Medzinárodného menového fondu a pani ministerka financií Slovenskej republiky miesto v Medzinárodnom menovom fonde, zrejme za takú transparentnú a veľmi úspešnú privatizáciu, ktorá vyniesla naozajstný balík peňazí pre občanov Slovenskej republiky.
Pán ministerský predseda, vari najväčším korupčným škandálom v tomto štáte boli nebankové subjekty. Z tejto tribúny, pán premiér, som pani ministerku v decembri 2000 upozorňoval, aby upozornila občanov tohto štátu, aby nevkladali svoje peniaze do nebankových subjektov. S aroganciou jej vlastnou, ktorou nás tu častovala tri roky svojou prítomnosťou, mi odpovedala, že dá na mňa žalobu na súd za šírenie poplašných správ. Aby na to o pol roka aj sama si uvedomila, čo sa deje v tejto spoločnosti, že vyše 150 000 občanov tohto štátu bolo surovým spôsobom podvodníkmi okradnutých a vaša vláda, pán Dzurinda, ani prstom nepohla, aby zabránila okrádaniu týchto ľudí. Takisto som ju, pán premiér, vtedy upozornil, aby upozornila ľudí, že budú krachovať AG banka a Devín banka. To bol jeden flagrantný korupčný škandál, pán Dzurinda, znova pani ministerka financií, vtedajšia, pani Schmögnerová, vstala a povedala, že dá na mňa ďalšiu žalobu za šírenie poplašných správ.
To bol systém, ktorým ste tak prispievali v duchu svojom a bolo pre občanov Slovenskej republiky. Predpokladám, že občania si na to spomenú, pán ministerský predseda, keď budú mať možnosť voliť vás znova v tomto roku vo voľbách.
Pán premiér, pokiaľ ide o samotný, ten posledný škandál a podozrenie z klientelizmu, ktorý sa dotýka vás priamo ako ministerského predsedu, lebo tak bolo aj povedané, kto akými zbraňami začína bojovať, vy ste nimi začali proti nám bojovať, ja si vás pamätám, ako ste v tomto parlamente škandalizovali a s veľkou chuťou ste obviňovali nás, vtedajšiu vlastnú koalíciu z toho, že máme špinavé paprče a z neschopnosti vládnutia. Pán premiér, vy ste preukázali absolútne vysoký stupeň neschopnosti vládnutia. Vy ste sa nakoniec dostali do korupčných a klientelistických škandálov.
Ja sa vás iba na záver pýtam, aby ste odpovedali, kto zaplatí byt, ktorý je tiež predmetom korupcie a škandalózneho správania sa tejto vládnej koalície, vášho brata? Pretože s tým súvisí, súvisí to s týmto korupčným škandálom. Keď som, pán premiér, povedal, že sa kruh uzavrel, pýtam sa vás, ako je možné, že ste do dnešných dní nechali vo funkcii vedúceho alebo podriadili antikorupčnú jednotku patriacu pod vašu vládu, ktorá vám mala pomáhať v boji proti korupcii, pánovi Miklošovi. Ak je pán Mikloš taký spravodlivý a má zmysel pre boj proti korupcii, pýtam sa ho alebo vás, pán premiér, ako je možné, že do dnešných dní neodvolal generálneho riaditeľa Slovenských železníc pána Egyeda, má na to plné právo, ak teda spôsobil škandál on.
Asi zrejme pravda bude potom niekde inde. Ja sa vás pýtam, ako môže vláda bojovať proti korupcii, ak má pán Mikloš veľmi dobré vzťahy v Transparency International, ktorá sa nikdy nezaujímala o tento škandál, ale nezaujímala sa ani o škandál, ktorý vznikol s Eurofondmi. Ak by ste, pán premiér, nevedeli odpoveď, ja vám ju môžem poprípade dodatočne poskytnúť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)