I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Pavlovi Vrždákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

P. Vrždák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi, aby som sa k predmetnému návrhu zákona vyjadril ako spravodajca. Predkladaný návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení životné prostredie. Je prioritou odporúčanou v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie a je krátkodobou prioritou národného programu pre prijatie acquis communautaire. Problematiku závažných priemyselných havárií s prítomnosťou nebezpečných chemických látok upravuje v rámci sekundárnej legislatívy smernica Rady Európy č. 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky. Smernica je nástrojom ďalšieho rozpracovania záväzkov spoločenstva vyplývajúcich z Dohovoru OSN o vplyvoch priemyselných havárií presahujúcich štátne hranice. Cieľom zákona je predovšetkým prevencia závažných priemyselných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok a tiež obmedzenie dôsledkov, ktoré takéto havárie môžu mať pre ľudí a životné prostredie.

Ďalej je to určenie základných povinností prevádzkovateľov zariadení, kategorizácia podnikov, ako aj vymedzenie ďalších povinností zabezpečujúcich prevenciu vzniku havarijných situácií, ktorými môžu byť ohrozené životy ľudí, ale aj životné prostredie. Prijatie tohto zákona je dôležité i z hľadiska zosúladenia našich zákonov so zákonmi Európskej únie.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci.

Dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní vládneho návrhu zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o doplnení niektorých zákonov, tlač 1269, informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu uvedenej ako tlač 1269a.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o doplnení niektorých zákonov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 265 zo dňa 13. marca 2002. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1882 z 8. februára 2002 pridelila vládny návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o doplnení niektorých zákonov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Okrem Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, ktorý neprerokoval predložený návrh zákona, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebola prítomná potrebná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov. Gestorský výbor nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 69 v časti 4 spoločnej správy. Z tohto dôvodu ich nebudem osobne čítať. Podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne k bodom 1 až 65, bod 68 a 69 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich, samostatne k bodu 66 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho a samostatne k bodu 67 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. Ďakujem, pán predsedajúci. Otvorte, prosím, rozpravu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážení páni poslanci, panie poslankyne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nie je nikto prihlásený, ústne je prihlásený jeden pán poslanec, dvaja, traja, čiže pán poslanec Juriš, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Köteles. Končím možnosť prihlásiť sa ústne.

Prvý pán poslanec Juriš. Prosím.

