J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, nech sa páči do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 61. schôdzi.

Panie poslankyne, páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 61. schôdze Národnej rady.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pani poslankyňa Aibeková, pán poslanec Bartoš, Finďo, Hajdúk, Hudec, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Rusnák, Suchár, Šipoš, Šťastný, Topoli. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady: pani poslankyňa Belohorská, Kresák, Švec, Tkáč a Peter Weiss.

V rokovaní 61. schôdze budeme pokračovať druhým čítaním o

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1535 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1535a. Vládny návrh odôvodní podpredseda vlády pán Ľubomír Fogaš.

Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

Panie poslankyne, páni poslanci, sadnite si na svoje miesta. Už rokujeme.

Ľ. Fogaš, podpredseda vlády SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil na prerokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov. Ide o zmenu, ktorá si kladie za cieľ vyhodnotiť päťročné pôsobenie zákona o zahraničných Slovákoch v aplikačnej praxi a nájsť také techniky, ktoré umožnia viac ako 2,5 miliónu osôb žijúcich vo svete, z ktorých prevažná väčšina si zachováva slovenskú identitu a prejavuje svoj úprimný vzťah k Slovenskej republike, nájsť tu svoje miesto a postupne vybudovať vzťahy, ktoré sú štandardné a normálne. Musím povedať, že zákon si po transformačných zmenách v našej spoločnosti bude vyžadovať neskoršie väčšie zmeny. Stane sa tak predovšetkým po tom, čo sa dokončia presuny vlastníckych vzťahov v oblasti dopravy či v ďalších oblastiach vrátane zmien kompetencií ministerstva vnútra. Takáto veľká novela však musí byť pripravovaná skutočne po serióznom vyhodnotení aplikačnej praxe po týchto zmenách. Návrh zákona, ktorý vám predkladám, je vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z decembra minulého roku k návrhu na zriadenie Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov.

Súčasne v súlade s bodom A3 tohto uznesenia sa zmenil gestor návrhu zákona z ministerstva kultúry na podpredsedu vlády. Stalo sa tak preto, lebo pôvodný materiál ministerstva kultúry obsahoval návrh na zrušenie Domu zahraničných Slovákov a vytvorenie vlastne neštandardného mechanizmu, ktorý by znamenal, že všetko sa bude realizovať len na ministerstve kultúry. Následne došlo k rozhodnutiu, ktoré znamená, že sa vytvorí v rámci systému štátnej správy pre koordináciu štátnej politiky vo vzťahu k zahraničným Slovákom "jeden bod", jeden bod preto, lebo tak to nazývajú aj naši Slováci žijúci v zahraničí, naši krajania a budú sa vlastne môcť obracať na konkrétny štátny orgán, ktorý bude pracovať v systéme v štruktúre Úradu vlády a tento bude vlastne zabezpečovať aj všetky kontakty, ktoré sú potrebné na to, aby sme mohli realizovať štátnu politiku k našim krajanom. Z tohto dôvodu došlo aj k tomu, že je potrebné koordinovať činnosť ministerstva vnútra, ministerstva kultúry, ministerstva školstva, ministerstva zahraničných vecí i ďalších, ktoré sa podieľajú na realizácii pomoci našim krajanom. A preto dochádza aj k zmene kompetencií, ktoré znamenajú, že koordinátorom pomoci štátnych a neštátnych subjektov Slovenskej republiky vo vzťahu k zahraničným Slovákom v záujme dodržania ich národného povedomia a kultúrnej identity sa stane podpredseda vlády. Chcem vám povedať, že v uznesení vlády je zapísané, že túto koordinačnú činnosť uskutočňuje podpredseda vlády pre legislatívu. Myslím si, že nebolo vhodné vpisovať do zákona, ktorý kompetenčne nadaný podpredseda bude tieto činnosti vykonávať. Realizáciu výkonu v politike a v pomoci bude zabezpečovať Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov, ktorý sa stal súčasťou Úradu vlády Slovenskej republiky a na jeho čele stále stojí splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre zahraničných Slovákov. Myslím si, že pôsobenie tohto orgánu je upravené v osobitnej koncepcii, ktorá bola schválená vládou Slovenskej republiky pod č. uznesenia 438, a naozaj predpokladá koordinovanú činnosť. Predkladané zmeny majú teda pomôcť vytvoriť cielenú a koordinovanú súčinnosť medzi Slovenskou republikou a krajanmi žijúcimi v zahraničí.

Hneď v úvode chcem povedať, že náš zákon nemá nejaký podstatný vplyv, myslím si vo vzťahu k ostatným krajinám okolo, a, naopak, je to právny predpis, ktorý je vyvážený a prosím vás o podporu pri hlasovaní v druhom i treťom čítaní. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

Teraz prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Števčeka, aby zaujal stanovisko a predniesol informáciu o prerokovaní tohto bodu vo výbore.

