Středa 22. května 2002

Šiesty deň rokovania

60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

22. mája 2002 o 9.03 hodine

 

 

M. Andel, podpredseda NR SR: Otváram šiesty rokovací deň 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Dušan Fedoročko, Robert Fico, Anton Hoffmann, Dušan Kovačič, Gustáv Krajči, Jirko Malchárek, Víťazoslav Moric. Na zahraničnej služobnej ceste je poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky pani Mária Angelovičová.

V rokovaní 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pokračujeme prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Bohunického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov č. 557/2002 Z. z.

Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1498. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1651.

Teraz dávam slovo poslancovi pánovi Petrovi Bohunickému, a prosím ho, aby návrh uviedol. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

P. Bohunický, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky. Do prvého čítania predkladám novelu zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení zákona č. 557/2001 Z. z., tlač 1498. Predloženou novelou reagujem najmä na požiadavky obecnej samosprávy. Novelu som konzultoval s predstaviteľmi Združenia miesta obcí Slovenska. Spoločenská požiadavka prijatia novely bola vyjadrená v diskusii a v uznesení tohtoročného aprílového snemu ZMOS. Na druhej strane som viackrát novelu konzultoval na Úrade pre verejné obstarávanie. Chcem aj touto cestou poďakovať pani Molnárovej, predsedníčke Úradu pre verejné obstarávanie, a pánovi Bakayovi, ako aj ďalším pracovníkom úradu za cenné konzultácie pri príprave novely. Uvedeným návrhom sa zavedie možnosť takzvaného jednorazového nákupu, jednorazovej služby alebo jednorazovej práce, ktorej cena bez dane z pridanej hodnoty nepresiahne 50-tisíc Sk. Navrhovanou zmenou sa zjednoduší obstarávanie tovarov, služieb, prác a výkonov. Súčasné znenie zákona ukladá obstarávateľovi povinnosť vykonávať prieskum trhu pri obstarávaní tovarov, služieb a prác a výkonov od nula Sk. Podľa stanoviska Úradu pre verejné obstarávanie musí obstarávateľov pri službách a prácach vyžadovať od uchádza o službu a prácu alebo dodávateľa overený doklad o oprávnení podnikať. Túto požiadavku je pomerne obťažné dodržať, nakoľko pri obstarávaní napríklad jednorazových služieb malého finančného rozsahu dodávatelia nie sú ochotní overovať doklad o oprávnení podnikať, a to ako z časových, tak aj z finančných dôvodov. Novela zákona zavádza poplatok pri uplatnení písomnej námietky proti postupu obstarávateľa. Vážená Národná rada Slovenskej republiky. Vzhľadom na závažnosť uvedenej problematiky a požiadavky desiatok starostov obcí a primátorov miest vás chcem požiadať o posunutie novely zákona o verejnom obstarávaní do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa. Pán kolega Šepták, kolegovia poslanci ma požiadali, aby som vás upozornil, že rokovacia miestnosť parlamentu nie je diskotéka a do rokovacej miestnosti sa chodí s viazankou. Ďakujem za pochopenie.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Ľudovítovi Macháčkovi.

Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Macháček, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pristúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Petra Bohunického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení zákona č. 557/2001 Z. z., ktorý ste dostali pod tlačou 1498 ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Predložený návrh tlač 1498 bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 23. apríla roku 2002, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie. Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska, ako bolo povedané predkladteľom, tento zákon je v praxi veľmi využívaný a často diskutovaný. V súvislosti s tým boli predložené aj ďalšie zásahy do tohto zákona. Je to ďalšia tlač, ktorú by sme mali dnes prerokovať pod číslom 1539, a v návrhu programu dnešného rokovania bolo navrhnuté, že by sa otvorila spoločná rozpravu k obidvom návrhom, ktoré predložili poslanci na dnešné rokovanie Národnej rady. V súvislosti s tým, si dovoľujem, pán predsedajúci, požiadať, aby bola otvorená rozprava v prvom čítaní až po predložení ďalšieho návrhu zákona poslancom Národnej rady pánom Hókom a pánom Prokopovičom pod tlačou 1539. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcu. Tak ako povedal pán spravodajca, schválili sme spoločnú rozpravu o tomto bode a o nasledujúcom bode, preto prerušuje rokovanie o tomto bode programu a v rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Lászloa Hóku a Pavla Prokopoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557/2001 Z. z.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1539. Návrh na pridelenie návrhu zákona prerokovanie výborov Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1696.

Teraz dávam slovo poslancovi Lászloovi Hókovi a prosím ho, aby uvedený návrh zákona uviedol.

