I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, hlasujte.

(Hlasovanie.) 117 prítomných, 31 za, 54 proti, 24 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

Návrh nebol schválený.

Prosím.

Š. Šlachta, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o zmene názvu Trenčianskej univerzity v Trenčíne na "Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne". Gestorský výbor ho odporúča neschváliť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, hlasujte. Hlasujte. Gestorský výbor odporúča návrh neschváliť, prosím.

(Hlasovanie.)

Páni poslanci, ruším toto hlasovanie, pristúpime ešte raz znova k nemu. Považujem za neplatné toto hlasovanie. Ruším toto hlasovanie. (Ruch v sále.)

Pán poslanec, prosím, aby sme sa vrátili k návrhu v pokoji.

Š. Šlachta, poslanec: Prosím o pokoj, pani Sabolová.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, páni poslanci, pokoj.

Š. Šlachta, poslanec: Predkladám návrhy zo spoločnej správy, kde prvým bol pozmeňujúci návrh ústavnoprávneho výboru, o ktorom sme hlasovali predtým.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Vyjasnite si, pán spravodajca, najprv veci, o ktorých budeme hlasovať.

Š. Šlachta, poslanec: Boli tu dva návrhy. Bol návrh pôvodný, ktorý...

I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, preruším na 5 minút rokovanie. Prosím, aby ste si dali dokopy veci s gestorským výborom.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta.

Prosím, keby ste prišli k hlasovacím zariadeniam, páni poslanci, budeme pokračovať v hlasovaní k tlači 1287.

Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály. Žiadam ešte raz poslancov Národnej rady, aby prišli do rokovacej sály na hlasovanie.

Prosím, pán poslanec Šlachta, buďte tak dobrý, predložte ďalší návrh v rámci druhého čítania pri hlasovaní. (Ruch v sále.)

Pán poslanec Vavrík, kľud. (Hlasy z pléna.)

Ivan Gašparovič zapaľoval svetlá. Neviem, či nezapálil niečo.

Pán poslanec Gašparovič má procedurálny návrh.

I. Gašparovič, poslanec: Pán podpredseda, ja som nezapaľoval, ja som zhasínal, lebo tak ako horí vláda, už horí aj táto budova. Tam sa z toho dymí.

I. Presperín, podpredseda NR SR: To je bez procedurálneho návrhu.

Pán poslanec Kresák Peter.

P. Kresák, poslanec: Pán podpredseda, mám podobný procedurálny návrh. Treba asi prerušiť rokovanie. Niečo tu asi horí, začína tu cítiť smrad.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Netreba vraj nič prerušovať. Prišli mi povedať, že je to niekde inde. To len dym sem ide. Takže ten nás nevyruší, páni.

Prosím, poslanec Prokeš.

J. Prokeš, poslanec: Mám procedurálne návrhy, pán predsedajúci. Jeden je, aby sme hlasovaním rozhodli, či horí, a druhý je, aby sme konečne začali hlasovať.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ja súhlasím. Záleží to na vás, aby ste nemali ďalšie procedurálne návrhy.

Pán poslanec Cuper nás obšťastní nejakým ešte, prosím.

J. Cuper, poslanec: Pán predsedajúci, ja chcem, aby ste zavolali pána Dzurindu, lebo začína tu cítiť plyn.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Prosím, pán poslanec Šlachta.

Š. Šlachta, poslanec: Dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý pripravil pán kolega Halmeš a ktorý znie nasledovne. V názve zákona sa pripájajú tieto slová: "a o zmene zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov". Doterajší text návrhu sa označuje ako čl. I a pripravuje sa čl. II, ktorý znie - zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto: V prílohe č. 1 sa slová "Trenčianska univerzita v Trenčíne" nahrádzajú slovami, ktoré máte na pozmeňujúcom návrhu uvedené ako alternatívy. Vzhľadom na to, že sme už odsúhlasili alebo neodsúhlasili predchádzajúci návrh, tak to znamená, že o alternatíve 1 je hlasovanie bezpredmetné. A navrhujem, aby sme hlasovali o alternatíve 2, kde navrhovaný názov znie: "Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne".

I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujte, prosím. Prosím, keby ste hlasovali o tomto návrhu pána poslanca Šlachtu. Hlasujte.

(Hlasovanie.) 118 prítomných, 68 za, 12 proti, 31 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

Tento návrh bol schválený.

Sú to všetky návrhy, ktoré boli? Pýtam sa, či teda máte splnomocnenie, aby sme prešli ihneď do tretieho čítania.

Nech sa páči, budeme hlasovať o postúpení tohto návrhu zákona do tretieho čítania. Hlasujte, páni poslanci, aby sme mohli ihneď prejsť do tretieho čítania.

(Hlasovanie.) 112 poslancov prítomných, 66 za, 11 proti, 28 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

Návrh bol schválený.

Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku.

Pán poslanec Števček, nech sa páči, v rámci rozpravy.

P. Števček, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja mám len jazykovú poznámku. Čudne znie "Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne". A ešte "pod Trenčianskym hradom" navrhuje doplniť pán Gašparovič. Je to štylistický nezmysel. Navrhujem, aby sa to volalo "Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne".

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ja to chápem, samozrejme.

Pán poslanec Šlachta.

Š. Šlachta, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, navrhujem, aby sme prerušili toto hlasovanie do zajtra.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Páni poslanci, malo by nasledovať hlasovanie v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1301). Vzhľadom na to, že včera v rozprave zaznelo pomerne veľa pozmeňujúcich návrhov, dohodli sme sa aj v poslaneckom grémiu, že odložíme hlasovanie o tomto návrhu zákona na budúci týždeň tak, aby sa k týmto návrhom vyjadril aj príslušný výbor, ktorý vedie pán poslanec Farkas. Ďakujem pekne.

Pokračovať budeme hlasovaním v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov (tlač 1307).

Prosím o slovo spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Záborskú. Nech sa páči.

A. Záborská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia poslanci, v rámci rozpravy zaznel návrh v zmysle § 83 zákona o rokovacom poriadku nepokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona. Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Dávam hlasovať o tomto návrhu, ktorý predniesla pani spoločná spravodajkyňa, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.

(Hlasovanie.) Prítomných 115 poslancov, za 67, proti 19, zdržalo sa 22, nehlasovalo 7.

Tento návrh bol schválený, teda Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: To znamená, že nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

Panie poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1381. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1547.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Peter Magvaši. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám vládny návrhu zákona o sociálnom poistení, ktorý je kľúčovým zákonom v napĺňaní koncepcie reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike, ktorú prerokovala aj Národná rada Slovenskej republiky. A prijala k tomu aj svoje uznesenie č. 721 z 15. februára 2000.

Vláda tento návrh schválila 20. februára svojím uznesením č. 153 a vychádza sa z toho, že podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Podrobnosti o týchto právach ustanoví zákon. Práve takýmto mal byť zákon o sociálnom poistení, to znamená zákon, ktorý má napĺňať základné ústavné práva občanov Slovenskej republiky.

Súčasný systém sociálneho zabezpečenia nezodpovedá zmeneným spoločensko-ekonomickým podmienkam, ktoré sú charakterizované prechodom na trhové hospodárstvo, ale najmä neumožňuje pružne reagovať na prebiehajúce ekonomické a demografické zmeny v spoločnosti. A práve preto bolo potrebné pristúpiť k zásadnej zmene aj v oblasti sociálneho zabezpečenia. Celý proces transformácie sociálnej sféry, ktorého základy sú ešte kdesi v začiatku deväťdesiatych rokov, ktoré naznačili budovanie celej sociálnej sféry na troch pilieroch sústavy, a to je sociálne poistenie, štátna sociálna podpora a sociálna pomoc, vlastne sa podaril v tých dvoch častiach - štátna sociálna podpora a sociálna pomoc - v určitej miere naplniť, ale práve tá oblasť sociálneho poistenia zostala nepokrytá. V procese tvorby vládneho návrhu zákona o sociálnom poistení sa, samozrejme, prejavovali rôzne názorové trendy, čo dosť zásadne ovplyvňovalo postup prác na tomto zákone. Zabezpečovací charakter doterajších právnych úprav sa len ťažko dostáva do povedomia spoločnosti, napriek uvedomeniu si potreby zmeny, najmä vo vzťahu k motivácii, zvýrazneniu zásluhovosti jednotlivca pri riešení krytých sociálnych udalostí.

Ako som už uviedol, ide o kľúčový zákon a predstavuje to komplexnú právnu úpravu systému základného sociálneho poistenia, ktorý sa tiež aj nazýva ako prvý pilier tohto systému, ktorý je založený na priebežnom spôsobe financovania. Dochádza tak k prebudovaniu sociálneho zabezpečenia, k vytvoreniu sociálne spravodlivého systému založeného na osobnej participácii občana, sociálnej solidarity, ale aj garancií štátu. Ale to, čo je, myslím si, najdôležitejšie, je, že týmto zákonom sa vytvára základný predpoklad alebo vytvorenie určitého predpolia na budovanie druhého piliera sociálneho poistenia založeného na kapitalizačnom spôsobe financovania.

Vládny návrh zákona vymedzuje sociálne poistenie ako základné sociálne poistenie, ktoré zahŕňa nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a úrazové poistenie. Za sociálne poistenie sa považuje aj doplnkové dôchodkové poistenie upravené zákonom č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 409/2000 Z. z., ale aj sociálne zabezpečenie alebo výsluhové zabezpečenie upravujúce nadstavbu k základnému sociálnemu zabezpečeniu, v podstate teda k poisteniu.

Vláda vo svojom programovom vyhlásení, v časti Sociálna politika, sa zaviazala, že prijme vo svojom režime koncepciu reformy a na to v nadväznosti základnú transformáciu sociálneho poistenia, teda vlastne prechodu zo sociálneho zabezpečenia na sociálne poistenie. A dala aj vlastne takú základnú víziu o tom, že tento systém by mal byť budovaný na princípe univerzálnosti. Musím povedať v úvode, že univerzálnosť v tomto návrhu zákona nie je plne uplatnená z dôvodu určitých špecifických situácií, ktoré nastali postupne budovaním samostatných zákonov o štátnej službe pri tzv. silových rezortoch, a preto aj vlastne do Národnej rady je predložený návrh zákona na otázku sociálneho zabezpečenia, problematiky zabezpečenia policajtov, vojakov a všetkých silových rezortov. Samozrejme, uplatnenie tohto zákona je podmienené aj vybudovaním zodpovedajúceho inštitucionálneho zámeru.

Vláda Slovenskej republiky odsúhlasila pôžičku, a je vlastne pripravená na podpis aj zároveň, zo Svetovej banky, ktorá by mala vytvoriť vybudovanie komplexného informačného systému celej sociálnej sféry. Ale veľmi dôležitá práve je do časti budovania skutočne reálneho sociálneho poistenia a vytvárania reálnych vlastne účtov jednotlivých poistencov. Preto aj v návrhu tohto zákona je upravená problematika výberu a vymáhania poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu ako jedna zo systémových krokov budovania komplexného informačného systému a inštitucionálneho zabezpečenia všetkých poistných systémov v sociálnej sfére.

Chcel by som teda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, na záver povedať, že tento vládny návrh zákona o sociálnom poistení si dáva ambíciu, aby bol skutočne fundamentálnym zákonom na dlhšie obdobie ako vlastne obdobie jednej dekády, že vytvára vlastne kľúčový, zvratový moment v celej reforme sociálneho poistenia, ktorá prebiehala tu celé tri roky, a je vlastne odrazovým mostíkom pre ďalšie zákony, ktoré sú pripravené do Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánu ministrovi. Prosím, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, podpredsedovi tohto výboru poslancovi Marianovi Mesiarikovi.

M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené poslankyne, poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením prijatým na svojej 77. schôdzi. Dovoľte preto, aby som predložil v prvom čítaní v súlade s § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto správu.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie, dôvodovú správu.

Chcem pripomenúť, že predložený návrh zákona patrí medzi zásadné zákony, ktoré zabezpečujú realizáciu koncepcie reformy sociálneho poistenia, preto očakávam širokú a vecnú rozpravu v prvom čítaní, ktorú si zrejme tento významný návrh zákona vyžaduje. Verím, že poslanci po rokovaní v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky svojimi pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tento zákon vylepšia tak, aby sa jeho schválenie stretlo s pochopením u občanov Slovenskej republiky, pretože tento zákon je určený práve občanom.

Dôvodová správa rozoberá príčiny finančného systému, ktoré sú jednou z príčin dôchodkového systému. Komplexné riešenie prebudovania sociálneho zabezpečenia je obsahom základných programových dokumentov vlády Slovenskej republiky. Základným koncepčným zámerom je utvorenie sociálne spravodlivého systému sociálneho zabezpečenia založeného na participácii občana, sociálnej solidarity a garancií štátu. Predložený návrh zákona vymedzuje sociálne poistenie ako základné sociálne poistenie, ktoré bude zahŕňať problematiku súčasného nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania, t. j. nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a úrazové poistenie.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Návrh zákona prerokovala Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky na dvoch zasadnutiach, a to 25. januára 2002 a 1. februára 2002, avšak nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasného stanoviska Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky. Pripomienky Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení boli akceptované. Zásadná pripomienka Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, aby bola priama garancia štátu celého sociálneho systému sociálneho poistenia a aby dávky úrazového poistenia netvorili nadstavbu dávok nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, nebola akceptovaná.

Návrh zákona je v súlade s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z., odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla tento zákon prerokovať v druhom čítaní.

Budem zároveň odporúčať, aby návrh zákona bol pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne budem navrhovať, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, tento prerokovali v lehote do 7. mája a gestorský výbor do 10. mája 2002. Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

Vážení páni poslanci, panie poslankyne, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sú za kluby prihlásení traja poslanci, za klub SOP-SZS-LDÚ pán poslanec Mesiarik, za klub KDH Július Brocka a za HZDS Vojtech Tkáč. Ostatní písomne prihlásení nie sú. Čiže v poradí, v akom som ich čítal, prosím, budem im dávať slovo.

Najskôr vystúpi pán poslanec Mesiarik za klub SOP-SZS-LDÚ. Nech sa páči.

M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vo vystúpení stručne poukázal na niektoré problémy, na ktoré je potrebné podľa môjho názoru upozorniť už v prvom čítaní.

Predovšetkým chcem zvýrazniť, tak ako už predkladateľ pán minister tu naznačil, že po niekoľkých desaťročiach ide o veľmi vážny a o jeden z najvážnejších zákonov týkajúcich sa všetkých občanov, ide o zákon, ktorý by mal na dlhé obdobie do budúcna ovplyvňovať veľmi citlivú oblasť - oblasť sociálneho poistenia, po starom povedané, sociálneho zabezpečenia. Chcem len pripomenúť, že tento návrh zákona nie je dielom len súčasného rezortu, súčasných rokovaní, ale tento návrh zákona je dielom a výsledkom niekoľkoročnej, možnože desaťročnej práce, ktorá bola vlastne výsledkom rokovaní, kompromisov viacerých vlád, viacerých rezortov a, samozrejme, i sociálnych partnerov. Ja osobne vítam, že konečne máme určitý štartovací mostík, že parlament sa týmto okamihom dostáva do zásadného riešenia reformy sociálneho poistenia.

Aj napriek tomu, že bolo dostatok času a ide o dlhodobý proces, mrzí ma, že musím konštatovať, že v niektorých návrhoch, v niektorých ustanoveniach tento zákon je v zásadnom rozpore s tým, o čom sme hovorili i tu v tejto Národnej rade, s koncepciou, hlavne preto, že opätovne zakladá nerovnosť, opätovne nie je opatrený univerzálnosťou a opätovne sa vracia k akýmsi kategóriám občanov. Ja chcem len pripomenúť, že nie je tomu tak dávno, čo sme v Národnej rade ukončili existenciu pracovných kategórií, kde hlavným dôvodom, prečo sme aj súhlasili s ukončením pracovných kategórií, bolo, že treba urobiť univerzálny systém, že treba urobiť základný systém rovnaký pre všetkých občanov bez rozdielu na ich pracovné zásluhy, výsledky a tak ďalej. Dneska je tomu inak a vidíme, že opätovne silové rezorty, polícia, armáda, SIS-ka a ďalšie, ktoré si môžete pozrieť v návrhu zákona, idú akýmsi iným spôsobom. Som proti tomu. A pokiaľ v druhom čítaní nedôjde k dohode, budem navrhovať, aby sme opätovne aj pre ostatných občanov pracujúcich na rizikových pracoviskách, nemám na mysli len baníkov, sú aj iné rizikové pracoviská, zaviedli späť pracovné kategórie, pretože nemalo byť zmyslom vyčleniť len určitú časť cieľových rezortov, na ktorých, aspoň si myslím, že to bol dôvod, štátu záleží, pretože štát bránia, majú svoje výsostné postavenie v obrannom systéme. To je jedna zásadná pripomienka a ja verím, že dôjde k dohode, že nájdeme určitý kompromis a vrátime sa k tomu podstatnému, že tento zákon bude opatrený univerzálnosťou.

Takisto chcem vzniesť námietku. Ak si dobre preštudujete tento návrh, opätovne sa zakladá nerovnosť a diskriminácia v oblasti platenia poistného. Zápasíme dlhé desaťročia s problémom prístupu štátu k svojim poistencom, k diskriminácii ostatných poistencov, ktorí platia vyššie príspevky a poistné, ako platí štát za svojich, opätovne v tomto návrhu zákona sa to umožňuje. Upozorňujem, že je to nesprávne a nepomôže to zlepšeniu stavu v sociálnej oblasti, hlavne v tejto reforme, pretože opätovne sa Sociálna poisťovňa, resp. iné ustanovizne dostanú takýmto spôsobom o niekoľko rokov do finančnej tiesne.

Máme zásadnú výhradu a budeme navrhovať pre druhé čítanie aj vyriešenie problému minimálneho dôchodku. Je predsa nenormálne, ak občan celý život platí poistné a vzhľadom na ekonomické pohyby spoločnosti, vzhľadom na infláciu alebo iné činitele sa mu môže stať, že dôchodok, ktorý mu vyjde nielen zo základného systému, nebude mu vlastne pokrývať ani základné životné náklady. Myslím si, že bude skutočne potrebné zvážiť, aby sme pre istotu poistencov občanov zabezpečili určitú minimálnu výšku dôchodku, ktorá by zase na druhej strane občanovi a poistencovi zabezpečila aspoň to skromné prežitie, pokiaľ sa nebude sám aktívne zapájať do pripoistenia a ďalších foriem zvýšenia si dôchodku v starobe.

Takisto budeme navrhovať a máme pripomienku voči tomu, že tento návrh v podstate neumožňuje jasným spôsobom odísť do dôchodku v skoršom veku. Nechceme sa vrátiť k tomu, aby na úkor jednej časti poistencov druhí išli do dôchodku vo veku 50, 55 rokov alebo v inej vekovej hranici, ale chceme, a bolo by veľmi správne podľa nás, aby zákon umožnil občanovi, ak chce ísť do dôchodku, nech ide, ale, samozrejme, za určitých podmienok. A, samozrejme, ak pôjde skôr v nižšom veku, nech ide s takým výpočtom, ktorý mu primerane bude na ten vek zo základného systému prináležať.

Takisto chcem vzniesť námietku a upozorniť na oblasť úrazového poistenia, pretože, tak ako je v návrhu zákona stanovené, dávky úrazového poistenia by mali tvoriť iba nadstavbu dávok základného dôchodkového a nemocenského poistenia. Nemyslím si, že je to správne. Treba to premyslieť, pretože úrazové poistenie je veľmi významnou súčasťou sociálneho poistenia, je veľmi významnou súčasťou ošetrenia tej časti občanov, ktorí, žiaľ, prídu v práci o svoje zdravie nie vlastnou vinou.

Je viacej otázok otvorených v tomto návrhu, ktoré bude treba ešte prediskutovať počas obdobia do rokovania v druhom čítaní. Nebudem teraz tieto otázky otvárať. Myslím si, že bude dostatok času vo výbore pre sociálne veci a bývanie, ale i v pracovných rokovaniach behom toho mesiaca, aby sme si veci vyjasnili a dali ich na správnu mieru.

Chcem však upozorniť na jeden zásadný problém a to je problém akéhosi náznaku diskriminácie občanov, ktorí z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nemôžu byť zamestnaní. Je skutočne potrebné sa opätovne pozrieť na skupinu občanov, ktorých zákon ošetruje, ťažko zdravotne postihnutých, ktorým tento návrh vlastne stanovuje prísne kritériá a, doslova by som povedal, znemožňuje aktívne sa zapojiť do pracovného procesu. Pritom vieme všetci dobre, že zákon o sociálnej pomoci a ďalšie zákony, ktoré túto časť občanov ošetrujú, sú limitované finančne a nemáme dostatok prostriedkov na to, aby sme týmto ľuďom vytvorili dobré podmienky pre vzdelávanie, zapojenie sa do pracovného pomeru. Chcel by som preto vyzvať už pri prvom čítaní predkladateľa, i vás, vážené poslankyne, poslanci, aby ste skutočne sa zamysleli nad týmto problémom, aby sme hlavne túto časť, veľmi citlivú časť a nie malú časť početnú v Slovenskej republike nediskriminovali tým, že im znemožníme pri tom ťažkom údele svojho osudu zapojiť sa do pracovného procesu aspoň takou formou, ako im to ten zdravotný stav umožňuje, či už ide o nevidiacich alebo ľudí postihnutých chorobami, ktoré ich pripútali na invalidný vozíček.

Chcem ešte pripomenúť aj jednu ďalšiu kategóriu. A to je vôbec systém a formy dôchodkov, mám na mysli teraz vdoveckého dôchodku. Pokiaľ si dobre pozriete návrh a prepočítame si určité, by som povedal, riešenia z hľadiska výšky vdoveckého dôchodku, treba skutočne na tento problém sa bližšie pozrieť, aby vdovecký dôchodok zabezpečoval takisto už v tomto základnom systéme aspoň tie základné životné podmienky.

Na prvé čítanie by som chcel oznámiť a prehlásiť, pokiaľ by som aj za klub hovoril, že aj napriek týmto výhradám, napriek problémom, ktoré sa tu vyskytujú, ale vzhľadom na zložitosť zákona a veľmi ťažké hľadanie kompromisu určite tento návrh podporíme pre druhé čítanie a budeme hľadať spoločné cesty tak, aby sme celý systém vylepšili, aby sme sa vrátili k tomu, čo sme povedali na začiatku sociálnej reformy ešte v roku 1993. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi Mesiarikovi.

Nie sú žiadne faktické poznámky.

Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení kolegovia, nedávno v tlači sa objavila správa, že Sociálna poisťovňa si na dôchodky v minulom mesiaci musela 1 mld. korún požičať. V základnom fonde dôchodkovom jednoducho nie sú peniaze. Tie pesimistické scenáre z predchádzajúcich rokov sa pomaly, ale isto napĺňajú. A to je jeden z dôvodov, prečo dôchodková reforma je nevyhnutnosťou. Len ak by som použil závery z materiálov, neviem, či to bola 6. alebo 7. verzia, ktorá bola ešte na ministerstve pred touto vládnou koalíciou, tak už v záveroch tej poslednej verzie sa hovorilo, že nevyhnutné opatrenia je potrebné prijať s účinnosťou už od 1. januára 2000. A tými nevyhnutnými opatreniami sa mysleli napr. posúvanie hranice odchodu do dôchodku, zrušenie súbehu dôchodok a mzda, zrušenie pracovných kategórií a ďalšie iné deformácie, ktoré v tom súčasnom systéme bez zmeny alebo s určitými drobnými obmenami platili a ten súčasný systém vlastne vyčerpávali do takej miery, že ak by sme vlastne neprijali isté zásadné opatrenia, tak by sa skôr či neskôr zrútil.

Preto taká prvá výhrada k tomuto vládnemu návrhu je, mrzí ma to, lebo som rovnako súčasťou vládnej koalície, že tento vládny návrh zákona prichádza neskoro. A neskoro je to z viacerých dôvodov. Neskoro je to preto aj napr., že je koniec volebného obdobia a tento vládny návrh zákona prichádza aj s istými pre občanov nepopulárnymi opatreniami. A jednoducho bežne politické strany takéto opatrenia neprijímajú. Možno aj to bolo jedným z dôvodov, prečo napr. účinnosť tohto návrhu zákona sa navrhuje až po voľbách. A vlastne je to neskôr, ako sme sa zaviazali, či v tých schválených koncepciách alebo v schválenom programovom vyhlásení vlády, že tento návrh zákona nadobudne účinnosť už teda v tomto roku, aj keď ja som v tom čase hovoril, že to považujem za termín, ktorý je neskorý, a že sme mali oveľa skôr prísť s tým návrhom. Je to spôsobené aj tým, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny si na seba pravdepodobne zobralo toho príliš veľa, na rohy, sa ľudovo hovorí. My sme tu v Národnej rade schvaľovali zákony, ktoré mohli smelo počkať, aj keď sa nezhodnem v tomto možno s ministrom aj s ďalšími kolegami v sále, ale zákony o štátnej službe, o verejnej službe v Čechách ešte nemajú a o nič neprišli. Aj Zákonník práce možno sme si mohli odpustiť. Teda jednoducho v tom poradí dôležitosti v každom prípade najmä z hľadiska ekonomického alebo z dopadu na slovenskú ekonomiku a cez ekonomiku na občana toto je dôležitejší zákon a dôchodková reforma je oveľa dôležitejšia.

To aj preto hovorím, že mohli sme si dovoliť to skôr, lebo na začiatku volebného obdobia sme sa stretli zástupcovia jednotlivých parlamentných strán, ale nielen koaličných, ale aj opozičných. A bola to iniciatíva ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, veľmi chvályhodná, lebo naozaj na zásadné rozhodnutia alebo zásadné zmeny je potrebný súhlas nielen koaličných strán, ale aj opozičných. A sa vtedy v septembri v roku 1999 zhodli na tom zástupcovia aj opozičných, aj koaličných strán, že nebudeme dôchodkovú reformu zneužívať na nejaké populistické výroky alebo drásať nervy našim občanom a ich trpezlivosť, lebo si myslíme, že v tejto oblasti už nie je, by som povedal, voľná kapacita. Čiže myslím si, že to bol dobrý začiatok na začiatku toho volebného obdobia, že bol taký predbežný súhlas všetkých zainteresovaných, že si uvedomujú potrebu prijatia takého dôležitého zákona.

Ak hovorím o tom, že je to neskoro, tak by som mal povedať aj to, že teda neskoro je to preto, že to neskoré prijatie týchto zákonov, ktoré sú súčasťou dôchodkovej reformy, prináša vážne ekonomické straty. Viete veľmi dobre, že slovenská ekonomika, kapitálový trh, podnikateľská sféra jednoducho je chorá a chorá je z toho dôvodu, že chýbajú peniaze. Peniaze nemajú banky, a preto peniaze v bankách sú drahé. Ale nemajú peniaze podnikatelia preto napr., že sú vysoké dane, že sú vysoké odvody, a preto menej zamestnávajú. No a existuje jedno riešenie, a vo svete je odskúšané, že na toto sú dôchodkové poisťovne. Jednoducho to sú úložiská dlhých a lacných peňazí. Na kapitálovom trhu jednoducho voľné peniaze z dôchodkových penzijných fondov slúžia na podporu či bytovej výstavby, či hypotekárneho úverovania, ale ako jeden výrazný zdroj rozvoja ekonomiky. A myslím si, že na Slovensku iný taký vnútorný zdroj ani nemáme.

Moja druhá poznámka alebo zamyslenie v súvislosti s prvým čítaním o tomto zákone je, že dobre, no tak je to neskoro, ale predsa len. Ale predsa keď už teda sme sa do toho pustili, tak nemali by sme vykročiť ľavou nohou, ale nemali by sme v rámci tej reformy urobiť nejaké chyby zásadné, ktoré nás v ďalších rokoch môžu mrzieť alebo ktoré by veľmi skomplikovali situáciu v tom dôchodkovom systéme. A to ukážem na jednoduchom príklade. Keď si dneska zapnete gombík o jednu dierku posunutý, tak môžete čokoľvek robiť, ale všetky budú zle zapnuté.

A to chcem povedať v súvislosti s tým absentujúcim princípom univerzality. Už sa k tomu vyjadril minister, ktorý teda musí obhajovať návrh, ktorý prešiel vo vláde. Hovoril o tom aj spoločný spravodajca. Ale my sme už spolu rokovali a je tu istá dohoda na tej odbornej úrovni, že chceme vrátiť ten univerzálny princíp do tohto zákona z viacerých dôvodov, že to je spravodlivé, že to je základný princíp, z ktorého dôchodkové systémy vychádzajú aj v iných krajinách, a že je to dokonca v záujme aj tých, ktorí si zatiaľ vybojovali osobitný dôchodkový systém. A to sú tie silové rezorty. Mňa v tejto chvíli mrzí, že vlastne prevalcovali ministra práce, sociálnych vecí a rodiny ostatní ministri z iných strán. Čiže maslo na hlave tu majú aj iné koaličné strany. A preto by som sa prihováral za to, že keď sme už tých baníkov, ktorí sa cítili veľmi dotknutí, alebo tých, ktorí mali pracovné kategórie, zo systému už dostali, tak by sme nemali pripustiť to, aby ten vyprázdnený alebo ten uvoľnený priestor obsadili iní, aj keď sú to silové rezorty. A je to, si myslím, aj v záujme mnohých tých, ktorí odídu z armády alebo z bezpečnosti a mohli by práve, by som povedal, existenciou dvoch systémov byť poškodení, že keď prejdú z toho rezortu vyvolených alebo toho systému tých preferovaných do toho všeobecného systému, tak mohli by sami byť v istej nevýhode. Aj v súvislosti s druhým pilierom dôchodkovej reformy, s tým kapitalizačným fondom by, samozrejme, vznikali, keby systém nebol univerzálny, len a len komplikácie.

Ďalšia moja poznámka. Ak som ešte hovoril o absencii toho univerzálneho princípu, tak ešte tu absentuje ďalšia vec. A to ma rovnako mrzí, že nerokujeme v tejto chvíli alebo do konca volebného obdobia nebudeme rokovať aj o tom druhom pilieri alebo o tom druhom dôležitom zákone, o tom kapitalizačnom fonde, do ktorého si bude každý občan prispievať a kde bude mať svoj osobný účet, na ktorom bude zhodnocovať svoje prostriedky a šetriť si na dôchodok. Je pravda, že je tu poslanecký návrh zákona, ale keďže poznám pomery v tejto sále, tak nepredpokladám, že by sme sa ním tak vážnejšie zaoberali z jedného dôvodu, že teda je to poslanecký návrh. A takýto dôležitý návrh si takisto vyžaduje politickú podporu alebo istú zhodu minimálne teda strán v koalícii, ak nie všetkých.

Na to, že ten druhý pilier nebude v tomto volebnom období a že to bude neskôr, tak použijem ako príklad negatívnych dôsledkov z jednej tých verzií, kde sa robilo viacero matematicko-poistných analýz. Ale pre vašu informáciu, ak by sme si takto odkladali peniaze na dôchodok, tak podľa pesimistickej verzie aj podľa optimistickej verzie by to v priebehu 5 - 10 rokov boli desiatky miliárd korún k dispozícii na kapitálovom trhu. To je prepočet z roku 2000 čiže dva roky starý. V roku 2005 za 5 rokov by tie usporené prostriedky v prepočte na HDP predstavovali 2 %. Už za desať rokov by to bolo 6 % pri pesimistickej verzii, 7 % pri optimistickej. A v absolútnom vyjadrení by išlo o 117 mld. alebo 154 mld. korún. To sú naozaj ďalšie privatizácie SPP alebo teda podobných podnikov. To sú tak obrovské prostriedky, ktoré môžu výrazne ovplyvniť ekonomiku Slovenska.

Ďalší princíp, ktorý je základným princípom, na ktorom stavia tento zákon, je princíp zásluhovosti. A tu chcem povedať, že tu mám istú výhradu, lebo je ten princíp aplikovaný nie dôsledne. Tá zásluhovosť alebo osobná participácia poistencov je tam iba čiastočná. Je správne, že zohľadňuje celé obdobie prispievania poistenca na dôchodok. To je napr. premietnuté do nového spôsobu výpočtu dôchodku. Ale ten princíp zásluhovosti je aj v inom. Zásluhovosť je napr. aj v tom, ako bude rásť počet poistencov v systéme. A, samozrejme, keďže ten systém je povinný, tak každý zamestnanec bude povinne v tom systéme. Ale ja chcem poukázať na jeden moment, ktorý sa zatiaľ obchádzal, že každý rodič, každá rodina, ktorá sa rozhoduje pre dieťa, rodiny, ktoré majú viac detí, prispievajú do systému tým, že prichádzajú s novým klientom do sociálneho poistenia, s tým, ktorý bude aktívne roky, desiatky rokov prispievať. A to najmä v súvislosti s nepriaznivým demografickým vývojom na Slovensku môže byť zaujímavé, lebo, už sa opakujem, ak poviem, že ak by sa na Slovensku prestali rodiť deti, lebo sú veľmi drahé pre jednotlivca aj pre rodinu, tak ten systém by skončil ako pyramídová hra. Čiže naozaj ak niekto má dieťa, rodina má viac detí, tak to sú tí, ktorí budú raz prispievať nielen na svoj dôchodok na osobnom účte, ale v rámci toho prvého piliera budú prispievať na dôchodky tých ostatných, mnoho razy tých, čo deti nemali alebo nechceli mať.