Nech sa páči, pán poslanec.

P. Števček, poslanec: Ďakujem. Predmetný návrh zákona dostali na prerokovanie podľa patričných uznesení tri výbory: ústavnoprávny, zahraničný a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá ako výbor gestorský. Tieto výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Ostatné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor, teda náš výbor pre kultúru a médiá, konštatuje, že podľa § 75 ods. 2 nedostal žiadne stanoviská od poslancov.

Zahraničný výbor Národnej rady odporúča návrh zákona schváliť. Takisto ústavnoprávny a zahraničný výbor majú pozmeňujúce návrhy v počte päť. Spoločnú správu ste dostali, máte to na stole. Navrhujem v tomto zmysle hlasovať o bodoch 1 až 4 spolu a o bode 5 osobitne.

Gestorský výbor - výbor pre kultúru a médiá odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť a postúpiť do tretieho čítania. Ďakujem, to je všetko.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Panie poslankyne, páni poslanci, písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Nie je to tak. Do rozpravy sa ústne prihlásil jediný - predseda klubu Gyula Bárdos, nech sa páči. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Jediný prihlásený je pán poslanec Gyula Bárdos.

Nech sa páči, pán poslanec.

Gy. Bárdos, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, milí kolegovia. Dovoľte mi, aby som sa veľmi krátko vyjadril k návrhu zákona, ktorý práve prerokúvame. Poslanci za Stranu maďarskej koalície vítajú takýto návrh a dúfam, že Národná rada bude hlasovať za a prijme sa tento návrh, ktorý je potrebný, a sme veľmi radi, že môžeme byť pri tom, keď bude odsúhlasený tento návrh. A keď hovorím, tak využijem túto príležitosť, aby som sa opýtal pána podpredsedu vlády, či by nám mohol poskytnúť informácie, že koľko sa doteraz vydalo preukazov a do ktorých štátov vlastne alebo z ktorých štátov dali požiadavku, aby sme boli informovaní, ako sa využíva právna norma, ktorá bola prijatá v Národnej rade. Ešte raz poslanci z SMK podporia tento návrh zákona. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Tak, pán poslanec, ďakujeme za štátnické vystúpenie. Jediná faktická poznámka. Pán poslanec Cuper na vystúpenie pána poslanca Bárdosa.

Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Aj ja vítam, že pán Gyula Bárdos privítal novelu zákona o zahraničných Slovákoch, ale to nič nemení na skutočnosti, že zákon o zahraničných Maďaroch je úplne iného razenia, iného druhu právna norma, ktorá vyvolala v Európe pobúrenie všetkých demokratických síl, a preto nemožno klásť znamienko rovnosti medzi zákon o zahraničných Slovákoch, ktorí sa vzťahuje na Slovákov vo všetkých krajinách sveta bez ohľadu na to, či pánovi Bárdosovi podáte presné štatistické údaje alebo nie. Kdežto zákon o zahraničných Maďaroch je norma šovinistická, iredentistická, ktorá sa vzťahuje iba na zahraničných alebo Maďarov žijúcich v okolitých krajinách, alebo občanov Slovenska, Rumunska, Ukrajiny, Chorvátska a Slovinska, ktorí žijú v okolitých krajinách. V tom je zásadný rozdiel, pán Bárdos, ktorý sa v demokratických podmienkach Európy nedá jednoducho preklenúť. A keď už sme pri tom, tak treba privítať, pán Bárdos, aj normu, ktorú schválil včera španielsky parlament, ktorou zakázal nacionalistickú, baskitskú, separatistickú stranu, čo by tiež mohol byť pekný vzor pre vás, aby ste sa zlúčili s KDH. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Uhm, no dobre. Reakcia na faktickú poznámku, pán poslanec Gyula Bárdos.

Nech sa páči, pán poslanec.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne, za slovo, pán predseda. Pán kolega Cuper, mal by sa vyjadriť k tomu, čo som ja hovoril. Ja som hovoril o tlači 1535 a je to návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ja som sa ani nezmienil o právnej norme, o ktorej si ty hovoril, to znamená, že asi nevieš, o čom sa tu rokuje a aký návrh je tu na stole. (Hlas poslanca Cupera zo sály.) Nikto tu o takomto návrhu nehovoril. Ja som hovoril, že poslanci za Stranu maďarskej koalície podporujú tento vládny návrh zákona, je to potrebná zmena a budeme hlasovať za. A k tomu si sa nevyjadril, takže stále tá istá pesnička. S čímkoľvek vystúpi poslanec Strany maďarskej koalície, niekto, samozrejme, hneď načne tú istú tému a táto obohratá pesnička je tu stále. Jednoducho, je to evergreen, ale neviem, do kedy to bude stačiť. Ja som povedal, že poslanci za Stranu maďarskej koalície podporujú tento krok. Ja vítam, že sa to prerokúva a že sa to prijme, ja som o tom presvedčený, a keď mám slovo, tak mi dovoľte, aby som vyjadril aj znepokojenie, že sa vlastne nikto nevyjadril, žiaden poslanecký klub ani žiadni poslanci, ktorí tak horlivo hovoríte, že treba prijať právne normy a treba pomôcť zahraničným Slovákom. Prosím vás pekne, kde ste? Alebo prečo ste sa neozvali? Že ste za alebo máte námietky, máte problémy, alebo máte pozmeňujúce návrhy. Bola tu príležitosť v Národnej rade sa k tomu vyjadriť. Žiaden poslanecký klub nevyužil túto možnosť, žiaden poslanec, žiadna poslankyňa sa nevyjadrila. Ja som v rámci možností, ktorý mi dáva vlastne rokovací poriadok, som vystúpil a ubezpečil som Národnú radu, že náš poslanecký klub sa k tomu vyjadruje pozitívne a sme radi. Žiaľ, to ste, pán Cuper, neurobili. (Zaznel zvuk časomiery.) (Potlesk.) (Hlas poslanca Cupera zo sály.)

J. Migaš, predseda NR SR: Tak, pán poslanec Bárdos, pán poslanec Cuper, berme to ako rannú rozcvičku, dobre? A ideme ďalej, hej, ideme ďalej, tak (so smiechom) dobre, v poriadku. (Hlasy v sále.)

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán podpredseda vlády? Chce.

Nech sa páči.

Ľ. Fogaš, podpredseda vlády SR: Chcem sa vyjadriť veľmi stručne. Predovšetkým sa chcem vyjadriť k pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli predložené. Myslím si, že tie prvé dva sú naozaj rýdzo legislatívnotechnického charakteru a je mi tak trochu ľúto, že v zákone, ktorý ja predkladám, sa vyskytli takéto drobné nedostatky. Bod 3 - sme tam navrhovali pôvodne uviesť konkrétne zodpovedného ústavného činiteľa, aby to teda nebol kolektívny orgán s tým, že je logické, že úlohy, ktoré tam on má uložené, všetky predkladá do vlády. Ale ja nemám zásadne žiadne výhrady ani voči tomu, aby § 8 bol nadpísaný slovami vláda, ktorá poverí príslušného podpredsedu vlády, aby vykonával činnosti v rámci § 8, tak ako sa navrhujú, a vymeniť § 7 a § 8 je logické práve preto, aby sa zachovala aj aktivita, ktorú ministerstvo kultúry v súčasnom období mu robí a môže robiť pre budúcnosť.

Pán poslanec Bárdos, musím povedať úprimne, že nie som pripravený odpovedať vám nejaké presné číslo v tejto chvíli, ale som presvedčený, že ešte počas dnešného dňa vám viem dodať presnú odpoveď, pretože my nezasahujeme do tejto časti, takže ani dôvodová správa si nekládla za cieľ analyzovať počet vydaných preukazov. Myslím si, že ich nie je veľké množstvo, a myslím si, že tento dokument má skôr celebračnú funkciu, ktorým sa vyjadruje vzťah, vnútorný citový vzťah ku krajine, z ktorej ľudia, ktorí sú nositeľmi tohto preukazu, pochádzajú. Chcem sa poďakovať všetkým výborom, na rokovaniach ktorých som sa zúčastnil, poslancom vo výboroch, ktorí sa veľmi detailne venovali aj novým kompetenciám. Som presvedčený, že budeme môcť na konferencii, ktorá sa uskutoční 2. až 4. júla tohto roku, to je Stála konferencia zahraničných Slovákov, skutočne oznámiť, že konečne majú svoj jeden bod v systéme štátnej správy, svoj jeden mechanizmus, ktorý im umožní, aby komunikácia bola naozaj intenzívna a bola multirezortná, ktorá by mohla vytvoriť predpoklady aj na to, aby sme skúsenosti mnohých z nich využívali či už v polohe expertov, alebo konzultantov. Myslím si, že v tomto smere sme značnú časť svojich aktivít vo vzťahu ku krajanom zanedbali.

Ďakujem pekne za podporu všetkým, ktorí to urobili vrátane pána poslanca Bárdosa tu na pléne, a prosím o podporu pri hlasovaní o tomto návrhu v druhom a treťom čítaní. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pán poslanec, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Čiže ďakujem pekne podpredsedovi vlády, spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať podľa dohody o 11.00 hodine. Ďakujem pekne.

Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme druhým čítaním o

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1405 a spoločnú správu výborov ako tlač 1405a. Za skupinu poslancov odôvodní poslanec Peter Tatár.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi uviesť v druhom čítaní poslanecký návrh zákona, ktorým sa dopĺňa a mení zákon o trojdani č. 318/1992 Zb. V prvom čítaní je tento zákon už od jari a my sme navrhli, aby sa znížili sadzby všetkých troch daní. V procese druhého čítania vo výboroch sa ukázalo, že je podpora na zníženie sadzby dane z prevodu a prechodu nehnuteľností a budeme podporovať, aby prešli sadzby, ako sú uvedené v spoločnej správe. Spoločná správa zároveň hovorí, že všetky ostatné časti toho návrhu zákona odporúča neschváliť a myslím si, že je dobré urobiť taký konsenzus, že to, na čom sme sa zhodli, to značí rozumné a dosť významné zníženie sadzby z prevodu a prechodu nehnuteľností, tak ako sú v spoločnej správe, schválime, a teda vypustíme pôvodnú dikciu zákona. Stojí to za takýto dohovor. Okrem toho v procese prerokovania sa zistili dve skutočnosti, a to, že od 1. 4. platí veľmi ťažko aplikovateľné pravidlo, že pri prevode a prechode nehnuteľností, ktoré boli predané v procese konkurzu, platí po prvé, doterajšia vysoká sadzba, ale po druhé, že predajca, ktorý predáva v konkurze za relatívne nízku cenu, musí uhrádzať daň z prevodu a prechodu za pôvodnú vysokú účtovnú cenu. Z tohto dôvodu sa v podstate zabrzdili všetky konkurzy, či sa to týka konkurzov na úrovni Fondu národného majetku, alebo aj všetkých ostatných konkurzov a návrh na nápravu tohto stavu je tiež v spoločnej správe. Preto navrhujeme podporiť spoločnú správu, čím sa nahradí pôvodný text zákona. Táto spoločná správa získala konsenzus všetkých zástupcov všetkých klubov v gestorskom výbore pre financie, rozpočet a menu aj zástupcov poslaneckých klubov a v rozprave ešte budeme navrhovať posunutie účinnosti, nakoľko sa neobyčajne dlho odkladalo prerokovanie tohto zákona, takže potom sa prihlásim do rozpravy. Ďakujem pekne.

Prosím o podporu tohto návrhu zákona.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Teraz prosím pána poslanca Maňku, aby dal informáciu k prerokovaniu uvedeného zákona vo výbore a stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči, pán poslanec Maňka.

V. Maňka, poslanec: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu. Národná rada uznesením č. 2047 zo dňa 10. 4. 2002 pridelila návrh skupiny poslancov o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, tlač č. 1405, týmto výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania k tlači č. 1405 stanoviská poslancov v zmysle a súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. K predmetnému návrhu zákona výbory zaujali tieto stanoviská. Po prvé, odporúčanie schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 967 zo dňa 14. mája 2002. Ústavnoprávny výbor neschválil predložený návrh uznesenia, pretože nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uznesenia výboru uvedeného v bode III tejto správy vyplynulo niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, všetky sú uvedené v spoločnej správe, je ich celkovo 7. Poznamenávam, že jeden bude potrebné upraviť z dôvodu účinnosti zákona. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov k tlači č. 1405 a v stanoviskách poslancov gestorského výboru, ktoré budú vyjadrené v rozprave k tomuto návrhu, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov k tlači č. 1405a schváliť. Predmetná správa výborov k tlači č. 1405 bola schválená uznesením gestorského výboru č. 968 zo dňa 14. mája 2002. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu a zároveň ma poveril, po prvé, predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady, a po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú zo správy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy.

Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu k tomuto návrhu. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne, pretože písomne sa neprihlásil nikto. Pán poslanec Tatár sa hlási ústne. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

Nech sa páči, pán poslanec Tatár.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Dovoľte mi k spoločnej správe navrhnúť, aby sme o bode č. 7 hlasovali osobitne a aby sme ho neschválili, pretože keď sme pripravovali spoločnú správu, tak to bolo niekedy pred možno dvoma mesiacmi a dali sme účinnosť k 1. 7., čo je o pár dní a nedá sa to fyzicky nijako stihnúť a bolo by nerozumné ponechať takúto účinnosť, čo sa týka celého zákona s výnimkou bodu 4. Čiže o bode č. 7 hlasovať osobitne a neschváliť ho, o všetkých ostatných bodoch spoločnej správy zrejme budeme hlasovať spoločne a gestorský výbor ich odporúča schváliť. A teraz pozmeňujúci návrh k účinnosti. Článok 2 účinnosť. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2002 s výnimkou bodu 4, ktorý nadobúda účinnosť 1. októbra 2002, s tým zdôvodnením, že vzhľadom na termín prerokovania je nutné o mesiac posunúť účinnosť zákona. Tá druhá účinnosť bod 4, to je potrebný čas na prípravu vyhlášky o oceňovaní nehnuteľností, a teda bod 4, to sú sadzby, ktoré by mali potom platiť od 1. októbra. Ďakujem veľmi pekne. Prosím o podporu.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Nech sa páči. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Vyjadrili ste sa? Spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje druhé čítanie o

