M. Sabolová, poslankyňa: Pán poslanec, vonku som si, keď som vchádzala do rokovacej sály, vypočula vašu...
I. Presperín, podpredseda NR SR: Poprosím na mikrofón bližšie, nie je vás počuť.
M. Sabolová, poslankyňa: ... k včerajšiemu rokovaniu - musia dať hlasnejšie mikrofón - k zákonu o ochrane prírody a krajiny, pán poslanec, ak ste si návrh zákona neprečítali, ak máte len nejaké informácie z ústavnoprávneho výboru, ktorý rokoval v čase, keď ešte neboli vlastne pozmeňujúce návrhy odborných výborov prerokúvané a ústavnoprávny výbor sa riadil len stanoviskom legislatívneho odboru Národnej rady, ktoré, bohužiaľ, je z 29. mája, kedy sme ešte v Národnej rade ani nerokovali o tomto návrhu zákona a vlastne sme ho posunuli až o tri týždne na prerokovanie, čiže nebol ani v skrátenom konaní, dá sa povedať, bolo len málo skrátené to obdobie, takže si myslím, že aj ústavnoprávny výbor, pokiaľ by bol chcel sa zaoberať aj pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré vlastne dopracúvali niektoré možno pripomienky legislatívneho odboru, z ktorého vychádzal, pretože neverím, že ani jeden z pánov poslancov, ani pán poslanec Kresák, ktorý mal veľké výhrady v ústavnoprávnom výbore, ani ostatní si ten zákon nenaštudovali tak, aby ho mohli z odborného hľadiska posunúť a zhodiť zo stola tak, že o ňom vlastne ani nerokovali. A myslím si, že ak výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre životné prostredie a nakoniec aj Národná rada pomerne po veľmi slušnom hlasovaní o opozično-koaličnom zákone schválila tento návrh zákona, tak určite nie je taký zlý, ako ste vy o ňom hovorili.
I. Presperín, podpredseda NR SR:
Ďakujem. Pán poslanec Maxon bude reagovať. Prosím.
M. Maxon, poslanec: Pani poslankyňa Sabolová, nuž vaše konštatovanie, že len ústavnoprávny výbor, len legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady. Nuž dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že len ten legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady je tým odborom, ktorý nás uchránil aj v tomto volebnom období pred podstatne väčším množstvom problémov. Lebo tá vládna legislatíva je naozaj taká nekvalitná, že spoločná správa musí mať potom 150 alebo 250 len legislatívnotechnických pripomienok. To je reálny fakt, a to je pravda. A pani poslankyňa, o kvalite našej legislatívy hovorí aj zákon o odpadoch. Bol to zákon, keď snemovňa mala dobrý pocit, že prešiel dobrý návrh zákona. Buďte taká láskavá, nevyrušujte ma. Dobre? Ak si chcete teda hundrať, hundrite si za dverami. Vy máte zvyk, že si môžete dovoliť v tejto snemovni všetko. Takže láskavo seďte a počúvajte alebo choďte von. Že prešiel dobrý návrh zákona. Nuž, vážená pani poslankyňa, ja som dva mesiace pracoval ako poslanec mestského zastupiteľstva na možnosti aplikácie tohto zákona. To bol naozaj vynikajúci zákon, keď sme naháňali tisícky občanov v Bratislave, tisícky občanov v Košiciach a že sme ich šikanovali pre to, že aplikačná prax tohto zákona bola skoro nerealizovateľná. Vy sa tomu smejete, ale tie tisícky ľudí, ktoré chodili na úrady, na mestské úrady alebo obecné úrady, vás ubezpečujem, že sa tomu nesmiali. A nesmiali sa ani tí ľudia, ktorí to mali na starosti v mestách.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím pokoj. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Klemens ako posledný prihlásený.
J. Klemens, poslanec: Ďakujem pekne za možnosť vystúpenia. Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážené kolegyne a kolegovia, budem veľmi stručný a vo svojom vystúpení chcem len poprosiť pani podpredsedníčku vlády, keby bližšie a podrobnejšie informovala o kapitole pôdohospodárstvo. Vieme dobre, že pôdohospodárstvo Slovenskej republiky bude jazýčkom na váhach pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Preto poprosím o podrobnejšiu informáciu. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Končím rozpravu, uzatváram rozpravu o tomto bode programu.