A. Juriš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Môj pozmeňujúci návrh je veľmi stručný. Ide o to, že k tomuto zákonu o prevencii závažných priemyselných havárií a o doplnenie niektorých zákonov sa v tomto prípade aj pozmeňujú niektoré zákony, ak sa prijmú body 66 a 67 zo spoločnej správy. A preto treba upraviť názov zákona nasledovne. Za slová "havárií a o" sa vkladajú slová "zmene a". Vládny návrh zákona v článku 1 upravuje prevenciu závažných priemyselných havárií a v článku 2 a III sa dopĺňajú príslušné zákony. Čiže je to zatiaľ ten názov správny. Ak by sme prijali ale bod 67 zo spoločnej správy, čo si myslím, že prijmeme, je to o ochrane prírody a krajiny a v znení neskorších predpisov, preto treba aj zmeniť názov tohto zákona. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalej pani poslankyňa Sabolová má slovo, po nej pán poslanec Köteles.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, veľmi krátko chcem upozorniť na body 66 a 67. Bod 66 a 67 ide nad rámec predkladaného návrhu zákona. Preto by som aj žiadala potom stanovisko pána ministra. Chcem sa dotknúť ale hlavne bodu 66, ktorý aj gestorský výbor neodporúča schváliť a je to vlastne nepriama novela zákona o odpadoch. Chcem povedať, že aj zdôvodnenie, ktoré je pripojené k tomuto jednoriadkovému článku, a teda ide nad rámec zákona, nevystihuje vlastne alebo je urobený chybne, nepravdivo uvádza, že zákon o odpadoch je postavený na konštrukcii ochrany územia občanov pred nekontrolovaným pohybom odpadov. V skutočnosti účel zákona § 3 jasne deklaruje základnú filozofiu a ciele. Na prvom mieste predchádzať vzniku a škodlivosti odpadov, čiže ide o prevenciu, ak to nie je možné zhodnocovať odpady a až nakoniec zneškodňovať. Takisto je zavádzajúce tvrdenie, že zákon nešpecifikuje, či PVC je odpad alebo nie. § 2 zákona o odpadoch č. 233/2001 Z. z. presnejšie špecifikuje, kedy sa PVC stáva odpadom. Nejde o žiadnu nesúrodosť zákazu výroby, dovozu a vývozu PVC od roku 2008 v zákone o odpadoch. Prvoradým cieľom zákona o odpadoch je totiž prevencia, predchádzanie škodlivosti. PVC výrazne zvyšuje škodlivosť odpadov a zákazom jeho výroby, dovozu a vývozu sa napĺňa preventívne opatrenie. Ja si myslím, že je dostatok času do roku 2008 a je to istý verejný tlak na to, aby sa výrobcovia, dovozcovia a vývozcovia začali zaoberať touto témou. A keďže ide o nesystémový krok do zákona, ktorý vôbec nerieši problematiku odpadov, zákon o prevencii závažných priemyselných havárií rieši úplne iné záležitosti, žiadam teda o vyjadrenie pána ministra a neodporúčam tak, ako gestorský výbor neodporúča tento článok prijať a novelizovať nepriamo zákon. Bod 67 ide tiež nad rámec. Ale myslím si, že ním sa dopracúvajú isté potreby dnes už platnej vyhlášky, kde ide v zákone o ochrane prírody a krajiny o náhradu majetkovej ujmy v chránených územiach a myslím si, že je možné s prižmúrením oka túto záležitosť podporiť. Ale tiež by som prosila predkladateľov, jednotlivé výbory, aby takto nesystémovo nespracúvali a nevstupovali do zákonov. Čo sa týka ešte bodu 66 a zákona o odpadoch, ministerstvo pripravuje zákon o obaloch a odpadoch z obalov a tam sa výbor bude zaoberať podrobnejšie aj zrušením alebo obmedzením výroby, dovozu a vývozu PVC. Ďakujem veľmi pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Köteles bude mať slovo. Nech sa páči. Prepáčte, jedna faktická poznámka, pán poslanec Oberhauser. Potom pán poslanec. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Prosím.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja sa pridávam k pani poslankyni Sabolovej s tým, že aj bod 67 spoločnej správy sa zaoberá vecami, ktoré sú nad rámec toho zákona a tiež neriešia systémovo problém, ktorý je vážnym problémom, problém majetkovej ujmy. Signalizovali mi pracovníci, ktorí pôsobia v tejto oblasti, že by takéto riešenie, ako je navrhnuté, mohlo spôsobiť veľmi vážne dôsledky najmä v lesnom hospodárstve. A preto treba tú úpravu domyslieť a dopracovať a v takomto znení zrejme nebude na prospech riešenia tohto problému. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Köteles, nech sa páči.