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1554 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1554a. Za skupinu poslancov tento návrh zákona odôvodní pán poslanec Orosz.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni. Ako iste viete, základným zámerom poslaneckej novely zákona o štátnej službe je upraviť postavenie Kancelárie verejného ochrancu práv a jej zamestnancov v kontexte s ústavným postavením verejného ochrancu práv a úlohami, ktoré zveruje Kancelárii verejného ochranu práv zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv. Inými slovami ide o to, aby Kancelária verejného ochrancu práv a jej zamestnanci boli nezávislí od orgánov štátnej správy, proti ktorých konaniu, rozhodovaniu alebo nečinnosti často smeruje aktivita verejného ochrancu práv, ak toto konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo princípmi demokratického a právneho štátu. Tento zámer sa z legislatívnotechnického hľadiska v novele zabezpečuje tak, že niektoré kompetencie Úradu pre štátnu službu vo vzťahu k zamestnancom Kancelárie verejného ochrancu práv sa presúvajú do pôsobnosti Kancelárie verejného ochrancu práv, respektíve jej vedúceho. Napríklad ide o určovanie odborov štátnej služby v Kancelárii verejného ochranu práv, uskutočňovanie výberového konania v tejto kancelárii, evidencia a správa osobných spisov zamestnancov Kancelárie verejného ochrancu práv, otázky odborného a kvalifikačného rastu zamestnancov tejto kancelárie, ustanovovanie predpokladov na prijatie do štátnej služby v Kancelárii verejného ochrancu práv. Takisto rozhodovanie o služobných previneniach a uskutočňovanie disciplinárneho konania vo vzťahu k zamestnancom kancelárie verejného ochrancu práv. Osobitný režim, ktorý navrhujeme vo vzťahu ku Kancelárii verejného ochrancu práv, respektíve jej zamestnancov, už zákon o štátnej službe pozná vo vzťahu ku Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky a čiastočne aj vo vzťahu k zamestnancom prokuratúr a súdov, pokiaľ ide o zamestnancov štátnej služby. Ide o špecifické postavenie, ktoré je odôvodnené osobitným postavením a úlohami, ktoré plnia tieto služobné úrady v súvislosti s ústavnou zásadou deľby moci. Vychádzajúc z ústavného postavenia a poslania verejného ochrancu práv je obdobné riešenie vo vzťahu ku Kancelárii verejného ochrancu práv plne odôvodnené a opodstatnené. S touto myšlienkou nikto z vás, kolegyne, kolegovia, počas prvého čítania ani pri rokovaniach výborov nepolemizoval, t. j. môžem s potešením konštatovať, že základný zámer skupiny poslancov ako navrhovateľov sa stretol s vašou všeobecnou podporou.

Dovoľte mi teraz niekoľko slov k obsahu spoločnej správy výborov k poslaneckému návrhu zákona. Na úpravu pôvodného znenia novely tohto zákona sa vzťahuje len päť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe. Tieto majú legislatívnotechnický charakter a z hľadiska obsahu sa s nimi plne stotožňujeme a nemáme výhrady vo vzťahu k ich schváleniu. V spoločnej správe je ale, myslím si, 23 pozmeňujúcich návrhov a pre všetky ostatné je charakteristický jeden spoločný menovateľ. Ide o návrhy, ktoré idú nad rámec nášho návrhu, t. j. na ich prípadné schválenie je potrebný súhlas navrhovateľov v zmysle § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Po vzájomných konzultáciách skupiny navrhovateľov vyjadrujeme súhlas s tým, aby sa o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovalo. Považujeme ich ale za veľmi závažné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré majú a budú mať závažný vplyv na uplatňovanie zákona o štátnej službe v praxi. Ich cieľom je odstránenie niektorých nepresností a medzier v zákone, ktoré sťažujú jeho aplikáciu v praxi. Ide o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých prijatie iniciovali viaceré orgány, ktoré aplikujú zákon o štátnej službe, napríklad Úrad pre štátnu službu, Generálna prokuratúra, ministerstvo zahraničných vecí, respektíve pracovníci Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Vzhľadom na závažnosť týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov ale chcem navrhnúť, aby sa o nich hlasovalo osobitne aj z hľadiska toho, že prekračujú rámec pôvodného zámeru navrhovateľov. V tejto súvislosti navrhujem samostatné hlasovanie o bodoch 4, 5, 6 a 10 zo spoločnej správy výborov. Ide o body, ktoré súvisia s oprávneniami Generálnej prokuratúry vo vzťahu k zamestnancom Generálnej prokuratúry, ktorí sú štátnymi zamestnancami. Obdobne navrhujem samostatné hlasovanie o bodoch 3, 11 a 13. Ide o návrh, ktorý by zaviedol do platnej právnej úpravy inštitút takzvaného odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády ako zamestnanca dočasnej štátnej služby. Obdobne navrhujem samostatné hlasovanie o bode 16 spoločnej správy. Tento návrh má vlastne za cieľ zrušiť nezlučiteľnosť funkcie štátneho zamestnanca s výkonom funkcie poslanca obecného zastupiteľstva. Takisto považujem za potrebné, aby sme samostatne rozhodli o bode 19, ktorého podstatou je navrhnutie odstupného predstaveným v politickej funkcii. Takisto mimoriadne závažný je bod 21 spoločnej správy, preto navrhujem o ňom samostatné hlasovanie. Ide vlastne o ustanovenie takzvaných špičkových zamestnancov do stálej štátnej služby. Obdobne chcem navrhnúť, aby sa samostatne hlasovalo o bode 22 spoločnej správy, kde sa upravuje ustanovenie zamestnanca v politickej funkcii do dočasnej štátnej služby. Touto problematikou sa zaoberá aj bod 23. V prípade, že by nebol schválený bod 22 spoločnej správy, treba hlasovať o bode 23. V tejto súvislosti považujem za lepší bod 22 spoločnej správy.