Pani podpredsedníčka vlády, chcete reagovať.
M. Kadlečíková, podpredsedníčka vlády SR: Veľmi pekne ďakujem pánom poslancom - pánovi Maxonovi, pánovi poslancovi Klemensovi za ich, povedala by som, že konštruktívne vystúpenia. Hľadala som predovšetkým to pozitívne, ale aj za faktickú poznámku pani poslankyne Sabolovej, ktorá vlastne doplnila obraz, ako to prebiehalo v legislatívnom procese pri tom kritizovanom zákone. Predovšetkým pán poslanec Maxon, chcela by som na začiatku zdôrazniť, že táto správa má svoju štruktúru, ktorú sme dostali od Európskej komisie. Teda sme kopírovali túto štruktúru a nebolo možné do nej pridávať, bolo možné len dávať do prílohy. Takže v prílohe sú určité dodatky. Prečo tam nie je dodatok napríklad, ktorý sa týka štúdie ekonomických a sociálnych súvislostí vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Predovšetkým je to naša záležitosť. Naši občania musia byť pripravení, medzi našimi občanmi treba vyvolať diskusiu a pripraviť sa na vstup do Európskej únie a po druhé, túto štúdiu som prevzala včera od predsedu Slovenskej akadémie vied pána profesora Lubyho. Takže nemohla byť súčasťou tejto správy, ale ubezpečujem vás, bude zverejnená 4. júla. Verejnosť s ňou bude oboznámená a ešte predtým v stredu ju poskytneme aj poslancom a poslankyniam Národnej rady, aby ste ju mali k dispozícii a boli informovaní aj o tomto, povedala by som, že politicky nezaťaženom, ale vedeckom pohľade na dopady nášho vstupu do Európskej únie. Nie, nehádali sme sa, pán poslanec Maxon, ja vás ubezpečujem, že financie neboli problémom. Celkom určite sme vedeli, že tie peniaze máme. Šlo len o to, vyjasniť si, že kedy možno celý tento proces spustiť a museli sme čakať aj na nový štátny rozpočet. So Slovenskou akadémiou vied sme spolupracovali už predtým. Je to zaujímavá štúdia a myslím si, že veľmi zodpovedne odráža ten vývoj, ktorý bude predovšetkým pozitívny, ale je aj štúdiou, ktorá je realistická. Súvislosti, ktoré ste tu spomínali, si naozaj vážim, že ste tak objektívne vystúpili konštruktívne, ako aj so znalosťou veci k niektorým zákonom. Budeme mať možno určité problémy upraviť, ale, samozrejme, že od toho sme tu, aby sme rokovali a aby sme vyjasňovali problémy, ktoré tu vznikli. K zákonu o ochrane prírody a krajiny toľko, že bola tam určitá podmienenosť, že pôjde aj o zákon o lesoch. Dnes tento zákon bol vo vláde Slovenskej republiky schválený. K zákone o obaloch chcem len poznamenať, že takisto vláda zaviazala uznesením ministra životného prostredia, aby bola zároveň prijatá do konca júla aj smernica, ktorá by to práve v tej podnikateľskej oblasti zjednodušila, aby sme v tomto prípade neboli my tí najprísnejší, dokonca prísnejší, ako sú dnes samotné krajiny Európskej únie. Zákon o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov, ubezpečujem vás pán poslanec, že rokujeme s pánom ministrom Hajnovičom o tejto otázke, dnes aj s pánom ministrom Kukanom, ako aj s hlavným vyjednávačom. Samozrejme, že bolo by bývalo lepšie, ak by ten zákon bol býval prijatý, pretože potom bude treba postupovať o to razantnejšie, o to väčšie skoky budeme mať počas toho obdobia, ktoré nám ešte zostáva, aj keď sme vynegociovali po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie to najdlhšie prechodné obdobie. Ináč spoluprácu s Národnou radou Slovenskej republiky oceňujem. Oceňujem najmä pri prijímaní eurozákonov. Dá sa povedať už dnes, že bolo schválených v Národnej rade 38 zákonov, a to tiež hovorí o podpore alebo o jednotnom postupe vo vzťahu k európskej integrácii.
Pán poslanec Klemens, vo vzťahu ku kapitole poľnohospodárstvo. Urobili sme veľký pokrok aj týmto rokovaním Národnej rady, aj touto schôdzou, pretože bol prijatý celý rad legislatívy, významnej legislatívy, ale najmä, my sme už uzavreli rokovania v kapitole poľnohospodárstvo v časti fytosanitárne a zooveterinárne opatrenia a teraz už negociujeme kvóty. Teda kvóty v tých troch vyznačených oblastiach, ako je napríklad mlieko, izoglukóza a chov oviec. Ukazuje sa podľa predbežných výsledkov, že s chovom oviec nebudú problémy, trochu sa ešte naši negociátori budú musieť potrápiť s tými predchádzajúcimi dvoma oblasťami, ale vyzerá to perspektívne. Čo sa týka priamych platieb, jedného sme si vedomí, že sú súčasťou acquis communautaire alebo jednoduchšie legislatívy Európskej únie a pri rovnakom zaobchádzaní máme na ne nárok aj my, lenže o ich výške alebo o zachovaní domácich dotácií, pôjde o proces, o ktorom sa bude rokovať do októbra roku 2002.
Takže dámy a páni, ja vám ďakujem za pozornosť za tieto pripomienky a sľubujem, do týždňa budete mať štúdiu ekonomických a sociálnych súvislostí vstupu Európskej únie do Slovenskej republiky.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, prosím.
F. Šebej, poslanec: Dámy a páni, pokúsim sa veľmi stručne zareagovať na diskusiu. Uvedomujem si, že aj pán minister Šimko je v časovom tlaku. Ja som chcel inak vysloviť súhlas s väčšinou toho, čo povedal pán poslanec Maxon, najmä čo sa týka zákona o obchodných reťazcoch. Naozaj, tento parlament napriek tomu, že som upozorňoval kolegov, prijal zákon, ktorý mrzačí trh a aj na požiadanie Európskej únie ho jednoducho budeme musieť zrušiť. Vôbec nechápem, čo bola motivácia prijímať takýto zákon. Iste to boli záujmy istých skupín, ale nie je to dobré.
Chcel som vám povedať pár slov k dopadovej štúdii. Ja viem, že Slovenská akadémia vied takú štúdiu vypracovala, ale bolo mojou snahou ako predsedu výboru pre európsku integráciu, aby parlament mal k dispozícii aj štúdiu z iného zdroja, nie, povedal by som, z pološtátnej inštitúcie, akou je Slovenská akadémia vied. Ja sa dokonca domnievam, že by bolo veľmi žiaduce, aby sme mali k dispozícii aj štúdiu skeptickejšiu nie preto, že by sme nechceli vstupovať do Európskej únie, ale preto, aby sme sa vedeli lepšie pripraviť. Ja som z toho dôvodu nechal rozmnožiť jeden príspevok do diskusie od mladého českého monetaristu Petra Macha pre členov výboru, volá sa to Úskalie európskej integrácie, a dovolím si vám to, pán poslanec, ešte zrejme dnes dodať. Ja som žiadal Parlamentný inštitút písomne o vypracovanie takejto štúdie. Práve dnes mi pán Fajták listom oznámil, že parlament na to nemá peniaze. Hold, taký je osud štúdií. Bolo by dobré, keby tých štúdií existovalo viac.
Chcem povedať ešte veľmi krátko, že kapitola poľnohospodárstvo, ktorú spomínal pán poslanec Klemens, nezávisí celkom len od snahy a úsilia našich negociátorov, ale samotná Európska únia sa v tomto bode zablokovala a nám nezostane pravdepodobne ku koncu rokovaní nič, len akceptovať spoločný postoj, ktorý prijme Európska únia ku všetkým kandidátskym krajinám v tomto bode. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej pristúpime k rokovaniu o
návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Horskej záchrannej službe.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 1601, súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím pána ministra Šimka, aby sa ujal slova.