L. Köteles, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená Národná rada. Dovoľte mi veľmi stručne sa vyjadriť k pozmeňujúcim návrhom, lebo zákon o prevencii závažných priemyselných havárií podporujem. Takže hlavne k bodom 66 a 67. Tie návrhy vôbec nesúvisia s pôvodným návrhom zákona, ale využívajúc túto príležitosť chcú novelizovať celkom iné zákony. Podľa mňa je to legislatívne nie celkom čistá metóda. Som presvedčený, že novelizovať zákon cez iný legislatívny proces v budúcnosti by sme nemali umožniť. Ale ako jedinú výnimku vidím v časovej naliehavosti, keď už iná legislatívna možnosť neexistuje na riešenie závažných problémov v spoločnosti. V našom prípade toto kritérium platí jedine v prípade novelizácie zákona o ochrane prírody a krajiny. V tomto prípade na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky o náhrade majetkovej ujmy ďalej ho riešime zákonnou formou vykonávacích zákonov, bez ktorých by nemohli vyplácať náhradu za majetkovú ujmu, napríklad v prípadoch obmedzenia vlastníckeho práva vyplývajúceho zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny. Na základe existujúceho zákona už od roku 1995 sú akumulované finančné prostriedky. V prípade, keby sme neodsúhlasili predložený a gestorským výborom, zdôrazňujem gestorským výborom podporovaný návrh, teda aj spôsob úhrady, tak ani v tomto roku by sme nemohli hradiť odškodnenie za majetkové ujmy. Teda len na nás a od závisí, aby sme neukrátili dotknutých niekoľko tisíc ľudí minimálne jednoročnou úhradou. Pozmeňujúci návrh uvedený v spoločnej správe pod bodom 66 novelizuje zákon o odpadoch s cieľom vypustiť zákaz výroby, dovoz a vývoz PVC, teda polyvinylchroridu vrátane výrobkov z tohto materiálu od roku 2008. Ja osobne nevylučujem, že rozhodnutie o úplnom zákaze PVC počas prerokovania zákona o odpadoch bol unáhlený a nepremyslený, ale také isté nepremyslené a unáhlené by bolo rozhodnutie o úplnom zrušení tohto zákazu. Som presvedčený, že až v roku 2008 platný zákaz by sme mali najprv analyzovať a po odbornej diskusii vytvoriť priestor pre prípadné výnimky alebo pre výrobu PVC, až potom s konečnou platnosťou rozhodnúť. Z tohto dôvodu nemôžem podporovať tento, žiaľ, nesystémový návrh na zrušenie zákazu PVC ani poslanecký klub SMK.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážení páni poslanci, pani poslankyne, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chce sa vyjadriť?

Prosím, nech sa páči, k rozprave.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Najprv sa vyjadrím k tomu bodu, ktorý hovorí o zmene názvu. S tým treba súhlasiť, ak parlament odsúhlasí body 66, 67. Druhý bod alebo druhý pozmeňujúci návrh sa týka novely zákona o ochrane prírody. Ja súhlasím s tým, čo povedal pán Oberhauser, že je to trochu nesystémové, ale v každom prípade sme museli vypracovať nariadenie vlády o úhrade majetkovej ujmy, pretože to bol práve tlak zo strany užívateľov a majiteľov lesov, aby sme naďalej neboli v neustálej kontraverzii s ochranou, teda aby neboli užívatelia a majitelia lesov v kontraverzii s ochranou prírody. Toto bola absolútne naliehavá úloha. My sme vypracovali nariadenie vlády, k tomu sme vypracovali metodiku, akým spôsobom sa môžu vyplácať alebo vypočítavať a vyplácať tieto úrady, ale, žiaľbohu, ako sa povie, nebolo to zavesené správnym spôsobom na súčasne existujúci zákon. Preto aby sa mohlo, aby táto náhrada ujmy sa mohla stať naozaj skutočnosťou, na to práve lesníci čakajú najviac, tak sme sa rozhodli, že sa pokúsime podať novelu zákona, aj keď skutočne beriem, že to nie je celkom systémový krok, ale ak je možné, tak by som vás poprosil, aby ste s tým súhlasili. Nakoniec gestorský výbor odporúča tento bod schváliť.