L. Hóka, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som vám predniesol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557/2001 Z. z. Citovaný zákon o verejnom obstarávaní o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557 pomerne vo veľkej šírke pokrýva subjekty, ktoré sú povinné uplatňovať pri uzatváraní zmlúv metódy a postupy verejného obstarávania. Upravuje štyri metódy verejného obstarávania, z ktorých vždy sa povinne zverejňujú a umožňujú neobmedzenému počtu uchádzačov vo verejnej súťaži a neobmedzenému počtu záujemcov o verejné súťaže v rokovacom konaní so zverejnením zapojiť sa do procesu verejného obstarávania. Ako už povedal aj pán kolega Bohunický, skúsenosti však z predchádzajúcich rokov poukázali aj na niektoré nedostatky zákona, ktoré vyžadujú potrebu vykonať niektoré opatrenia a zmeny v zákone o verejnom obstarávaní. Návrh skupiny poslancov predložených na prerokovanie reaguje na niektoré citované náležitosti, čiže nedostatky zákona. Práve preto z uvedeného dôvodu návrh zákona, ktorý predkladáme, ruší výkony ako osobitnú kategóriu a zahŕňa ich pod zmluvy na poskytnutie služieb, zároveň upravuje nové pravidlá pre metódu, súťaž návrhov. Určuje sa okruh zmlúv, ktoré sa vyčleňujú z uplatňovania metód a postupov verejného obstarávania v súlade so smernicami Európskej únie. Upravuje definíciu obstarávateľa v súlade s právom Európskej únie tak, že stanovuje základné znaky, ktoré tieto organizácie a podniky musia spĺňať. Definícia je rozdelená na obstarávateľov, ktorí sa vo všeobecnosti zaraďujú do verejného sektora, a na obstarávateľov, ktorí podnikajú v sektoroch vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií, a dopĺňajú sa nové právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré môžu pôsobiť na trhu ako prirodzené monopoly. Uvedené delenie sa uskutočňuje aj z dôvodu, že tieto dve skupiny obstarávateľov majú odlišné finančné limity na použite nadlimitných metód verejného obstarávania. Návrh upravuje definíciu uchádzača a záujemcu, ktorí boli pôvodne definovaní cez pojem podnikateľa podľa Obchodného zákonníka, čo bolo vnímané ako diskriminácia voči účastníkom verejného obstarávania z iných krajín. V súlade so smernicami sa definujú verejné zmluvy uzatvárané obstarávateľmi, ktoré umožňujú presnejšiu interpretáciu zmlúv, ktoré podliehajú režimu zákona. Presnejšie a v súlade so smernicami sa určujú pravidlá zamedzujúce obchádzanie zákona v dôsledku rozdelenia zmluvy alebo predmetu obstarávania, pravidlá na určenie predpokladanej ceny predmetu obstarávania, na ktorý sa bude uzatvárať zmluva, a zároveň sa stanovujú pravidlá pre zmluvy, ktoré môžu byť vyčlenené z uplatňovania nadlimitných metód verejného obstarávania. Určuje podmienky účasti vo verejnom obstarávaní v súlade so smernicami spoločenstva a rozširuje aj ich dôvody, na základe ktorých môže byť uchádzať alebo záujemca vylúčený z metódy verejného obstarávania. Ďalej upravuje definíciu pre užšiu súťaž a rokovacie konanie tak, aby zároveň určoval postup obstarávateľa v týchto metódach verejného obstarávania.

Ďalej by som chcel upriamiť vašu pozornosť aj na veľmi dôležitú časť zákona o verejnom obstarávaní, na ktorý reagoval vo svojom predošlom vystúpení aj pán kolega Bohunický. Návrh zákona reaguje aj na problémy pri uplatňovaní podprahového obstarávania s nižšou cenou tým, že stanovuje pravidlo na dosiahnutie najlepšej hodnoty na vynaložené finančné prostriedky. Je to sformulované spôsobom, že obstarávateľ postupuje pri rokovacom konaní bez zverejnenia tak, aby vynaložené náklady na získanie predmetu obstarávania boli primerané jeho kvalite a cene. Obstarávateľ podľa svojich podmienok určí finančný limit alebo vecný limit, pri ktorom nebude vykonávať prieskum trhu. To sú tie základné zmeny, ktoré sme zapracovali s kolegom Prokopovičom do návrhu zákona a ctená snemovňa, žiadam vás o podporu posunutia predmetného zákona do druhého čítania.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán kolega, za uvedenie návrhu zákona. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. I pri tomto návrhu zákona je spoločným spravodajcom pán poslanec Macháček. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Pán kolega, nech sa páči.

