Druhý deň rokovania

61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

19. júna 2002 o 9.00 hodine

 

 

(Rokovací deň sa začal neverejným rokovaním o návrhu na vyslanie ženijnej jednotky Armády Slovenskej republiky do operácie mimo územia Slovenskej republiky, tlač 1610. Potom pokračovalo verejné rokovanie 61. schôdze NR SR.)

J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o 

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o vinohradníctve a vinárstve a o zmene zákona č. 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení zákona č. 132/1989 Zb. v znení zákona č. 23/2002 Z. z.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1443 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1443a. Vládny návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky Pavel Koncoš. Žiadam pána ministra, aby prišiel do rokovacej miestnosti, aby uviedol vládny návrh zákona. Pán minister tu už bol, takže prosím pána ministra, aby sa dostavil do rokovacej miestnosti. Päťminútová prestávka. Poprosil by som z výboru pre pôdohospodárstvo, aby našli ministra a zabezpečili, aby prišiel do rokovacej miestnosti.

Ďalšie rokovanie bude viesť podpredseda Národnej rady Pavol Hrušovský.

Nech sa páči.

(Prestávka.)

(Prestávka.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 61. schôdze Národnej rady druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 332/1996 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve a o zmene a doplnení zákona č. 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení zákona č. 132/1989 Zb. v znení zákona č. 23/2002 Z. z.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1443, súčasťou ktorého je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 1443a. Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil v Národnej rade minister pôdohospodárstva pán Pavel Koncoš.

Pán minister, máte slovo.

P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 332/1996 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve a o zmene zákona č. 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení zákona č. 132/1989 Zb. v znení zákona č. 23/2002 Z. z..

Vypracovanie si vyžiadala, tak ako som uviedol pri jeho predkladaní na prvé čítanie, potreba zosúladiť doterajšiu legislatívnu úpravu vinohradníctva a vinárstva s legislatívou Európskej únie. Od roku 1996, kedy bola v Slovenskej republike prijatá základná právna úprava vinohradníctva a vinárstva, zákon č. 332/1996 Z. z., prešla legislatívna úprava vinohradníctva a vinárstva v Európskej únii závažnými legislatívnymi zmenami. Do nášho právneho poriadku je v súčasnosti potrebné prebrať upravujúce nariadenie Rady Európy č. 1693 z roku 1999, ktoré reguluje množstvo a kvalitu tovaru a vína vo vzťahu k zabezpečeniu rovnováhy trhu s vínom a upravujúce výsadbové práva a ďalšie mechanizmy regulujúce vinohradnícku výrobu. Pri prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky ste k nemu mali doplňujúce a pozmeňuje návrhy smerujúce k jeho spresneniu. S pozmeňujúcimi návrhmi, s výnimkou pozmeňujúcich návrhov č. 7 a 11, súhlasím a poprosil by som, keby bolo možné vyňať tieto body na osobitné hlasovanie. Ustanovenia bodov 8 a 26, ktoré navrhujete vypustiť, smerovali k ochrane produkcie slovenských výrobcov a na žiadosť Zväzu vinohradníkov Slovenska.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na záver si dovoľujem vysloviť očakávanie, že predkladaný návrh zákona pri hlasovaní podporíte. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Teraz poprosím pána poslanca Juriša, aby ako poverený spravodajca gestorského výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

Vítam na rokovaní pána poslanca Mikloška.

A. Juriš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 332/1996 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve a o zmene zákona č. 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení zákona č. 132/1989 Zb. v znení zákona č. 23/2002 Z. z. v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2096 z 15. júna 2002 pridelila uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory vrátane gestorského vládny návrh zákona prerokovali v stanovenej lehote. Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov na svojej schôdzi dňa 17. júna 2002 a schválil ju uznesením č. 432. Iné výbory vládny návrh zákona neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky č. 2096, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 1443 z 12. júna 2002 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprerokoval predložený vládny návrh zákona, lebo v zmysle § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebola prítomná potrebná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 409 zo 4. júna 2002 tiež s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Oddelenie IV sú pozmeňujúce návrhy v počte 13. Gestorský výbor navrhuje o bodoch spoločnej správy hlasovať spoločne.

Vážený pán predsedajúci, skončil som, môže sa otvoriť rozprava.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu, páni poslanci. Pán poslanec Orosz, Húska, končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy, keďže som nedostal žiadne písomné.