Druhý problém je zákaz PVC, respektíve zrušenie zákazu PVC. Najprv poviem vecne, ako ministerstvo životného prostredia celú túto problematiku riešilo. Ako viete, pôvodne v návrhu zákona o odpadoch tento zákaz nebol a ja poviem úprimne, aj keď sú tu zrejme priatelia z mimovládnych organizácií, ktorí sú za zákaz PVC, ja poviem úprimne, že predkladateľovi sa takýto spôsob nepáčil a úplný zákaz zrejme ani nie je dobrý a vyvolal mnohé spory. Preto ministerstvo životného prostredia, aj keď, samozrejme, že my plníme zákony, tak ako ich prijme parlament, ale napriek tomu sme ziniciovali niekoľko rokovaní a nakoniec na Úrade vlády aj celkom významné medzinárodné sedenie, medzinárodný seminár, medzinárodnú konferenciu o tom, akým spôsobom by sme mohli vyriešiť problematiku zákazu PVC, respektíve akým spôsobom by sme mohli pristúpiť k novele tohto inkriminovaného bodu. Vtedy som vyzval stranu aj tí, ktorí zastávajú zákaz PVC, aj tí, ktorí sú proti zákazu PVC, aby dali návrhy na novelu tohto bodu. Takýto prísľub aj bol a začali sme na tomto aj pracovať, takže si viem predstaviť aj postup, ktorý je systémovejší a nepôjde do extrémov. Ešte raz hovorím, aj keď akokoľvek sa to môže brať, ale predkladateľ nepodal návrh na úplný zákaz PVC, ten bod prišiel doslova v posledných hodinách do parlamentu a bol odsúhlasený parlamentom. Predkladateľ, samozrejme, vtedy už nesťahoval zákon, tak preto sa zákaz do toho dostal. V súčasnosti druhý extrém, teda návrh o rušenie tohto zákazu, tiež neprišiel zo strany predkladateľa. Skutočne neprišiel zo strany predkladateľa, lebo ako som povedal, my sme pripravovali iný postup na novelu tohto bodu, lebo o tom znovu podčiarkujem, že som presvedčený, že tento bod by bol treba aj tak novelizovať. A ten bod, ten zákaz, teda proste zrušenie zákazu prišiel ako poslanecký návrh alebo pozmeňujúci návrh a počas celého tohto rokovacieho procesu rezonoval na rôznych fórach. Nakoniec gestorský výbor odporúča neschváliť tento návrh a gestorský výbor hovorí, že je nad rámec zákona. Preto, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som teraz v mimoriadne zvláštnej situácii, že prvý návrh, teda zákaz PVC, neprišiel zo strany predkladateľa ani zrušenie zákazu PVC neprišlo od predkladateľa, tak si myslím, že v tomto momente aj vecne, aj politicky by som sa mal spoľahnúť na riešenie alebo na rozhodnutie gestorského výboru, ktorý odporúča, ktorý hovorí že tento bod je nad rámec zákona a odporúča ho neschváliť. Ešte by som si chcel prípadne vyjasniť aspoň pre seba situáciu oproti tomu prvému bodu, kde tiež hovorí gestorský výbor, že je to nad rámec zákona, ale odporúča schváliť. Takže tu zrejme ten rozpor nie je až taký veľký ako pri tomto druhom bode, takže ja sa teraz musím vyjadriť, pretože je to gestorský výbor, je to odborný výbor, s ktorým ministerstvo musí spolupracovať, že ja musím, ja by som bol mimoriadne asi arogantný voči gestorskému Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, keby som nesúhlasil s tým návrhom, ktorý gestorský výbor ponúka. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.

Nasleduje

Návrh vlády ste dostali ako tlač 1342, spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom ako tlač 1342a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady. Návrh vlády odôvodní minister životného prostredia Slovenskej republiky László Miklós.

Prosím, pán minister, keby ste sa ujali slova.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Zmena globálnej klímy spôsobená antropogénnymi emisiami skleníkových plynov je jedným z najvýznamnejších globálnych problémov ľudstva v súčasnosti a snáď ani jeden z environmentálnych dohôd a protokolov nespôsobil taký rozruch vo svetovej politike ako práve Kjótsky protokol, dokonca mal určitý vplyv, aj keď by sme nemali preceňovať tento vplyv, ale mal snáď aj určitý vplyv na politické dianie v USA. Právnym základom na riešenie problému zmeny klímy sa stal Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, ktorý bol prijatý ešte v roku 1992 v Riu de Janeiro. Tento rámcový návrh však musel byť doplnený najrôznejšími protokolmi, aby bol vykonateľný. Preto sa postupne vypracúvali rôzne vykonávacie predpisy a ten najvýznamnejší je práve takzvaný Kjótsky protokol, ktorý hovorí o mechanizmoch, akým je možné plniť úlohy, respektíve ciele, ktoré by mali zabrániť tým spomínaním zmenám klímy.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, hovorím s plnou zodpovednosťou, že Slovensko môže bez obáv ratifikovať tento protokol, pretože ani najsmelšie predpovede, prognózy rozvoja slovenskej ekonomiky by nemali viesť ku situácii, kde by sme mali problémy s plnením úloh Kjótskeho protokolu. Preto by som vás prosil, aby ste súhlasil s ratifikáciou Kjótskeho protokolu. Je to prejav politickej vôle Slovenskej republiky prihlásiť sa ku hnutiu na ochranu globálnej klímy zemegule. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto navrhovateľa. Prosím pána poslanca Ambróša, aby informoval národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

Nech sa páči.