Ľ. Macháček, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 odsek 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Lászlóa Hóku a pána Pavla Prokopoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557/2001 Z. z., ktorý ste dostali pod tlačou 1539, aby som vystúpil ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Predložený návrh, tlač 1539, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 26. apríla 2002, čím boli splnené podmienky určené § 72 odsek 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 odsek 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 60. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie. Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska, tak ako hovorili obidvaja spravodajcovia, obidvaja predkladatelia k zákonu tak k tlači 1539, ako aj k tlači 1498, je veľmi dôležitý zásah do súčasného zákona, ktorý sa uplatňuje v praxi, kde dochádza k častým diskusiám o niektorých, nielen k diskusiám, ale aj k častým obchádzaniam naplnenia zákona, ktorý v súčasnosti platí. V tejto súvislosti by som len rád upozornil na jednu skutočnosť ako spravodajca, že súčasne pripravuje novelu zákona aj vláda Slovenskej republiky, o čom som s predkladateľmi hovoril a je potrebné a myslím si, že aj v druhom čítaní, teda v priebehu prerokúvania vo výboroch Národnej rady bude dostatok priestoru na to, aby sme aj túto činnosť zosúladili, aby sme sa nedostali do nejakej dvojkoľajnosti. Nakoľko predpokladáme, že páni poslanci už s vládou rokovali, ale z dôvodov určitých prieťahov sa rozhodli, že toto vákuum budú riešiť poslaneckými návrhmi zákona. Čiže toto upozornenie dávam do pozornosti a verím, že v tom období prerokúvania vo výboroch sa to prerokuje.

Ďalej by som chcel povedať, že v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, že po všeobecnej rozprave bol prerokovaný návrh zákona v druhom čítaní. Zároveň by som chcel podotknúť, že rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol poslanecký návrh zákona pod tlačou 1498 pridelený na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že gestorským výborom bol určený výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som vás požiadal, aby ste otvorili všeobecnú spoločnú rozpravu k obidvom návrhom. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Pán kolega, ďakujem vám za vaše vystúpenie. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcu výborov. Dámy a páni, otváram všeobecnú rozpravu o týchto dvoch bodoch nášho rokovania. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravu, pýtam sa, dámy a páni, kto sa hlási ústne. Keďže tomu tak nie je, vyhlasujem všeobecnú rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto našom bode. Ďakujem vám.

Pokračovať budeme prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1429. Návrh na pridelenie tohto návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pod č. 1589.

Teraz dávam slovo poverenému členovi skupiny poslancov a prosím ho, aby návrh zákona uviedol.

Pán Anton Juriš, nech sa páči, máte slovo.

A. Juriš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám návrh novely zákona o miestnych poplatkoch. Tento návrh vyšiel po konzultáciách so zastupiteľstvami kúpeľných a rekreačných miest. Ustanovenie § 1 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov taxatívne vymedzuje, ktoré druhy miestnych poplatkov môže obec vyberať, a to na základe všeobecného nariadenia. Návrhom zákona sa mení charakter a názov pôvodného poplatku za kúpeľný a rekreačný pobyt. Navrhovaný poplatok za pobyt v kúpeľnom mieste alebo v mieste sústredeného cestovného ruchu bude platiť každý, kto sa tam prechodne zdržuje a býva v zariadeniach, ktoré slúžia na rekreáciu, zdravotné liečenie alebo aj z dôvodu plnenia pracovných povinností a výkonu podnikateľskej činnosti v takomto mieste, to znamená, že aj služobne a čo je podstatnejšie za prvý aj posledný deň pobytu. Uvedená zmena odstráni časté špekulácie, prihlasovanie klientov na pobyt len na dva dni, prvý a posledný neplatia, a potom zase následne ich prihlásia na ďalšie dva dni a takto obce strácajú i tak skromné finančné prostriedky. Aby bolo povedané, ten poplatok býva od 8 do 15 korún, čiže pri ubytovaní v tých vyšších kategóriách, kde sa ráta ubytovanie na tisíc i viac korún, je to úplne zanedbateľná suma, jedno percento, dakedy aj menej, a pri rekreačných zariadeniach je to od dvoch do troch percent sumy a predíde sa tým týmto špekuláciám. Navrhovaná zmena si nevyžaduje žiadne nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi. Preto stručne odporúčam, aby ste podporili tento návrh, aby prešiel do druhého čítania. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi.