Nech sa páči, pán poslanec Orosz.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Moje vystúpenie bude veľmi krátke. Chcem v podstate navrhnúť procedurálny postup v tom smere, aby o bodoch 7 a 12 a tiež 11 sa hlasovalo samostatne. Nechcem k tomu veľa hovoriť, necítim sa v tejto oblasti doma, ale keď sa človek pozrie na tieto návrhy, tak mám pocit, že to zaváňa určitým klientelizmom. Myslím si, že ten istý návrh predložil aj pán minister, takže sme v tejto oblasti v zhode. Chcem ešte upozorniť spravodajcu, že v prípade, že by bol schválený aj bod 11, aj bod 12 spoločnej správy, tak by z legislatívneho hľadiska vznikla zvláštna situácia, kde by § 24 mal len predvetie, že ministerstvo môže udeliť výnimku, ale nebolo by to špecifikované, takže ak by nastala taká situácia, zrejme by ju bolo treba riešiť v treťom čítaní. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Húska, nech sa páči.

A. M. Húska, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia. Oslovili ma predstavitelia Zväzu vinohradníkov Slovenska, ktorí napísali otvorený list poslancom Národnej rady, a myslím si, že je dosť dôležité, aby sme tejto výzve venovali pozornosť. Je základnou povinnosťou ochraňovať budúce podmienky v Európskej únii hlavne pre domácu produkciu. Samotný problém obhajovania záujmov vlastných producentov je problém, ktorý stále otriasa celou Európskou úniou. V tomto zápase treba naozaj zohrať povinnosť, ktorú máme voči vlastnej produkcii. Dovoz zahraničných muštov je totiž ohrozením domácej produkcie, i keď by bolo možné v podstate zlúčiť toto riešenie pre prípad, keď by sa rozhodlo na základe veľmi nepriaznivých prírodných podmienok v tom ktorom roku, pretože tieto výkyvy sú celkom pochopiteľné. Samozrejme, že to nebude jednoduchá záležitosť, pretože v budúcnosti treba požadovať určitú reguláciu. Každopádne si myslím, že zdravé jadro toho riešenia je v tom, že sme povinní ochraňovať produkčnú schopnosť slovenského vinohradníctva. Ak sa len pozriete na vývoj rýchleho ubúdania vinohradov a zároveň porovnáme stratégiu, dajme tomu, Českej republiky, ktorá sa nielen bráni tomu, aby ubúdali vinohrady, ale snaží sa pri rokovaniach s predstaviteľmi Bruselu vyjednať vyššie kvóty pre svoje vinohradníctvo. Z takýchto dôvodov teda odporúčam, aby nebol vypustený zákaz dovozu hroznových muštov a aby bol prípadne upravený takým spôsobom, aby zohľadňoval možné výkyvy podľa toho ktorého roku, podľa jeho úrodnosti. Z takýchto dôvodov si naozaj myslím, že treba prihliadať na stanovisko Zväzu vinohradníkov Slovenska a treba presadzovať ich názory ako názory, ktoré sú nielen obhájiteľné, ale ktoré povinne musíme obhajovať. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Posledný do rozpravy sa prihlásil pán spoločný spravodajca Juriš.

A. Juriš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne. Takisto ako moji predrečníci som za to, aby sa vypustili na samostatné hlasovanie body 7, 11 a 12. V čom je problém týchto bodov? Keď sa vypustia tieto pozmeňujúce návrhy, tak sa fakticky schváli vládny návrh zákona v týchto paragrafoch v tom znení. Je to skutočne o tom, že dovoz muštov ruinuje naše vinohradníctvo, ktoré pred 1989 rokom malo zhruba 36-tisíc ha viníc, v dnešnom čase obhajujeme pred Európskou úniou 22 270 ha, aby sme mohli mať viníc. Tu si treba uvedomiť, že tieto vinice na 1 ha, to sú približne dvaja pracovníci. Keď budeme dovážať mušty, vinice budú chátrať a budeme mať nezamestnanosť, a sú to oblasti, kde je pomerne vysoká nezamestnanosť. Ďalšia taká vec, ktorá likviduje naše vinice, je cenová politika. Treba povedať, že nákupné ceny hrozna od roku 1989 sú približne na tej istej úrovni v korunách ako teraz. A pri tom cenové relácie vstupov vzrástli približne 3- až 5-krát. Čiže je to ohromný problém udržať vinohrady v tomto stave v týchto výmerách, ale na druhej strane, veď predsa na Slovensku vinohrady sú známe od čias Rímskej ríše a my by sme to mali teraz likvidovať a dovážať hrozno, teda mušt, ktorý, samozrejme, v tej krajine pôvodu nie je žiaduci. Predajú nám to najkvalitnejšie? Nie. Práve to najlacnejšie a my z toho potom robíme vína, ako napríklad Venušino čaro alebo niektoré iné. Čiže z toho dôvodu treba povedať, že my musíme podporiť svojich vinohradníkov, a to tým, že neschválime body zo spoločnej správy 7, 11 a 12. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Končím rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie. Ďakujem pánovi poslancovi Jurišovi. Pristúpime k rokovaniu o ďalšom návrhu zákona, ktorého predkladateľom za vládu Slovenskej republiky je pán minister pôdohospodárstva, a tým je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

Návrh vlády prerokúvame ako tlač 1442, súčasťou ktorého je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 1442a.

Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister pôdohospodárstva.

Máte slovo.

P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci. Predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády č. 1154 z 12. decembra 2001 a v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002 ako prioritnú úlohu vlády Slovenskej republiky vyplývajúcu z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 13. novembra 2001. Predložený vládny návrh zákona ustanovuje spôsob opravného prostriedku voči rozhodnutiu o schválení registra, ak sa v ňom vyskytli chybné údaje o parcelách, ako aj vlastníckych právach k nehnuteľnostiam po zápise registra do operátov katastra nehnuteľnosti. Vzhľadom na koordinačnú funkciu komisie na obnovy evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim pri oprave chýb v registri sa existencia predmetnej komisie predlžuje. Predloženým návrhom sa tiež spriehľadňuje vyberanie správnych poplatkov, upravuje sa oblasť zastupovania nezistených vlastníkov Slovenským pozemkovým fondom, ďalej prenajímanie pozemkov Slovenskému pozemkovému fondu, prevod pozemkov a nakladanie s nepoľnohospodárskymi pozemkami s nezisteným vlastníkom. Pozemky, ktoré sa nedajú využiť na poľnohospodársku výrobu alebo lesnú výrobu, sa budú môcť prenajímať na iný účel alebo na tento účel aj predať. Keďže pôjde o prevod vlastníctva, Slovenský pozemkový fond tak bude môcť urobiť len v súlade so zásadami schválenými vládou Slovenskej republiky.

Na záver chcem poďakovať za konštruktívny prístup ku prerokovaniu vládneho návrhu zákona a vyjadrujem presvedčenie, že predložený vládny návrh zákona podporíte. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím pána poslanca Klemensa, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, o stanovisku gestorského výboru, ako aj o odporúčaní jednotlivých pozmeňujúcich návrhov k tomuto prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.

Pán poslanec, máte slovo.

J. Klemens, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu Výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2097 zo dňa 15. mája tohto roku pridelila uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní trom nasledujúcim výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory vrátane gestorského vládny návrh zákona v stanovenej lehote prerokovali. Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov na svojej schôdzi dňa 17. júna tohto roku a schválil ju svojím uznesením pod č. 431. Iné výbory vládny návrh zákona neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky č. 2097, svoje stanoviská v zmysle § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 998 zo dňa 12. júna tohto roku s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprerokoval predložený vládny návrh zákona, lebo v zmysle § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebola prítomná potrebná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 408 zo dňa 4. júna tohto roku tiež s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplýva celkom 10 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

Pán predsedajúci, to je všetko. Môžete otvoriť rozpravu k danej problematike. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Tatár. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec Tatár.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni. Dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona o niektorých opatreniach na usporiadania vlastníctva k pozemkom. Navrhujeme v § 7 ods. 3, aby plné znenie tohto odseku bolo: "Námietky posúdi komisia, ktorá si za tým účelom vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi a so svojím stanoviskom ich súborne predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom." Koniec pozmeňujúceho návrhu, teda zmena je v tom, že rozhodnutie správneho orgánu nemá byť konečné, má byť preskúmateľné súdom. Odôvodnenie je veľmi jasné, jednoznačné a rukolapné. Je potrebné, aby rozhodnutie správneho orgánu vo veci vlastníctva podliehalo preskúmaniu súdov, aby sa tu neurobila v takej citlivej veci, ako je vlastníctvo a jeho ochrana, výnimka z ostatnej bežnej procedúry správneho poriadku.

Prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý vylepšuje vládny návrh zákona. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spoločný spravodajca nie. Prerušujem rokovanie.

Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

návrh vlády na prijatie zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ktorý prerokúvame ako tlač 1426.

Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister pôdohospodárstva.

Pán minister, nech sa páči.

P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci. Predložený vládny návrh zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov reaguje na zmenené spoločenské pomery a vlastnícke vzťahy prevádzkovania verejných vodovodov a verejných kanalizácií a vytvára nové právne ponímanie prevádzkovania verejných vodovodov a verejných kanalizácií vo verejnom záujme. Jeho cieľom je najmä ustanoviť práva a povinnosti vlastníkov a prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Podmienky na udelenie osvedčenia o odbornej spôsobilosti a živnostenské oprávnenia na prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií, požiadavky na zriaďovanie a prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií a pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku správy týchto zariadení.

V rámci prerokovania predmetného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bol uplatnený celý rad pripomienok, ktoré vládny návrh zákona modifikujú. Napriek tomu s pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe súhlasím. S pripomienkami výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré prispejú k obsahovému vylepšeniu zákona uvedenými v spoločnej správe, súhlasíme.

Ďakujem za konštruktívny prístup pri prerokovaní vládneho návrhu zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a dovoľujem si vás požiadať o súhlas s týmto vládnym návrhom zákona. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Poprosím teraz pána poslanca Topoliho, aby ako spoločný spravodajca informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

Pán poslanec, nech sa páči.

M. Topoli, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v súlade s § 78 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov predkladá Národnej rade ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2098 z 15. mája 2002 pridelila uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní, a to: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

Uvedené výbory vrátane gestorského vládny návrh zákona prerokovali v stanovenej lehote. Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov na svojej schôdzi dňa 19. júna 2002 a schválil ju uznesením č. 447. Iné výbory vládny návrh zákona neprerokovali.

Gestorskému výboru predložil svoje pozmeňujúce návrhy poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Krumpolec. Gestorský výbor ich posúdil a navrhuje ich neschváliť. Ide o tieto návrhy, čítať ich nebudem, sú v spoločnej správe. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 999 z 18. júna 2002 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 992 zo 4. júna 2002 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprerokoval predložený návrh, pretože nebola prítomná potrebná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporučil Národnej rade tento zákon schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 288 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo neprerokoval predložený návrh pre nedostatok prítomných členov. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo uznesením č. 407 zo 17. januára 2002 tiež s vládnym návrhom zákona súhlasil, odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.

Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu, páni poslanci. Pán poslanec Tatár a Krumpolec, či nehlásite sa k tomuto? Prosím, aby ste sa vypli. Pán poslanec Krumpolec. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec Krumpolec.

Prepáčte, ospravedlňujem sa pán poslanec Krumpolec, mám jednu písomnú prihlášku do rozpravy, takže po nej, až by ste potom dostali slovo do rozpravy vy. Pán poslanec Sopko je prihlásený ako jediný písomne.

Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

V. Sopko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia poslanci. Zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je veľmi dôležitý aj veľmi potrebný. Tak ako spomínal pán minister, má za cieľ v jednej právnej norme upraviť legislatívne prostredie na činnosť v súvislosti so zásobovaním vodou a odkanalizovaním územia. Návrh zákona vychádza z princípov ústavnosti a rešpektuje vlastnícke právo Slovenskej republiky k podzemným vodám aj k vodným tokom. Vychádza z princípu rešpektovania práv občanov a akceptuje právo občanov na vodu ako na zložku výživy. Vychádza z princípu slobody voľby v prevádzkovaní verejných vodovodov a kanalizácií ako právnických alebo fyzických osôb. Návrh zákona síce nespresňuje základ, spresňuje základnú terminológiu, stanovuje podmienky prevádzkovania, upravuje práva a povinnosti vlastníkov a upravuje vzťahy medzi vlastníkom, prevádzkovateľom a odberateľmi alebo producentmi. Zákon nehovorí o prípadnej transformácii doterajších vodární a kanalizácií, ale z neho vyplýva, že vlastníkom musí byť právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike. Zákon komplexne reaguje na problematiku prevádzkovania sietí, na problematiku ich plánovania a pripájania sa na nich. V zákone priamo však nie je stanovené, akými formami bude zabezpečené realizovanie plánov rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií. Je len uvedená povinnosť vlastníka, napríklad verejnej kanalizácie, zabezpečiť rozvoj verejnej kanalizácie s ohľadom na ekologické aspekty alebo ekologické možnosti. Aj keď sa to musí udiať v súlade so schváleným plánom rozvoja, za ktorý zodpovedá ministerstvu pôdohospodárstva, nie je v zákone zaručený rozvoj príslušnej siete. Tento závisí predovšetkým od disponibilných investičných zdrojov, keď si v tomto období nemôže sám zabezpečiť žiadny vlastník verejnej siete. A to treba zdôrazniť. Čiže je tu otvorená otázka finančného zabezpečenia, o čom sčasti hovorí § 36 ods. 3 písm. b). Taktiež je žiaduce upraviť aj problematiku cien vodného a stočného a treba vychádzať z princípu solidarity a rovnosti práv a povinností občanov. V návrhu zákona je cenová regulácia zverená Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ja však za správnejšie pokladám, aby bolo už v zákone zakotvené pravidlo rovnakej ceny za kubický meter vody pre všetkých občanov na území celej Slovenskej republiky. V tomto prípade by cenovú reguláciu malo vykonávať ministerstvo poľnohospodárstva, ktoré by na rozdielne technické, prírodné a ekonomické podmienky mohlo reagovať pri aktualizácii plánov rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií. Táto otázka je však diskutabilná, ale ja ju pokladám naozaj za správnu. V tejto súvislosti navrhujem zmenu, ktorú som vám predložil písomne s podpismi 15 poslancov. Čiže navrhujem § 28 ods. 9 upraviť takto: Cenu za jeden kubický meter dodávanej vody a ceny za jeden kubický meter odvedenej odpadovej vody jednotne pre celé územie Slovenskej republiky upravuje osobitný predpis a pre poriadok je tu zdôvodnenie, že ceny vodného a stočného mali by vychádzať z princípu solidarity a rovnosti práv aj povinností občanov. To je nesporné. Za správne teda pokladám, aby už v zákone bolo zakotvené pravidlo o rovnaké ceny za jeden kubický meter vody pre všetkých občanov na území celej Slovenskej republiky. Cenovú reguláciu by v tomto prípade nevykonával Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ale ministerstvo poľnohospodárstva, ktoré by na rozdielne technické prírodné i ekonomické podmienky reagovalo, ako som spomínal, aktualizovaním plánov rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, ostatné zmeny, ktoré som navrhoval v § 36, § 38, § 39 alebo ktoré navrhujem, sú vyvolané konštrukciou zákona, máte ich písomne, nebudem ich tu v plnom rozsahu čítať. Rovnako by som chcel zaujať stanovisko k prílohe. V prílohe sú aj tézy vykonávacích predpisov, čo oceňujem, ale k nim mám tieto odporúčania. Predpokladá sa vydanie siedmich vyhlášok, a to je vyhláška o výkone rozboru vôd, o smernom čísle spotreby vody a určovania množstva dažďových vôd, o kanalizačnom poriadku, o kvalifikácii a odbornej spôsobilosti, o plánoch rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií, o poskytovaní údajov o verejných vodovodoch a kanalizáciách a o prevádzkovom poriadku. K týmto tézam k návrhu vyhlášky o plánoch rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií odporúčam zaviesť termín plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií regiónu alebo mesta, čo je vlastne druhá úroveň plánu rozvoja po ministerskom pláne pre celé územie Slovenskej republiky. Do obsahu plánu navrhujem zaradiť osobitný bod Investičná náročnosť a plán zabezpečenia zdrojového financovania, čo som spomínal v úvodnej časti vystúpenia. Tézy predpokladajú, čo je veľmi správne, výpočet ceny za jeden kubický meter vody ako výsledok ekonomiky náročnosti navrhovaných opatrení v konkrétnych podmienkach. Ale v tejto súvislosti do téz treba doplniť mechanizmus vyrovnávania cien medzi jednotlivými regiónmi, na čo som chcel v celom svojom vystúpení upozorniť. Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Maxon, pán poslanec Krumpolec, s faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Tatár na vystúpenie pána poslanca Sopka.

Nech sa páči, pán poslanec. Zapnite pána poslanca Tatára.

Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec Tatár.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa vyjadriť k úradnému určovaniu ceny. Cena nie je nejaká ľubovoľná kategória. Cena je reálna, vecná kategória, normálna ekonomická kategória a mnohí si to neuvedomujú, tak to chcem zdôrazniť. Poviem iný príklad, kde si všetci uvedomujú, že je to tak a zhodou okolností sa to ani nedá zákonom meniť. Povedzme zemská príťažlivosť. My by sme mohli zmeniť zákonom, že napríklad v strednej a východnej Európe bude nižšia zemská príťažlivosť ako v Európskej únii, lebo ušetríme na benzíne. Ak by sa to dalo. Príklad z inej oblasti, ale na ňom si presne vieme uvedomiť, že cena je objektívna a že sa treba toho pri zdravom rozume držať. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Krumpolec. Zapnite pána poslanca Krumpolca.

J. Krumpolec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ja som sa zúčastnil na rokovaní výboru k tejto problematike a predložil som tri návrhy. Z tých troch návrhoch by som prosil, aby bod 3 bol daný na osobitné hlasovanie. Žiadam, aby vo všeobecne záväznom predpise, ktorý vydá ministerstvo, predpis umožnil odpočítať množstvo spotrebovanej vody, ak bola použitá na polievanie záhrad a znížiť tak poplatky za stočné odberateľovi. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, mám rozumieť tomu vášmu návrhu tak, že bod 3 zo spoločnej správy, ktorý je uvedený ako vaše návrhy v spoločnej správe, žiadate o ňom hlasovať samostatne, nie v bloku týchto troch bodov, ktoré ste navrhli. Áno?

J. Krumpolec, poslanec: Áno.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Áno. Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister. Dovoľte mi vyjadriť sa predovšetkým k pozmeňujúcemu návrhu k vládnemu návrhu zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorý predložil pán Sopko.

Dámy a páni, poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko na základe odporúčania garanta za túto oblasť nebude mať problém podporiť tento vládny návrh zákona, ale za predpokladu, že by prešiel pozmeňujúci návrh pána poslanca Sopka, tak jednoducho nie je možné z našej strany podporiť tento vládny návrh zákona. Ja predpokladám, čo pána poslanca Sopka viedlo k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, možno že trošku žartovne by som mohol povedať, že asi by sa dal tento pozmeňujúci návrh uplatniť pred 10 alebo 15 rokmi, ale už sme o desať rokov starší a pán kolega, keď začínate svoje zdôvodnenie tým, že ceny vodného, stočného by mali vychádzať z princípu solidarity, no tak dovoľte mi, aby som sa nad tým pousmial, prečo by nemal platiť princíp solidarity pri mlieku, prečo by nemal platiť princíp solidarity pri rožkoch alebo v mnohých iných veciach. Jednoducho ja vás celkom dobre neviem presvedčiť, aby ste tento návrh neakceptovali, lebo je v zásade pre mňa nepochopiteľné, že niekto takýto návrh môže predložiť, nehovoriac o tom, že ani v princípe centrálnej plánovanej ekonomiky nebolo možné tieto veci jednoznačne riešiť a boli iné, teda vyrovnávacie mechanizmy na to, aby sa cenová politika vyvíjala inak. No a pán poslanec, pokiaľ by sa aj tento váš návrh dal prezentovať ako osožný pre občanov Slovenskej republiky, tak veľmi jednoznačne treba povedať, že v konečnom dôsledku by rozhodujúcej väčšine občanov Slovenskej republiky tento váš návrh uškodil. Jednoducho by uškodil preto, že by sa stratila transparentnosť sledovania nákladov a že týmto vaším návrhom jednoducho by sme eliminovali konkurenčné prostredie a nebol by vyvíjaný efektívny tlak na to, aby náklady príslušné vodárenské spoločnosti či už na jeden kubický meter pitnej vody alebo na jeden kubický meter stočného bol akýmkoľvek spôsobom tlačený čo najnižšie. Takže ďalšia moja pripomienka ešte smeruje aj k tomu, čo ste v zdôvodnení uviedli, vy uvádzate, že v prípade akceptovania vášho návrhu a stanovenia jednotnej ceny za kubický meter vody a kubický meter odpadovej vody alebo teda odkanalizovanej vody, že by miestom stanovenia tejto ceny bolo ministerstvo pôdohospodárstva, a nie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Nuž toto je celkom neakceptovateľné, my jednoducho nemôžeme. Aj tam, kde máme ambíciu akýmkoľvek spôsobom regulovať ceny, my nemôžeme na ústredné štátnej správy delegovať tieto právomoci. Na tieto právomoci musíme mať ambíciu, aby boli koncentrované v jednom bode. Ak by to teda mal robiť iný ústredný orgán štátnej správy ako Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, tak by to v každom prípade mohlo byť jedine ministerstvo financií a v žiadnom prípade nie ministerstvo pôdohospodárstva. Ja v zásade sa, ešte raz zopakujem, ani veľmi nečudujem, že pán poslanec Sopko predložil tento návrh, ale dovoľte mi, aby som vyslovil začudovanie nad tým, že pod takýto návrh našiel ďalších 15 podpisov. Ja teda navrhujem, pán poslanec, aby ste zvážili, či tento návrh nestiahnete, aby ste v konečnom dôsledku neohrozili vládny návrh zákona ako taký. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou ešte pán poslanec Slaný. Ešte pred tým chcem privítať na balkóne Národnej rady žiakov Základnej školy z Tekovských Lužian s vyučovacím jazykom maďarským. (Potlesk.)

Nech sa páči, pán poslanec Slaný, s faktickou poznámkou a do rozpravy sa hlási ešte pán spoločný spravodajca.

Nech sa páči, pán poslanec Slaný.

J. Slaný, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcel by som doplniť pána kolegu Maxona, áno, pozmeňujúci návrh pána Sopka by sa reálne dal naplniť len tým spôsobom, že by cenové rozdiely boli dotované zo štátneho rozpočtu. Predsa je nemysliteľné, že celý zmysel transformácie je v tom, aby zásobovanie pitnou vodou prešlo do súkromného sektora a bolo riadené na trhovom princípe a len v tom prípade sa dá cena stanoviť jednotná, ak by štát zo svojho štátneho rozpočtu tieto cenové rozdiely vyrovnával. Čiže podľa môjho názoru jeho pozmeňujúci návrh je v rozpore s duchom transformácie vodárenstva, a preto podľa môjho názoru aj vzhľadom na situáciu štátneho rozpočtu sa nedá prakticky realizovať. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kužma.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Ja si myslím, že pán poslanec Maxon má absolútne v tomto pravdu, lebo v cene vody sa musí objavovať ako základná položka náklad a tie vodné sústavy nemôžu mať rovnaký náklad, lebo niektoré sú viac zamerané na povrchové zdroje, niektoré sú na podzemné zdroje. Takže si myslím, že jednotná priemerovaná cena by bola robená vlastne na základe zase dajakej sumy nepresných čísiel, ktoré by nenútili vôbec vodárenské spoločnosti znižovať náklad. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Topoli.

M. Topoli, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Ja som si naozaj veľmi rád vypočul názory kolegov, ktorí tu hovorili k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Sopka, ale k tomu sa nechcem vyjadrovať. Skôr zareagujem na návrh pána poslanca Krumpolca, my sme si to už konzultovali niekoľkokrát, tento zákon ošetruje všetky tie problémy, ktoré on vo svojich pozmeňujúcich návrhoch dával. Len, samozrejme, zákon je pomerne rozsiahly, ako takýto zákon má byť, a treba ho naozaj naštudovať a niektoré paragrafy aj vysvetliť. Tam je jasne v § 29 napísané, že množstvo odobratej vody môže byť podľa tohto paragrafu merané meradlom alebo určené na základe smerných čísiel spotreby. Tam to nie je možné obísť. Doteraz naozaj podľa vyhlášky 154 prax nenútila alebo neprikazovala prevádzkovateľovi vodovodu, vodárňam a kanalizáciám, aby uzatvorili zmluvu o dodávke vody a zmluvu o odkanalizovaní s jednotlivými odberateľmi, mám teraz na mysli rodinné domy. Tento zákon túto povinnosť dáva prevádzkovateľovi. Musí uzatvoriť zmluvu. A v zmluve sa jasne konštatuje, akým spôsobom, ak teda je tam čisté polievanie záhrad, akým spôsobom to bude ošetrené, a tak to bude potom aj merané a aj odvádzanie odpadových vôd. Čiže ja, samozrejme, keď budeme o tomto hlasovať, ja ten tretí bod pána poslanca Krumpolca nebudem odporúčať. Ďakujem.