Demografický vývoj, je to téma, nieže už obohratá platňa, ale tá, ku ktorej sme sa často vyjadrovali. Ja len pre zjednodušenie poviem, ako to vyzerá v číslach. Tie prognózy sú v danej ekonomickej situácii na Slovensku katastrofálne. Je síce pravda, že tých všetkých, ktorí sú v produktívnom veku, za ktorých sa považujú všetci aj nezamestnaní, aj ženy na materskej, aj mladí ľudia, ktorí sa pripravujú na povolanie, je veľmi veľa, tí sa považujú za skupinu, ktorá prispieva na tých dôchodcov - a aj keď teraz to vychádza, že 3,5 je tých, ktorí akoby prispievali na jeden dôchodok, akoby na 100 dôchodcov prispievalo 350 ľudí v produktívnom veku -, v skutočnosti je to úplne inak. Je 500 000 a viac nezamestnaných. Tí neprispievajú nijako vlastne. Ženy na materskej, ak to rátam cez to poistné, takisto neprispievajú v plnej výške. Ak rátam tých mladých, ktorí sa pripravujú na povolanie, tí takisto prispievajú v redukovanej podobe. Čiže keď to veľmi zjednoduším, tak ten pomer závislosti je 2 : 1, 2 mil. zamestnaných a takmer milión tých, ktorí poberajú dôchodky v akejkoľvek podobe. Zjednodušil som to, ale len preto, aby som poukázal, že pomer závislosti je veľmi optimistické číslo, ktoré sa štatisticky vykazuje, a v skutočnosti je to oveľa horšie.

Preto, samozrejme, z tohto dôvodu by som rád aj navrhol nejaké pozmeňujúce návrhy, ale tie sú namieste až v druhom čítaní. A ja to aspoň jednou vetou spomeniem, že bolo by veľmi komplikované, ak by sme zaviedli, že deti môžu prispievať na dôchodok svojim rodičom. Ono by to bolo asi možno najvýstižnejšie a najspravodlivejšie, že naozaj teda by sa v tom premietlo to, že ak má niekto 3 deti alebo 6 detí a raz budú zamestnané, tak akoby podľa toho slovenského porekadla, že ak má rozumný hospodár tri groše, tak jeden vracia svojim rodičom, jeden investuje do svojich detí a iba jeden stroví, bolo namieste, aby tie deti mohli nejakým percentom odvádzať nielen na svoj osobný účet, ale napr. na dôchodok svojich rodičov. A tým by sme napravili istú diskrimináciu, že rodičia detí sú diskriminovaní. Keď deti majú lebo sú pri nich, majú nižší príjem, nižšiu životnú úroveň, a keď sa dožijú dôchodku, tak zasa sú postihnutí, lebo nízky dôchodok sa im vyrátal. Čiže jednoducho tak by to možno bolo najspravodlivejšie. Ale uvedomujem si, že to je veľmi komplikované a že pravdepodobne teda by som pre takýto návrh nezískal podporu.

Ale zdá sa mi oveľa jednoduchšie a praktickejšie, aby zamestnaný rodič, ktorý platí na svoj dôchodok, mal nižšie poistné odvody v závislosti od počtu detí. A môžeme sa dohodnúť, či to bude pol percenta, či to bude percento, to iste by malo byť výsledkom zase poistných analýz alebo matematických výpočtov. Ale chcem poukázať, že to nie je nič nezvyčajné, aj keď sme na to doteraz neboli zvyknutí. Použijem dva argumenty na podporu takéhoto návrhu v druhom čítaní. Ústavný súd v Nemecku vyniesol minulý rok v apríli rozsudok v spore manžela otca desiatich detí, ktorý sa ohradil, že je v rozpore so základnými ľudskými právami, v rozpore s nemeckou ústavou, aby on ako poistenec sociálneho poistenia, ktorý opatruje a vychováva deti a vytvára aj generačný príspevok funkčnosti sociálneho poistného systému, bol rovnako zaťažený poistnými odvodmi ako bezdetní poistenci. A rozhodnutie Ústavného súdu bolo v Nemecku, že má pravdu. A do 5 rokov v Spolkovej republike Nemecko musia toto rozhodnutie Ústavného súdu zakomponovať do nemeckej legislatívy. Ale, čo tam po Nemecku, oni sú na tom oveľa lepšie ako my. Ale takýto poistný princíp sme my zakotvili aj do zákona o sociálnom poistení, napr. v tej časti, kde sa hovorí, teda to sú paragrafy týkajúce sa úrazového poistenia, je to okolo paragrafu 130 a ďalej, že zľava na poistnom, resp. prirážka k poisteniu na úrazové poistenie sa uplatňuje voči klientovi podľa toho, či je bonitný klient alebo je rizikový klient. To znamená, že ten, kto je bonitný klient, má nižšie poistné, ten, kto je rizikový klient, má vyššie poistné. Je to úplne v poriadku aj so zdravým rozumom, aj s kostolným poriadkom. No a ja by som chcel, aby sme takýto princíp o bonitnom a rizikovom klientovi zaviedli aj v prípade tej generačnej solidarity rodín s deťmi a tými ostatnými.

Dámy a páni, treba tento návrh zákona schváliť. Treba ho schváliť s istými zmenami, o ktorých som hovoril, či sa to týka toho princípu univerzálnosti alebo toho princípu zásluhovosti. Tie návrhy budem dávať v druhom čítaní, keď sa ten návrh dostane do nášho rozpočtového výboru. Za klub KDH chcem povedať, že mi budeme podporovať aj to, aby prešiel do druhého čítania, samozrejme, v tej podobe, v akej je prospešný pre väčšinu občanov, aby bol potom schválený. Ďakujem vám za pozornosť.