Pán kolega, nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som vystúpil k predloženému návrhu skupiny poslancov ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol poslancom doručený v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky § 72 zákona o rokovacom poriadku. Predseda zaradil tento návrh na rokovanie 60. schôdze a ja ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona podľa paragrafov rokovacieho poriadku i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vedného hľadiska zastávam názor, že predložený návrh a uvedenú problematiku je potrebné upraviť zákonom.

Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcu výboru. Dámy a páni, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási písomne, pardon, ústne. Pán kolega Delinga. Chcem sa spýtať technikov, táto časť tabule je nefunkčná, hej? Dobre, takže musíme sa pozerať na to, aby sme niečo nepokazili. Pýtam sa, chce sa prihlásiť niekto ďalší, ak nie, uzatváram možnosť podávať prihlášky do rozpravy.

Pán kolega Delinga, nech sa páči, máte slovo.

P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci. Predkladatelia tohto návrhu zákona majú eminentný záujem, aby sa finančne podporila činnosť našich obcí, ale hlavne v sústredenom cestovnom ruchu, aj keď nie je tu definované, o aké prostredie ide a ktoré sú to obce, či sú to len mestá a podobne, aby získali ďalšie finančné zdroje na svoj rozvoj. Nie som proti tomu, ale myslím si, že táto vec má niekoľko úskalí a chcem v prvom rade upozorniť predkladateľov, aby nám vysvetlili, či sa tým budú zaoberať v nejakom vykonávacom predpise alebo podobne. V novele § 5, kde sa píše v odseku 1, že poplatok za pobyt v kúpeľnom mieste alebo v mieste sústredeného cestovného ruchu platí fyzická osoba, ktorá sa v takomto mieste prechodne ubytuje v zariadení poskytujúcom služby, prechodné ubytovanie na účely rekreácie alebo zdravotnej starostlivosti alebo z dôvodu plnenia pracovných povinností, alebo výkonu podnikateľskej činnosti. Tu vzniká otázka, pokiaľ ide o plnenie si pracovných povinností a výkon podnikateľskej činnosti. Vieme veľmi dobre, že štátni úradníci majú a chodia po služobných cestách po rôznych našich aj zariadeniach cestovného ruchu, aj v obciach, to znamená, že sa vlastne tým zvýšia náklady štátu. Či by nebolo výhodné uvažovať o inom prelievaní peňazí, a nie cez vykazovanie služobných ciest a písanie, lebo potom si to musia štátni úradníci zahrnúť do príkazu. No neviem, či budú chodiť k štátnemu úradníkovi, to je jedno, či tam bude jeden deň alebo týždeň, lebo mu to zaplatí štát, pán spravodajca. Keby to išlo z jeho kapsy, tak iste by to bolo tak. Samozrejme, aj nás poslancov sa to týka, pretože keď budeme služobne alebo na nejakom poslaneckom prieskume v takýchto oblastiach, tak budú od nás vyžadovať aj tieto poplatky. A po ďalšie si myslím, že ten, kto bude vykonávať podnikateľskú činnosť alebo navštívi tieto miesta v záujme podnikateľskej činnosti, že ich navštívi v záujme toho, aby práve v týchto miestach sa podnikateľská činnosť rozvíjala. To znamená, že ho tým vlastne odradzujeme alebo ho zaťažujeme s tým, aby pri svojej návšteve miesta sústredeného ruchu a kúpeľného miesta ešte platil za to, že chce tam nejakú podnikateľskú činnosť rozvíjať. Nepovažujem to za nejaké primerané a náležité. Ďalej si treba uvedomiť, že bežia rôzne festivaly, rôzne kultúrne podujatia, že rôzne súbory, ktoré nemajú peniaze, sa tam ubytujú, čiže ďalej sa zdražuje ich pobyt o tieto náklady. Bolo by potrebné sa skutočne nad týmito vecami zamyslieť, či je to dobre mienený nápad, aby sa neminul účinkom z hľadiska toho, že práve tieto dobrovoľné záležitosti sú odkázané na sponzorské príspevky, na hľadanie peňazí v iných zdrojoch a sú s tým rôzne ťažkosti. Takže ďalej nie je mi celkom jasné, čo sa píše v dôvodovej správe, že ten, kto sa zdržuje vlastne v tomto mieste za účelom rekreácie a účelom zdravotnej starostlivosti, aby si to niekto nevysvetľoval, že náhodou pobyt v nemocnici je tiež za účelom zdravotnej starostlivosti? Alebo ošetrenie? Či keď tam dva dni zotrvá, nebude musieť zaplatiť mestu ešte aj takýto poplatok? Takže viete veľmi dobre, ako to v našom štáte býva, keď sa prijme nejaký zákon a nedomyslí sa úplne do bodky, nedomyslí sa úplne do dôsledku, v praxi potom vznikajú rôzne nápady, vznikajú rôzne iniciatívy, ktoré narážajú na veľké filozofické úvahy, samozrejme, na rôzne bránenie sa fyzických osôb proti tomu a potom len nadávajú na slovenský parlament, čo to prijal za zákon.

Takže vážení predkladatelia, pouvažujte.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť?

Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

A. Juriš, poslanec: Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Názor, ktorý tu vyslovil kolega Delinga, má určité opodstatnenie a vysvetlím, o čo ide. Minule pri predkladaní som si nevedel spomenúť všeobecné záväzné nariadenie. Obce upravujú výšku toho poplatku, ktorý je stanovený maximálne 15 korún. Niekde je 8 korún, niekde je 10 korún, niekde 12, niekde až 15 korún. Je to, ako som povedal na začiatku, je to zanedbateľná suma z hľadiska ceny ubytovania .V týchto rekreačných miestach sú obyčajne vyššie ceny toho ubytovania, nehovorím napríklad Bratislava ako mesto sústredeného cestovného ruchu, tak tu nocľahy od tisíc a viac sú celkom bežné a tam tá suma nehrá úlohu, na druhej strane tieto miesta, mestá a obce sú relatívne povinné niečo viac vynakladať na cestovný ruch, úpravu verejného priestranstva, čistotu, ale aj verejný poriadok, kriminalita, mestská polícia podobne. Čiže tie náklady sú tu celkom objektívne. Dá sa súhlasiť s tým, aby sa ten zákon jednoznačne vykladal, a to sa dá v druhom čítaní povedať, že v kúpeľnej zdravotnej starostlivosti, aby tam neboli tie nemocnice a to ostatné. S tým sa dá plne súhlasiť, to v druhom čítaní sa dá upraviť. Ale čo je podstatné, že touto zmenou, touto malou novelou sa odstránia špekulácie, ktoré sú pri tých jednotlivých ubytovateľoch. Samozrejme, že ide len o ubytovateľov, ktorí to prevádzajú ako službu, nie súkromné domy, rodina, keď príde a podobne, to neprichádza do úvahy, o tom hovorí všeobecne záväzné nariadenie a pôvodný zákon, kde je povedané, že v ktorých prípadoch sa platí miestny poplatok. Takže ja si myslím, že až na ten jeden detail, ktorý sa dá v druhom čítaní upraviť, by to mohlo prejsť do druhého čítania a nakoniec schváliť. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave. Nie. Ďakujem. Dámy a páni prerušujem rokovanie o tomto bode nášho programu.

Teraz nasleduje prvé čítanie

návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 553/2001 Z. z. o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1430. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č.1591.

Teraz dávam slovo poslancovi Štefanovi Rusnákovi a prosím ho, aby návrh zákona uviedol.

Š. Rusnák, poslanec: Áno, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som v mene Výboru pre sociálne veci a bývanie Národnej rady Slovenskej republiky predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 553/2001 Z. z. o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonom č. 553/2001 Z. z. o zrušení niektorých štátnych fondov a niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 9 sa zrušuje Štátny fond rozvoja bývania s účinnosťou od 1. 1. 2003. Súčasne týmto zákonom bol zrušený zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších úprav a jeho vykonávacie predpisy. Štátny fond rozvoja bývania poskytuje úvery na rozvoj bývania za zvýhodnených podmienok jeho splácania, ktorými sa dĺžka lehoty splatnosti a nízka úroková sadzba vzhľadom na celkový ekonomický vývoj je v súčasnosti hlavným pilierom pôsobiacim najmä v oblasti podpory výstavby nájomných bytov a bytov pre nižšie príjmové skupiny obyvateľstva. Počas pôsobnosti Štátneho fondu rozvoja bývania bola poskytnutá podpora vo výške 14 300 miliónov korún, čím sa podporila výstavba cca 28-tisíc nových bytov. Zavedenie tohto systému sa prejavilo nárastom v počte začínaných a dokončovaných bytov. Súčasne boli vytvorené podmienky, aby tento systém bolo možné vo väčšej miere využívať na výstavbu nájomných bytov vo verejnom nájomnom sektore, čo sa prejavilo v roku 2001, keď bola z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania podporená výstavba 3 820 nájomných bytov. V nadväznosti na ekonomickú situáciu, ako aj stav bytového fondu je vhodné, aby štát zachoval poskytovanie výhodných úverov smerovaných na výstavbu nájomných bytov a bytov do vlastníctva pre nižšie príjmové skupiny obyvateľstva. Zánikom tejto štátnej podpory rozvoja bývania môže byť vytvorený priestor pre nebankové inštitúcie, ktoré atraktívnymi, ale nerealizovateľnými podmienkami budú lákať občanov pre investovanie do ich spoločnosti, samozrejme, s cieľom zabezpečenia si vlastného primeraného bývania. Vývoj bývania a bytovej výstavby v Európe poukazuje na to, že aj vyspelé európske krajiny poskytovali, respektíve aj v súčasnosti poskytujú výhodné pôžičky zo strany štátu, z regionálnej úrovne smerujúce do rozvoja bývania pre vybrané skupiny obyvateľstva. Uplatňuje sa tam princíp solidarity. V súčasnosti v tejto oblasti prevažujú pôžičky do výstavby sociálneho nájomného sektora.

Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na uvedené predložený návrh zákona upravuje zákon č. 553/2001 Z. z. tak, že z neho navrhuje vypustiť ustanovenia vzťahujúce sa na zrušenie Štátneho fondu rozvoja bývania. Súčasťou štátneho rozpočtu na rok 2002 sú programy rozvoja bývania, v rámci ktorých sú rozpočtované prostriedky pre Štátny fond rozvoja bývania. Predmetný návrh nezakladá nové nároky na výdavky štátneho rozpočtu. Návrh zákona ďalej nevyžaduje nové nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi Slovenskej republiky. Problematika spojená s rozvojom a podporou bývania patrí do výlučnej kompetencie každého štátu a nie je upravená právom Európskej únie. Každý štát si rieši túto oblasť osobitnými formami, nevynímajúc existenciu štátnych fondov. Pravidlá na poskytovanie podpory sú upravené všeobecne záväznými predpismi a zaručujú dodržanie účelovosti vynakladania verejných prostriedkov s jednoznačným smerovaním do sektora bývania. V dôsledku už vykonaných úprav je vynakladanie verejných prostriedkov zacielené na presne definované skupiny obyvateľstva a výrazne je podporená výstavba nájomných bytov vo verejnom nájomnom sektore.

Vážené kolegyne, kolegovia, z uvedených dôvodov nepovažujeme za účelné a správne v súčasnej etape zrušiť tento systém podpory a na základe uvedeného navrhujeme § 9 z predmetného zákona vypustiť. Verím vo vašu podporu. Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie poslancovi Romanovi Šipošovi.

Nech sa páči, pán kolega.

R. Šipoš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi, aby som ako spravodajca predložil návrh spravodajskej správy výboru pre sociálne veci a bývanie k predloženému návrhu zákona č. 553 o zrušení niektorých štátnych fondov, tlač 1430. V súlade s § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady a v znení neskorších predpisov podávam túto spravodajskú správu. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Cieľom návrhu tohto zákona je, aby štát zachoval poskytovanie výhodných úverov smerovaných na výstavbu nájomných bytov a bytov do vlastníctva pre nižšie príjmové skupiny obyvateľstva. Z dôvodov, ktoré uviedol predkladateľ tohto zákona, zákon navrhuje vypustiť ustanovenia vzťahujúce sa na zrušenie Štátneho fondu rozvoja bývania.

Dámy a páni, vážený pán predsedajúci, vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa vyplývajú ako spravodajcu z § 73 o rokovacom poriadku, budem odporúčať Národnej rade, aby predmetný zákon prerokovala v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1591, aby uvedený návrh zákona pridelila Národná rada na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre financie, rozpočet a menu. Zároveň navrhujem, aby za gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol určený Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem a navrhujem, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcu výborov. Dámy a páni, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Ján Benčat. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok.

Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.

J. Benčat, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som vystúpil s podporným stanoviskom k predkladanému návrhu o ponechaní Štátneho fondu rozvoja bývania. Bývanie je uznané ako jedna zo základných ľudských potrieb, ktorá by mala byť uspokojovaná na úrovni adekvátnej celkovému stupňu sociálno-ekonomického vývoja v spoločnosti. Deklarovanie bývania ako jedného zo základných ľudských práv vytvára záväzok pre verejné subjekty, štát a obce, aby sa angažovali pri jeho riešení. Taktiež sociálna diferenciácia spoločnosti vytvára požiadavku na zapojenie verejných subjektov do oblasti bývania. Sú vrstvy obyvateľstva, ktoré vzhľadom na charakter bytu ako tovaru nie sú schopné si samy obstarávať adekvátne bývanie. Zasahovanie štátu do bývania, jeho štruktúrovaná podpora jednotlivým skupinám populácie sa rieši prijatím a uplatňovaním bytovej politiky. Ako ukazuje dlhoročná prax vyspelých európskych krajín s trhovo orientovanou ekonomikou, najlepším prostriedkom riešenia problému bývania je vytvorenie trhu s bytmi. Riešenie takých problémov, ako je prístupnosť k primeranému bývaniu, cenová dostupnosť bývania a kvalita bývania, nie je možné zabezpečiť bez určitých intervencií štátu a iných verejných subjektov na trhu s bytmi. Je nevyhnutné zdôrazniť, že rozvoj bytovej výstavby je výrazne ovplyvňovaný výkonnosťou ekonomiky, disponibilnými zdrojmi vo verejnom a súkromnom sektore a schopnosťou finančnej dostupnosti bývania pre obyvateľstvo, ako aj cenami ponuky.

Po zastavení výstavby bytov systémom komplexnej bytovej výstavby v roku 1995 bola vypracovaná a potom v roku 2000 upravená koncepcia štátnej bytovej politiky. Základným cieľom súčasnej platnej koncepcie bolo vytváranie rámca pre všetkých účastníkov procesu rozvoja bývania pri riešení čiastkových úloh a partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom pri rešpektovaní zachovania podmienok pre trvalo udržateľný rozvoj, aby bolo bývanie pre obyvateľstvo dostupné, aby bolo dostupné a aby sa každá domácnosť mohla zabezpečiť bývaním v primeranej výške vlastných príjmov. Základným princípom bytovej politiky v podmienkach trhovej ekonomiky je zodpovednosť každého občana za obstarávanie vlastného bývania. Predpokladom fungovania tohto princípu, ale je, aby štát a obce vytvorili občanom vhodné podmienky na zabezpečenie bývania. Koncepcia definovala úlohy pre štát, takisto aj pre obce. Jedným z hlavných prvkov tejto koncepcie je Štátny fond rozvoja bývania, ktorý mal byť autonómny systém, mal tvoriť autonómny systém na podporu bytovej výstavby na princípe obrátkového fondu. Týmto nástrojom sa v podstate podarilo naštartovať v minulosti bytovú výstavbu. Teda úlohou Štátneho fondu rozvoja bývania je zhromažďovať a rozširovať finančné prostriedky a formou podporných programov ich čo najúčelnejšie a najadresnejšie vynakladať na rôzne formy novej bytovej výstavby a regenerácie existujúceho bytového fondu v Slovenskej republike. Vznikom fondu sa vyvolala v roku 1996 akcelerácia výstavby nových bytov, ako aj opráv, modernizácia, rekonštrukcia existujúcich bytových domov, predovšetkým však panelových. Štátny fond rozvoja bývania súčasne značnou mierou prispel obciam na výstavbu technickej infraštruktúry potrebnej pre budúcu výstavbu bytov.

Návrh súčasnej vlády zrušiť Štátny fond rozvoja bývania od 1. 1. 1993 má retardačné účinky smerom k rozvoju bývania v Slovenskej republike. Štátny fond rozvoja bývania môže po určitej transformácii preukázať svoju životaschopnosť a stať sa plne autonómnym, nezávislým od štátneho rozpočtu tak, aby mohol plniť pôvodnú funkciu založenú na obrátkovosti poskytnutých podpôr. Samozrejme, že máme tu mnoho čísiel, ktoré hovoria v prospech tohto fondu, ktorý by sa mal zachovať. Nejdem zdržovať svojimi výpočtami týchto čísiel, ale je samozrejmé, že už v krátkom čase vlastne tento fond začína fungovať ako obrátkový a tých 13 miliárd, ktoré tam boli v vložené, tak sa začínajú postupne vracať a začína byť teda príjem aj z úrokov. To všetko hovorí v prospech zachovania tohto fondu, a teda budem hlasovať za to, aby príslušný paragraf bol vypustený a fond mohol plniť ďalej svoje funkcie, tak ako bol na to predurčený. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú, takisto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Mariána Mesiarika a Štefana Rusnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 586/2001 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2002.

Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1432. Návrh na pridelenie tohto návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1592.

Teraz dávam slovo poslancovi Mariánovi Mesiarikovi a prosím ho, aby uvedený návrh zákona uviedol.

M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci. Schválením zákona o štátnom rozpočte na rok 2002 boli od roku 1992 už štvrtýkrát menené podmienky poskytovania štátnej prémie k stavebnému sporeniu. Chcem zdôrazniť a pri štátnom rozpočte na rok 2002 sme o tom tu diskutovali, že výška štátnej prémie priamo ovplyvňuje nielen záujem stavebných sporiteľov o túto formu podpory výstavby, ale predovšetkým má vážny dopad na sumu kumulovaných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia a následne na množstvo bytov, ktoré sa týmto spôsobom realizujú. Túto skutočnosť umožňuje aj fakt, že stavebné sporenie sa podieľalo do konca do roku 2001 na zdrojoch do bývania viac ako 70 %. Potvrdením negatívnych dôsledkov znižovania štátnej prémie v stavebnom sporení je určite aj situácia v bytovej výstavbe za rok 2001, keď sme, žiaľ, museli hodnotiť a konštatovať, že v tomto roku, v roku 2001 sa prejavil medziročný pokles dokončených bytov o viac ako 24-tisíc bytov. Myslíme si, že jednou z príčin je aj to, že neustále zákonom o štátnom rozpočte sa mení výška štátnej prémie k stavebnému sporeniu. Klesajúca štátna prémia je súčasne v príkrom rozpore s neustálym rastom cien v stavebníctve, čo zvyšuje zaťaženie občanov stále vyššími nákladmi na výstavbu a naopak. Výrazne znehodnocuje podporu štátu formou štátnej prémie. Poviem len tri čísla. Pri zohľadnení kumulovanej inflácie od roku 1992 kúpna sila štátnej prémie 6-tisíc Sk z roku 1992 predstavuje v roku 2002 hodnotu 13 836 korún a, naopak, kúpna sila maximálnej štátnej prémie v stavebnom sporení z roku 2002 v hodnote 4-tisíc korún predstavuje len 1 735 korún v prepočte na rok 1992. To znamená, že reálna hodnota poskytovanej štátnej podpory bývania formou štátnej prémie k stavebného sporeniu sa znížila o 71 %. Chcel by som zvýrazniť pri úvode o rokovaní o tomto návrhu aj návratnosť štátnej prémie do štátneho rozpočtu vo výške takmer desaťnásobku vyplatených zdrojov. Chcel by som zvýrazniť pozitívny vplyv na zamestnanosť, pretože z 1 miliardy Sk poskytnutej štátnej prémie sa generuje až 40-tisíc pracovných príležitostí. Chcel by som zvýrazniť aj dopad na rozvoj spoločnosti a toto všetko je dôvod preto, aby sme nemanipulovali a neustále nemenili výšku štátnej prémie k stavebnému sporeniu, a preto predkladáme návrh, aby zákon o štátnom rozpočte v § 5 ods. 1 bol zmenený v tom, aby výška štátnej prémie, ktorá bola v tomto zákone schválená 4-tisíc korún, sa vrátila do pôvodnej výšky 4 500 korún. Po rokovaní s ministerstvom financií chcem oznámiť, že predpokladaný dopad na štátny rozpočet Slovenskej republiky na rok 2002 tento návrh predstavuje 25 miliónov korún, tu treba brať do úvahy ohľad, že prostriedky štátnej prémie k stavebnému sporeniu sa zúčtovávajú spätne za predchádzajúci štvrťrok, preto dopad bude vlastne len za posledný štvrťrok alebo len štvrťrok roku 2002. Chcem pripomenúť Národnej rade, že finančné prostriedky v štátnom rozpočte na rok 2002 boli zabezpečené s tým, že sa nezmení výška štátnej prémie k stavebnému sporeniu, teda že zostane 4 500 korún a tieto prostriedky boli zabezpečené formou, pokiaľ sa pamätáte, zvýšenia dane za tabak, tabakové výrobky. Došlo k tomu tak, že v mesiaci októbri Národná rada neschválila vládny návrh zákona o stavebnom sporení, kde vláda navrhovala zmeniť výšku stavebnej štátnej prémie k stavebnému sporeniu, pani ministerka sa vtedy rozčúlila a povedala, že pripraví návrh na zmenu daňového zaťaženia na tabak, tabakové výrobky, aby vykryla tento hendikep, ktorý sme spôsobili podľa nej v parlamente. Aj napriek tomu však predložila v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 zníženú stavebnú prémiu a my sme to, žiaľbohu, schválili aj napriek upozorňovaniu výboru pre sociálne veci a bývanie i mňa osobne.

Chcel by som preto požiadať, vážené poslankyne, poslanci, aby sme zvážili tento pozmeňujúci návrh alebo zmenu zákona o štátnom rozpočte, ktorú predkladáme spolu s pánom poslancom kolegom Rusnákom a aby ste po rozprave alebo pri hlasovaní podporili tento návrh, aby sme jednoducho napravili to, čo sa stalo, neviem si to vysvetliť, akým spôsobom pri rokovaní o štátnom rozpočte na rok 2002. Ďakujem pekne.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP