B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Sabolová ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak ako v prvom čítaní chcem predniesť niekoľko názorov na túto novelu a zároveň predložiť v prípade, že neprejde návrh výboru pre životné prostredie, odporúčanie vrátiť na prepracovanie niekoľko pozmeňujúcich návrhov.

Úvodom je potrebné konštatovať, že predložený návrh novely zákona okrem zosúladenia zákona o meste Košice so zákonom o obecnom zriadení je okrem iných určitých zásahov do terajšej právnej normy zákona o meste Košice, najmä do jej právneho postavenia jeho orgánov, zásah pomerne malý, ale je aj zásadný.

Táto novela okrem inštitucionálnych zmien vlastne mení aj ducha pôvodného znenia, ktorý bol koncipovaný ešte v rokoch 1989 až 1990. Pritom ho ale nevylepšuje, ale ani nereaguje na doterajšie pozitíva či negatíva a skúsenosti s uplatňovaním zákona o meste Košice.

Tak ako som povedala v prvom čítaní, keďže v priebehu štyroch rokov, keď bola niekoľkokrát otvorená komunikácia so starostami a mestom v tejto veci, nedošlo k zhode a na poslednú chvíľu sa pripravil návrh zákona, ktorý nerieši, nevylepšuje a nerozširuje tak novelu zákona o meste Košice, aby zohľadnila prax 12 rokov jej uplatňovania, dovolím si toto konštatovanie povedať z dôvodu, že som v samospráve pracovala. Pracovala som v mestskej časti aj v meste, a preto veľmi dobre poznám problémy a mechanizmus, ktorý by bolo potrebné odstrániť v tomto zákone, ale išlo by o dosť radikálny zásah, ktorý, sa mi zdá, pol roka pred voľbami sa ani v komunálnej politike nerobí.

Ak sa chcem vyjadriť k niektorým bodom v novele zákona, chcem sa dotknúť tých vážnejších, nechcem naťahovať veľmi rozpravu, preto budem čítať moje pozmeňujúce návrhy a na základe pozmeňujúcich návrhov sa vyjadrím k samotnému zákonu.

Najvážnejší zásah do zákona je zmena počtu poslancov a zmena štruktúry mestskej rady. Keďže k zmene počtu poslancov na počet 40 došlo len bez nejakého prepočtu, bez nejakého vážneho zásahu, len sme sa rozhodli, lebo aj bratislavský zákon aj košický zákon rozhodol, že znížime počet poslancov, navrhujem, aby v § 10 ods. 2 sa upravil počet poslancov zo 40 na 51 a doplnili sa slová na konci druhej vety: "pričom každá mestská časť má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca".

Počet 50 alebo 51 poslancov je objektívnym počtom na to, aby 14 malých mestských častí a plus istý pomer poslancov vo veľkých mestských častiach zhruba na 10 000 obyvateľov, navýšenie pre jednotlivé mestské časti, odrážal stav objektívneho posúdenia počtu poslancov v mestskom zastupiteľstve. Čiže nie je dôležité len niečo zostrihať a povedať si, že áno, ušetria sa prostriedky, ale treba aj zvážiť zastúpenie mestských častí. Ak sme v tomto návrhu zákona nemali odvahu meniť počet mestských častí, zlučovať ich zo zákona, ale chceme len nejakými spoločnými úradovňami a nejakým jedným poslancom, ktorý bude zastupovať niekoľko mestských častí, vyriešiť problém zákona, zdá sa mi to veľmi neseriózne a neobjektívne. Čiže toto je jeden pozmeňujúci návrh.

V ďalšej časti chcem sa vyjadriť k rade starostov. Poradné orgány si v zmysle zákona o obecnom zriadení, ale aj zákona o meste Košice podľa § 6 zriaďuje či primátor ako orgán mesta alebo mestské zastupiteľstvo. Takisto si môže zriadiť aj radu starostov, ktorý je poradný orgán. Ak ho budeme špecifikovať v zákone, ako ho majú predkladatelia, a neurčíme presne jeho kompetencie, pretože nie sú špeciálne určené, mohlo by dochádzať k pochybnostiam a nejasnostiam vo výkone tejto rady. Dokonca sa hovorí, že rada je ako keby nový orgán, pričom zo zákona o obecnom zriadení orgánom obce je zastupiteľstvo a primátor. Ak jej chceme dať nejaké špecifické postavenie, mali by sme potom meniť aj § 6 a všetky náležitosti.

Preto navrhujem zo zákona vypustiť body 8 a 9, ktoré vlastne riešia radu starostov. A v nadväznosti na to odporúčam potom o bodoch 3 až 9 zo spoločnej správy hlasovať negatívne, pretože kompletne tento pozmeňujúci návrh pod vypustením bodov 8 a 9 vyrieši, že radu starostov si môže ako poradný orgán zriadiť či zastupiteľstvo, či primátor a určiť jej kompetencie, ktoré bude chcieť.

Ďalšia časť, ďalšie pozmeňujúce návrhy v bodoch 10 a 12 alebo časť novely zákona, body 10 a 12, sú tie, kde sa hovorí, že riaditeľ magistrátu a prednosta sa bude zúčastňovať na rokovaní mestskej rady s hlasom poradným. Zákon o obecnom zriadení a zákon o meste Košice hovorí, že riaditeľ a prednostovia sa zúčastňujú s hlasom poradným aj rokovania zastupiteľstva.

Preto navrhujem, aby v týchto bodoch 10 a 12 sa druhá veta vypustila.

Na čele magistrátu je riaditeľ, ktorého do funkcie vymenúva a z nej odvoláva primátor. Je to v súlade s novelou zákona o obecnom zriadení. Ale druhá veta vlastne zužuje možnosť účasti riaditeľa magistrátu a v § 17 prednostu miestneho úradu. Čiže navrhujem vypustiť druhú vetu, pretože je nezmyselná.

V bode 13 hovoríme o počte poslancov v mestských častiach. Návrh zákona, novela zákona hovorí o istých počtoch, istej formulácii a znení. Spoločná správa trošku sa snaží dopracovať ten návrh a mení počty, rozširuje škálu počtov obyvateľov v mestských častiach, a tým aj počet poslancov.

Ja navrhujem v mojom pozmeňujúcom návrhu v prípade, že zákon prejde a bude sa o ňom rokovať, aby znel § 18 ods. 2 nasledovne: "Počet poslancov miestneho zastupiteľstva na celé volebné obdobie určí pred voľbami zastupiteľstvo podľa počtu obyvateľov obce tak, aby malo v mestských častiach," a tu sú písmená a) až g), kde ja navrhujem, "a) do 1 000 obyvateľov 5 až 7 poslancov."

K tomu krátka poznámka. Počet poslancov, tak ako sme ho stanovili v zákone o obecnom zriadení, 3 až 5, to bol aj potom návrh poslanecký, ale nebol schválený v tejto snemovni, upraviť navrhujem aspoň na 5 až 7 poslancov, pretože traja, tak ako som hovorila v prvom čítaní, je to rodinná veľmi blízko zviazaná skupina v malých obciach a aj v malých mestských častiach.

Preto navrhujem, aby bolo v mestskej časti "a) do 1 000 obyvateľov 5 až 7 poslancov, b) od 1 001 do 3 000 obyvateľov 7 až 9 poslancov, c) od 3 001 do 5 000 obyvateľov 9 až 11 poslancov, d) od 5 001 do 10 000 obyvateľov 11 až 13 poslancov, e) od 10 001 do 20 000 obyvateľov 13 až 19 poslancov, f) od 20 001 do 50 000 obyvateľov 15 až 25 poslancov, g) nad 50 000 obyvateľov 19 až 31 poslancov".

Tam pri tých počtoch poslancov sa stotožňujem s pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol v spoločnej správe. Ale predkladám ho ako celok, a preto odporúčam, aby hlasovanie potom o bode 10 a 11 spoločnej správy nebolo prijaté a aby bol prijatý celok, bod 13 v novom znení.

Chcela by som sa ešte vyjadriť, nechám to na zváženie poslaneckej snemovni, k § 23, kde odborníci hovoria, že sa nezvykne dávať pokuta podľa počtu obyvateľov, čiže primátor môže dať pokutu 400 000, starosta 300 000. Od počtu obyvateľov sa predsa nešpecifikuje porušenie zákona. Mala by to byť od porušenia zákona jedna čiastka bez ohľadu na to, či niekto spácha alebo urobí nejaký priestupok v malej alebo veľkej mestskej časti, či to urobí v rámci mesta alebo mestskej časti. Nechávam to na zváženie, k tomu pozmeňujúci návrh nedávam.

Neviem, či došlo k prepisu pri chybe, ale v bode 7 § 10 ods. 3 ak hovoríme, kto bude zástupcom v tých organizáciách mestských, malo by byť po slove "zástupcov" aj slovo "mesta", pretože ak má zastupovať niekto organizácie a byť volený v zastupiteľstve, mal by byť to zástupca mesta. Čiže zrejme je to len legislatívnotechnická pripomienka, ktorú treba zrejme pri prepise upraviť.

Teraz ešte prednesiem spôsob hlasovania zo spoločnej správy. Prednesiem môj návrh a potom ešte presný rozpis, ako je to v spoločnej správe. Čiže o bodoch spoločnej správy 1 a 2 navrhujem hlasovať samostatne s tým, že tu neodporúčam prijať ani body 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9, ktoré sa týkajú sa rady starostov. Neodporúčam ich prijať alebo navrhujem vypustiť body 8 a 9 v návrhu zákona. O bodoch 10 a 11 spoločnej správy hlasovať môžeme spoločne, ale neodporúčam ich prijať. Ide o počty poslancov, dávam kompletný pozmeňujúci návrh s tým, že zvyšujem ten počet poslancov do mestskej časti do 1 000 obyvateľov.

Ešte chcem sa vyjadriť k termínu účinnosti zákona. Ak by sa bol zákon prerokúval dávno, tak ako bolo pôvodne navrhované v spoločnej správe, bol by tu možno reálny aj termín 15. august. Preto odporúčam o bode 12 spoločnej správy hlasovať s tým, aby sme ho prijali. A to je účinnosť 1. septembra. A bod 13, ktorý výbor odporúčal, navrhujem neprijať, pretože 15. august sa mi zdá nereálny termín pre naplnenie účinnosti tohto zákona.

Ak budeme hlasovať zo spoločnej správy, tak potom navrhujem hlasovať o bodoch 1, 2 samostatne, 5, 6 spoločne, 9 samostatne, bodoch 10, 11 spoločne, 13 samostatne a potom zase v tom bloku en bloc 3, 4 spoločne, 7, 8 spoločne a 12 samostatne.

Ak vám nebudú niektoré veci jasné z tohto hlasovania, ktoré som odporučila, môžeme to potom osobne konzultovať, ale na záver chcem povedať, že si myslím, že v tak malej novele je príliš veľa nezrovnalostí so zákonom o obecnom zriadení. Zdá sa mi, že je nedobré, ak nejdeme do veľmi jasnej a praktickej zmeny zákona o meste Košice. A preto odporúčam vrátiť na prepracovanie návrh zákona, to, čo je z výboru na hlasovanie, aby ste podporili tento návrh. Ak sa príp. táto snemovňa rozhodne ináč, dávam moje pozmeňujúce návrhy. Ďakujem veľmi pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediný sa hlási pán poslanec Orosz. Nech sa páči. (Hlasy z pléna.)

Áno, ja, samozrejme, to rešpektujem, ja som prehliadol písomnú prihlášku pána poslanca Orosza do rozpravy. Takže, nech sa páči, dám vám slovo.

L. Orosz, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, na rozdiel od mojej predrečníčky pani poslankyne Sabolovej chcem vysloviť podporu poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa navrhuje novelizovať zákon o meste Košice v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe. Mám na to dva základné dôvody. Ten prvý je, že návrh v podstatných častiach tam, kde to bolo možné, zosúlaďuje obsah tohto zákona so zákonom o obecnom zriadení, s jeho poslednou novelou. Po druhé, je výsledkom dohody, pani poslankyňa, výsledkom dohody medzi vedením mesta a mestskými časťami. Po prvom čítaní vedenie mesta zorganizovalo stretnutie so starostami všetkých mestských častí, na ktoré pozvalo aj poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt v meste Košice. Na tomto stretnutí som sa zúčastnil z poslancov len ja a pani poslankyňa Čižmáriková. Výsledkom tohto pracovného stretnutia boli pozmeňujúce návrhy, ktoré som ja predložil na rokovaní ústavnoprávneho výboru. Pani poslankyňa Čižmáriková ich predložila na rokovaní výboru pre ľudské práva a národnosti a dnes sú súčasťou spoločnej správy. Na rozdiel od Bratislavy na úrovni mesta Košice sa podarilo dosiahnuť dohodu a podarilo sa im dosiahnuť dohodu aj za účasti starostov, ktorí z veľkej časti buď sú členmi KDH, alebo minimálne majú ku KDH blízko. Z toho hľadiska nie celkom rozumiem tomu čo si, pani poslankyňa, vo svojom vystúpení povedala.

Samozrejme, tie pozmeňujúce návrhy, ktoré si uviedla, je ťažké analyzovať na základe toho, čo si človek vypočuje. Ale minimálne s tým prvým musím zásadne polemizovať. Ten sa týka vlastne spôsobu voľby mestského zastupiteľstva. Tento tvoj návrh nie je ničím iným ako snahou presadiť záujmy politickej strany, ktorú reprezentuješ, čo je úplne legitímne. Áno, vieme o tom, že v malých mestských častiach, v priľahlých mestských častiach v Košiciach má dominantný vplyv Kresťanskodemokratické hnutie, čo je v poriadku. Ale spôsob voľby mestského zastupiteľstva by nemal byť v rozpore s princípom rovnosti volebného práva. Sama dobre uznáš, že má inú legitimitu poslanec, ktorý je zvolený 50 hlasmi, povedzme, v mestskej časti Džungľa - a má na to zákonné právo, aby bol členom mestského zastupiteľstva podľa tvojho pozmeňujúceho návrhu -, a poslanec, ktorý sa uchádza o takéto miesto, povedzme, v mestskej časti Západ, ktorá má okolo 30 000 obyvateľov alebo viac, a, samozrejme, na svoje zvolenie potrebuje oveľa viac hlasov. Je to v príkrom rozpore s princípom rovnosti volebného práva. A ja som veľmi rád, že túto anomáliu zo zákona o Košiciach sa usilujeme teraz odstrániť na základe zhody medzi príslušníkmi vedenia mesta a mestských častí.

Myslím si, že tento návrh zákona mesto Košice v tejto chvíli potrebuje. Ja nehovorím o tom, že nebude treba ísť ďalej. Áno, bude treba veľmi jasne upraviť vzťah mesta a mestských častí v budúcnosti. Bude treba reagovať na prebiehajúcu reformu verejnej správy. Bude treba možno aj zosúladiť obsah zákona o Košiciach s Ústavou Slovenskej republiky. Bol o to pokus pri rokovaní o novele Ústavy Slovenskej republiky, ale to sa nepodarilo. Sú tam mnohé veci, ktoré sú neujasnené. Ale tie, ktoré sú predmetom poslaneckého návrhu, si myslím, stoja za podporu. Ja verím, vážené kolegyne, kolegovia, že podporíte to, čo je obsiahnuté v spoločnej správe výborov. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Pán poslanec, niekoľko poznámok. Návrh zákona alebo návrh novely zákona predkladá skupina, ktorá je reprezentovaná SDĽ a SOP. Je samozrejmé, že obhajujete tento návrh zákona.

Či došlo k zhode mesta a mestských častí, je to veľmi veľká pochybnosť, pretože práve preto, že máme pomerne dosť starostov v mestských častiach, veľmi dobre poznám názor, aký je z mestských častí, a nedošlo k zhode, možno snáď k zhode, zástupcu regionálneho združenia, ale nie mesta a mestských častí.

Že ste sa zúčastnil len vy s pani Čižmárikovou stretnutia, ma veľmi mrzí, pretože ja osobne som hovorila s primátorom a ja som ho vyzvala na stretnutie práve poslancov mesta, aby sme diskutovali o tomto zákone, pretože vieme, že máme rozličné názory. Mrzí ma, že neviem akým nedopatrením mne pozvánka nebola doručená a že som sa o tom dozvedela až deň po stretnutí, na čom by som sa bola veľmi rada zúčastnila, pretože vy veľmi dobre viete, že som v samospráve robila a som dosť v dobrom kontakte aj s vedením, aj s mestom, aj s mestskými časťami. Čiže poznám tú problematiku. O politických veciach nehovorím, môžete mať na to názor, na aký vy máte právo.

A čo sa týka počtu a zastúpenia, zdá sa mi, pokiaľ nemáte odvahu, predkladatelia návrhu zákona, povedať, že chceme zrušiť niektoré mestské časti, tak ako v kuloáre o tom hovoríte, tak nechajte slobodne zvoliť aj zástupcov mestskej časti, aby mohli vyjadrovať svoj názor veľké mestské časti. Aj napriek tomu, že potrebujú väčší počet na zvolenie, majú viacej a niekoľko poslancov zastúpených v mestskom zastupiteľstve. Ak by sme znížili a zlúčili niektoré mestské časti, sa stane, že možno tri mestské časti v niektorej lokalite nebudú mať vôbec zástupcu a veľká mestská časť, ako to bolo pôvodne na obvodných národných výboroch, si bude presadzovať svoje záujmy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Köteles.

L. Köteles, poslanec: Ďakujem. Chcel by som reagovať na tvrdenie pána Orosza, ktorý upozornil pani poslankyňu Sabolovú, že chráni stranícke záujmy KDH. Pán poslanec, tak medzi sebou, súčasný primátor v Košiciach, ktorý tak tvrdo presadzuje tento návrh zákona, nie je náhodou podpredsedom vašej strany? Vy aké záujmy ste chránili?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Orosz, môžete reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

L. Orosz, poslanec: Ja som povedal vo svojom vystúpení, vážení kolegovia, že je legitímne presadzovať aj záujmy svojej politickej strany, ale nemôžu ísť na úkor záujmu všetkých. To je to podstatné. Áno, samozrejme, vaším vystúpením, pani poslankyňa, chcete nabúrať to, čo by prospelo ľuďom, ktorí žijú v Košiciach, prospelo by aj z hľadiska toho, v akej finančnej situácii je mesto Košice. Beriete si na seba zodpovednosť, pani poslankyňa, ak tento návrh zákona neprejde.

A o tom, či tá porada bola alebo nebola, predsa nebudeme diskutovať tu cez mikrofón, jednoducho, je z toho zápis, boli tam takmer všetci starostovia. Vy veľmi dobre viete, že viacerí z nich boli alebo sú členmi KDH a všetci sa s ním stotožnili. Takže čo k tomu dodať? Nikdy som si nerobil ilúziu o politike KDH ani si ju nebudem robiť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nie.

Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

V. Sopko, poslanec: V prvom rade chcem povedať, že predpokladal som, že ak po mnohých rokoch sme sa odhodlali novelizovať zákon o Košiciach, že je tu úplná zhoda. Je na škodu vecí, že sú tu rozporné stanoviská. To je po prvé. Po druhé. Chcem upozorniť na to, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predniesla pani poslankyňa Sabolová, neboli ešte poslancom rozdané do lavíc. Takže by som prosil, aby sa to stalo ešte pred hlasovaním. To je všetko, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, váš predpoklad možnože bol správny, ale chcem vás upozorniť, že mýliť sa je ľudské, tak, bohužiaľ, ani tu nie je nejaká veľká zhoda.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.

Návrh ústavného zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1427, spoločnú správu ako tlač 1427a.

Dávam slovo poslancovi Palkovi a prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil.

Ďalšie rokovanie bude viesť pán podpredseda Andel.

V. Palko, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, KDH predkladá opätovne návrh ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii. Konkrétne ide o amnestie udelené Vladimírom Mečiarom. Tento zákon navrhujeme po tretíkrát. Prvýkrát nepostúpil do druhého čítania, druhýkrát postúpil. Tentokrát opäť postúpil, čiže už celkovo piatykrát odôvodňujem tento návrh ústavného zákona.

Všetky argumenty, ktoré bolo možné uviesť, už som uviedol, takže chcem už len zdôrazniť, je to dobrý, užitočný a správny zákon a prosím vás, aby ste ho podporili. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za odôvodnenie návrhu ústavného zákona a prosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľa.

Teraz dávam slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Ladislavovi Oroszovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán kolega, máte slovo.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som rečou suchých faktov naplnil funkciu spravodajcu k tomuto poslaneckému návrhu zákona.

Poslanecký návrh zákona, návrh na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii Národná rada Slovenskej republiky uznesením pridelila na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem osobitného kontrolného výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, výboru pre európsku integráciu. Výbory, ktorým bol tento návrh pridelený, prerokovali tento návrh v lehote, ktorá sa určila uznesením Národnej rady.

Medzi poslancami nebol nikto, kto by využil právo podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, to znamená neoznámil stanovisko k tomuto návrhu zákona gestorskému výboru.

Čo sa týka stanovísk jednotlivých výborov:

Výbor pre kultúru a médiá odporučil schváliť tento návrh ústavného zákona bez pozmeňujúcich návrhov.

Výbor pre pôdohospodárstvo odporučil tento návrh neschváliť.

Ďalších sedem výborov neprijalo platné uznesenie, nakoľko prednesený návrh nezískal podporu potrebnej trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.

Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre sociálne veci a bývanie, takisto výbor pre verejnú správu neprerokovali návrh zákona pre neprítomnosť predkladateľa.

Výbor pre obranu a bezpečnosť nebol uznášaniaschopný.

Gestorský výbor, teda ústavnoprávny, rokoval o stanoviskách výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený na svojej 163. schôdzi 20. júna 2002. Spoločnú správu gestorský výbor neschválil.

Gestorský výbor uznesením ma poveril informovať Národnú radu o priebehu a výsledkoch rokovaní výborov podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Túto povinnosť som si v tomto okamihu splnil.

Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, že ste oboznámili snemovňu so stanoviskom výborov.

Teraz otváram rozpravu o tomto bode rokovania. Keďže som nedostal písomne žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán navrhovateľ. Nech sa páči, máte slovo. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dávam pozmeňujúci návrh v mene 15 poslancov Národnej rady, ktorý znie takto: "Čl. III. znie: "Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2002."." Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Uzatváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania, keďže nebola žiadna faktická pripomienka.

Prerušujem rokovanie o tomto bode nášho programu.

Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1550 a informáciu o výsledkoch rokovania výborov máte ako tlač 1550a.

Za skupinu poslancov tento návrh zákona odôvodní poslanec Peter Tatár, ktorému odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť novelu Trestného zákona, tzv. zákon o Jáchymovskej lži. Prijali sme prednedávnom doplnok k § 261, ktorý hovorí, že kto verejne prejavuje sympatie k fašizmu, komunizmu alebo k inému podobnému hnutiu uvedenému v § 260 alebo verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť zločiny fašizmu, komunizmu, alebo iného podobného hnutia uvedené v § 260, potrestá sa odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 roky.

V tomto znení sa v navrhovanom zákone za slovo "fašizmus" dopĺňa slovo "komunizmus".

To odôvodnenie je veľmi jasné a zrozumiteľné, pretože okrem šírenia a propagácie aj spochybňovanie vlastne morálne narúša a z tohto hľadiska aj ústava pripúšťa obmedzenie verejného šírenia a propagácie, nakoľko ide o narušenie ľudských práv, ale najmä morálky. Myslíme si, že, aby sa história neopakovala, je potrebné takýto významný prvok dať do Trestného zákona.

Zároveň sa hneď vyjadrím k predloženej spoločnej správe, kde je návrh na zmenu účinnosti, s čím, samozrejme, z praktických dôvodov, pretože ju treba posunúť, navrhovatelia súhlasia.

Prosím o podporu. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem za uvedenie návrhu zákona. Nech sa páči, pán kolega, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa.

Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi a predsedovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Oroszovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zastúpil neprítomného spravodajcu výboru pána poslanca Gašparoviča, ktorý bol určený ako spoločný spravodajca uznesením výboru. Vzhľadom na to, že nie je prítomný, tak mi prislúcha ako predsedovi výboru informovať vás o prerokovaní tohto návrhu zákona na rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

M. Andel, podpredseda NR SR: Za čo vám veľmi pekne ďakujeme, pán predseda.

L. Orosz, poslanec: Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 31. mája 2002 pridelila tento návrh zákona na prerokovanie dvom výborom Národnej rady, a to ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti. Oba tieto výbory tento návrh zákona prerokovali.

Opäť sa nenašiel nikto z poslancov nečlenov týchto výborov, ktorí by oznámil gestorskému výboru svoje stanovisko k tomuto návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Ústavnoprávny výbor svojím uznesením z 18. júna 2002 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento návrh zákona s jedinou zmenou, s jediným pozmeňujúcim návrhom a to je návrh, ktorý súvisí so zmenou účinnosti tohto zákona. Pán navrhovateľ vo svojom úvodnom slove vyslovil s týmto návrhom súhlas.

Čo sa týka výboru pre ľudské práva a národnosti, ten neprijal platné uznesenie k tomuto návrhu zákona, pretože prednesený návrh, ktorý znel "schváliť tento zákon", nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Gestorský výbor potom rokoval o stanoviskách výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, na svojej 163. schôdzi 20. júna 2002. Výsledok tohto rokovania je taký, že spoločnú správu výbor neschválil, teda v ďalšom postupe nebudem môcť odporúčať poslancom, ako hlasovať, to je výsledok rokovania gestorského výboru.

V zmysle § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu, a po rozprave budem navrhovať, aby sa ako o prvom návrhu hlasovalo o tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý schválil gestorský výbor, to znamená týkajúcom sa účinnosti zákona.

To je všetko, ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

Otváram rozpravu o tomto bode rokovania. Keďže som nedostal ústne žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Nikto. Uzatváram rozpravu o tomto bode nášho programu.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alexandra Slafkovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1502 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1502a.

Teraz dávam slovo poslancovi Slafkovskému a prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán kolega.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi uviesť druhé čítanie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, ktorý máte v laviciach pod tlačou 1502.

K tomuto návrhu by som chcel povedať nasledovné. Na rokovaniach v pôdohospodárskom výbore a vo výbore pre financie, rozpočet a menu zaznelo niekoľko pripomienok k tomuto návrhu, a to v tom zmysle, že vlastne sa otvára sčasti reštitučný zákon a že pokiaľ by už boli pozemky, resp. iné nehnuteľnosti, ktoré neboli navrátené pôvodným vlastníkom, mohlo by dôjsť ku komplikáciám a nebolo by možné tieto už nehnuteľnosti použité ako reštitúcie navrátiť.

Potom v rozprave by som podal pozmeňujúci návrh, ktorý sme prerokovali spolu s legislatívnym odborom ministerstva pôdohospodárstva, zmenu, ktorá hovorí o tom, že by sme ukončili text paragrafu za slovíčkom "štát" a tým pádom by sme sa dostali len na úroveň reštitúcie, resp. navrátenia lesných ciest. Netýkalo by sa to žiadnych ďalších iných nehnuteľností, pod ktoré mohlo byť zahrnuté, či to mohli byť nejaké horárne, sklady lesov alebo medziskladištia a pod., a tieto veci z toho všetkého by boli vypustené. Preto si myslím, že v druhom čítaní takýto návrh bude podporiteľný aj ďalej. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Nech sa páči, zoberte si miesto určené pre navrhovateľa.

Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo poslancovi Pavlovi Hajdúkovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán kolega.

P. Hajdúk, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alexandra Slafkovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (tlač 1502), v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstva v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor nasledujúcu spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alexandra Slafkovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (tlač 1502), v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2243 z 31. mája 2002 pridelila uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory vrátane gestorského výboru návrh zákona prerokovali v stanovenej lehote. Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov na svojej schôdzi dňa 26. júna 2002 a schválil ju uznesením č. 449. Iné výbory poslanecký návrh zákona neprerokovali.

Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v uznesení Národnej rady, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky výpisom zo zápisnice zo svojej 162. schôdze oznámil, že návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alexandra Slafkovského prerokoval dňa 19. júna 2002. Z celkového počtu 11 poslancov ústavnoprávneho výboru bolo prítomných 6 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasoval 1 poslanec, nikto nehlasoval proti návrhu a 5 poslancov sa zdržalo hlasovania. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, pretože nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 1018 z 5. júna 2002 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 442 z 18. júna 2002 s poslaneckým návrhom zákona nesúhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky neschváliť.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh, ktorý máte písomne uvedený, s odporučením gestorského výboru neschváliť ho.

Gestorský výbor na základe rokovaní výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alexandra Slafkovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (tlač 1502), neschváliť.

Gestorský výbor súčasne svojím uznesením č. 449 z 26. júna 2002 poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81, § 83, § 84 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, skončil, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

Otváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Keďže som nedostal písomne žiadnu prihlášku, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Klemens. Môžem uzatvoriť prihlášky do rozpravy? Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Slafkovský. Pán kolega, nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy a páni, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý vznikol ako následok diskusie, ktorú sme mali vo výboroch, na ministerstve pôdohospodárstva. Myslím si, že celý tento predkladaný návrh zákona dopĺňa vhodne a vylepšuje ho tak, aby bol prijateľný prakticky pre celú snemovňu s tým, že tam, kde sa dali očakávať a mohli byť niektoré menšie spory alebo problémy, táto časť predkladaného zákona by sa týmto pozmeňujúcim návrhom vypustila a celý eventuálne schválený zákon by sa potom dotýkal len lesných ciest, teda zvážnic, ktoré boli vybudované na majetku alebo lesnom pôdnom fonde a zákonom č. 229/1991 Zb. neboli navrátené pôvodným vlastníkom. Im sa totižto navrátili len pozemky, ale nie stavba cesty a dnes pri spravovaní týchto ciest nemá kto sa o ne vlastne starať a investovať do nich. Tá údržba a starostlivosť o ne je veľmi náhodná, má to negatívny dopad na životné prostredie, na ťažbu a využívanie lesa a vôbec na celú ekonomiku, pretože zvádza to potom alebo navádza to správcu alebo využívateľov týchto ciest na rôzne, by som povedal, také nie celkom v súlade so zákonom postupy, ktoré im umožňujú náklady, ktoré majú pri správe a údržbe týchto ciest, potom zaúčtovať tak, aby ich mohli mať v nákladoch, pretože keď ja niečo spravujem alebo ako právnická osoba opravujem a je to cudzí majetok, nemôžem si to dať do nákladov, aj keby hneď tá právnická osoba s tým súhlasila, je to môj náklad, môj výdavok, keďže je to cudzí majetok, je to vlastne dar tomu druhému.

Takže dovolím si prečítať môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý upraví, že sa budú vracať len lesné a pôdne cesty urbárom, komposesorátom, fyzickým osobám, mestám a obciam.

Pozmeňujúci návrh, bod 1. Tam je znenie: "Doplniť v druhom bode návrhu zákona vo vkladanom odseku 2 za číslovku "1" slová "a osobitného predpisu 23ch", vetu ukončiť bodkou za slovom "štátu" a ostatné vypustiť." "Poznámka pod čiarou k odkazu 23ch znie: "23ch) Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov"." Odôvodnenie som k tomuto pred chvíľkou povedal, takže to už nebudem čítať.

A dovolím si ešte uviesť druhý pozmeňujúci návrh, ktorý ste dostali pred chvíľkou do lavíc pod označením Ia, ktorý sa týka úpravy účinnosti zákona. Pretože v pôvodnom návrhu bol dátum účinnosti 1. 7., navrhujem upraviť dátum účinnosti na 1. 9. 2002. Ďakujem pekne za vypočutie a prosím o podporu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie.

Teraz dávam slovo poslancovi pánovi Klemensovi. Nech sa páči.

J. Klemens, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, budem veľmi stručný. S prihliadnutím na dôvody, ktoré zazneli už v prvom čítaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ako i na základe rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu predmetného zákona. Ďakujem. To je všetko.