I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dôvodom vypracovania tejto zákonnej úpravy je absencia právneho predpisu, ktorý by komplexne riešil problematiku záchranárskej činnosti v horách. V súčasnosti túto činnosť bez adekvátnej právnej úpravy vykonávajú viaceré subjekty. V uplynulých rokoch sa ukázalo, že takto zabezpečovaná záchranná činnosť v horských oblastiach je nevyhovujúca najmä z dôvodu neexistencie zákonných oprávnení spomenutých subjektov aj pre organizačnú nejednotnosť a problémami s finančným zabezpečením ich činnosti. Vzhľadom na to, že uvedené problémy môžu mať za následok ohrozenie života, zdravia, prípadne majetku návštevníkov hôr, prijatie navrhovanej úpravy sa javí ako nevyhnutné ešte v tomto volebnom období. Preto vláda 29. mája tohto roku rozhodla, že navrhne Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 89 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby bol vládny návrh zákona Horskej záchrannej službe prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní.
Prosím o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím teraz pána poslanca Horta, aby ako poverený člen výboru pre verejnú správu informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.
M. Hort, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som vás oboznámil s informáciou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu o výsledku prerokovania návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Horskej záchrannej službe, ktorú sme dostali ako tlač 1601. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1795 zo 7. júna 2002 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Horskej záchrannej službe na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu v termíne do 14. júna 2002. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval predložený návrh vlády na svojej 91. schôdzi výboru dňa 18. júna 2002. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Horskej záchrannej službe a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona o Horskej záchrannej službe s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 61. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, aby som vám prečítal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 odsek 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona o Horskej záchrannej službe, tlač 1581, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 61. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, otvorte rozpravu v skrátenom konaní.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol nikto prihlásený. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Môžeme prejsť na skrátené legislatívne konania.
Pán minister Šimko zastupuje aj pána ministra spravodlivosti, takže prejdeme na
návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý máte ako tlač 1623.
Prosím pána ministra Šimka, aby sa ujal slova.
I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá vláda na základe uznesenia č. 650 z 12. júna tohto roku. V súčasnosti existuje možnosť vykonania záložného práva k hnuteľným veciam prostredníctvom verejnej dražby podľa zákona č. 174/1950 Zb., čo je však úprava značne zastaraná a pre dnešné trhové pomery nevyhovujúca. Pre nehnuteľnosti podobná norma neexistuje. Je preto nevyhnutné prijať právnu úpravu, ktorá by umožňovala právne bezproblémový výkon záložného práva ako pre hnuteľné, tak aj pre nehnuteľné veci a súčasne poskytovala aj primeranú ochranu vlastníckeho práva záložcu k draženému predmetu záložného práva. Uspokojenie veriteľa speňažením nehnuteľnosti dražbou uskutočňovanou súdom, prípadne exekútorom je pomerne zložité a časovo náročné. V celom rade prípadov je možné dosiahnuť rovnaký výsledok verejnou dražbou mimosúdneho výkonu rozhodnutia či exekúcie, ktorá môže byť pre dlžníka ekonomicky výhodnejšia. Navrhovaná úprava zákona upravuje oblasť dobrovoľných verejných dražieb a vylučuje z pôsobnosti tohto zákona dražby, ktoré sa uskutočňujú podľa osobitného predpisu. Uskutočnenie reformy záložného práva umožní rozvoj malého a stredného podnikania, ktorý závisí vo veľkej miere od prijateľnosti ponuky úverov. Veriteľ, ktorý svoju pohľadávku zabezpečuje záložným právom, získava istotu, že v prípade nesplnenia pohľadávky zo strany dlžníka bude mať možnosť uspokojiť sa so zálohou. Preto poskytuje napríklad úver lacnejšie ako v prípade nezabezpečenej pohľadávky. Veriteľovi sa v prípade, že dlžník nesplní svoju pohľadávku včas a riadne, ponecháva možnosť uspokojiť sa z výťažku predmetu zálohu. Istota veriteľa nielen pozitívne ovplyvňuje veriteľa v jeho rozhodovaní o poskytnutí úveru, ale aj umožňuje poskytovať úver lacnejšie než v prípade nezabezpečenej pohľadávky. Neprijatím navrhovanej právnej úpravy nebude uskutočnená v celom rozsahu komplexná reforma právnej úpravy záložného práva, ktorá má za cieľ vytvorenie takého právneho a inštitucionálneho rámca pre záložné právo, ktorý povedie k rozšíreniu možnosti financovania podnikateľských aktivít najmä v sektoroch malého a stredného podnikania. Z uvedených dôvodov je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby nedošlo k značným hospodárskym škodám, navrhnúť Národnej rade, aby sa uzniesla v skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Dámy a páni, prosím o podporu tohto návrhu.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Alexeja Ivanka, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 17. júna 2002 pod č. 1814 pridelil vládny návrh zákona na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1623, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady.
Ústavnoprávny výbor prerokoval dňa 20. júna 2002 návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z celkového počtu 11 poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady bolo prítomných 7. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali 3 poslanci, 1 hlasoval proti a 4 poslanci sa zdržali hlasovali. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, pretože nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol nikto prihlásený. Kto sa hlási ústne? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Páni poslanci, nasledujú materiály, ktoré sú návrhmi vlády a rôzne vládne návrhy zákonov.
Žiadam príslušných pracovníkov Národnej rady, aby prišli oznámiť, ako je zabezpečená účasť ministrov, pretože vláda stále zasadá.
Preruším rokovanie na päť minút, páni poslanci. Na päť minút prerušujem rokovanie Národnej rady.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, pani poslankyne, budeme pokračovať blokom zákonov, ktoré odôvodní minister financií Slovenskej republiky.
Ako prvý pôjde
vládny návrh zákona o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok,
ktorý je pod tlačou 1519.
Poprosím pána ministra financií, aby sa ujal slova v druhom čítaní k tomuto vládnemu návrhu zákona.
F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som v druhom čítaní uviedol vládny návrh zákona o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok. Spolupráca medzi Slovenskou republikou a ostatnými štátmi v daňovej oblasti je v súčasnom období upravená len zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku. Na účely vymáhania niektorých finančných pohľadávok je nepostačujúca a nevyhovuje ani požiadavke Európskej únie kladenej na pristupujúce štáty. Medzinárodná pomoc pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok nie je v slovenskej legislatíve upravená. V predkladanom vládnom návrhu zákona sa s prihliadnutím na uvedené navrhuje upraviť postup a podmienky, za ktorých Ministerstvo financií Slovenskej republiky bude poskytovať, požadovať alebo prijímať pomoc pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, pričom pomoc pri vymáhaní pohľadávky sa definuje ako poskytovanie, požadovanie alebo prijímanie informácií potrebných na vymáhanie pohľadávky alebo zabezpečenie vymáhania pohľadávky. V porovnaní s doteraz uplatňovanou spoluprácou na základe zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia sa v predkladanom vládnom návrhu úprava týka pohľadávok, ktoré vznikli v súvislosti s daňou z príjmu, daňou z dedičstva, daňou z darovania, daňou z prevodu a prechodu nehnuteľností, daňou z pridanej hodnoty a spotrebných daní, s clom a inými platbami vyberanými pri dovoze a vývoze tovaru, so sankciami a nákladmi spojenými s vymáhaním týchto pohľadávok a finančných pohľadávok v ostatných štátoch, ktoré majú rovnaký alebo podobný charakter.
Očakáva sa, že prijatím tohto vládneho zákona sa významnou mierou prispeje k prispôsobeniu legislatívy Slovenskej republiky k legislatíve Európskej únie v oblasti vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok upravenej predovšetkým smernicou rady č. 76/308 v znení neskorších zmien a doplnení. Týmto sa zároveň plnia aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z odporúčaní OECD v oblasti vymáhania daňových pohľadávok, ktoré boli prijaté slovenskou stranou pri vstupe do OECD. Účinnosť predkladaného vládneho návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2003 s výnimkou ustanovení § 1 písm. b) a § 9 ods. 3, ktoré nadobudnú účinnosť dňom nadobudnutia zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii.
Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu predloženému vládnemu návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za vaše úvodné slovo k tomuto vládnemu návrhu zákona. Prosím pána poslanca Bajana, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona.
V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávneho výboru Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, tlač 1519, v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto správu s tým, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2138 zo 17. mája pridelila vládny návrh zákona o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona žiadne stanoviská poslancov v zmysle príslušných paragrafov rokovacieho poriadku Národnej rady. Obidva výbory, ústavnoprávny výbor svojím uznesením 986 zo dňa 11. júna 2002 a výbor pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením 1037 zo dňa 12. júna odporúča tento návrh zákona schváliť. Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy a gestorský výbor odporúča tento predmetný návrh zákona schváliť a súčasne ma poveril spravodajcovstvom a uložil mi predniesť spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade odporúčať hlasovať o tomto návrhu ihneď po ukončení rozpravy. Ďakujem pekne. Môžete otvoriť rozpravu.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nikto nebol prihlásený písomne. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona máte ako tlač 1531, spoločnú správu výborov 1531a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky František Hajnovič. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som stručne v druhom čítaní uviedol vládny návrh novely zákona o správe majetku štátu.
Predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Tento návrh novely zákona o správe majetku štátu má zabezpečiť vytvorenie materiálnych podmienok na plynulý chod úradov vyšších územných celkov a ich zastupiteľstiev a obcí, tak ako to vyplýva z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1073 zo 7. novembra 2001. Návrh novely zákona rieši možnosť, aby správcovia majetku štátu mohli dohodnúť nižšie nájomné pri nájme majetku štátu nebytových priestorov, ktorý bude slúžiť výlučne na činnosť úradu samosprávneho kraja a jeho zastupiteľstva a obcí pod podmienkou, že táto bude majetok štátu využívať výlučne len na prenesený výkon štátnej správy na obec.
Predkladaný návrh upravuje aj podmienky, za ktorých môže správca majetku štátu darovať hnuteľné veci štátu obci alebo vyššiemu územnému celku, ktorým budú slúžiť na prenesený výkon štátnej správy, a ďalej prenechať nehnuteľný majetok štátu do výpožičky neštátnym školám a neštátnym školských zariadeniam pod podmienkou jeho používania na vyučovací proces alebo na činnosť s ním súvisiacu po predchádzajúcom súhlase Ministerstva školstva Slovenskej republiky.
Vážená Národná rada, prijatím návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, sa dosiahnu optimálne materiálno-technické podmienky na plynulý chod úradov samosprávnych krajov a ich zastupiteľstiev a obcí a žiadam vás preto o podporu pri prijatí tohto zákona. Ďakujem za pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán minister. Prosím pána poslanca Farkasa ako povereného predsedu výboru, aby sa ujal slova a informoval o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona.
Prosím.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2139 zo dňa 17. mája 2002 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu, pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor a výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprerokoval predložený vládny návrh zákona, lebo v zmysle § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nebola prítomná potrebná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov. Pod bodom IV sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prijaté vo výboroch. Je ich spoločne 6. Všetky odporúča gestorský výbor schváliť.
Pán predsedajúci, po rozprave budem odporúčať tento vládny návrh schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú zapracované do spoločnej správy výborov. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda výboru. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol nikto prihlásený. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prerušujem zároveň rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o audítoroch a Slovenskej komore audítorov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1533, spoločnú správu ako tlač 1533a.
Prosím pána ministra Františka Hajnoviča, aby uviedol tento vládny návrh zákona.
Nech sa páči.
F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada. Dovoľte mi stručne uviesť zákon o audítoroch a Slovenskej komore audítorov. Návrh zákona o audítoroch a Slovenskej komore audítorov sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002. Pripraviť návrh zákona o audítoroch a Slovenskej komore audítorov vyplynulo zo záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii. Podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení patrí oblasť audítorstva medzi priority odporúčané v Bielej knihe kapitola č. 16 účtovníctvo. V Národnom programe pre prijatie acquis communautaire je problematika návrhu zákona riešenia v kapitole č. 5 právo obchodných spoločností, pričom návrh zákona o audítoroch nie je zaradený medzi priority. Taktiež podľa partnerstva na vstup nie je tento zákon zaradený medzi priority. Z negociačnej pozície ku kapitole č. 5 právo obchodných spoločností nevyplynuli pre Slovenskú republiku osobitné záväzky. Cieľom tohto návrhu zákona je dosiahnuť zlučiteľnosť s príslušnou smernicou Európskeho spoločenstva v oblasti podmienok na vstup do profesie, ako aj podmienok pre právnické osoby, ktoré môžu na území Slovenskej republiky poskytovať audítorské služby. Keďže profesia audítora nie je v rámci kapitoly č. 18 Bielej knihy zaradená medzi profesie, kde sa navzájom uznáva odborná kvalifikácia, je potrebné splniť podmienky na vstup do profesie vykonaním skúšky z právnych predpisov platných v Slovenskej republike. Samotná filozofia zákona sa nemení, vychádza z 8. smernice Európskeho spoločenstva. Zákon ustanovuje podmienky na vstup do profesie tak pre asistentov audítorov, ako aj pre audítorov. Upravuje postavenie a činnosť audítorov, audítorských spoločností, asistentov audítorov, definuje audítorské služby, postavenie a pôsobenie Slovenskej komory audítorov, zodpovednosť audítorov za poskytované služby a povinnosti audítorov. Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Nemá dopad na štátny rozpočet ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, nemá dopad na životné prostredie ani na zamestnanosť. Bol predmetom pripomienkového konania, predkladá sa bez rozporov a 15. marca prerokovala zákon Legislatívna rada vlády, 26. apríla bol zaslaný do Národnej rady, bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu.
Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu pre predložený vládny návrh zákona o audítoroch a Slovenskej komore audítorov.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím poslanca Farkasa, aby sa ujal slova ako poverený.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Prečítam vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2140 zo dňa 17. mája 2002 pridelila vládny návrh zákona o audítoroch a Slovenskej komore audítorov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o audítoroch a Slovenskej komore audítorov stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť. Výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 1044 zo dňa 13. júna 2002 a odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 988 zo dňa 11. júna 2002. Tieto návrhy, ktoré boli prijaté v ústavnoprávnom výbore, sú zapracované do spoločnej správy pod bodom IV. Je ich dohromady tri. Všetky odporúča gestorský výbor schváliť.
Po rozprave, pán predsedajúci, budem odporúčať schváliť vládny návrh s týmito pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nebol nikto prihlásený. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zmene Medzinárodného dohovoru o zjednodušení a zladení colných režimov dohodnutého v Bruseli dňa 26. júna 1999.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 1570, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1570a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Návrh vlády odôvodní minister financií Slovenskej republiky František Hajnovič.
Prosím, pána ministra, aby sa ujal slova.
F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada. Dovoľte mi uviesť návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zmene Medzinárodného dohovoru o zjednodušení a zladení colných režimov. Protokol bol dohodnutý v Bruseli dňa 26. júna 1999. Je to osobitný medzinárodný inštrument, ktorého cieľom je dosiahnuť rýchlu a efektívnu zmenu Medzinárodného dohovoru o zjednodušení a zladení colných režimov, ktorý je základným medzinárodným nástrojom pre oblasť colných režimov a colných formalít. Jeho ustanovenia tvoria základný rámec colných predpisov v mnohých štátoch sveta. Celkovo má dohovor 61 zmluvných strán. Hlavným cieľom, ktorý sa má prijatím protokolu o zmenu Kjótskeho dohovoru dosiahnuť, je odstrániť rozdiely medzi colnými režimami a postupmi zmluvných strán, ktoré môžu byť prekážkou medzinárodného obchodu a iných foriem medzinárodných výmen. Ďalej vyhovieť požiadavkám medzinárodného obchodu a colných správ na uľahčenie, zjednodušenie a zladenie colných režimov a postupov, zabezpečiť primeranú úroveň colnej kontroly, umožniť colným správam reagovať na zásadné zmeny v obchodných, administratívnych metódach a postupoch, podporiť využívanie informačných technológií a moderné spracovanie dát, ako aj využívať metódy, analýzy, riziká. Protokol o zmene dohovoru kladie za úlohu zabezpečiť, aby základné princípy na zjednodušenie a zladenie boli záväzné pre zmluvné strany zmeneného dohovoru, ustanoviť pre colné správy účinné postupy podporované vhodnými a účinnými metódami kontroly a umožniť dosiahnutie vysokého stupňa zjednodušenia a zladenia colných režimov a postupov, a tým významne prispieť k uľahčeniu medzinárodného obchodu. Keďže protokol o zmene Medzinárodného dohovoru o zjednodušení a zladení colných režimov je medzinárodnou zmluvou, na ktorej vykonanie je potrebný zákon, v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky musí s protokolom pred jeho ratifikáciou vysloviť súhlas Národná rada Slovenskej republiky.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, na základe uvedených skutočností odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky s týmto protokolom vyslovila súhlas. Ďakujem za pozornosť.