L. Ambróš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som vás na základe poverenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Kjótskym protokolom k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy, tlač 1342, poinformoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu a stanovisku gestorského výboru obsiahnutom v spoločnej správe k tomuto návrhu, tlač 1342a, ktorý máte pred sebou. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Kjótskym protokolom k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pod č. 262 dňa 13. marca 2002. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1484 z 28. januára 2002 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Kjótskym protokolom k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy týmto výborom: Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Kjótskym protokolom k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy, tlač 1342. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Kjótskym protokolom k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy v súlade s § 88 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby v treťom čítaní rozhodla, že vyslovuje súhlas s Kjótskym protokolom k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne nie je nikto prihlásený. Kto sa hlási ústne. Pán poslanec Šebej. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Šebej, máme dve minúty na rozpravu. Páni poslanci. Chcem vás poprosiť, aby sme boli ústretoví, aby sme vyšli tomuto jednému vystúpeniu v ústrety a potom by sme ukončili. Je takýto všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Ďakujem.

Pán poslanec Šebej, nech sa páči, máte slovo.

F. Šebej, poslanec: Ja som si chcel svoje povedať a teraz nemôžem. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kolegyne a kolegovia. Ja som chcel vystúpiť obsiahlejšie s istým postojom, ktorý sa nedá vysvetliť za minútu, ale chcem povedať, že keď o texte Kjótskeho protokolu predtým, než bol v Kjóte schválený v auguste, pardon, 25. júla 1997 hlasoval americký Senát, tak ten text odmietol počtom 95 hlasov k nule a mal na to podľa mňa dosť dobré dôvody hoci ani Senát sa nerozhodoval vtedy ľahko. Možno ste si mnohí všimli, že prezident Bush, pardon, teda neskôr prezident Clinton napriek tomu, že viceprezident Al Gore mal ako hlavnú agendu životné prostredie, sa už neodvážil viac predložiť Kjótsky protokol na ratifikáciu americkému Senátu a prezident Bush tú tému zamietol úplne a radšej pre Ameriku prijal iný plán redukcie takzvaných skleníkových plynov, ktorý nie je totožný s Kjótskym protokolom.

Pokúsim sa veľmi stručne komentovať proste to, čo už aj povedal pán minister a o čo tu ide. Po prvé, nie je celkom jasné a nie je vedeckým faktom všetko to, na čom je text Kjótskeho protokolu postavený. Kjótsky protokol je výsledkom práce medzivládneho panelu o klimatickej zmene AEPCC, ktorý bol ustanovený v roku 1988 ako projekt environmentálneho programu OSN a Svetovej meteorologickej organizácie za účelom hodnotenia vedeckých, technických a sociálno-ekonomických informácií dôležitých na hodnotenie vplyvu ľudskej činnosti na klimatickú zmenu, presnejšie jej potenciálneho dopadu a možnosti jej zmiernenia. Dospieva k záverom, ktoré pomerne významná časť vedeckej obce spochybňuje. O čo ide. Predovšetkým nie je celkom jasné a existuje dosť významná časť vedeckej obce, ktorá nesúhlasí s tvrdením, že globálne otepľovanie, ak vôbec existuje, je výsledkom ľudskej činnosti. Existujú astrofyzici, ktorí hovoria, že omnoho silnejším faktorom v tom, čo sa dá merať ako isté globálne oteplenie - je napríklad zvyšovanie teploty Slnka. Existujú ďalší, ktorí hovoria o sopečnej činnosti, existujú ďalší, ktorí hovoria o iných, povedal by som, geofyzikálnych cykloch. Treba povedať, že veľmi často svetová verejnosť podlieha istým mýtom, ktoré potom, tváriac sa ako hotový fakt, majú ovplyvniť politické rozhodnutia. Ja sa pokúsim tie mýty vymenovať. Mýtus číslo jeden je ten, že existuje jasný vedecký konsenzus v hlavných tézach o globálnom otepľovaní. V nezávislých thinktankoch, kde Európa má, samozrejme, veľký deficit, lebo nezávislých výskumných organizácií tohto typu existuje tu len veľmi málo, pôsobí množstvo ľudí, ktorí majú opačný názor. Jedným z kritikov teórie globálneho otepľovania spôsobenej ľuďmi je profesor Lindzen, významný americký meteorológ, člen tímu, toho tímu AEPCC, ktorý vypracoval ten protokol, a on udáva správy o v podstate manipulácii výsledkov tak, aby tie údaje vyzneli podľa možnosti čo najkatastrofickejšie. Najznámejším masovým vedeckým odporom voči teórii globálneho oteplenia je Lipská deklarácia podpísaná desiatkami klimatológov z celého sveta na vedeckej konferencii v roku 1995. Jej posolstvom je presvedčenie o neexistencii všeobecného vedeckého konsenzu o vplyve produkcie kysličníka uhličitého na zosilnený skleníkový efekt, nesúhlas s politicky motivovanou snahou o unáhlené konanie a deklarovanie, že desivé predpoklady budúceho oteplenia nemôžu byť oprávnené na základe existujúcich klimatických záznamov. V podobnom duchu je vedená aj novšia petícia Oregonského inštitútu vedy a medicíny, ktorú podpísalo už vyše tisíc odborníkov. Ukazuje sa, že oteplenie jednoducho vôbec nemá také rozmery, ako sa udáva. Ten druhý mýtus, ktorý chcem spomenúť je, že Kjótske protokoly sú správnym rozhodnutím a ich implementácia dokáže zabrániť otepľovaniu atmosféry. Profesor Lindzen hovorí na túto tému toto: Kjótsky protokol je absurdný. Spojené štáty signovali, ale neratifikovali, signovali niečo, čo súhlasí s preventívnym princípom, s myšlienkou tej povahy, že ak nemáte dáta, ak nemáte vedecké podklady, ale ak niekto navrhne problém, ste povinný ho okamžite riešiť. Napríklad podľa výpočtu Toma Viegliho z Amerického národného centra pre atmosferický výskum vyplýva, že ak by aj všetky zúčastnené krajiny splnili všetky záväzky Kjótskeho protokolu, v roku 2050 by ich výsledkom bolo ušetrenie "o 0,07 stupňov Celzia globálneho oteplenia", čo je teplota takmer nemerateľná a zanedbateľná.

Ja chcem povedať, že pokiaľ veda naozaj má k dispozícii len, povedal by som, schválne dramatizované výsledky práce tímov, ktoré závisia vo svojich grantových zdrojoch od organizácie, ktorá od nich očakáva takéto výsledky, pokiaľ nemá vedecká obec na všetko jednotný názor, tak sa domnievam, že podliehanie tlaku zmanipulovanej verejnej mienky je v tomto prípade nie namieste a ja osobne sa pri hlasovaní o tomto protokole zdržím, pretože si nemyslím, že mám racionálny a overený dôvod zaň hlasovať. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánu poslancovi Šebejovi. Tri faktické poznámky. Posledný pán poslanec Prokeš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Prvý pán poslanec Mikloško.

Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Ja by som sa chcel spýtať pána poslanca Šebeja, či prezident Bush, ktorý je proti Kjótskemu protokolu, či je nejaká rodina Georgovi Bushovi, s ktorým som sa stretol v novembri v roku 1991 v Prahe. To by hodne asi ovplyvnilo moje hlasovanie pri tomto.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Slafkovský, prosím stručne. Prosím, lebo sme po čase. Pán poslanec Slafkovský čaká, kým mu zapnete mikrofón.

Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem. Tá argumentácia je ťažká a dlhá, ale niekedy takzvané nezávislé organizácie, bohužiaľ, sú menej nezávislé ako štátny výskum, ktorý je za všeobecné peniaze, ako výskum, ktorý je dohodnutý. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Super krátke.