Ešte mi dovoľte upozorniť na niektoré drobné nepresnosti v texte spoločnej správy. V bode 16 je nesprávny jazykový text. Má sa použiť nie druhý, ale siedmy pád. Ten text by mal byť nie "poslanca obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneného", ale v siedmom páde, t. j. "poslancom dlhodobo uvoľneným z funkcie" a tak ďalej. Ide o opravu legislatívnotechnických a jazykových chýb v zmysle § 85 ods. 2, takže v prípade, že bude tento pozmeňujúci návrh schválený, tak vystúpim v treťom čítaní s tým, aby sa opravila jazyková chyba. Ďalšia nepresnosť je v bode 21 spoločnej správy. Predpokladám, že ide o chybu pri prepise. Na konci tohto bodu by mal byť presný dátum, nie do konca roku 2002, ale presný dátum, pokiaľ viem, na rokovaní gestorského výboru sa spomínal termín do 1. 9. Takto bol predložený pozmeňujúci návrh v tomto výbore. Poprosím preto spoločného spravodajcu výborov, aby potvrdil túto skutočnosť, v opačnom prípade by bolo nutné predložiť pozmeňujúci návrh alebo tento bod spoločnej správy neschváliť. Tretia nepresnosť súvisí s určitou kompatibilitou medzi bodom 6 spoločnej správy a bodom 8 návrhu. Oba sa týkajú § 6 ods. 10 zákona o štátnej službe. V prípade, že by bol schválený bod 6 spoločnej správy, tak v záujme kompatibility by bolo potom potrebné v bode 8 návrhu slovo "až" nahradiť slovom "a". Takisto ide o legislatívnotechnickú chybu, ktorú je možné opraviť v treťom čítaní v zmysle § 85 ods. 2.

Vážené kolegyne, kolegovia, to je všetko z mojej strany v rámci úvodného slova. Dovolil by som si vás požiadať o podporu tohto návrhu pri rokovaní v rámci druhého i tretieho čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda výboru. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Teraz poprosím podpredsedu výboru pána poslanca Mesiarika, aby informoval o prerokovaní tohto bodu vo výbore a predniesol správu gestorského výboru.

Pán poslanec Mesiarik, máte slovo. Nech sa páči.

M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci. Národná rada tohto roku uznesením rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Za gestorský výbor poverila výbor pre sociálne veci a bývanie s tým, že gestorský výbor nedostal do 20. júna žiadne stanovisko poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený. Návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 1051, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 515 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti uznesením č. 381. Z rokovania výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v časti IV spoločnej správy v bodoch 1 až 24 s tým, že gestorský výbor odporúča potom pri hlasovaní prijať tak stanovisko k účinnosti, ako navrhovateľ hovoril, teda účinnosť od 1. 9. Gestorský výbor bude odporúčať potom pri hlasovaní hlasovať o bodoch 1 až 21 a o bode 24 spoločne a tieto schváliť a hlasovať osobitne o bodoch 22 a 23 s tým, že pokiaľ bude schválený bod 22, nebudeme hlasovať o bode 23.

To je všetko, pán predseda, Národnej rady, prosím, otvorte rozpravu.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pani poslankyňa Záborská. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči, pani poslankyňa. Pán poslanec Ivanko. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

Pani poslankyňa, potom pán poslanec Ivanko.

Nech sa páči.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia poslanci. Dovoľte mi, aby som predložila pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe a o znení a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 131/2002 Z. z. a zákona č. 143/2002 Z. z.

Návrh zákona, tlač 1554, sa doplní o nové body 20 až 23 s týmto znením. Bod 20 § 25 ods. 2 sa dopĺňa písm. c), ktoré znie: "Bez výberového konania uchádzača na zastupovanie štátneho zamestnanca v prípade pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, výkonu základnej služby, náhradnej služby, civilnej služby alebo neplateného služobného voľna." Bod 21 v § 25 ods. 3 sa na konci dopĺňa táto veta: "Uchádzač na zastupovanie štátneho zamestnanca vykonáva štátnu službu na určitú dobu, najdlhšie na päť rokov." Bod 22 v § 25 ods. 4 sa za slovo "odborníkom" vkladajú slová "alebo uchádzačom na zastupovanie štátneho zamestnanca". Bod 23 v § 43 ods. 1 písm. e) sa za slová "vek 65 rokov" vkladajú slová "s výnimkou štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe" podľa § 25 ods. 2 písm. a) a c). Dovoľte mi krátke zdôvodnenie k bodom 20, 21 a 22. V praxi sa veľmi často vyskytujú prípady, keď je potrebné operatívne zabezpečiť plnenie úloh za dlhodobo neprítomného zamestnanca, pričom súčasná právna úprava riešenie takýchto prípadov neumožňuje. Vhodným a v doterajšej praxi využívaným inštitútom na riešenie uvedenej problematiky bolo uvádzanie pracovných pomerov na dobu určitú. Proces prijímania štátneho zamestnanca výberovým konaním je zdĺhavý a neumožňuje kontinuálne plnenie úloh. V praxi sa vyskytujú prípady, keď nie je možné vopred presne ohraničiť dobu trvania neprítomnosti zamestnanca, napríklad pri pracovnej neschopnosti, materskej alebo rodičovskej dovolenke a podobne. V takýchto prípadoch by výberové konanie nesplnilo účel, nakoľko celý proces jeho realizácie by mohol trvať dlhšie ako samotné zastupovanie. Navrhovaná úprava § 25 zákona podporí návrat zastupovaného zamestnanca na pôvodné štátnozamestnanecké miesto, keďže sa navrhuje, aby bol v uvedených prípadoch prijímaný štátny zamestnanec do dočasnej štátnej služby na určitú dobu. Vo verejnej službe sú tieto prípady riešené uzatváraním pracovného pomeru na dobu určitú podľa ustanovenia § 48 ods. 3 platného Zákonníka práce v prípade zastupovania zamestnancov v dôsledku pracovnej neschopnosti alebo tých ďalších prípadov. Navrhovaná právna úprava by riešila problémy, ktoré sa bežne vyskytujú aj v štátnej službe.

A krátko ešte k bodu 23. Platné uznesenie zákona neumožňuje, aby osobu staršiu ako 65 rokov bolo možné prijať do štátnej služby. Toto správne obmedzenie vo vzťahu k pripravovanej štátnej službe a stálej štátnej službe však nemá žiadne opodstatnenie vo vzťahu k dočasnej štátnej službe vykonávanej odborníkom podľa § 25 ods. 2 písm. a) zákona. Dočasná štátna služba je podľa § 25 štátna služba na určitú dobu, ktorú vykonáva po a) odborník, ktorý je potrebný na plnenie úloh, po b) predstavený v politickej funkcii alebo po c) veľvyslanec. Pritom vo vzťahu k odborníkovi zákon ukladá ďalšie dve podmienky - výberové konanie a obmedzenie trvania dočasnej štátnej služby na 5 rokov. Keďže uchádzač na miesto odborníka v dočasnej štátnej službe musí prejsť výberovým konaním a doba trvania dočasnej štátnej služby je časovo obmedzená, nie je žiadny relevantný dôvod na obmedzenie, aby sa výberového konania nemohli zúčastniť aj osoby staršie ako 65 rokov. Navrhovaná úprava § 43 zákona to umožní, keďže skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona dovŕšením 65. roku veku nebude platiť pre štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe prijatého ako odborníka. Z toho potom vyplýva, že takúto osobu je možné do dočasnej štátnej služby namiesto odborníka aj prijať. Rovnaká možnosť sa navrhuje aj v prípade prijatia uchádzača na zastupovanie štátneho zamestnanca body 20 až 22 pozmeňujúceho návrhu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja vás prosím o podporu týchto pozmeňujúcich i doplňujúcich návrhov, pretože podstatne zlepšia a vyriešia niektoré problémy, ktoré sú v štátnej službe po prijatí uvedeného zákona. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Nikto sa s faktickou poznámkou nehlási.

Nech sa páči, pán poslanec Ivanko, ktorý sa prihlásil do rozprava ústne. Nech sa páči.

A. Ivanko, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci. Predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 131/2002 Z. z. v znení zákona č. 143/2002 Z. z., tlač 1554. Môj pozmeňujúci návrh sa týka článku 1, a to § 154 ods. 4 v prvej vete sa za slovo "komisie" vkladajú slová "podľa tohto zákona". Odôvodnenie. Podľa § 15 ods. 4 zákona sú členmi výberových komisií štátni zamestnanci v stálej štátnej službe, pričom v päťčlennej komisii musia byť traja štátni zamestnanci z jedného príslušného odboru štátnej služby. Dva mesiace po účinnosti zákona sú v stálej štátnej službe výlučne vedúci úradov. Na uskutočnenie výberových konaní v dohľadnom čase, osobitne vzhľadom na fakt, že je nevyhnutné obsadiť tie štátnozamestnanecké miesta, na ktorých pracovali zamestnanci, ktorí do 31. 5. 2002 nepožiadali v zmysle § 154 ods. 1 o prijatie do dočasnej štátnej služby, je nevyhnutné, aby sa urýchlene naplnil predpoklad zákona o zložení výberových komisií.

Druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 154. V § 154 sa za odsek 5 vkladá odsek 6, ktorý znie: "Zmena štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe a štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe sa môže vykonať do 31. marca 2004 podľa § 27, § 28 a § 29 tohto zákona. Súčasná právna úprava neumožňuje zmenu štátnozamestnaneckého pomeru štátnym zamestnancom v prípravnej a dočasnej štátnej službe v prechodnom období. Zmena štátnozamestnaneckého pomeru je možná len pri štátnych zamestnaniach v stálej štátnej službe. Tretí pozmeňujúci návrh sa týka § 156, kde sa za odsek 2 dopĺňa odsek 3, ktorý znie: "Na výberovom konaní na miesto predstaveného, ktoré sa uskutoční do 31. marca 2004, sa môže zúčastniť štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe, štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe, ako aj uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec. Odôvodnenie. Súčasná právna úprava neumožňuje štátnemu zamestnancovi v prípravnej štátnej službe a dočasnej štátnej službe v prechodnom období zúčastniť sa výberového konania na predstaveného, čím sa dostávajú do nerovnoprávneho postavenia s osobami, ktoré nie sú v štátnej službe. Štvrtý pozmeňujúci návrh sa týka: Doterajšie znenie § 160 sa označuje ako odsek 1, v § 160 sa za odsek 1 vkladá odsek 2, ktorý znie: "Na štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu starostu, primátora, poslanca obecného zastupiteľstva, poslanca mestského zastupiteľstva, predsedu samosprávneho kraja a poslanca samosprávneho kraja, ktorí boli do funkcie zvolení pred účinnosťou tohto zákona, sa dôvody vylučujúce na vykonávanie štátnej služby podľa § 34 nevzťahujú do skončenia výkonu funkcie. Odôvodnenie. V nadväznosti na zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, ktorým sa zriadili samosprávne kraje, v ktorých pôsobia orgány samosprávnych krajov, je potrebné medzi dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby zaradiť aj funkciu predsedu samosprávneho kraja a poslanca samosprávneho kraja. Štátny zamestnanec nemôže vykonávať štátnu službu a súčasne byť poslancom alebo predsedom samosprávneho kraja. Pri výkone štátnej služby je štátny zamestnanec povinný zachovávať vernosť štátu a pri plnení verejnej funkcie poslanca alebo predsedu samosprávneho kraja chrániť záujmy samosprávneho kraja. Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka článku 2. Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii v ústrednej štátnej správe v znení zákona č. 143/2002 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: V § 15 ods. 1 sa v písm. a) sa vypúšťajú slová "štátnej služby". Druhý pozmeňujúci návrh v § 22 ods. 5 sa na konci pripája veta: "Podpredsedu Úradu pre štátnu službu vymenúva a odvoláva predseda Úradu pre štátnu službu." Odôvodnenie. Navrhovanou zmenou, aby aj podpredsedu Úradu pre štátnu službu vymenoval a odvolával predseda Úradu pre štátnu službu, sa minimalizuje jeho závislosť od politickej moci. Tým sa napĺňa zásada politickej nezávislosti výkonu štátnej služby, tak ako je to ustanovené v § 1 ods. 2 zákona o štátnej službe. Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka článku 5. V článku 5 sa na konci pripája veta, ktorá znie: "Ustanovenie § 154 ods. 4 stráca účinnosť 31. marcom roku 2004." K pozmeňujúcemu návrhu prikladám 15 podpisov. Ďakujem pekne za podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.