Pán poslanec Prokeš.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja súhlasím s pánom poslancom Šebejom, že vždy sa nájdu vedci, ktorí sú uletení, lebo za druhej svetovej vojny sa našli aj takí, čo robili výskum, skutočne seriózne sa zaoberali tým, že zemeguľa nie je vypuklá, ale dutá, a teda my sa nachádzame vo vnútri nejakej gule a vážne sme v tomto smere robili experimentálne merania. Ale na druhej strane chcem povedať, že nerozumiem, prečo robíme potom z PVC strašiaka na jednej strane, a to nechceme vypustiť, a na druhej strane nám skutočne nevadí, že vznikajú ozónové diery. Jednoducho vieme, že niektoré plyny majú isté efekty. Ak sa nebudeme v tomto smere brzdiť, tak naozaj len pridávame možno k iným efektom, ale možno budeme práve tá povestná kvapka v mori činnosť ľudstva, ktorá zvrhne celú rovnováhu ekosystému na zemeguli. Ja sa vážne obávam, pán poslanec Šebej, že keby sa ten protokol nenazýval Kjótskym, ale americkým, tak vaše vystúpenie by bolo presne opačné. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šebej bude reagovať. Prosím.

F. Šebej, poslanec: Pán kolega Prokeš, je to jedno veľké nedorozumenie. Nerád vás poúčam, ale ozónové diery nesúvisia so skleníkovými plynmi, ale s freónmi a pustili ste sa na pôdu vami zjavne neprebádanú, to po prvé. A po druhé, chcem povedať Ferkovi Mikloškovi, že áno, je to jeho syn.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister chce reagovať. Prosím veľmi. Prosím o stručné vyjadrenie.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Len celkom krátko. Naozaj je možné sa hádať o tom, aký je vplyv skleníkových plynov a skleníkového efektu. Jedno je absolútne isté, že CO2 je skleníkový plyn, a to je tiež isté, že 35 % skleníkového CO2 emitujú Spojené štáty. A, samozrejme, že zníženie týchto emisií stojí veľa peňazí, a preto je prirodzený postoj Spojených štátov voči tomuto protokolu. Ale celkom isté, to je neodškriepiteľné, že CO2 skleníkový plyn spôsobuje skleníkový efekt. Samozrejme, že nie je to počítateľné na tom, či padne v Jarovniciach jeden oblak na štvorcový kilometer alebo nie, ale celkom je isté, a o tom niet najmenších pochýb, že suchá zóna a rybná zóna zemegule sa rozširuje a jednoducho pokračuje smerom na sever a na juh od rovníka. Čiže tam niet žiadnych pochybností. A keby aj toto hneď tak nebolo, tak v každom prípade znovu opakujem, že CO2 je skutočnosťou, obrovské emisie sú skutočnosťou a že spôsobujú skleníkový efekt. Tak preto ja si myslím, že nemali by sme mať obavy o správnosti rozhodnutia, keď podporíme ratifikáciu Kjótskeho protokolu. Ďakujem. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Spravodajca krátko.

L. Ambróš, poslanec: Ja len veľmi krátko chcem povedať, že ma veľmi zarazil tento názor, ktorý vyslovil pán poslanec Šebej, pretože ak ľudstvo má šancu čo len malým spôsobom prispieť k tomu, aby produkcia skleníkových plynov bola nižšia, ako teraz je, tak by sme to mali urobiť. Kjótsky protokol my nepovažujeme za niečo dokonalé, ale je to prvý krôčik k tomu, aby sme zabezpečili výmenu technológií za také, ktoré znížia emisiu skleníkových plynov, my nehovoríme o tom, že na Zem nemajú dopad aj iné vplyvy, ktoré sú vonkajšie, slnečné erupcie a neviem čo ostatné, ale hovorme o tom, na čo má vplyv ľudská činnosť a o čom my môžeme rozhodovať. A Kjótsky protokol je v tomto zatiaľ výnimočný, že neexistuje iná dohoda a jediná krajina, ktorá veľmi vytrvalo celé desaťročie vlastne bojuje proti tomuto protokolu, je krajina, ktorá produkuje najviac skleníkových plynov na svete.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Páni poslanci, chcem sa vám poďakovať za trpezlivosť, chcem zároveň oznámiť, že v zmysle dohody poslaneckého grémia chceme zajtra ráno začať rokovací deň hlasovaním o jednotlivých návrhoch zákonov. Žiadam vás teda o účasť na hlasovaniach od úvodnej časti zajtrajšieho rokovacieho dňa.

Ďakujem ešte raz.

Prajem príjemný večer.

Prerušujem rokovanie Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny.